Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení poslanci, vážené poslankyne, napriek tomu, že je nás tu pomenej, dovolím si predniesť aj ja pár slov napriek tomu, že nie som právnička. Som vyštudovaná technická inžinierka, ale život ma nejako zavial k tomu, že som skončila ako učiteľka a myslím si, že aj učitelia a učiteľky majú k tejto téme, čo povedať. Dúfam, že ste všetci toho názoru, že učiteľstvo je to najušľachtilejšie povolanie, lebo ja som, preto ho aj robím, a nielen preto, že učitelia formujú budúcnosť tejto krajiny, ale ja preto, že sa to spája s ohromnou zodpovednosťou. Zodpovednosťou za to, ako bude vyzerať Slovensko o 20 – 30 rokov. Aké budú hodnoty spoločnosti, či vytvoríme také podmienky mladým ľuďom, aby dokázali žiť spokojný, kvalitný, dôstojný život. Okrem toho aj zodpovednosťou vlastne za nás samých, pretože aj my raz budeme starí a budeme odkázaní na tú generáciu, ktorú dnes vychovávame, čiže to, aké budú mať hodnoty, čo im vštepíme, od toho závisia aj naše životy. My sme strojcami svojej vlastnej budúcnosti. To je tá veľká zodpovednosť, ktorú máme.
Ja si však často kladiem otázku od príchodu tejto vlády, že či má moja práca taký zmysel a efekt, v aký som verila predtým, keď som ju vykonávala. My vedieme deti, a nielen svoje, ale aj tie cudzie ako učitelia a učiteľky, k úcte, nielen k starším, ale aj k vzájomnému rešpektu, tolerancii, k rešpektu k inakosti, ale aj k dôležitým hodnotám ako je čestnosť, spravodlivosť, vytrvalosť, tak, aby raz mohli byť rovnými ľuďmi, ktorí naozaj budú dostatočne vytrvalí na to, aby menili zase oni budúcnosť pre tú ďalšiu generáciu. A učila som ich, že ak budú dostatočne vytrvalí a ak sa nespreneveria svojim vlastným hodnotám, tak môžu zmeniť svet.
Ja viem, že to znie pateticky, ale toto je naša úloha učiteľov v prvom rade. Teraz si kladiem zmysel, kladiem otázku, že či to má ten zmysel, pretože tak ako ja voľakedy, tak aj táto generácia raz zistí, že vyhráva ten, kto má moc, že úspech má ten, kto má peniaze, a že spravodlivosť, ako sa to aj dneska ukazuje, môžeme ohýbať podľa toho, či máme moc meniť zákony. Že stačí mať priateľov na správnych miestach, byť vyvolený a už ste nepostihnuteľný. Že nemusíte sa ani vlastne unúvať hľadať pravdu a bojovať za ňu, pretože argumenty múdrych sú umlčané a ignorované záujmami mocných. Sú to záujmy, ktorými ospravedlňujeme svoje klamstvá a polopravdy. Záujmami, ktoré sú výhodné len pre ich blízkych a s nimi spriaznených ľudí. Záujmami, ktoré dokonca neváhajú ani znásilňovať demokraciu.
Títo mladí ľudia sa raz budú pýtať, ako sme toto mohli dopustiť, že raz budú oni musieť žiť nie v demokratickej, ale autokratickej krajine. A potom sa každý z nás musí ráno postaviť pred zrkadlo a žiť so svojím vlastným svedomím. Už dnes máme totiž veľmi závažné problémy v oblasti právneho štátu aj v oblasti trestného práva, a potvrdzujú to aj reálne prípady občanov a občianok, ktoré sa márne dovolávajú spravodlivosti bez výsledku. A potvrdzujú to aj príbehy ľudí, ktorí neraz rezignovali na to, aby vôbec začali konať napr. vo veci porušovania svojich občianskych práv, pretože ich miera nedôvery v systém, napr. aj v políciu a súdy, nie je zanedbateľná.
Svedčí o tom aj rámec odporúčaní, mnohé z nich sa opakujú stále dookola, čo svedčí o tom, že doposiaľ stále nedošlo k potrebným zmenám a práve vo svetle týchto existujúcich nedostatkov v právnom štáte, najmä čo sa týka protikorupčného rámca a inštitucionálneho systéme bŕzd a protiváh, sa štvrtá vláda Roberta Fica rozhodla, že hneď po schválení rozpočtu pristúpi k novelizácii Trestného zákona, ktorý je tým najdôležitejším zákonom, lebo asi zvyšuje životnú úroveň obyvateľov, zlepšuje školstvo či zdravotníctvo. A to takým spôsobom, ktorý vylučuje akúkoľvek odbornú diskusiu, a na ktorej nepracovali ani sudcovia, ani prokurátori, ale len advokáti, ktorí sú sami obvinení, alebo takí, ktorí ich obhajujú.
My už dnes všetci veľmi dobre vieme a rozprávali sme to tu už z týchto poslaneckých lavíc veľakrát, že napr. na návrhu novely trestného kódexu sa podieľal advokát David Lindtner, ktorý je obžalovaný v kauze Víchrica a v súčasnosti je poradca ministra Suska. Ďalej sa na nej podieľal aj štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar, ktorý je synom Tibora Gašpara, ktorý figuruje v kauze Očistec. Alebo advokát Marek Para, ktorý je stíhanie za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny. Tak ja neviem, ale toto keď počuje človek bežný, tak mu musí byť jasné, o čo ide.
Ak to nestačí, tak pre bežných ľudí je možno dobré zosumarizovať si, čo vlastne novela Trestného zákona obsahuje. Tak to najdôležitejšie je asi zrušenie ÚŠP. Tiež bežný človek márne rozmýšľa nad tým, prečo úrad, ktorý má 94-percentnú úspešnosť v rokoch 2021 až ´23 a ktorý riešil viac ako tisíc káuz, tak sa už nedá opraviť.
Ďalej zníženie sadzby trestných, za trestné činy vrátane korupcie. Ja som tu včera veľa počúvala od pána Kéryho o tom, aké je dôležité, aby sme v našom štáte zavádzali opatrenia restoratívnej justície. Áno, ja to kvitujem. Myslím si, že to už bol zámer pani Kolíkovej, aj potom pána Karasa a myslím si, že prechod na modernú justíciu na Slovensku predsa je dobrou vecou. Ale povedzme si pravdu, na to, aby sme zmenili paradigmu nazerania na Trestný zákon aj na trestné činy, aby sme mohli vôbec uplatňovať alternatívne tresty voči obžalovaným, tak tu musíme aj priniesť nejaký komplex opatrení v materiálovo-technologickej rovine, v legislatívnej, vo vzdelávacej, a na to musíme vyčleniť finančné prostriedky. Ja sa pýtam, kde sú? Sú vyčlenené tieto finančné prostriedky v tom rozpočte? Sú v tejto novele vyčíslené nejaké finančné prostriedky na tých probačných a mediačných pracovníkov, o ktorých pán Kéry včera rozprával? Ja teda neviem, že by tam bolo vyčlenené čo i len euro alebo jeden zamestnanec.
Častým argumentom je tiež stále zosúladenie výšky sadzieb s okolitými krajinami. Aj o tom sme tu už veľa rozprávali, ale ja si dovolím ešte aj tak zdôrazniť napr. porovnanie s Českou republikou pri majetkových trestných činoch, závažnejších, teda kvalifikovaných skutkových podstatách, kde trestný zákon upravuje sadzbu na 5 až 10 rokov. U nás je spodnou hranicou 3 roky, takže to asi nesedí. Nemecký trestný zákon upravuje pri týchto majetkových a hospodárskych trestných činoch sadzbu 3 až 10 rokov, ale súd nevie takýto trest podmienečne uložiť. U nás áno, takže tiež tento argument veľmi nesedí. Pri rakúskom trestnom zákone, ktorý v prípade podplácania verejných funkcionárov pri úplatku vo výške nad 300-tisíc eur ustanovuje trestnú sadzbu do 15 rokov, v porovnaní s nami by úplatok verejnému činiteľovi až do výšky 700-tisíc hrozilo maximálne 3 roky odňatia slobody, čo znamená prednostné uloženie podmienečného trestu. Tak sedí to, toto porovnanie? Tak ja neviem, čo s čím vlastne porovnávame.
K ďalším veciam sa nebudem úplne stručne vyjadrovať, je tam zvýšenie hraníc výšky škody, skrátenie premlčacích lehôt, pri niektorých trestných činoch sťaženie alebo obmedzenie inštitútu spolupracujúcich osôb alebo zmena spôsobu ukladania trestov, o tom sme tu už veľa počuli. Každému z týchto zásahov sa už mnohí odborne, fundovane a dokonca právnicky vyjadrili a každému z opozície je jasné, že argumenty, ktorými tieto zásahy koalície ospravedlňuje, tak vôbec neobstoja. Okrem toho už niekoľkokrát bolo povedané, že zásahy takéhoto rozsahu je potrebné robiť postupne, na základe širokej odbornej diskusie a prijaté aklamačne. Alebo keď nie aklamačne, tak aspoň s ústavnou väčšinou.
Najdôležitejšie je, že práve mix týchto zmien je nebezpečný a doteraz vôbec nie je jasné, na základe akej analýzy je predikované, aké bude mať dopady vlastne, alebo či vôbec sa zníži touto novelou počet väzňov vo väzniciach, keď vám práve o toto ide. Ale aj bez toho, aby som bola odborníčkou na trestné právo, mi jasné, že bez zahrnutia komplexu podporných činností a služieb práve tej restoratívnej justície, o ktorej ste hovorili a na ktoré nedávate žiadne peniaze, nemožno dosiahnuť žiadny restoratívny výsledok.
Preto sa prosím, vážená koalícia, vôbec nečudujte, že vašu snahu o zmenu Trestného zákona naozaj hodnotíme ako morálny hazard a generálnu amnestiu ľudí s vami spriaznenými. Je nám jasné, že v prvom rade vám ide o očistenie mien ako je pán Žiga, Výboh, Haščák, Gašpar, Kažimír, či Kollár, Košč, Kaliňák a mnoho ďalších. A viete o tom, asi áno, ale keď nie, tak vám to pripomeniem, že ani 70 percentám vašich voličov sa to nepáči a že aj im je jasné, že vám ide hlavne o týchto ľudí? Médiá aj vašim voličom dennodenne prinášajú dopady tejto novely. A len vďaka našej obštrukcii sme im poskytli čas na to, aby prebehla aspoň nejaká diskusia. Stačí si preštudovať výstupy Via Iuris a ďalších odborníkov, ktorí prinášajú naozaj dôsledné a dôkladné informácie o kauzách, ktoré budú premlčané, o trestoch, ktoré bránia spravodlivosti, a napr. aj o škodách, ktoré nebudú poškodeným nikdy uhradené. Podľa prokurátora Novockého táto výška dosiahne až úroveň 10 mil. eur, alebo napríklad z dôvodu premlčania stratia poškodení z emisnej kauzy z roku 2008 právo na náhradu výšky škody až do 47 mil. eur.
Ja som si istá, že tieto informácie prinášajú verejnosti pobúrenie a nielen preto, že sú zámery koalície zrejmé, ale aj preto, že poukazujú na mieru arogancie, s akou sa táto koalícia chopila moci. Som si istá, že aj vaši voliči, vážená koalícia, sa hanbia za to, že štyria z troch, že traja zo štyroch predsedov, podpredsedov teda parlamentu, pán Žiga, Blaha aj Danko sú trestne stíhaní alebo obžalovaní. Je mi to tak divné, že až som si z toho brebtla. A som si istá, že tiež vnímajú aj ako rehabilitujete ľudí, ktorých za čestných a bezúhonných označiť nemožno. A postupne títo ľudia vyliezajú z hrobu ako kostlivci. Napríklad Diana Santusová, ktorá obvinila Jána Čurillu a ďalších policajtov a stala sa riaditeľkou Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii. Alebo Katarína Jankovičová, ktorá sa stala novou riaditeľkou inšpekcie životného prostredia a ktorá na ministerstve pracovala ako riaditeľka odboru ochrany ovzdušia v čase, keď Slovensko prehralo súdny spor s Európskou úniou za protiprávne prevádzkovanie skládky Považský Chmelec (správne: Chlmec, pozn. red.). Alebo Marek Brezničan, ktorý bol pred deviatimi rokmi obvinený v kauze predraženého nákupu CT prístroja v Piešťanoch a ktorého si pani ministerka Dolinková vybrala za jedného zo svojich poradcov. Alebo Marek Para, ktorý vo viacerých kauzách figuruje ako Kočnerov, ale aj Bödörov obhajca a ktorý sa stal poradcom na úrade vlády. Samozrejme, že ide o človeka, ktorý je blízky so SMER-om a ktorý je tiež podozrivý z napomáhania a zdiskreditovaním prokurátora Vasiľa Špirka. A samozrejme, ktorý si svoje problémy rieši so zákonom tým, že sa sám podieľa na príprave novely, ktorá je šitá na miere jemu samému. A práve spolu s Davidom Lindtnerom, ktorého som už spomínala, tiež budú veriť súčasť tímu poradcom predsedu vlády. Tento ex sudca, ktorého meno sa spája so špičkami SMER-u alebo už dnes odsúdeným Mariánom Kočnerom, ešte nedávno stál pred súdom. Bol obvinený z nepriamej korupcie a bol takisto súčasťou advokátskej kancelárie súčasného ministra obrany pána Roberta Kaliňáka.
Tiež je zaujímavé, že ako šéfa úradu vlády si Fico vybral Juraja Gedru. Jeho meno je známe z kauzy odmeny 64 miliónov eur pre advokátsku kanceláriu Radomíra Bžána za vyhraný spor o vodnú elektráreň Gabčíkovo. Ako jeden z troch predstaviteľov vedenia štátnej firmy MH Manažment musel Gedra pre vysokú odmenu pre advokátsku kanceláriu vo funkcii skončiť. Gedra a Kaliňák, ktorí pravidelne kritizujú médiá, nemali problém účinkovať vo videách s antisemitom a konšpirátorom Danielom Bombicom alias Dannym Kollárom, na ktorého sú vydané tri zatykače pre šírenie extrémistického materiálu a kyberšikanu.
Aj toto sú dôvody prečo mi nedá, aby som neupozornila, že vláda ako verejnopolitický orgán svoju legitimitu odvodzuje priamo od občana a občianky a má uskutočňovať štátne politiky, ktoré reagujú na spoločenské a ekonomické potreby obyvateľov Slovenskej republiky a ktoré sú v súlade s verejným záujmom. Ja sa teda pýtam, či je náš štát naozaj tak dobre na tom, napríklad ekonomicky, že si môžeme s plným vedomím dovoliť otvoriť brány korupcii a vedome sa tak podvoľovať znižovaniu našej životnej úrovne. Alebo sme na tom ako členský štát Európskej únie tak dobre, že si môžeme dovoliť riskovať obmedzenie či pozastavenie finančnej pomoci z Európskej únie, za ktorú sa nám skladajú ostatné členské štáty? Pretože naša krajina mimochodom ešte stále patrí do skupiny beneficientov s vyšším príspevkom a percentom zo štátneho rozpočtu Európskej únie, teda zo zdrojov Európskej únie. Naozaj sme na tom ako mladý demokratický štát až tak dobre, že nás láka temný kút izolácie? Zdá sa, že toto nie sú otázky, nad ktorými sa vláda zamýšľa alebo ktoré by si, nedajboh, kládli autori tohto paškvilu, ani členovia a členky vládnej koalície, či poslancov a poslankýň, keď sa dívam na to, ako sa neustále bavia a ako ignorujú každú našu faktickú pripomienku či argument.
Nečudujme sa, že ešte tu neprišiel ani jeden argument, aby sme mohli uveriť, že tu nejde len o bezbrehú amnestiu pre tých ľudí, ktorí sú naviazaní na SMER a ich blízkym. Ale kým sa vláda snaží očistiť len svojich ľudí a oháňa sa porušovaním ľudských práv, medzinárodné inštitúcie nás neustále vyzývajú, aby sme sa téme ľudských práv aj reálne venovali a primárne riešili nevyhovujúce postavenie menšín v našej spoločnosti. Apelujú najmä na rozšírenie rozsahov slovenského trestného zákona prostredníctvom rozšírenia explicitnej ochrany niektorých menšín, ktoré v ňom aktuálne zahrnuté nie sú, ale aj, samozrejme, posilnenie ich individuálnej ochrany v civilnom konaní. Rovnako stredisko pre ľudské práva apeluje na prehodnotenie toho, či je právna ochrana menšín v tejto otázke na Slovensku dostatočná. Výsledky rôznych analýz poukazujú, že rastie nenávisť a počet nenávistných prejavov v spoločnosti, najmä vo vzťahu k ľuďom LGBTI+ alebo moslimov, či Rómov. Preto odporúčajú nám, Národnej rade Slovenskej republiky, aby rozšírila rámec právnej ochrane v kontexte Trestného zákona a aby implementovala odporúčania medzinárodných ľudskoprávnych inštitúcií napríklad tak, aby vyhovovali štandardom A podľa Parížskych zmlúv, alebo neustále zdôrazňujú, že zoznam skupín obyvateľstva, ktoré nie sú súčasnou legislatívou chránené ako obete nenávistných prejavov, je nedostatočný.
A teda ak sa chcem priblížiť okolitým krajinám a máme naozaj reálny záujem o rekodifikáciu Trestného zákona na moderný, mali by sme konečne zahájiť aj akademickú debatu o témach, ale aj verejnú diskusiu o témach, ktoré sa týkajú ľudských práv všetkých občanov vrátane napríklad Rómov. Jednou z takýchto tém je napríklad aj ukotvenie termínu protirómskeho rasizmu v Trestnom zákone. Mali by sme hľadať odpovede na otázky, či je naša súčasná úprava v paragrafoch, ktoré pojednávajú o trestnom čine podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti dostatočná. Respektíve či takáto bližšia špecifikácia napríklad termínu protirómskeho rasizmu do Trestného zákona by neviedla k prepadávaniu nejakých individuálnych skutkov trestnej činnosti cez sito, respektíve či by nespôsobila alebo naopak nezlepšila proces v prípadoch odsúdenia páchateľov nenávistných prejavov. K týmto záverom alebo s týmto zámerom teda, aby som otvorila diskusiu o téme, o ktorej sa doposiaľ na Slovensku vôbec nehovorí ani v akademických kruhov, ani vo verejnosti, iba v oblasti mimovládnych organizácií, som sa rozhodla podať dva pozmeňovacie návrhy, ktoré do Trestného zákona zavádzajú termín protirómskeho rasizmu.
V prvom ide o trestný čin podľa § 423 a v druhom pozmeňováku je to ako osobitný motív do § 140. V tomto prípade by bol protirómsky rasizmus osobitný motív a niekto, kto by sa dopustil hanobenia podľa § 423 ods. 1 z osobitného motívu, tak by už mal kvalifikovanú skutkovú podstatu v § 423 ods. 2. Preto žiadam, aby o týchto oboch pozmeňovákoch bolo hlasované samostatne.
Ak dovolíte, tak teraz tie pozmeňovacie návrhy aj prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106.
1. Čl. I znie: „V § 423 ods. 1 sa vkladá písmeno c), ktoré znie: „c) skupinu osôb alebo jednotlivca formou protirómskeho rasizmu potrestá sa odňatím slobody na tri až päť rokov."
Odôvodnenie: Navrhuje sa zavedenie pojmu protirómsky rasizmus do Trestného zákona. Protirómsky rasizmus sa definuje ako typ rasistickej klasifikácie Rómov, ktorí sú prostredníctvom nej stigmatizovaní ako „cigáni", a to s cieľom vykonštruovať falošné odôvodnenie a legitimizáciu pre dehumanizáciu Rómov, ich diskrimináciu, vykorisťovanie a možnosť na nich páchať násilie. Protirómsky rasizmus vytvára neexistujúce, zavádzajúce a negatívne opisy vlastností a charakteristiky tzv. profil cigána alebo cigánov, ktorých základom:
1) je údajne „spoločná forma" fyzického výzoru;
2) sú homogenizujúce a generalizujúce sociálne, mentálne a charakterové vlastnosti (asociálnosť, kriminalita, vysoká pôrodnosť, nedostatočná hygiena, chudoba, poverčivosť, primitívnosť, kmeňové príbuzenstvo, krivosadníctvo, kočovníctvo, hudba v krvi, neviazanosť a tak ďalej);
3) esencializácia tejto spoločnej formy fyzického výzoru a uvedených sociálnych, mentálnych a charakterových vlastností pre celú etnickú skupinu Rómov.
2. Články II až XV sa vypúšťajú.
Článok IVX sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie navrhovaných zmien trestných politík a celého návrhu zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, a to z dôvodu, že ide o systémovú zmenu, pri ktorej neprebehla žiadna verejná odborná a spoločenská diskusia. Navyše v rozpore so zákonom je zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry upravené takzvaným prílepkom. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona."
3. Čl. XIV (po prečíslovaní čl. II) znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2024."
Odôvodnenie. S ohľadom na navrhované zmeny sa navrhuje aj úprava účinnosti.
To bol prvý pozmeňovák. A teraz prečítam druhý.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106.
1. Čl. I znie: „V § 140 písm. e) sa za slová „alebo náboženské vyznanie, alebo" vkladajú slová „z dôvodu protirómskeho rasizmu, alebo".
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť protirómsky rasizmus ako osobitný motív do § 140 Trestného zákona. S ohľadom na situáciu v Slovenskej republike, kde je protirómsky rasizmus dlhodobo rozšírený, je potrebný tento motív osobitne zvýrazniť v kategórii osobitných motívov, aby dal štát jasne najavo, že takýto akt je odsúdeniahodný a v demokratickej spoločnosti neprípustný.
2. Čl. II až XV sa vypúšťajú. Čl. XIV sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie navrhovaných zmien trestných politík a celého návrhu zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, a to z dôvodu, že ide o systémovú zmenu, pri ktorej neprebehla žiadna verejná, odborná a spoločenská diskusia. Navyše v rozpore so zákonom je zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry upravené tzv. prílepkom. Podľa 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona."
3. Čl. XIV po prečíslovaní čl. II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2024."
Odôvodnenie: S ohľadom na navrhované zmeny sa navrhuje aj právna úprava účinnosti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
