Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh v znení: "Ústava je najdôležitejší zákon Slovenskej republiky, navrhujem zabezpečiť aspoň jednu tretinu účasti klubov SNS, KDH a HLAS." Z každej z tých strán je tu jeden poslanec, aj SLOVENSKO vidím, že jeden. To znamená, že ja si myslím, že ústava si vyžaduje oveľa väčšiu účasť týchto poslancov a oveľa väčšiu vážnosť. Naposledy, keď sme sa bavili o ústave, sme tu boli len my za Progresívne Slovensko a celá koalícia bola niekde v autobuse a išla niekde, to znamená, že ja si myslím, že toto nie je úplne férové a dôstojné, baviť sa o ústave v takomto zložení. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, milí kolegovia, kolegyne, v prvom rade by som sa chcela poďakovať pani komisárke Stavrovskej teda nielen za túto správu, ale hlavne za všetku tú prácu, ktorá za tou správou stojí, a veď sledujem vašu prácu dlhodobo a naozaj viem, koľko individuálnych prípadov riešite dennodenne, aby ste pomohli ľuďom so zdravotným znevýhodnením. A myslím si, že v takom ideálnom svete, keby sme si tak povedali, že mám sen, že v nejakom ideálnom svete by ste tej práce nemali mať až tak veľa, lebo by nemalo byť až veľa tých podnetov toho, s koľkými bariérami sa ľudia so zdravotným znevýhodnením stretávajú, ale vieme, že tá realita je taká, že máte tej práce vyše hlavy a teda ďakujem, že ju robíte tak poctivo.
Ja sa dlhodobo venujem v školstvu, aj v mojom príspevku dneska sa budem venovať hlavne vzdelávaniu detí so zdravotným znevýhodnením a konkrétne by som chcela trochu viac povedať k reforme podporných opatrení, lebo aj vo vašom príhovore to odznelo, aj vaša správa uvádza, že v oblasti vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením to je teraz tá hlavná téma dohliadať na to, ako sa implementuje v praxi reforma podporných opatrení.
Ja teda poviem, že ja pred tým, ako som sa pred necelými dvoma rokmi stala poslankyňa, tak som práve takmer tri roky robila na rezorte školstva, bola som veľmi intenzívne zapojená do prípravy tejto reformy, ktorá potom bola prijatá v tomto parlamente v roku ´23 ešte, ešte pred voľbami, a som plne presvedčená, že ten zámer tej reformy bol nesmierne dôležitý a že to bol veľký krok vpred pre inkluzívne vzdelávanie na Slovensku, že tá reforma vôbec prešla. Ono ten základ a ten zámer vlastne bol postavený na tom, že je potrebné prihliadať na individuálne potreby detí a pozerať sa na to, čo v školstve potrebujú, akú podporu, a to im zabezpečiť. Lebo dovtedy, aj dovtedy síce školský systém nejakým spôsobom rozlišoval deti so zdravotným znevýhodnením a deti so zdravotným postihnutím, školský zákon to ešte rozlišuje, ale v podstate vždy sa brala iba tá najzávažnejšia diagnóza a potom sa zase spravili nejaké jednotné očakávania, že čo sa, čo asi to dieťa, aký má mať vzdelávací program, koľko dostane škola peniaze navyše, ale už sa neriešilo, že akú podporu vlastne má dostať.
A naozaj tá filozofia tej novej reformy bola postavená na tom, že každé dieťa sa môže ocitnúť v životnej situácii, kedy potrebuje podporu. Pozrime sa na to individuálne dieťa, pozrime sa na to, čo potrebuje, a zabezpečme mu tie podporné opatrenia. A niekedy to môže byť alebo teda väčšinou to je z dôvodu nejakého potvrdeného zdravotného znevýhodnenia, ale môže to byť aj pre deti, ktoré aktuálne nemajú potvrdené zdravotné znevýhodnenie. Tá idea bola práve o tom, že nemusíme vždy čakať, kým sa napríklad uzavrie diagnóza, že dieťa má poruchu autistického spektra, lebo to sú niekedy roky, kým sa taká diagnóza uzavrie. Ale ak to dieťa má ťažkosti, dajme mu podporu hneď. Alebo to môže byť dieťa, ktoré má práve psychické ťažkosti, lebo sa mu rozvádzajú rodičia, a to môže byť ten jeden polrok v jeho živote, kedy jednoducho potrebuje extra podporu, lebo ak ju vtedy nedostane, tak napríklad nezvládne ten ročník, bude musieť opakovať a už sa mu vlastne začnú kopiť, kopiť problémy. Čiže pozrime sa na to, čo to dieťa práve potrebuje.
No. Dostávame sa ale k tomu, že ako každá veľká zmena, to zavádzanie do praxe niekedy býva hrboľaté a vidíme aj v tejto správe, že sa stále upozorňuje na prípady, kedy tá podpora v tej praxi nezodpovedá úplne tomu, čo by, čo by malo byť. Je pravda, že teraz ešte prebieha také trojročné obdobie, vlastne prechodné obdobie zo školského zákona vyplývajúce, kedy ešte nie je úplne fixne nastavené to financovanie, aj preto sme veľmi zvedaví, čo vlastne ministerstvo školstva prinesie, lebo čoskoro by mala prísť ďalšia novela školského zákona a zatiaľ celkom nevieme, ako sa to, ako sa to bude meniť.
Tam sú dve kľúčové práva pre deti so zdravotným znevýhodnením. To prvé je vôbec právo byť prijaté na školu a navštevovať školu a to druhé je potom právo na podporu na tej danej škole. A tuto by som sa ešte pristavila, pretože ja som síce začala podpornými opatreniami, ale kým vôbec môže dieťa nejaké podporné opatrenie dostávať, tak musí vôbec tú školu začať navštevovať. A vidíme, aj z tej správy to vyplýva, že aj v tomto úplne najzákladnejšom bode ešte stále máme nedostatky a ešte stále sa stretávame s tým v tejto krajine, že deti so zdravotným znevýhodnením majú problém vôbec byť prijaté do školy a ich rodičia niekedy naozaj zúfalým spôsobom obvolávajú školy a hľadajú školu, ktorá by ich prijala.
Ja len pripomeniem, že teraz máme relatívne nedávno nový rozsudok súdu z februára tohto roku. Správny súd v Bratislave rozhodol v prípade rodiny, kde vlastne rodina hľadala dieťa pre chlapca, myslím, že v tom čase osemročného, s ADHD a Aspergerovým syndrómom, ktorý potreboval prestúpiť zo školy, ktorá práve ho vylúčila. Mal nastúpiť do svojej spádovej školy, ktorá ho neprijala, a táto rodina uviedla, že asi 30 škôl museli obvolať a zisťovať a stále sa nevedeli dostať k tomu, aby ho nejaká škola prijala. A teda obdivujem, aj takto by som akoby chcela verejne oceniť takú vyslovene až občiansku odvahu tých rodičov, ktorí s tým prípadom išli von, aj išli na súd, aj mediálne, a teda teraz z februára je rozsudok, že ten súd vyhrali a že škola ho, škola ho mala prijať.
Takýchto prípadov máme na Slovensku každý školský rok, ja sa obávam, že stovky. Aj ja sa pravidelne stretávam, aj vy máte tých podnetov iste kopec, aj kolegyňa Veronika Veslárová, že už aj na nás sa pravidelne obracajú rodičia, že majú problém nájsť školu pre svoje dieťa, aj keď zákon hovorí, na tej úrovni základných škôl a materských, že spádová škola musí prijať, vieme, že v praxi to úplne nefunguje, často tie školy odmietajú tie deti, a to sa potom dostaneme ešte, prečo ich odmietajú, ale majú vôbec problém byť prijaté. A to sa bavíme o tom základnom vzdelávaní, ktoré je povinné. Ale teraz ešte sú aj tie veci navyše.
Aj nedávno sa na mňa obrátila jedna mama dieťaťa s Aspergerovým syndrómom, že do základnej umeleckej školy ich neprijali. A to už je taká vec, kde, ako koľko tí rodičia vôbec musia vybojovať, aby to základné vzdelanie zabezpečili. A teraz je tu dieťa, ktoré má nejaký umelecký talent, a ani to nemôže rozvíjať, lebo zase to zdravotné znevýhodnenie je bariéra, že naozaj je to extrémne, extrémne frustrujúce pre tých rodičov.
No a potom sa dostávame na stredné školy, to aj píšete v tej správe, že tam je ten problém ešte väčší, lebo už to nie je povinná školská dochádzka, už neexistuje spádovosť, takže ešte viac majú školy tendenciu odmietať deti, no a, samozrejme, na vysokej škole ešte väčší by bol, by bol ten problém.
Často tie školy odmietajú z neporozumenia, z neznalosti, z preťaženosti a aj teda preto, lebo sami nedostávajú tú podporu od štátu. Ja teraz nechcem akoby viniť alebo ukazovať prstom, že všetko je to chyba tých učiteľov alebo tých riaditeľov. Oni v istom zmysle tiež sú akoby v znevýhodnenej pozícii, pokiaľ oni zase nedostávajú, nedostávajú tú podporu zhora, ktorú by potrebovali ako škola na to, aby mohli plnohodnotne vzdelávať deti so zdravotným znevýhodnením. A tu by som rada aj upozornila na to, že ono aj ten systém podporných opatrení keď bol prijímaný, tak myslel aj na to, že niektoré, hlavne tie finančne náročnejšie podporné opatrenia, ako je nejaká komplexná bezbariérovosť alebo diétna strava, nemusia možno vždy byť na každej jednej najmenšej obecnej škole, alebo perspektívne by mali byť, ale možno sa to nedá vždy hneď zabezpečiť, ale tam by zase mal vstupovať štát cez regionálne úrady školskej správy, ktorý povie, že aha, tu máme dieťa so zdravotným znevýhodnením, jeho spádová škola mu nevie zabezpečiť to, čo potrebuje, tak ideme hľadať ďalšie najlepšie možné riešenie. A oni by mali byť vlastne tí, ktorí, nazvem to, že v mene štátu preberú tú zodpovednosť a to riešenie pre tú rodinu nájdu.
Je úplne absurdné toto hádzať na rodičov a teraz naozaj a často veď sú to preťažení rodičia, ktorí teda už dennodenne sa starajú o to dieťa so zdravotným znevýhodnením doma, do toho často majú ešte finančnú neistotu a ešte majú riešiť to, aby obvolávali, že kde ich dieťa vôbec sú ochotní zobrať na školu. To je naozaj absurdná situácia, do ktorej nesmieme tie rodiny tlačiť, túto zodpovednosť má mať štát. A ak aj naozaj to dieťa, pre to dieťa nie je najlepším riešením spádová škola, tak to musí byť štát prostredníctvom toho regionálneho úradu školskej správy, ktorý nájde to najlepšie možné riešenie. A toto je niečo, čo je v tom školskom zákone od začiatku toho, ako bola tá reforma prijatá, ale priznám sa, že, žiaľ, nemám informácie o tom, že by sa to nejako dôsledne, dôsledne v praxi aplikovalo.
Otvorila by som ešte jednu tému, ktorá s tým súvisí, a to je duševné zdravie mladých, hovorili sme o tom aj dneska ráno, keď tu bol komisár pre deti. Je to téma, ktorá je v niečom nad rámec pôsobnosti Úradu komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale veľmi úzko to spolu súvisí. A súvisí to aj práve v tom školskom systéme, lebo aj ten príspevok na podporné opatrenia, tak ako bol zavedený, ja som teda veľmi rada, že sa to vtedy zaviedlo tak, že po prvýkrát vlastne školy vďaka tomuto príspevku dostávajú účelovo viazané peniaze na školské podporné tímy. My tu veľmi súrne potrebujeme podporovať psychologickú dostupnosť, teda dostupnosť školských psychológov a potom môžeme ísť aj ďalej nad rámec rezortu školstva, potrebujeme podporovať dostupnosť psychoterapie pre deti a potrebujeme podporovať dostupnosť psychiatrickej liečby pre deti.
Ja som veľmi rada, že váš úrad sa venuje aj vlastne kvalite psychiatrickej starostlivosti na Slovensku, aj by ma zaujímalo, či máte, máte nejaké aktuálne postrehy aj z oblasti detských psychiatrií, pretože vieme, že keď nemáme dostatočnú tú záchrannú sieť, ktorá pomôže deťom a mladým ľuďom s ich duševným zdravím a týka sa to aj osôb so zdravotným znevýhodnením a ich rodičov mimochodom, o tom tu tiež, samozrejme, bola reč, ale týka sa to naozaj všetkých a hlavne teda mladej generácie po covidovej dobe. My potrebujeme podporiť tú záchrannú sieť, aj tú preventívnu sieť toho, aby sa mladí ľudia mali na koho obrátiť a tiež aby sa nebáli požiadať o pomoc. Aby sa nebáli povedať, necítim sa dobre. A ideálne možno si to najprv všimne učiteľka. Učiteľka si všimne, že veď tento chlapec doteraz všetky písomky zvládal výborne a teraz už tri týždne mi nedoniesol domácu úlohu, asi sa niečo deje. Oni často sú to tí prví tí zamestnanci v škole, ktorí si môžu všimnúť, že niečo sa deje. A keď tam je ten školský psychológ, tak môžu osloviť školského psychológa, prosím ťa, porozprávaj sa s ním, mám pocit, že nie je úplne, úplne v poriadku. Alebo mali by sme mať dostatočnú sieť psychologických poradní tých školských, centier poradenstva a prevencie, kde sa dá obrátiť.
Pokiaľ aj dieťa, a to je dôležitá téma, ktorú som, ktorú potrebujem ešte vyzdvihnúť, deti so zdravotným znevýhodnením práve preto, že ich často nevezmú do školy, tak končia na nútenom domácom vzdelávaní, čo je strašné, že dieťa, ktoré by malo chodiť dennodenne do školy, kvôli tomu, že škola mu nevie zabezpečiť nejakú extra podporu, tak vlastne dotlačia tých rodičov toho, do toho, že viete čo, my ho tu nezvládame, nechajte si ho doma. A obzvlášť pre tieto deti je ešte o to ťažšie vytvárať nejaké sociálne väzby, o to dôležitejšie je, aby mali nejakú podporu, na koho, na koho sa obrátiť.
Čiže ono to všetko, všetko spolu súvisí a v konečnom dôsledku v centre toho celého je to, aby sa tu ľuďom dobre žilo, aj keď to možno znie tak banálne, a aby sa tu každému, aj tým ľuďom so zdravotným znevýhodnením, a mnohí, keď dostanú včas tú podporu, tak potom do budúcnosti budú oveľa samostatnejší, budú mať oveľa lepší život. Keď sa podchytí nejaký drobný problém, nejaké napätie, nejaká vznikajúca úzkostná porucha psychológom hneď na začiatku, tak sa z toho nemusí stať psychiatrická diagnóza. Ale keď sa to na začiatku ignoruje, tak sa to bude zhoršovať. Dieťa s ADHD môže s dobrou podporou, áno, síce si 15-krát zabudne domácu úlohu, ale nakoniec keď bude mať tú láskavú učiteľku a ten triedny kolektív, ktorý ho podporí, tak môže prejsť celou školskou dochádzkou až po vysokú školu.
Poznám jedného vynikajúceho psychológa, ktorý sám pracuje s tým, že sám má ADHD a áno, študoval tú školu možno deväť rokov, ale vyštudoval ju a teraz vynikajúcim spôsobom zase pomáha mladým ľuďom s ADHD. Máme ľudí, ktorí majú fyzické postihnutie, ale napriek tomu keď nájdu právnickú fakultu, ktorá bude mať bezbariérový prístup a, žiaľ, nie všetky právnické fakulty na Slovensku majú bezbariérový prístup, tak sa z nich môžu stať vynikajúce právničky ako naša kolegyňa Veronika Veslárová, ktorá teraz zase ďalej pomáha ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Čiže naozaj toto všetko sú aj investície do budúcnosti našej spoločnosti ako celku.
Čiže rada by som apelovala na to, dbajme na tieto riešenia s vidinou toho, že pomáhame jednotlivcom a pomáhame tým aj spoločnosti, lebo im pomôžeme, aby v konečnom dôsledku mali lepší život a aby sme v konečnom dôsledku boli silnejší ako spoločnosť.
A teda ešte raz ďakujem veľmi pekne, pani komisárka, za vašu prácu a verím, že táto správa bude prijatá.
Ďakujem.

Ďakujem za všetky faktické poznámky a dodám, že dúfam, že naprieč celým politickým spektrom bude táto správa schválená v hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ono sa to stalo aj včera, stalo sa to aj dnes, včera bolo verejnému ochrancovi práv tu v pléne predsedajúcim naznačené, že rozpráva akosi pridlho, dnes, ak som to správne načítal, tú situáciu, tak pani komisárke pre osoby so zdravotným znevýhodnením a postihnutím bolo naznačené, že sa neočakáva od nej veľmi dlhý príhovor. Navyše koalícia včera na vedomie neprijala mimoriadnu správu ombudsmana o policajnom násilí, ktorou reagoval na opakované násilie pri zákrokoch vrátane tej minuloročnej tragédie, keď policajt v Košiciach na smrť dobil človeka bez domova. Čo viac dodať? Keď koalícia potrebuje ofukovať svojich kumpánov, ktorým sa akosi stala spravodlivosť, tak majú plné ústa a tlačovky ľudských práv a dôstojnosti, a keď majú čeliť realite núdznych medzi nami, tak si stačí spraviť iba test týmto parlamentom.
A Veronika Veslárová, moja drahá kolegyňa, ona je príliš skromná na to, aby povedala viac o svojej práci, tak to spravím za ňu. Ona sa ako poslankyňa venuje každodennosti zdravotne znevýhodnených a ak som dobre počítal, tak práve teraz sedíme na desiatej riadnej schôdzi tejto Národnej rady v tomto volebnom období a Veronika počas tých desiatich schôdzí predložila viac ako 20 legislatívnych návrhov vrátane teda jedného spoločného, ktorým sme chceli odstrániť bariéry, ktorým zdravotne znevýhodnení čelia pri odpadovom hospodárstve. Ani jeden z týchto Veronikiných návrhov nebol v tomto parlamente podporený.
Opakujem otázku, čo viac dodať? (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa ti chcela, Veronika, aj takto poďakovať, že naozaj sa veľmi zodpovedne venuješ tejto téme a prinášaš mnohé dôležité návrhy zákonov a mňa veľmi mrzí teda, že kolegovia z koalície, chápem, že ich teda nepodporia, lebo majú takú politiku, ale možno by sa mohli aspoň niektorými tými návrhmi inšpirovať a možno si ich teda osvojiť a priniesť ich v nejakej podobe, pretože tie problémy, ktoré tu na Slovensku dneska máme, a hovoríme to, teda aj pani komisárka vo svojich správach vždy, tak mám pocit, že tak ako vo všetkých oblastiach, aj tuto napredujeme veľmi pomaly a tie zmeny naozaj sa dejú pomalým krokom. A ja som to mala teda možnosť, aj keď som s Veronikou riešila, ako spomínala, aj tú debarierizáciu, že dneska máme stále obrovské bariéry na úradoch, mestských, my sme robili aj taký prieskum, kde sme tak fiktívne kontaktovali a pýtali sa na to, že keď chceme prísť si niečo vybaviť a naozaj polovica mestských úradov v okresných mestách na Slovensku dneska nemá zabezpečený bezbariérový prístup a je to pre tých ľudí naozaj veľmi dehonestujúce, keď im povedia, že však prídeme za vami na ulicu a tam nám to podpíšete, a teda týka sa to aj stredných škôl, vysokých a tak ďalej. Čiže bola by som možno rada, ak majú v koalícii, v koalícii niekoho, kto sa týmto témam venuje, aby možno viac sa na to pozreli a reflektovali oveľa intenzívnejšie aj na to, čo vy máte, aké máte výhrady a teda to, čo sa dá zlepšiť, veď vy pomenovávate konkrétne veci a myslím si, že sú to veci, ktoré by sme vedeli posunúť, ak by sa tomu naozaj niekto poctivo z koaličných strán venoval. Za chvíľku teda máme dva roky a tie zmeny neprichádzajú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegyne, kolegovia, pani komisárka, pripravili ste opäť rozsiahlu správu za predchádzajúci rok o činnosti svojho úradu. Táto správa je dôkazom toho, že vláde ani koalícii nezáleží na problémoch zdravotne znevýhodnených, pretože inak by tie problémy riešili a neprišlo by tak k rozsiahlemu porušovaniu práv zdravotne znevýhodnených. Dôkazom toho je aj to, že ste uložili ministerstvám rôzne odporúčania a len zlomok z nich boli splnené, mnohé sa nesplnili. Napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny splnilo 15 odporúčaní zo štyridsiatich siedmich. Ministerstvo školstva z pätnástich odporúčaní splnilo jedno a ministerstvo financií z troch odporúčaní splnilo tiež jedno.
Včera mal správu o činnosti aj verejný ochranca práv, ktorý tiež uvádzal, že žiadatelia musia dlho čakať na príspevky z úradov práce. Odpoveďou ministerstva je, že je nedostatok posudkových lekárov. Keď som na to niekoľkokrát upozorňovala s kolegyňou Simonou Petrík, tak nám minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš odkázal, že sme vymysleli teplú vodu. Z tejto teplej vody je ale už ľad do letných limonád a on túto situáciu stále nerieši.
Zákon o reforme posudkovej činnosti, ktorý mal tejto situácii pomôcť, nič nezlepšuje. Zdravotne znevýhodneným nepomáha, pretože predlžuje lehoty na posudky na 120 dní. V prípade náročných zdravotných znevýhodnení nie je uvedené, akých zdravotných znevýhodnení sa to bude týkať. Môže sa teda v praxi stať, že človek bude 120 dní čakať na peňažný príspevok na opatrovanie a opatrovaný aj opatrovateľ budú bez príjmu, na hranici chudoby.
Vo svojej správe uvádzate aj to, že úrady práce neposkytujú poradenstvo v takej miere, ako by mali, ako v prípade príbehu pani Anny. Zároveň neziskový sektor, ktorý toto poradenstvo robí v špičkovej kvalite, je stále dehonestovaný a nedostáva dotácie. Vo vašej správe hovoríte aj o bariérach na úradoch, sobášnych sieňach, vo volebných miestnostiach. Tomuto som sa venovala s kolegyňou Janou Hanuliakovou a pripravili sme legislatívu, ktorú koalícia neprijala. Je tragické, že 15 rokov od ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je práve čl. 9 prístupnosť stále v nedohľadne a nedodržiava sa. Obracajú sa na mňa aj uchádzači o zamestnanie, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní, majú zdravotné znevýhodnenie a v dôsledku bariér sa nemôžu zamestnať.
Na záver by som dodala, že ako poslankyňa, ktorá sa dlhoročne zaoberám zdravotne znevýhodnenými, si prajem inkluzívne prostredie v plnej miere a v každej sfére života. V hlasovaní, samozrejme, podporíme vašu správu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Jano, ty si hovoril teda v tvojom príspevku, že smerácki poslanci hovoria, že teda toto nie sú kauzy SMER-u, a ja potom celkom nerozumiem tomu, že prečo aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu tu potvrdil, že v rokoch 2017 až 2019 boli kontroly na PPA-čke. Dokonca teda tie správy potvrdili aj to, že sa tam diali korupčné procesy a dokonca, pokiaľ viem, tak bolo aj odporúčané to, aby PPA bola zrušená a postavená, dá sa povedať, od základov znovu, pretože tam boli také obrovské problémy. A mňa, škoda, že tu nie je pán Gašpar, ale však aj pán Raši bol súčasťou SMER-u, tak možno by vedel povedať, že prečo vtedy orgány činné v trestnom konaní nekonali, keď boli takéto vážne podozrenia v tých rokoch 2017 až 2019, ale teda však ono zase to vidíme, že strana SMER pravdepodobne blokuje aj teraz všetky tie procesy kvôli tomu, že asi majú teda strach pred tým, že na čo všetko by sa prišlo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolega Hargaš, veľmi správne si poznamenal to, že, nepovedal si to tak, ale myslím si, že si to tak myslel, že inštitúcia by mala byť rada, že je kontrolovaná. Lebo keď robí dobre, tak potom dostane akože pečiatku, že nepochybila a že vlastne šetrí peniaze na sociálne výdavky napríklad tejto vlády. Problém je v tom, že keď dostane ten zlý punc, že vlastne má strašne veľa pochybení, tak v zásade uberá peniaze na tie sociálne výdavky a uberá peniaze možno na štrnásty dôchodok, ktorý možno bude v ďalšej kampani.
Dám takú ako keby, taký príklad z iného sektoru. Vznikol taký portál o hodnotení lekárov. A zo začiatku tí lekári strašne proti tomu vystupovali, lebo povedali, že hocikto im tam píše a že oni sa s tým nestotožňujú a tak ďalej. Ale začali zlepšovať tie svoje služby a tak ďalej a teraz si píšu na dvere tí lekári, koľko dostali bodov z toho hodnotenia z toho portálu. A toto je ako keby výsledok práce, takže možno, pán predseda, mohlo by ste, mohli by ste bodovať, mohli by ste dávať akože nálepky na inštitúcie, že ako uspeli vo vašich kontrolách a tak ďalej a možno by sa niektoré ako keby také progresívnejšie inštitúcie sa začali snažiť a vyplňovať tie vaše, vaše formuláre alebo, alebo spolupracovať s vami lepšie.
A nedá mi nespomenúť, kolega Hargaš, že si spomenul tú aroganciu a v zásade tú ignoráciu všetkých týchto, všetkých týchto kritík. Ja proste stále tvrdím, že myslím si, že sme v roku 1996-1997, kde vlastne už je úplne jedno vládnej moci, že čo sa o nej hovorí, proste ide si svoje a všetko, čo niekto povie proti nej, je zahra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Budem aj chváliť a niekde aj karhať. Chváliť budem predkladateľa materiálu, pretože ja naozaj hlboko verím v to, že na to, aby v tejto krajine raz bolo dobre, potrebujeme funkčné inštitúcie a som rád, že NKÚ sa ukazuje ako funkčná inštitúcia, ktorá si plní svoje poslanie a svoju misiu a naozaj vykonáva kontrolu zodpovedne, metodicky, nestranne. No a potrebujeme, aby aj tie inštitúcie, ktoré kontroluje NKÚ, si začali plniť svoju misiu a pristupovali k týmto výsledkom kontroly zodpovedne a metodicky k napĺňaniu týchto záverov.
Často, často táto kontrola má také, také nechcené, nechcený nejaký, jak by som to nazval, prívlastok, že to je akoby že, že úradníci sú vlastne pokefovaní, keď príde kontrola, a že teda sa boja tých kontrolórov. Asi nejaký prirodzený rešpekt je správny, ale ja naozaj stále vnímam, že úlohou NKÚ je ukazovať nám, čo by sme mohli robiť lepšie, že to nie snaha niekoho tu teraz ponížiť alebo niekomu tu nakladať, že naozaj snahou kontrolnej inštitúcie by malo byť, a myslím, že aj je, poukazovať na to, čo nefunguje tak, ako máme napísané v zákonoch, vyhláškach, metodikách, predpisoch a ako by sme to mohli zlepšiť. Čiže ja to beriem ako úrad, ktorý prináša inšpiráciu pre ostatných úradníkov, ako môžu veci robiť lepšie. Takto by som sa na to pozeral, aj na výsledky kontroly, ktoré NKÚ prináša, a hovorím ako niekto, ktorého prácu tiež... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, nechtiac som (povedané so smiechom) stlačil. Prepáčte, pán poslanec.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, nejaký ste rozkokošený. (Smiech v sále. Reakcie z pléna.) Idete na východ. To väčšinou tak býva, že z východu, keď sa vrátite. No. (Reakcie z pléna.) Ja sa rozkokošený vraciam aj z východu. Veď, pani kolegyňa, neberte to osobne hneď.
No, čiže, čiže ja si myslím naozaj, že je to, je to nejaké zrkadlo, ktoré by mohli aj úradníci na ministerstvách brať ako nejaký spôsob, ako nachádzať vylepšenia, ako zlepšovať veci, ako, ako naozaj robiť si svoju robotu lepšie. Takto by som sa ja pozeral na výsledky kontroly. Žiaľ, dnes to tak veľmi často nie je, že často to je vnímané ako, ako nejaká negatívna kritika a nezaslúžená kritika a ja neviem čo, čo všetko okolo toho. No.
Takže to je tá časť, kde som chcel chváliť, takže ďakujem, pán predseda, za to, že tá inštitúcia takto funguje, ako funguje, že sa, myslím, že aj zlepšila úroveň komunikácie o zisteniach, ktoré, ktoré prinášate, aj kvalita tých reportov, naozaj sú dobre spracované, dá sa z toho vyčítať aj nejaká konštruktívna časť, ktorú teda tie úrady by mohli, mohli nejakým spôsobom nasledovať. A vy ste nehovorili veľmi o jednej kontrole. Ja chápem teda prečo, lebo, a tiež to bude pochvala, lebo teda metodicky správne táto kontrola nebola úplne ukončená v roku 2024, takže nemohla sa ocitnúť vo výročnej správe za rok 2024, ale teda väčšina tej kontroly prebehla v roku 2024 a zverejnené závery z tejto kontroly boli na konci marca v roku 2025. A to je práve tá kontrola o protikorupčných opatreniach na platobnej, Pôdohospodárskej platobnej agentúre. No.
Dámy a páni, a to je vám čítaníčko. Začnem najprv tou časťou, ktorá sa dostala do tejto výročnej správy, a potom prejdem k samotnej kontrole, lebo už z nej protokol je verejný, aj keď teda nie je súčasťou výročnej správy za rok 2024, ale sú tam veľmi zaujímavé zistenia, ktoré by bolo fajn si tu, fajn si tu pripomenúť.
V samotnej výročnej správe za rok 2024, výročnej správe o kontrole NKÚ, je zopár, zopár takých statí, na ktoré by som chcel upozorniť. Je to dlhý dokument, myslím, že má 80 strán alebo tak nejak, takže pre tých, ktorí nechcú čítať celý dokument, ale špeciálne ich zaujíma, že čo sa to deje s tými haciendami a s tou PPA-čkou, že čo to tam vlastne celé, o čo tam vlastne ide, tak som si dovolil vytiahnuť pár citácií z tejto výročnej správy, ktorú tu dnes prerokúvame, ktorá sa týka PPA-čky. A budem citovať, hej, chcem vám ušetriť čas, tak len tie dôležité veci.
Prvé. Po prvé, citujem: „Tempo, ale hlavne spôsob implementácie účinných protikorupčných opatrení v rámci štátnej správy a najmä v Pôdohospodárskej platobnej agentúre stále zaostáva za záväzkami vyplývajúcimi z regulácií a strategických dokumentov či už SR, alebo EÚ." To je podľa mňa úradníckym jazykom povedané to, čo povedal pán predseda veľmi na rovinu, že protikorupčné opatrenia v PPA-čke sú na papieri, ale papier toho znesie. Sú na papieri, ale v praxi nie sú. A dôjdem aj k tomu, že ako to potom naozaj vyzerá.
Ďalšia dôležitá veta: „Aj keď sa v posledných rokoch v rámci procesov PPA prijali viaceré systémové opatrenia, ich aplikácia v praxi zostáva nevyhovujúca."
Ďalšia veta, dôležitá na zapamätanie: "Slabá úroveň odbornosti a personálneho dohľadu umožnila, že relevantný zamestnanci zodpovední za správu verejných financií mohli pôsobiť bez efektívnej kontroly ich činnosti, čím sa vytvoril priestor na netransparentné rozhodovanie." Všetko o PPA-čke.
A myslím, že posledná a taká alarmujúca pre nás, čo by sme sa tu mali trošku nad tým zamyslieť. Dnes som s jedným kolegom riešil budúce programové obdobie na, na teda, keď skončia tieto eurofondy, že čo, ako pôjdeme ďalej, lebo teraz sa rokuje o ďalšom viacročnom finančnom rámci a je to také memento pre nás, že to, v akej pozícii vlastne pôjdeme v tej Európskej únii, keď budeme rokovať o tom, že koľko eurofondov má ešte táto krajina dostať v ďalšom kole, tak jedno také memento je aj v tejto správe: „Ak PPA nepreukáže dostatočný pokrok v riešení týchto problémov, môže Slovensko čeliť sankciám alebo obmedzeniam v prístupe k externým zdrojom financovania." Rozumej - k eurofondom.
Inými slovami, aj tu nám NKÚ naznačuje, že ak nezačneme niečo konečne robiť na tej PPA-čke s tým, ako tam fungujú tie procesy, tak nielenže môžeme prísť o financovanie z minulosti, že budeme vracať, to sa volá korekcie, že môžeme prísť o financovanie v súčasnosti, že nám budú pozastavené eurofondy, ale podľa môjho názoru to ohrozuje aj čerpanie do budúcnosti. Pretože viem úplne pochopiť každého nášho európskeho partnera, každú jednu krajinu, ktorá musí doma daňovým poplatníkom vysvetľovať, že musia peniaze zo svojich daní posielať na Slovensko, kde ich potom nedostatočne chránime nedostatočnými protikorupčnými opatreniami. A dokážem pochopiť každého, kto to doma vysvetliť nevie v tých európskych krajinách a nebude naším spojencom pri tých vyrokovávaniach o novom viacročnom finančnom rámci.
Čiže, kolegovia, aj o to tu hráme. Nehráme tu len o to, že či sa tu nejaké eurofondy rozšafárili na haciendy a či bude musieť niekto vrátiť tie peniaze, nehráme tu o to, či kvôli tomu nám budú zastavené tieto eurofondy, ktoré aktuálne čerpáme, ale hráme tu aj o to, akú pozíciu bude mať Slovensko pri vyjednávaní o nových eurofondoch, o ďalších miliardách, ktoré na Slovensko môžu prísť. Aj o to tu hráme. A myslím si, že je veľmi nezodpovedné, ako k tomu pristupuje táto koalícia. K celému vysvetleniu toho, čo sa na PPA-čke deje, čo by sa s tým malo spraviť. Ja si myslím, že v tomto som naozaj že, ja tam nemám žiaden záujem. Viete, ja som bol aj štátny tajomník za minulej vlády, PPA-čku som na starosti nemal, mne to je že naozaj lauter jedno, že kde sa spravila chyba, kto to pokazil. Nejaké správy ste teda spomínali, že sa vydávali ešte v roku ´16, ´17, ´18, naozaj ja, vám hovorím, mne to je jedno, že kam to padne, ten prúser, s prepáčením. Ale hovorím, že my tu ohrozujeme nielen minulé peniaze, nielen súčasné, ale aj tie budúce peniaze pre túto krajinu. Takže keď tu na tlačovkách kolegov zo SMER-u počúvam, ako Progresívne Slovensko a opozícia škodia tejto krajine, tak tu máte, v tejto správe NKÚ, výkričník, že ak nezačnete niečo robiť s tou PPA-čkou, lebo vy to teraz blokujete, kolegovia a kolegyne, tak vy ohrozujete Slovensko. Vy ohrozujete prosperitu tejto krajiny, budúce eurofondy. Takže aj takto sa na to treba podľa mňa pozerať.
No. A možno trošku detailu, ja chápem, že trochu parafrázujem to, čo hovorí správa NKÚ, ale napadlo mi to, keď som to čítal, že tu nejde len o tie súčasné peniaze alebo tie minulé, že toto je aj o tom, v akej pozícii budeme pri vyjednávaní nových eurofondov.
No a teraz si dovolím, aj keď to nie je akože úplne predmetom tej výročnej správy, ale trošku svetla aj do tej správy, ktorá sa špeciálne venovala PPA-čke a bola vydaná na konci marca, lebo to je smutné čítanie. A naozaj bolo to, kontrolované obdobie bolo že 2020 až 2024. A pri niektorých zisteniach sa nedá povedať ani z tej správy, že koho je to problém, keď to zoberiem politicky. Ja, ja neviem, hej? Tak by som povedal, že ak je to problém minulej garnitúry, tak na čele PPA-čky bol pán Kiss, z ktorého ste spravili teraz šéfa finančnej správy. Ja by som povedal, že to je rovnako váš problém, ak sa bude niekto snažiť hovoriť, že to je problém tej minulej, minulej vlády. No tak ak za minulej vlády to nefungovalo dobre, tak prečo ste šéfa PPA-čky povýšili, alebo povýšili, presunuli na finančnú správu? Je to rovnako váš problém. Čiže neviem, ktoré z tých zistení sa týkajú minulej vlády, súčasnej vlády, neviem to vyčítať z tej správy. Ja myslím, že to je irelevantné, poďme sa rozprávať o tom, že čo sú tie zistenia a čo s nimi treba spraviť.
Tak napríklad také zistenia, ktoré stoja za zmienku, a opäť, vyznačil som si pár viet, ktoré podľa mňa si treba zapamätať a treba s tým niečo robiť. Napríklad čo ma, teda mňa zaujímalo alebo zaujalo, pretože sa venujem IT, samotné prostredie na spracovanie žiadostí o NFP alebo žiadosti o príspevok svojím nastavením, napríklad IT architektúrou, umožňuje manuálny zásah. No to je niečo, čomu by sme sa teda mali venovať. Inými slovami, systémy sú postavené tak v PPA-čke, že sa do nich dá manuálne zasahovať a dajú sa tam robiť nejaké zmeny. No to je problém, kolegyne, kolegovia. To je spôsob taký, že skartujem report, vydám si nový report, ktorý sa mi viac hodí. A toto sa môže diať aj v tom IT svete, toto v zásade hovorí táto veta.
Ďalšie zistenia – chýbajúca jasná protikorupčná politika, slabá transparentnosť procesov vyhodnocovania, formalistický prístup k dokumentácii, nejasné nastavenie zodpovednosti. Ešte zopár. Veľa sa v tej správe napríklad hovorí o fluktuácii zamestnancov. Ja som si to teda prepočítal. Vyšlo mi z toho, že teda v PPA-čke pracuje asi 700 zamestnancov a niekde inde som dnes sa dočítal, v jednom článku som sa dočítal dnes, že od nástupu tejto vlády sa vymenilo 150, resp. 180 zamestnancov tam niekde? Čiže to je koľko percent? Pätnásť? Tak nejak? (Reakcia z pléna.) To je pomerne vysoká fluktuácia. A tá vysoká fluktuácia spôsobuje, že sa neodovzdáva know-how, že sa neodovzdávajú znalosti a že každý nový človek tam, s prepáčením, potom pozerá ako na nové vráta.
No ďalšie zaujímavé zistenie, ktoré ma zaujalo alebo teda zaujímavá poznámka: „Dôležitým krokom je tiež kvalitné nastavenie verejnej komunikácie, aby sa posilnila dôvera v transparentné procesy a verejná kontrola." Súhlasím. Transparentná kontrola, verejná komunikácia – ako funguje verejná komunikácia PPA-čky teraz? Funguje tak, že si tu odkazujeme cez tlačové konferencie. Pozveme si ministra na výbor pre európske záležitosti, napríklad k tým haciendam, pán minister príde, ale odmieta sa s nami rozprávať. On tam príde, ponadáva nám, odíde, potom si vypočuje našu tlačovku a potom si spraví svoju tlačovku. Perfektné! Diskusia parádna. Výbor pre pôdohospodárstvo, koľko máte? Dvadsať zmarených výborov? Výborné. To určite ľudia budú dôverovať tej inštitúcii, keď dvadsaťkrát zmaríte výbor, aby sme sa o tom vôbec nemohli ani rozprávať. Ani rozprávať. Nieže by ste podporili závery toho výboru, božechráň, to sme už štyri kroky ďalej, ale aby vôbec otvoriť ten výbor, aby o tom mohla byť nejaká debata. Tak toto podľa mňa táto veta hovorí, že takýmto spôsobom to asi nepôjde úplne, keď budete blokovať každú jednu diskusiu, diskusiu k téme.
A ešte tu bola, myslím, že jedna-dve veci, ktoré ma zaujali. Á, napríklad, pri prideľovaní finančnej kontroly jednotlivým zamestnancom sa ukázalo, že proces nie je v administratívnej finančnej kontrole. Jednotlivým zamestnancom sa ukázalo, že proces nie je náhodný a riaditeľka odboru implementácie má voľnú možnosť rozhodnúť, kto bude kontrolu vykonávať. Výborne, to je také nastavenie kontroly. Že žiaden náhodný výber kontrolórov, jednoducho manuálny zásah do toho, že kto bude kontrolovať čo. No tak, ako rozumieme sa, že ako tam môže vznikať priestor na korupciu, hej? Fero Jožovi priklepne dotáciu, potom príde k Jožovi kontrola, tak Jožo zavolá naspäť Ferovi, že, Fero, prosím ťa, pošli mi tam niekoho iného alebo takého, čo tak zrobí, aby dobre bolo. Tak to je tá veta, pán kolega. Ale áno. To, to, toto, čítali ste tú správu? (Reakcia z pléna.) V poriadku. Tak si prečítajte tú správu a potom, alebo sa prihláste kľudne do rozpravy, neviem, budem, budem rád, keď ma opravíte, ak tam hovorím nejakú chybu. No neviem, možno motyka vystrelí. Budem rád, keď ma opravíte, naozaj budem rád.
Čo tu ešte máme také zaujímavé? No ešte jednu poslednú vec dám. Taký dobrý záver, aj v časti záver, lebo môžeme si to naozaj prečítať, ak to niekoho zaujíma, čo sa deje na PPA-čke. Administratívne finančné kontroly odhalili absenciu jasného automatizovaného a transparentného systému prideľovania kontrolórov, vyhodnocovateľov, čo ponecháva priestor na subjektívne rozhodovanie a možné ovplyvňovanie kontrol. Tu to máte čierne na bielom. To je podľa vás pohodu? Akože v poriadku? Teraz nejde o to, že čo je administratívna finančná kontrola, ale či to je v poriadku. Ja si myslím, že to neni v poriadku. No a minimálne teda by sme sa o tom mali rozprávať, že či to je alebo nie je v poriadku a čo s tým ideme robiť. A rovno nám dáva Najvyšší kontrolný úrad aj návod, pretože jedna zaujímavá vec, ktorú hovorí, je, NKÚ odporúča výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby prostredníctvom svojej pôsobnosti zaviazal ministra pôdohospodárstva a generálneho riaditeľa PPA k predloženiu správy o plnení opatrení na odstránení identifikovaných zistení a zároveň zasielal výboru raz do roka výročnú správu o konkrétnych protifraudových opatreniach realizovaných PPA.
Čiže NKÚ nám odporúča, aby výbor pre pôdohospodárstvo, ktorý bol dvadsaťkrát zmarený, konečne nebol zmarený, zaviazal ministra pôdohospodárstva, aby výbor informoval o tom, aké opatrenia sa po tejto kontrole prijali, ako sa plnia a aspoň raz do roka posielal protifraudovú správu tomuto výboru. Čiže ja si myslím, že keď sa k tomu nemajú koaliční poslanci, možno my by sme mali iniciovať takýto výbor, aby sme tento záväzok ministrovi pridelili. Som veľmi zvedavý, ako dopadne po dvadsiatich zmarených výboroch.
Čiže viete, kolegovia, mne to jedno úplne nie je. Ja si myslím, že keď máte takéto zistenia, tak niečo by ste s tým robiť mali. Štandardne to tak funguje. Máte zistenia, potom musíte reportovať, ako tie zistenia plníte, neplníte. Tie zistenia prichádzali už niekoľko rokov, ako povedal pán predseda, tak kľudne, ako je to na vás, hej, kľudne si to potiahnite ďalej. Kľudne to potiah... zatvorené oči, uši, kľudne marte ďalej tie výbory, kľudne marte poslanecké prieskumy, kľudne nič nerobte ďalej, ale potom sa nečudujte, keď v nejakom momente príde čas, že časť tých eurofondov budeme musieť vracať alebo budú zastavené, alebo tie nové vyrokujeme v oveľa nižšej hodnote, ako táto krajina potrebuje. Potom sa nečudujte. Potom nech skúsi niekto potom hovoriť, že opozícia tu škodí Slovensku. Ja sa budem veľmi rád pýtať, že čo ste vy teda robili, keď ste si prečítali tento report, ktorý vám dáva návod, čo robiť máte, tak čo ste vy robili. Lebo jediné, čo robíte dodnes aj ohľadom tejto kauzy haciendy, je, že vlastným telom tam bránite tie, tie oligarchické chalúpky. Normálne, vlastným telom. Päťkrát zmarený výbor, štyrikrát na výbor, poslanecký prieskum štyrikrát na výboroch, jedenkrát v pléne, blahoželám, kolegovia, zmarená schôdza o tejto téme.
Dneska som sledoval, viete, čo je zaujímavé, dneska som sledoval tlačovku. Bol tam nastúpený pán Gašpar, pán Takáč a pán Para, zostavička, a normálne tam vyplakávali, že toto nie je kauza SMER-u, prečo do nich tak šijeme, že toto nie je kauza SMER-u. No tak ja by som sa spýtal naopak. Jediné, čo dnes robíte, je, že bránite všetkých tých prijímateľov, bránite verejné kontroly. Ak to nie je kauza SMER-u, dám vám ľahký návod. Umožnite poslanecký prieskum, dištancujte sa od toho, pôjdeme tam všetci, koalícia aj opozícia, pôjdeme sa tam pozrieť, budú z toho nejaké zistenia a dáte verejnosti jasný signál, že vám nejde o to, aby ste bránili prijímateľov tých projektov. Vy robíte presný opak a potom sa nám sťažujete a čudujete, že a aj, a vyplakávate na tlačovkách, že toto nie je kauza SMER-u, nechajte nás. Ako neuveriteľné. Bránite to tam, barikády, zatĺkať, zatĺkať, zahmlievať, neviem, čo všetko. Prídu sem kontroly z Európskeho parlamentu, tie nazvete trestná výprava a nájomní vrahovia opozície a neviem čo. Vy robíte všetko preto, aby to bola kauza SMER-u, a potom plačete na tlačovkách, že ale to my s tým nič nemáme. Ak s tým nič nemáte, nech sa páči, poslanecký prieskum, pôjdeme tam koalícia, opozícia a zistíme, ako sa veci majú. Takže toľko asi k tomuto.
Ďakujem veľmi pekne, ešte raz, pán predseda, za vašu prácu, za kontroly a zistenia z kontrol, ktoré prinášate, a teda v tej to nezaznelo, pán predseda mi dal gong, ale to vám hovorím ako človek, ktorého práca bola tiež kontrolovaná a nebolo mi to príjemné čítať si niektoré z tých zistení, holt. Na niektoré by som mal asi aj iný názor, ale to je, to je, to je v poriadku. Takže ďakujem, že to robíte. Ďakujem, že nám dávate návrhy na to, ako sa štátna správa môže zlepšovať, pretože si myslím, že fungujúce inštitúcie sú úplný základ pre to, aby sme, aby sme túto krajinu posunuli ďalej nejakým systémovým riadeným spôsobom a nie takým hurá systémom, že či má Fero dobrý nápad, a tak mu ho zafinancujeme z eurofondov, a potom sa ukáže, že to až taký dobrý nápad nebol. Lebo tak, žiaľ, fungujeme dnes.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi Gašparovi, že teda reagoval aj na moju výzvu a vystúpil v tejto rozprave.
Pán podpredseda, vy ste v podstate spochybnili mimoriadnosť tejto správy, keď ste povedali, že sa neudialo nič mimoriadne. Zomrel človek rukami policajta. Ešte raz, zomrel človek, ktorého zabil policajt. Zabil ho policajt, ktorého úlohou je chrániť životy ľudí a on naopak ho o život obral. A táto správa práve poukazuje na to, že je to dôsledok systémových nedostatkov. Tie nedostatky, ktorým sa my tu máme aj v tomto pléne venovať práve preto, aby sa takéto situácie už nikdy neopakovali, aby zbytočne nezomierali ľudia.
Ďakujem.