Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes máme opäť pred sebou poslanecký návrh týkajúci sa zavedenia povinnosti zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť detí ich zamestnancov. Niektorí sa tým už chvália ako hotovou vecou, dokonca sa tento poslanecký návrh objavil v odpočte práce rezortu športu, ktorý prezentoval pod hlavičkou ministerstva cestovného ruchu a športu štátny tajomník pre šport Ján Krišanda na konferencii Šport a spoločnosť v Poprade. To sa zatiaľ hocijakému poslaneckému návrhu z dielničky SNS nepodarilo. Tento zámer môže na prvý pohľad pôsobiť šľachetne, má predsa priaznivý dopad na zdravie detí a mládeže. No za týmto prvým dojmom sa skrýva množstvo otázok a rizík, ktoré je potrebné pomenovať. Podobné experimenty v náročnom období ozdravovania verejných financií môžu mať dôsledky nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na trh práce, rozpočet štátu a verejnej správy a napokon aj na zamestnancov, ktorí by mali z tejto zmeny profitovať.
Dovoľte mi, aby som spomenula vybrané aspekty, ktoré považujem za kritické a ktoré podľa môjho názoru ukazujú, že návrh je potrebné odmietnuť. Začnime hlavným argumentom predkladateľa, ktorý sa opiera o pozitívny vplyv športu na zdravie a prevenciu civilizačných ochorení, ako sú napríklad obezita a cukrovka. To je, samozrejme, fakt, ktorý nebudem vyvracať. Podpora pohybovej aktivity a zdravého životného štýlu detí je dôležitá a nepochybne má pozitívny vplyv. Podpora športu je dokonca úlohou štátu, preto nerozumiem, prečo sa týmto návrhom časti svojej povinnosti štát zbavuje a hádže ju na plecia zamestnávateľov. Nerozumiem, prečo by mali zamestnávatelia túto úlohu na seba prevziať pod takýmto diktátom.
Povinnosť zamestnávateľov prispievať na šport detí bude nielen administratívne, ale aj finančne náročná.
Pre podniky, ktoré plnia úplne iné úlohy a ciele, bude zmena znamenať ďalší nezmyselný zásah do pracovnoprávnych vzťahov a navýšenie personálnych nákladov. Zamestnávatelia čelia zvyšovaniu nákladov na energie, mzdy, prevádzku. Budúci rok sa zamestnávatelia musia vysporiadať s konsolidačnými opatreniami, napríklad transakčnou daňou, a do toho im štát pridá ďalšiu zaťažujúcu povinnosť.
Dôvodová správa sa síce zmieňuje o miernom zvýšení nákladov, avšak pre menšie podniky môže tento dodatočný výdavok predstavovať významný finančný zásah. Ten v kombinácii s ďalšími zvýšenými nákladmi ohrozuje ich stabilitu. Rovnako dôležité je upozorniť, že toto opatrenie nemusí mať očakávané blahodarné účinky na zlepšenie kondície a zdravia detí. Zákonník práce totiž nebude určovať kvalitu toho, čo si zamestnanci ako športový poukaz pre svoje dieťa nechajú preplatiť. Existujú mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú to, či deti pravidelne športujú. Je to bezpochyby rodinné prostredie, sociálna situácia, škola, kolektív, dostupnosť športovej infraštruktúry či ponuka a dostupnosť športov v danom regióne. Vysoko selektívny povinný príspevok od zamestnávateľov nie je efektívnym a už vôbec nie plošným nástrojom na dosiahnutie deklarovaného cieľa, a zároveň prináša vysoké náklady a riziká, ktoré prevyšujú očakávané prínosy.
Ďalším zásadným problémom tejto zmeny je obmedzenie slobody rozhodovania sa zamestnávateľov ohľadom zamestnaneckých benefitov. V dnešnej dobe zamestnávatelia poskytujú široké spektrum benefitov podľa toho, čo považujú za vhodné a efektívne, napĺňajúce potreby svojich zamestnancov a zamestnankýň. Tieto benefity, ako napríklad príspevky na rekreáciu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť alebo dopravu sa často odvíjajú od konkrétnych potrieb zamestnancov a zamestnankýň a ich preferencií. Neraz sú výsledkom interných prieskumov, kolektívnych vyjednávaní či snahy zamestnávateľa zvýšiť svoju atraktivitu na trhu práce. Pridávať štátom stanovenú povinnosť prispievať na športové aktivity detí predstavuje zásah do tejto slobody, čím sa podniky stávajú menej flexibilné a viac obmedzené v tom, ako môžu svoje prostriedky na zamestnancov efektívne vynakladať. Zamestnávatelia budú nútení obmedziť iné benefity a odmeny, alebo dokonca pristúpiť k ich zrušeniu, aby mohli financovať povinný príspevok na šport detí. To znamená, že tí zamestnanci, ktorí nemajú deti alebo pre ktorých príspevok na športovanie detí nie je prioritou, môžu prísť o iné výhody, ktoré pre nich majú väčší význam. Tento postup by teda viedol k nepriamemu znevýhodneniu časti zamestnancov, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich motiváciu.
Navrhovaná zmena čiastočne otvára aj ekonomické otázky. Príspevok na šport detí zamestnancov a zamestnankýň má byť oslobodený od dane, čo prináša výpadok na príjmovej strane štátneho rozpočtu, čo pri iných benefitoch nie je. Dôvodová správa pripúšťa, že výdavky spojené s týmto príspevkom si zamestnávatelia môžu zahrnúť do daňových výdavkov, čo priamo ovplyvní príjmy z daní na úrovni štátu aj samosprávy. Je to ďalšie z mnohých červených čísiel pre príjmy štátu v tejto náročnej dobe. Dopad nie je v návrhu vyčíslený.
Toto je slabina podobných poslaneckých návrhov, ktoré neprešli štandardným legislatívnym procesom a medzirezortným pripomienkovým konaním. Menšie podniky, ktoré majú obmedzené finančné možnosti, môžu byť nútené prehodnotiť svoje plány na rozvoj, expanziu alebo prijímanie nových zamestnancov. V praxi môže dôjsť k tomu, že povinné príspevky na športové aktivity detí sa stanú pre zamestnávateľov dodatočnou bariérou pri prijímaní nových zamestnancov. Zníži sa ich ochota rozširovať pracovné miesta, čo má najväčší dopad práve na regióny, kde sú pracovné príležitosti obmedzené a kde zamestnávatelia bojujú s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. So zvyšujúcim sa počtom takýchto diskriminačných zákonných povinností sa môžu rodičia detí ocitnúť na trhu práce v zhoršenej pozícii a bezdetní uchádzači ešte vo väčšej výhode.
Povinné príspevky na športové aktivity detí nie sú len finančnou záťažou, ale znamenajú aj zvýšenú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov. Firmy a organizácie budú musieť vyhodnocovať, či zamestnanci spĺňajú podmienky na príspevok, kontrolovať oprávnenosť výdavkov, administratívne spracovať žiadosti zamestnancov a administrovať ich vyplácanie vrátane nastavenia interných procesov a IT systémov. Pre zamestnávateľov, ktorí nemajú veľké administratívne tímy, môže byť táto záťaž výrazná a viesť k zníženiu efektivity práce. Zvýšenie administratívy zníži produktivitu malých a stredných podnikov, ktoré nemajú dostatok administratívnych kapacít na efektívne vybavovanie dodatočných povinností. Zvýšenú administratívnu záťaž pocítia aj športové kluby, ktoré majú podľa zákona vydávať doklady potrebné pre nárokovanie príspevku. Aj túto prácu navyše zrejme budú robiť dobrovoľnícky.
Snaha predkladateľov tejto úpravy je nepochybne vedená dobrým úmyslom podporiť zdravie detí a mládeže prostredníctvom športových aktivít. Tento cieľ je možné podporiť aj bez toho, aby sa zavádzali nové povinnosti pre zamestnávateľov. Iné krajiny sa zameriavajú na podporu športu detí a zdravia detí prostredníctvom podpory, ktorá smeruje priamo do škôl, športových organizácií alebo do samospráv. Namiesto nových experimentov potrebujeme vylepšovať tento systém. Potrebujeme zacieliť financie priamo na deti a neprehadzovať úlohy štátu na plecia zamestnávateľov.
Zriadením ministerstva športu ostal školský šport odstrihnutý od agendy športu, čo je obrovská škoda. Práve v školskom športe je priestor na rozvoj aktivít a cielenej podpory, ak nám ide o rozvoj športu, pohybu a podporu zdravia detí a mládeže. Takáto podpora sa dostane všetkým deťom, nielen tým, ktoré majú šťastie a majú rodiča zamestnaného vo firme spĺňajúcej kritériá návrhu. Potrebujeme rozvíjať koncept aktívnej školy po vzore programov v iných krajinách, príkladov dobrej praxe je, samozrejme, omnoho viac naprieč Európou.
Zatiaľ sa, bohužiaľ, tejto vláde podarilo len zakryť problém s treťou hodinou telesnej výchovy tým, že ju školy môžu vykazovať prakticky cez akúkoľvek pohybovú aktivitu. Podpora športu a prevencia civilizačných ochorení by sa mali realizovať ako súčasť dlhodobých verejných politík a stratégií, ktoré sú efektívne a nenarúšajú rovnováhu na trhu práce a neprinášajú neúmernú záťaž pre podnikateľov.
Dovoľte mi zhrnúť povedané. Zavedenie povinnosti poskytovať športové poukazy na športové aktivity detí zamestnancov so sebou prináša viac problémov než benefitov, od zvýšených nákladov pre podniky až po riziko vplyvu na vytváranie nových pracovných miest. Všetky tieto aspekty predstavujú vážne dôvody na to, aby tento návrh nebol podporený. Aktuálna legislatíva a dobrovoľnosť preplácania športových poukazov je dostatočná. Podpora zdravého životného štýlu detí je, samozrejme, vítaná, ale spôsob, akým má byť zabezpečená týmto návrhom, je diskriminačný a škodlivý. Návrh spôsobí znižovanie motivácie zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké výhody podľa reálnych potrieb zamestnancov. Verím, že ministerstvo cestovného ruchu a športu si páni zo Slovenskej národnej strany nevydupali na to, aby zodpovednosť za rozvoj športu mládeže prehadzovali na plecia zamestnávateľov. A netreba zabúdať, že tými zamestnávateľmi sú aj štátna a verejná správa. Budú mať na túto povinnosť v rozpočtoch viac peňazí? Nepridávajme im ďalšie nezmyselné povinné výdavky. Je neakceptovateľné rozdeľovať deti na tie, ktoré si zaslúžia podporu svojho športovania, pretože ich rodič pracuje viac ako dva roky u väčšieho zamestnávateľa a na tie ostatné, ktorých rodič to kritérium nespĺňa. Diskriminačné populistické opatrenia nám mládež na športoviská neprilákajú.
Vláda má všetky nástroje na to, aby situáciu zlepšovala systémovo cez ministerstvo športu, ministerstvo školstva, cez národné programy podpory pohybových aktivít alebo dotačné schémy. Koľko eur z rozpočtu ministerstva športu pôjde na športové poukazy? Nula. Svoje úlohy hádže SNS na plecia iných.
Páni, prevezmite už konečne zodpovednosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o odmietnutie tohto škodlivého a diskriminačného návrhu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pani kolegyňa, je tam vysoká odvodová položka, ktorá vlastne sa odpočíta a vymeriavací základ pre platenie do Sociálnej poisťovne sa značne zníži. Veľmi často práve sa vypláca mzda do výšky tejto odvodovej položky, vlastne odpočítateľnej položky tak, aby nemuseli sa platiť žiadne odvody štátu a toto je veľmi obvyklá prax.

Ďakujem, pán predsedajúci, uvedomil som si, že prečo, lebo čítal som tú správu kolegyni.
Takže ja by som len chcel podčiarknuť niektoré veci, ktoré ona tvrdí, je tá, že ja v tom vidím tiež riziko tej čiernej práce tým pádom, že tí zamestnávatelia budú môcť manipulovať s tými zamestnancami.
Takže súhlasím s tým a prosím vládnu koalíciu, aby tento zákon vrátila naspäť na dopracovanie a budem sa opierať aj o tvrdenie ministerstva financií, že daný zákon, resp. daná zmena zákona bude mať výrazne negatívny vplyv na verejné financie a vzhľadom na to, že vyjadrenie prišlo 23. augusta, máme teraz november, je mi ľúto, že nedošlo ku dopracovaniu tých poznámok, ktoré ministerstvá žiadali od navrhovateľov tohto zákona. Takže myslím si, aby to nemalo na konci dňa ten negatívny dopad na tých zamestnancov, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie
A čo sa týka dopadu na cestovný ruch, ja osobne si nemyslím, že aj zmena tohto zákona bude mať pozitívny vplyv na dopad na cestovný ruch, chýbajú tam systémové zmeny, chýbajú tam ďalšie rôzne možnosti pre študentov, ktorí by vedeli počas tých sezónnych prác využívať povedzme ten gastro sektor, ten cestovný ruch, aby sa tam jednoduchšie uplatnili. Sú tam limitácie, čo sa týka BOZP, tu by sme sa mali pozrieť potom povedzme, títo zamestnanci potrebujú ďalšie potvrdenia či už od lekára, alebo vyšetrenia lekára, ak chcú sa zamestnať v tom cestovnom ruchu, takže skôr by som sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, poslanci z Klubu Slovenskej národnej strany predložili návrh zákona, ktorého cieľom je odstrániť nejednoznačnosť právnej úpravy sezónnej práce v Zákonníku práce v odvetví cestovného ruchu. Tak sa pozrime na to, čo hovorí Zákonník práce dnes.
Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce predstavuje osobitný druh dohody, ktorú bude môcť zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom na výkon sezónnej práce. Pojmom sezónna práca sa rozumie výkon pracovnej činnosti, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje 8 mesiacov v kalendárnom roku. A táto veta je naozaj veľmi dôležitá, budem sa k nej opakovane vracať.
Druhy sezónnej práce v súčasnosti v Zákonníku práce sú taxatívne vymenované v prílohe č. 1b pre cestovný ruch a ide o tieto pracovné činnosti:
1. Preprava osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách, vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc.
2. Prenájom lízingu, rekreačných potrieb alebo športových potrieb.
3. Prevádzkovanie táborov.
4. Prevádzka umelých vodných plôch.
5. Prevádzka lanoviek, pozemných lanoviek a lyžiarskych vlekov.
6. Prevádzka reštaurácií a pohostinstiev, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v 1. až 5. bode.
To isté platí aj pre prevádzku hotelových a ubytovacích zariadení v bode 7.
To znamená, že ubytovacie a reštauračné zariadenia sa považujú za sezónnu prácu len vtedy, ak sú viazané na iné sezónne záležitosti, a to je preprava osôb, tábory, vodné plochy, vleky a lyžiarske lanovky.
Má to úplnú logiku, preto ma veľmi prekvapuje, ako sa Slovenská národná strana ide stavať k tomu, že chce odstrániť nejednoznačnosť tohto ustanovenia.
A ten návrh je taký, že sa odstrihne od prevádzky ubytovacích zariadení a stravovacích zariadení druhá časť vety v tom, čo som citovala a budú všetky ubytovacie a stravovacie zariadenie považované za sezónne prevádzky.
Tak sa pýtam, akou sezónnou prevádzkou je náš parlamentný bufet, do ktorého chodievate celý rok. Podľa tohto zákona sa bude môcť stať každá stravovacia a ubytovacia prevádzka sezónnou prevádzkou a využívať zamestnancov na dohodu o pracovnej činnosti či vykonaní práce pre sezónnych zamestnancov.
Preto podľa mňa nie je pravda, a som o tom presvedčená, že zákon je v súčasnosti úplne jednoznačný a nemôžeme nejednoznačnosť, tak ako si ho vykladá SNS, nahradiť tým, že my úplne zmeníme výklad sezónnosti pre stravovacie a ubytovacie zariadenia, a to znamená, že všetky ubytovacie a všetky stravovacie zariadenia sa zrazu stanú sezónnymi podnikmi. Čo tým navrhovatelia sledujú?
Ja tvrdím, že ak dôjde k zmene Zákonníka práce navrhovaným spôsobom, tak ešte viac poškodia pracovné a platobné podmienky čašníkov, recepčných, kuchárov, barmanov, chyžných a mnohých ďalších profesií v cestovnom ruchu. Oberú ich o budúci dôchodok, umožnia zamestnávateľom neustále opakované uzatvárania pracovného pomeru a oberú veľkú skupinu zamestnancov o toľko sľubované istoty touto vládou. A rovnako poškodia aj poctivých podnikateľov, ktorí zamestnávajú všetkých tých kuchárov, čašníkov, chyžné na férový pracovný pomer a vyplácajú im spravodlivú mzdu, nie smiešnu odmenu na papieri a zvyšok na ruku, ale férovú oficiálnu mzdu a odvádzajú za nich odvody.
58-2
Ja sa teraz pristavím pri slovách pani kolegyni Kramplovej, pretože určite som nepovedala, že sa všetky pracovné pomery teraz nahradia touto sezónnou, tými dohodami na sezónnu prácu, pretože zostanú poctiví podnikatelia v cestovnom ruchu, ktorí si vážia svojich zamestnancov, ktorí im poskytujú férový zamestnanecký pomer na plný pracovný úväzok a platia im férovú mzdu. Takže určite som nepovedala, že to nahradia všetci, ja som povedala to, že to dáva priestor práve tým neférovým zamestnávateľom, ktorí zneužívajú svojich zamestnancov.
A ďalšiu vec, čo ste povedali, pani kolegyňa, povedali ste, že sa platia riadne odvody z tejto dohody, tak ja tvrdím, že sa neplatia, lebo to tak je, neplatí sa starobné poistenie a neplatí sa poistenie v nezamestnanosti, tak aj preto vlastne títo zamestnávatelia chcú ušetriť na odvodoch a platiť menej, a preto budú využívať túto možnosť, veľa z tých nepoctivých podnikateľov.
Predkladatelia podľa mňa touto novelou nielenže úplne znegovali význam sezónnej práce a zavádzajú do paragrafov o sezónnej práci aj prácu, ktorá nemá so sezónnosťou nič spoločné. Ale idú oberať zamestnancov aj o férovú mzdu, o sociálne istoty a dôchodok či dávku nezamestnanosti a dávajú konkurenčnú výhodu špekulantom v hotelierstve a v gastre, ktorí nie sú ochotní riadne zamestnávať a vyplácať svojich zamestnancov. Predkladatelia však dokonca pripravili tento zákon úplne babrácky a v dôvodovej správe uviedli, že zákon má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pričom samotné ministerstvo hospodárstva žiada predkladateľov, aby tento vplyv kvalitatívne v položke popísali, do dnešného dňa sa tak nestalo. Ja napoviem predkladateľom, že týmto návrhom zákona sa kriví podnikateľské prostredie a to neoprávnenou konkurenčnou výhodou pre tých, ktorí budú šetriť na mzdových nákladoch a budú využívať takýto druh pracovného pomeru.
Ešte oveľa väčšia babráckosť je v prípade určenia vplyvu na rozpočet verejnej správy. Pozrime sa na to, čo napísalo ministerstvo financií, dovolím si citovať, v dôvodovej správe je uvedené, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podľa ministerstva financií však má návrh zákona negatívny vplyv na verejné financie niekoľko miliónov eur, pretože uvedená zmena by rozšírila okruh osôb oprávnených pre uplatnenie si odvodov odpočítateľnej položky zo sezónnej práce.
A ešte, pani Kramplová, vlastne sa vyjadrím aj k tomu, keďže bude tá odpočítateľná položka ku mzde, to znamená, že budú platiť oveľa menej aj na nemocenské poistenie, alebo ho nebudú platiť vôbec. Takže nebudú mať nárok ani na péenku.
Ešte vlastne docitujem, čo uviedlo ministerstvo financií, v súlade zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné uviesť a zdôvodniť všetky predpokladané finančné dôsledky návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Taktiež je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu znížených príjmov.
Preto by mňa veľmi zaujímalo v tejto dobe, v tejto ťažkej dobe konsolidácie, kedy podnikatelia naozaj budú trpieť a platiť väčšie dane, akým spôsobom chce Slovenská národná strana priniesť príjmy na tento výdavok štátneho rozpočtu alebo znížené príjmy štátneho rozpočtu. Doteraz tento návrh nebol doplnený o žiadne povinné informácie, o ktoré ministerstvo žiada.
Preto, pán predsedajúci, v zmysle § 83 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie. Žiadam, aby to zaznamenal aj spravodajca alebo spravodajkyňa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo a rovnako ďakujem pánovi poslancovi Migaľovi, že sa zapojil do tejto diskusie vecným spôsobom a zareagoval aj na konkrétne výčitky.
No vy ste vlastne začali tým, ak to budem nejako parafrázovať, že si nemyslíte, že je to oslabovanie organizácií, ktoré sa venujú ochrane prírody, ale tie fakty sú jasné. Ten inštitút zúčastnenej osoby je, je oveľa, má oveľa slabšie postavenie a ponúka oveľa slabšie nástroje, jedným z najdôležitejších je možnosť odvolať sa v tom konaní, toto sú jednoducho fakty. Čiže hoci si nemyslíte, že to povedie o oslabovaniu tých organizácií, tak fakty nám hovoria, že sa ich postavenie oslabí.
Rovnako ste ocenili prácu napríklad lesoochranárskeho združenia Vlk za to, čo robia v ochrane prírody, ale beriete im nástroj, ktorý je jednoznačne medzi tými, ktoré najčastejšie na tú ochranu prírody s pozitívnym dopadom na spoločnosť používajú. Čiže je zvláštne oceňovať ich prácu, keď im zároveň výrazným spôsobom zväzujete ruky.
Ďakujem, že ste spomenuli nejaké konkrétne prípady a hovorili ste o tom, že sa, že napríklad bývajú prieťahy pri povoľovaní napríklad bežeckých pretekov. S tým som sa stretla aj ja sama alebo pri bohoslužbách. No ale znamená to aj to, že riešite, že nebudú prieťahy pri výruboch a výstavbe v chránených územiach, to jednoducho nejde od seba oddeliť.
No a ja sa priznám, že teda na tie žaloby, na to sa určite ešte pozriem a zameriam, ale je to rovnaká situácia ako pri novele o EIA. Tam takisto nie je, dobre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kramplová, no, ja vám to nechám, kľudne, je, môže sa vám to zdať, že opakujem floskuly, ale je v nich, ako povedal aj tuto kolega, je v nich veľa dát, faktov, argumentov, o ktorých sa dá diskutovať, o ktorých sa dá viesť diskusia. Ale z vášho vystúpenia sme sa vlastne nedozvedeli nič, o čom by sme, čo by, čo by mohlo podnietiť tú diskusiu. Dozvedeli sme sa niečo zo životopisu pána poslanca Garaja a ja vám aj poviem, z čoho som vychádzala, lebo ja som tá posledná, čo, čo bude chcieť tuto súdiť druhých ľudí, ale ja som vychádzala z veľmi konkrétnej veci pri tom hodnotiacom úsudku pána poslanca Garaja. Ja mu neberiem jeho vzdelanie, ale ja som vychádzala z toho odôvodnenia toho pozmeňujúceho návrhu, v ktorom jednoducho sú napísané nezmysly. Je tam napísané, že v minulosti mohol správne rozhodnutia preskúmať súd len na základe návrhu účastníka konania.
V súčasnosti podľa zákona č. 162/2015 Z. z., čiže správny súdny poriadok, môže správnu žalobu podať aj osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale napríklad zúčastnená osoba.
Tak ja sa pýtam teda, je to šanca na reparát, ja kľudne zmením aj ten svoj hodnotiaci úsudok, že z ktorého ustanovenia toho správneho súdneho poriadku, pán Garaj, ste, teda pán Garaj vyvodil, že zúčastnená osoba má právo podať správnu žalobu. To je moja veľmi konkrétna otázka, ja som myslela, že úplne nemá zmysel ju pokladať. Je to v tomto odôvodnení, ja som presvedčená, že je to nezmysel. Z toho som teda usudzovala, že pán poslanec nevie úplne, o čom hovorí v tomto prípade, že bol použitý podobne ako pán poslanec Kvorka vedľa neho sediaci, ale ja si veľmi rada vypočujem a budem veľmi rada, ak sa pán poslanec prihlási do rozpravy a odpovie mi na túto otázku. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Tamara, za tvoje vystúpenie.
Je to paradox, že nezaradený poslanec Huliak, ktorý sa tak rád stavia do pozície morálnej polície, nemá ani dostatok slušnosti, aby prišiel do tohto pléna obhájiť svoj vlastný návrh zákona. Neprišiel ani v prvom čítaní, neprišiel v druhom čítaní, lebo sa mu zjavne diskutovať nechce a nechce sa mu ani čeliť absolútne adekvátnym otázkam. Nechce sa mu argumentovať na základe faktov a dát, čoho dôkazom bolo aj prerokovanie tohto jeho legislatívneho návrhu na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, keď ako jeho vlastný predseda uťal diskusiu. Síce na to nebol pádny dôvod a kým kolegyňa Tamara Stohlová si pre túto diskusiu dokonca vypýtala dáta cez infožiadosť a argumentovala konkrétnymi údajmi, tak pán Huliak ju buzeroval vetami, "to nie je nič nové", to je štandard jeho, zlý štandard, ako napríklad "prejdite k veci, kolegyňka". Nehovoriac o tom, že na strane opozície boli konkrétne, na faktoch postavené otázky, kým koalícia argumentovala argumentmi typu, hádam nechcete spochybňovať moje životné skúsenosti.
Tak ja chcem len pripomenúť, že my sme v tejto ustanovizni nie od toho, aby sme prijímali zákony na základe životných skúseností, ale sme tu od toho, aby sme prijímali na dátach založené politiky rešpektujúce vedu a ústavu. Nato sme predsa skladali poslanecký sľub, na ústavu v tomto pléne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja musím uznať, Tamara, že toto bolo jedno z top vystúpení, ktoré si tu podala, ale aj tak mám silný pocit, že súčasní poslanci vládnej koalície to nepochopili a nepochopia to, lebo asi noty znejú inak. Ale ja by som chcel dodať, že takisto ako bolo povedané, že trošku ma, je zarážajúce, že v novele zákona, keď sa spomínajú vplyvy, že bude to mať, že to bude mať žiadny dopad na životné prostredie, je to smiešne, lebo bude mať výrazne negatívny dopad na životné prostredie, takže by ma celkom zaujímalo, že z čoho sa vychádzalo v rámci tohto zákona, že čo je vlastne ten žiadny.
A poviem úprimne pravdu ako čím ďalej, tým viac mám pocit, že súčasná vládna koalícia dehonestuje už toto ministerstvo. Tie zákony, ktoré sú predkladané, nie sú, nie sú pre občanov, nie sú pre ochranu životného prostredia. Tie zákony vytvárate pre papalášizmus, pre vašich ľudí a pre nikoho iného. Ako týmto zákonom chcete ochrániť životné prostredie? Nijako. Beriete kompetencie, ničíte životné prostredie a verím tomu, že prídete onedlho s návrhom, že toto ministerstvo sa bude musieť premenovať na ministerstvo pre developerov alebo pre ničenie životného prostredia, už to nechám na vás, akože ste veľmi kreatívni poslednú dobu, respektíve posledné mesiace, ale momentálne tento zákon neprináša nič pre ľudí a nič pre životné prostredie, práve naopak, ničíte ho.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja som to hovoril už pri prvom čítaní, ale zopakujem to aj tentokrát. Teda predkladáte návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý podľa vás nemá vplyvy na životné prostredie, čo je teda naozaj neuveriteľné.
A tá druhá vec je ohľadom tej racionalizácie, o ktorej hovoríte v dôvodovej správe, tak tam sa píše o tom, že v podstate, aby som bol úplne presný, budem citovať: "Ďalším z hlavných cieľov zákona je upraviť územnú pôsobnosť členov dobrovoľnej stráže prírody. Tá je aktuálne spravidla nastavená na pomerne rozsiahle územia, napríklad celé kompetenčné územia správ chránených krajinných oblastí alebo prípadne na celé územie Slovenskej republiky. Doplnením, resp. upravením pôsobnosti členov dobrovoľnej stráže prírody sa zužuje ich územná kompetencia na pozemky v ich vlastníctve, správe, nájme alebo obhospodarovaní, alebo na iné pozemky po písomnej dohode s ich vlastníkom, správcom, nájomcom, pričom dôjde k racionalizácii výkonu ich činnosti."
Čiže touto logikou vašou by sme mohli povedať, že keby sme úplne zrušili celú dobrovoľnú stráž prírody, tak by sme najviac zracionalizovali to všetko okolo toho. Čiže naozaj neuveriteľné veci tam sú napísané, a teda pozmeňujúci návrh absolútne nerieši nič z tohto, práve naopak, ešte prikladá viac dreva do tohto ohňa. Ďakujem.