Videokanál klubu

Ďakujem za podporu. Ja by som, ja by som chcel zdôrazniť a doplniť teda kolegu Szalaya v tom, a chcem to naozaj zdôrazniť, že to, že niekto bude teraz zamestnaný v ambulancii, že ho bude zamestnávať aj ambulancia, nielen nemocnica, zároveň tam zostáva tá možnosť, že môže byť zamestnaný v nemocnici, to neznamená, že my nejak meníme tú prax. Ten človek, aj keď bude zamestnaný v ambulancii, tak to znamená, že rovnako bude musieť cirkulovať v nemocnici, rovnako bude musieť absolvovať všetky predpísané náležitosti, ktoré mu teraz v súčasnosti dáva zákon, len mne prekáža to, že... viete, aj samotná... ja si pamätám, že jednou z najväčších predvolebných tém bolo, že tu máme obrovskú pediatrickú krízu, ako nevieme pediatrov dostať do ambulancií, ako, ako nevieme všeobecných lekárov dostať do ambulancií. Oproti ostatným vyspelým krajinám my máme dvojnásobne menej oproti celkovému počtu, čo sa týka percent lekárov, ktorí sa rozhodnú ísť do ambulancií. A už tobôž do tých všeobecných a pediatrických. A my, síce je to kvapka v mori, sa to môže zdať ako kvapka v mori, ale pre tých ľudí je to dôrazný signál, že štát chce podporovať, aby to, aby šli do ambulancií. No a my, naopak, ideme úplne opačným smerom a začneme robiť kroky na to, aby sme to ešte sťažovali, aby, aby sme im ukazovali, že tak tie ambulancie nie sú asi také preferované, že možno predsa len by sme mohli ísť, by ste mohli ísť do tých nemocníc. A ja si myslím, že tie nemocnice momentálne majú oveľa väčšie garancie pre tých lekárov, čo sa týka začínajúcich, zamestnanecké pomery a podobne, garantované platy, že naozaj musíme sa zamyslieť nad tým, že keď chceme fungovať ako zdravotníctvo ako vyspelé západné krajiny, tak potrebujeme prichádzať s opatreniami, ktoré tých lekárov, naopak, budú lákať do tých ambulancií.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa pokúsim byť teda stručnejší, vzhľadom na pokročilejšiu piatkovú hodinu a teda aj pozornosť poslancov a účasť poslancov. Ale chcel by som teda vysvetliť aspoň ten základný princíp, že o čo mi ide.
Tento samotný zákon rieši podmienky tzv. rezidentského štúdia. A aby som vysvetlil, ako prebieha nejaké to základné vzdelávanie lekárov a lekárok, tak oni, samozrejme, po tom, ako dokončia svoju lekársku fakultu, svoje medicínske vzdelávanie na vysokej škole, oni nemôžu hneď samostatne nastúpiť do praxe, prichádza na rad tzv. atestačné štúdium. A potom máme dva typy nejakých tých ciest základných, čo si tí lekári a lekárky vyberajú a buď chcú ísť teda do nemocníc, čo je na Slovensku stále tá väčšinová požiadavka, že chcú ísť pracovať, majú tam nejakú zamestnaneckú istotu a podobne, alebo, a potom je tá druhá cesta, že chcú ísť pracovať do ambulancie. A pôvodne vznikalo rezidentské štúdium na to, aby ľudí, alebo lekárov, lekárky, ktorí sa rozhodnú ísť do ambulancie, do lekárskeho povolania, tak aby im zabezpečilo to atestačné vzdelávanie v nemocniciach, aby mali nejakú, nejakú garanciu praxe, aby, aby sa uľahčil vstup lekárov do toho ambulantného sektora. Teda pôvodne slúžilo samotné rezidentné štúdium na to, aby dostalo čo najviac ľudí do ambulantného sektora.
Ja len spomeniem, že toto je aj zároveň v súlade s tou cestou, ktorou sa uberajú západné krajiny, že sa snažia vymýšľať mechanizmy, ako dostať čím viac lekárov do ambulancií, pretože aby bol nejaký skorší záchyt chorôb, a s tým súvisia aj tieto motivačné nástroje.
Neskôr sa toto rezidenčné štúdium začalo deformovať, pretože tie najzákladnejšie špecializácie, pre ktoré to bolo určené, boli práve pediatri v ambulanciách a potom všeobecní lekári. To sú, to sú lekári, ktorí idú čisto, ktorí už keď teda niekto vie, že chce ísť do ambulancie, tak už teda jasne vie, že v tej nemocnici nebude pôsobiť, ale zároveň je extrémne dôležité, aby poznal teda ten chod nemocnice, akí pacienti prichádzajú. Čiže rezidentské štúdium vzniklo aj na to, aby zabezpečilo primárne na Slovensku tú, ten, tú atestačnú prípravu do tej ambulancie pre pediatrov a všeobecných lekárov, ktorí tam budú pôsobiť. Neskôr sa to začalo tak trošku deformovať a začalo sa tam, začalo sa to používať ako tzv. preplácanie tej atestačnej praxe, lebo ona nie je úplne zadarmo, musia si to tí lekári vybaviť. A začalo sa to používať ako nejaký motivačný mechanizmus, že zaplatím vlastne tú atestačnú prípravu pre tie najviac nedostatkové špecializácie. Začalo sa to rozširovať, rozširovať a ten pôvodný zmysel toho rezidenčného štúdia, by som povedal, že sa až tak trošku oslaboval. No a donedávna bolo povolené aj to, že keď niekto chce teda vykonávať toto rezidentské štúdium, tak keďže ide do ambulancie, tak môže ho zamestnať buď samotná ambulancia, alebo ho môže, alebo ho môže zamestnávať aj samotná, alebo nemocnica.
Je nutno povedať, že väčšinovo teda rezidenti boli zamestnaní nemocnicami a tú možnosť toho zamestnania v tej ambulancii nejaká menšia časť lekárov zamestnávateľov využívala. Ja som to hodnotil, a teda aj, aj vyjadrenia hlavných odborníčok, hlavných odborníkov teda napríklad pediatrie, ktorí pôsobili, ktorí pôsobia teda hlavne v tom ambulantnom sektore, zdôrazňovali to, že tá možnosť toho, aby bol ten rezident zamestnaný v tej ambulancii, vytvára aj nejaké puto toho budúceho lekára, lekárky a zvyšuje to nejaké aj jeho vedomo... alebo nie vedomosti, ale skôr také naviazanie na tú ambulanciu, že tým pádom aj ten samotný lekár, ktorý ho zamestnáva v tej ambulancii, má k nemu tiež také väčšie puto, lebo má nejakú vidinu toho, že ten človek pôjde k nemu pracovať, má lepšiu motiváciu, aby mu predstavil ten kmeň, tú prácu samotnú, ukázal mu, ako funguje ambulancia, to je podnikateľský subjekt, všetky tie ambulancie sú prakticky súkromné, a tým pádom ja toto vnímam ako, ako pozitívne opatrenie.
Čo, čo zároveň chcem skritizovať, je, že za minulej vlády, keď sa tu zvyšovali takzvané, takzvaný platový automat pre nemocničných lekárov, tak sa prepašovala takáto malá formulka, ktorú si vtedy veľa ľudí nevšimlo z laickej verejnosti, že sa zakázalo to, aby rezidenti mohli byť zamestnávaní aj ambulantnými poskytovateľmi. Ja okrem toho, že by som tu vedel oveľa dlhšie rozprávať o tom, prečo si myslím, že, že je výhodné mať zamestnávateľov v ambulanciách tých rezidentov, tak zároveň považujem aj za nesprávny ten spôsob, akým to prebehlo. Lebo keď si pozrieme tie dôvodové správy vtedy, tak je jasné, že to bolo iba pod nejakým jasným, pod nejakým nátlakom vtedy odborárov, ktorí si teda vládu položili na lopatkym a teda popritom, že prišlo k nejakému zvýšeniu tých platových automatov v nemocniciach, tak množstvo ďalších opatrení tam bolo teda zavedených. A jedno z tých opatrení zavedených bolo práve to, že rezidenti už sa nemôžu zamestnávať v ambulanciách.
No a keď si pozriete tú samotnú dôvodovú správu, tak vlastne tam zistíte, že tam nie sú žiadne argumenty, žiadne dáta. Je tam napísané len, že toto je požiadavka lekárskeho odborového združenia, a tým pádom nemali sme nejakú odbornú diskusiu. Preto ja v tomto návrhu zákona navrhujem to, aby sa vrátila možnosť toho, aby aj ambulantní poskytovatelia mohli zamestnávať rezidentov. A vzhľadom na to, že aký máme obrovský nedostatok práve pediatrov, primárnych pediatrov v ambulanciách aj všeobecných lekárov, vzhľadom na to, že nemocničné povolanie je momentálne oveľa atraktívnejšie, vzhľadom na to, že západné krajiny idú práve podporou ambulantných lekárov a ambulancií, tak ja si myslím, že toto je jeden z nástrojov. Samozrejme, nezachráni to tú ambulantnú sféru, ale myslím si, že je to jeden z tých nástrojov, ako priblížiť to ambulantné povolanie ľuďom a trošku ich nalákať do tých samotných ambulancií, čo by malo byť naším cieľom, tak idú západné krajiny: skorý záchyt, lacnejšie liečenie a podobne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem opätovne všetkým, ktorí vystúpili v tejto rozprave, keďže ide o naozaj, naozaj dôležitú vec.
A zopakujem, že z opozície nemôžeme urobiť reformu prokuratúry napriek tomu, že slovenská prokuratúra naozaj nevyhnutne, a už včera bolo neskoro, potrebuje zásadnú, zásadnú reformu. My sme pristúpili vo svojich návrhoch zákonov k tomu tak, že aspoň tie, tie najhoršie veci a ktoré sa dajú, ktoré sa dajú urobiť aj bez komplexnej úpravy a ktoré zároveň sú chorými prvkami toho celého systému, trestného systému tohto štátu, či už je to § 363, alebo je to faktická neohrozenosť generálneho prokurátora, keďže, keďže za jeho zlyhania nemôže byť fakticky vyvodená zodpovednosť v rámci, v rámci disciplinárneho konania, tak týmito návrhmi sa snažíme aspoň po kúskoch, krok po kroku zlepšiť ten stav, ktorý je, ktorý je systémovo naozaj, naozaj katastrofálny.
Pokiaľ ide o to, čo hovoril kolega, kolega Dostál ohľadom, ohľadom teda tej možnosti podať sťažnosť voči rozhodnutiu podľa § 363 policajtom alebo prokurátorom, úplne chápem jeho, jeho obavy. Na druhej strane práve, aj práve preto sme alebo navrhujeme aj, aj teda, aby to nebola len trebárs sťažnosť generálnemu prokurátorovi, lebo mohli sme aj o tom uvažovať, že vlastne generálny prokurátor by rozhodoval dvakrát v tej istej veci v rámci akoby autoremedúry s tým, že oni dodatočne vysvetlia napríklad, že prečo si myslia, že ten postup alebo ten dôkaz je zákonný, aj napriek tomu, že on rozhodol, že je nezákonný. Aj takáto možnosť tu bola a naozaj to sme vyhodnotili, že by bolo niečo, čo, čo by v tomto, v tomto uzavretom monokratickom systéme prokuratúry nefungovalo. A preto sme sa rozhodli ísť tou cestou preskúmania týchto rozhodnutí súdom. Čiže, číže tí policajti a prokurátori tam nezostanú akoby sami v tom proti svojim nadriadeným alebo proti generálnemu prokurátorovi, ale, ale budú sa môcť oprieť o súd a rozhodnutie, rozhodnutie súdu. A ono by to malo pôsobiť aj tak preventívne, lebo jedna vec je, že sa nejaké rozhodnutie, teda ten súd preskúma rozhodnutie generálneho prokurátora, ktoré, ktoré bude teda nesprávne, a teda ho zruší, aj to je možnosť. A, samozrejme, bude treba tú, tú odvahu tých policajtov a prokurátorov také niečo urobiť. Na druhej strane ide aj o taký preventívny krok, pretože už keď ten generálny prokurátor vie, že tam je súd, ktorý to môže preskúmať, pretože vždy sa nájdu odvážni policajti aj prokurátori, aj v tých najhorších systémoch, tak jednoducho bude musieť si dávať väčší, väčší pozor, akým spôsobom uplatňuje túto, túto právomoc.
Takže ďakujem ešte raz za túto, za túto rozpravu, ktorú, ktorá je naozaj dôležitá, a ja verím, že, že minimálne sme presvedčili týmto návrhom všetkých poslancov a poslancov opozície, a budem dúfať, že sa nájde zopár poslancov a poslankýň koalície, aby sme mohli minimálne rozvíjať túto diskusiu o tom, keďže teda aj v rámci koalície tú zaznelo za posledné týždne veľakrát, že im záleží na spravodlivosti, na ľudských právach, tak aby sme hovorili o tom, že prokuratúra potrebuje reformu, a rozprávali sa o tom, aká by tá reforma mala byť, čo sa má zlepšiť, aby v tomto štáte spravodlivosť fungovala oveľa lepšie, aby sa tu ľudia cítili bezpečnejšie, aby prokurátori a prokurátorky mali prostredie, v ktorom, v ktorom jednak môžu fungovať nezávisle, zároveň sú kontrolovaní a je vyvodzovaná zodpovednosť za ich zlyhania.
Ďakujem ešte raz. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
V prvom rade ešte sa vrátim teda k pani prezidentke a nevetovaniu návrhu zákona. Áno, má to určite vzťah aj k tej účinnosti, len pripomeniem, že my sme aj tu predkladali pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom bolo posunúť tú účinnosť na prvého januára 2025 a dávali sme tak šancu koalícii vytvoriť teda aj ten dostatočný priestor, tú legisvakančnú dobu, ktorú si aj takáto rozsiahla novela zaslúži, keď už s ňou aj absolútne nesúhlasíme, aspoň aby bol ten priestor na jej implementáciu. To, samozrejme, odhlasované nebolo, ale ten priestor tu na to bol.
A ďakujem tiež, pán poslanec Dostál, že si spomenul aj ten náš návrh, ktorý sme doručili Robertovi Ficovi, a teda na úrad vlády. Ja len pre záznam a pre koaličných poslancov a poslankyne uvediem, že je spravený naozaj kompletne. Je to kompletný návrh skráteného legislatívneho konania, paragrafové znenie, dôvodová správa, všetko, ktorá je nastavená legislatívne tak, že bez ohľadu na to, či novela Trestného zákona nadobudne alebo nenadobudne účinnosť, tak bude zachovaná dvadsaťročná premlčacia doba pri násilných trestných činoch, úkladná vražda, vražda, ublíženie na zdraví, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie a obchodovanie s ľuďmi. To je niečo, na čom, dúfam, aj vám záleží a budete tlačiť na vládu, na vašu vládu, aby konala. Čas sa kráti, je to potrebné spraviť ihneď.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, kolega Grendel, za to, že ste na to reagovali a ešte, ešte to rozvili. Ja som v tom, v tom momente, lebo naozaj to je úžasné počuť takúto interpretáciu konania pani prezidentky. Takisto ďakujem, Lucia, že si to, že si to, že si rozvila túto tému. Je, je úplne jasné, čo si pani prezidentka myslí, je úplne jasné, že tento promafiánsky balíček chce zastaviť, pretože, pretože je to niečo, čo je v rozpore so všetkým od skráteného legislatívneho konania cez ešte dodatočné skrátenie rozpráv v rámci toho skráteného legislatívneho konania a, samozrejme, aj tie, tie veci, čo obsahuje, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, trestné sadzby znížené, kombinácia zníženia trestných sadzieb, skrátenia premlčacích dôb, a teda nielen pre, pre korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, ale aj pre násilníkov a vrahov. To je naozaj niečo, čo je neslýchané a je úplne, úplne jasné, že prezidentka to legitímne, legitímnym spôsobom, využitím svojich právomocí chce napadnúť na súde a zastaviť to. A ja veľmi oceňujem toto rozhodnutie a aj schvaľujem ten postup, ktorý zvolila.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Grendel už povedal veľa z toho, čo som chcela reagovať, ale je dobré, že sa aj táto téma tu dostala vďaka koaličnému poslancovi, pretože podľa mňa to nie je že hlúpe, ale doslova trápne takýmto spôsobom komentovať konanie pani prezidentky, a je úplne zrejmé z toho, akým spôsobom sa rozhodovala, že jej ide o zabezpečenie možnosti pre Ústavný súd, aby mohol mať dostatočný časový priestor na to, aby rozhodol ešte pred účinnosťou tejto škodlivej, škodlivej, naozaj veľmi škodlivej novely Trestného zákona.
Pani prezidentka zároveň pripomenula, že Robert Fico má v rukách aj návrh náš, ktorý sme mu doručili na úrad vlády, týkajúci sa zachovania dvadsaťročnej premlčacej doby pri znásilnení. A sedí tu niekoľko aj koaličných poslankýň a chcela by som veriť, že aspoň im na tom záleží, aby to bolo zachované, a verím, že teda máme tu ešte jeden týždeň, kedy sa bude rokovať v parlamente, tak to je posledná šanca, aby sa to stihlo pred účinnosťou novely Trestného zákona, v prípade ak Ústavný súd tú účinnosť nepozastaví. Je to jediná šanca, ako to zabezpečiť. A sedíte tu, počujete to, tak verím, že budete konať a apelovať na premiéra, aby s tým niečo robil.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovia, kolegyne, za vaše, za vaše faktické poznámky aj, aj kolegovi Dostálovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o to, čo, to, čo hovoril pán, pán Dostál, ja mu veľmi ďakujem, že nasvietil tento, tento problém a posunul ešte ďalej to, čo som ja hovoril o tom, že ako môže, ako môže v konečnom dôsledku mariť generálny prokurátor pomocou § 363 trestné konania, tak teraz podľa, ak by promafiánsky balíček vstúpil do platnosti a účinnosti, tak by to bolo ešte oveľa horšie, ako je to teraz, pretože vo svetle skracovania, významného skracovania premlčacích dôb to ten generálny prokurátor bude môcť mariť ešte úspešnejšie ako doteraz.
No, pokiaľ ide o, pokiaľ ide o zrušenie obvinenia, my to považujeme za ten kľúčový, kľúčový krok v rámci prípravného konania, teda vznesenie obvinenia, kedy, kedy už to vyšetrovanie má nejakú kvalitu z hľadiska, z hľadiska obsahu, už je viac-menej jasné, jasné, o čo ide a čo sa, čo sa vyšetruje voči komu a podobne.
Zároveň, zároveň podľa našej analýzy, generálny prokurátor pochybne zrušil vznesenie a rozhodnutia o vznesení obvinenia a tam boli tie, tie najväčšie pochybnosti, tam boli tie najväčšie problémy, preto sme sa na to, preto sme sa na to aj sústredili.
A, samozrejme, aj ten váš, ten váš spôsob podporíme, pokiaľ bude mať šancu na, na prejdenie. Myslím si, že sú to akoby rôzne spôsoby, rôznymi spôsobmi chceme dosiahnuť, dosiahnuť to isté. A zároveň sme chceli, aby to bolo explicitne tam, tam uvedené, že jednoducho nesmie sa dotýkať, aby, aby práve pri tej výkladovej praxi aby nedošlo k tomu, že, že sa to tam nejak proste ešte dostane ako v prípade toho zastupujúceho generálneho prokurátora, resp. námestníka generálneho prokurátora Tichého, ktorý proste do toho interného, do toho interného predpisu toho, to doplnil po zákaze negatívnych pokynov.
Pokiaľ ide o teda právomoc podatú, alebo právo podať sťažnosť na preskúmanie súdom, my sme vychádzali z filozofie, že chceme postupne akoby vytvárať procesnú nezávislosť radových prokurátorov. Samozrejme, bude na to treba aj odvážnych prokurátorov, lebo áno, tých, čo, tých, čo robia iba to, čo im povie ich nadriadený, alebo robia, alebo nerobia to, čo im zakáže robiť, tak, samozrejme, s takými prokurátormi si ťažko poradí akýkoľvek systém, pretože áno, ak je taký človek na mieste prokurátora, na ktorého sa aj jeho nadriadený škaredo pozrie a už a už robí to, čo mu na tých očiach vidí, tak, tak s takýmito prokurátormi ďaleko, ďaleko nezájdeme v žiadnom, v žiadnom systéme, ale, ale beriem, je to, je to férová, férová pripomienka.
Zároveň ako som spomínal aj ten druhý návrh zákona, ktorý, ktorý dávame spolu s kolegyňami Števulovou a Plavákovou, kde sa venujeme možnosti alebo teda zvýšeniu šance na to, aby v prípade, že generálny prokurátor závažne pochybí, zlyhá, tak aby potom nezávislý súd ho disciplinárne stíhal, tak to tiež akoby je zase taký malý krok k tomu, aby, aby ten generálny prokurátor nemal pocit, že nad neho tu nie je a že si naozaj môže robiť čokoľvek. No a to sa potom bude prenášať aj na tých jeho krajských prokurátorov, okresných prokurátorov, tých jeho podriadených, takže, takže snažíme sa ísť v rámci svojich možností, lebo, samozrejme, reformu prokuratúry z opozície nemáme možnosť, nemáme možnosť urobiť. Takže sme sa, takže sme sa rozhodli takýmto spôsobom ísť.
A pokiaľ ide o pána poslanca Glücka, ktorý opustil sálu, škoda, lebo, lebo mal som pocit, že ma veľmi nepočúval ani, ani, ani kolegu Dostála, pretože nikto nehovoril o tom, že niečo skončí v koši. Ani doslovne, ani, ani v prenesenom význame. Hovoril som o tom, že sa trestné konania dajú účinne mariť tým, že sa naťahujú, tým, že sa teda zruší vznesenia obvinenia, ide to na začiatok, niektoré dôkazy sú, sú už neopakovateľné, nevykonateľné. Svedkovia strácajú trpezlivosť aj odvahu a je to pre nich signál, že teda nejaká vyššia moc nesúhlasí s tým, aby sa takéto trestné konanie viedlo a podobne, čo môže znamenať na konci dňa aj zmarenie toho, toho účelu toho trestného konania, ktoré sa viedlo, takýmito akoby nepriamymi, nepriamymi spôsobmi. Takže, takže nehovoríme, že skončí v koši, alebo že sa zastaví. My, samozrejme, vieme čítať zákon, vieme, že sa nezastaví, vracia sa na začiatok a to je tiež obrovský problém. A v kontexte toho, čo spomínal kolega Dostál, tak je to ešte oveľa väčší problém, pretože keď sa skracujú premlčacie doby, tak to bude vedieť robiť ešte úspešnejšie, teda mariť tieto konania, keď bude, keď bude chcieť.
Ja som sa pána Žilinku dotýkal čo najmenej, vyčítal som mu naozaj iba veci, ktoré, ktoré sú podložiteľné, či už jeho výroky v rámci vypočúvania, v rámci jeho kandidatúry na túto funkciu, snažil som sa byť čo najkorektnejší, bohužiaľ, on nepočúva naše výhrady o tom, že keď vydáva rozhodnutie podľa § 363, tak má urobiť maximum pre to, aby odpovedal na všetky otázky, aby vylúčil všetky pochybnosti o tom, prečo dal trišesťtrojku Kaliňákovi, Ficovi, Výbohovi, Haščákovi a tak ďalej, Pčolinskému. Sú to kauzy, ktoré naozaj sú vážne pre túto spoločnosť. Pre pocit elementárnej spravodlivosti. Tu nejde o to, že ide o smerákov, alebo, alebo SME RODINA, tu ide o to, že sú to vplyvní alebo bohatí ľudia a ak títo ľudia sa dostanú z trestných konaní na základe rozhodnutia, ktoré nie je preskúmateľné súdom, tak generálny prokurátor brutálne zlyháva, ak nie je schopný tieto rozhodnutia obhájiť a vysvetliť. A on nie je ani ochotný, takže ja som voči pánovi generálnemu prokurátorovi korektný, ako sa len dá, ale nech si svoju funkciu vykonáva v záujme spravodlivosti a nie tak, že vyzerá, že sa bojí politikov, že sa bojí bohatých ľudí.
No a pokiaľ ide o tú poslednú vec, ktorú spomínal pán Glück, prezidentka sa v žiadnom prípade nestotožňuje s promafiánskym balíčkom, preto ho napáda na Ústavnom súde, preto žiada o odloženie účinnosti tohto zákona, čiže musel by som byť naozaj veľmi, mať veľmi bujnú fantáziu, až hlúpy by som musel byť, aby som si myslel, že sa pani prezidentka s týmto zákonom stotožňuje, lebo ho podpísala.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Kolega Dostál, veľmi ti ďakujem aj za toto druhé zhodnotenie a odhalenie, ktoré teda zrejme nebudeš mať šancu predniesť v tom druhom čítaní, aj keď ja osobne by som bola veľmi rada, keby sa oba návrhy do druhého čítania dostali aj vzhľadom, akú búrlivú reakciu vyvolávajú na strane koalície. Určite by si to zaslúžili aj vo vzťahu k tomu, čo si hovoril, že ak by sme, teda dúfajme, niekedy mali my tú koaličnú väčšinu, tak by to bola jedna z vecí, ktorú by sme chceli zmeniť.
Ale k veci. To, čo si hovoril, akým spôsobom táto koalícia tou hanebnou novelou Trestného zákona vlastne prifarila generálnemu prokurátorovi ešte v podstate možnosť rozhodovať o vine, je aj podľa môjho názoru absolútne v rozpore s ústavou a znova to ukazuje na to, ako je naozaj nevyhnutne potrebné, aby táto novela, aby o tejto novele a o jej účinnosti Ústavný súd čo najrýchlejšie rozhodol tak, že ju pozastaví, keďže tie následky, ktoré má, podľa mňa sme ešte ani počas tých dvoch mesiacov v celosti neobsiahli, lebo však si len spomeňme na všetky tie inštitúty, ktoré sa novelizujú aj v samotnom Trestnom poriadku touto novelou, ku ktorým sme sa v podstate, myslím v tej rozprave predchádzajúcej, vyjadrovali len my dvaja a nebol vôbec čas ich dopady celostne preskúmať nielen o vzťahu k tomu, čo si dnes povedal, ale ja aj pripomeniem, že tam boli aj veci, ktoré sa týkali vlastne použitia dôkazu v prospech obvineného a podobné ďalšie perly.
Takže ďakujem ti veľmi pekne, že si na to upozornil, a teším sa na diskusiu v druhom čítaní, dúfajme aj s poslancami, ktorí sa budú vyjadrovať k veci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Spoločne s kolegyňami z Progresívneho Slovenska Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou predkladáme návrh na zmenu Trestného poriadku, ktorý sa týka § 363.
Cieľom predkladaného návrhu je obmedziť pôsobnosť generálneho prokurátora, zmenšiť jeho priestor na svojvoľné alebo nedôvodné intervencie do vyšetrovania trestnej činnosti a umožniť tiež súdny prieskum jeho rozhodnutí vydaných na základe § 363 Trestného poriadku.
Inštitút zrušenia právoplatného rozhodnutia podľa § 363 poskytuje generálnemu prokurátorovi kompetenciu zrušiť ktorékoľvek rozhodnutie iného prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, pričom proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Takáto právna úprava poskytuje generálnemu prokurátorovi neadekvátnu právomoc, ktorá môže byť veľmi jednoducho zneužitá.
Generálny prokurátor svoju právomoc vyplývajúcu z § 363 využíva aj na pochybné rozhodnutia, pričom nemiestne a nevhodne supluje činnosť súdov. Vo viacerých prípadoch prišlo k využitiu tejto právomoci po mnohých mesiacoch vyšetrovania, pričom príslušné rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo zrušené tesne pred podaním obžaloby a súdnym konaním.
Pochybné rozhodnutia boli urobené aj v prípade spoločensky významných kauzách, ktoré boli ostro sledované médiami a celou spoločnosťou a kde svojvoľné a nedostatočne odôvodnené zrušenie obvinení zo strany generálneho prokurátora vyvolalo negatívne reakcie v spoločnosti.
Ďalším takýmto rozhodnutím, ktoré vyvolalo odpor, a to aj odbornej verejnosti, bola aplikácia § 363 aj v prípade, kedy ešte nebolo vznesené obvinenie, pričom toto rozhodnutie nie je možné zvrátiť, a to aj napriek tomu, že je v rozpore so zákonom aj s ústavou. Takéto diskutabilné, nesprávne a nedôveryhodné využívanie § 363 naburáva budovanie dôvery v spravodlivosť, právny štát a fungujúce inštitúcie. Oprávnenie generálneho prokurátora vyplývajúce z § 363 je aj podľa renomovaných odborníkov a odborníčiek a mimovládnych organizácií nesystémovým prvkom, ktorý si nevyhnutne vyžaduje úpravu.
Následne v rozprave sa budem venovať bližšie tomu, ako sa z § 363 stal nesystémový, chorý prvok celého trestného konania.
Pripomíname, že aj podľa správy o právnom štáte z roku 2023, kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, vydaného Európskou komisiou, je jedným z odporúčaní pre Slovensko, aby prijalo opatrenia na zlepšenie koordinácie medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva a zabezpečilo objektívnosť rozhodnutí prokuratúry napríklad aj tak, že sa bude pokračovať v presadzovaní legislatívnych zmien, ktorými sa obmedzí právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry s cieľom podporiť dosiahnutie presvedčivých výsledkov v prípadoch korupcie na vysokých miestach”. Koniec citátu.
Sú to práve súdy, ktoré musia zostať orgánom, ktorý má v konečnom dôsledku rozhodnúť o zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci. Pre spoločnosť, ako aj pre boj proti kriminalite je krajne nebezpečné, ak jeden človek v pozícii generálneho prokurátora môže sám rozhodnúť o zmarení akéhokoľvek trestného konania. Naše skúsenosti s rozhodovaním generálneho prokurátora ukazujú, že dnešné parametre tejto právomoci sú nastavené vyslovene nevhodne, pretože dávajú príliš veľkú moc jednému človeku na úkor rozhodovania súdnej moci, ktorá je nezávislá od akejkoľvek inej moci a oproti generálnemu prokurátorovi podlieha viacerým protikorupčným mechanizmom, ako je napríklad náhodné prideľovanie spisov, dvojinštančnosť konania, rozhodovanie v senátoch a podobne.
To, že miera oprávnení generálneho prokurátora vyplývajúcich z § 363 je neadekvátna, až priam nebezpečná, dokazuje tiež fakt, že o to, koho nominant sa stane generálnym prokurátorom, viedli politické strany vždy ostré boje. Jeden z legitímne zvolených generálnych prokurátorov dokonca nebol bývalým prezidentom do funkcie menovaný, pričom bývalý prezident vtedy konal jednoznačne v rozpore s ústavou, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
Aj počas vládnutia predchádzajúcej vládnej koalície boli zaznamenané viaceré vyjadrenia vrcholných predstaviteľov štátu, že vplyv na generálneho prokurátora v kombinácii so súčasným znením § 363 je účinnou poistkou proti trestnému stíhaniu alebo odsúdeniu osôb, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na generálneho prokurátora. Je neprípustné, aby v právnom štáte ktokoľvek požíval beztrestnosť. Podľa súčasného znenia zákona a v kontexte vyššie uvedeného tomu tak môže byť, stačí, ak si niekto dostatočne silne zaviaže generálneho prokurátora a následne sa môže stať v podstate nedotknuteľným, nech by spáchal akýkoľvek trestný čin.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.