výrazne ovplyvnili zmenu tohto zákona, čo je podľa mňa zase škoda. Dovoľte mi však ale dnes hovoriť nielen ako občianka, ale ako človek, ktorému naozaj záleží na tom, aby sa naše regióny rozvíjali a nielen teda Bratislava a nielen Košice, ale aj Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Poltár, Gelnica, miesta, teda kde ľudia naozaj dennodenne čelia krutej realite dopadov Ficových vlád, pretože problémy týchto regiónov, ja mám pocit, ako keby naozaj politici a političky, ktorí sedia aj v tomto pléne, ako keby nevnímali častokrát a mám pocit, ako keby ich tu ani vôbec neriešime.
Vo vládnej koalícii častokrát vidíme, že sa tu rieši múka z hmyzu, ktorá tu bola, myslím, včera schválená, alebo dve pohlavia v ústave, alebo znižovanie trestov teda pre ľudí blízkych vládnej koalícii, alebo teda zvyšovanie platov, ale teda ja sa pýtam, ako, ako tieto veci naozaj pomôžu ľuďom, ktorí žijú naozaj v tých najchudobnejších a najmenej rozvinutých okresoch na Slovensku? Asi si všetci uvedomujeme, že nijak.
To, ako aj táto debata prebiehala na výbore a teda to, ako aj tu v podstate v prvom čítaní len odzrkadľuje fakt, že tejto vládnej koalícii podľa mňa je úplne jedno naozaj, ako sa ľuďom žije niekde v Lučenci či v Rimavskej Sobote, alebo teda v tých okresoch, ktorých sa tento zákon týka. Ja si myslím, že pán premiér Fico oklamal týchto ľudí, ktorí v dotknutých regiónoch žijú, a naozaj podľa mňa by sa mal hanbiť. A nepomôžu mu ani jeho falošné výjazdové rokovania vlády, kde teda rozdáva, ako aj kolega spomínal, netransparentným spôsobom dotácie, teda najmä starostom, ktorí sú nejako spätí s vládou koalíciou alebo teda nosia to správne stranícke tričko. Ale však ja to, na druhej strane to chápem, lebo však čo iné sme videli za jeho vlád ako podobné spôsoby v politike.
Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, teda zákon, ktorý má byť nádejou pre tieto dotknuté okresy, sa stal tak len ďalším dôkazom toho, aké malé ambície máme pre tieto dotknuté územia. Bol to zákon, ktorý mal naozaj meniť osudy ľudí v týchto dotknutých okresoch. Ale keď sa naň dnes pozrieme s odstupom, musíme si položiť otázku: pomáha skutočne tam, kde to je najviac treba? Alebo ide len naozaj o ilúziu pomoci.
Ja by som sa teda chcela aj venovať konkrétne niektorým teda výhradám ohľadom tohto zákona. Už som to aj spomínala v mojej faktickej, že po prvé teda smeruje tam veľmi málo peňazí a za málo peňazí spravíme teda asi len málo zmien. A začnime teda rovno tými číslami. Do týchto okresov putuje teda pár miliónov ročne rozdelených medzi však desiatky okresov. Niektoré okresy dostanú od 400-tisíc po, dajme tomu po tých 800-tisíc a teda naozaj sa zamyslime, že či takáto suma peňazí dokáže vyriešiť tie problémy, ktoré v týchto daných regiónoch sú, ako sú, teda či už to infraštruktúrne deficity alebo odliv mladých ľudí, alebo teda aj tá nezamestnanosť, ktorá bola doteraz hlavným kritériom, kde sa zohľadňovalo to, ktoré okresy budú patriť medzi najmenej rozvinuté.
Treba povedať, že tieto peniaze, ktoré sa prerozdeľujú medzi tie okresy, za to možno opraviť jednu strednú školu a nie očakávať, že tu prinesú nejaké zásadné zmeny. A teraz si to napríklad porovnajme, lebo teda jak som to už spomínala, že na nové ministerstvo športu dodáme desiatky miliónov eur, ale pre okresy, kde nezamestnanosť dosahuje dvojnásobok národného priemeru a kde mladí ľudia hromadne odchádzajú, je to naozaj že symbolická almužna, to, čo tam smeruje. A dokonca teda, tiež som to spomínala, že dôvodová správa hovorí o tom, že objem peňazí sa má ešte znížiť, čo teda bude znamenať, že ešte vlastne tá pomoc bude menej adresná.
Pomoc doteraz prúdila teda do devätnástich okresov, po novom ich bude 25, a teda áno, jednoduchá matematika, ak máte rovnaký balík peňazí pre viac okresov, pomoc bude, ako som hovorila, nižšia aj menej adresná. Žalostné je však aj to, ako to číslo vzniklo a ja vám možno poviem ako. Váš predchodca, ktorý ten návrh pripravoval, si uvedomil, že ak zmení kritériá pre výber okresov, tak automaticky niektoré okresy vlastne vypadnú. A to, samozrejme, teda pán exminister nechcel dopustiť a tak sa teda rozhodol, že navýši ten počet okresov, čo si myslím, že úplne popiera ako keby filozofiu toho celého zákona, kam by to malo smerovať, ale áno, ono to je také typické smerácke, keď to tak môžem pomenovať.
A myslím si, že tu sa aj obraciam na vás, pán minister, že mali ste mať viac podľa mňa politickej odvahy v tomto smere a myslím si, že v tomto ste slabý minister, keď ste nevedel lepšie zasiahnuť a možno aj buchnúť po stole, aj keď teda viem, že ste ten zákon nepripravoval, ale mala, malo sa na toto lepšie pozrieť, že ak tam tie peniaze už idú, že ich je málo, proste snažiť sa vydolovať od ministra financií viac peňazí a nemal sa ten zákon, veď sme o tom aj hovorili pri tom okrúhlom stole, že nie je správne, ak sa počet okresov navyšuje. Veď dokedy ich budeme navyšovať? Za chvíľu ich bude štyridsať? Päťdesiat? Alebo koľko, hej? Čiže naozaj stráca sa celá, celá podstata toho, čo asi chceme docieliť.
Po druhé. Podľa mňa zákon je bez vízie a bez adresnosti. Zákon, ktorý mal byť nejakým záchranným lanom, musí byť naozaj, alebo má byť záchranným lanom pre tie dotknuté okresy, má byť cieľavedomý, odvážny a naozaj dôsledný. A čo tu máme dnes? To je proste podľa mňa sústava všeobecných opatrení, často neadresných a odtrhnutých od reality daného regiónu.
Miesto toho, aby sa zákon teda zameral na špecifické potreby každého okresu, dostávame súhrn všeobecných výziev, ktoré sú často len ťažko merateľné. Ako keby sme podľa mňa chceli liečiť pacienta bez diagnózy, len podľa toho, čo asi potrebuje. Zákon je bez teda, bez konkrétnych cieľov, bez merateľných výsledkov, bez jasných priorít a hlavne bez dôrazu na dlhodobú udržateľnosť. A to sme vám aj hovorili pri tom, keď sme vlastne chceli, aby Najvyšší kontrolný úrad teda vyhodnotil dopady týchto príspevkov, že podľa mňa je veľmi dôležité to, že ak sa tam aj vytvárali pracovné miesta, či naozaj boli udržateľné. A to nám dneska nikto nevie povedať, že či tie pracovné miesta, ktoré tam boli vytvorené, stále ešte existujú, alebo zanikli po tej dobe, na ktorú museli byť vytvorené.
Po tretie, veľmi dôležité. Tie prostriedky sú podľa mňa častokrát využívané veľmi neefektívne. A problém teda nie je len v tom, že teda tých peňazí je málo, ale aj v tom, ako sa teda používajú. Veľká časť financií ide na projekty, ktoré síce vyzerajú dobre na papieri, ale v realite neprinášajú žiadnu zásadnú zmenu. Namiesto toho, aby sa peniaze sústredili na systematické rozvíjanie ekonomického potenciálu regiónov, čiže na podporu regionálnych firiem, remesiel, poľnohospodárstva, často sa míňajú naozaj na nesúvisiace a... a..., pardon, aktivity bez dlhodobého efektu.
Ja som, ja som to teda už spomínala, ja som predložila na poslednej schôdzi teda to uznesenie, o ktorom sme rokovali minulý týždeň, a teda chceli sme zaviazať Najvyšší kontrolný úrad, aby urobil kontrolu využívaných príspevkov cez tento zákon, aby vyhodnotil efektivitu aj tú udržateľnosť, teda že kam sme vďaka týmto príspevkom, teda tie okresy posunuli. Mňa teda mrzí, že koalícia toto nepodporila, ešte teda aj kolegovia, už pán, kolega jeden je ešte tu, z nášho výboru, ale teda hovorili, že im to nedáva význam, že však tie peniaze boli vynaložené dobre, áno, ale tak to si môžme my myslieť, ale ideálne by bolo, keby sme si to teda nechali potvrdiť úradom, ktorý tu na to máme, aby nám povedal, že či naozaj tie financie boli vynakladané efektívne a aj transparentne.
Najvyšší kontrolný úrad síce robil takúto kontrolu, len, kolegyňa ju aj spomínala, keď sme rokovali o tom uznesení, len tam skôr bola zameraná na ten proces. Oni tam potom aj dávali odporúčania presne na toto, čo aj my sme navrhovali, aby sa potom pozrelo na tú efektivitu tých príspevkov, ale teda priamo ako na tú efektivitu kontrola robená nebola. Ja si myslím, že ono aj by to bolo také pekné, symbolické, že dneska máme, teda v tomto roku máme desať rokov, odkedy tu máme platný tento zákon, a ja si myslím, že ak sa nemáme čoho báť, tak každý jeden poslanec a poslankyňa by mal zdvihnúť ruku za to, aby sa takáto kontrola spravila. Veď ako inak sa tu potom máme rozhodovať, ak nie na základe faktov a dát. No však ono to tu tak potom aj vyzerá, že sa tu rozhodujeme, aj tuto podľa SNS, podľa hoaxov z rôznych stránok tu prinášajú zákony a potom tak aj vyzerá celá táto Národná rada aj tie zákony, ktoré tu sú. Ale ja si myslím, že by sme sa mali v prvom rade rozhodovať na základe reálnych výsledkov, aké majú dopady tie dané zákony.
Po štvrté. Podľa mňa svojou politikou vytvára táto vláda Slovensko za chvíľku bez mladých ľudí a bez budúcnosti. A to ma asi mrzí najviac, že, že smerujeme tam, kde asi nikto z nás nás nechce vidieť a vidíme to, že tí mladí ľudia odchádzajú z týchto regiónov a my to častokrát aj na našich výjazdoch počúvame, že, že tie mamy sa nám sťažujú, že deti sa nám nevrátia už domov, nevieme, že či sa bude mať kto o nás postarať a nemajú dôvod sa sem vrátiť, do týchto regiónov. Prešli sme viaceré regióny, ktoré teda patria aj medzi najmenej rozvinuté, a my to vidíme, že tejto koalícii naozaj na mladých ľuďoch nezáleží a potvrdzujú nám to aj hlasovania, my, lebo však my sme tu napríklad s kolegyňou Beátou Jurík predkladali napríklad aj zákon, aby mohli mladí ľudia voliť v komunálnych a regionálnych voľbách od šestnásť rokov, čo by ich viac teda zapájalo do toho diania a motivovalo. Takisto sme prinášali zákon, ktorý mal umožniť mladým ľuďom podnikať od šestnásť rokov. Znova by to dokázalo naštartovať alebo motivovať tých mladých ľudí, aby, lebo pretože podľa mňa mladí ľudia naozaj už aj v tom veku, ja mám syna, ktorý má šestnásť rokov a ja vidím na ňom, že tiež by rád možno už teraz podnikal alebo niečo robil, alebo má nápady, ale proste je obmedzený tým, že na Slovensku sa to proste nedá.
A ak chceme naozaj, aby tieto okresy žili, musíme dať mladým ľuďom dôvod ostať. Musíme im dať prácu, musíme im dať školu, komunitu, ale namiesto toho im podľa mňa dávame len signál hľadajte si budúcnosť inde. A oni to aj robia. Odchádzajú za prácou, štúdiom a za životom do zahraničia. A potom sa čudujeme, že tieto regióny starnú, upadajú, že tam chýba tá potrebná energia. Ale ako ju možno mať, keď investujeme viac do následkov, než do príčin.
Problém vášho návrhu, pán minister, je to, že nič z toho, čo som vymenovala, podľa mňa nerieši. Vás podľa mňa nezaujíma, kam táto pomoc prúdi, ani ako efektívne je minutá. Nezaujíma vás, že väčšina zdrojov, ktoré sa používa, je presunutá pomoc z minulých rokov, pretože firmy túto pomoc ani nechcú častokrát čerpať. A vôbec vás podľa mňa nezaujíma to, ako ju zatraktívniť, ako ju spropagovať, ako ju naozaj aby ju využívali najmä tí šikovní ľudia, ktorí vďaka nej dokážu rásť a naozaj že tým môžeme pomôcť dotknutým regiónom. Podľa mňa by sme sa oveľa viac mali zamerať na to, lebo ja som si teda dala tú námahu, že som si pozrela viaceré zápisnice z riadiacich orgánov, z okresných úradov a teda ja musím konštatovať, že ja som bola až zdesená niekedy, že čo som sa tam dočítala, keď po desiatich rokoch sa tam píše, že kvalita projektov je nízka, že starostovia a starostky častokrát nemajú potrebné informácie, častokrát to majú len ľudia, ktorí teda poznajú niekoho z riadiaceho výboru, častokrát aj tie podporené projekty, mi príde, že sú to veci, ktoré teda, ja neviem, či na poslednú chvíľu alebo kto ako keby rozhoduje o tom, že čo podporíme. Ja to ani radšej už nebudem vymenovávať, lebo to je naozaj že častokrát desivé, alebo že sú to firmy, ktoré sú blízke ľuďom, ktorí sedia v tých riadiacich orgánoch. Čiže naozaj že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá, už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme...
=====
