Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, my sme už v prvom čítaní k tejto novele vysokoškolského zákona za Progresívne Slovensko upozorňovali, že považujeme akoby tému vysokoškolského vzdelávania na Slovensku za veľmi dôležitú a sme presvedčení, že by sme mali ako krajina mať ambíciu neustále zvyšovať vzdelávanie a kvalitu vzdelávania na našich vysokých školách. Pripomínam, že sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najvyšší počet študentov, ktorí študujú v zahraničí. Každý piaty študent zo Slovenska odchádza študovať, najčastejšie do Českej republiky a potom aj do iných okolitých krajín a krajín Európskej únie, či už je to Maďarsko, Veľká Británia, škandinávske krajiny atď. A tým pádom vidíme nielen na základe rebríčkov kvality vysokých škôl, že väčšina našich susedov nás predbieha v kvalite vysokých škôl, ale vidíme to aj na správaní našich vlastných študentov a na tom, že tí, ktorí nám v maturitách dopadajú najlepšie, tak tí nám potom odchádzajú. A preto sme presvedčení, že keď sa ide novelizovať vysokoškolský zákon, tak tá kľúčová otázka by mala byť, že či táto novela prispeje k zvýšeniu kvality vysokých škôl. A tu sa obávame, že tá odpoveď je negatívna alebo aspoň nie jednoznačná.
Novela, táto novela vysokoškolského zákona je odôvodňovaná a odznelo to aj dneska tu v pléne, že je odôvodňovaná tým, že to vychádza z aplikačnej praxe. Čiže reaguje to na niektoré veci, ktoré sa teda jednotlivým aktérom vysokoškolského prostredia, keď to zjednoduším, zdali nejakým spôsobom zložité alebo náročné. Ale my to vidíme aj tak, že sa tu nejakým spôsobom ustúpilo často aj nejakej pohodlnosti alebo tomu, že jednoducho isté veci boli nejako zabehané, nejako sú jednoduché pre tých ľudí, ktorí v tom vysokoškolskom prostredí dlhodobo pôsobia, ale ak je naším cieľom zlepšiť tú kvalitu, tak by sme sa nemali iba prispôsobovať pohodlnosti, ale mali by sme práveže tu latku nastavovať vyššie. A práve v tejto novele vidíme viacero vecí, ktoré podľa nás nezvyšujú tú latku, ale skôr sú to aj krokmi späť oproti tomu, čo sa za posledné roky vo vysokoškolskom prostredí udialo.
Na základe týchto našich výhrad, ktoré, ako hovorím, sme formulovali aj v prvom čítaní, sme s kolegyňou Ingrid Kosovou pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý teda na záver môjho vystúpenia prečítam. Najprv by som ale skúsila tak ľudskými slovami vysvetliť, že čo vlastne navrhujeme, pozmeňujúci návrh má, myslím, sedem bodov, a potom ho celý prečítam. Zamerali sme sa na tie veci, ktoré vnímame ako najproblematickejšie. Ako sme povedali aj v prvom čítaní, vnímame tam aj niektoré veci, ktoré hodnotíme pozitívne, ako je napríklad to posilnenie alebo uvoľnenie, zjednodušene, spolupráce so zahraničím. Ale tuto sme sa zamerali hlavne na tri oblasti a za Progresívne Slovensko je to pre nás aj akoby také stanovisko, že bez týchto zmien si nevieme predstaviť tento zákon podporiť.
V tom pozmeňujúcom návrhu sa zameriavame teda na tri oblasti, ako som spomenula. Jedná sa o nezávislosť správnej rady a vôbec fungovania jednotlivých aktérov akademického prostredia. Po druhé zabezpečenie kvality funkčných miest docentov a profesorov a po tretie je to transparentnosť aj vo výberových procesoch, aj vo financovaní vysokých škôl.
Teda k tomu prvému, a to sa týka nezávislosti správnej rady. Správna rada vysokých škôl bola výrazne posilnená práve novelou, ktorá vychádzala z plánu obnovy, kedy bola predstavená nejaká jasná vízia toho, že vysoké školy na to, aby sa zlepšovali, tak sa musia viacej otvárať, musia sa viacej otvárať odborníkom zvonku, prepájať s iným prostredím, prepájať so zahraničím, a toto bola v podstate tá vízia, s ktorou sa, s ktorou sa novelizoval vysokoškolský zákon v minulom volebnom období. Tuto v tejto novele vidíme istý krok späť a to sa týka po prvé teda zloženia správnej rady a posilnením akademického senátu pri menovaní tých členov. Myslíme si, že je to krok späť, nepovažujeme tento krok za nejakým spôsobom prínosný a keď už sa ide touto cestou, tak potom navrhujeme, aby sa naozaj všetky kľúčové rozhodnutia, ktoré správna rada prijíma, tak aby ich prijímala dvojtretinovou väčšinou.
Zároveň si ale myslíme, že táto novela neoprávnene oslabuje akademický senát a vedeckú radu a ich kompetencie, a z tohto dôvodu navrhujeme práve, aby sa kľúčové dokumenty vo fungovaní vysokých škôl, a to je dlhodobý zámer vysokej školy a rozpočet, aby sa k nim vopred, teda ešte pred schválením, vyjadrovali aj vedecká rada a akademický senát, lebo okrem iného napríklad akademický senát je jediný z kľúčových orgánov, kde sú zastúpení aj študenti vysokých škôl, a sú to teda tie orgány, kde, ktoré do veľkej miery budú potom ten dlhodobý zámer a ten rozpočet napĺňať.
Toto sú body, ktoré sa týkajú teda správnej rady.
Ako druhú kľúčovú oblasť vnímame práve to obsadzovanie miest, funkčných miest docentov a profesorov. A toto znovu vychádza z filozofie toho, že náš systém vysokoškolský má nejakú historickú tradíciu, ktorá sa ale ukazuje byť pomerne rigidná. Často je akoby výhodná pre tých, ktorí naozaj celý svoj profesijný život trávia v akademickom prostredí, ale je veľmi ťažké sa do toho prostredia dostať zvonku pre ľudí, ktorí dlhodobo pôsobili v praxi alebo ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí, kde sú tie kritéria, kde sa využívajú iné kritériá, napríklad docentské miesta vieme, že mnohé zahraničné krajiny vôbec, vôbec nepoznajú. A práve preto jeden z tých krokov, ktoré vlastne priniesla, prinieslo predošlé volebné obdobie a priniesol aj plán obnovy, bol ten dôraz na to, aby sa funkčné miesta docentov a profesorov otvorili ľuďom zvonku, či sú to ľudia z praxe, to môže byť veľké vedecké osobnosti, to môžu byť ľudia, ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí. A z tohto dôvodu vnímame za dôležité, aby tá formulácia v zákone tiež bola nastavená tak, že nevyžaduje všetky tie požiadavky, ktoré bežne, bežne zákon stanovuje, ale aby to iba akoby prirovnala na tú úroveň nejakej vedeckej, vedeckej kapacity. Preto v tomto bode, pokiaľ ide o kritériá, navrhujeme zachovať status quo zákona, ale zároveň táto novela trošku rigidnejšie poníma kritériá, ale zároveň je potom menej prísna na tie komisie. A my vnímame, že by to malo byť práve naopak. Nedržme sa rigidných kritérií, nedržme sa nejakého skostnateného zoznamu, koľko, akých má byť, ja neviem, publikácií alebo čo má byť odučené, ale zabezpečme, aby tí ľudia v tej komisii, ktorí majú rozhodovať o tom, či niekto má kvalitu a kvalifikáciu na to, aby sa stal funkčným docentom alebo funkčným profesorom, aby títo ľudia naozaj rozhodovali nezávisle, aby rozumeli tomu odboru a aby dohliadli na tú kvalitu, ktorú sa snažíme dosiahnuť. A z tohto pohľadu tu práveže znovu vnímame taký krok späť, pretože sa sprísňujú kritériá, ale uvoľňuje sa, uvoľňuje sa zloženie komisie. Po novom sa vlastne navrhuje, že do tej komisie by menoval iba rektor a dekan, čo taktiež považujeme za krok späť a aj v tomto prípade si myslíme, že súčasné znenie zákona je lepšie, a navrhujeme v tejto časti zachovať status quo.
Tá tretia oblasť je transparentnosť výberových procesov a transparentnosť financovania. Tu navrhujeme tri veci. Prvá je, aby kľúčové pozície, ktoré sa obsadzujú v akademickom prostredí, a to je rektorská pozícia a pozícia členov správnej rady, aby ich verejné vypočutie kandidátov bolo aj online. Lebo jedna vec je, že teda sa povie, že je verejné a že tam niekto môže prísť, ale vieme, že v dnešnej dobe digitalizácie považujeme za oveľa rozumnejšie, alebo akoby ešte taký prirodzený ďalší krok smerom k transparentnosti, aby nebolo len to, že sú na tej miestnosti otvorené dvere, ale aby boli obrazne otvorené dvere do sveta a aby sa tie vypočutia premietali aj online. Myslíme si, že v dnešnej technologickej dobe je to akoby, tam už nie sú žiadne veľké technologické prekážky, je to naozaj o tom zvýšení tej transparentnosti a zabezpečení toho, že na tieto kľúčové miesta naozaj bude musieť byť, alebo teda bude väčší dohľad na to, aby boli vybratí tí najlepší kandidáti.
A takisto by sme privítali väčšiu transparentnosť vo financovaní a to je jedno konkrétne ustanovenie, na ktoré som upozorňovala aj v prvom čítaní, nepovažujeme za dobré riešenie, aby sa takpovediac otvorila Pandorina skrinka a umožnilo sa prideľovať dotácie na rozvoj vysokej školy bez výberového konania. Keď som na to upozorňovala v prvom čítaní, tak priamo tu v pléne odznel protiargument, že ide teda o výnimočné prípady, napríklad ako sú povodne, a že teda sa k tomu musia vyjadriť aj orgány reprezentácie vysokých škôl, čiže nie je to jednohlasné rozhodnutie ministerstva. Aby sa ale toto ustanovenie nedalo zneužiť a aby nedošlo k tomu, že naozaj ministerstvo môže bez úplne akéhokoľvek výberového konania prideľovať peniaze, tak navrhujeme, aby priamo v tom ustanovení v zákone teda bolo obmedzené, že sa to týka riešenia havarijných situácií a že tie ostatné orgány reprezentácie vysokých škôl musia na to dať súhlas. To znamená, že nielen že to dostanú na vyjadrenie, ale keď aj sa vyjadria negatívne, tak ministerstvo to môže odignorovať, ale ak teda naozaj nastane nejaká výnimočná situácia, je na tom zhoda, že z nejakého dôvodu jedna vysoká škola potrebuje viac peňazí, lebo došlo k nejakej nečakanej havarijnej situácii, tak teda nech sa tie orgány súhlasne vyjadria. A potom chápeme, že to môže ísť aj bez výberového konania.
Toto sú teda tie tri oblasti, hovorím, dokopy je, myslím, sedem tých bodov, ktoré o chvíľu prečítam. Ako som aj povedala na začiatku, považujeme to za veľmi dôležitú oblasť, chápeme, že tá kvalita vysokých škôl do veľkej miery je ovplyvnená tým, ako je to riadené zhora, a práve preto sme presvedčení, že aj v tom riadení treba v prvom rade dbať na kvalitu, treba zabezpečiť, aby tam sedeli tí najlepší ľudia, aby tam bola zabezpečená transparentnosť, aby boli jasné procesy, a potom sa tá kvalita bude môcť prenášať aj do celého vysokoškolského vzdelávania.
Ďakujem za pozornosť a idem čítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pozastavte čas, prosím, pani poslankyni. Nech sa páči.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 503.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
„17. V § 10 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 18 znie:
„18. V § 10a ods. I písm. c) sa slová „pred jeho predložením na vyjadrenie vedeckej rady verejnej vysokej školy a na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy a správnej rade” nahrádzajú slovami „po jeho predložení na vyjadrenie vedeckej rade verejnej vysokej školy, akademickému senátu verejnej vysokej školy a po jeho schválení správnou radou."."
3. V čl. I 31. bode v § 40 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."
4. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „po ich predchádzajúcom vyjadrení akademickým senátom a vedeckou radou verejnej vysokej školy.”
5. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje k výročnej správe o činnosti verejnej vysokej školy a výročnej správe o hospodárení verejnej vysokej školy predloženej rektorom pred schválením v akademickom senáte verejnej vysokej školy.”
6. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 8 znie:
„(8) Správna rada verejnej vysokej školy prijíma svoje závery uznesením. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých členov správnej rady verejnej vysokej školy.”
7. V čl. I 49. bode v § 75 ods. 4 prvej a druhej vete sa za slová „splnenie kritérií” vkladajú slová „vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií."
8. V čl. I 61. bode v § 77 ods. 6 znie:
„(6) Výberová komisia pre výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na funkčné miesto profesora má päť členov. Dvoch členov výberovej komisie vymenúva rektor, z toho jedného na návrh zástupcu zamestnancov, jedného člena vymenúva vedúci príslušného pracoviska vysokej školy a jedného člena vymenúva vedecká rada vysokej školy. Piateho člena výberovej komisie vymenúva dekan, ak sa vysoká škola člení na fakulty, inak vedúci príslušného pracoviska vysokej školy. Členovia výberovej komisie musia spĺňať kvalifikačné predpoklady na obsadenie príslušného funkčného miesta. Člen výberovej komisie vymenovaný vedúcim príslušného pracoviska a člen výberovej komisie vymenovaný dekanom alebo vedúcim príslušného pracoviska musia pedagogicky pôsobiť v príslušnom študijnom odbore. Na výberovom konaní sa zúčastňuje aj zástupca študentov určený študentskou častou akademickej obce príslušnej vysokej školy postupom určeným vnútorným predpisom vysokej školy. Jeden z členov výberovej komisie vymenovaných rektorom a člen vymenovaný vedeckou radou nie je zamestnancom príslušnej vysokej školy. Ak je výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na obsadenie funkčného miesta profesora spojené s výberovým konaním na miesto prednostu kliniky zdravotníckeho zariadenia ako špecializovaného výučbového zariadenia vysokej školy podľa § 35, zloženie výberovej komisie upravuje zmluva o praktickej výučbe.”
9. V čl. I bod 63 znie:
„63. V § 89 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Na riešenie havarijných situácií môže ministerstvo školstva poskytnúť dotáciu na rozvoj vysokej školy aj bez výberového konania po predchádzajúcom súhlase orgánov reprezentácie vysokých škôl."."
Ďakujem za pozornosť.

Takže môžem rozprávať bez toho, aby som sa ponáhľal, hej? (Reakcia navrhovateľky. Smiech rečníka.) Lebo toto je téma, o ktorej ja som schopný rozprávať hodiny a hodiny, a som vďačný za to, že ste vytvorili priestor na to, aby sme sa k tejto téme vrátili, pretože za vyše rok fungovania tejto koalície sme sa už toľko napočúvali o pomoci ľuďom, o ochrane ľudí, o ohrození našej bezpečnosti, o tom bájnom pokoji. Toľko floskúl tu zástupcovia, zástupkyne Ficovej štvrtej koalície vyriekli, no a skutek utek. A toto je taký lakmusový papierik, lebo keď si urobíme skúšku správnosti výkonom tejto koalície, tak áno, veď to vidíme, že pomáhajú svojim ľuďom a ľudia, ktorých zdravie či bezpečnosť sú dlhodobo ohrozené, tak títo ľudia sú naďalej prehliadaní. A ten sľubovaný pokoj, ten sa akosi nedostavil ani po parlamentných, ani po prezidentských, ani po eurovoľbách.
No a keď sa na ten pokoj, ochranu a bezpečnosť pozrieme optikou verejného zdravia, tak to sa nedá inak povedať, ako že je to kapitálna hanba, ako ich bývalé, ale aj táto vláda zbezobsažnili. Som práve teraz vymyslel to slovo, neviem, že či je v slovníku (povedané so smiechom), ale zbezobsažnenie je asi ten správny výraz.
V prípade problematiky environmentálneho hluku som v tomto pléne už tento rok rozprával a vtedy tu bolo tuším že ešte menej ľudí ako dnes. Je to vždy fascinujúce prihovárať sa k menšiemu počtu ľudí ako prstov na ruke. A každopádne, vtedy tu nebola ani vtedajšia ministerka zdravotníctva ako predkladateľka novely zákona o ochrane zdravia, ktorej som sa teda na neriešenie problematiky s hlukom rôznymi cestami – či už cez hodiny otázok, alebo cez interpelácie – snažil pýtať. Ona tak nejak aktívne predo mnou stále vlastne s odpoveďami utekala. A ja som sa jej vtedy, lebo to bolo aktuálne, som sa jej pýtal na vtedajšiu hrozbu správneho konania Európskej komisie, pretože vtedy sa k tomu konaniu schyľovalo. No a to už dnes je realitou.
Takže ešte raz, Vlaďa a Vlado, ďakujem za ten priestor na diskusiu, aj keď teda asi si veľmi nepokecáme. Môžeme navzájom si vymeniť nejaké svoje postoje k tomu. Chcem len vyilustrovať, že aký veľký problém na Slovensku máme s akustickým smogom. A chcem to ilustrovať na konkrétnom prípade Rakytoviec, okolo ktorých každý z nás pravidelne chodí, čiže vieme, kde sa Rakytovce nachádzajú, vieme, ako rýchlo tade autá chodia a ako tam prekračujú rýchlosť, a môžeme si domyslieť, aký dopad to má na tie domácnosti, ktoré v blízkosti žijú svoje životy. Rakytovce sú mestskou časťou Banskej Bystrice, zároveň sú naozaj ukážkový príklad, taký zlý príklad toho, ako sa človek na Slovensku, resp. nielen človek, ale aj skupina ľudí a domácností snažia dlhodobo dovolať svojho práva neúspešne, pretože sú prehliadaní štátom a inštitúciami. Rakytovce vnímam ako naozaj vskutku škandalózny prípad nadmernej hlukovej záťaže z R1, pričom ani po tom, čo bol tento prípad opakovane medializovaný, tak neprišlo k náprave a neprišlo k náprave doteraz ani po tom, čo na prípad upozornil verejný ochranca práv pán Dobrovodský.
V skratke, ministerstvo dopravy sa situáciou Rakytoviec zaoberalo už v roku 2017, čiže sedem rokov dozadu, a ministerstvo vtedy nariadilo NDS-ke, aby vykonala sériu opatrení. NDS ich nerealizovala, a preto ministerstvo opäť nariadilo postavenie protihlukovej steny, ktorá, samozrejme, ako viete, dodnes nestojí, pretože tá protihluková stena má byť hotová až v roku 2032. Čo keď si teda dáme do reality a do časovej osi, to by znamenalo teda, že Rakytovce by sa trvalého riešenia svojho problému s hlukom, ktorý je stále akútnejší, pochopiteľne, pretože doprava sa zahusťuje. Rakytovce by sa dočkali riešenia svojho problému 15 rokov od podania podnetu. A možno dobre šípite, že tento problém trvá, pochopiteľne, ešte dlhšie, pretože z dostupných meraní vieme, že hluk v tejto lokalite prekračoval povolené hodnoty už v roku 2011. Už vtedy bola identifikovaná táto oblasť ako problémová. Z podnetu VOP vyplynulo, že meraniami hluku tu bolo zistené 9- až 23-percentné prekročenie prípustných hodnôt hluku, ktoré sú stanovené vyhláškou pre toto územie. 9- až 23-percentné, samozrejme, v závislosti od merania. No a aj kvôli tomuto pán Dobrovodský, pán ombudsman, požiadal ministerstvo dopravy, aby zabezpečilo dočasné protihlukové opatrenia, a ministerstvo teda okrem spomínanej budúcej pevnej protihlukovej steny, ktorá je prisľúbená do roku 2032, nenariadilo žiadne iné náhradné opatrenia na ochranu ľudí, ktoré by aspoň čiastočne mitigovali to vystavenie nadmernému hluku, ktoré dlhé roky, pochopiteľne, znižuje nielen kvalitu života, lebo veď akože keď vám za obývačkou stále chodí nejaký kamión, tak to asi nie je veľmi bezpečné, ale ohrozuje aj fyzické a duševné zdravie. O tom si povieme možno neskôr. Čiže keď to napočítame, podľa toho by to znamenalo teda, že Rakytovce majú pri plnom vedomí štátu žiť dve desaťročia v hluku, ktorý je vysoko nad prípustným limitom. Taký je fakt. A ani ministerstvo dopravy a ani NDS-ka očividne teda nemajú naponáhlo a to dodám teda, že v Rakytovciach žije viac ako 500 ľudí – a nikoho to nezaujíma.
Verejný ochranca práv v tomto konkrétnom prípade konštatoval porušenie práva podávateľa na priaznivé životné prostredie a tiež práva na ochranu zdravia, ktoré sú garantované v čl. 44 a 40 ústavy, a tiež porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré sú garantované v čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. No a tieto práva boli, prosím pekne, priamo porušené Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky.
Aby som to skrátil, tak nám sa tu potom teda vlastne stala situácia, že máme teda problém s hlukom a v tomto roku sme riešili ten spomínaný vládny návrh zákona a vtedy sme už vedeli teda, že sa schyľuje k tomu sporu s Európskou komisiou. A prišiel nám sem vládny návrh zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o ochrane zdravia a ja som vtedy kritizoval, že ten návrh bol nielen teda bezobsažný, ale aj bez ambícií, pretože on neprišiel s ambíciou priniesť nápravu ani v kontrole, ani vo vymožiteľnosti. Jediné, čo ten návrh priniesol, bolo, že priniesol zmenu ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčných plánov, čiže ja som to vtedy nazval a ono sa to vlastne aj potom tým konaním otvoreným na Európskom súdnom dvore potvrdilo, že to bol generálny pardon pre nesplnenú zákonnú povinnosť. Generálny pardon v zmysle vypracovania akčných plánov na znižovanie akustického smogu, pričom tieto akčné plány sú zákonom definované. Máme zákonnú povinnosť vypracovávať akčné plány, nielen samosprávy, ale aj prevádzkovatelia železníc a ciest. No a generálny pardon hovorím v tom zmysle, že ani Národná diaľničná spoločnosť, ani Slovenská správa ciest, čiže štátna akciovka a rozpočtová organizácia, nemali včas v zmysle zákona aktualizované svoje akčné plány, hoci už dávno predtým mali byť hotové, no a toto bolo vlastne až do príchodu tej spomínanej novely tolerované.
No a vtedy som sa teda pýtal pani ministerky, že kde je nejaká ambícia priniesť vyšší kontroling a vyššiu vymožiteľnosť. Povedala mi, že na niečom sa pracuje, že príde to niekedy, možno, hádam čoskoro. Máme tu nového ministra, toho keď som sa pýtal, tak pozeral na mňa prekvapene. Ja chápem teda, že aj on je sám prekvapený, že kde sa to ocitol a akej situácii čelí (povedané s pobavením), ale, kolegyne a kolegovia, my máme na stole infringement a naozaj, že vo vzduchu je hrozba, že budeme platiť brutálnu pokutu za rokmi nesplnenú povinnosť. A pre mňa je jednoducho, ja tomu nerozumiem, ako nielen tento kabinet, ale aj tie predchádzajúce kabinety pri plnom vedomí toho, že koľko škôd environmentálnych je tu napáchaných, že nikomu, nikoho netlačí v topánke, ako sa hovorí, že poďme s tým niečo spraviť.
Jedna vec je akustický smog, kde teda je rozbehnuté konanie. No a potom tu máme aj mnohé ďalšie kategórie, máme tu znečistenie ovzdušia, tá istá situácia. Jelšava, hej? Opäť vidíme, aká je tam smogová situácia, nikoho to netrápi, nejdeme ďalej, nenapredujeme.
To isté odpadové hospodárstvo. Máme, ja si myslím, že to bude najvyššia pokuta, ktorú Slovenská republika dostane za odpadové hospodárstvo, za skládky, a aj tak na minulej schôdzi, koncom, sem prišli zástupcovia strany HLAS, korí si úplne že flagrantne prílepkom k nesúvisiacemu zákonu tam šupli odklad povinnej úpravy odpadu pred uložením na skládku, čím priťažili nielen tomu prebiehajúcemu sporu, ale priniesli absolútny chaos a nepredvídateľnosť do samosprávneho prostredia, do priemyslu a priťažili ešte, resp. zvýšili to riziko, že nielen prehráme európsky súd, ale že nás ešte aj priemysel bude žalovať.
Čiže máme problém za problémom a my sa tu v tomto pléne nevenujeme tomu, ako že ako ich urýchlene riešiť, ale nejak to tak fiktívne odkladáme, že veď ono sa to hádam niekedy nejako, niekto to vyrieši a medzičasom my tu strácame už rok čas a koalícia si tu fúka svoje vlastné boliestky. Kde začať, hej, ÚŠP, RTVS, LGBTI, mimovládky, budúci týždeň transparenty. Naozaj? Tak, koľko nás tu je? Dva, štyri, šesť, sedem. O tomto by sme sa tu mali rozprávať pri plnej účasti o naozaj reálnych problémoch, o reálnom ohrození zdravia, bezpečnosti ľudí. A je hanba, že k tejto téme sme sa dostali v piatok popoludní pred poloprázdnym plénom a nikoho to netankuje. Mne je to strašne ľúto, štve ma to, som rozčúlený a bolí ma to, pretože tí ľudia z Rakytoviec toto dnes pozerajú, vidia to a toto je odpoveď na ich problém.
Je mi to ľúto, prepáčte.

Dobre, takže ja by som sa chcela vyjadriť k č. 8, tlač 576, je to vlastne odpoveď pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorá sa týka vlastne mojej interpelácie z 23. októbra 2024 vo veci rezervačného systému cudzineckej polície Policajného zboru.
Ja som sa tam teda pýtala na tému, ktorú som tu už viackrát otvorila, a teda že aké boli vykonané opravy týkajúce sa on-line rezervačného systému, cez ktorý si vlastne cudzinci môžu, môžu rezervovať termín na to, aby mohli vykonať nejaký úkon smerujúci či už k získaniu, alebo obnoveniu na pobyt, alebo vydaniu dokladu a takisto som sa pýtala na to, že či teda sa vyšetruje vlastne teda to, že sa zjavne teda s termínmi obchoduje, pretože to vyzerá tak, že niektorým ľuďom sa podarilo technicky obísť nastavenia termínu, alebo teda toho on-line rezervačného systému tak, aby mohli, aj keď sa teda tieto termíny zverejnia, že ich vedia prosto cez nejaké elektronické operácie hneď získať, a potom vlastne s nimi obchodujú na čiernom trhu. Mne cudzinci písali, že takéto termíny stoja niekoľko stoviek až tisíc eur od nejakých sprostredkovateľov a že mnohí sú vlastne zúfalí z toho, že sa teda k tým termínom nevedia dostať.
Písal mi aj jeden študent z Peru, ktorý tu študoval na Univerzite Komenského, ktorý vlastne sa to snažil riešiť aj tak, že teda bol aj na iných policajných staniciach, snažil sa kvázi postaviť do radu, aby si mohol vybaviť vlastne povolenie na štúdium, keďže tu bol len na vízum, ale medzitým sa rozhodol zo Slovenska vycestovať a neštudovať tu, lebo povedal, že mu to za tie stresy vlastne nestojí.
No a ja som v podstate dostala odpovede na túto interpeláciu, ktoré ale podľa môjho názoru nie sú dostatočné, pretože z ministerstva mi odpísali teda, že vykonali opakované skúšky systému a že tieto termíny alebo že ten systém by už nemal mrznúť, že by mali byť dostupné termíny, ale v skutočnosti prax je taká, že tie termíny stále nie sú dostupné. Boli dostupné nejaké termíny na zamestnanie, ale vlastne školy si museli vylobovať po stretnutí s cudzineckou políciou osobitné termíny pre tých študentov, ktorým hrozí, že, že by inak nemohli na Slovensku študovať ďalej. Cudzinci sa stále sťažujú, že ten termín padá, že sa nevedia vlastne dostať k vyplneniu tej žiadosti tak, aby ju, lebo ona je veľmi komplikovaná na tom on-line registračnom systéme, a nevedia sa vlastne dostať k tomu, že kým ju vyplnia, aby ten termín nezmizol.
Čiže ja si myslím, že tento systém naďalej opravený nie je, že je tam problém, a takisto, že som teda dostala odpoveď, že sa nemožno vyjadriť k tomu vyšetrovaniu, že ktokoľvek chce, môže nahlásiť podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu a že teda, že vraj by si tieto termíny mali čiastočne blokovať aj samotní cudzinci, lebo častokrát prepadne nejaké percento termínov. Ale s tým nemôžem súhlasiť, lebo podľa mňa oni prepadávajú práve preto, lebo sa vlastne hromadne berú z toho trhu tými priekupníkmi, a tie, ktoré nepredajú oni, tak nepotrebujú vlastne využiť.
Myslím si, že táto vec by mala byť primárne rezortom vnútra riešená, a síce pán minister tvrdí, že od 15. decembra začne fungovať aj elektronická komunikácia s rezortom a že budú môcť cudzinci, ktorí majú vydanú, vydanú pobytovú kartu a aktivovanú na elektronické komunikovanie používať cez Slovensko.sk elektronickú formu, ale z toho, čo som teda počula, to zatiaľ nevyzerá, že by sa v tomto nejakým masívnym spôsobom robila kampaň vo vzťahu k cudzincom, keďže z 270-tisíc žijúcich cudzincov je aktivovaných 12-tisíc kariet, takže by o tom cudzinci vedeli, že takáto možnosť od 15. 12. bude, pričom to tu bolo prezentované v pléne ako niečo, čo pomôže práve tomuto nefunkčnému systému tým, že to odľahčí políciu, keďže sa budú môcť tie termíny, teda tie žiadosti niektoré podávať on-line, a teda nebudú sa musieť rezervovať tie termíny.
Čiže ja nie som spokojná teda s touto odpoveďou a budem celú vec ďalej monitorovať, nielen teda to, že či online systém funguje, kde, si myslím, že štyri mesiace už bolo dosť na to, aby teda akákoľvek externá firma zabezpečila jeho zásadné zlepšenie, aby stále nevypadával a aby tam tie termíny boli, ale zároveň aj to, že či naozaj od 15. 12. bude umožnená elektronická komunikácia na podávanie žiadostí.
A nežiadam hlasovanie o mojich námietkach.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister, ďakujem za vašu odpoveď. Rozumiem tomu teda tak, že určitá kategória týchto súkromných školských zariadení bude oslobodená od transakčnej dane. Napriek tomu by som sa chcel spýtať, či tento váš výklad, ktorý ste teraz poskytli formou odpovede na túto otázku, bude špecifikovaný v nejakom vykonávacom predpise k tomuto zákonu, resp. jeho novele.
Ďakujem.

Peťo, ďakujem ti za trefný príspevok, ja, ja som na to upozorňoval aj skôr a som rád, že aj ty to vyzdvihuješ a rozprávaš o tom, pretože keď vláda pristúpila k tomu, že znižovala platy zdravotníkom, tak ich znížila plošne najprv teda v rámci konsolidácie. A potom teda vzhľadom na tlak, ktorý sem prišiel, tak vrátili to vlastne iba určitým skupinám a začali tým pádom tých zdravotníkov rozdeľovať na viaceré skupiny, čo je absolútne nefér. A podľa mňa ty to aj týmto pozmeňujúcim návrhom ukazuješ, že máme tu aj určité povolania v nemocniciach, bez ktorých tie nemocnice nevedia fungovať, sú oveľa horšie platené tie povolenia ako samotní lekári, zároveň ich je málo, sú ťažko zohnateľní, rozprávame sa presne o rôznych psychológoch, logopédoch, diagnostici, farmaceuti a mnohé iné povolania, ktoré tam pracujú v tých nemocniciach, a verejnosť o tom nevie, lebo sa o tom veľa nerozpráva, ale aj týmto povolaniam, ktoré sú nedostatkové, je ich málo, sú ťažko zohnateľné, vláda ide znižovať teda tie rasty, ktoré im prisľúbila. Zároveň teda vytvára to podľa mňa také akože, rozdeľuje to na určité kasty tých zdravotníkov, čo nie je dobré, že kto viac kričí, tak tomu ustúpime, ale nepozeráme sa možno na to trošku strategicky, že tak kto, koho máme najviac, kto je najviac chýbajúci, kto by mal byť najlepšie ohodnotený. No a teraz máme teda viaceré rôzne kategórie zdravotníkov, máme záchranárov, sestry, ktorým zostanú nejaké rasty, potom máme, potom máme lekárov a potom máme, potom máme, samozrejme, aj ostatný zdravotnícky personál.
Čo sa týka tých, teda aby som to uzavrel, ja si myslím, že takto by to nemalo fungovať, malo by to byť teda urobené tak, že však buďme rovnocenní k nim alebo aspoň minimálne sledujme nejakú stratégiu, že kto nám najviac chýba, a podľa toho upravujme tie platy.
K zvyšnému už sa nestíham vyjadriť, takže ďakujem, možno v rozprave.

Ďakujem za reakcie na faktickú poznámku.
Ja by som to teda na záver ešte naozaj zosumarizoval aj pre vašich voličov, voličov tejto koalície. Čiže po novele letnej ste spôsobili to, že obstarávania napríklad pri tovaroch a službách do 200-tisíc nebudú verejné, čiže nebude to verejná súťaž, ale bude sa to robiť tzv. na tri ponuky, pri stavbách až do 800-tisíc.
A čo spôsobujete teraz týmto pozmeňujúcim návrhom je, že kým doteraz sme aspoň vedeli následne zistiť, že koľko firiem sa v tej súťaži neverejnej oslovilo a kto to vyhral, tak teraz to zisťovanie bude oveľa, oveľa, oveľa ťažšie. Neviem, komu takýto pozmeňovák pomáha, teda asi by som tušil komu pomôže. Pomôže to netransparentným nákupom, ktoré sa budú robiť pod pokličkou, a verejnosť sa bude o tom oveľa ťažšie dozvedať, že takéto nákupy vôbec, vôbec prebehli. A ja by som sa normálne pýtal, že kto to predložil ten pozmeňovák, lebo dá sa to zistiť len teraz narýchlo to neviem takto zistiť, že však keď ste na to hrdý, tak sa prihláste pán poslanec, poslankyňa, ja neviem, niekto na výbore pre verejnú správu to doniesol, ale neviem, či pán Karas. Pán Karas? Sa tak záhadne tvárite. Nie? Nie. Nie, no, je to naozaj, kolegovia, je to zlý pozmeňujúci návrh, je to veľmi zlá vec a len pokračuje v znetransparentňovaní verejného obstarávania, s nakladaním s verejnými zdrojmi, ktoré vyberiete od ľudí cez vyššie dane budúci rok, tak teraz im budete hovoriť, že ani vás nemá zaujímať, milá verejnosť, na čo sme tie peniaze použili a kto to vyhral, lebo sa k tomu budú vedieť oveľa, oveľa ťažšie dostať.
A opäť upozorňujem, že my sme pôvodne plánovali hlasovať za tento zákon. Nám je jedno, či koaličný, opozičný, neviem čo. Dobré veci podporíme, toto sme chceli podporiť, ale keď ste tam hodili takýto pozmeňovák, prílepok, tak jednoducho nemôžme byť inak ako proti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Už počujem zo sály také, že ježišmária, ježišmária, v treťom čítaní, budeme tu musieť sedieť pár minút dlhšie. (Ruch v sále.) No viete, aj my sme si hovorili, ježišmária, ježišmária, keď sme sa pozreli, čo ste spravili s týmto zákonom, kolegovia. Vyjadrím sa teda k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený v rámci spoločnej správy výborov a poviem aj takú genézu, že toto bol na začiatku dobrý zákon. Dobrý zákon. Technické úpravy okolo eurofondov a čerpania eurofondov, ktoré aj my sme pôvodne plánovali hlasovať za.
Ale to, čo ste spravili cez ten pozmeňovák, akože nehnevajte sa na mňa. Čiže budem sa venovať bodu 9 spoločnej správy, ktorá je prílepok. Do zákona o EŠIF fondoch ste dali prílepok, ktorý sa týka verejného obstarávania, čiže nepriamo novelizujete zákon o verejnom obstarávaní. Neviem, či ste to teda robili s takou nejakou mentálnou linkou, že veď aj eurofondy sa obstarávajú, tak je to vlastne v poriadku, tak takouto logikou by ste mohli meniť aj zákon o zdravotnom poistení alebo ja neviem, všetko, čo sa platí z eurofondov, o Národnom zdravotnom informačnom systéme. Jednoducho je to prílepok, je to zlý prílepok.
Ten prílepok robí dve veci. Prvá vec je niečo, čo sme navrhovali, keď sa novelizoval zákon o verejnom obstarávaní. Som rád, že si to osvojilo aj ministerstvo investícií a pán Raši. To bolo v zásade jednoduchší postup pri predlžovaní lehôt vo verejnom obstarávaní. To je dobrá vec, tomu sa nebudem venovať. To by sme aj podporili.
No ale tá druhá vec je problematická, ktorú ste tým prílepkom tam zaviedli, pretože tá druhá vec spôsobí to, že z podlimitných zákaziek, pri ktorých ste už v lete zvýšili tú hranicu, odkedy sa musia zverejňovať, čiže ste znetransparentnili podlimitné zákazky, tak teraz to ešte pokračujete v tomto nedokonanom diele. Deje sa tam to, že podlimitné zákazky, to sú zákazky, ktoré po novom obstarávatelia do určitej sumy môžu obstarávať tzv. na tri ponuky. Čiže nemusia to byť verejné zákazky. My sme to kritizovali, je to zlé. Aby ste mali prehľad, tak napríklad tovary a služby sa do vašej novely museli zverejňovať od 70-tisíc eur, po novom sa zverejňujú až od 220-tisíc eur, pričom v Čechách sa zverejňujú od 80-tisíc eur. Stavby sa museli zverejňovať od 180-tisíc eur, podlimity, po novom sa zverejňujú až od 800-tisíc eur, stavebné práce. V Čechách je to od 80-tisíc eur. A špeciálne služby podľa prílohy 1 od 260-tisíc, po novom až 750-tisíc eur. Čiže zdvihli ste limity, odkedy musia obstarávatelia zverejňovať tieto zákazky na verejnú súťaž. A čo robíte v tomto pozmeňováku je, že to doháňate ešte do dokonalosti pretože dnes pri tých podlimitných zákazkách obstarávatelia, čiže úrady, ktoré takto obstarávajú, museli do vestníka zverejňovať informácie v štruktúrovanej podobe o tom, že koľko bolo uchádzačov v takom podlimite, kto je víťazom toho, toho podlimitného obstarávania, a tým pádom sa to dalo štatisticky nejakým spôsobom aj zisťovať. Vedeli sme zistiť, aj keď to neboli verejné zákazky, tak sa dalo aspoň zistiť, že či sa súťažilo, alebo sa tam nesúťažilo, kto bol víťaz tohto obstarávania. To, čo ste vy spravili, že nebudú musieť toto dávať do vestníka, budú to robiť len takou tzv. formálnou formou tzv. správy o zákazke, čo je neštruktúrovaný dokument, neštruktúrovaný dokument, Word, Pdf-ko, ktoré sa zverejňujú v profile obstarávateľa. Čiže keď niekto bude chcieť zistiť ako sa súťaží pri podlimitných zákazkách, ktoré ste znetrasparentnili, tak to bude po tomto pozmeňováku oveľa, oveľa, oveľa ťažšie. Čiže vám nestačilo len to, že ste zdvihli limity, od ktorých sa zverejňujú tie zákazky, vy teraz ešte sťažujete to, aby sa o tom niekto vôbec dozvedel, že také zákazky boli, kto ich vyhral a koľko firiem sa takejto súťaže zúčastnilo. Je to zlá, toxická vec, tých podlimitov je naozaj veľa. To sú stovky miliónov eur. Je to zlá vec.
To odôvodnenie, ktoré ste dali k tomu pozmeňováku je, že tým chcete nejak uľahčiť byrokraciu a ja tomu nerozumiem. Veď keby ste chceli, akože aká je tam byrokracia? Veď dneska to budú robiť tí obstarávatelia v neštruktúrovanom dokumente. Čo je ešte ťažšie, ako keby vypĺňali nejaký štruktúrovaný formulár vo vestníku. Však to nie je zníženie byrokracie, to je presný opak. Mohli ste zaviesť nejakú štandardizovanú formu napríklad tej správy o zákazke, keď to teda chcete robiť cez správu o zákazke, tak zaveďte nejakú štandardizovanú formu, ktorá bude mať nejakú hlavu a pätu a bude sa to dať štatisticky vyhodnocovať. A toto nerobiť. Jednoducho tie argumenty, ktoré ste podali, neobstoja, je to zlý pozmeňovák a po obsahovej stránke a po procesnej ešte horšie. Je to jednoducho prílepok. Neviem, čo vás viedlo k tej linke, že zákonom o EŠIF fondoch je v poriadku meniť zákon o verejnom obstarávaní. Skúste mi povedať, kto to... Ja neviem, kto to predkladal na výbore pre verejnú správu. Neviem, priznám sa, kto je predkladateľ. Tak skúste povedať, že prečo podľa vás je v poriadku cez takýto zákon robiť nepriamu novelizáciu.
A týchto prílepkov, to sa hromadí, hej. Toto je jeden príklad prílepku. Mali sme tu zákon o kritickej infraštruktúre, kde ste prílepkom menili pravidlá pre dovoz jadrového odpadu. Zrušili ste zákaz dovozu jadrového odpadu, to je ďalší prílepok. Ja som fakt strašne, to bol, to bol pán minister vnútra Šutaj Eštok, to je jeho zákon, toto je zákon pána Rašiho. Tak ja som fakt zvedavý, ako sa k tomuto postaví pán prezident Pellegrini. K prílepkom, ktoré si do zákonov púšťajú ministri strany HLAS, ktorej je čestný predseda. Vždy to bol prílepok aj dnes to je prílepok. Ja som veľmi zvedavý, či to pán prezident, prezident vráti. A budem veľmi rád, keď to, keď to vráti, ale, žiaľ, asi sa toho nedočkáme pretože tak nadstranícky zase až tak nebude. Čiže aby som, ak vás to zaujíma, čiže je to bod 8 spoločnej správy a v rámci toho bodu 8 sú to body 8 a 9 pozmeňujúceho návrhu, ktorý je toxický, a je to prílepok.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ja len by som vás chcela poprosiť, že ak chcete klásť v rámci svojho príspevku otázky priamo poslancom, tak sa prihláste do rozpravy, lebo my na vás nemôžme reagovať, keď reagujete ako navrhovateľ.
Ďakujem.

Peťo, ja súhlasím s tebou a my sme tu viackrát hovorili, že táto situácia tu vznikla vlastne preto, že si to vláda spôsobila sama tou konsolidáciou, že nediskutovali, pritlačili, išli ako kebyže silovo. Opakovane robia tú chybu, ja to vidím teraz v tom procese, čo tu máme tie výpovede. Naozaj sa to len stupňuje a zbytočné chyby ako kebyže, ten, by som nazval, dobre, že diktát.
A ja napríklad tiež rád, ja to tu vidím, že vy nie ste asi naučení diskutovať z vládnej koalície tuto snami, lebo ja to aj vidím tuto, že nedostávam odpovede, dostávam rôzne teda poznámky, čiastočné odpovede. Ja verím, že pán minister sa prihlási nakoniec do rozpravy, ale zase nám neumožní diskusiu, aby sme sa napríklad pýtali. Tie výbory, tiež nepríde na výbor, tie výbory nie sú dostatočné dlhé, aby... nemáme dostatok času, aby sme mohli diskutovať a normálne do podrobnosti sa pýtať. Napríklad tú špecializovanú ambulantnú sieť, sme ani nemali čas kvôli tomu, že sme preberali iné veci, prebrať na tom samotnom výbore.
A tiež, že, teraz ja sa stavím, že tiež nám neumožníte diskutovať s vami, dať nám faktické poznámky na vás, normálne sa opýtať, vysvetliť. Vystúpite na konci rozpravy maximálne a tým to skončí. Ja zároveň, viete, keď som spomínal ten DRG výbor, jedinú odpoveď, čo som od vás dostal, bola gestikulácia, že ste my hovorili, že nie hlavou, že to tak nie je. Tak ja by som bol rád, keby sme o tom vedeli diskutovať, lebo ja rovnako ako napríklad Peťo Stachura registrujem, že odborári nechceli byť v tom riadiacom DRG výbore, lebo keď príde niekto iný, tak, tak povedzte nám to verejne, lebo verejne oni hovorili zase niečo iné. Ja som videl tú požiadavku, teda že chcú vidieť, majú nejaké požiadavky, aby bolo transparentnejšie rozdeľovanie. A ak majú takúto požiadavku, tak v tom prípade je legitímne sa skôr zaoberať stransparentnením toho celého procesu. Zároveň aj kolega Stachura to spomínal, hovoril to aj Tomáš Szalay, tá transparentnosť napríklad, ja to neberiem ako náklad. Kolega Szalay to označoval za náklad. Ja transparentnosť beriem ako investíciu, pretože má to nejaké iniciatívne náklady.
Otázka je, prečo to dávate až od toho milióna, ale nakoniec to možno na seba zarobí, že predídeme nejakým prúserom.