Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak sme tu pri zbytočnom bode, pri ktorom sme tu ani nemuseli byť, keby sme si odpustili teda celé to vaše teátro, čo sme si tu prežili minulý rok, čo sme si tu prežili pri rôznych skrátených legislatívnych konaniach, a je nutné na úvod povedať, že toto skrátené legislatívne konanie, keď sa pozriem na tie materiálne, tú materiálnu podstatu toho, že či to SLK-čko máme vôbec tu mať alebo nemáme mať. Tak áno, uznám vám, že, samozrejme, sú ohrozené, je ohrozený prístup k zdravotnej starostlivosti, hospodárske škody tu hrozia, áno, z toho pohľadu by sme, samozrejme, to SLK-čko tu mali mať. Ale treba sa na to pozrieť trošku aj hlbšie, že kto to spôsobil a z akého dôvodu to spôsobil. No spôsobili ste si to sami.
Pretože mali sme tu minulý rok tú vašu slávnu konsolidáciu, a ktorá tak veľmi rýchlo prebiehala, ktorú ste tu tiež tlačili, a vtedy už sme vás upozorňovali, bol tam ten prvotný návrh, ak si to pamätáte, bez tých širších konzultácií, vtedy ste nekonzultovali odbory, vtedy ste vlastne len narýchlo to pretlačili parlamentom, vtedy sme sa dozvedeli, že chcete šetriť na raste platov lekárov, ale vtedy aj ostatného zdravotníckeho personálu a už vtedy sme vám hovorili, že tento návrh je úplná hlúposť, pretože v čase, keď nám tu chýbajú tisícky lekárov, tisícky zdravotníckeho personálu, tak vy sa rozhodnete šetriť a ešte aj prehlbovať tú personálnu krízu a že ak tento zákon schválime, tak ešte viac budete tých lekárov vyháňať za hranice. Už aj odborári vám to vlastne dneska hovoria, že ten platový automat môžme mať naňho hocijaké názory, niekto s nim môže súhlasiť, niekto nemusí súhlasiť, niekto by ho chcel trošku pomeniť, ale pravda je taká, že prinieslo vám to takmer tisícku lekárov, tisícku sestier do nemocníc, čiže nejaký stabilizačný prvok to má. No a v čase, keď nám ešte stále chýbajú tisícky tých lekárov, tak vy ste sa rozhodli, že ich zosekáte a chcete šetriť nejakých 200-250 mil., to tuším bolo, vtedy už sme vás na to upozorňovali.
No a čo sa stalo? Stalo sa to, že keď ste to prijali, tak, samozrejme, začali rôzne nátlakové akcie, porušili ste dohodu, tak sa ani nedivím, že zdravotníci začali protestovať, potom sme sa tu stretli ešte niekoľkokrát. Niekoľkokrát ste ten zákon opravovali. Stretli sme sa tu napríklad pri tom, ako ste ten automat postupne vrátili teda sestrám, záchranárom, postupne sme sa tu stretli napríklad na to, že keď ste sa nedohodli s tými samotnými lekármi, tak že ich budeme teda kriminalizovať a že tu budú hrozby, hrozby väzenia. No a dneska tu stojíme teda, stojíme tu po zbytočných týchto krokoch a dneska tu ideme opravovať niečo už tretíkrát, čo ste absolútne nemuseli spôsobiť a mali ste aj niekoľko šancí na tú opravu. Zbytočne ste to nechali zájsť ďaleko, pretože keby ste sa vtedy dohodli na tých platoch s tým personálom, tak by sme nedopadli tak, že ešte tu musíme prijímať oveľa viac zákonov s oveľa väčšími dopadmi, ktoré nemáte poriadne vyčíslené, nevieme, čo spôsobia v tom sektore. Čiže vrátili sme sa, v tom kolečku sme sa vrátili naspäť, kde ste začínali pred tou konsolidáciou, a dovolím si povedať, že sme sa vrátili ešte naspäť a ešte si to možno vypýta viac nákladov. Čiže je to úplne zbytočné niečo, čo ste si spôsobili, a naozaj možno by sa oplatilo niekedy na takej akože odbornejšej úrovni počúvať aj niektorých ľudí, ktorí sa vám to snažia ako kebyže vecne poradiť, čo to môže spôsobiť.
Keď sa pozrieme aj na tie vyjadrenia, ktoré tu napríklad mal minulý rok premiér, rozprával o tom, že to nie je teda premiérskou témou, aj to je práve ako kebyže dôsledkom toho, čo potom robíte ďalšie tie kroky. Keď zdravotníctvo nie je premiérskou témou, tak, samozrejme, vláda sa rozhodla na čele s premiérom, že asi teda ide šetriť na zdravotníctve a to bola tá prvotná chyba. Prvotná chyba je možno to, že treba sa začať venovať tomu zdravotníctvu prioritne ako premiérskej téme, možno to potom bude odrážať aj vaše rozpočtové priority a možno by sa vám potom následne takéto niečo nestalo. Ja už som to teda spomenul, samozrejme chápem, že idete naprávať problém, ktorý ste spôsobili a musíte ho teda vyriešiť, aj keď ten deadline máme ešte do 25. Tuším máte zazmluvnené, teda s lekármi máte dohodu, že do 25. to musíte, 28., do konca mesiaca, ale tu je aj tá moja ďalšia výtka. Máte ešte čas, vieme o tomto probléme od decembra, že ho je treba riešiť, vieme ho už dokonca dlhšie, pretože už od novembra, alebo odkedy tie protesty tu máme a oni to požadujú naspäť, máme tu čerstvú skúsenosť s veľkým zákonom, kde mimochodom boli aj tie eRecepty, kde sa obchádzal, urobili sa rýchle pozmeňováky, robilo sa to narýchlo, obchádzalo sa medzirezortné pripomienkové konanie a vy ste sa dokonca ani z tejto situácie nepoučili. Opätovne robíme veci na poslednú chvíľu, robíme ich bez pripomienkového konania, ja som to spomínal aj na samotnom výbore. Keby ste aspoň ukázali trošku mieru poučenia, napríklad máme tu taký inštitút že skráteného medzirezortného pripomienkového konania, ktoré trvá tuším deväť pracovných dní. Na to sme mali priestor, ešte dokonca aj keby ste to dneska nedali do parlamentu, toto je mimoriadna schôdza, toto nie je riadna schôdza, keby ste to chceli tlačiť tým skráteným legislatívnym konaním, keby ste chceli ale aj k tomu urobiť napríklad skrátené konzultácie medzirezortné pripomienkové konanie tých deväť dní, stále by ste v tejto chvíli na to mali čas. Stále by sme to mohli urobiť do konca mesiaca. Už vieme, že nám protestuje zvyšok sektora, ktorý hovorí, že tie požiadavky alebo tie finančné vyčíslenia, ktoré tu máte, oni nevidia reálne. Napríklad ozývajú sa ambulancie, ktoré opäť hovoria, že keď ideme niečo pridávať zase nemocniciam, tie náklady sa nám automaticky ukážu aj v tých ambulanciách. Rozpočty sa vždy takto tvoria. Keď pridávame niečo nemocniciam, napríklad na platovom automate, ambulancie z toho síce nemajú garantované z rozpočtu alebo zo zákona, tak ale pridáme aj tým ambulanciám, aby sa navzájom nekanibalizovali, aby neodchádzali tí lekári z ambulancií do nemocníc a naopak. Tak to funguje všade. A teraz vlastne vy zase opäť idete nejak ustupovať nemocniciam, ale zase tie rozpočtové požiadavky prídu od tých ambulancií. Zároveň si dovolím tvrdiť, že keď sa pozrieme na tie, ja sa tomu budem venovať aj neskôr, že keď sa pozrieme aj na tie vyčíslenia tie finančné, ktoré máme vo vnútri, vy rátate s mnohými úsporami, s takými úsporami, ktoré sa v tejto republike nikdy nedokázali naplniť. A to ja si dovolím tvrdiť, že v časoch tých najväčšej vaty, keď sme tu mali tetu Anku, maséra Kostku, piešťanské cétečká a podobne, vtedy ste vy dokázali za smeráckych vlád šetriť okolo sto miliónov. To boli, to boli tie najväčšie, to boli tie najväčšie, tie Klondike v zdravotníctve, vám sa darilo sto miliónov šetriť v zdravotníctve. Vy tu teraz prichádzate, že chcete ušetriť takmer dvesto miliónov, takmer dvesto miliónov. My už teraz vieme, že tie úspory, ktoré tam hovoríte, sú absolútne nereálne.
Čiže tie opatrenia, s ktorými vy prichádzate, vieme, že pravdepodobne nedosiahnete z tých úspor, vy dokonca v tej doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy dokonca tvrdíte, že ten zákon začne dokonca sporiť neskôr peniaze a dokonca tam ani nenavyšujete, konkrétne tam neuvádzate, keď sa pozriete do tej doložky samotnej, vy tam konkrétne ani nerozvádzate nejak nabližšie tie samotné úspory, akurát teda si my odhadujeme, že to bude vo výške tých dvesto miliónov. Tak ja vám teraz hovorím, že to je absolútne nereálne a ten rozpočet budete musieť dolievať a zároveň vieme, že keď ho musíte dolievať, tak už poznáme vyjadrenia ministra Kamenického, ministra financií, ktorý hovorí, že už nedá ani euro navyše do zdravotníctva. Tak ja sa naozaj pýtam, že všetky tieto veci my nevieme ani ich dopady, to sú naozaj, že my ideme dať veci do zákona, čo sa týka personálnych normatívov, čo nevieme, aký bude mať dopad na tie samotné nemocnice, keby ich mali naozaj dodržiavať naplno, tak tu potrebujeme množstvo nového personálu, potrebujeme tu množstvo peňazí, tie peniaze nie sú až taký problém ako zohnatie (správne zohnanie, pozn. red.) toho personálu, my nevieme, ako sa ten sektor samotný zachová a tým, že ideme skráteným legislatívnym konaním, tak ešte zvyšujeme tú nestabilitu, že ten sektor sa k tomu nemôže riadne vyjadriť.
Čiže podľa mňa si sami spôsobujete ďalší problém a ja som, ja som podobne aj pri tých samotných eReceptoch, keď ste tu mali ten veľký zákon, takto stál v pléne a ja už sa tak cítim, akože také déja vu zažívam, každomesačne sa to opakuje, a vtedy som vám presne hovoril, problém je zase vo forme, idete rýchlo, obchádzate pripomienkové konania, nie sú riadne vyčíslené peniaze, dávate tu rôzne prílepky, sektor vám protestuje, chodia tu listy poslancov, ktorí vás na to upozorňujú. Samozrejme my si to tu opozícia povieme a potom sa tu stretneme zase o mesiac, o dva, že zistíme, že nejaký problém vznikol a tieto problémy sú absolútne zbytočné, pretože vy by ste im mohli predchádzať.
Premiér hovoril, samotný premiér, aj vy to máte v programovom vyhlásení napísané, aj tento zákona sa volá, že chcete zaviesť sociálny zmier v tom zdravotníctve, tak ja vám poradím. Ten sociálny zmier, keď chcete naozaj začať so sociálnym zmierom v zdravotníctve, začnite tým, že tu nebudete robiť takýto chaos, že nebudete predkladať tie zákony narýchlo, bez riadneho vyčíslenia, bez konzultácie so sektorom, nebudete tu dávať prílepky, nebudete možno konsolidovať na úkor samotného zdravotníctva a potom nebudeme mať také rozbroje v tom zdravotníctve, aké máme, a možno potom aj pán minister, ale aj zvyšok vlády by mohli venovať čas oveľa zmysluplnejším veciam a nieže sa tu musíme každý druhý mesiac stretávať pri nejakom skrátenom legislatívnom konaní na zdravotníctve a my vlastne opravujeme stále niečo dookola a nejak to meníme. Takto to nemôže fungovať.
Čiže môj apel je na to, že máme čas, máme čas ešte do konca februára. Ak chceme trošku zlepšiť kvalitu toho legislatívneho procesu, tak využite aspoň to skrátené pripomienkové konanie, nechajte vyjadriť sa ten zvyšok sektora, pretože my síce vidíme v tej doložke vplyvov, že má to, má to nejaké vplyvy, ja si myslím, že tie vplyvy sú nereálne práve kvôli tým úsporám a práve kvôli tomu, že sú podhodnotené, zároveň sú podľa mňa aj nadhodnotené tie opatrenia, ktoré majú prísť, čo sa týka auditu a podobne, realita je vždy trošku odlišnejšia, trošku komplikovanejšia, a namiesto toho, aby sme mali nejaký problém, tak predíďme mu a trošku kultivujme tú diskusiu. Myslím si, že tá kultivácia tej diskusie, ten pokoj, to vysvetľovanie ľuďom, konzultácia s ambulantom, s odbornými združeniami môže práve pomôcť v tom sociálnom zmieri, nie to, že do zákona napíšete, že idete zavádzať sociálny zmier, tomu sociálnemu zmieru pomôžu tie skutky, máme čas do konca mesiaca. Máme tu napr. inštitút skráteného medzirezortného pripomienkového konania, kde by sme mohli vychytať množstvo tých vecí, stále máte na to čas tri-štyri týždne, takže ja vás vyzývam, že poďme touto cestou a nie zase niečo narýchlo, poučme sa z tých, z tých problémov, ktoré sme tu už mali. No a nejdem do tej obsahovej stránky zákona, ja ďakujem za pozornosť, k tej obsahovej stránke zákona sa trošku vyjadrím aj v samotnej rozprave k zákonu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Mária, ja by som chcela zdôrazniť práve ten tvoj argument času. Mne príde naozaj že absurdné, že sme tu v situácii, kedy máme ani nie dva celé dni na to, aby vlastne parlament prerokoval zaradenie novej mimoriadnej udalosti, ale špeciálne vznik nového trestného činu, ktorý teda zasiahne zdravotníckych pracovníkov. To podľa mňa je hrozne nefér. Ja netvrdím, že nie ste v ťažkej situácii, že tie rokovania nie sú náročné, že nehrozí tu od januára nejaký vážny následok, ale myslím si, že za normálnych okolností, keď tu bolo dosť času prejednávať veci, ktoré sú oveľa menej závažné, nehovoriac teda o tom uznesení, ktoré tu dnes malo byť namiesto celej tejto rozpravy, bol by býval dostatok času, keby sa bola vláda tomuto venovala serióznejšie na čele s premiérom, aby sme tú novú právnu úpravu, keď už by sme ju teda chceli, mohli riadne prerokovať v parlamente. Toto je na takú vážnu vec škandalózne málo času. A mňa to mrzí aj kvôli vám, pán minister, pretože podľa mňa tu nasadzujete svoj krk a svoje meno za niekoho, kto si prosto odletí do Brazílie na pochybný výlet a kto mal v prvom rade, ak chce ten škodlivý následok od 1. januára, ktorý tu hrozí, túto situáciu riešiť sám a nie vás používať ako prosto nejaký zákryt svojej neschopnosti to vyriešiť. Je mi vás ľúto v tomto smere.

Najprv teda chcem aj upresniť, že ja to, čo tu vzniklo, tá situácia, ja ani z toho neviním pána ministra a vidím aj tú snahu rokovať. Však všetka česť dole, aj cením si konštruktívnu diskusiu s ním, ale, žiaľ, naňho padajú veci, ktoré neriešila buď ministerka Dolinková, alebo ktoré premiér Fico podcenil a zbytočne eskaluje. Čiže ja sa snažím povedať, že tá situácia je už tak vážna, že okrem ministra zdravotníctva sa do toho musí zapojiť premiér, ak chceme, aby sme to vyriešili. Inak sa to nevyrieši, inak ten zmier tu nepríde, ten konflikt tu stále bude. To je jediná cesta, dohoda. Dohoda na úrovni premiéra.
Pán poslanec Kéry, ďakujem za vstup. Ja, viete, že tam je problém oproti tým, ja súhlasím, hasiči, policajti, zaslúžili by si všetci viac asi. Problém u tých lekárov je špeciálne ten, že vy ste im niečo sľúbili a potom od tej dohody odskakujete. A to je podľa mňa ako keby že neférové voči nim v pohľade aj tom, že ich naozaj veľmi veľa chýba, tak môže to byť veľmi demotivačný faktor. Zároveň, a tí odborári to sami hovoria, množstvo odborárov už má, ale aj lekárov má pracovné zmluvy, ktoré im garantujú tie mzdy. Toto, že urobíte, že znížite tie platy a tie koeficienty, najviac bude udierať možno aj mladých lekárov. Mladých lekárov, ktorí nemajú dlhoročné pracovné zmluvy. Mladí lekári, ktorí nemajú dohodnuté vyššie koeficienty. Čiže o to viac je to nebezpečnejšie, že tí mladí lekári nám práve utekajú za hranice. To sú tí mladí lekári, ktorí možno ešte nemajú rodiny, chcú ísť vyskúšať za hranice. Možno tí, ktorí tu žijú, tí mladí lekári, tí dávajú šancu Slovensku, slovenskému zdravotníctvu, chcú vyskúšať, chcú pomôcť vlasti. A práve ten zákon, to, že im znížite tie koeficienty, najviac útočí na týchto mladých lekárov, ktorí nemajú tie dlhodobé pracovné záruky, ako majú možno tí starší.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som iba doplnil, že veľmi sa čudujem v tomto prípade vám, pán minister, a to by som len potvrdil, čo povedal môj kolega, že aj bývalá ministerka potvrdila tú zlú situáciu a prakticky odvtedy, ja rozumiem, že aj vy ste sa snažili a tak ďalej, aj ako Oskar to povedal, že nejaký ten záujem z vašej strany, resp. z vašej strany tam je. Ale keď si úprimne povieme, že chýba tuná ten koncept tej pomoci, resp. vy dávate peniaze na rôzne programové veci, ktoré nie boli momentálne potrebné, napríklad tá energopomoc nemusela ísť pre všetkých, to sú milióny, ktoré vám momentálne teraz chýbajú, tak ako povedal Oskar. Ja viem, že vy ako minister v súčasnosti nemáte asi veľké páky s tým, čo robiť, ale do tejto situácie ste sa dostali len kvôli rozhodnutiam tejto vlády a zlým rozhodnutiam. Tak ako Oskar tuná povedal, na všetko do čoho išli teraz peniaze, do čoho nemuseli ísť tie peniaze a koľko ste tých peňazí zobrali aj tým samosprávam, aj tým ľuďom, že neviete nájsť nejaké riešenie, ja sa veľmi čudujem hlavne poslancom HLAS-u, ktorí podporili takto odvolanie svojej vlastnej ministerky a nerobia s týmto nič, len súhlasíte so všetkým, čo tu momentálne prichádza. Takže a keby sa venovali ako vláda tak ako tomuto ministerstvu, tak ako ste sa len venovali Trestnému zákonu, tak táto situácia nemusela byť, dnes sme tu nemuseli sedieť.
Takže ďakujem, Oskar, za to, že si to ešte raz zosumarizoval.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som tu teda vystupoval a snažil som teda zdôrazniť, že to, čo robíte, je veľký problém, je to veľmi demotivujúce a bude to nakoniec aj neefektívne. Pretože ak tých lekárov donútite pracovať, donútite ich pracovať maximálne na 120 dní a potom vám aj tak odídu. Dnes už teda ubehlo pár dní a už vidíme teda, že aký chaos v tom sektore to spôsobuje. Ak aj, ja som to zažil na tom samotnom výbore, ak aj niektoré tie združenia povedali, že dobre, že tie požiadavky tých lekárov sú oprávnené, takže a že nesúhlasia s tou možno, tou formou tých masových výpovedí, dnes ste dokázali aj týchto ľudí, ako to sledujem, presvedčiť, že už sa stavajú na stranu lekárov a že to, akou cestou idete, tou cestou represie, je to zlé. Ja už dneska som, ja už, včera to, tuším, bolo, už som videl napríklad odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, ako hovoril o tom, že tou represiou nemáte ísť, nemáte tu niekoho nútiť do práce, nemáte ísť, máte sa radšej dohodnúť.
Dneska ja už vidím, sledujem rôzne newslettre, ale vidím aj sociálne médiá, vyjadrenia už rôznych mladých lekárov, združení mladých lekárov, množstva lekárov vidím, ktorí aj keď možno stáli v niečom, akože chápali obidve strany, tak dnes sa vám ich podarilo akože potlačiť na tú stranu odborárov a všetci teraz zhodne hovoria, že tá represia naozaj nie je cesta. Ja som vám to hovoril, prečo to nebude fungovať. Ten hlavný argument je, že ukazujete vlastne lekárom, ale aj budúcim lekárom, že bude to jediné povolanie, ktoré budete nútiť do práce. Budete mu hroziť basou, budete mu hroziť rôznym väzením, zákazom činnosti a podobne, tak teraz podľa mňa sa rozhoduje aj o budúcnosti nejakej prestížnosti toho povolania.
Ja som vám zároveň hovoril, že tie viaceré kategórie tých zdravotníkov, ako to tam rozdeľujete, to nie je správne. Zároveň podľa mňa aj vy v koalícii cítite, že toto nie je správne riešenie. Vidíme tu viacerých poslancov aj z vašej vládnej koalície zo strany HLAS, ktorí majú na to iný názor, ktorí teda hovoria, že nemáte ísť cestou tej represie, nemáte sa tu vyhrážať lekárom väzením, budete viac eskalovať tú situáciu. Ktorí vám hovoria aj sami, to sú slová vašich kolegov koaličných, ktorí vám hovoria, cesta nie je represia a hrozba väzením, cesta je dohodnúť sa. A tu naozaj ja mohol by som opakovať tú rozpravu, prečo si myslím, že to memorandum sa malo dohadovať, že ste vy zaňho, koaličníci, keď ste boli v opozícii, hlasovali. Prečo si myslím, že znižovať platy lekárom, ale ostatným zdravotníckym personálu, ktorý je v tých nemocniciach, lebo to nie sú len lekári, že je to krátkozraké riešenie v čase personálnej krízy, nie je to správne riešenie. Tak dnes už teda tento váš postup, ten represívny, mne už to pripadá, že to už ani nie je o tých samotných peniazoch, pretože sa tu bavíme naozaj o desiatkach miliónov eur a pritom vy dokážete urobiť veľké ministerstvo za 240 mil. eur, dokážete tu urobiť rôzne trafiky, dokážete nakupovať, už tu máme ohlásené plány na rôzne, novú vládnu letku, tryskáče tu budeme mať nové pre našu vládu, zdvojnásobíte si platy, dáte si doživotné renty a tu sa naozaj bavíme už z tohto pohľadu, z tohto merítka relatívneho, že naozaj tie peniaze, keby ste presmerovali na tie platy, tak to naozaj nie je problém.
Mne už to pripadá, že toto už je taký nejaký ego súboj Roberta Fica s odborármi. Že jemu už je jedno, či naše zdravotníctvo skolabuje, jemu už je jedno, čo sa tu bude diať. Jemu ide hlavne o to, aby tu pôsobil ako nejaký veľký, silný mačo, ktorý teda porazil odborárov, a je mu úplne jedno, že tie triesky, ktoré z toho rúbania budú strieľať, tak na konci dňa doplatí na to pacient. A pacient na to doplatí tak, že keď tí lekári nebudú v tých nemocniciach, tak nebude ho mať kto vyšetriť, nedostanú sa tam, budú sa odkladať operácie, bude sa robiť maximálne nejaká akútna medicína. Toto všetko si zoberie Robert Fico na svoje ruky.
Ja vám len pripomeniem, keď Robert Fico bol v opozícii, a ja to zopakujem, veď tu stál a hovoril tu o vtedajšej koalícii, že nemá hrať hazardnú hru, nemá tu hrať nejaký poker, že sú tu nejakí idioti a blbci v koalícii a že majú hneď vyhovieť tým lekárom a že si majú s nimi sadnúť. Premiérovi Hegerovi, ja si to vtedy pamätám, mu ešte dával za príklad premiérku Radičovú. Pozrite, ako premiérka Radičová rokovala s tými lekármi, sedela s nimi, pán Heger, aj vy si sadnite s tými lekármi. No a čo, a dneska sa pozrime, čo robí premiér Fico. Premiér Fico po takýchto rečiach sa s tými lekármi ešte ani raz nestretol. Sa s nimi ani raz nestretol. On neukázal ani raz dobrú vôľu, že sa s tými lekármi chce dohodnúť. Namiesto toho naozaj posiela štipľavé odkazy z úradu vlády o rôznych mimoriadnych situáciách, hrozbách väzením. No však povedzte mi, aký signál to vysiela tým lekárom, tým zdravotníkom. Že chce sa Robert Fico dohodnúť, alebo sa nechce dohodnúť?
Dneska sme to aj videli, je to narýchlo upečené, na tom samotnom výbore, keď sme mali rôzne pozmeňováky, však sme museli prerušiť aj výbor niekoľkokrát, museli sme ten výbor viackrát, tie pozmeňováky opravovať, museli sme sa, museli sme sa, museli sme sa zastaviť, museli sme vyjsť von, museli sme prerušiť výbor, museli sme s parlamentnou legislatívou prechádzať, kde technicky máte zle pozmeňováky. Zároveň videli sme to aj v tej koalícii, nie ste jednotní. Tá koalícia už teda aj, bol tam koaličný pozmeňovací návrh, ktorý hovoril, že tak pridajme aj lekárom, ktorí budú v tom, ktorí v núdzovom stave ich donútime ísť pracovať. No tak to mi ukazuje, že už aj niektorí koaliční poslanci vnímajú, že tie peniaze naozaj nie sú problém, ak by chceli niekomu pridávať v núdzovom stave. Tie peniaze naozaj nie sú problém v tom merítku toho celkového rozpočtu, ktorý tam máme na zdravotníctvo, pretože, pretože problém je to, že Robert Fico sa nechce dohodnúť a toto je nejaký ego súboj.
A ja naozaj vyzývam Roberta Fica, nech prestane hrať túto hazardnú hru. Tu naozaj, tu sa nehráme na porazených a na víťazov. Porazený na konci dňa bude, samozrejme, pacient, lebo pacient nedostane tú zdravotnú starostlivosť. Robert Fico by si mal sadnúť, mal by rokovať, pretože keď sa odmieta dohodnúť a začne to riešiť na poslednú chvíľu a bude chcieť napĺňať to memorandum, tak sa mu to aj výrazne skomplikuje. Predstavte si, že keby chcel to, keby sa Robert Fico zrazu rozhodol teda po tých niekoľkých mesiacoch už konečne stretnúť s tými lekármi, čo sa s nimi doteraz nestretol, a vy im budete chcieť vyhovieť v tom memorande, za ktoré aj Robert Fico zahlasoval a vy z jeho strany ste všetci za to zvyšovanie platov zahlasovali, tak my sa tu opäť raz budeme musieť stretnúť ešte pred koncom roka. Lebo to neurobíte inak ako zákonom.
Čiže, milí koaliční poslanci, ja vám aj odporúčam, neplánujte si veľmi dovolenky, pretože keď zistí Robert Fico, možnože mu naozaj ide skolabovať zdravotníctvo od 1. januára, tak my sa tu ešte raz budeme musieť na mimoriadnej schôdzi stretnúť, aby sme mohli navýšiť tie koeficienty v tom zákone, aby zdravotníci dostali svoje peniaze. A ak sa to nestane, ak pôjdete, ak chcete ísť s tým, ak chcete ísť s tým smerom, akým išla premiérka Radičová, že si chcete vyskúšať tú mimoriadnu situáciu alebo nebodaj núdzový stav, tak premiérka Radičová si to tiež vtedy vyskúšala na štyri dni a po štyroch dňoch tiež musela ustúpiť a museli sa rozprávať o tom, ako tie platy navýšia.
Čiže moje odporúčanie pre vás veľmi praktické, neplánujte si dovolenky, pretože ak náhodou budete chcieť ustúpiť, tak buď pred koncom roka, alebo na začiatku roka, keď uvidíte konečne, čo ste spôsobili, sa tu budeme musieť stretnúť a budeme musieť vyhovieť tým odborárom. Ja vám aj preto hovorím, že najlepšie, najrozumnejšie je, teraz zatlačte na svojho šéfa, dajte výzvu Robertovi Ficovi, interne, mne to je jedno, naozaj nech si sadne s tými odborármi, nech ukáže dobrú vôľu, nech sa dohodne, nech urobí všetko preto, aby tie nemocnice nekľakli a následne teda potom sa môžeme baviť o ostatných veciach. Ale ide o, však ja som hovoril, že tie peniaze sú v tom veľmi dôležitý aspekt, ja som to nikdy nespochybňoval, ja si myslím, že tie peniaze treba tým odborárom, ale ja nebudem, neviem hovoriť úplne za odborárov, ani za nich nechcem hovoriť. Veľa tých vecí napríklad, ktoré odborári požadujú, a to ste vy napríklad, pán minister, ešte neboli ministrom, my sme tu rok, sme tu chodili, pani Dolinkovej sme hovorili, že viacero tých vecí, vrátane tých, ktoré požadovali odborári, sa tu neplní. Rok tu pani Dolinková nechodila so žiadnymi zákonmi, nič sa tu nedialo. Naozaj ešte, ešte ich, si poviem, že srdila a nielen ich, ale aj nás ostatných, to, čo stvárala s tou nemocnicou veľkou bratislavskou. Však ja som sledoval vyjadrenia odborárskeho predáka Visolajského, ktorý hovoril o tom, že chceme mať veľkú národnú univerzitu nemocnicu v Bratislave, no a pani Dolinková jediné, čo dokázala urobiť, je, zrušila Rázsochy pred výstavbou, potom prišla s nejakým Ružinovom a teraz sa nám ruší aj Ružinov. Však keď nie, však dobre, však nejde len o peniaze, tie peniaze sú dôležité z toho pohľadu, že však vráťme sa k tomu. Prečo ste to tu prijali. Však aj vy ste asi za to hlasovali, ste vtedy boli v koalícii. Vy ste hlasovali za zvýšenie tých samotných peňazí pre tých odborárov. A prečo ste to urobili? Pretože bol covid, boli preťažení. Zistili sme, že nám ich chýbajú tisícky. Chýba nám aspoň 10-tisíc sestier. Vedeli sme, že okolité krajiny aj kvôli covidu zvyšujú tie peniaze. A preto sme museli my, aby sme stabilizovali tú situáciu, vtedy museli všetci pristúpiť, ja som tu teda nesedel, ale vy ste museli pristúpiť, ale chápal som to, museli ste pristúpiť k zvýšeniu tých prostriedkov, aby tí lekári neutekali, ale aj ostatný zdravotnícky personál. Však to nejde len o lekárov, však vy znižujete teraz platy aj fyzikom, diagnostikom, farmaceutom, logopédom, psychológom, toto sú všetko zamestnanci nemocnice, aj im to znižujete, tie peniaze. A teraz im ich chcete znížiť a popritom už keď sme mali zvýšené peniaze na zvýšený balík na mzdy, tak ostatné krajiny opätovne pristupujú. Však pozrime sa na debatu odborárov v Česku. V Česku sa zase idú baviť o tom, že sa idú zvyšovať platy zdravotníckeho personálu aj kvôli tej situácii, ktorá tu je. Však odborári to tam požadujú. (Reakcia ministra zdravotníctva: „Viete o koľko?") No povedzte mi, o koľko? (Reakcia ministra zdravotníctva.) No presne tak.
Ale viete, no však ale viete, ale to ide aj o princíp, že ja to tu stále rozprávam, že keď v čase krízy, v čase nedostatku idete niekomu siahnuť na dohodu, ktorú ste mu dohodli, ktorú ste tu aj vy odhlasovali, tak samozrejme, že je to zlý symbol. Zároveň, keď vidíme, že vláda si ide ešte nezdanené peniaze. Nezdanené peniaze cez paušál náhrady si zdvojnásobí platy a vy idete potom lekárom normálne moralisticky z vyššieho stupienka rozprávať, že však ale vám ide len o 60 eur? A my vláda, my si zvýšime o tisícky eur. Tu dáme doživotné renty, ideme tu, ideme tu sa rozprávať o nejakých biznisových tryskáčoch. Tuto kolega Hargaš by vám vedel porozprávať, koľko sa dá ušetriť na IT projektoch. Keď tu toto všetko vidíme, keď tu vidíme, že tu pánovi Kotlárovi idete dávať tisíc eur mesačne. On má zvýšený plat poslanecký o tisíc eur mesačne za to, že je splnomocnencom vlády a vidíte, čo tu robí, vidíte, čo tu rozpráva. Ohrozuje priamo ľudí tým, že im hovorí, že sa nemajú ísť očkovať, že to spôsobí autizmus alebo satanistické vojenské základne, kde sa vyvíjajú vakcíny. Tento človek za to má zvýšený plat, tisíc eur mesačne dostáva. A vy keď lekárovi takto cynicky poviete, že však tebe, lekár, ide len o 60 eur, tak ako to má ten lekár vnímať? Však to mu normálne dávate, že tu máš lístok na vlak rovno a môžeš odísť do zahraničia. Však to je absolútne demotivujúce. A keď ho aj donútite ísť do tej práce, tak čo si, kolegovia, mňa to naozaj zaujíma, čo si myslíte, keď ich donútite ísť pracovať teraz na dva krát 60 dní, to znamená, že na tretinu roka. Na 120 dní ich donútite. Čo sa stane po tých 120 dňoch? Potom prídete s núdzovým stavom? Alebo čo?
Mňa by to naozaj zaujímalo, že či tu má niekto premyslenú dlhšiu hru, alebo je to len také skratovité ego riešenie? Čo sa bude diať po tých 120 dňoch? Keď uplynie predĺžená mimoriadna situácia a lekárom začnú platiť tie výpovede a tých tritisíc výpovedí, alebo možno ešte viac, keď uvidíme, ako sa k nimi teraz správame, začnú platiť. A toto je, toto je pre mňa tá veľká povrchnosť v tom. Že, samozrejme, jedna tá časť, keď hovoríme, že dobre, že o platy nejde a máme, o sebe tvrdíte, máme, máme, keď odborári teda hovoria, ako to vy prezentujete, že nejde o platy, no tak keď oni hovoria tak, ale aj v tomto im dám za pravdu. Naozaj rok som tu stál, ja som tu stál, som kritizoval to programové vyhlásenie vlády, ako mohlo byť lepšie, snažil som sa k tomu čo najkonštruktívnejšie pristúpiť. A vtedy som vás upozorňoval, že najväčším problémom bude, aby ste to programové vyhlásenie vlády plnili. Vy ste rok, som tu stál a tie požiadavky, ktoré mali odborári, vy ste ich neplnili, neprichádzali ste sem, ešte ste robili opaky. Robili ste naozaj opak.
Hovorili ste, robili ste tu chaos s tou veľkou nemocnicou. Keď sme sa pýtali na to, čo bude s veľkými reformami, kedy prídu, kedy príde personálna stratégia. My sme tu počúvali rok od pani ministerky a ešte aj pred voľbami, že už-už-už, ku koncu roka bude tá personálna stratégia, že ako ideme stabilizovať ten personál. No do dnešného dňa tu personálnu stratégiu nemáme na stole. Tak samozrejme takí lekári, keď sa na to pozrú, tak vidia, že plno tých vecí ste neriešili a zrazu keď začnú tlačiť výpoveďami, tak vy viete s viacerými vecami prísť, naštartovať ich, viete ich dať do zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Prídete so štyrmi opatreniami, niečo na vzdelávanie, na DRG, že ich dáte do výboru a podobne. Zrazu s tým viete prísť rýchlo, ale keď to hovoríme tuto v parlamente rok, tak sa to nedeje.
A druhá vec, tie platy samotné. No ja hovorím, že tie platy sú tam dôležité. V tom kontexte politickom, že na čo vy míňate tie peniaze a čo sa tu deje s tými platmi, rentami a podobne. Ale je to aj logické, že tí lekári vlastne musia byť nejakým spôsobom stabilizovaní. Keď sa pozrieme na to, aké majú platy v okolí tí lekári, keď sa pozrieme, že historicky im to bolo nárokované. Keď som tu ja, napríklad som tu počúval, že však do zdravotníctva ide veľa peňazí a stále tam niečo pumpujeme, tak preto musíme aj konsolidovať tam. Však aj ten rozpočet je do veľkej miery nereálny. Pretože vy už ste nepovedali bé. Napríklad keď sa pozrieme na priemere európskych krajín, my stále ako Slovensko dávame približne do 2 % HDP menej, ako je priemer európskych krajín. Keď sa pozrieme na Čechov, tak to možno 1,5 % HDP už teraz. Keď sa pozrieme na tie vyspelejšie krajiny, tak ony dávajú niekedy aj dvojnásobky toho. Tak zároveň teda, že idete šetriť na rezorte, ktorý je dlhodobo podfinancovaný, kde máme tisícové nedostatky personálu, idete znižovať tie platy a ďalej to destabilizovať, tak v takejto situácii, zároveň keď sa pozrieme na ten rozpočet, že vy nerátate s obrovskými dlhmi nemocníc, vy nerátate so sanovaním poisťovní, vy nerátate s infláciou, vy navyšujete na samotnú zdravotnú starostlivosť o 3,7 % a inflácia bude 5 %, vy rátate s nereálnymi úsporami 150 mil. Keď sa v najlepších časoch, keď tam bola najväčšia vata v tom sektore za SMER-u, tak sa darilo ministerstvu zdravotníctva šetriť okolo 100-110 mil. Vy rátate s tým, že budete šetriť 150 mil. Nemáte tam na rozvojové projekty, na to napríklad. Nemáte tam na vzniky nových ambulancií, na nový katalóg výkonov. Toto všetko sa škrtá. A keď vy zároveň teda akože prídete povrchne, že tak viete čo, tak budeme si tu riešiť ministerstvo športu za 240 mil., ale tuto potrebujeme, aby ste sa aj vy zdravotníci podieľali na konsolidácii, ale zároveň my si zdvojnásobíme platy, tak ako vám to oni môžu brať? A ja zároveň, či to odborári povedia alebo nepovedia, tak ja si myslím, že tie mzdy by im mali byť zachované. A to z toho dôvodu, že urobili ste s nimi nejakú dohodu, po prvé. Tie dohody sa majú dodržiavať. Ja si myslím, že to je neférové, proste keď s niekým sa dohodnete, schválite tu zákon, zahlasujete za to a idete im brať tie nároky, ktoré ste im sľúbili.
Druhá vec, myslím si, že je to racionálne, že keď máme tisícové nedostatky personálu, a to ešte nevieme, keď sa pozrieme na demografickú krivku, ako nám prichádza, ako nám bude starnúť populácia, koľko sestier, ale aj v sociálnej starostlivosti, ale aj v zdravotníctve aj lekárov koľko budeme potrebovať ešte, tak je jasné, že je sektor, kde nám naozaj chýbajú veľké personálne zdroje a musíme ho nejakým stabilizovať. Takže aj z logického hľadiska chcem na vás apelovať, že tie platy si myslím, že pôsobia stabilizačne a mali by tu nejakým spôsobom zostať.
Zároveň ja teda, ja zároveň chcem povedať, že nevyriešime to, samozrejme, tuto keď vás budem presviedčať, že prečo je to podľa mňa dôležité, že by to malo zostať, vyriešime to tak, že ak si Robert Fico sadne za rokovací stôl. Bez toho sa, bez toho sa to nevyrieši, tá situácia, a bude to veľký problém, pretože bude sa tu viesť tá debata ešte tri týždne, prídeme do mimoriadnej situácie, spôsobia sa tu veľké škody, niektoré nemocnice môžu popadať. Zároveň si podľa mňa neuvedomujete jednu vec, že tá situácia vie eskalovať aj teraz. Vie eskalovať výpoveďami z nadčasovej práce. Záleží to, samozrejme, od rôznych pracovných zmlúv, ktoré majú, ako majú uzatvorené lekári. Niektorí musia dať výpovede za mesiac, za dva, niektorí môžu dať okamžite. Ak tú situáciu budete ďalej eskalovať a budeme tu dávať nejaké silné odkazy cez médiá, tak tie nemocnice nepadnú 1. januára, ale môžu padnúť ešte pred Vianocami.
Čiže ak chcete mať naozaj pokoj, stabilitu v sektore, Robert Fico to často hovorí, že chce, že mu záleží najviac na sociálnom zmieri, tak idete úplne opačným smerom. Tou prvou takou tou lastovičkou v tom sociálnom zmieri by malo byť to, že premiér Fico si naozaj sadne s lekármi, ukáže dobrú vôľu a následne vyjdú von z tej rokovacej sály pred kamery, nie každý samostatne na vlastnú tlačovú konferenciu, ale spolu s rukami, s handshakeom džentlmenským, že máme tu nejakú dohodu a nemocnice nepadnú 1. januára. Ja by som teda toto veľmi ocenil.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj, Ondrej, ďakujem za doplnenie k tomu Trestnému zákonu.
Áno, je to tak proste, že je tu zavedená trestnoprávna zodpovednosť a pán poslanec Bartek môže hovoriť čokoľvek, ale to je prvý článok návrhu zákona, o ktorom tu rokujeme. Je to novela Trestného zákona, tak neviem, že možno tu dochádza k nejakému neporozumeniu toho, o čom sa rokuje. A čo sa týka tých platieb, ja som veľmi rada, samozrejme, že nedošlo k žiadnemu pozastaveniu financovania a som veľmi rada, že aj slovenská vláda tak poslušne teda plní tie požiadavky z Bruselu a už sme tu mali aj kvôli tomu, ja som to spomínala aj v rozprave k SLK, aj práve skrátené legislatívne konanie k novele Trestného zákona, ktorá práve vychádzala z požiadaviek Európskej komisie. Takže vláda poslušne teda napĺňa to, čo Brusel požaduje, tak za to som vďačná, že takýmto spôsobom dokážete vyhovieť Bruselu, a tým pádom ochrániť tie finančné zdroje z Európskej únie. To je, samozrejme, mimoriadne dôležité, pretože sú dôležité na to, aby sa na Slovensku rozvíjali projekty a budovali cesty aj stavali tie nemocnice, pretože práve na to sú tie finančné zdroje určené.
Takže ešte raz vďaka za to, že takto počúvate Brusel. Je to super.

64-2
A na záver by som už len opätovne prízvukovala, že naozaj môžeme sa rozprávať o dôvodnosti SLK, o tom, prečo sme sa ocitli v tejto situácii, koho je to vina, kto vlastne sa na tom akým spôsobom podieľal, ale ten návrh týkajúci sa novely Trestných zákonov mi príde naozaj aj ústavnoprávne neudržateľný. Je to jednoducho exces právny v tejto situácii, aj v akejkoľvek inej a to možno ešte teda by sa dalo aspoň zvážiť, však stále tu máme druhé čítanie, kde by sa dalo niečo upraviť, lebo si myslím, že trestnoprávne naozaj strašiť lekárov a lekárky a kohokoľvek iného, lebo však to je všeobecnejšie upravené, je úplne neprípustné. Obzvlášť keď vlastne máme upravenú priestupkovú zodpovednosť už v súčasnom znení zákona, takže naozaj aspoň keby došlo k zváženiu tejto úpravy, pretože trestnoprávna zodpovednosť, to je naozaj ten najposlednejší krok, ktorý v našom poriadku vôbec máme na to, aby sme nejakým spôsobom vyžadovali dodržovanie povinností a v tomto prípade je to podľa mňa mimoriadne neadekvátne. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Som rada, že sme sa vrátili k rozprave. A ja som mala teda niečo úplne iné pripravené na úvod, ale nedá mi naozaj nereagovať na poznámku pána ministra, týkajúcej sa účasti v tomto pléne. Áno, je pomerne prázdne, ale prišlo mi to naozaj bizarné v kontexte toho, že kým vy ste mali príspevok v rozprave, tak pána predsedajúceho Andreja Danka to zaujímalo natoľko, že sa najprv rehotal s predsedom klubu SMER za vaším chrbtom a potom odišiel ako predsedajúci a už sa vlastne nevrátil. Po 15 minútach prišiel pán Žiga, ktorý teraz schôdzu vedie. Tak to mi naozaj prišlo v tom kontexte komentovať tú účasť ľudí v tomto pléne naozaj veľmi, veľmi zvláštne. A vlastne neviem, že čo sa stalo pánovi podpredsedovi Dankovi, že sa tak vyparil a nevrátil sa, no tak takto tu vyzerá vedenie schôdze.
Ako sme všetci počuli od premiéra, zdravotníctvo nie je premiérska téma a pán premiér teda zvolal zasadnutie vlády v nedeľu a na ňom sa prijal vlastne ten návrh, o ktorom rokujeme, následne sa vybral na zahraničnú pracovnú cestu do Brazílie. Mne to príde naozaj také slabošské správanie premiéra suverénnej krajiny, ktorá podľa neho teda robí politiku na všetky štyri svetové strany, ale akosi zabúda robiť politiku doma vo vlastnej krajine. A príde mi naozaj v tejto situácii nevhodné odchádzať do zahraničia, ďaleko, v takej vážnej situácii, v akej sa slovenské zdravotníctvo nachádza a celkovo premiér Robert Fico dlhodobo vyjadruje nezáujem o zdravotníctvo. A čo robia teda slabošskí lídri, keď nevedia, ako zvládnuť situáciu, ktorej sú strojcom a ktorú sami zavinili, lebo to je aj v takomto prípade, sa tu nachádzame. Väčšinou sú to nejaké vyhrážky, osočovanie, hádzanie zodpovednosti na iných, no a v tomto prípade tu máme teda trestnoprávnu zodpovednosť, ktorá je podľa môjho názoru mimoriadne neadekvátna v situácii, v ktorej sa nachádzame.
A vy sa teda v koalícii, už sa nemám komu veľmi ani prihovárať, keď už teda tu hovoríme o účasti v tomto pléne, lebo za koalíciu teda je tu pomerne málo zastúpené publikum, traja ľudia, ktorých vidím. Ale radi sa teda v koalícii vŕtate v histórii, tak sa poďme pozrieť na to aj v kontexte zdravotníctva.
SMER spolu s HLAS-om, ktorý vznikol ako odnož SMER-u, vládli a vládnu tejto krajine od roku 2006, len na jeden a trištvrte roka prerušila túto vládu vláda Ivety Radičovej a potom na tri roky Igor Matovič a Eduard Heger. Päť mesiacov tu bola ešte úradnícka vláda vedená Ľudovítom Ódorom. Suma sumárum teda od roku 2006 nám tu vládnu politici SMER-u a HLAS-u približne 72 % času. Na dni, ak som to správne počítala, je to viac ako 4 750 dní. Kto je teda zodpovedný za to, kde sa dnes v zdravotníctve a, žiaľ, nielen v ňom, nachádzame, tak podľa mňa jednoznačne sa môžme pozrieť do radov koalície, sú to politici, političky SMER-u a HLAS-u a aktuálne aj za asistencie SNS, teda ak sa pán Danko nevytratí a iných strán, ktoré už dnes ani neexistujú, ale teda prisluhovali tomuto celému. Premiér na zdravotníkov a zdravotníčky zvysoka kašle, a to napriek tomu, že sa o neho postarali s vypätím všetkých síl, keď bojoval o život. Namiesto toho, aby im teda poďakoval, rokoval s nimi o zlepšení podmienok pre zdravotnícky personál, aj pre vlastných občanov, on zbabelo uteká na opačnú stranu sveta, necháva v tom svojich podriadených. Naozaj to, že sa nezúčastňuje vôbec toho dialógu, tak to mi príde úplne absurdné a nemiestne.
K samotnému návrhu, ako som už uvádzala aj v skrátenom legislatívnom konaní, my tu máme už štvrtú novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní za rok tejto vlády a tejto súčasnej koalície. Tentoraz navrhujete, aby sa do Trestného zákona doplnil nový trestný čin, ktorým je porušovanie povinností za mimoriadnej situácie.
No a to je naozaj veľmi zaujímavé, keďže len nedávno nám tu vláda do parlamentu poslala návrh, ktorým odpustila všetky priestupky za porušovanie povinností za mimoriadnej situácie počas pandémie. Tak neviem, mne to akože úplne nevychádza. Čiže tí, ktorí tu počas viac ako dvoch rokov nasadzovali svoje životy v snahe ochrániť nás všetkých, teda aj vás, milí kolegovia, kolegyne z vládnej koalície, pred pandémiou, tých idete posielať do basy za to, že si dovolili teda otvoriť ústa a štrajkovať, a naplno povedať, aký je stav nášho zdravotníctva. Tritisíc lekárov a lekárok chcete trestať za to, čo vlastne ste spôsobili sami rokmi svojho vládnutia, lebo vaším odrazom je súčasný stav zdravotníctva. Lekárov a lekárky za ich prácu teda chcete posielať do basy a ľudí, ktorí počas obdobia, kedy práve títo lekári a lekárky nasadzovali svoje životy v boji proti pandémii, vedome porušovali akékoľvek protipandemické opatrenia, tak tých ste prednedávnom si kúpili priestupkovou amnestiou. No neviem, mne to príde naozaj ako veľmi cynické. Jedných pošlete do basy, druhých omilostíte a ešte im za to zaplatíte z kasy nás všetkých.
Podľa mňa, mne to príde pomýlené naozaj, že ktorej strane treba pomáhať a na ktorú sa treba obracať. A v tejto situácii sme preto, že nie ste schopní upratať ten neporiadok v zdravotníctve, ktorý ste spôsobili za tých 13 rokov svojej vlády a veď naozaj stačí si zodpovedať aj na otázku, že za tých 13 rokov, akú ste postavili nejakú novú modernú koncovú štátnu nemocnicu. No nemusíme teda dlho hľadať tú odpoveď, ani jednu. A nebyť plánu obnovy a odolnosti, ktorý stále svojimi krokmi v oblasti spravodlivosti vážne ohrozujete, tak sa nezačne s projektom novej nemocnice ani v Banskej Bystrici či v Martine a aj to vlastne pripravovali predchodcovia.
No a keď sme teda pri tej nemocnici, tak možno krátky exkurz do histórie výstavby tej najväčšej štátnej koncovej nemocnice, ktorá mala byť na Rázsochách, lebo to je naozaj tiež pomerne bizarný príbeh. Nehnuteľnosti v tejto lokalite boli od pôvodných vlastníkov vykúpené alebo vyvlastnené v rokoch 1985 až 1988, to je pomerne dávna história. Umiestnenie stavby nemocnice Rázsochy bolo povolené v júli 1985, no a teraz je rok 2024 a nemocnica kde? Pán poslanec Bartek, kde? No, nikde. S veľkou pompou v auguste 2019 zbúral 30 rokov rozostavaný skelet nemocnice dnešný prezident, vtedy premiér Peter Pellegrini, takže wau, dostali sme sa k tomu, že čo tam bolo teda postavené, zbúrali. No a za asistencie vtedajšej ministerky zdravotníctva pani Kalavskej ste tvrdili, že tento problém bude vyriešený za rok a pol a vlastne s tým celým projektom Rázsoch sa spájala každá vláda SMER-u, všetci ministri, ktorí za SMER pôsobili od roku 2006. A výsledok kde? Nikde, no.
Táto vláda ešte keď bola ministerkou Zuzana Dolinková, tak bez v podstate veľkej diskusie rozhodla zmeniť miesto budovania novej koncovej štátnej nemocnice a zrazu to bol Ružinov. Len tak zrazu. A o pár mesiacov neskôr, vlastne teraz v tejto chvíli, počúvame, že už to asi nebude ani ten Ružinov, lebo nie je vhodný a rozmýšľa sa nad novou lokalitou v Rači. Tak ja neviem ako, kedy sa už konečne k tej nemocnici dopracujeme, lebo zatiaľ sme sa teda dopracovali iba k zbúraniu toho, čo tam bolo postavené a teraz už vlastne ani neuvažujeme o Rázsochách, ale sú to iné lokality, zakaždým je to nejaká iná. A toto je jeden zo zásadných problémov, ktoré zdravotníctvo má, pretože naozaj Slovensko ako krajina aby nevedela zabezpečiť jednu špičkovú koncovú nemocnicu, tak to mi príde naozaj ako veľmi smutný príbeh a dá sa jednoducho pričítať proste vládam SMER-u a dnes aj dnešným predstaviteľom HLAS-u, pretože vy ste tu 13 rokov vládli.
No takže veľa rečí, plané reči a výsledky, riešenia žiadne.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vaše vystúpenie. Ja si to naozaj vážim, lebo nie je to bežné, že minister sa postaví, ide normálne diskutovať. Väčšinou to tu robia koaliční ministri, že idú na záver debaty. Čiže ja si to naozaj vážim, ďakujem vám za to. Trošku zle vám vypálila tá poznámka, ironicky, o tom, že koľko je tu opozičných poslancov, pretože potom zrazu zistíme, že 15 minút tu nemáme predsedajúceho Andreja Danka, ktorý zrazu odíde a formálne by mala byť znefunkčnená Národná rada. Tak viete, príde mi to ironické, tu mávate hlavami, kolegovia, ale keď ideme počítať opozičných poslancov, tak mali by sme vedieť, že za naším chrbtom asi nie je predsedajúci a nemali by sme ani rokovať. Je mi škoda, že to takto zneuctil, aj to slovo pána ministra, aj túto inštitúciu pán Danko.
A teraz k podstate. Vy ste hovorili, že odborári teda, že nemajú jednotný názor. Áno, nemajú jednotný názor. Ja napríklad registrujem teraz aj odborový zväz napríklad zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorý povedal, že máte tento zákon stiahnuť, nemáte ísť s ním ďalej. To znamená, že vy zbytočne ako keby že ešte viac týmto polarizujete ten sektor. Môj najväčší problém teda, alebo problém týchto rokovaní je to, že premiér Fico sa ich nezúčastňuje. Myslím si, že keby sa obul do toho, ako sa napríklad pred rokom obul do mikulášskeho darčeka, ktorý sem priniesol do Národnej rady, vtedy amnestie, Trestný zákon, amnestie pre svojich kamarátov, tak o rok neskôr nám tu premiér Fico prichádza s kriminalizáciou zdravotníkov a s hrozbou väzenia. Keby namiesto toho napríklad venoval a nehovoril, že to nie je premiérska téma, keby venoval ten čas tým zdravotníkom, sadol si za jeden rokovací stôl a neposielal tu len nejaké vyhrážky, tak myslím si, že tá situácia by sa radikálne zlepšila a možno by teda bol tu aj nejaký postup. Ja si myslím, že je teraz úlohou pána Fica, aby naozaj sadol za rokovací stôl a ukázal, že tá vážnosť tej situácie si to vyžaduje a nech tu ukľudní nás, lebo toto, tento zákon znemožňuje ďalšie rokovanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)