Videokanál klubu

Ja teda o tomto som tu presne rozprával. Keď tu prilieta takto legislatíva, tak to spôsobuje problémy.
A ja mám, napríklad pozriem sa na ten samotný pozmeňovák a ja by som napríklad bol rád, ale asi ani pán navrhovateľ po prvé ma nepočúva a po druhé asi ani, ani ho nenapísal, ten pozmeňujúci návrh, ja by som sa rád spýtal, prečo dali tú hranicu napr. na 1 mil. eur, lebo očividne tu hovoríte, teda že keď zavediete zverejňovanie zmlúv, aby všetci teda vedeli lepšie a nejak prehľadnejšie čítať tie zmluvy, tak pozrite, že by to bola veľká záťaž pre zdravotné poisťovne.
No tak, samozrejme, že zdravotné poisťovne tie zmluvy vedia čítať, čiže pre nich je to veľká záťaž a bude to stáť, zároveň ja neviem, odkiaľ ste si vycucali tie náklady, neviem, ktorých poisťovní ste sa pýtali, koho ste sa pýtali, koľko to bude stáť. Ale mne to, mne to veľmi nápadne pripomína argumentáciu, vy to nerobíte kvôli tým zdravotným poisťovniam, však cieľom toho je, aby verejnosť to mohla lepšie kontrolovať, a ja vám to hovorím z pozície človeka, ktorý robil kauzy z ešte za... pre minulého poslanca Miroslava Beblavého, keď som s ním pracoval, som robil kauzy ako masér Kostka, teta Anka. Bolo extrémne dôležité, odkiaľ sme to my zistili, z tých samotných zmlúv. Samozrejme, poisťovne, pre poisťovne je to záťaž a ja teraz neviem, prečo ste tam určili ten milión, ale podobná argumentácia napr. bola, ja vám pripomeniem, keď sa prijímala, pozrite si rozpravu vtedy, zákona 211 o slobodnom prístupe k informáciám, všetky úrady vtedy kričali, všetci politici hovorili, však že aj, aj vtedy opoziční, že, že toto bude obrovská záťaž pre ten systém, načo nám zvyšujete administratívne náklady.
No a pozrime sa spätne po desiatich rokoch, že vďaka čomu sa mimovládne organizácie, novinári, ale aj samotná verejnosť, k akým informáciám sa vedeli vďaka slobodnému prístupu k informáciám dostať, a toto je rovnaký prístup. Tuto, toto nerobíte pre tie poisťovne, nerobíte to preto, že, a na konci, a na konci dňa, aj keď oni vám povedia, že pol milióna ich to bude stáť tá implementácia, v dlhodobejšom horizonte môže niekto niečo odhaliť a zistí, že tu je nejaká neefektivita, ktorá sa vďaka tomuto možno odstráni, ale tá debata nebude, lebo dávate zase takto pozmeňovák.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja trošku sa chcem k tým, k tým odborárom ešte vyjadriť, lebo ja vidím tú hru, ktorú hráte momentálne, pán minister aj vláda, že snažíte sa teda ako kebyže nejakými odkazmi cez kamery dotlačiť odborárov do toho, aby vlastne povedali, že, že tá posledná požiadavka, tie platy EÚ, kebyže sú, sú pre nich dôležité, a potom budete môcť na nich ukazovať, že pozrite, im ide len o platy.
Ja vám, ja na vás chcem naozaj apelovať, že toto je cesta do pekla, že vy ste si to už raz vyskúšali. Raz ste mali tlačovú konferenciu, kde ste im vlastne povedali, že tak ja ponúkam tých 100 mil., ale obávam sa, že ak tých 100 mil. nedostanete, že nezoberiete, tak nedostanete nič. Odborári, samozrejme, sa postavili na zadné a považovali to za vydieranie cez kamery, bolo to aj vydieranie.
Teraz to robíte znova, celá vláda. Aj ja som videl včera viacerých ministrov, sa im vyhrážate núdzovým stavom. Odborári povedali, že ste si to s nimi finálne neskonzultovali. Ja zároveň chcem... a že tu naozaj vidíme, že ak si budete posielať odkazy cez kamery, k tej dohode finálnej nedôjde. K tej, k tej dohode musí dôjsť za zatvorenými dverami, že si plácnete s odborármi, dohodnete sa na tom, čo sa ide robiť, a následne potom nebudeme svedkami toho, že vy si urobíte jednu tlačovú konferenciu, uvidíme viacerých ministrov, že si... že sa novinárom vyjadria sa o núdzovom stave, a potom následne vidíme tlačové konferencie a tlačové vyjadrenia odborárov, že vlastne ste sa nedohodli za tými zatvorenými dverami.
Ak... podľa mňa, tu máte dve tie poučenia. Prvé to poučenie bolo s tými 100 mil., čo ste im dávali na platy. Teraz ste sa z toho nepoučili, skúšate to znova im poukázať, že pozrite, dávam vám tu odkazy, prijmite to.
Ak sa nepoučíte, tie výpovede tu budú od toho 1. januára, ak tá dohoda za tými zatvorenými dverami nepríde, tak dostaneme tie výpovede, to zdravotníctvo skolabuje, nemocnice kľaknú, preto ja na vás apelujem naozaj, že dohodnite sa s nimi najprv a potom pôjdete pred kamery.

Ďakujem za reakcie, kolegovia.
Asi teda budem reagovať priamo na kolegu Fera Majerského. Ja som to aj povedal, že ja toto nevnímam ako primárnu vinu pána ministra, že on tieto zákony zdedil. Samozrejme, máme tu pozmeňováky, ktoré reagujú na dianie s lekárskymi odbormi, a to by sme tiež mohli polemizovať, že prečo sa to deje zase pozmeňováky, pozmeňovákmi, keď vieme, že zdravotníci nám protestujú už od konsolidačného balíka, odkedy tu prišiel. To už sme mali na novembrovej schôdzi, teda už, to už sme mohli dávno riešiť. Moja otázka je, že prečo to zase ideme riešiť proste na poslednú chvíľu v hodine dvanástej... (Rečníkovi zazvonil mobil.) Pardon.
Ale moja, moja, moja otázka je teda, že, že na tie ostatné pozmeňováky, že prečo k nim aj takto pristupujeme, tam nie je absolútny dôvod, že aby sme toto robili. Čiže, čiže ja teraz, keď sa pozrieme na jeden pozmeňovák, ktorý už tu mohol prísť v novembri a mohli sme sa normálne na výbore rozprávať o tom, že, že ako ideme vyhovieť, teda ako idete vy vyhovieť našim zdravotníkom, tak to by bola legitímna debata. Dobre, odkladali ste to na poslednú chvíľu, tá dohoda so zdravotníkmi tu ešte nie je. To znamená že čo? Oni hovoria, teda že, že to memorandum nebolo splnené. Teraz čo? Zase prídeme s nejakými rýchlymi bodmi, SLK-čkom, pozmeňovákmi, prílepkami a podobne? Ale tá moja kritika bola smerovaná hlavne na to, aby sme zmenili do budúcnosti, že však na výbore sme to videli. Príde 70-stranový zákon z týchto troch a príde nám 70-stranový pozmeňovák, ktorý niečo opravuje, teraz zase tu vidíme, že sú nahlásené ďalšie pozmeňováky, ktoré vôbec nesúvisia teda s lekárskymi odbor... s lekárskymi odbormi a zase idú nejak zásadne meniť technické rezervy a podobne. Však tu pozmeňováky prilietavajú normálne, že to ani neviete, že odkiaľ, aké. Ja aj dokonca si myslím, že ani predkladatelia nevedia tie vplyvy, ktoré tu teda prednesú. A už ako vôbec môžeme k tomu niesť, viesť nejakú debatu.
Však keď sa bavíme o technických rezervách na, na, na čakacie lehoty, však to sú dopady možno až v stovkách miliónov eur, a my to tu ideme len tak predviesť ako nejaký pozmeňovák tuto v pléne. Však tak sa to nemá robiť. Však urobíte úplný chaos v tom sektore.

Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Tebe Oskar ďakujem za tvoje vystúpenie.
Spomínal si proces. No, proces je jedna vec, ale... a, samozrejme, ako politici na proces musíme dávať pozor. Špeciálne, keď sme v opozícií, ale zároveň sme stále ľudia.
A ja chcem pripomenúť, že iba nedávno jeden z huliakovcov v tomto pléne naozaj nechutným a stigmatizujúcim spôsobom napadol psychiatrických pacientov, potom následne jeho koaličný kolega zo SMER-u povedal, že mladí ľudia sú precitlivelí, citujem. To ako keby koaliční poslanci nevideli tie dáta, ktoré hovoria o stave duševného zdravia na Slovensku, špeciálne pri mladých ľuďoch. No ale späť k procesoch, k procesu.
Koalícia, ako si spomínal, chce pozmeňovákom zachraňovať míľniky plánu obnovy, pričom v tom obsahu ktorý vidíme, rozhodne sa nedá považovať, že ide o riešenie, ktoré naplní komponent 12 napríklad. A, a pri komunikácii, ktorú mám s odborníkmi, tak súčasne musím konštatovať, že ministerstvo zdravotníctva aj napriek prísľubu a opakovaným prísľubom nepredložilo tento návrh komore psychológov napríklad a ide cez poslanecký návrh.
Tak ja sa zamýšľam nad tým, že keď do tvorby úpravy nie je zapojená napríklad aktuálna Slovenská komora psychológov, pričom ministerstvo operuje cez zmätočné, nepresné a cielene selektované informácie, tak potom to sa nedá považovať ani za transparentnosť, ale ja sa zamýšľam, že, že aký je cieľ potom takéhoto správania.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som v tejto rozprave vystupoval v prvom čítaní a ja som teda chválil ministerstvo ešte, že prichádza teda po roku s niečím, čo, čo ide, čo má ambíciu, trošku systémovo riešime i náš systém možno aj k lepšiemu. Ja dokonca teraz tú kritiku, čo tu, čo tu prednesiem, tak nechcem, aby to ani smerované na súčasného pána ministra, dokonca ani, budem hovoriť veľa aj o dianí na výbore, nechcem, aby to bolo smerované teda ani na nášho predsedu výboru, pretože on za to nemôže do veľkej miery, ale potrebujem sa vyhradiť voči tomu, ako, ako tu prebieha, prijímanie legislatívy.
My sme tu, keď tu bola ministerka Dolinková, ja to beriem teda ako pozostatok ministerky Dolinkovej ešte, ktorý nás tu teda do veľkej miery naháňa stále, aj keď už vo funkcii nie je. My sme tu často kritizovali ministerku Dolinkovú, keď som, keď prišla s nejakou legislatívou, tak ona prichádzala výhradne s legislatívou v skrátenom legislatívnom konaní. Tie zmeny často prichádzali tak úplne náhodne, prílepkami, tesne pred výbormi, tuto prednesené, dokonca kolega Slyško by asi vedel rozprávať o tom, ako chodili aj niektoré pozmeňováky tak, že prednesené ani organizačnému odboru. Tu bol naozaj že obrovský legislatívny chaos. O tých veciach sa nedalo diskutovať, chodili sem na poslednú chvíľu, potom sa robili chyby, upozorňovali sme na ne, potom sa tie chyby niekedy opravovali, to tu sme, takto sme tu my fungovali, takto sa prijímala veľká nejaká legislatíva. Ani nieže veľká, ale dôležitá, lebo to sa robili zásadné zmeny, ale cez rôzne prílepky.
No a pani Dolinkovú sme aj kritizovali zároveň za to, že prichádza s rôznymi malými, drobnými vecami, odklad napríklad nejakých čakacích lehôt a podobné veci a dáva si to cez prílepky, ale nechodí s veľkými vecami, systémovými. Neukazuje, čo chce urobiť v ambulantnej sfére vo veľkom, v nemocniciach, častokrát kritizovala a po roku nebola schopná sem predložiť nejaké veľké zásadnejšie zmeny.
No a po roku teda som sa tešil, že prišla teda s niečím väčším, zásadnejším, predložila nejakú väčšiu legislatívu sem nám do parlamentu a je tam stále, ja súhlasím, je tam veľa dobrých vecí, ktoré ešte naštartovala minulá vláda, prípadne ja som na nich pracoval, prípadne sa už o tom tu rozpráva desať-pätnásť rokov, o tých zmenách, ktoré treba urobiť, no ale následne teda na to, že rok sa táto legislatíva pripravovala, tak ja som bol zhrozený z toho, že keď sme do nej nahliadli bližšie, že čo sa v nej nájde, aké chyby sa v nej nájdu.
No tak napríklad budem to ilustrovať na tom samotnom rokovaní výboru. My sme mali prvýkrát k tomu rokovanie nie minulý týždeň, ale predminulý týždeň. Mali sme nahlásené, teda že budeme sa baviť odborne na úrovni k týmto trom zákonom. Ja, ja teda spojujem trošku tú rozpravu, pretože ten postup pri tých troch zákonoch zdravotníckych, ktoré tu budeme prerokovávať, bol v zásade rovnaký. No a mali sme k nemu rokovať, pripravili sme sa, načítali sme si legislatívu s opozičnými poslancami, prišli sme na výbor, zistili sme, že ten zákon nie je pripravený, že nebol, nebude na tom výbore predložený, že sa predkladá o týždeň neskôr. Zistili sme, že tuto odbor legislatívy tam našiel normálne niekoľko desiatok strán chýb legislatívnych, technických, gramatických, obsahových, ako si ten zákon niekde aj rozporuje, niekde sa vylučuje, tak teda dobre, povedali sme si, že ideme o týždeň neskôr o takejto zásadnej legislatíve rokovať, následne teda mali sme rokovať v utorok, čo bol týždeň, začali chodiť pozmeňujúce návrhy, v sobotu, v nedeľu začnú chodiť pozmeňujúce návrhy. Tie pozmeňujúce návrhy potom začali chodiť tie isté, ktoré vylučovali tie prvé, začali chodiť v nedeľu večer, potom v pondelok, človek si otvorí tie pozmeňujúce návrhy, vidí, ako sa tam háda parlamentná legislatíva s ministerskou legislatívou, vidí, ako sú tam ešte neprijaté revízne nejaké rôzne zmeny. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, hovorím o všetkých troch. To bolo vo všetkých troch. Ale keď, teda keď teda chceme hovoriť o tomto konkrétnom zákone o poisťovníctve, no tak my sa pozrieme, napríklad ten tretí zákon, ktorý tu budeme prerokovávať, tak ste dali obrovský pozmeňovák, ktorý vyťal veľké veci z toho samotného zákona a veľkým pozmeňovákom, pozmeňovákom mimo, mimo pripomienkového konania to začal presúvať do tohto zákona.
Teraz napríklad vidím, že už idete predkladať ďalšie pozmeňujúce návrhy tuto v pléne zákona, ktoré napríklad spadajú do poisťovníctva, bude ich predkladať teda zase poslanec Slyško, už som si teda všimol, ktoré teda vecne napríklad zasahujú do poisťovníctva, ale tiež ich akože predkladáte k inému zákonu a tiež sa dotýkajú aj, aj legislatívne tohto zákona poisťovníckeho. Čiže ja aj z toho, ako mi to tu komentujete, pán minister, tak vidím, že aj vy vo vládnej koalícii máte trošku chaos v tom, že čo s tou legislatívou robíte, lebo vy rok pracujete na nejakej legislatíve, predložíte nám sem tri zákony, potom následne z toho jedného zákona presúvate veľkým pozmeňovákom do toho prvého zákona, ktorý tuto prerokúvame, a my vlastne, akože ja som zvedavý, že aké bude to finálne konsolidované znenie, ale ako kebyže ja vás tu nechcem len karhať, pretože, pre ten proces, ja, ten samotný proces, to keby ste urobili správne a dobre, tak teoreticky poviem, že dobre, tak prijímate niečo pre pacientov, máte tu snahu robiť nejaké zmeny, je to v poriadku do veľkej miery, bude, účel svätí prostriedok, ale problém je v tom, že, a my sme to videli ten posledný týždeň, že keď narýchlo takto prijímate tú legislatívu, a hľadáte si tam chyby a presúvate ich z jedného zákona do druhého zákona, tak sa stane to, že môžete spôsobiť nejaký chaos, nejakú nestabilitu.
Ja som si istý, že pravdepodobne zistíme nejaké chyby, nejaké, nejaké opravy, ktoré bude nutné robiť za mesiac, za dva, za tri, ešte horšie napríklad, idete sa tu, teraz tu máme napríklad zákon o poisťovníctve, ale vy idete o poisťovniach dávať pozmeňujúci návrh k tomu ďalšiemu zákonu a idete celkom zásadne napríklad zasahovať do technických rezerv, idete, idete hovoriť, ako sa budú môcť zvoliť technické rezervy. To je významná, významný zásah do, do účtovníctva, do cash flow, do celkovo hospodárenia poisťovní. Celkovo to môže ovplyvniť aj, aj to, ako budú implementované tie samotné čakacie lehoty, čiže toto nie sú malé zmeny. Vy robíte naozaj že obrovské zmeny cez pozmeňováky, ktoré môžu mať veľký dopad na ten sektor, môžu niečo pokaziť, môžu niečo otočiť.
Čiže ja by som naozaj vás chcel poprosiť, že ja som toto vnímal, že takáto prax tu bola s ministerkou Dolinkovou. Ja by som bol rád, keby sme k tomuto pristúpili trošku inak, a na tie zmeny ste nám dávali viac času, dávali ste tomu sektoru viac času, tiež nielen nám, ale tomu samotnému sektoru, pretože to medzirezortné pripomienkové konanie ono slúži nie na to, aby teda sme si tam niečo popísali úradníci a verejnosť so štátnou správou niečo, ale slúži aj na to, aby si ten sektor vedel pozrieť, že čo vy pripravujete, vedel vás na prípadné chyby upozorniť, a keď my tu budeme postupovať tak, že všetko sa bude prijímať cez výbory prípadne alebo cez pozmeňujúce návrhy v tomto pléne, tak to môže spôsobiť veľký problém. Jedna vec je, ja, ja to naozaj spojím a nebudem k tomu už, aby som, aby som teda nevystupoval s nejakým väčším potom vystúpením k tomu ďalšiemu zákonu, jedna z tých vecí napríklad, my sme na tom výbore sa nedostali ani často k tej materiálnej podstate tej diskusie. My sme chceli často diskutovať a zabralo nám, ja neviem, tri hodiny sme diskutovali na výbore a snažili sme sa pochopiť, aby nám bolo vysvetlené, niektoré tie veci, a my sme sa ani k tej materiálnej podstate napríklad nedostali, k tomu ďalšiemu zákonu, čo budeme mať, 578, my sme napríklad na výbore nemali šancu vôbec prediskutovať novú ambulantnú sieť špecialistov, a to práve preto, pretože ste tam riešili množstvo drobných vecí.
Napríklad my sme si na poslednú chvíľu všimli, že vy idete plniť míľniky plánu obnovy cez... čo sa týka starostlivosti o duševné zdravie, len nejakým pozmeňovákom a idete sa tváriť, že vlastne spĺňate tak míľniky plánu obnovy. Ja som chcel diskutovať teda o tom, že či napríklad ako, ako sa chcete starať o duševné zdravie, či toto znamená, že splníme si míľniky plánu obnovy, a toto je celá činnosť po roku, teda čo táto vláda bude venovať duševnému zdraviu, no nedostali sme odpovede. Chceli sme sa rozprávať o tom, ako majú fungovať komory.
Keby sme vedeli, že idete meniť technické rezervy, tak o tých technických rezervách by sme sa tiež chceli rozprávať. Chceli by sme vedieť, aké to má dopady na ten poistný sektor. Vieme, že s poisťovňami sú problémy, majú problémy s cash-flow, majú problémy, ide konsolidácia, majú utvoriť čakacie lehoty, čiže toto, toto naozaj nie je drobná legislatíva. Ja tuto skončím a budem, teda ak prídete s nejakými s tými samotnými pozmeňovákmi, alebo, alebo keď kolegovia budú otvárať nejaké vecnejšie témy, ja k tomu rád podiskutujem.
Ale zároveň hovorím, že toto plénum má slúžiť na to, aby sme sa strategicky rozprávali o tom, kam zdravotníctvo smeruje, a namiesto toho ten spôsob, akým vy prijímate legislatívu, dávate ju neskoro, sú tam chyby, protirečia si, vytrhávate zo zákona do zákona, obchádzate medzirezortné pripomienkové konanie, tak mne je ľúto, že toto plénum sa potom stáva nejakým ibaže takým takým technickým fórom, kde sa rozprávame o tom, že ako sa to zle robí, ale vôbec sa nemáme ani na výbore, ani tuto šancu vlastne rozprávať nejak obsahovo.
Mne tu debata chýba, ja dúfam, ja to beriem, ja na, na, na záver zopakujem, ja budem mať veľkú dilemu. Ešte uvidím, teda aké pozmeňováky prídu, ja som tento, tieto vaše zákony všetky tri chcel podporiť, pretože na konci dňa zavádzate tam aj dobré veci, ale bojím sa, teda že či keď utiahnete, niekde vyberáte skrutky, či niečomu neublížite.
Na konci dňa, teda ja som zvedavý, ako ešte budete postupovať, ale chcem aj apelovať na vás, že ja to beriem jak ešte ako pozostatok ministerky Dolinkovej, a chcem vás naozaj veľmi pekne poprosiť, aby, keď prijímame takúto zásadnú veľkú legislatívu, ktorá sa týka naozaj že stoviek miliónov eur, keď sa bavíme o technických rezervách, keď sa bavíme o pláne obnovy a o prijímaní míľnikov, tak to je tiež stovky miliónov eur časti, tak prosím vás, pristupujme k tomu zodpovedne, dávajte to poslancom načas, dávajte to, už keď je to prediskutované. Ak to, ak to nie je prediskutované, tak lepšie je ten zákon možno niekedy stiahnuť, prejsť tým medzirezortným pripomienkovým konaním ešte raz, ak to nie je pripravené.
A ja teda verím, že ďalšie zákony, čo už bude dávať priamo pán minister nový do, sem do Národnej rady, tak ten postup bude trošku iný a budeme teda mať obsahovejšiu diskusiu, menej technickú o tom, ako ten proces nastal a ako to tu ohýbame cez, cez koleno.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes pred vás predstupujem nielen ako poslankyňa Národnej rady alebo predovšetkým ako žena, matka, ako Rómka.
V prvom rade by som chcela poznamenať, že v tomto volebnom období majú Rómovia historicky najväčšie zastúpenie v parlamente. A práve vďaka tomuto úspechu môžu tu v Národnej rade Slovenskej republiky zaznievať aj hlasy tých, ktorí sú dlhodobo nevypočutí, utláčaní a diskriminovaní. Spoločne s mojimi kolegami dnes opätovne predkladáme návrh zákona, ktorý je viac než len právnym aktom. Tento návrh zákona je predovšetkým o stovkách rómskych žien, ktorým bolo bezcitne a nezákonne odobraté právo byť matkami, o ženách, ktoré boli v tých najzraniteľnejších okamihoch svojho života ponížené a oklamané. Návrh zákona je snahou uznať hlboké rany, ktoré tieto ženy nosia vo svojich srdciach, a snahou dať im aj symbolické zadosťučinenie.
Aj napriek tomu, že Slovensko je dnes demokratickým štátom, sme v našej krajine roky zatvárali oči pred touto obrovskou krivdou, ktorá postihla mnoho rómskych žien. Skúste si predstaviť tú bolesť, ktorou si museli tieto ženy prejsť bez poznania, že vám bola odňatá možnosť darovať život. Bolesť matky, ktorej telo bolo zneužité systémom, ktorému mala dôverovať.
Po dlhých rokoch prehliadania a mlčania sa štát týmto ženám v roku 2021 konečne ospravedlnil. Uznal, že tieto ženy boli zranené spôsobom, ktorý presahuje hranice fyzického poškodenia. Uznal, že práva týchto žien boli pošliapané, ich dôstojnosť bola potlačená a ich sny o rodine boli nenávratne vzaté. Uznal, že dejiny nášho štátu obsahujú aj takúto čiernu kapitolu, ktorá nás núti priznať si, že ako spoločnosť máme ešte dlhú cestu k úplnému pochopeniu spravodlivosti, rovnosti a rešpektu k právam každého jednotlivca.
Je však dôležité, aby sme pochopili, že táto kapitola v našich dejinách nie je len o nejakom dávnom čine, o niečom, čo patrí do minulosti. Rany, ktoré tieto ženy utrpeli, sa nedajú vymazať. Sú to rany, ktoré sprevádzajú ich každodenný život, a potom, čo boli ich práva pošliapané, mnohé z nich sa stretli s odmietaním, opovrhovaním zo strany spoločnosti, ich partneri ich opustili, ich rodiny sa rozpadli. Stratili nielen možnosť priviesť na svet deti, ale často aj pocit vlastnej hodnoty a miesta v spoločnosti. K týmto nezákonným sterilizáciám dochádzalo v rokoch 1966 až do roku 2004 v bývalom Československu a potom aj na Slovensku. Často k nim dochádzalo pod zámienkou ochrany ich zdravia, ale v skutočnosti išlo o postup, ktorý nemal nič spoločné so zachraňovaním života. Rómky sa stali obeťami diskriminačného systému, ktorý ich vnímal ako problém, ktorý je potrebné riešiť. Odhaduje sa, že počet rómskych žien, ktoré boli nezákonne sterilizované, sa pohybuje v stovkách, pričom mnohé z nich sa spravodlivosti už nikdy nedočkali.
Na základe svedectiev a vyšetrovania dnes vieme, že k sterilizáciám dochádzalo rôznymi spôsobmi, predovšetkým bez riadneho informovaného súhlasu. No existujú aj prípady, kedy bola žena vystavená manipulácii či nátlaku. Častokrát o sterilizácii sa dozvedeli až po gynekologickom zákroku či operácii. Mnoho z týchto žien čelí doživotným zdravotným a psychickým problémom. Znovu pripomínam, že podľa dostupných štatistík boli nezákonne sterilizované stovky rómskych žien. Každá z nich má svoj príbeh a každá z nich má svoju bolesť. Niektoré z týchto žien sa rozhodlo mlčať zo strachu, zo zahanbenia alebo preto, že neveria, že by im niekto bol pomohol. Ďalšie, ktoré sa odvážili hovoriť, rozprávajú o systematickom zneužívaní dôvery, o manipulácii a o tom, ako ich najhlbšie obavy boli využité proti nim. Dovolím si prečítať pár svedectiev týchto žien, ktoré sa nachádzajú v správe vypracovanou poradňou pre občianske a ľudské práva.
Oľga bola donútená k sterilizácii pred dvomi rokmi počas pôrodu druhého dieťaťa a zároveň jej druhého cisárskeho rezu. Nevie, prečo bol potrebný cisársky rez. Keď čakala pred pôrodom na operačnom stole, v novej pôrodnici v Prešove, pristúpila k nej zdravotná sestra s papierom v ruke, povedala mi: „Ak znovu otehotnieš, zomrieš! Môžeš dokonca zomrieť rovno dnes, takže toto musíš podpísať!“ Preľakla som sa a podpísala som. Oľga nerozumela tomu, čo podpisovala. Vie len, že by chcela mať viac detí, a nemôže. Jej lekár ani jej zdravotná sestra Oľge nepodali vysvetlenie o jej zdravotnom stave, o tom, čo jej plánujú urobiť, alebo aké alternatívy má k dispozícii. Vedela len, že zomrie, ak nepodpíše papier, ktorý jej podstrčili. „Povedali, že to mám podpísať, lebo inak zomriem, tak čo som mala robiť? Biele ženy majú viac práv než rómske ženy. Toto by bielej žene neurobili.“ Takže je potrebné dodať, že argumentom o potrebe vykonať sterilizáciu z dôvodu, že išlo o život zachraňujúci úkon, sa štát neúspešne bránil ešte aj pred Európskym súdom. Ten odkázal na stanovisko Medzinárodnej federácie gynekológov a pôrodníkov, že sterilizácia nikdy nie je život zachraňujúci úkon.
Dámy a páni, tieto príbehy sú však ľadovcom vrchu... len vrcholom ľadovca. Mne osobne písalo niekoľko žien, ktoré sa mi s podobnými skúsenosťami zdôverili. Je preto dôležité si uvedomiť, že tieto prípady neboli len individuálnym zlyhaním zo strany zdravotníkov, ale systémovou praktikou štátu, ktorá zasiahla značné množstvo rómskych žien. Boli to obete dlhodobých predsudkov a diskriminácie, ktoré sú v našej spoločnosti, žiaľ, prítomné aj dnes.
Na záver si dovolím poznamenať, že mnohí z koaličných poslancov o sebe hovorí ako o zástancoch života a konzervatívnych hodnôt. Svojím hlasovaním, vážení páni poslanci a poslankyne, máte možnosť tieto slová potvrdiť, pretože hlasovanie o tomto návrhu je aj o vyjadrení nesúhlasu s tým, aby štát svojvoľne odoberal ženám možnosť byť matkami.
V štáte, ktorý si ctí život a jeho ochranu, čo sú hodnoty, ktoré vychádzajú aj z našej ústavy a dohovorov, ktoré boli prijaté, je nutné, aby bolo takéto konanie odsúdené a obete odškodnené. Česká republika si už svoju povinnosť splnila, no Rómky na Slovensku na spravodlivosť stále čakajú.
A pokiaľ ide o predstaviteľov vládnej koalície či ich blízkych ľudí, Robert Fico má ústa plné porušovania ľudských práv. Vláda Roberta Fica napríklad odškodnila rodinu pána Krivočenka a hovorí sa aj o odškodnení ľudí z proruských Nočných vlkov. Zatiaľ čo tzv. „naši ľudia“ dostávajú rôzne formy odškodnenia či amnestie, rómske ženy, na ktorých bola spáchaná obrovská krivda, zostávajú zabudnuté. My však opätovne predkladáme návrh na odškodnenie rómskych žien a budeme ho predkladať dovtedy, kým tieto ženy nedostanú aspoň finančnú formu zadosťučinenia. Teraz má vládna koalícia príležitosť ukázať, že jej záleží aj na právach bežných ľudí.
A rovnako vyzývam splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Daška, aby sa ozval a postavil sa za rómske ženy. Tento zákon je dôležitým krokom k tomu, aby sme sa stali lepšou spoločnosťou, kde práva každej ženy, každého občana sú rešpektované a chránené.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol túto správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť túto správu prerokoval, zároveň ju prerokoval aj ako výbor určený ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť však po prerokovaní tlače číslo 467 v určenej lehote neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu hlasov poslancov. Prílohu tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslancov.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

V mene poslaneckých klubov PS, SaS a KDH by som požiadal o presunutie návrhu poslankyne Petrík, Plavákovej, ktorý sa týka zákona o sociálnom poistení, tlač 612, poslankyne Petrík zákona o sociálnom poistení, tlač 609, a návrhu poslankyne Jaurovej, ktorý sa týka ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, tlač 602, keby tieto body boli presunuté na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, ja osobne si tiež myslím, že je potrebné, aby sme začali hovoriť o znižovaní počtu dní pracovného pokoja. To považujem za úplne legitímnu diskusiu.
Pre mňa je však na tomto vašom návrhu zaujímavé to, čo ste práve zmienili, totiž tá otázka, alebo tá viazanosť na základnú zmluvu so Svätou stolicou, a teda celá táto téma z pohľadu náboženskej neutrality štátu. Ja si myslím, že je to oprávnený návrh.
Kladiem si ale otázku, či z legislatívnotechnického hľadiska je vôbec možné rokovať o niečom takomto. Ja si myslím, že by sme mali o tejto veci hovoriť, ale tento váš návrh vlastne prináša veľmi dôležitú otázku tej tzv. nezrušiteľnosti základnej zmluvy so Svätou stolicou. Pokiaľ rozumiem tej zmluve správne, tak je možné ju meniť, tam je tá klauzula. Vy ste aj spomínali, že by to vyžadovalo vlastne rokovanie medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, a bude to veľmi zaujímavé, ako ďalej sa bude táto vec vyvíjať.
Myslím si, že v záujme lepšej ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky by bolo žiadúce, aby prípadne bola dohoda na zrušení niektorého z cirkevných sviatkov možná, a preto držím palce tomuto návrhu.