Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem teda aj kolegom za pripomienky. Ja vlastne, teraz je to tak rok, čo sedím v tomto parlamente ako opozičná poslankyňa a ja vlastne teraz začínam zisťovať, že v čom je to skutočné utrpenie byť v opozícii, lebo vlastne strašne frustrujúce stále hovoriť, že ja som vám to vravela. A nečakala som, že tie moje predpovede, lebo ja som zjavne asi dobrý prognostik na rozdiel od pána Michelka, že sa budú tak rýchlo a tak presne vypĺňať a úprimne vám hovorím, kolegovia, že toto je na mojej práci najfrustrujúcejšie. Nie to, že nepresadím nejaké svoje predstavy o tom ako má Slovensko vyzerať, ale to, že vlastne vám hovorím jednoduché dôsledky toho, čo prijmete a ono sa to potom stane a vy ako keby myknete plecami. To ma naozaj frustruje a s tým sa budem musieť ešte nejakým spôsobom vysporadúvať, ak sa to vôbec dá, lebo to, čo ja tu počúvam, je, že vy všetci viete, že ten proces je zlý a ešte stále sa dá s ním niečo robiť, nehovorím, že veľa, ale dá, dá sa urobiť protiváha k pánovi Machalovi, ktorého zjavne nevie zastaviť nikto, ani pán premiér. Ale vy hovoríte, choďme týmto zlým procesom, urobme to takto a potom niekedy v budúcnosti to možno zmeníme. Len viete, kedy bude tá budúcnosť? Za šesť rokov, lebo vy ste tam tých ľudí navrhli navoliť na šesť rokov. To znamená, že potom o šesť rokov budeme tu s pánom Jarjabkom zase tak vzdychať, že joj, kde sú tie korene toho, že to teraz je zlé.
Tak tu sú tie korene, takže ešte teraz urobme, čo sa urobiť dá. Ďakujem.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, taká trochu technickejšia správa. Na prvý pohľad menej zábavy ako bežné zákony, ktoré tu riešime, ale čo sa týka spravovania verejných financií veľmi dôležitá. Takže pár mojich poznámok, ak dovolíte.
Najprv kto je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť? Je to nezávislá inštitúcia, majú ju všetky krajiny Európskej únie dokonca na základe európskej legislatívy. Majú ju všetky civilizované slušné krajiny, aj Amerika a ostatné anglosaské štáty aj mimo Európskej únie. Jednoducho je to inštitúcia, ktorá nastavuje zrkadlo vláde, konkrétne ministrovi financií o tom, ako spravuje verejné financie. Trošku blbé načasovanie, síce lepšie neskoro ako nikdy, ale lepšie by bolo o tejto správe rozprávať predtým, ako ste si tu schválili ten hanebný konsolidačný balíček, ktorý prináša Ficovu drahotu a postupné udusenie ekonomiky, pretože ona ukazuje východisko, v ktorom sa verejné financie nachádzajú a aké majú možnosti.
Tak tri také krátke poznámky, čo sa v nej nachádza. Napríklad RRZ konštatuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií v roku 2023 nebola dosiahnutá, naopak, že slovenské verejné financie sú veľmi neudržateľné a ukazuje to aj teda, samozrejme, na konkrétnych číslach. Ďalej hovorí, že prehľad plnenia povinností ohľadom dlhodobej udržateľnosti, ako sú výdavkové limity a samotného dlhu, ukazuje, že veľa podmienok vláda splnila len formálne. Napríklad jednou z podmienok zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovej brzdy je zmrazenie platov. Tie formálne sú zmrazené, ale vláda to obišla a zdvojnásobila si platy tým, že si zaviedla alebo teda výrazne zvýšila paušálne náhrady. To je škoda, lebo možno by ministri mohli zarábať viacej, ale takí, ktorí sa správajú zodpovedne. To znamená, že najprv ozdraviť verejné financie a potom dostať odmenu za tieto výsledky, tak o tom ani chýru, ani slychu.
A tretia poznámka, ono tých vecí je tam, samozrejme, viacej, hovorí, že prehľad plnenia odporúčaní rady ukazuje, že vláda vo veľkej miere v princípe odignorovala všetky odporúčania, ktoré sa tam nachádzajú. A ja by som k tomu rád doplnil a keďže ako som povedal, tá správa bola zverejnená niekedy na jar, čo to bol nejaký marec, apríl, kedy to zverejňujete... v auguste, okej, pardon, ...a ukazuje teda, v akom stave sú verejné financie. Ale teda medzitým sa udiali aj nejaké veci, tak by som doplnil nejaké aktuálnosti. A teda, čoho sme tuná medzičasom už boli svedkami a čo sme mohli vidieť.
Za prvé, že vláda ďalej prehlbuje deficity. Tak takto, keď to zosumarizujem na časovej osi súčasnej vlády, v júli v roku 2023 bol odhadovaný deficit verejných financií 4,8% HDP, bol to tzv. semafor Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, to je iný semafor, ale Rada rozpočtovej zodpovednosti v monitoringu každý mesiac hovorí, že aký je to odhad, 4,8 %. Potom prišla vláda Roberta Fica č. štyri a na konci roka bol deficit 5,2 % HDP. V roku 2024 podľa teda najnovších odhadov dosiahnu verejné financie deficit 5,8 % HDP. A teraz, potom prišiel konsolidačný balíček, na základe ktorého teda očakávate, aj keď musím poznamenať so značnými rizikami, 4,7% HDP. Teda keď to skrátim, keď ste prišli 4,8, koncom budúceho roka, teda posledný, teda najnovší známy údaj na základe platnej legislatívy, 4,7. Mne to znie ako skoro rovnaké číslo. To je na margo toho, keď hovoríte, ako konsolidujete.
A druhú poznámku doplním, dlh naďalej stúpa, rastie, odkedy ste nastúpili k moci a bude ďalej narastať na celom volebnom horizonte a hovoria to vaše dokumenty, ktoré ste už buď schválili, alebo ktoré tuná máme čoskoro na programe ako napríklad rozpočet verejnej správy. Kým rok 2023 sa skončil s dlhom 56 %, na konci tohto roka sa počíta, že bude na úrovni 59 %, čo je 77 miliárd, ak chcete. Inými slovami 4 130 eur na každého občana Slovenskej republiky vrátane všetkých teda, všetci občania, dôchodcovia aj novorodenci a tak ďalej.
Na konci volebného obdobia sa očakáva, vláda Slovenskej republiky, to nie sú čísla, ani naše opozičné, ani teda konkrétne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tá má podobné čísla, ale samotná vláda očakáva 60,7 %, čo je 15-tisíc eur na každého občana. Aj vy, čo ste na balkóne, aj vy, čo ste pri telke, všetci, ktorí tuná sedíme, úplne každého z nás. Zo 14 130 na začiatku do na 15 000 na konci za čias vlády Roberta Fica č. štyri, ktorý v programovom vyhlásení vlády sľubuje stabilizáciu dlhu. No a potom, táto správa je zaujímavá v tom, že ona tam veľmi konkrétne hovorí o tom, ako sa vyvíjajú teda verejné financie a je to margo tej diskusie, ktorú tu máme často, že kto za to môže. Tak ak môžem teda upriamiť pozornosť, vy čo ste tu špeciálne z vládnej koalície, ale všetci, čo to pozeráte, tak pozrite si ten graf č. 1, ktorý je na začiatku tej správy. To je ukazovateľ, že ak sa mám pozrieť na jedno číslo, na jeden indikátor, ktorým sa chcem pozrieť, ako sa máme z hľadiska finančného, tak sa pozriem na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. A na ňom môžete vidieť, že na konci roku 2023 tá hodnota je konkrétne 6,2 a je úplne najhoršia za posledných 12 rokov, teda od roku 2011, kedy sa výrazne znížila, potom ku koncu volebného obdobia 2016 – ´20 výrazne narástla, potom v ďalšom volebnom období za vlády Matoviča, Hegera najprv mierne klesla, potom naspäť narástla. Za vašej vlády teda dosiahla tento nateraz vrchol za posledných 12-13 rokov, 6,2.
No a ten dôvod je a pred dvoma týždňami som zachytil premiéra Fica na stretnutí so samosprávami o tom, ako hovoril, že už nemáte priestor sa ďalej vyhovárať, a už musíte prebrať zodpovednosť. Tak dúfam, že všetci v koalícii ste si toto vypočuli a možno by toto mohla byť aj príležitosť, že už teda sa prestane každý vyhovárať a preberiete tú zodpovednosť za vládnutie. Ale teda, ak to môžem zosumarizovať, že čo sa stalo za tie posledné roky, tak vláda v rokoch ´16 – ´20, teda dve vlády pána Fica a Pellegriniho v dobrých časoch, kedy vládli, nešetrila, naopak, rozhadzovala. Reči o najlepších deficitoch sú síce technicky správne, ale tak trochu zavádzajúce preto, lebo v marci 2020, keď išiel SMER a teraz už aj HLAS do opozície, bol náš deficit síce siedmy najhorší v EÚ, pritom ale 17 krajín Európskej únie malo prebytky, teda šetrilo si na horšie časy v tých dobrých. Robert Fico a neskôr aj Peter Pellegrini mali šťastie, že vládli počas ekonomicky dobrých časov. Namiesto toho, aby nás pripravovali na budúcnosť, tak nám vytvárali dlhy. A deficit a dlh a zvyšujúci sa dlh bol konzistentne väčší ako vo zvyšku Európskej únie. V roku 2020 sme mali paradoxne nižší deficit ako priemer EÚ, už v tom pandemickom, aj v roku 2021 sme boli tiež blízko priemeru. Skrátka prišla pandémia a energokríza, tie pochopiteľne zvýšili deficity, ale zvýšili ich úplne všade vo svete, pretože to boli výdavky alebo jednoducho náklady na verejné financie, ktoré boli spôsobené pandémiou a následnou energokrízou. Avšak predošlé vlády SMER-u nás na tieto zlé časy nepripravili, ako si môžete pozrieť na tom grafe č. 1 správy RRZ. No a v roku 2020 teda konkrétne mal vtedajší premiér Peter Pellegrini, nám predstavil najdrahšiu predvolebnú kampaň. Aj z tohto dôvodu bol február 2020 prvým mesiacom, kedy sme sa dostali do najrizikovejšieho pásma dlhodobej udržateľnosti a znova opakujem, tu si to môžete pozrieť úplne presne, pretože na týchto dátach sa dá ukázať v priebehu roka 2020, pretože môžete povedať, že však potom už prišiel Matovič, potom prišiel covid a tak ďalej, vy si môžete pozrieť, v akom stave bol ten údaj vo februári 2020, čo bol teda odovzdanie vlády Pellegriniho a ako, mimochodom, klesol do konca roku 2020, teda už v tom pandemickom roku. Ale môžete si pozrieť, ako potom následne narástol aj za vlády Matoviča, Hegera najmä teda kvôli opatreniam, ktoré zaviedli oni neskôr počas svojho vládnutia. Aj ako narástla kvôli energokríze, kvôli pandémii, a teda už aj kvôli štvrtej vláde Roberta Fica koncom roka 2023. No a tak týmto sa dá, na základe týchto údajov skonštatovať, že hospodárenie medzi rokmi ´16 a ´20 malo najväčší podiel na zhoršení dlhodobej udržateľnosti, až približne tri štvrtiny toho celkového nárastu spôsobili vlády pána Fica a pána Pellegriniho v tých rokoch.
No a premostím teda k záveru, že, samozrejme, a už sme sa tuná viackrát na tom po novom už aj zhodli, že konsolidovať musíme.
Priznáva to už aj vládna koalícia po mesiacoch zatĺkania, avšak to, čo teda ste predstavili, bolo nie ozdravenie verejných financií, ale bolo znižovanie deficitu. A na záver mi dovoľte len skonštatovať také želanie, že ja by som chcel vidieť konsolidáciu, ktorá bude mať čo najmenší sociálny vplyv a čo najviac pomôže budúcemu ekonomickému rastu a rastu životnej úrovne, resp. čo najmenej ho oslabí. A tento balíček je v kontraste s týmto, prináša zvyšovanie cien a prináša postupné tlmenie ekonomiky.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme teda o vládnej novele zákona 597 a iných zákonov v rámci školskej legislatívy, ja by som na úvod povedala alebo zopakovala, znovu ozvučnila, že oceňujeme ten hlavný zámer novely, a to je teda zmena financovania materských škôl a tým aj naplnenie jedného z míľnikov plánu obnovy a odolnosti. Považujem to za veľmi pozitívnu správu a v niečom osviežujúce, že tu máme vládny návrh, ktorý teda ide v súlade s plánom obnovy a odolnosti a napĺňa jeho míľniky. Taktiež zopakujem, čo tu už aj ale odznelo, že do budúcnosti snáď sa teda podarí aj zjednotiť, viacej ešte zjednotiť to financovanie školstva, čo sa týka školských klubov detí a jedální, ale teda minimálne nateraz ide táto krajina dobrým smerom v tom, ten hlavný cieľ vedie lepšia dostupnosť predprimárneho vzdelávania pre naozaj všetky deti na celom Slovensku.
Novela vstupuje teda aj do iných zákonov v rámci školskej legislatívy a predovšetkým do školského zákona, o viacerých zmenách už hovorili moje kolegyne za poslanecký klub Progresívne Slovensko, ja sa zameriam ešte na tri témy, a zároveň na záver môjho vystúpenia prečítam tri pozmeňujúce návrhy.
Tá prvá téma sa týka umiestňovania detí z centier pre deti a rodinu, ľudovo povedané z detského domova, do školy. Predstavme si, a také prípady sa nám dejú každý jeden školský rok, keď dieťa je uprostred školského roka na základe rozhodnutia súdu vyňaté zo svojej pôvodnej rodiny alebo teda z rodiny, kde doteraz vyrastalo, a je presunuté do detského domova. Takéto prípady sú vždy veľmi závažným zásahom do života toho dieťaťa, vždy sú spojené s tým, že dieťa pravdepodobne už si prechádzalo niečím veľmi traumatizujúcim a do toho mu vojde akoby ďalší nejaký zásah osudu z jeho pohľadu, a to je to, že je, že je presunuté do detského domova. V ideálnom prípade by také dieťa, ak to je čo i len trochu možné, malo zostať vo svojej pôvodnej škole, aby aspoň v tom školskom prostredí mu boli zachované nejaké sociálne väzby a nejaká životná kontinuita, keď už sa mu teda mení to najzákladnejšie, teda ten jeho domov. Toto samé osebe by ideálne mal školský zákon akoby ujasňovať, že toto by mala byť tá primárna, primárna voľba. Ale vieme z praxe, že často tie detské domovy sú, žiaľ, relatívne ďaleko od pôvodného bydliska dieťaťa a tým pádom je nutná aj zmena školy, aby zase to dochádzanie nebolo nad rámec jeho najlepšieho záujmu. A keďže detské domovy sa dlhodobo boria s problémom, že tým deťom sa nemení trvalý pobyt, tým pádom sa im nemení školský obvod a nie vždy sú tie školy v okolí ochotné tie deti prijať a často riaditelia detských domovov nešťastne obvolávajú školy a zisťujú, kde by to dieťa malo chodiť, tak bol do zákona teraz navrhnutý, ide sa prijať nový odsek, ktorý hovorí vyslovene o tom, že keď je dieťa v detskom domove, tak ho musí prijať najbližšia škola. Problém je v tom, že nie vždy najbližšia škola je tá škola v najlepšom záujme. Je nevyhnutné, aby pri výbere školy pre takéto dieťa sa naozaj zohľadňovali všetky faktory, nie iba tá blízkosť k detskému domovu, ale napríklad to, aké malo to dieťa doteraz vyučovací jazyk. A to sa týka už aj predškolákov, si predstavme troj-, štvorročné deti, ktoré sú z rodín s maďarským materinským jazykom, chodilo do maďarskej škôlky, po slovensky teda ešte poriadne ani nevie a nielenže sa teda presúva do detského domova, ale ešte aj tá škôlka, vlastne ten detský domov mu musí vybrať tú najbližšiu, ktorá môže byť slovenská.
Úplne najdôležitejšie je však toto zachovanie kontinuity pri stredoškolákoch. A toto je téma, ktorá sa nám v školskom zákone opakuje a týka sa napríklad aj detí v reedukačných centrách, o tom tu ešte, o tom tu ešte dneska bude reč, že my potrebujeme prihliadať na to, aby dieťa, ktoré si vybere nejakú, aby malo možnosť na výber strednej školy podľa toho, čo ho zaujíma, na čo má talent, v čom sa chce v budúcnosti živiť. Veď práve ako tieto deti veľmi často nepokračujú na vysokú školu a práve tá stredná škola je to, kde môžu získať kvalifikáciu, z ktorej potom celý život budú čerpať a vďaka ktorej budú úspešní na trhu práce, alebo práveže sú donútení vybrať si hocaký odbor, ktorý im vôbec nemusí vyhovovať, ledva-ledva potom dokončia povinnú školskú dochádzku, často nedokončia ani výučný list, alebo síce dokončia, ale nemajú žiaden záujem v tom odbore pokračovať v profesii a vlastne sa to s nimi ťahá už potom ďalej aj na pracovný trh.
Práve preto sme presvedčení a konkrétne na tomto pozmeňováku som pracovala s kolegyňou Petrík, ktorá sedí aj vo výbore pre sociálne veci, konzultovali sme ho aj s odborníkmi, konzultovali sme ho aj s ministerstvom sociálnych vecí a naozaj sme presvedčené, že by bolo lepšie, keby sa pri tom výbere školy pre deti, ktoré sú umiestnené v detských domovoch, nezohľadňovala iba tá blízkosť k detskému domovu, ale aj to, aby to bolo v nadväznosti na doterajšiu vzdelávaciu dráhu dieťaťa.
Čiže prvý pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať, sa týka práve týchto odsekov a je zameraný na to, aby deti, ktoré už teraz majú sťaženú životnú dráhu, lebo boli vyňaté zo svojej rodiny, museli odísť do detského domova, aby aspoň v tej vzdelávacej dráhe sa im zabezpečila čo najväčšia kontinuita a tým pádom aj čo najlepšia príprava na trh práce.
Prejdem teraz na druhú tému, pozmeňujúce návrhy budem čítať na záver, a tu prinášame doplňujúci návrh, ktorý vychádza z veľmi konkrétneho prípadu a z praxe, ktorá sa vlastne ukázala v uplynulých mesiacoch.
Ide o prípad devätnásťročnej žiačky, ktorá pred približne piatimi rokmi mala ťažký úraz, po ktorom zostala ležiaca. Je to žiačka bystrá, so záujmom, ktorá má záujem sa vzdelávať, ale vzhľadom na jej zdravotný stav je pre ňu nevyhnutné vzdelávať sa doma, kde má na to uspôsobenú posteľ, kde teda je ležiaca a popri tom vie fungovať, učiť sa cez online, vie písať a naozaj sa, naozaj sa veľmi, veľmi bdelo zaujíma o to, čo sa v škole učia. Táto žiačka nastúpila po základnej škole na gymnázium pre deti s telesným postihnutím, kde zároveň ale mala individuálny vzdelávací program, ktorý jej teda umožňoval vzdelávať sa z domu. Celé štyri roky gymnázia absolvovala vzdelávaním sa z domu, pripájala sa online na hodiny, keď to nebolo možné, tak jej mama nosila učebnice, absolvovala jednotlivé skúšky online a potom prišla do maturitného ročníka a zrazu im škola povedala, že oni jej nevedia zabezpečiť maturitnú skúšku, pretože na to by musela prísť do školy, lebo maturitná skúška, a teda hlavný problém je v tej externej maturitnej skúške, sa musí konať v priestoroch školy. Taký bol výklad zákona doteraz a taký bol aj v minulosti výklad zákona z ministerstva školstva.
To znamená, že napriek tomu, že táto žiačka sa veľmi poctivo učila celé štyri roky gymnázia, zrazu na konci štvrtého ročníka zistila, že nemôže maturovať. A naozaj v riadnom maturitnom termíne minulý školský rok nezmaturovala, čo zároveň jej zabránilo v tom, že sa vlastne nestihla prihlásiť na vysokú školu, lebo ona teda napriek tomu, že zatiaľ stále je ten jej zdravotný stav taký, že musí ležať doma, tak by chcela si vybrať vysokú školu, ktorá jej to umožní a chcela by pokračovať aj na štúdiu na vysokej škole. Jej mama je veľká bojovníčka a zasadila sa, naozaj kontaktovala všelikoho možného aj nemožného v tejto krajine a snažila sa nejakým spôsobom dovolať pomoci. Komunikovala a potom cez leto aj so mnou, aj s kolegyňou Veslárovou a nakoniec sa nám aj teda cez komunikáciu s ministerstvom školstva podarilo nájsť riešenie a ja veľmi oceňujem, že ministerstvo školstva nakoniec dalo usmernenie, aby z danej školy vycestovala maturitná komisia, a teda v náhradnom termíne v septembri jej bolo umožnené zložiť maturitnú skúšku doma. Zmaturovala veľmi dobre aj v tej externej časti, kde sa to naozaj objektívne vyhodnocuje pre všetkých žiakov, aj potom v internej časti, teraz už len čaká na maturitné vysvedčenie. Žiaľ, teda hovorím, na vysokú školu sa nestihla v tomto roku prihlásiť, ale má záujem pokračovať na vysokej škole v budúcom roku.
Problém je, že ten školský zákon je v tejto veci naozaj nejednoznačný, lebo ten školský zákon hovorí, že maturitná skúška sa skladá, a je tam potom časť vety, že v škole, v ktorej sa maturitná skúška skladá. A tieto dve slovíčka "v ktorej" doteraz vždy boli interpretované tak, že sa to teda musí konať v danej škole. A bol, odznel prísľub zo strany ministerstva školstva, že sa to bude riešiť vo vyhláške, ktorá upravuje jednotlivé možnosti úpravy maturitnej skúšky pre žiakov s rôznym zdravotným znevýhodnením. Napriek tomu máme s kolegyňou Veslárovou za to a aj sme to komunikovali ministerstvu, že ten súčasný výklad, teda to súčasné znenie zákona považujeme za mätúce v tejto veci a že pokiaľ sa nezmení zákon, tak vlastne aj to znenie vyhlášky by mohlo byť spochybniteľné, lebo ten zákon neni jednoznačný.
Práve preto teda druhý pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať, sa týka práve tej možnosti a toho práva na maturitu z domu, lebo sme presvedčené, že práve týmto deťom a zase hovoríme o deťoch, ktoré už aj tak sú nejakým spôsobom v sťaženej životnej situácii, a mali by sme ako spoločnosť, ako vzdelávací systém, oceňovať, že aj v tej sťaženej životnej situácii majú veľký záujem vzdelávať sa, majú veľký záujem pokračovať vo svojej vzdelávacej dráhe a mali by sme im čo najviac uľahčiť práve to, aby mohli pokračovať a v školskom zákone je to zrovna tá otázka tej maturity. Plánujeme sa potom s kolegyňou Veslárovou pozrieť v tomto zmysle aj na vysokoškolský zákon, keďže sme v kontakte aj s tou mamou, ktorá to teraz veľmi aktuálne rieši, že kam sa bude môcť to dievča prihlásiť na vysokú školu, tak budeme, budeme aj o tom s nimi hovoriť.
Posledný pozmeňujúci návrh predkladáme s kolegami z opozičnej SaS s pánom Ledeckým a s pani Marcinkovou, čiže tam ešte viacej k tejto téme ma doplní kolega Ledecký, ale ja na záver môjho vystúpenia, pozerám čas, dobre, prečítam pozmeňujúci návrh a je to návrh, ktorý už raz v podobnom znení odznel v tomto pléne práve od kolegov Ledeckého a Marcinkovej a týka sa zlepšenia fungovania špeciálnych výchovných zariadení a konkrétne zlepšenia fungovania reedukačných centier, ktoré patria medzi tieto špeciálne výchovné zariadenia.
Približne pred pol rokom, možno aj viac, pred trištvrte rokom istý čas v tejto krajine silno rezonovala tá téma reedukačných centier, niekoľko týždňov to bolo alebo možno niekoľko dní to bola spoločenská téma, veľa sa o tom hovorilo aj v médiách, aj ja som vtedy bola, bola v televízii, s viacerými kolegami sme o tom hovorili a aj vtedy sme hovorili, že to je iba špička ľadovca problémov. To, samozrejme, nie je problém, ktorý by tu zrazu vznikol. Je to dlhodobý problém, je to jedna z tých oblastí, ktoré sú v školstve dlhodobo zanedbané, ale keď sa bavíme o právach detí a keď sa bavíme obzvlášť o deťoch, ktoré sú nejakým spôsobom v ťažkej životnej situácii a na základe, znovu, rozhodnutia súdu väčšinou alebo nejakých životných okolností museli opustiť svoj domov a sú umiestnené v špeciálnych výchovných zariadeniach, napríklad v reedukačných centrách, tak by malo byť v najlepšom, v najväčšom záujme našej spoločnosti, aby práve tieto deti dostali tú najlepšiu podporu a aby sa akoby ten, tá zlá životná dráha, na ktorú sa dostali, zlepšila, zmenila a aby mali tú podporu, z ktorej potom budú môcť neskôr v živote čerpať.
Táto novela prináša niekoľko skôr drobnejších zlepšení v oblasti reedukačných centier a špeciálnych výchovných zariadení, tie oceňujeme. Zároveň prišiel prísľub, že tejto téme sa chce ministerstvo komplexne venovať v ďalšej novele. Myslíme si však, že je to jedna z tých tém, kde akoby už dávno meškáme ako spoločnosť a jedna z tých vecí, ktoré by sa mohli už teraz zlepšiť, je zmena rady škôl. Lebo rada školy je akoby ten orgán, ktorý nejakým spôsobom má dozerať na to, čo sa v tej, v tom centre deje. My vieme z tej správy, ktorá prišla od Generálnej prokuratúry, že dochádzalo k násiliu medzi deťmi, ale aj od niektorých zamestnancov, že dochádzalo až k sexuálnemu násiliu medzi chovancami, že často nebol dodržaný zákon, že mnohé tie podmien... že zamestnanci nespĺňali kvalifikačné predpoklady, že priestory nespĺňali hygienické predpoklady, akoby množstvo a množstvo nedostatkov a áno, keď už sa také niečo odhalí, tak koná Generálna prokuratúra alebo vie konať Štátna školská inšpekcia. Ale my potrebujeme, aby ten dohľad nad tým, čo sa tam deje, bol priebežný a bol akoby priamo v tom systéme. A práve preto navrhujeme, aby sa zmenila tá rada škôl, ktorá už aj v minulosti bola širšia, ktorá už aj v minulosti zahŕňala iných členov, externých, ale v súčasnej právnej úprave sú v nej iba zamestnanci a zástupcovia zriaďovateľa a toto považujeme za nedostatočné, lebo prax ukázala, že naozaj nie všade bola splnená táto funkcia tejto, tejto kontroly a že my tam potrebujeme dostať ľudí aj z vonkajšieho priestoru. Budem čítať ten pozmeňovák, ale navrhujeme tam ľudí aj zo samosprávy, aj zo sociálnej kurately práve preto, lebo to sú deti, ktoré teda boli vyňaté z rodiny a sú zároveň pod dohľadom sociálnej kurately a myslíme si, že toto je jedna z tých vecí, ktoré, pri ktorých by nebolo treba pol roka čakať, ale bolo by možné ju zmeniť už teraz a prispela by k tomu, aby sa priebežne zvyšovala, zvyšovala tá kvalita a predovšetkým vôbec sa dodržiaval zákon vo všetkých špeciálnych výchovných zariadeniach. Ďakujem pekne.
Na záver teda krátke zhrnutie. Celkovo vládnu novelu ako celok vnímame ako, ako krok správnym smerom, teda hlavne v oblasti tej zmeny financovania a zmien v zákone 597. V tom školskom zákone vidíme aj tu v pléne, aj to bolo vidno na školskom výbore, že je tam viacero kontroverzných bodov alebo body, ktoré by sa mohli ešte viacej, viacej vylepšiť. My by sme k tomu radi prispeli aspoň cez tieto tri pozmeňovacie návrhy. Zároveň teda počítame s tým, že ten zákon sa v tomto školskom roku, školský zákon, teraz myslím dva-štyri-päťka, sa v tomto školskom roku bude, bude znovu otvárať a keď nie teraz, tak budeme na tieto témy apelovať znovu.
Ďakujem pekne, končím vystúpenie a idem prečítať pozmeňujúce návrhy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pozastavte čas, prosím vás, pani poslankyni. Nech sa páči, môžete pokračovať.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Ďakujem.
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Veroniky Veslárovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie:
V čl. V sa za bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie:
„55. § 76 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Ak sa žiak vzdeláva podľa individuálneho vzdelávania podľa § 24, ods. 2. písm. a) a z dôvodu svojho zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť konania maturitnej skúšky v priestoroch školy, škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka a na základe vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast zabezpečí konanie maturitnej skúšky elektronickou formou alebo osobnou formou v inom ako školskom prostredí."
Ostatné novelizačné body v čl. V sa primerane prečíslujú."
Pokračujem druhým pozmeňovacím návrhom.
Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
V čl. V bod 36 znie:
„36. V § 28d ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, 32ab) na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ materskej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú predškolskú dochádzku dieťaťa."
V čl. V bod 39 znie:
„39. V § 31 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ základnej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú školskú dochádzku žiaka."
Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6."
V čl. V bod 40 znie:
„40. V § 35 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre deti a rodiny, na základe príslušného, na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve, po úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, prijme prestupom riaditeľ strednej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú školskú dochádzku žiaka."
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8."
A ešte tretí pozmeňujúci návrh.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého, Tiny Gažovičovej a Vladimíry Marcinkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia:
1. V čl. III sa za bod 89 vkladajú nové body 90 a 91, ktoré znejú:
„90. V § 25 ods. 6 písm. c) sa vypúšťajú slová „špeciálnom výchovnom zariadení".
91. V § 25 sa za ods. 6 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
„d) v špeciálnom výchovnom zariadení sú traja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov, štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa, jeden zástupca sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately delegovaný orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, jeden zástupca samosprávy delegovaný starostom obce v územnom obvode ktorého sa špeciálne výchovné zariadenie nachádza, a jeden zástupca delegovaný Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie spomedzi zamestnancov alebo spomedzi kandidátov navrhnutých občianskymi združeniami a neziskovými organizáciami poskytujúcimi všeobecne prospešné služby v oblasti presadzovania ochrany práv detí."
Ostatné novelizačné body v čl. 3 sa primerane prečíslujú."
Nové body 90 a 91 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. III bode 96 sa § 39hn dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"(3) Členstvo zvolených zástupcov v rade školy v špeciálnom výchovnom zariadení, ktoré vzniklo do 31. decembra 2024, zaniká najneskôr k 1. marcu 2025. Noví členovia rady školy v špeciálnom výchovnom zariadení musia byť zvolení alebo delegovaní do 28. februára 2025. Ich funkčné obdobie začína plynúť v deň nasledujúci po ich zvolení alebo delegovaní. Na prvom ustanovení rady školy v špeciálnom výchovnom zariadení, ktoré zasadne po 1. marci 2025, si jej členovia žrebom určia 6 členov, ktorých funkčné obdobie sú štyri roky. Funkčné obdobie ostávajúcich členov rady školy je dva roky."
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem obom za faktické poznámky. Aj keď v tom prvom prípade neviem, Peťo, či si hovoril na mňa, alebo k pánovi ministrovi, ale to je v pohode. A ja by som len chcela povedať, že, samozrejme, že rómski rodičia v prípade Rakús budú preferovať takisto ako všetci rodičia majoritnej spoločnosti, aby ich škola, školské zariadenie bolo v čo najbližšej blízkosti pri mieste bydliska. To je úplne normálne a prirodzené. To však neznamená, že ak táto škola nie je v najlepšom záujme dieťaťa a v obci nie sú možnosti na nesegregované vzdelávanie, takže je to v poriadku a že títo rodičia majú o tom rozhodovať. A ja vám pripomínam opäť vlastne ten rozsudok, ktorý som tu čítala, kde súd skonštatoval, že sociálny status rodičom ak neumožňuje, aby posielali deti do vzdialenejších integrovaných škôl, tak je to zodpovednosť štátu a že takéto vzdelávanie je považované za segregované. A osobne ma celkom zaujal aj ten fakt, že v samotnom klube zrejme SLOVENSKA sú rozporuplné názory k tomuto.
Takže ďakujem, Anežka, za tvoj názor a za tvoju podporu.

Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, už v prvom čítaní k sérii ďalších šiestich novelizovaných zákonov, ktoré sa menia v súvislosti so zmenou zákona 597/2003 o financovaní regionálneho školstva, som urobila krátky exkurz do zmien z hierarchie ich významu a to len preto, aby bolo jasné, ktoré zmeny boli podstatné a ktoré boli možno kozmetické. Vtedy som jasne povedala, že kľúčovou bola zmena financovania predprimárneho vzdelávania. Myslím si, že materským školám a celej spoločnosti veľmi dobre padlo, že štát deklaroval, aký význam pre neho má predprimárne vzdelávanie, a že týmto krokom garantuje jeho udržateľnosť a rozvoj. S týmto súvisia aj ďalšie zmeny, ktoré sú v absolútnom poriadku. Tie zmeny boli prijímané aj väčšinovou časťou odbornej verejnosti a napokon to bol aj dôvod, prečo sa tento cieľ stal súčasťou plánu obnovy a odolnosti.
Medzi prvým a druhým čítaním však v iných častiach predložených zmien ministerstvo školstva prostredníctvom vládnych poslancov predložilo pozmeňujúci návrh, pričom niektoré jeho časti naozaj vylepšujú pôvodný návrh, teda vládny návrh. Ide napr. o to, že príspevok na podporné opatrenia sa má poskytovať nielen žiakom, ale aj deťom. Upravil sa, optimalizoval sa mzdový a prevádzkový normatív v závislosti od veľkosti materskej školy. Ďalšie dobré veci, pozitívne veci sa týkali vytvárania podmienok pre zabezpečenie a vymožiteľnosť povinného vzdelávania pre deti odídencov z Ukrajiny, precizovali sa niektoré procesy spojené s prijímaním žiakov na stredné školy a tak ďalej. Ale keď sme pri samotnom zákone 597 o financovaní regionálneho školstva, je na škodu veci, že ministerstvo školstva ani vo vládnom návrhu a ani vládni poslanci vo svojom návrhu nevyužili príležitosť preukázať, že štát má rovnaký prístup ku všetkým deťom a žiakom bez ohľadu na to, do akého variantu neštátnej školy chodia. V súčasnosti platí, že pokiaľ v obci nie je zriadená materská škola alebo základná škola, alebo škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v obci nie je vlaková doprava, alebo je aj vlaková, aj autobusová doprava a v obciach, v ktorých je len autobusová doprava, tak zákonní zástupcovia majú nárok na preplatenie dopravného iba do školy v obci, s ktorou má daná obec zriadený spoločný školský obvod alebo do najbližšej cirkevnej školy. Ale deti, ktoré sa rozhodnú, resp. ich rodičia sa rozhodnú, že deti sa budú vzdelávať, ak v obci nie je základná škola, v súkromnej škole, tak takúto podporu nedostanú.
Vzniká úplne paradoxná situácia, že ak je v obci vlakové spojenie, ale aj základná škola a materská škola, rodičia, ktorí sa rozhodnú vzdelávať svoje dieťa v inej škole, v inej obci, majú dopravu zadarmo, nech chodia kamkoľvek. Majú školu, majú dopravu zadarmo, lebo je tam vlak. Ale pokiaľ v obci nie je žiadna škola, tak to dopravné dostanú preplácané len tí, ktorí idú do verejných škôl a cirkevných škôl. Nie je to úplne v poriadku podľa môjho názoru.
Nemôžem nespomenúť svojou povahou pozitívne opatrenie, mimochodom, je takisto záväzkom v pláne obnovy a odolnosti a tým je nastavenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Ide o systém, nech si o jeho nastavení a jeho logike myslíme čokoľvek, ale tento systém má na základe jasných kritérií identifikovať takých žiakov, ktorí smerujú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Ide o veľmi vážny problém, lebo Slovenská republika patrí k mála krajinám, možnože je aj jediná krajina, kde počet takýchto žiakov stúpa a nie klesá. Táto skupina žiakov, ktorá je identifikovaná v rámci tohto systému, má následne nárok na podporné opatrenia, pričom najčastejšie ide o doučovanie. Ale paradoxne je však vznik varovného systému, ktorý má pôsobiť preventívne, kým nie je neskoro, tak paradoxne došlo k zmene katalógu podporných opatrení, kde žiak čeliaci tomuto riziku, sa k podpore nedostane.
V predchádzajúcej verzii mal žiak z rizikovej skupiny nárok na doučovanie v rozsahu 40 hodín a po nedávnej zmene iba na 16 hodín. Neviem si predstaviť, že by išlo o postačujúci počet, ak má žiak hlbšie vzdelávacie problémy vo viacerých predmetoch. Zároveň z katalógu vypadli niektoré skupiny žiakov, ktoré mali nárok na doučovanie. Napríklad sa už netýka tých, ktorým sa výrazne a náhle zhoršil prospech o dva stupne napriek tomu, že do školy chodil. Takže keď sa z dvojkára teraz stane štvorkár, podporné opatrenie mu nepatrí a budeme čakať, kým na vysvedčení nebude mať nedostatočnú. Čiže táto novela síce zavádza systém včasného varovania, ktorý má zabezpečiť včasnú intervenciu, ale nemáme dostatočný rozsah podporných opatrení a nie je určený pre všetky cieľové skupiny. Tým podľa môjho názoru ten systém stráca na sile a význame.
Špeciálne sa chcem krátko dotknúť zákazu používania elektronických komunikačných prostriedkov. Na začiatok chcem povedať, že sa hlboko stotožňujem s potrebou regulácie, a dokonca som mala pripravený vlastný návrh, ak by s ním ministerstvo neprišlo. Napriek tomu v návrhu vidím jeden problém a tým je nevytvorenie právneho rámca pre reguláciu v stredných školách. Mnohé stredné školy vo svojich školských poriadkoch používanie týchto zariadení regulujú, čo neznamená, že ich striktne zakazujú, ale určujú pravidlá. A v prípade porušenia týchto pravidiel dočasne žiakom tento prostriedok odoberú. Zatiaľ čo predložená novela rieši túto možnosť u žiakov do veku 15 rokov, starších žiakov sa netýka. Ale v tom prípade pedagogický zamestnanec nemôže staršiemu žiakovi odobrať toto zariadenie, lebo obmedzil by jeho vlastnícke právo a to je možné v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky urobiť iba na základe zmocnenia zákona.
Čiže toto je spolu s návrhom na úpravu dopravného ďalšia súčasť pozmeňujúceho návrhu, ktoré Progresívne Slovensko predloží.
V pôvodnom vládnom návrhu bol z pohľadu ľudsko-právnych organizácií, ale aj časti poslancov Progresívneho Slovenska problém, ktorý tam čiastočne aj ostal napriek tomu, že sa ho vládni poslanci snažili zjemniť, aj ho zjemnili, resp. utlmiť, snažili sa utlmiť obavy tej časti verejnosti, ktorá vidí nebezpečenstvo v časovom súbehu medzi realizáciou pilotného projektu rómskej školy, rómskej národnostnej školy v Rakúsoch a novelou školského zákona, v ktorej sa uvádza, že národnostné školy sa nepovažujú za segregované školy.
Ja osobne mám z tejto veci veľmi zmiešané pocity. Z jednej strany na definícii národnostnej školy v zákone nevidím nič zlé a dokonca považujem za nadbytočné v zákone uvádzať, že tieto školy nie sú segregované.
Hovorím to preto, lebo to platí samo osebe na základe medzinárodných dokumentov, že v prípade národnostných škôl je to takto. Problém vidím v tom, že ako keby existovala akási nádej alebo úvaha o tom, že ak sa rómska škola stane národnostnou, tak už ju nebudeme považovať za segregovanú. Neberiem úplne argumentáciu, že keď Rómovia získali status samostatného etnika a keďže existujú národnostné školy aj pre iné etniká, napríklad pre občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, tak analogicky sa bude postupovať aj v prípade Rómov. Ja som presvedčená, že nemožno hľadať ekvivalent medzi národnostnou školou s vyučovacím jazykom maďarským, do ktorej chodia deti z prevažne štandardného sociálneho prostredia a školou, do ktorej chodia deti väčšinou alebo výlučne z marginalizovaných rómskych komunít. Táto druhá skupina žiakov sa vzdeláva v segregovaných podmienkach najmä preto, že ich kultúrne, ekonomické a sociálne charakteristiky sú diametrálne odlišné od majoritného obyvateľstva a potom až táto odlišnosť vytvára rasové predsudky. A prečo som presvedčená, že rómska škola, ktorá získa štatút národnostnej školy bude naďalej školou segregovanou? No je to preto, lebo naďalej ostane školou, kde sa budú vzdelávať výlučne deti zo sociálne vylúčených komunít. A je pritom jasné, že iba etnicky a sociálne zmiešaná škola je priestorom, ktoré je oveľa vhodnejšie pre nadobúdanie ľudského kapitálu. Ide o to, že ľudský kapitál závisí od množstva vzťahov s ľuďmi iného pôvodu, inej kultúry, iného sociálneho postavenia a čím je pestrosť kontaktov väčšia, tým je viac človek ako nositeľ týchto kontaktov schopnejší integrovať sa do spoločnosti. Ľudský kapitál priamo ovplyvňuje schopnosť jednotlivcov prijímať zmeny v socioekonomickom prostredí. Ale deti, ktoré sú vzdelávané segregovane a sú výlučne v kontakte s ľuďmi zo sociálne vylúčeného spoločenstva, túto prispôsobivosť nemajú. A takto sa konzervuje rozdelená spoločnosť. Preto si myslím, že to k desegregácii neprispeje. Ja rozumiem, že ide o veľmi komplexný problém, keď hovoríme o priestore, v ktorom žijú výlučne ľudia s takýmto socioekonomickým statusom. Ja rozumiem, že môže existovať problém umiestniť ich do iného prostredia, to rozumiem a rozumiem aj to, že prvou a počiatočnou šancou, čo môže teda ministerstvo školstva urobiť, lebo je to nadrezortný problém, je zvýšiť kvalitu vzdelávania. S tým ja súhlasím. Len potom trochu ma mätie ten prívlastok národnostná škola v znení zákona, že nie je segregovaná, lebo ona bude aj naďalej.
Samostatnú skupinu zmien vo vládnej novele reprezentuje tá, s ktorou bol na samom začiatku malý problém, ale po následnom pozmeňujúcom návrhu vládnych poslancov vznikol problém značného rozsahu, ktorý bol teda popravde povedané neskôr zmiernený ingerenciou pána ministra. A to naozaj kvitujem a zaslúži si to ocenenie. Vládny návrh zákona v pôvodnom návrhu stanovil pravidlá, za ktorých bude možné sprístupniť žiakom obsah vzdelávania, ktorý je nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií. Tie pôvodné pravidlá niesli v sebe dve posolstvá. Prvým bolo, že ak je nejaký obsah súčasťou štátneho vzdelávacieho alebo školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií, tak tento obsah nepodlieha vôli rodičov, či má, alebo nemá byť deťom sprístupnený. Jednoducho bude. A to považujem za správne.
Pôvodný vládny návrh ďalej deklaroval, že ak obsah nad rámec prerokuje, to podčiarkujem to slovo prerokuje, pedagogická rada a súčasne rada školy, informovaný súhlas sa od rodičov nebude vyžadovať. A v prípade, že by neplatila táto prvá podmienka, prichádzala do úvahy požiadavka na udelenie súhlasu rodičov. Túto úpravu som síce považovala za nadbytočnú, lebo podstatné je, či každý prvok výchovy a vzdelávania je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, tak ako ich uvádza školský zákon, a zároveň, či je naplnené právo rodiča, tak ako ho definuje § 144 ods. 6 školského zákona, podľa ktorého tento rodič má právo, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne správne, mnohostranne a v súlade so súčasným poznaním sveta. Mimochodom, ani vládny návrh, ani koaličné poslanecké návrhy, lebo už hovorím o dvoch, podmienku súladu obsahu takéhoto nového obsahu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania neuvádzajú. Čiže aj to bude súčasťou pozmeňujúceho návrhu.
Podľa poslaneckého koaličného návrhu sa nadrámcové vzdelávanie malo uskutočniť, to bol ten prvý návrh, uskutočniť iba vtedy, ak s ním bude súhlasiť pedagogická rada, čiže už nie prerokúvať, ale súhlasiť, a rada školy, a zároveň, ak zákonní zástupcovia s takýmto obsahom nevyjadria nesúhlas. Čo je nesmierne zaujímavé, dostala sa tam vtedy ešte jedna podmienka a tou je vyžadovanie súhlasu všetkých zástupcov rodičov v rade školy.
A teraz keď si predstavíme tú situáciu, že rada školy na základnej škole má zvyčajne jedenásť žiakov, z toho štyria sú rodičia, stačilo by, aby nevyjadril súhlas ktorýkoľvek z rodičov a nie preto, že by nesúhlasil, ale z nejakých objektívnych dôvodov, môže byť chorý, môže byť, ja neviem, na služobnej ceste a tak ďalej. Tak táto podmienka sa ani nedá naplniť.
No a tá druhá podmienka teda bola viazaná na informovaný súhlas. Našťastie podmienka súhlasu všetkých členov rady za rodičov bola z pozmeňovacieho návrhu vyňatá, v čom ja osobne nevidím žiadny problém. Nie je problém v informovaní rodičov. Tak ako sa im poskytuje informácia o školskom vzdelávacom programe, rozhodne by mali dostať informáciu aj o tom, čo bude obsahom vzdelávania a kto ho bude uskutočňovať pri nadrámcovom vzdelávaní. Ale v čom zase vidím problém celej tejto motanice, ktorá nastala okolo tejto témy. Podľa môjho názoru tento návrh spôsobí interpretačné problémy, lebo rôzne skupiny budú mať rôzne názory na to, čo je súčasťou školského vzdelávacieho programu a inovácií a čo už nie je. A do celého toho procesu sa zapoja nejaké inštitúcie, ktoré majú právo takéto veci hodnotiť. Školy sa budú musieť vysporadúvať so zbytočnými administratívnymi a organizačnými krokmi. To napokon vo výbore priznal aj pán minister. Deťom tých rodičov, ktorí so vzdelávaním nebudú súhlasiť, bude škola zabezpečovať náhradný program. Tento návrh je aj vyjadrením nedôvery v odborníkov, ktorými sú pedagogickí zamestnanci a vedenie škôl. Zo zákona, zo zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve vyplýva, že riaditeľ nesie vrcholovú zodpovednosť za celú kvalitu výchovy a vzdelávania. To znamená, že je prvý so svojím tímom, ktorý by mal overiť, overiť to, či obsah vzdelávacej aktivity je vecne správny, mnohostranný a v súlade s princípmi a cieľmi.
Zo širšieho pohľadu tento návrh podľa môjho názoru prispieva nejakým spôsobom ku kríze demokracie. Každá kríza demokracie sa začína vyjadrovaním nedôvery v inštitúcie a škola inštitúciou je. Ako keby z tohto návrhu implicitne vyplývalo, že školu považujeme za miesto, kde sa môže predpokladať ohrozovanie mravnej výchovy detí, deformovanie ich osobností a prezentovanie nejakých šarlatánskych výmyslov. Ale takto to nie je. To ja by som sa tých škôl v tomto prípade zastala.
Na záver teda chcem povedať, že samotné jadro predloženého materiálu, ktorým je novela 597, podporujem v plnom rozsahu. Aj keď ako som spomínala, bolo možné niektoré veci vylepšiť. Mnohé zmeny v tých ďalších novelách sú pozitívne. Ale aj v rámci tých pozitívnych zmien sa ďalšími normami trochu devalvuje celkový charakter predloženého materiálu. Sú tam aj také zmeny, ktoré vzbudzujú alebo taká zmena, ktorá vzbudzuje oprávnené obavy z jej zneužitia, a to sú tie národnostné školy, rómske. Alebo sú nadbytočné a budú komplikovať život škôl, a to je tento informovaný súhlas.
Toto hodnotenie z mojej strany nemá úplne politický charakter, skôr by som si osobovala povedať, že išlo skôr o odborný pohľad na vec. 99 % zmien sú zmenami pozitívnymi a zlomok z nich môže vzbudzovať obavy. Nie je to však zásadný dôvod, aby sme ignorovali všetko, čo je v návrhu správne, dobré a užitočné. Progresívne Slovensko sa pri hlasovaní na konci dňa zariadi podľa toho, aké ďalšie pozmeňovacie návrhy budú, alebo nebudú prijaté. Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia a kolegyne, vidím, že všetci ste ma tu uháňali, aby som rozprával krátko, a budem kolegiálny, ukážem vám, ako sa to robí. Takže viem, že sa všetci ponáhľate. Skrátim to.
Ja som strašne rád, že konečne je tu zákon, o ktorom vieme s plným svedomím akože hlasovať za, a v zásade nedá mi nepovedať, že pán Vážny v zásade plní skoro do bodky predvolebný program Progresívneho Slovenska. A to nie, a dúfam, že ho nevylúčite, lebo to by bolo škoda, lebo konečne nejaký progresívny, prozelený zákon, ktorý ide v línii Európskej únie, hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, a dokonca v týchto konsolidačných dobách pomôže mnohým ľuďom podnikateľom si ušetriť peniaze na to, alebo spôsobom, aby si vyrábali svoju energiu sami a aby mohli podporiť svoje podnikanie.
Možno len na záver teda, keď som už v takom krátkom konaní, bol som dneska na stretnutí hospodárskeho výboru s pánom Holjenčíkom, ktorý vysvetľoval, ako je vlastne zelená energia proti našim záujmom, respektíve že to musíme robiť v opatrnom móde, na rozdiel od všetkých ostatných krajín, ktoré to robia zle. To znamená, že v Rakúsku sa oplatia veterné turbíny, od Čunova až po Jarovce sa neoplatí a potom v Maďarsku sa to zase oplatí.
Ďakujem veľmi pekne. Toto je kolegialita. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, Dávid, za tvoju reakciu. Áno, naozaj, my určite nechceme spochybňovať ten fond, hej? Ten fond je dobrá vec, je zavedený, zvýšia sa tam peniaze. To, že ste do zákona museli dať zvýšenie z 20 na 60, no nemuseli, pretože ste tam mali napísané to slovo minimálne 20, to znamená, že ste tam mohli poslať peniaze, ak by štát na to mal prostriedky. Takto ten štát zaväzujete, že ich tam musí poslať, a to nie je férové voči verejnosti, ktorá možno chce, aby sa stavali nemocnice alebo, ja neviem, rekonštruovali sa školské športové ihriská. Neviem, no za mňa to proste nie je fajn.
Ešte som zabudla v mojom príspevku, to len narýchlo doplním, že sa ešte zvyšujú aj počty členov v dozornej rade o dvoch a v správnej rade o jedného zástupcu SK8, čo síce je fajn, že tam zástupca SK8 bude, ale mohol byť kľudne tam nominovaný namiesto troch zástupcov ministerstva. A v tej dozornej rade momentálne budú, bude mať prevahu, budú mať prevahu nominanti ministerstva tri ku dvom, čo za mňa nie je fajn, pretože budú kontrolovať sami seba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj tebe, Nati, teda za prejav, kde si to v podstate zhrnula. Ide o to, že aspoň ja osobne pokladám fond za, na podporu športu za jeden z tých lepších fondov, ktorý tu kedy bol urobený, ja som to hovoril aj minule. Dokonca je to jeden z mála fondov, ktorý pod SNS-kou ešte ako-tak funguje, a verím tomu, že aj bude minimálne do konca volebného obdobia fungovať.
Opäť to, že to pozitívne je, že áno, že zvýšia sa tie finančné prostriedky, na druhú stranu opäť, ako aj kolegyňa Nash uviedla, proste sa znižuje tá transparentnosť, tá kontrola a tie mechanizmy, ktoré tam boli momentálne nastavené. Tento fond je účinný vtedy, keď naozaj sú tie pravidlá predvídateľné, sú transparentné a sú spravodlivé. Ja chápem, že toto všetko môže niekedy byť medzitým ako keby tenká čiara, ale už z praxe teda vyplýva, že naozaj toto mestám, obciam a podobne toto, tento fond naozaj vie byť na prospech, pokiaľ teda to nejakým spôsobom má jasne zadefinované pravidlá, čo je podľa mňa v tomto to najdôležitejšie, lebo tie fondy fungujú len tak, ako sa nastavia a, samozrejme, potom, akí ľudia v nich sú. Takže toto je veľmi dôležité. A áno, je tu to riziko toho, že to opäť bude menej transparentné a že sa môžu meniť pravidlá na poslednú chvíľu, ako už sa neraz stalo, takže na to, aby sme zachovali tento fond funkčný, napriek tomu, že sa tam navyšujú peniaze, čo ja osobne vnímam, samozrejme, pozitívne, lebo môže to zlepšiť infraštruktúru, podujatia a tak ďalej, je dôležité opäť zachovať aj tú transparentnosť.
Takže ja som rád, kolegyňa Nash, že si na toto poukázala a že si presne odprezentovala tie príklady, v ktorých to jednoducho by mohlo byť ináč, ako by sme asi všetci chceli.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dočkali sme sa predloženia zásadnej športovej legislatívy, o ktorej počúvame už od vzniku zbytočného ministerstva športu vo februári tohto roku. Osobne som túto novelu očakávala trochu skôr, ale rozumiem, že bolo časovo náročné skĺbiť politický program strany SNS s veľkým množstvom požiadaviek športovej obce, ktorá aktívne spolupracovala pri príprave návrhu, ale to vnímam ako pozitívny prístup. Následne sa predkladateľ musel vysporiadať aj s lavínou pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pri ktorých sa ukázalo, že mnoho stakeholderov zostalo nespokojných, a odhalilo aj viacero nevyjasnených pozícií medzi navrhovateľom a inými povinne pripomienkujúcimi subjektmi.
V prvom čítaní k predloženej novele zákona č. 440/2015 Z. z. o športe chcem predniesť pár slov. Predložená novela má priniesť pozitívne zmeny do oblasti športu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Bohužiaľ, obsahuje aj viacero novelizačných bodov, ktoré vyvolávajú obavy z oslabenia kontroly verejných financií, predchádzania konfliktu záujmov a transparentnosti v športe. Jedným z cieľov novely je znížiť byrokratickú záťaž a poskytnúť väčšiu mieru flexibility športovým organizáciám. To je v každom prípade vítané. Žiaľ, viaceré navrhované zmeny môžu ohroziť integritu športu a zodpovedné využívanie verejných zdrojov. K obsahu návrhu vystúpim aj v druhom čítaní, takže sa dnes dotknem aspoň okrajovo zmien, na ktoré je potrebné na úvod upozorniť.
Prvou takou zmenou je zvýšenie limitu, od ktorého športové organizácie podliehajú povinnosti mať účtovnú závierku overenú audítorom. Podľa novely by športové organizácie museli podstúpiť audit len v prípade, ak by ich príjem z verejných prostriedkov presiahol 800-tisíc eur, pričom v aktuálnom znení zákona je táto hranica stanovená na 250-tisíc eur. Ide naozaj o skokové navýšenie hranice. Tento krok možno na prvý pohľad vyzerá ako opatrenie na zníženie byrokracie a zníženie nákladov pre športové organizácie, avšak jeho skutočný efekt môže byť negatívny. Skokové zvýšenie hranice znamená, že väčšina športových organizácií nebude auditovaná. Tento krok vytvára potenciál pre netransparentné hospodárenie, čo môže viesť k plytvaniu alebo neoprávnenému použitiu verejných prostriedkov. Rozumiem, že pre malé športové zväzy je administratívne a finančne náročné zabezpečiť vlastného kontrolóra, závierku, výročnú správu či audítora, ale namiesto hľadania cesty, ako zabezpečiť vnútornú kontrolu a zároveň odbremeniť malé zväzy, sa mantinely posúvajú tak, že úľavy získajú aj tí väčší. Je škoda, že predkladateľ neuvažoval o iných riešeniach pre malé zväzy, ako napríklad zdieľanie kontrolórov či upravenie podmienok kontroly v malých zväzoch.
V dôvodovej správe sa uvádza, že jednému zväzu to môže ročne ušetriť približne 1 870 eur, spolu pre všetky dotknuté zväzy ide o sumu 89 850 eur. Pri miliónoch z verejných zdrojov, nad ktorými sa oslabuje kontrola, je táto suma zanedbateľná.
Pri navrhovaní tejto novely predkladateľ argumentuje snahou o odbúranie zbytočných kontrolných mechanizmov a uvoľnenie rúk športovým organizáciám, aby sa mohli viac sústrediť na svoju činnosť. Zabúda však na fakt, že transparentnosť je základom dôvery verejnosti v to, že verejné zdroje sú využité efektívne predovšetkým na športovú činnosť. Predkladatelia riskujú, že dôvera verejnosti a ochota financovať šport z verejných zdrojov sa môže výrazne oslabiť.
Ďalším problémom v tejto oblasti je zvyšovanie prahových hodnôt pre povinnosť zriadiť pozíciu kontrolóra. Podľa súčasne platného zákona je organizácia povinná zriadiť kontrolóra, ak presiahne hranicu príjmov zo štátneho rozpočtu nad 50-tisíc eur. Navrhovaná novela však zvyšuje túto hranicu až na 500-tisíc eur. Tento krok opäť výrazne znižuje počet organizácií, ktoré budú mať povinnosť zaviesť mechanizmus vnútornej kontroly. Kontrolór je kľúčovou osobou vnútornej kontroly športových organizácií, ktorá zabezpečuje dohľad nad finančnými tokmi a hospodárením. Ak znížime počet organizácií, ktoré budú podliehať tejto povinnosti, výrazne tým oslabíme schopnosť identifikovať finančné a administratívne nezrovnalosti. Tento krok oslabuje transparentnosť hospodárenia s verejnými prostriedkami. Nedá sa predpokladať, že úlohu kontrolóra vo zväze efektívne nahradí kontrola zo strany hlavného kontrolóra športu, ktorého úrad má dnes troch zamestnancov, pričom organizácie zrušia desiatky kontrolórov. Novela neobsahuje žiadne nové opatrenia, ktoré by napríklad posilnili nezávislosť kontrolórov od športových organizácií, a preto nevidím jediný dôvod, prečo by sme dnes nepotrebovali mechanizmy, ktoré chránia prostriedky v športe.
Ďalšou vecou, ktorou sa zaoberá táto novela, je oslabenie ochrany pred konfliktom záujmov. Umožňuje totiž, aby dodávateľom pre národné športové zväzy mohli byť osoby alebo právnické osoby, ktoré sú v konflikte záujmov s členom zväzu. Tento krok otvára priestor pre netransparentné praktiky, kde budú dodávatelia tovarov a služieb vyberaní nie na základe kvality a ceny, ale na základe osobných alebo záujmových vzťahov. To vytvára riziko klientelizmu. Je nevyhnutné zdôrazniť, že štát poskytuje športovým zväzom značný objem verejných prostriedkov a očakáva, že ich použitie bude účelné, zodpovedné a transparentné. Ak novela umožní, aby zmluvy uzatvárali osoby v konflikte záujmov, stráca sa jeden zo základných princípov, a to zabezpečenie najlepšej možnej hodnoty za verejné peniaze. Takéto nastavenie otvára priestor na vznik nepriehľadných obchodných vzťahov, kde preferovanie určitého dodávateľa môže byť ovplyvnené osobnými záujmami na úkor kvality poskytovaných tovarov a služieb. Takéto praktiky vyvolajú v organizáciách podozrenia, nedôveru a konflikty. Viem si predstaviť, že napríklad pri službách športových odborníkov alebo veľmi špecifických zákazkách súvisiacich s daným športom môže zväz naraziť na doterajšie pravidlo. No pokiaľ vznikali pri konkrétnych tovaroch a službách problémové situácie, je možné špecifikovať tieto tovary a služby a nie absurdne uvoľniť toto pravidlo pre všetky aj bežne dostupné tovary a služby, u ktorých existuje na trhu zdravá konkurencia.
V dôvodovej správe sa uvádza: "Je potrebné si uvedomiť, že v krajine s malým počtom obyvateľov, ako je Slovenská republika, je veľká časť športovej činnosti záležitosťou nadšencov a komunít spriaznených oddanosťou svojmu športu." Argumentovať tým, že Slovensko je príliš malé a v športe sa všetci poznajú, je naozaj smiešne. Športovú verejnosť trápi rodinkárstvo a nemôžme k takto citlivej veci pristupovať zrušením pravidiel. Ide predsa o ochranu verejných zdrojov.
Návrh zákona dáva športovým organizáciám s pozastavenou spôsobilosťou možnosť opraviť nedostatky, ale už bez hrozby nevyplatenia príspevku uznanému športu. Jediná sankcia, ktorú mohol štát použiť pri prípadoch vážneho pochybenia, bude tak zrušená. Hoci sa to môže javiť ako rozumné opatrenie, ktoré umožňuje organizáciám šancu na nápravu ich pochybení a netrestá ich prísne za formálne a administratívne chyby, klesá tak tlak na dodržiavanie pravidiel. Dokonca aj zadržané prostriedky štát poslal do daného športu prostredníctvom národného športového projektu aj v minulosti. Čiže ten šport o tie prostriedky neprišiel.
Uvedomme si, že zákon platí od roku 2016 a väčšina organizácií už s jeho dodržiavaním nemá problém, tak nerozumiem, prečo je potrebné tieto sankcie rušiť. Verejné prostriedky by mali byť spravované s maximálnou opatrnosťou a ak organizácia poruší stanovené pravidlá, malo by byť vo verejnom záujme, aby nedodržiavanie podmienok mohlo vyústiť do istej formy sankcie a nie pokračovať vo financovaní takejto organizácie.
Navrhovaná novela tiež zjednodušuje pravidlá pre sponzoring a sponzorské zmluvy, čím dáva športovým organizáciám väčšiu mieru voľnosti v uzatváraní sponzorských dohôd. Tento krok má posilniť financovanie športu zo súkromných zdrojov. Vítame zatraktívnenie sponzoringu v športe, pretože šport príjmy z iných zdrojov veľmi potrebuje. Bez spomínaných kontrolných mechanizmov môže uvoľnenie ale viesť k situácii, kde sponzorské dohody nebudú dostatočne transparentné.
Novela posilňuje kompetencie antidopingovej agentúry, čo vnímam tiež ako pozitívny krok, manipulácia s výsledkami je problém, ktorý ohrozuje integritu športu. Novela obsahuje však len málo konkrétnych opatrení na riešenie týchto problémov a to napriek tomu, že ide o rastúci problém v globálnom športe. Určite je tu aj priestor na zadefinovanie pojmov a povinností jednotlivých aktérov pri ochrane integrity športu, ktorá v tomto návrhu chýba.
Dôvodová správa k tejto novele tvrdí, že opatrenia budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie najmä znížením administratívnej záťaže a poskytnutím väčšej flexibility športovým organizáciám. Keď sa však na to pozrieme bližšie, nie je to tak jednoznačné. Je síce pravda, že zníženie byrokracie môže uľahčiť fungovanie organizácií a pritiahnutie súkromných zdrojov, ale nesmieme pri tom obetovať mechanizmy na ochranu pred zneužitím verejných prostriedkov. Ak vytvoríme systém, v ktorom bude možné obísť kontrolné mechanizmy, môžeme spôsobiť vážnu ujmu verejným financiám a ohrozenie integrity športu.
Na záver oceňujem, že predložená novela zákona reaguje na viacero problémov aplikačnej praxe od zavedenia tohto zákona v roku 2016. Na úvod parlamentnej diskusie som ale považovala za dôležité pomenovať aj riziká, ktoré prináša.
Ďakujem za pozornosť.