Videokanál klubu

Ďakujem ti veľmi pekne, Zori, za tvoju presnú, hĺbkovú a historickú analýzu toho, čo sa dnes deje. Naozaj veľmi oceňujem aj ten kultúrny aj historický rozmer a dokonca oceňujem aj citáty z velikánov slovenských dejín, a dokonca aj tie biblické. Dovolím si ťa ešte ale v niečom doplniť. Správne si pomenovala, že hľadá sa tu nejaká identita. Pripomeniem historicky, že vždy keď sa hľadala identita vylučovaním iných, smerovali krajiny alebo kontinenty ku tragédii. Spomeniem to, čo sa dialo Slovákom po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, spomeniem nacistický režim, spomeniem fašistický režim, spomeniem slovenský štát vtedy, kedy ľudia, normálne poslanci vylučovali iných svojich spoluobčanov z bežného života práve preto, aby burcovali vášne a aby im poškodili.
Zároveň ale zase vždy, keď identita rozširovala, tak sme boli svedkami prosperity. Napríklad rozšírená identita je Európska únia, obrovský mierový projekt, kde krajiny, ktoré sú v ňom združené, nezažili vojnu medzi sebou, kde rástol ekonomický blahobyt a dokonca aj sociálny alebo ekologický blahobyt. Dokonca aj to OSN, ktoré je teraz v nejakej miere spochybňované, bola kolektívna identita sveta, kde sa stanovili nejaké pravidlá mierového spolužitia a keby tu to OSN nebolo, tak by asi bolo oveľa horšie.
Preto ja sa veľmi, veľmi čudujem kolegom hlavne z HLAS-u, ale aj teda ostatným z koaličných strán, že chcú budovať identitu Slovákov na vylučovaní.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem citátom z navrhovanej novely. "Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.“
Kolegovia tu predo mnou veľa hovorili o právnych a ústavnoprávnych aspektoch a dôsledkoch prijatia tejto zmeny ústavy a jedna zo zásadných výhrad, ktoré tomuto zákonodarnému zboru adresovali aj desiatky právnych expertov, sú práve vágne a nejasné formulácie, ktoré táto novela vnáša do ústavy.
Termíny ako národná identita, kultúrno-etické otázky, či verejná morálka nie sú právne dostatočne definované a už vôbec nie na takej úrovni, aká by bola potrebná pre taký dôležitý dokument, akým je práve ústava. O tom, aký je zámer predkladateľov tejto novely a že používanie tejto vágnej terminológie ukazuje prinajmenšom skryté úmysly, tu už bolo mnohé povedané a zrejme ešte bude. Ja som sa preto pokúsila pozrieť na tieto vágne termíny trocha podrobnejšie, v snahe pochopiť, k čomu navrhovatelia v skutočnosti odkazujú v tejto novele.
Čo teda je národná identita a ako vyzerá tá naša slovenská národná identita? Pre jednu skupinu zostane národná identita prežitkom, zvyškom kolektivistických ideológií 19. storočia a prijateľná bude pre nich iba ako folklór. Pre druhých je príslušnosť k národu súčasťou európskeho povedomia, v ktorom väzba na miesto života, vzťah k iným obývajúcim toto miesto zohráva dôležitú úlohu pri formovaní vlastnej identity.
Je však možné očakávať, že v atmosfére hľadania zmyslu, v epoche straty zmyslu pre veľké dejinné projekty a vízie, bude o miesto zápasiť aj tendencia absolutizovať národné povedomie ako výlučnú mieru všetkých vecí. Toto bol citát od slovenského filozofa Františka Novosáda a tieto slová povedal v roku 2003. Zdá sa, že dnešné dianie predpovedal pomerne presne. Pretože dnes, 32 rokov po nadobudnutí štátnosti a 21 rokov po európskej integrácii, stále v otázke identity tápame a hľadáme spôsoby, ako si upevniť ono mýtické národné povedomie, svojstojnosť a jedinečnosť. Bohužiaľ, aj v roku 2025 chýba Slovensku moderná a inkluzívna národná a kultúrna identita, ktorá by bola založená na hrdosti, na zdravom sebavedomí a tolerancii voči inakosti. Ten etno-nacionalistický sentiment, ktorý sme tu zažili v 90. rokoch, sme síce do istej miery prekonali, ale nedokázali sme ho nahradiť pozitívnym príbehom, ktorý by patril všetkým občanom bez rozdielu a ktorý by bol podkladom pre tvorbu sociálneho kapitálu. Táto skutočnosť podrýva sociálnu súdržnosť na Slovensku a vystavuje ho riziku kultúrnych pnutí, a to obzvlášť v časoch, kedy globalizácia a technologický rozvoj narúšajú tradičné národné identity a etnické väzby. Isteže, tá zmienka o národnej identite v navrhovanej novele ústavy odkazuje zrejme teda na čl. 4 Zmluvy o EÚ, ktorý hovorí, že únia rešpektuje národnú identitu členských štátov obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch. Ale táto zmienka o národnej identite pochádza z pôvodnej Maastrichtskej zmluvy, do ktorej bola zakomponovaná najmä kvôli výnimkám pre kultúrne tovary a služby, ktoré boli prirodzene viazané na národné okruhy a nemohli sa na ne plne aplikovať pravidlá jednotného trhu, aby neboli ohrozené jednotlivé kultúrne domény a kultúrna diverzita. Čiže išlo o kultúrne tovary a služby.
Neskôr táto klauzula sa trocha rozvinula a taká je aj v aktuálnej zmluve. Ale pod národnou identitou sa tu vždy chápe striktne konštitučná identita. Konštitučná identita ústavných a právnych predpisov, čiže ide tu o ono legendárne materiálne jadro ústavy, ktorá má chrániť ústavné princípy jednotlivých členských štátov práve pred takýmito populistickým eskapádami, tvorenými so zlým úmyslom, ako je tá, ktorú tu práve prežívame. Áno, v posledných rokoch sa na klauzulu o národnej identite začali odvolávať aj ústavné súdy Maďarska a Poľska, pričom priamo alebo nepriamo spochybňovali princípy liberálnej demokracie.
Je dobré si uvedomiť, že tento posun k vágnemu mýtickému a symbolickému chápaniu právnych termínov pochádza od vlád, ktoré spochybňujú základné princípy európskej integrácie a tento posun bol masívne kritizovaný právnymi expertami naprieč EÚ a bol identifikovaný ako ohrozenie európskej integrácie.
Problém je, že tá novela ústavy, ktorú máme pred sebou, ide ešte ďalej, ako išli ústavné súdy v Maďarsku a v Poľsku. Už nejde iba o spochybňovanie rozhodnutí EÚ, ide o aktívnu zmenu ústavy, ktorá by mala viesť k spochybňovaniu základných pilierov, na ktorých európsky projekt stojí. Pod rúškom nejasne definovaného pojmu národnej identity sa tu vytvára právny rámec, ktorý by na základe akéhosi konceptu morálky, ktorý je nejasného pôvodu a vymedzenia, umožňoval porušovať základné ľudsko-právne štandardy platné od 2. svetovej vojny, ignorovať európske právo a medzinárodné dohovory. A akokoľvek predkladatelia tvrdia, že nič také sa diať nebude, samotné ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že tento zámer novela obsahuje. A ja sa pýtam, akú národnú identitu teda chceme touto novelou chrániť. Čo je vlastne podstatou tej národnej identity? Kto ju vymedzí a kto povie, čo s ňou nie je v súlade?
Keď usudzujeme z toho, čo predkladatelia či už zo SMER-u, alebo z KDH chcú do ústavy vložiť, tak v ich ponímaní je naša národná identita úzko spätá so záležitosťami ako pohlavie a plodenie, čo znie naozaj pomerne bizarne, ak sa bavíme o ústave vyspelej modernej krajiny európskej v roku 2025.
Povedzte mi, kolegovia a kolegyne, ako súvisí slovenská národná identita, národná identita Slovákov, s definíciou pohlaví alebo so surogátnym materstvom. To vari Ľudovít Štúr bojoval za dve pohlavia dané biologicky? To vari riešil Milan Rastislav Štefánik chromozómy? Alebo nám nebodaj Cyril a Metod priniesli zákaz surogátneho materstva alebo obmedzenia adopcií? Ľudovít Štúr vo svojej eseji Život národov v roku 1846 napísal: "Čím národ nižšie stojí, tým hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa za úžitok telesný, nielen s telom, ale aj s dušou, zapredá.“ A myslím si, že by horko zaplakal, keby vedel, čo riešime dnes v Slovenskej národnej rade, zákonodarnom orgáne krajiny, ktorú tak miloval.
Národná identita je totiž o niečom úplne inom. Je to príbeh, ktorý dáva zmysel našej existencii ako spoločenstva. Niečo, na čo môžeme byť všetci spolu hrdí. Príbeh, ktorý hovorí o našej jedinečnosti, o tom, čo nás odlišuje od ostatných. Je to náš spoločný príbeh, ktorý pramení v minulosti, ktorý dáva zmysel prítomnosti a ktorý je nádejou na lepšiu budúcnosť. Národná identita je príbehom, ktorý nás má zjednotiť a nie rozdeľovať.
Povedzte, kolegovia zo SMER-u alebo z KDH, akú hrdosť, aký pozitívny príbeh, akú identitu prinesie ľuďom na Slovensku táto zmena ústavy, ako nás ako národ charakterizuje a odlíši to, že budeme mať v ústave definované dve pohlavia dané biologicky, aké sebavedomie, akú nádej na lepšiu budúcnosť prinesie občanom Slovenska to, že sa v chápaní národnej identity pridáme k prívržencom iliberálnej demokracie, k tým, ktorí popierajú hodnoty, na ktorých vznikla Európska únia. Toto je v skutočnosti ten najväčší problém, ktorému dnes čelíme. Slovensku zúfalo chýbajú politici, ktorí by dokázali priniesť pozitívny obraz budúcnosti a hrdú spoločnú identitu pre jej občanov.
Robert Fico je pri moci už štvrtýkrát a mal takmer 15 rokov na to, aby takúto víziu priniesol. Ale kedy ste nášho premiéra počuli hovoriť o vízii budúcnosti? Ani vo svojom štvrtom vládnom období nedokáže nájsť a tvoriť ozajstný príbeh hrdosti a národnej identity pre obyvateľov Slovenska, a tak prichádza so smiešnymi a trápnymi náhražkami, ktorými chce ľuďom zalepiť oči.
Táto novela ústavy je len snahou zakryť hodnotovú prázdnotu SMER-u a neschopnosť Roberta Fica dať ľuďom pozitívnu víziu budúcnosti, identitu a zmysel toho, kde a prečo sme ako národ tu a teraz. A práve preto sa čudujem kolegom z KDH, zo strany s dlhou tradíciou, ktorá do veľkej miery za ostatné desaťročia prispela k formovaniu našej národnej identity, že skočili na túto naozaj smiešnu, trápnu, ale aj nebezpečnú hru, ktorá môže nášmu národnému povedomiu len uškodiť a spoločnosť ešte viac rozdeliť. Lebo ako opäť hovorí Ľudovít Štúr v slávnom pojednaní Slovanstvo a svet budúcnosti: "Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje, iba takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom.“
Národné povedomie a národná identita nie sú samozrejmosťou a neexistujú per se ako nejaká nemenná norma. Vznikajú iba zo systematickej snahy spoločenstva, vyvíjajú sa, reagujú na meniaci sa svet okolo. Národná identita sa stane pozitívnym príbehom hrdej komunity iba vtedy, ak ju dokážeme tvoriť všetci spolu.
Autori novely sa v texte odvolávajú aj na Slovensku obľúbený termín kultúrno-etické otázky. Ide opäť o nie celkom jasný koncept, ktorého ekvivalent dokonca ani nenájdete v iných jazykoch. Kultúra je totižto súhrnom všetkých hodnôt vytvorených spoločnosťou, v istom slova zmysle je to civilizácia, vzťahuje sa k termínu kultivovať, zlepšovať, obrábať, civilizovať. A etika je komplexom ideálov, ktoré pôsobia ako vnútorné meradlo postojov a konania jednotlivcov, ale aj komunít.
Keď teda hovoríme o kultúrno-etických otázkach, obzvlášť v kontexte politického diskurzu, mali by sa tieto týkať predovšetkým kultivácie spoločnosti a hľadania spoločných ideálov, ktoré by nás motivovali k lepším postojom a konaniu.
Bohužiaľ, to, čo sa týmto termínom zvyčajne označuje, sú politické agendy a naratívy, ktoré isté hodnotové postoje, vlastné určitým skupinám ľudí, pretavujú do konkrétnych, zvyčajne reštriktívnych politík a legislatív. Kultúrno-etické otázky v tomto ponímaní sú tak trocha ako morské prasiatko. To nie je ani morské, ani prasiatko.
Ak sa však dohodneme na tom, že ide o, povedzme, hodnotové otázky, ktoré môžu byť pre časť občanov veľmi dôležité, treba si klásť otázku, prečo potom medzi ne nezaraďujeme a rovnako vášnivo nediskutujeme napríklad o klimatickej zmene, o systémovej korupcii, o narastajúcej ekonomickej nerovnosti vo svete, či napríklad obrovských etických výzvach, ktoré prináša digitálny priestor a umelá inteligencia. Ak chceme mať v ústave spomenuté kultúrno-etické otázky, sústreďme sa napríklad na to, ako rozvíjať kultúru tak, aby bola ozajstným základom našej národnej identity v civilizačnom, ekonomickom aj duchovnom zmysle. Zamyslime sa nad tým, ako dosiahnuť, aby verejné etické rámce, či ak chcete verejná morálka, nezahŕňali toleranciu korupcie, vulgárnosti a nenávisti. Toto sú skutočné kultúrne a etické problémy Slovenska. Ľudské práva nie sú kultúrno-etické otázky a životy a osudy konkrétnych ľudí nemôžu byť pokusnými morčatami populistických ústavných eskapád z ktorejkoľvek strany.
Kolegovia z KDH, nie je ich tu veľa, škoda, ja rozumiem tomu, že väčšina z vás hľadá naozaj spôsob, ako zlepšiť Slovensko, a to dokonca aj v tomto nešťastnom ústavnom dobrodružstve. Rozumiem, že nestojíte pred ľahkou politickou voľbou. V ťažkých chvíľach sa oplatí obracať na múdre knihy a múdre slová, a tak by som sa vám rada prihovorila slovami apoštola Pavla, ktoré napísal tesalonickým kresťanom. Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte, ale všetko skúmajte a dobrého sa držte. Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe. Ústava má byť totiž dôležitým spoločným dokumentom pre všetkých obyvateľov Slovenska. Je veľmi dôležité sa zamyslieť, koľkí po tejto novele stratia posledné zvyšky vzťahu k svojej rodnej krajine, jej základným dokumentom a symbolom. Ježiš nás vyzýva k opatrnosti pred falošnými prorokmi, ktorí prichádzajú v ovčom rúchu a táto jasnozrivosť vidieť vlčiu srsť pod ovčím rúchom, je dnes potrebná ešte hádam viac, ako v jeho časoch.
Kolegovia z OĽANO, bojovníci proti Ficovi, pre vás mám iba jednu otázku. Naozaj vám stojí táto zmena ústavy za kolaboráciu so SMER-om? Ale chcela by som sa aj prihovoriť aj kolegom zo SMER-u, HLAS-u, SNS alebo z akejkoľvek inej strany, všetkým tým, ktorí si naozaj cenia národnú myšlienku a kultúru, k tým, ktorým je drahý osud slovenského národa. Národ tvoria ľudia. A skutočné národné povedomie pramení z ľudskosti, zo schopnosti zjednotiť jednotlivcov za dobrú a veľkú myšlienku. A aj Ľudovít Štúr staval svoje myšlienky národného obrodenia a uvedomovania práve na takomto humanizme. Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec koncov, ktorého členmi sme my, spolu so všetkými ostatnými národmi, prízvukuje v Slovanstvo a svet budúcnosti. Čo keby sme si teda skúsili namiesto nepremyslených revízií slovenskej ústavy hľadať a pomenovávať náš spoločný slovenský príbeh, našu skutočnú národnú identitu, ktorá zahŕňa nás všetkých, ideu, ktorá nerozdeľuje a nevylučuje, ale spája a zahŕňa? Skúsme dať nový, hlbší zmysel slovám, ako sú demokracia, sloboda, pravda, láska v spoločnom príbehu, ktorý bude predstavou hrdej prosperujúcej a modernej krajiny. Veď ako vraví iný velikán, Milan Rastislav Štefánik: "Demokracia je organizovaná myšlienka, je to idea proti chaosu, demokracia, to znamená myslieť skôr, ako jednáš, či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť." Táto zmena ústavy žiadne problémy nevyrieši. Ale my všetci spolu to dokázať môžeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a ďakujem aj vám, pán kolega, za váš príspevok. Ja, samozrejme, súhlasím s tým, čo ste hovorili o práve EÚ, ale nesúhlasím s tým, čo tu odznelo, a síce, že Európska komisia sa nikdy nevyjadruje pred schválením konkrétneho textu. A mali sme to tu aj počas tej obštrukcie novely Trestného zákona, keď sme videli, že Európska komisia komunikovala s našimi orgánmi ešte počas toho schvaľovacieho procesu. Takže to, čo tu odznelo, jednoducho nie je pravda.
A teraz sa aj samotná Európska komisia vyjadrila, potvrdila, že áno, 13. júna odoslala našim orgánom list a my nepoznáme jeho obsah. Vieme len to, že sa týka výhrad ohľadom prednosti práva Európskej únie a tiež výhrad, čo sa týka rozhodnutí Európskeho súdu ľudských práv, respektíve nerešpektu týchto rozhodnutí, a to je opäť aj v rozpore s právom Európskej únie, pretože či už Lisabonská zmluva, alebo aj Charta hovoria o tom, že tieto rozhodnutia máme rešpektovať.
A my tu teda máme list, ktorého existenciu potvrdil aj minister Susko na raňajšom ústavnoprávnom výbore, ale nevieme, čo je jeho obsah. A ja vás chcem preto opätovne poprosiť, kolegovia z KDH, keď vy teda tvrdíte, že to nie je nič konkrétne, že neodzneli žiadne konkrétne výhrady voči tomu textu, tak pýtajte si to od SMER-u, respektíve teda od ministra spravodlivosti, že keď doteraz s vami diskutovali, vyjednávali, tak nech sú féroví a nech vám to dajú, nech pominie akákoľvek pochybnosť, ktorú tu môžme mať o tom, že čo je obsahom tohto listu.
A mne to veľmi pripomína aj tú kauzu haciend, že na jednej strane my tu niečo vyčítame, hovoríme, že sú tu nejaké nezrovnalosti, na druhej strane je nám hovorené, že vlastne vôbec nič, ale je problém pýtať sa na to a ísť tam. A toto isté je s tým listom. Ak nie je problém zo strany Európskej komisie, tak prečo minister Susko tu nepredstúpi a neprečíta ten list?

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Matovič, povedali ste veľa vecí a veľa hlúpostí a zavádzajúcich informácií, ale čo je zásadné, to ste nepovedali alebo teda tvárite sa, že to je inak, ale OĽANO, váš klub, bude hlasovať a budú to práve vaši dvaja poslanci, ktorí rozhodnú o tom, či bude táto novela ústavy prijatá, alebo nie. Vy chcete robiť poriadky s Ficom, aj s nami s progresívcami, ale vo vlastnom klube si neviete urobiť poriadok. Budete sa do nás navážať, lebo to je teraz dôležité, aby ste progresívcom vynadali. Ja vás vyzývam, aby ste si urobili poriadok vo vlastnom klube a neprispeli ako klub k schváleniu tejto novely ústavy, ktorú navrhuje Fico, lebo vy mu pomáhate. Ak vaši dvaja poslanci budú za tento návrh hlasovať, tak OĽANO pod ním bude podpísané.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Matovič, no ja som vás pozorne počúvala, a síce ste teda, ako zvyknete, väčšinu času hovorili o niečom úplne inom, ako je tento návrh novely ústavy, ale som z toho vášho prejavu trocha zmätená, lebo ja som si myslela, že tu rokujeme o novele ústavy z dielne SMER-u, a teda teraz už aj KDH, ale mne to tak znelo, ako keby vlastne sme rokovali o zmene ústavy z dielne OĽANO. A to ma trocha potom zaráža. Prečo keď je to niečo, s čím tak bytostne súhlasíte, prečo vaši poslanci za to nebudú hlasovať?
A keď sa tu tak veľa hovorí o tom, kto koho vykosťuje, tak mne sa zdá, že v skutočnosti ten Robert Fico vykosťuje vás, pretože vy by ste za to veľmi chceli hlasovať, ale nemôžte hlasovať za niečo, čo navrhol SMER. Ale robíte to spôsobom sebe vlastným. Viete, ako je tá rozprávka, ani oblečený, ani vyzlečený, že síce za to vy nebudete hlasovať, ale dvaja vaši poslanci pomôžu tú novelu ústavy schváliť. A to nie je prvýkrát, lebo pamätáme sa v minulosti, že síce OĽANO bolo vždy najväčším bojovníkom proti Robertovi Ficovi, ale keď bolo treba schváliť trestné stíhanie, tak jedna vaša poslankyňa náhodou nehlasovala. Čiže viete, rozhodnite sa, lebo v tejto ústave nie je problém nejaký hodnotový set jednej alebo druhej strany. Problém tejto novely ústavy je, že je proti nášmu členstvu v Európskej únii, že keby sme takú ústavu mali, tak nás do Európskej únie nikdy nevezmú. Tak sa rozhodnite, či chcete s Robertom Ficom byť za to, aby sme neboli súčasťou Európskej únie, alebo chcete byť na demokratickej strane.
Ďakujem.

Ďakujem.
No, keď pánovi Janckulíkovi tu tlieskajú smeráci, tak neviem, aká je toto koalícia.
Chcela by som zareagovať na pani Kolíkovú k tomu KDH aj k tomu teda, ako vidno, že zrazu si tu spoločne tlieskajú s touto koalíciou. Je to proste šialené. Aj mne sa napríklad rúcajú postoje (potlesk), nech sa páči, je to aspoň lepšie vizibilné, aj mne sa rúcajú postoje ku KDH, pretože ono to bola po revolúcii strana, na ktorú sa dalo spoľahnúť. KDH bola strana, kde sme vedeli, že stojí na správnej strane, kde bráni demokraciu a všetky tieto základné veci. Normálna, relevantná strana s konzervatívnymi postojmi, a to pred revolúciou ste ani nemali ľahké. Mali ste ľudí, ktorí boli veriaci a neohli chrbát a boli medzi vami kňazi, ktorí boli dokonca aktívni v ŠtB, ktorí išli proti vám, a napriek tomu ste to zvládli a ten chrbát ste neohli.
A potom príde táto situácia a vy zrazu urobíte klik a myslíte si, že je správne zahodiť celú vašu históriu, spoľahlivú históriu KDH, len v mene toho, čo vy hovoríte, že za to bojujete 30 rokov. Ale vy v tejto chvíli si idete aj sami vykostiť vlastnú KDH, vy si idete vykostiť sami proaktívne všetky vaše hodnoty, na ktorých KDH stálo. A ja nerozumiem tomu, že vám teda stojí zato povýšiť toto kolaborovanie zato, že si myslíte, že to je prostriedok k vášmu cieľu. Ale to je omyl. Vy v tejto chvíli, vám tu tlieskajú smeráci a ja si myslím, že to je úplne jasné, ktorá strana dejín v tejto chvíli sa otáča smerom k vám a kam sa otáčate vy.
A podľa mňa, Mária, ja si myslím, že si veľmi dobre hovorila k tomu, že je to veľký problém, keď teraz sa bude hlasovať takýmto spôsobom, kádeháci a koalícia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
A ďakujem, Mária, že si opätovne upozornila aj na komunikáciu s Európskou komisiou, ktorú teda očividne vedie ministerstvo spravodlivosti. A mňa mrzí, že tu nie je teraz minister spravodlivosti, lebo som sa ho tiež chcela opätovne na to spýtať, tak ako si sa ho pýtala už na výbore, lebo teda nedostali sme zatiaľ žiadne odpovede, bolo to len nejaké vágne konštatovanie, že teda sú tam nejaké výhrady, ale sú všeobecné a tak ďalej. Však nech otvorene povie minister spravodlivosti, aké výhrady má Európska komisia voči novele ústavy, ktorú tu prerokovávame a ktorú máme zajtra schvaľovať. Veď to je absolútny základ, že tieto informácie by mali mať aj všetci, ktorí idú hlasovať. Veď ako môžu zodpovedne hlasovať o novele ústavy, keď nepoznajú takéto základné informácie? To mne príde naozaj neuveriteľné.
A úplne s tebou súhlasím, že celá táto novela ústavy je popretím princípov právneho štátu a myslím si, že to dosvedčuje aj celý ten proces. Už teraz tu máme päť pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú zverejnené a hovorí sa o ďalšom, ktorý by mal byť tiež súčasťou tohto celého procesu. Pozmeňujúce návrhy, ktoré majú meniť novelu ústavy zo dňa na deň, medzi ktorými je aj zmena volebného systému alebo zmena tvorby ústavy.
Kolegovia, kolegyne, veď toto vám naozaj príde normálne, že vy tu idete zo dňa na deň meniť ústavu bez akejkoľvek diskusie? Veď čo iné, už ako toto, dosvedčuje, že to je absolútny rozvrat princípov právneho štátu a demokratického zriadenia? Veď to je absolútne neuveriteľné. Zo dňa na deň. Vám to vôbec nevadí? Aj keď vám asi nevadí nič, vy len proste hlasujete ako treba.

Ďakujem za slovo.
Mária, ja s tebou úplne súhlasím, že táto zmena ústavy vôbec nie je o mužoch a ženách, ani o nejakých tretích toaletách s nálepkou helikoptéry, ani o povinnom prezliekaní sa, ako sa nás tu snažia presvedčiť, pretože to vraj ohrozuje Slovensko a vôbec tú národnú identitu Slovenska.
A koalícia sa na nás neustále hnevá, keď hovoríme, že nás ťahá preč z Európskej únie, ale spomeňme si na ten spôsob, akým bola prijímaná novela Trestného zákona a že doteraz nie sú otázky právneho štátu úplne vyriešené. Spomeňme si na všetky tie výroky o vystúpení z Európskej únie, na prednášky europoslankyne o opustení Európskej únie. No a potom sa čudujú, že my hovoríme o tom odklone, o izolácii a o tom, že nás chcú zaviesť mimo EÚ. A prečo si myslíte, že o tom nehovoria? Prečo sa tu neustále prezentuje táto novela ako novela o dvoch pohlaviach?
No presne aj dnes to vlastne minister spravodlivosti tu nejakým spôsobom odôvodnil, aj keď, samozrejme, že on si protirečil, lebo vlastne nám tvrdil, že Európska únia síce tieto veci rešpektuje, ale že zároveň my sa musíme brániť. Ale ja by som chcela zacitovať z odpovede Európskej komisie, ktorá teda potvrdila, že sleduje proces zmeny Ústavy Slovenskej republiky a vedie so Slovenskou republikou dialóg a pozorne sleduje celý proces. 13. júna bol slovenským orgánom zaslaný list, kde Európska komisia vyjadrila svoje obavy, vo všeobecnosti možno zopakovať, že európske právo má prednosť pred národným právom vrátane národných ústavných ustanovení. Čiže vidíte, ešte aj Európska komisia vám to hovorí.
A ja sa teda pridávam, Mária, k tebe v tom, že očividne niektorí právnici, vrátane teda expertov na európske právo, aj podceňujú aj toto varovanie z Európskej komisie a mňa mrzí, že jeden z nich je teda právny expert KDH pán Karas a myslím si, že je namieste, aby sa ho pýtali, že či to robí preto, lebo doteraz o tom nevedel alebo či to robí preto, lebo len slepo chce presadiť nejaké veci, lebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Mám procedurálny návrh, keďže rokujeme o ústave, ktorá je najdôležitejším zákonom našej krajiny a nikto z koalície nesedí v poslaneckých laviciach okrem tých, ktorí sú dôležití pre rokovanie, tak ja by som navrhoval počkať na nich.

.