Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr stručne predstaviť návrh zákona o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Šimečkom.
Cieľom nami navrhovanej právnej úpravy je zaviesť do Trestného zákona pojem domáce násilie, ktorý v ňom doteraz absentoval. Pojem domáce násilie síce v našom právnom systéme existuje od 1. 1. 2018 v zákone o obetiach trestných činov, avšak nebol premietnutý aj do Trestného zákona, a to napriek tomu, že trestné právo sa ním zaoberá, či už v teórii, alebo v praxi. Trestný zákon však neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia, čo znemožňuje adekvátnu odpoveď nášho právneho systému na toto závažné a komplexné porušenie ľudských práv, preto navrhujeme doplniť definíciu tohto trestného činu medzi trestné činy proti rodine a mládeži, a síce za trestný čin týrania blízkej osoby (§ 208).
Navrhovaná úprava za domáceho násilia... za domáce násilie, pardon, považuje rôzne formy násilia a utrpenia, či už teda fyzické, sexuálne, psychické, emočné, alebo aj ekonomické, ktoré malo, má alebo môže mať negatívne dopady na život, zdravie, telesnú alebo duševnú integritu osoby, slobodu a dôstojnosť osoby vo vzťahu s osobou páchajúcou násilie.
Domáce alebo rodinné prostredie je jedným z charakteristických prvkov tejto definície a definuje sa preto vzťah medzi osobou zažívajúcou domáce násilie a osobou páchajúcou násilie, ktorý môže okrem rodinných a partnerských väzieb zahŕňať aj iný obdobný pomer, pričom skutočnosť, či obeť žije, alebo žila s páchateľom, nie je obligatórnym prvkom. Trvanie vzťahu taktiež nie je podmienkou, pretože ani separáciou partnerov často domáce násilie nekončí.
Ďalším charakteristickým prvkom v navrhovanej definícii domáceho násilia je jeho opakovanosť a pravidelnosť. Jasne tiež rozdeľuje situáciu obete a páchateľa, kde nerovný a mocenský vzťah má za následok neslobodné rozhodovanie a konanie obete domáceho násilia v rozpore s jej slobodnou vôľou. Navrhujeme tiež prísnejšie trestať domáce násilie v prítomnosti dieťaťa.
Toľko k, verím, stručnému opisu a dovoľte mi detailnejšie návrh predstaviť a vysvetliť v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako navrhovateľka ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakcie.
Začnem poslednou reakciou. Ja s vami súhlasím, že naozaj sa to môže zdať, že z päť na pätnásť rokov je to naozaj veľa. Neprirovnávala by som to k trestným sadzbám, je to naozaj trošku iný problém a hlavne ja by som osobne nemiešala veľmi možnosť narábať s odpismi, ktoré máme voľné, s možnosťou odpočítať stratu, pretože sú to dve rôzne kategórie. Odpočet je úplne legálny a riadny náklad a strata vlastne vzniká tým, že od príjmu alebo od výnosov tento náklad odpočítame. To znamená, že tá kombinácia, to by sme sa vedeli naozaj pobaviť, ja by som vám to vedela nakresliť, tuná na to nie je priestor, že aký je to rozdiel a ako to funguje. Ja by som sa oprela skôr o to, že naozaj v rámci Európskej únie štáty pristupujú skôr k tomu, že uvoľňujú tieto pravidlá, a prechádzajú práve na to, že uvoľňujú až neobmedzene. To mi už prišlo naozaj možno trošku veľa, ale tých pätnásť rokov aj vzhľadom na to, že veľa podnikov nabieha v podstate naozaj desať rokov na to, aby mohli vôbec odpočítať. Potom prídu odpisy dajme tomu v odpisovej skupine, kde môžte odpisovať šesť rokov. A kedy budete odpočítavať tú stratu, ktorá vám vznikla teraz? O 16-15-17 rokov, až potom hej. Takže tam potom narábať s odpismi, mi to príde trocha nespravodlivé pre podnikateľov, naozaj, že si nemôžu riadne odpočet straty uplatniť.
V každom prípade, už mi končí pomaly čas, chcem sa poďakovať ešte za ostatné komentáre svojich kolegov. Takisto veľmi pekne ďakujem za vysvetlenie Mišovi Trubanovi všetkých tých investičných stimulov, ktoré tieto naše zmeny prinášajú, pretože tomu som sa až tak veľmi nevenovala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja by som zareagoval na dve veci, ktoré si povedala, prvé k tomu, že to vedia odpisovať aj menšie firmy. Ja sám mám s tým skúsenosť, keď som aj konzultoval rôznych iných podnikateľov. Možno k tým príkladom, ktoré si uviedla, by som ešte aj uviedol aj normálne tak softvérové technologické firmy, ktoré napríklad aj vyvíjajú iba aplikácie a robia nejaký druh startupu, častokrát ony sami, aj takýto vývoj stojí častokrát desať... státisíce a ony sami aj po tých piatich rokoch nie sú natoľko ziskové... alebo do tých piatich rokoch natoľko ziskové, aby si túto stratu vedeli potom takto vynahradiť, takže to je aj pri bežných takýchto softvérových firmách okrem všetkých tých, ktorých si vymenovávala.
A potom si povedala ďalšiu podľa mňa veľmi dôležitú vec, že keby bol takýto zákon, tak aj v rámci V4 sme jedným z najkonkurencieschopnejších v tomto konkrétnom zákone pre podnikateľské prostredie. A to je podľa mňa tiež veľmi dôležité, že o niečo takéto by sme sa mali snažiť, aby či už aj naši vlastní slovenskí podnikatelia, ale aj nejakí zahraniční investori sa pozerali aj na našu krajinu ako na, ako na najlepšiu z možných, alebo minimálne z tohto regiónu a aj vďaka tomu tu ostávali, zakladali tu viac, viac svojich firiem a nešli niekde do zahraničia. A, naopak, aby k nám prichádzali ľudia. A takýto zákon by tomu znova svojou troškou pomohol, takže ja taktiež tento zákon veľmi chválim.
A znova, je to ďalší zákon, ktorý sa dá bez nejakých nákladov schváliť a vie veľmi pomôcť našim občanom, takže ďakujem za tento zákon.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Taktiež by som rada poprosila o podporu ďalšieho z jednoduchých zmien... ďalšej z jednoduchých zmien zákonov ekonomických, ktoré sme pripravili spolu s kolegami. Je to naozaj veľmi jednoduchá zmena v zákone o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a jedná sa o veľmi jednoduchú zmenu z čísla 5 na číslo 15. To znamená, že radi by sme vás poprosili o podporu, aby si podnikatelia mohli predĺžiť dobu odpočty straty z päť rokov na pätnásť rokov.
Cieľom návrhu zákona je prostredníctvom predĺženia doby odpočítania straty a rovnako odpočtu výdavkov nákladov na výskum a vývoj daňovými subjektmi z päť na 15 rokov vytvoriť v Slovenskej republike stimulujúce prostredie pre podnikateľov, ktoré pomôže naštartovať ekonomický rast.
Obmedzenie odpočtu straty na päť rokov je naozaj veľmi reštriktívne opatrenie a zo svojej skúsenosti naozaj viem, že je to často nemožné, odpočítať stratu za tak krátke obdobie. Podnikateľské subjekty potrebujú naozaj stimulovať a potrebujú voľné finančné prostriedky na to, aby ich mohli ďalej investovať.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú jedny z najreštriktívnejších opatrení v odpočte straty. V Európskej únii sme naozaj na chvoste. Žiadna iná krajina nemá menej ako päť rokov na možnosť odpočítať stratu. Dokonca veľká väčšina západoeurópskych vyspelých ekonomík má možnosť odpočítať túto stratu až neobmedzene, napríklad Francúzsko, Španielsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko. Tých krajín je naozaj veľmi veľa.
Všetky okolité krajiny V4 majú možnosť odpočítať stratu rovnako dlho – päť rokov ako my. To znamená, že tým, keby sme predĺžili dobu odpočtu straty na viac ako päť rokov, veľmi umožníme vstup iných podnikateľov, zahraničných investorov na náš trh podnikateľský, pretože budeme mať vysokú konkurenčnú výhodu oproti krajinám V4.
Treba zdôrazniť ešte jednu vec, a to, že prvých päť rokov po účinnosti zákona budú daňovníci odpočítavať stratu v rovnakej výške ako pri účinnosti súčasných pravidiel, preto toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet. To hovorím v súvislosti s konsolidačným balíčkom a s potrebou naozaj konsolidácie verejných financií a toto je dôležité pripomenúť, že prvých päť rokov nebude to mať vplyv na verejný rozpočet.
Negatívny vplyv v podstate sa dosiahne až po piatich rokoch, ale verím, že sa vyváži pozitívnym vplyvom z možnosti podnikateľského rastu.
Ja by som teraz prerušila alebo skončila návrh zákona a prihlásila by som sa do rozpravy ako prvá. Využila by som to poučenie pána Dostála.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Áno, veľmi zjednodušene povedané, preto nie skôr, lebo sme mali plné ruky práce s niečím iným. Ale že tá idea, idea toho zdieľania dát zo štátu smerom von už žila dlhšie, že preto ten systém sa vlastne aj implementuje tie posledné, posledné roky, ale v nejakom momente sme vlastne prišli na to, že aha, vlastne, veď tu sú údaje, ktoré už sú vyčistené, pripravené, jediné, čo potrebujeme je zabezpečiť, aby sa dostali zo štátu von k tým tretím subjektom. Takže preto tá legislatívna technika, teraz k tej druhej časti, je taká, že my sa vlastne v zákone o e-Governmente odkazujeme na zákon proti byrokracii, pretože ten zákon proti byrokracii hovorí o tom, že ktoré údaje sa už v štáte nemôžu vymieňať. A my hovoríme, že presne tie isté údaje chceme, aby štát takýmto systémovým spôsobom sprístupňoval tretím stranám so súhlasom, so súhlasom osoby. Dobre. Asi teda, asi teda toľko.
Už záverečné slovo k rozprave nebudem mať, takže aj touto cestou by som vám chcel všetkým poďakovať, za, za vaše komentáre a príspevky do diskusie. A pevne verím, že v utorok, keď budeme hlasovať o tomto zákone, tak nájde podporu tak v opozičných, ako aj v koaličných radoch. Pamätajte na tých 700 balíkov papiera, ktoré tým môžme ušetriť ročne.
Ďakujem veľmi pekne.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Ja som naozaj nečakal, že nás s vášňou pre byrokraciu je tu toľko. Škoda, že ešte koaličných poslancov a poslankyne sme ešte tak nerozprúdili, ale v druhom, treťom čítaní možno. Takže ďakujem, ďakujem aj za vaše, za vaše, za vaše pripomienky.
Budem sa venovať tomu čo hovoril pán Dostál, teda tie dve otázky, že prečo sme s tým neprišli skôr. No, asi by som povedal taký, také, taký prirodzený dôvod, že teda ja som pôsobil na ministerstve informatizácie od mája 2020 do februára ’23, a vtedy sme sa práve venovali tomu, čo som spomínal v úvodnom slove, tej tretej vlny, tej tretej vlne odstraňovania byrokracie. To bola vlastne najväčšia vlna doterajšia. Tam, tam naozaj išlo dosť veľa o spoluprácu s inými, že bol to náročný implementačný projekt aj vo viacerých fázach sa vlastne zavádzala tá posledná fáza, ak si správne pamätám, bola, bola niekde ku koncu roku 2022, nejaké posledné výpisy, ktoré z tej, z tohto zákona proti byrokracii sa zrealizovali v rámci tejto tretej vlny. No, čiže to som robil, kým som bol ten štátny tajomník, a potom som už nebol ten štátny tajomník. Takže a priznám, priznám sa, že aj táto myšlienka akoby že rozšíriť ten projekt, prišla niekedy, niekedy v tom medziobdobí, takže, takže preto s tým prichádzame, prichádzame teraz. Radšej neskôr ako nikdy, tak by som povedal, takže to je, to je odpoveď na tú prvú otázku.
A na tú druhú, že či to patrí do zákona o e-Governmente alebo zákona o antibyro, tiež sme si túto otázku kládli a hútali sme nad tým, ale sú v zásade také dva dôvody, že prečo je to v e-Governmente. Prvý je, že ak ste si všimli, tak jeden z tých paragrafov je taký ako by že systémové riešenie zdieľania údajov tretím stranám. A ten druhý paragraf, ktorý, ktorý upravujeme, je akoby obsahové naplnenie tohto systémového riešenia. Ak si pamätám, je to § 10 alebo 11 v tom návrhu zákona a ten druhý je, myslím, že 65. Teraz neviem to úplne z hlavy. Ale čiže, čiže tým, že sme zavádzali vlastne systémové riešenie, akým spôsobom štát môže sprístupňovať svoje údaje bezpečne a so súhlasom občana tretím stranám, tak, samozrejme, táto časť sa určite hodila do zákone o e-Governmente a potom tým, že sme už teda otvorili zákon o e-Governmente, tak sme aj tú obsahovú dali, dali do toho § 56 alebo 65, teraz nepamätám si z hlavy, čiže to je ten dôvod.
A druhý dôvod je, že ten zákon o antibyrokracii je písaný trochu inou legislatívnou technikou, hej, že v tom zákone ide o to, že štát z jednotlivých vecných predpisov vyškrtáva povinnosť občana predkladať nejaký konkrétny údaj úradom. Čiže ten zákon proti byrokracii je vlastne stavaný tak, že v zákone o, ja neviem, povoľovaní výrubu stromov sa v paragrafe takom a takom táto povinnosť škrtá, keď to poviem laicky, hej. A to, čo tu navrhujeme, je iné, pretože štát nestanovuje bankám povinnosť vyžadovať výpis z Obchodného registra, čiže ju im nevie ani zrušiť. Čiže to je ten druhý dôvod, prečo filozoficky to nesedelo do zákona proti byrokracii, ale dali sme to do zákona, do zákona o e-Governmente. Takže, ak to nezodpovedalo, aha vidím, že už máte faktickú, tak možno to ešte nezodpovedalo vašu otázku, ale tak môžme si to tu vysvetliť, legislatívnu techniku, takže, asi, asi, asi toľko v skratke.
A naozaj že, že ďakujem, kolegovia, za tie, za tie reakcie a bol by som rád, keby aj koaliční poslanci, poslankyne zvážili podporu tohto, tohto návrhu zákona, pretože naozaj to je niečo, čo ešte predošlá vláda SMER-u v skutočnosti začínala, potom tá, tá minulá vláda to akoby rozbehla na stereoidoch, to odstraňovanie výpisov, že teda tá tretia najväčšia vlna naozaj bola, bola pomerne masívna. No a teraz je čas podľa mňa, aby sme konečne štart dáta sprístupňovali riadeným a bezpečným spôsobom aj do komerčnej sféry a nejak odomkli ten potenciál, ktorý to môže priniesť pre, pre, pre bežných ľudí na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán kolega.
Teším sa, že vďaka takýmto návrhom sa skutočne usilujeme o to, aby tým jediným skutočne potrebným papierom, ktorý na úrade je potrebný, je ten papier toaletný, pretože všetky ostatné sú nadbytočné do veľkej miery.
A ja ako bývalý starosta si pamätám, keď som musel hlavne pri eurofondových žiadostiach dokonca prikladať aj osvedčenie o zvolení, že teda naozaj som štatutár, napriek tomu, že sa to posiela z elektronickej schránky overeným, zaručeným podpisom elektronickým. Dokonca sme museli prikladať aj potvrdenie o pridelení IČO, ktoré bolo ešte historicky na písacom stroji napísané, kedy obec mala pridelené IČO ešte neviem v ktorých desaťročiach 20. storočia. Čiže takéto absurdity sa tu stávali, stávajú a stávať aj budú, pokiaľ sa to nezmení.
A tu by som možno naliehal aj na, aj na vládne strany, ktoré majú napríklad aj v prípade SMER-u stovky starostov a primátorov v slovenských samosprávach, či im to nevadí, že naozaj takýmto spôsobom sa jednak zbytočne stráca čas, je absurdná byrokracia a stojí to aj nemalé peniaze, pretože každý ten jeden odpis, výpis stojí, myslím, že aj na pošte štyri alebo päť eur, čo sú vyhodené peniaze do studne, takže treba to zlepšovať určite. Veľmi sa z toho teším.
Ďakujem pekne.

Myslím, že pán Hlina začal veľmi peknú tradíciu s tými vencami na pomníky. Je to taký dobrý úvod, keď rozmýšľate, že či sa máte prihlásiť do rozpravy, a asi by to tiež vydalo na faktickú, ale keďže tá možnosť takto nebola, tak som to vyriešil takto.
Napriek tomu chcem povedať dôležitú vec, neprišiel som tu len tak, aby sa vôbec k pánovi kolegovi Hargašovi niekto vyjadroval, ale práve preto, že myslím si, že toto opatrenie je veľmi potrebné, veľmi jednoduché a vôbec nie je politické. Myslím si, že mohla by byť trošku taká politická kultúra napriek tomu, ako veľmi sme na iných stranách, barikádach v niektorých veciach, tak v takýchto konkrétnych, povedal by som, až technokratických zákonoch, ktoré sú naozaj, že čisto plus, nikto nemusí potom nič robiť, len automaticky to vie pomáhať našim občanom, by mali aj politici z vládnej koalície zvážiť podporenie tohto zákona, pretože naozaj to je iba, tam nie sú žiadne zápory, myslím si, že takéto opatrenia uvítajú nielen podnikatelia, ale aj všetci občania na Slovensku, a preto nás aj volili, aby sme prijímali zákony, ktoré, ktoré im pomáhajú, a špeciálne keď sú to takéto zákony pomerne jednoduché, ľahko prijateľné, tak by bolo dobré, keby sa na to aj vo vládnej koalícii alebo koaliční poslanci na svojich kluboch možno zamysleli a skúsili si povedať, že má zmysel tento zákon podporovať nielen kvôli tomu, že to ušetrí zopár stromov, ale že to naozaj konkrétne pomôže občanom Slovenskej republiky mať menej papierovačiek, menej behať a všetko robiť automatizovanejšie, rýchlejšie a vďaka tomu vedia mať aj pohodlný život takouto jednoduchou, krátkou úpravou.
Čiže ďakujem za prednesenie takéhoto návrhu. Podľa mňa takéto návrhy sa majú a sú reálne, keď takéto návrhy idú z opozície, pretože to je taká vec, ktorú naozaj, keď si to koalície pozrie, tak si povie, že viem to prijať, je to pekne spracované, je to rýchle, neni o tom žiaden politický súboj. Aj toto je nejaká časť, ktorá by mala opozícia robiť, okrem toho, že chráni občanov pred rozkladom demokracie, tak sa snaží na druhú stranu aj tejto vláde ukazovať a pomáhať jej, že ako by sa to malo robiť.
Takže ešte raz ďakujem pekne kolegovi Hargašovi za takýto super zákon.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 169) v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.