Videokanál klubu

určitým spôsobom tieto hlasy tých mladých zahrnuté, bola by to o to väčšia zodpovednosť pre tých lokálnych poslancov, aby uskutočnili tú víziu, ktorú si žiadajú, ktorú si žiada tá mládež a opäť by som sa vrátil ku školstvu. Ja som pred chvíľočkou rozprával aj príbeh zo strednej školy, kedy môj riaditeľ nás učil k tej občianskej zodpovednosti a on bol jeden z mála učiteľov, ktorý rozprávali o politike otvorene, rozprával sa s nami, koho by sme vtedy v roku 2003 - 2004 volili, ako vnímajú vstup Slovenska do Európskej únie, a to boli také prvé dôležité momenty ako nás, ktorí sme mali vtedy 16, 17, 18 rokov, kedy sme si budovali nejakým spôsobom, alebo sme si profilovali tú politiku tak ako potrebujeme, tak ako sme ju chceli a samozrejme aj vnímam, že za niekoľko rokov prišlo k takému, by som povedal, k takej facke, že tá účasť vo voľbách je stále nižšia a nižšia s výnimkou niektorých volieb, ktoré, ktoré boli. Ale tu by som opäť chcel zdôrazniť, školstvo, takisto v tomto prípade zohráva veľmi dôležitú úlohu, lebo nie je to o tom, že iba hodíme, alebo zakrúžkujeme danú osobu, je to o tom, aby sme my tie deti, tú mládež naučili k tomu kritickému mysleniu, lebo je veľmi dôležité pracovať s názormi, ktoré sú veľmi dôležité pre ich vývoj. Je veľmi dôležité pracovať s tým, aby sa stali prvovoličmi, lebo ten prvovoličský efekt, ktorý ukázal sa napr. v Rakúsku, bol ten, že ten samozrejme, môžem súhlasiť s pánom poslancom Jakabom, kedy hovorili, že bola tam až 80-percentná účasť, ale potom v najbližších voľbách ukázalo sa, že už 20 % týchto ľudí neprišlo voliť. A to je presne to, že mali by sme sa aj poučiť z toho, čo sa udialo v susednom Rakúsku, kde opäť treba pracovať s mládežou. To znamená, že všetko sa odvíja od školstva. A čo sa týka nejakej kvality, alebo toho dlhodobého zvyšovania účasti, to je práve to, kde tá mládež dostáva nejakým spôsobom aj tú prax, aby sa častejšie a aktívnejšie zúčastňovali týchto volieb, lebo pracovanie na tom, ako by mala vyzerať naša komunita, alebo pracovanie na tom ako by malo vyzerať naše mesto, obec, kraj, alebo aj štát je veľmi dôležité pre našu budúcnosť.
Lebo budete asi všetci so mnou súhlasiť, že asi vnímame všetci veľmi negatívne, že vyše 30 % mladých ľudí odchádza zo Slovenska, nie je to jednorázový efekt, ale je to pravidelný efekt, je to ročný efekt. Takže vnímam tento zákon ako záujem o politiku pre mladých, aby mladí zvýšili tento záujem. Dovoľte trošku mimo, mimo tému, viete, ja veľmi vnímam negatívne aj vyjadrenie pána Danka a vládnej SNS, že namiesto toho, aby sme aj určitým spôsobom učili tých mladých, ale ich vyjadrenie, že aby sme zastavili tú voľbu aj zo zahraničia, kde ako som povedal, 30 % ľudí, 30 % mladých ľudí odišlo a my im chceme zobrať tú možnosť voliť, sa mi zdá absolútne protiústavné. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak poďme naspäť ku zákonu, ktorý sme predložili. Na úvod mi dovoľte poďakovať sa predkladateľom, lebo ja považujem tento zákon či už bude schválený v prvom čítaní a budem veľmi rád, keby koalícia posunula tento zákon do druhého čítania, aby sme mohli bližšie sa o ňom porozprávať, ale teraz budem rozprávať o dôvodoch prečo práve si myslím, že tento zákon je dôležitý. Veľa, veľa negatívnych reakcií dostávam s tým, že či sa ma pýtajú ľudia, že či vôbec tí šestnásť, sedemnásťroční sú zrelí, či majú dostatočné kritické myslenie na to, či školstvo je na to pripravené, aby títo šestnásť a sedemnásťroční obyvatelia alebo obyvateľky mohli voliť v najbližších komunálnych voľbách. Ako to už dneska bolo niekoľkokrát povedané, neexistuje jeden jediný právny alebo iný dôvod, prečo by nemohli a prečo by nemali voliť. Ja ako poslanec aj mesta Prešov som sa stretával či už s obyvateľmi, ale takisto aj s deťmi, ktorí nám dávali nápady, že čo by si predstavovali mať napríklad na tých sídliskách, aké by boli pre nich benefity. Lebo práve tá komunálna politika je tá politika, ktorá je najbližšia k tým ľuďom a tu sa nemusíme o ničom inom baviť, lebo týka sa to takisto ako sa to týka starých ľudí, týka sa to nás, týka sa to takisto detí, lebo práve tie deti vedia čo najlepšie potrebujú a čo najlepšie chcú. Niekedy aj my povedzme starší už zabúdame na tie potreby tých detí a práve preto v tej komunálnej politike ak by boli určitým spôsobom tieto hlasy tých mladých zahrnuté, bola by to o to väčšia zodpovednosť pre tých lokálnych poslancov, aby uskutočnili tú víziu, ktorú si žiadajú, ktorú si žiada tá mládež. Ale opäť by som sa vrátil ku školstvu. Ja som pred chvíľočkou ...
=====

A dobre už to ide. Ďakujem za vaše poznámky. Ja som aj zamýšľala nad tým, že ja mám doma tiež syna, ktorý mal v decembri 16 rokov a že presne som sa nad tým zamýšľala, keď sme sa aj bavili o tomto zákone, že aj u neho úplne vnímam, že rád by sa už ako keby že zapojil, aj veľa sa o tom rozprávame, samozrejme je to aj tým, že teda má doma asi mamu političku, ale viem, že aj v iných rodinách, alebo kde majú takýchto tínedžerov, ktorí by teda spadali do tejto kategórie, že by už mohli voliť, že naozaj sú to mladí ľudia, ktorí sa zaujímajú a podľa mňa čo sa týka aj napríklad miestnych, teda obecných zastupiteľstiev, tak by mohla byť naozaj oveľa väčšia snaha aj tých ľudí, ktorí tam sedia, aby zapájali týchto mladých ľudí, ak by vedeli že ten ich hlas rozhoduje. A naozaj by sme tým vytvárali podľa mňa veľký predpoklad k tomu, že v budúcnosti aj oni budú mať záujem proste byť aktívny v politike, alebo aj keď len na tej miestnej úrovni, ale podľa že toto sa veľmi vytráca z našej spoločnosti. Lebo aj keď sme tu videli tých tuto kolegov, že sa tu dohadujú že väčšinu ľudí politika znechucuje a my by sme mali sa snažiť presný opak, aby sme tých ľudí motivovali, lebo kto to raz bude robiť po nás a niekto aj po nás príde. A podľa mňa že budovať v tých mladých ľuďoch ten záujem o tú politiku, je naozaj že čím skôr to urobíme tým je to lepšie. A ak to spravíme na začiatku na tej komunálnej a regionálnej úrovni, tak podľa mňa naozaj tým nič nepokazíme a urobíme naozaj veľmi správny teda krok k tomu, aby sme tých mladých

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem ti Janka, ty sa aj dlhodobo venuješ téme komunálnej politika a vnímaš túto potrebu, že aj mladí ľudia sa chcú zapájať minimálne v týchto komunitách do tvorby, alebo do pretvárania svojho okolia. A ja vítam tento návrh, aby teda mladí ľudia od 16 rokov mohli voliť či už v komunálnych voľbách, alebo teda potom možno aj v tých národných a v eurovoľbách. A ja si myslím, že to je nástroj akým mladých ľudí prizvať k tomu aby sa podieľali na budúcnosti našej krajiny. Mladí ľudia sú oveľa viac rozhľadení, ako si možno tu mnohí myslia a áno aj to že, máme občiansky preukaz od 15 rokov, alebo trestnoprávnu zodpovednosť od 14 rokov, je znakom a je aj dôvod toho, aby bolo volebné právo možné od tých 16 rokov. Ten je vek je daný tým, že aby sa to zosúladilo s európskymi krajinami, takže ja to úplne vítam. A ďakujem predkladateľke a predkladateľom a PSku, že sa tomuto venuje. Som veľmi rada. Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Jani ďakujem aj tebe za tvoje vystúpenie a vieš že ja na začiatku, keď sme začali pripravovať tento zákon, tak som mala za to že, zmena čo sa týka teda aj vekovej hranice, alebo vôbec volieb, je skôr otázkou takou všeobecnou, alebo teda otázkou práva a že to nie je skutočne komunálna téma, ty sa tej komunálnej politike venuješ podrobne a som veľmi rada že si ma presvedčila o tom, že prečo je to teda aj komunálnou témou a prečo je to skutočne dôležité a o tom viac si stojím za tým našim návrhom, ktorý teda, ktorého cieľom je aby sa tá veková hranica znížila na 16 rokov práve v prípade komunálnych a župných volieb. Pretože, ako si to aj správne niekoľko krát poznamenala, tak sa to týka skutočne toho prostredia, v ktorom mladí ľudia žijú. Je to to čo im je najbližšie a o to viac by sa mali o to zaujímať. A pripomeniem aj to, čo som už aj sama hovorila v rozprave, že samotní mladí ľudia si želajú, aby práve tieto voľby mohli byť tie, pre ktoré sa zníži veková hranica. Zároveň teda, aj všetky tie príklady zo zahraničia nám dokazujú, že to absolútne nie je o žiadnej odvahe, nie je to o tom, že či je niekto konzervatívny, alebo progresívny, ale je to skutočne o tom, že sú dôvody na to, aby práve v tomto v tejto bezprostrednej blízkosti mladých ľudí, mali právo rozhodovať o tom, že čo sa deje okolo nich. V témach ako sú infraštruktúra, kultúra, šport, životné prostredie a ďalšie a ďalšie. Takže myslím si že nikto nás nemôže v tomto prípade viniť z nejakého strategického rozhodnutia, lebo že teda PS potrebuje mladých voličov tam, alebo tam. Je to skutočne odôvodnené práve aj takými príkladmi zo zahraničia.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja by som chcel pekne ti poďakovať Janka, za túto rozpravu. Áno môžem s tebou súhlasiť že asi našou prioritou ako poslancov národnej rady a to je úplne jedno, že či to je opozícia, alebo je to koalícia, je budovať ten volebný návyk. Toho že, všetci sme zodpovední za chod tohto štátu a práve tí mladí a aj budem rozprávať trochu zo svojej skúsenosti zo strednej školy. My sme mali diskusiu s riaditeľom, vtedy sme vstupovali do Európskej únie a riaditeľ sa nás pýtal, že ako vnímame Európsku úniu. Ako vnímame voľby a to je jeden z mála učiteľov čo som v živote poznal, ktorí sa aktívne venujú volebnému právu, o tom že, prečo by mladí mali voliť už od 16 rokov, ale to už bola diskusia v roku 2004, takže z toho miesta ja by som chcel požiadať poslancov koalície, aby tento návrh podporili, posunuli ho do druhého čítania a v prípade, ako si aj ty povedala, ak by boli nejaké nejasnosti, poďme sa baviť, poďme dať tento zákon do nejakej dokonalosti. A na záver, ja absolútne súhlasím s tým, čo tu bolo niekoľko krát povedané, že prečo by to malo platiť len pre komunálne respektíve regionálne voľby, ja by som bol rád, keby to platilo aj pre národné voľby, alebo pre eurovoľby, lebo je to opäť o zodpovednosti parlamentu, aby sme budovali tento volebný návyk. Ďakujem

No. O zábavu vždy dobre postarané. Čiže vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi zdôvodniť, aj keď teda veľmi a dôkladne to už urobila moja kolegyňa Beáta Jurík, že prečo predkladáme tento návrh zákona, ktorý sa týka nie len budúcnosti našej krajiny, ale aj jej demokratickej kultúry dnes. Témou, ktorá si možno vyžaduje teraz trošku odvahy a otvorenú myseľ, no ktorá je zároveň logickým krokom pre každú modernú a inkluzívnu spoločnosť. Volebné právo od 16 rokov. Na začiatok teda, na komunálnej a regionálnej úrovni. Prečo o tom hovoríme? Pretože mladí ľudia 16 a 17 roční nie sú len budúcimi dospelými. Sú to plnohodnotní členovia našich komunít, ktorí každý deň nesú dôsledky rozhodnutí, ktoré robia dospelý ľudia. Dochádzajú do škôl zriadených samosprávami, využívajú verejnú dopravu, zúčastňujú sa komunitného života, športujú v kluboch, organizujú kultúrne podujatia. Ich hlas v regionálnych a komunálnych voľbách, je rovnako relevantný, ako hlas ktoréhokoľvek dospelého. A nie je to len otázka záujmu, ale aj pripravenosti. Výskumy, ako ja kolegyňa už hovorila v krajinách kde mladí už môžu voliť od 16 rokov, ako napríklad v Rakúsku, Estónsku, či v niektorých spolkových krajinách Nemecka ukazujú, že 16 a 17 roční voliči sa dokážu rozhodovať zodpovedne a informovane. Ich volebné rozhodnutia sú porovnateľné s dospelými a navyše často prejavujú vyšší záujem o veci verejné, keď cítia že ich hlas má svoju váhu. Dôležité je aj to, kedy si človek si vytvorí volebný návyk. Sociologické štúdie ukazujú, že ak niekto využije svoje prvé právo voliť a má na to vhodné podmienky, podporu aj motiváciu, stáva sa z neho trvalo angažovaný občan. Ak túto možnosť nedostane, je väčšia pravdepodobnosť, že si tento návrh neosvojí neskôr. A prečo práve komunálne voľby. Pretože sú najbližšie k ľuďom. Práve na tejto úrovni sú politické rozhodnutia najkonkrétnejšie a najviditeľnejšie. Kto opraví cestu pred školou, kto rozhodne o otváracích hodinách knižnice, kto schváli dotácie pre mládežnícke iniciatívy, to sú témy, ktoré mladí ľudia vnímajú veľmi intenzívne a mali by mať možnosť do nich zasiahnuť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Viem, že táto téma môže vzbudzovať obavy, ako som už hovorila, ale verím, že naša úloha, ako zákonodarcov, vie vytvárať lepšie možnosti pre mladých ľudí. Zakladať naše rozhodnutia na dátach, skúsenostiach iných krajín a vízií, akú spoločnosť chceme budovať. Progresívne Slovensko si dlhodobo kladie za cieľ zapojiť mladých ľudí, do verejného života. Nie formálne, ale skutočne. Dôverovať im. Vychovávať ich k občianstvu tým, že im dáme priestor ho reálne vykonávať. Preto vás vyzývame, aby sme sa ako parlament začali seriózne zaoberať možnosťou zaviesť volebné právo od 16 rokov v komunálnych a regionálnych voľbách. Je to realistický, zodpovedný a odvážny krok smerom k posilneniu demokracie zdola. A je to zároveň prejav rešpektu k mladým ľuďom, ktorí už dnes tvoria budúcnosť našich miest a obcí. Budem veľmi rada, ak sa naozaj rozvinie nejaká diskusia a vy podporíte tento náš návrh a posuniete ho do druhého čítania a ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Bea ďakujem za tento, tento návrh. Ja si myslím, že je veľmi rozumné ísť postupne. Samozrejme je to politická stratégia, ktorá je absolútne legitímna a vhodná vzhľadom na to, že tie voľby komunálne a do VÚC nás čakajú akoby najbližšie. Ak teda nebudú nejaké predčasné parlamentné voľby. A myslím si, že tento zákon by mohol byť teda ten náš, ten zákon Progresívneho Slovenska by mohol byť vďaka tomu schválený skôr, keďže samozrejme na strane koalície je nejaká obava z toho dať aj ľuďom mladším ako 18 rokov alebo starším ako 16 rokov volebné právo univerzálne a na druhej strane našou úlohou je presviedčať a snažiť sa nájsť, nájsť tu cestu a myslím si, že tento návrh je, je veľmi dobrá cesta k tomu, aby mladí ľudia zostávali na Slovensku. To je podľa mňa úplne, úplne kľúčové, aby sa cítili zastúpení, aby cítili, že politici a političky riešia aj ich problémy, pretože je nevyhnutné, aby politici a političky riešili problémy všetkých ľudí. Nie iba tých čo majú volebné právo. Ale to sa bohužiaľ nedeje. My vidíme, že často krát politické strany robia iba veci, ktoré sú pre ich voličov, pre ich cieľové skupiny. A to nie je v poriadku. A tento návrh by mohol pomôcť k tomu, aby mladí ľudia aj teda ľudia, ktorí majú 16, 17 rokov, aby boli viac vypočutí. A aby ak aj odídu na chvíľu do zahraničia tak sa sem vrátia, lebo tu budú chcieť žiť, lebo budú vidieť zmysel v tom žiť

Ďakujem za slovo. Aj tebe Beáta za tvoj veľmi dobrý príspevok do debaty. A ja som veľmi rada, že tu dnes na stole máme túto tému umožniť mladým ľuďom od 16 rokov sa zúčastniť teda komunálnych a regionálnych volieb. Podľa mňa podporiť možnosť voliť od 16 rokov je naozaj veľmi dôležité, pretože mladí ľudia už v tomto veku aktívne žijú vo svojich komunitách a sú ovplyvňovaní rozhodnutiami miestnych samospráv. A presne ako si povedala umožnenie im voliť zvyšuje ich občiansku angažovanosť. Motivuje ich k záujmu o verejné dianie a rozvíja u nich aj zodpovedný prístup k spoločnosti a týmto spôsobom sa podľa mňa tiež buduje silnejšia demokracia, kde sú zastúpené aj hlasy teda mladšej generácie a ja preto dúfam, že a verím, že naše argumenty presvedčia aj kolegov a kolegyne z koalície, aby tento návrh podporili. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Aj mňa nesmierne mrzí, že som nemohla reagovať na záverečné slovo pána ministra, osobne ma to mrzí, pretože vyslovil názor, že nemáme dostatočne preštudovaný návrh zákona o ktorom sme teda včera rokovali, ale nemám pocit, že by vecne uviedol s čím konkrétne nesúhlasil, ktorý som fakt som uviedla chybne, alebo s nejakým zvláštnym zámerom. Takže toto vadilo aj mne. A teraz teda k veci. Rokujeme o návrhu novely školského zákona, ktorá je reakciou na zvýšenú mieru absencie žiakov v čase plnenia povinnej školskej dochádzky, najmä teda v čase plnenia povinnej školskej dochádzky. Je viac ako isté, že vysoká miera vymeškaných hodín veľmi často a hovorím veľmi často, podotýkam že nie vždy, ale o tom inokedy, úzko súvisí s predčasným ukončovaním školskej dochádzky. A čo sa u nás naozaj stalo vážnym problémom, respektíve časovanou náložou. Už včera som povedala, že ak niekto predčasne vypadne zo školského systému, znamená to, že je ťažko zamestnateľný, alebo nezamestnateľný. A okrem toho teda, túto skupinu ľudí postihuje sociálne vylúčenie, problémy so zdravým, chudoba a mnohé ďalšie sociálne neduhy. Čiže naozaj je to vážny problém. Nie je to len slovenský problém, za problém to uznali mnohé krajiny Európskej únie a uvediem tú slovenskú situáciu do európskeho kontextu. V roku 2011 sa krajiny Európskej únie zaviazali znížiť priemerný podiel osôb z predčasne ukončenou školskou dochádzkou na menej ako 10 percent do roku 2020. Teraz je rok 2025. V čase, keď Slovenská republika prijímala tento záväzok, tak relatívne náš problém bol oveľa menší, lebo takéto osoby tvorili iba šesť percent. Ale postupne sa situácia začala zhoršovať, podľa údajov Štatistického úradu, najvyššia miera predčasného ukončenia školskej dochádzky bola teda v roku 2018, odtiaľ je ten predposledný údaj, ktorý mám a to bolo dva roky pred splnením záväzku, ktorý sme si dohodli s Európskou úniou a teraz pôjdem po krajoch. V košickom kraji to bolo 17,5 percenta, čo je viac oproti roku 2014 o 9,4 percenta. Čiže to bol prudký nárast. V tom istom roku, teda v roku 2018 nad desiatimi percentami bolo takýchto osôb identifikovaných v prešovskom kraji 10,7 percenta a v banskobystrickom kraji 10,3 desatiny percenta. Treba povedať, že ide o kraje, kde je v rámci Slovenska vysoký podiel osôb patriacich k marginalizovaným rómskym komunitám. A mimochodom napríklad v bratislavskom alebo žilinskom kraji v tomto istom roku, teda v roku 2018 miera zastúpenia takýchto osôb bola na úrovni 2,8 desatín percenta. A to je ešte potrebné povedať, že podiel osôb tejto kategórie, v rámci slovenského priemeru, medzi rokmi 2014 a 2018 vzrástol takmer o dve percentá, teda zo šesť, o viac ako dve percentá, zo šesť percent na začiatku na 8,5 percenta. Teda počet takýchto osôb neklesal ale stúpal. Dokonca z materiálu Ministerstva školstva z roku 2023 vyplýva, že dnes tak evidujeme takýchto osôb na úrovni desiatich percent. V roku 2022 Rada Európy vo svojom odporúčaní sa zaviazala do roku 2030 znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu, na menej ako deväť percent. Hovorím to preto a zopakujem to, že nejde len o problém Slovenskej republiky, ale o celoeurópsky problém. A čo sa konštatuje v odporúčaní. V odporúčaní sa konštatuje, že aj keď sa miera predčasného ukončenia vzdelávania na európskej úrovni výrazne zlepšila, v rozmedzí rokov 2010 až 2011 klesla o 3,9 percentuálneho bodu a tu vidíme, že to nebolo zásluhou Slovenska, lebo tu ten podiel rástol. Tak mnohí študenti aj tak naďalej predčasne ukončujú vzdelávanie. Dnes je dnes. V roku 2021 podiel takýchto osôb celej Európskej únii bol na priemere 9,7 desatín percenta, čo je tesne pod stanoveným cieľom. A napriek tomu viac ako 3 milióny mladých ľudí v Európskej únii vo veku 18 až 24 rokov predčasne ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu. A medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely, pričom tie rozdiely sa týkajú jednotlivých skupín obyvateľov. Zvýšená miera je u migrantov, zvýšená miera je u mladých mužov, zvýšená miera predčasného ukončovania je u etnických skupín, ako sú napríklad rómovia, alebo mladí ľudia vo vidieckych a odľahlých oblastiach. V uvedenom odporúčaní sú uvedené aj návrhy na to, akým spôsobom krajiny majú s týmto fenoménom bojovať. Ako riešiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky a tie riešenia majú preventívny, intervenčný a kombinovaný charakter. Ani jedno z odporúčaní, nemá administratívny charakter na rozdiel od toho o ktorom tu dnes rokujeme. V tomto kontexte otázka znie tak, či sme si istí, že pritvrdenie pravidiel ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní, prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu, ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva