Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, môj kolega Štefan Kišš včera za klub Progresívne Slovensko povedal, že, že toto je rozpočet minulosti a on ten rozpočet hodnotil ako celok z pozície alebo teda z pohľadu celkovo verejných financií a ja vzhľadom na moje dlhodobo profesijne pôsobenie sa zameriam hlavne na oblasť školstva a na to, ako sa tento rozpočet pozerá na školstvo. A taktiež som presvedčená, že toto,...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, môj kolega Štefan Kišš včera za klub Progresívne Slovensko povedal, že, že toto je rozpočet minulosti a on ten rozpočet hodnotil ako celok z pozície alebo teda z pohľadu celkovo verejných financií a ja vzhľadom na moje dlhodobo profesijne pôsobenie sa zameriam hlavne na oblasť školstva a na to, ako sa tento rozpočet pozerá na školstvo. A taktiež som presvedčená, že toto, žiaľ, je rozpočet, ktorý či je rozpočet minulosti, alebo minimálne je to rozpočet, ktorý nemyslí na budúcnosť a nemyslí na to, aby sa táto krajina dlhodobo zlepšovala. A ako pre mňa, keď myslíme na to, že ako bude táto krajina vyzerať o desať, dvadsať, tridsať rokov, tak školstvo je jeden z tých najkľúčovejších rezortov, pretože tam vychovávame tú ďalšiu generáciu, ktorá dúfame, že tu bude žiť, lebo dúfame, že nejudú všetci, a práve to je ten jeden z tých kľúčových rezortov, ktorý rozhodne o budúcnosti tejto krajiny. A veľmi ma mrzí, že sa tak uchytilo vo verejnom priestore a dneska som sa dozvedela, že napríklad aj štátny tajomník ministerstva financií to hovoril na školskom výbore, že školstvo je teda vraj nejaký skokan roka, pokiaľ ide o tento rozpočet. Tak by som rada zdôraznila, že to je hrubé zavádzanie, že naozaj školstvo nie je žiadnym skokanom tohto rozpočtu a školstvo na svoje dlhodobé podfinancovanie by potrebovalo skutočné skokové navýšenie, ktoré ale nenastalo. Čiže najprv k tým číslam. Áno, papierovo to vyzerá, že rezort školstva sa navýšil, rozpočet rezortu školstva sa navýšil o približne miliardu eur, z toho viac ako polovica sú peniaze, ktoré doteraz išli na materské školy a aj ďalej pôjdu na materské školy, iba nastal účtovnícky presun z toho, že už to teda nepôjde cez mestá a obce, ale pôjde to cez ministerstvo školstva. A my túto zmenu podporujeme, aj sme hlasovali za túto zmenu, bol to jeden z míľnikov plánu obnovy, čiže my oceňujeme, že materské školy sa presúvajú z originálnych kompetencií do prenesených, práveže kritizujeme, že táto zmena nenastala aj pre iné školské zariadenia, ako sú školské kluby detí alebo základné umelecké školy alebo centrá voľného času, ktoré momentálne finančne absolútne krvácajú, o tom včera hovorila moja kolegyňa Kosová. Ale upozorňujem na to teraz v kontexte toho, že naozaj tieto peniaze nie sú žiadne navýšenie pre školstvo, len sa účtovnícky do tých materských škôl dostanú cez nejakú inú kapitolu štátneho rozpočtu a verejného rozpočtu. Čiže to je, to je taká prvá vec.
Dostanem sa ešte, ešte konkrétnejšie k tomu rozpočtu, ale z nášho pohľadu, a tomu sa budem v mojej rozprave najviac venovať, skutočným porazeným tohto rozpočtu sú učitelia a celkovo všetci zamestnanci v školstve, to sa týka aj odborných zamestnancov, to sa týka aj nepedagogických zamestnancov a cez nich naše deti a my všetci a táto spoločnosť. A, mimochodom, upozornil na to aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vo svojej správe, kde hodnotí rozpočet, priamo uviedol, že citujem: "Navrhovaný rozpočet nepočíta so žiadnym opatrením, ako zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania a rozpočet ani nereflektuje na programové vyhlásenie vlády, kde je deklarovaný každoročný rast miezd pedagogických a odborných zamestnancov." Čiže k tomuto sa tiež ešte vrátim, že tento rozpočet je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, vašej vlády.
Čiže aby sme si zhrnuli také základné fakty. Po prvé, ako som už uviedla, kľúčová časť tých peňazí, ktoré sa zdajú byť ako navýšenie, konkrétne 560 mil. eur, v skutočnosti nie sú navýšenie pre školstvo, len sú zmenou, že idú na materské školy už nie cez, cez obce, ale odteraz cez ministerstvo školstva. Druhé dôležité upozornenie, keď sa pozeráme na ten rozpočet rezortu školstva, že aj veľká časť tých ďalších položiek, ktoré sú tam uvedené a nominálne vyzerajú ako nejaký nárast, nijako neprispejú k samotnej kvalite, k zvýšeniu samotnej kvality vzdelávacieho procesu. Napríklad je tam 31 mil., ktoré sú nevyhnutné z dôvodu nárastu počtu žiakov, keďže školstvo je financované normatívne, tak aj keď sa ten normatív nezvýši, tak vzhľadom na navýšenie počtu žiakov, tak tam bolo treba, treba isté, isté malé priliatie. Podobne 25 mil. je iba na zvýšenie výdavkov v súvislosti so zmenou výšky zdravotných odvodov zamestnávateľa z 10 na 11 %. Čiže sú to peniaze, ktoré cez ten rezort pretečú, ale rovno sa zase, zase vrátia do štátu cez zdravotné odvody. Podobne ten rozpočet zahŕňa to, že štát ide po mnohých rokoch prebrať zodpovednosť za niektoré pozície, ktoré dlhodobo boli financované z eurofondov, ide konkrétne o pozície asistentov na školách a školských podporných tímov, ako sú školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia. Toto sú pozície, ktoré sa tu kedysi zavádzali za pomoci eurofondov, vtedy sa to prezentovalo ako nejaká inovácia a ako to, žiaľ, u nás býva, že často čo sa raz zavedie z eurofondov ako inovácia, ako nejaký pilot, tak potom je veľký problém dostať to do štátneho rozpočtu. Čiže máme školy, ktoré vyše desať niektoré možno aj pätnásť rokov tieto pozície financovali projektovo cez eurofondy, boli okolo toho už aj súdne spory, pretože tým ľuďom už protiprávne vlastne v rozpore so Zákonníkom práce museli každé dva roky predlžovať zmluvu, lebo nikdy nemali istotu, či tie peniaze dostanú, tak vzhľadom na reformu podporných opatrení teraz sa niektoré tie peniaze konečne dostali do štátneho rozpočtu, lebo Európska komisia povedala, že od roku ´26 už naozaj tieto pozície financovať nebude. A o to väčšia je drzosť alebo o to viac, s o to väčším znepokojením pozeráme na to, keď z úst ministra školstva zaznieva, že no on už žiadne rezervy vo svojom rezorte nemá, ale tak teda možno, ak sa nebude diať inak, tak zobere z týchto peňazí na asistentov. Nie, tie peniaze, ktoré sú tam určené na asistentov a na školské podporné tímy, tie tam majú zostať, pretože to je, to sú tie pozície, ktoré tie deti potrebujú a my tých ľudí v školstve potrebujeme, len doteraz sme ich, sme ich sanovali cez eurofondy a to čo má ísť na navýšenie a budem hovoriť hlavne o platoch učiteľov, to je niečo, čo by malo prísť samostatne.
Kde sa teda, kde sa teda nachádzame. Asi všetci vieme, že školstvo je dlhodobo podfinancované a za tejto vlády to ešte klesá, keď sa pozrieme na podiel HDP. V roku 2022 sme na vzdelávanie ako krajina dávali 4,5 % HDP, v roku 2025 to bude 4,45 %, čiže malý pokles o 0,5 %, ale podľa samotného rozpočtu to v roku 2027 bude už iba 4,06 % HDP, čiže približne o pol percenta HDP ešte klesáme v tom, čo do toho školstva dávame. Namiesto toho, aby sme sa snažili priblížiť okolitým krajinám, iné krajiny v Európskej únii často majú aspoň 5 % HDP, tie najúspešnejšie idú až k 6 %. Namiesto toho u nás to ešte klesá, čiže to je to, ako si táto vláda cení školstvo.
A teda k tomu najdôležitejšiemu a to sú učitelia, to sú tí nositelia toho školstva, to sú tí, ktorí každé ráno prídu, prídu do školy, aby, aby s deťmi pracovali, aby ich vzdelávali, a teda nielen učitelia, znovu to zdôrazním, ale aj odborní zamestnanci, aj nepedagogickí zamestnanci v školstve, im bol daný prísľub touto vládou, týmto parlamentom priamo v programovom vyhlásení vlády, že sa im každoročne budú zvyšovať mzdy a nedeje sa to.
Posledné navýšenie tabuľkových platov bolo v septembri 2023 a zaviedla to ešte predošlá vláda a v roku 2024 už za tejto vlády sa tabuľkové platy nezvyšovali a v roku 2025 podľa tohto rozpočtu sa zase nebudú zvyšovať.
To znamená, že napriek vysokej inflácii, napriek Ficovej drahote, napriek tomu, že vieme, že budúci rok bude asi o 5 %, budú všetky potraviny drahšie, bude všetko drahšie vrátane potravín, napriek tomu učiteľom a zamestnancom v školstve sa nezvyšujú tabuľkové platy, čiže ich reálna mzda, ich reálna kúpna sila ešte klesá. Namiesto toho, čo im vláda ponúka, sú dva typy jednorazových príspevkov.
Za prvé, je to jednorazový príspevok, ktorý sa ponúka všetkým zamestnancom v štátnej a verejnej správe, 800 euro na rok, naozaj žiadna veľká výhra a ešte aj tu je problém, pretože časť zamestnancov v školstve stále spadajú pod mestá a obce a mestá a obce hlásia, že tieto peniaze ani nebudú mať z čoho vyplácať. To znamená, že napr. vychovávateľka v školskej družine ani nemá istotu, že tých 800 euro dostane, pretože jej primátor alebo starosta zároveň upozorňuje na to, že oni nemajú odkiaľ tie peniaze vziať, lebo aj mestá a obce finančne krvácajú.
Čiže to je jeden typ jednorazového príspevku a druhý typ jednorazového príspevku alebo teda nestabilného príspevku je regionálny príspevok, tzv. teraz podľa zákona kompenzačný príspevok, o ňom sme tu rečnili asi pred dvoma mesiacmi, tiež som presne z tohto miesta upozorňovala na to, že kompenzačný príspevok je niečo, čo by mohla byť fajn vec navyše, keby sme v prvom rade dosiahli nejaké, nejakú únosnú úroveň tých platov pre všetkých. Ale nemôžme urobiť to, že zamrazíme tabuľkové platy, v čase vysokej inflácie zamrazíme tabuľkové platy učiteľom, a potom im povieme, že tak niektorí podľa toho, v akom meste žijú, zase jednorazovo dostanú nejaký príspevok, ale nemôžu sa na to ani spoľahnúť, pretože ten príspevok sa vždy určuje iba pre ten daný rok.
To znamená, že napr. mladá rodina, povedzme dvaja absolventi pedagogickej, ktorí sa rozhodujú, že či vstúpia do školstva ako do svojho zamestnania a zvažujú k tomu hypotéku, tak nevedia sa spoľahnúť na to, že ich platy budú rásť. Dokonca sa nevedia spoľahnúť ani na to, že ich platy nebudú ešte klesať, pretože jeden rok možno dostanú nejaký regionálny príspevok, ale ďalší rok ho už dostať nemusia. A do toho teda vláda povedala, že zvyšovanie tých tabuľkových platov bude až k januáru 2026 o 5 %. To znamená, že od septembra 2023 nezvyšujú sa, nezvyšujú sa, a potom v januári 2026 sa majú zvýšiť o 5 %, čo bude ďaleko pod infláciou, čiže naozaj kúpna sila ľudí v školstve nám ešte klesá.
Práve dnes ráno sme sedeli s predstaviteľmi školských odborov, oni sami si vyžiadali stretnutie so školským výborom Národnej rady, je to aj v kontexte toho, že práve tento týždeň prebehol tzv. tichý protest učiteľov, že učitelia prišli do škôl v čiernom oblečení, aby dali najavo svoj smútok nad školstvom. Je to naozaj jedna z tých najmiernejších foriem protestu a viem si veľmi dobre predstaviť, že by došlo aj k oveľa hlasnejším formám protestu alebo štrajku a odborári to tiež nevylučujú. Len si treba uvedomiť, že čo by to naozaj znamenalo pre túto krajinu, keď by sa zavreli školy a naozaj by tí ľudia neprišli do práce a my všetci ostatní rodičia môžme riešiť, že kde budú naše deti, ale musím úprimne povedať, že aj ako matka by som to plne podporila, lebo si uvedomujem, že tie podmienky v tom školstve nie sú dobré, je to istý typ časovanej bomby, kde naozaj nám ten domček z karát môže padnúť. Už teraz máme obrovský problém s nedostatkom učiteľov, podľa štatistík chýba okolo 1 200 učiteľov, bude to narastať, odhaduje sa, že o rok, o dva nám bude chýbať okolo 2-tisíc učiteľov, a to ešte k tomu musíme prirátať, že strašne veľa predmetov sa už teraz učí neodborne. Napr. nám zúfalo chýbajú fyzikári, ale keďže je to povinný predmet, no tak nakoniec to nechajú učiť niekoho iného, matikára alebo niekoho. Informatikári nám chýbajú, angličtinári nám chýbajú, ale nejako si to potom tie školy vykompenzujú, napriek tomu nám tu chýba vyše, vyše tisíc učiteľov. A nedá sa tomu čudovať, keď si vezmeme, že nástupný plat učiteľa je okolo 1 200 euro v hrubom, teda bavíme sa asi 900 v čistom a priemerný plat učiteľa na základnej alebo na strednej škole, všetko sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia je okolo 1 700 v hrubom, teda v čistom asi 1300 euro, priemerný plat učiteľa na základnej a na strednej škole. Tipujem, že priemerný vek budú nejakí štyridsiatnici, ak nie päťdesiatnici, teraz to neviem z hlavy a aj na nich dopadne to zdražovanie budúcoročné. Odborári teda, ako spomínam, práve dneska sedeli tuto na školskom výbore, následne išli na rokovanie s ministrom školstva, neviem, či to rokovanie už skončilo a aký bude výsledok. Ja by som aj tu v pléne rada spomenula tri hlavné podmienky, ktoré uvádzajú a ktoré aj plne podporujeme. Tá prvá je nárast platov o 10 % práve aj s ohľadom na to, aby to vykrylo infláciu a ešte nejakým spôsobom aj reálne pocítili, že si budú toho môcť dovoliť viac.
Druhá podmienka je nejaký typ spoľahlivého, predvídateľného systému. Ja to zjednodušene nazvem nejaký typ platového automatu, o ktorom tiež sa tu už dlhodobo hovorí v tejto krajine, zaviedol sa pre zdravotníkov, ale v školstve stále nie je a ako som aj teraz uviedla, tie platy nielenže sa nezvyšujú, ale ich reálna kúpna sila sa ešte znižuje.
A tretie, a to mi príde obzvlášť zaujímavé a netýka sa to učiteľov, ale týka sa to nepedagogických zamestnancov v školstve a súvisí to práve aj veľmi silne s krokmi tejto tzv. sociálno-demokratickej vlády, táto vláda síce zdvihla minimálnu mzdu a aj my sme to podporili, lebo áno, myslíme si, že každý kto je na plný úväzok zamestnaný, si zaslúži nejakú mieru finančnej istoty, lenže naďalej nám platí, že mnohé tabuľkové platy zamestnancov tohto štátu, zamestnancov vo verejnom záujme, začínajú hlboko pod minimálnou mzdou. Tak konkrétne napr. tu mám vytlačené, priamo odborári nám to dneska doniesli, základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, to sú napr. upratovačky, nielen ale aj v školstve, ich tabuľka začína na úrovni 694 eur 50 centov, čo znamená, že aby dosiahli aspoň tú minimálnu mzdu 816 euro od budúceho roka, tak im ešte zamestnávateľ musí asi 120 eur priplácať. A keď sa tu rokovalo o zákone o minimálnej mzde, tak my sme za Progresívne Slovensko predložili pozmeňujúci návrh, aby ako prvý zodpovedný k tej minimálnej mzde sa prihlásil štát a aby aspoň tieto tabuľkové platy začínali úrovni na minimálnej mzdy. Tak nech tú minimálnu mzdu má tá upratovačka a potom to stúpa, lebo teraz napr. nie, to nie sú len upratovačky, ale napr. ekonómky na školách tiež začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy. Naozaj aká je toto motivácia pre ľudí ísť pracovať do tohto štátu, a zároveň to sú potom zase peniaze, ktoré tým školách chýbajú, pretože keď aj zoženú niekoho, aby im išiel upratovať alebo napr. na vrátnicu, minule som mala konzultáciu na školách práve o bezpečnosti a oni nám hovorili, nie kamery, my potrebujeme stabilných zamestnancov na vrátnicu, ale aj to je problém človeka zohnať, pretože pri týchto platoch im nikto ani len na tú vrátnicu nejde pracovať.
To znamená, že naozaj sme v situácii, kedy nielenže nám chýbajú učitelia, chýbajú nám kuchári, chýbajú nám vrátnici a toto všetko sa potom odzrkadľuje aj na kvalite toho školstva. Ako naozaj obdivujem každého nielen učiteľa, ale každého riaditeľa v tejto krajine, ktorý za tie peniaze si to berie ešte celé na seba, aby aj v tom rozpočte naškrabal na výplaty všetkým a potom teda ešte aj našiel zamestnancov, aj ich tam udržal, aj si písal projekty, a potom, samozrejme, ešte má dohliadať na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu.
Naozaj ak nám záleží aspoň trochu na budúcnosti tejto krajiny, tak toto by mala byť jedna z tých priorít. Udržať a navyšovať ten rozpočet pre školstvo a nie tváriť sa, že sme skokani kvôli tomu, že sme účtovnícky niečo prehodili z jednej kôpky na druhú.
Ďakujem veľmi pekne.
(Potlesk.)
Skryt prepis
