Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Nadviažem na pani poslankyňu Plavákovú k téme zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa infozákona. Ona jasne povedala, že to považuje za diskriminačné. Odznelo tu aj to, že podobné postavenie vo vzťahu k čerpaniu verejných zdrojov majú napríklad aj podnikateľské subjekty a na nich sa tento zákon nevzťahuje. To už teda bolo povedané. A čo z toho vyplýva? Zákonodarca, samozrejme, o tom vie, čiže rozmýšľame, aký cieľ sledoval. No tak ponúka sa to, že prvoplánové bolo zaťažiť mimovládne organizácie a ochromiť ich činnosť, lebo vedia, že nie sú personálne vybavení na vybavovanie infožiadostí.
A teraz druhá poznámka. Vôbec neni isté, že občania si budú žiadať len informácie o financiách, ktoré sú z verejných zdrojov. Lebo ak občanovi dáte možnosť žiadať informácie od občianskych organizácií, vôbec neviete zaručiť, že si občania budú podľa infozákona žiadať len informácie o tom, ako sa nakladá s verejnými zdrojmi. A tuto je ďalšia záťaž pre mimovládne organizácie. Ak teda takej organizácii príde žiadosť, ktorá sa netýka nakladania s verejnými prostriedkami, tak musí vypracovať kvalifikovaný podnet, musí ho poslať orgánu, ktorý občanovi odpíše, že nemajú žiadne verejné dotačné zdroje.
A po tretie, mne vyplýva alebo nevyplýva, neviem, ako to je, a to je problém, nevieme, že či tento zákon bude fungovať aj retroaktívne, čiže či sa občania budú môcť pýtať na to, či dostali verejné zdroje aj pred účinnosťou tohto zákona. Takže tam vidím tri základné a veľké problémy, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som rada pripomenula, že to bola práve kolegyňa Plaváková, ktorá tu aj včera večer upozornila na to, že v tomto neskutočne rýchlom a chaotickom legislatívnom procese nastali aj chyby, a priznal to dneska aj poslanec Glück, keď sa jej poďakoval, a teda prečítal v treťom čítaní svoj tzv. technický pozmeňovák. A naozaj by som si priala, ako nemusíte s nami súhlasiť v Progresívnom Slovensku, veď je nejaký dôvod, prečo vy ste koalícia a my sme v opozícii, ale minimálne by som sa tak nádejala, že by ste mohli brať vážne, keď vás kolegyňa Plaváková upozorňuje a nielen ona, ale aj mnohí ďalší, že tento zákon je v rozpore s ústavou a je v rozpore s európskym právom. A keď už toto je zákon, ktorý tuto vznikal rok, do ktorého išli desiatky, stovky človekohodín, vysoko platených, vysoko postavených ústavných činiteľov, aj nás stopäťdesiatich tuto v Národnej rade a takisto na vláde a takisto ľudí na úrade vlády, tak minimálne by ste si mohli dať tú námahu a predložiť niečo, čo za prvé nebude totálne chaotické a za druhé nebude v rozpore s ústavou a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Len problém je v tom, že v tomto prípade jednoducho naozaj máte zatemnené oči nenávisťou a tým pocitom, že treba sa mimovládkam nejakým spôsobom mstiť, nejakým spôsobom na nich útočiť, lebo stále si prestavujete tie zlé, ale znovu tu pripomíname, že neexistujú dobré a zlé mimovládky. Je jednoducho zákon o mimovládkach, združuje sa tam veľká časť občanov dobrovoľne a týmto ich budete šikanovať a obmedzovať a idete proti ich záujmom.
Ďakujem.

Lucia, ty si apelovala na poslancov vládnej koalície, že či sa nájdu aspoň nejakí, ktorí si uvedomia tie problémy, ktoré tento návrh zákona prináša, a to riziko jeho pozastavenia Ústavným súdom, ale podľa mňa to je úplne že márny apel, keď sa na to pozrieme, tak momentálne sú v tejto sále štyria asi poslanci koalície, z toho dvaja sedia na mieste navrhovateľa a spravodajcu, jeden predsedá a jeden je teda v pléne. Ja mám skôr z toho pocit, že oni už prosto balia, lebo vedia, ako to dopadne, vedia, že pred piatou nám to tu utnú, veď načo by oni počúvali nejakú kritiku opozície, nedajbože ešte v celom rozsahu a museli tu tráviť hodiny či už počúvaním, alebo argumentovaním v prospech tohto návrhu zákona, najmä keď jeho hlavný predkladateľ, náš kolega Adam Lučanský, sa neunúva počas celého roka v podstate tento návrh zákona a svoje vlastné postoje vysvetliť, obhájiť alebo akokoľvek argumentovať. Ako ja by som dúfala, že keďže rovnako ako ja je z Martina, my sme z jednej dediny, z Bystričky, takisto ako jeho kolega pán poslanec Kotlár alebo pán poslanec Kvorka zo SMER-u sa starajú teraz napríklad v tomto čase o to, že čo bude teda s tými 650 prepustenými Martinčanmi z ECCO v lete, ale to je asi márna nádej, keďže nevysvetľujú ani svoje ďalšie poslanecké činnosti. Nuž toto je naša vládna koalícia. Schváliť si bez akýchkoľvek príspevkov opozície svoje autokratické zákony a potom si užívať niekoľkotýždňové voľno za platy, na ktoré sa im skladajú daňoví poplatníci, pre ktorých absolútne nič nespravia.

Ďakujem za slovo.
Ja keďže teda nebudem môcť vystúpiť v rozprave, tak sa vrátim k tomu, čo som hovorila predtým, a síce k tomu rozporu s právom Európskej únie, ktorého sa teda dotkla aj pani kolegyňa Plaváková, pretože hovorila nielen o ústavnosti, resp. tej protiústavnosti, darmo sa usmievate, pán predsedajúci, ale aj o európskom práve a konkrétne aj o rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Súdneho dvora EÚ. A ja budem práve citovať z toho rozhodnutia Komisia proti Maďarsku, kde teda Súdny dvor v prvom rade konštatoval, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, a teraz mám pre vás skutočne šokujúcu info, vieme prví, zdieľajte, kým nezmažú, že právo slobodne sa združovať predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, keďže umožňuje občanom konať kolektívne v oblastiach spoločenského záujmu a prispieť tak k riadnemu fungovaniu verejného života. To je také prvé, základné konštatovanie.
No ale chcela by som sa dotknúť ďalej toho, čo vlastne zavádza aj ten pozmeňovák, ktorý nám tu bol prezentovaný ako zachraňujúci tento návrh zákona, a jeden z takých problematických bodov, ktorý tam teda ostal, je práve to zverejňovanie osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie viac ako 5-tisíc eurami. Tak tu opäť z toho istého rozhodnutia Súdneho dvora EÚ môžme, už mám iba 30 sekúnd, tak to iba otvorím a potom to dokončím v ďalšej faktickej. V tomto rozhodnutí takisto Súdny dvor konštatuje, že bolo porušené právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, pretože zverejňovanie osobných údajov je, tak ako to hovorila aj kolegyňa Plaváková, chránené článkami či už teda charty, alebo aj dohovoru pre ľudské práva. A rozvediem to teda v ďalšej faktickej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa vrátila k tej časti, ktorá hovorí o povinnosti v zmysle infozákona, ktorá sa zavádza týmto pozmeňujúcim návrhom. No, touto logikou navrhovateľ by mal potom navrhnúť aj, aby všetky obchodné spoločnosti, ktoré sa zúčastnia verejného obstarávania alebo majú nejakú zmluvu uzatvorenú so štátom, ako napríklad dcéra pána Muňka, by mali rovnako podliehať tejto informačnej povinnosti. Hej, pani, dcéra pána Muňka, resp. jej firma dodala úradu vlády koňak za 6-tisíc eur, mala by rovnako podliehať povinnosti v zmysle infozákona a zverejňovať o tom príslušné informácie. Toľko k absurdnej logike toho, čo tu predkladáte.
Ďakujem pekne.

... je zakotvené teda právo na súkromie v čl. 19 ústavy a zároveň v čl. 8 dohovoru. A ide teda o to zverejňovanie súkromných darov od darcov, darkýň, ktoré teda naozaj má úplne iný rozmer, ako keď máte verejné financie, ktoré sa využívajú na akékoľvek činnosti. A tam, samozrejme, z pohľadu štátu je logické, že dochádza k nejakej kontrole, ale keď sa niekto rozhodne, že chce prispieť na, neviem, choré zvieratká alebo na akúkoľvek, napríklad mimoškolskú aktivitu nejakých detí, alebo čokoľvek, na čo si zmyslíte, tak neviem, prečo by mal týchto ľudí štát dávať do nejakých zoznamov. Lebo totižto čl. 8 dohovoru hovorí, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva, teda práva na súkromie, zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. No tak ja sa naozaj pýtam, že na čo z týchto legitímnych cieľov môže štát povedať, že teda to je ten dôvod, prečo môže žiadať tieto zoznamy ľudí, ktorí dávajú svoje vlastné peniaze na akúkoľvek činnosť mimovládnych organizácií. Aj verejný ochranca práv vás upozorňoval na to, že práve ten návrh môže byť, môže obsahovať aj zásah do práva na súkromie.
Ďalej tu máme združovacie právo, to je zakotvené v čl. 11 dohovoru a v čl. 29 ústavy. A podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva akýkoľvek zásah do práva na združovanie musí byť ustanovený zákonom jasným a predvídateľným spôsobom a musí sledovať legitímny cieľ, o tom som už tu hovorila, a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. A tieto ciele musí napĺňať navyše primeraným spôsobom. No a viaceré teda ustanovenia už aj toho pozmeňujúcimi návrhmi meneného pozmeňováku a pozmeňujúceho pozmeňujúceho vlastne sú stále dostatočne neurčité, vo svojej podstate vágne, v čoho dôsledku vytvárajú priestor aj pre svojvôľu orgánov, ktoré majú nejaké kompetencie vo vzťahu k tým jednotlivým ustanoveniam. To znamená, že nenapĺňa to ani tieto podmienky, ktoré vychádzajú z dohovoru alebo z ústavy.
No a potom tu máme ešte zákaz diskriminácie, to je čl. 12 ods. 2 ústavy alebo čl. 14 dohovoru. A jednak to boli tí lobisti, ktorí teda už nám tu vypadli týmto pozmeňujúcim návrhom, kde išlo o ten princíp, že vo vzťahu k rovnakej činnosti sa postihuje len časť spoločnosti, časť subjektov, čo, samozrejme, z povahy veci napĺňa princíp diskriminácie. No a obdobne to je aj v prípade toho infozákona, pretože tie povinnosti, keď mimovládne organizácie majú spadnúť pod povinné subjekty podľa infozákona, tak my tu máme aj rôzne iné subjekty, ktoré majú napríklad aj verejné zdroje a tie takýmto spôsobom tam spadať nemajú. To znamená, že opäť tu máme v rovnakej situácii rozdielny prístup k subjektom, ktoré nejakým spôsobom pôsobia v spoločnosti, čo teda podľa môjho názoru porušuje práve aj tento zákaz diskriminácie.
To sú také základné okruhy, ktoré teda verím, že možno aj pán prezident zváži pri svojom vete, ale my určite ich budeme zvažovať pri našom podnete na Ústavný súd, pretože nám záleží na tom, aby sme chránili práva všetkých ľudí na Slovensku, a takýmto spôsobom k tomu pristúpime. Ale stále je tu ešte priestor tento škodlivý ruský zákon neschváliť, takže opätovne apelujem na to, aby sa našlo pár hlasov, ktorí ho nepodporia, pretože naozaj máme za to, že okrem toho, že je mimoriadne škodlivý, tak je aj protiústavný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj za toto intro.
Kolegovia, kolegyne, tak sme tu teda v treťom čítaní, v ktorom môžeme diskutovať o schválenom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ale v podstate kompletne mení pôvodný návrh zákona, ktorý sme tu mali na stole, ale že úplne. To znamená, že my by sme prakticky mali byť opätovne v prvom čítaní, ani nieže v druhom, ale v prvom. A proces, ktorým sme sa sem dostali, je naozaj jedna obrovská legislatívna tragédia a ako vždy, keď sa niečoho chytí SNS alebo teda smerácki vlci, či ako sa nazývajú. A najprv sme tu mali teda pôvodný návrh zákona, ktorý mal nejakých jedenásť strán, potom predložil pozmeňujúci návrh poslanec, predkladateľ Lučanský, a to ešte na ústavnoprávnom výbore, pozmeňujúci návrh, ktorý sme dostali len na poslednú chvíľu, ten mal 31 strán, inak, mimochodom, pán poslanec Lučanský teda stále tu nepreriekol ani teda včera v tom druhom čítaní, ani dnes v tomto treťom. Ani tu nie je, samozrejme.
Druhý pozmeňujúci návrh potom predložil pán poslanec Čellár priamo v pléne parlamentu a taktiež úplne na poslednú chvíľu, hoci teda na ústavnoprávnom výbore sme počúvali ubezpečenia, že dostaneme tento návrh dostatočne včas. Nestalo sa tak, takže 20-stranový pozmeňujúci návrh bol predložený a vlastne uverejnený na stránke NR SR už v podstate po začiatku rozpravy. A teraz tu máme ešte ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý opravuje pozmeňujúci návrh, ktorý kompletne zmenil pozmeňujúci návrh, ktorý menil pôvodný návrh zákona. Ja neviem, ja už len keď to vyslovím, tak mi to príde ako dosť trápna hanba a babráctvo. A myslím si, že by ste to mali naozaj skutočne čím skôr zabaliť a poslať hlavne tento návrh zákona tam, kam patrí, teda úplne do zabudnutia.
A myslím si, že už len tento prehľad toho legislatívneho procesu dokonale podčiarkuje vaše zlé úmysly. Dookola opakujete, že si vážite prácu tých dobrých mimovládnych organizácií, ktoré robia sociálnu či charitatívnu činnosť, a vadia vám len tie zlé, bu-bu-bu, politické mimovládky. No a teda kľudne môžete, pani Kramplová, reagovať a vysvetliť nám, ako sa to nedotkne tých mimovládnych organizácií, ktoré vy teda považujete za dobré, keď už ich takto kádrujete.
Pravdou však je, že vám vadia ľudia, ktorí si len uplatňujú svoje politické práva, ktoré majú ústavou garantované. A tento váš ruský zákon postihuje všetkých a vy ste dokonca dostali niekoľko listov práve od mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú tej oblasti sociálnej činnosti a charitatívnej práci, a ja som z nich aj niektoré tu čítala a títo ľudia, o ktorých vy hovoríte sami, že ich považujete za tých dobrých, tak vás žiadajú o to, aby ste ten zákon stiahli a aby ste ho neschvaľovali. Takže ja stále by som rada počula vysvetlenie, ako sa ich to teda nedotkne, keď oni sami vás žiadajú o to, aby ste ho neprijali. Tak môžte nám to tu vysvetliť, pani Kramplová, kľudne sa prihláste do faktickej poznámky a radi si to vypočujeme.
V rozprave som sa tiež aj ja a ďalší kolegovia a kolegyne pýtali, ktorá mimovládna organizácia teda s týmto vaším návrhom súhlasí, a teda mali sme tu nejakú, myslím, že deväťhodinovú rozpravu včera a nepočuli sme ani jednu mimovládnu organizáciu, ktorá by to teda nejakým spôsobom schvaľovala, takže opäť je tu priestor sa prihlásiť a menovať nejaké mimovládne organizácie, ktoré s tým súhlasia. Ale zdá sa, že v tomto prázdnom pléne, kde teda z koalície nie je prakticky žiadne zastúpenie, sa nič nejaké normálne nedozvieme.
A teraz by som ešte v skratke k nejakým ústavnoprávnym rozmerom tohto návrhu zákona, možno aj taká inšpirácia do Prezidentského paláca, keď by mohli teda tento návrh zákona vetovať, k čomu pána prezidenta aj vyzývame. V prvom rade teda zásah do práva na súkromie, o tom tu už bola do nejakej miery debata, je zakotvené teda právo na súkromie v čl. 19 ústavy a zároveň v čl. 8 dohovoru. A ide teda o to zverejňovanie súkromných darov od darcov, darkýň, ktoré teda naozaj má úplne iný rozmer, ako keď máte verejné financie, ktoré sa využívajú na akékoľvek činnosti. A tam, samozrejme, z pohľadu štátu je logické, že dochádza k nejakej kontrole, ale keď sa niekto rozhodne, že chce prispieť na, neviem, choré zvieratká alebo na akúkoľvek, napríklad mimoškolskú aktivitu nejakých detí, alebo čokoľvek, na čo si zmyslíte, tak neviem, prečo by mal týchto ľudí štát dávať do nejakých zoznamov. Lebo totižto čl. 8 dohovoru hovorí, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva, teda práva na súkromie, zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. No tak ja sa naozaj pýtam, že na čo z týchto legitímnych cieľov môže štát povedať, že teda to je ten dôvod, prečo môže žiadať tieto zoznamy ľudí, ktorí dávajú svoje vlastné peniaze na akúkoľvek činnosť mimovládnych organizácií. Aj verejný ochranca práv vás upozorňoval na to, že práve ten návrh môže byť, môže obsahovať aj zásah do práva na súkromie.
Ďalej tu máme združovacie právo, to je zakotvené v čl. 11 dohovoru a v čl. 29 ústavy. A podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva akýkoľvek zásah do práva na združovanie musí byť ustanovený zákonom jasným a predvídateľným spôsobom a musí sledovať legitímny cieľ, o tom som už tu hovorila, a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. A tieto ciele musí napĺňať navyše primeraným spôsobom. No a viaceré teda ustanovenia už aj toho pozmeňujúcimi návrhmi meneného pozmeňováku a pozmeňujúceho pozmeňujúceho vlastne sú stále dostatočne neurčité, vo svojej podstate vágne, v čoho dôsledku vytvárajú priestor aj pre svojvôľu orgánov, ktoré majú nejaké kompetencie vo vzťahu k tým jednotlivým ustanoveniam. To znamená, že nenapĺňa to ani tieto podmienky, ktoré vychádzajú z dohovoru alebo z ústavy.
No a potom tu máme ešte zákaz diskriminácie, to je čl. 12 ods. 2 ústavy alebo čl. 14 dohovoru. A jednak to boli tí lobisti, ktorí teda už nám tu vypadli týmto pozmeňujúcim návrhom, kde išlo o ten princíp, že vo vzťahu k rovnakej činnosti sa postihuje len časť spoločnosti, časť subjektov, čo, samozrejme, z povahy veci napĺňa princíp diskriminácie. No a obdobne to je aj v prípade toho infozákona, pretože tie povinnosti, keď mimovládne organizácie majú spadnúť pod povinné subjekty podľa infozákona, tak my tu máme aj rôzne iné subjekty, ktoré majú napríklad aj verejné zdroje a tie takýmto spôsobom tam spadať nemajú. To znamená, že opäť tu máme v rovnakej situácii rozdielny prístup k subjektom, ktoré nejakým spôsobom pôsobia v spoločnosti, čo teda podľa môjho názoru porušuje práve aj tento zákaz diskriminácie.
To sú také základné okruhy, ktoré teda verím, že možno aj pán prezident zváži pri svojom vete, ale my určite ich budeme zvažovať pri našom podnete na Ústavný súd, pretože nám záleží na tom, aby sme chránili práva všetkých ľudí na Slovensku, a takýmto spôsobom k tomu pristúpime. Ale stále je tu ešte priestor tento škodlivý ruský zákon neschváliť, takže opätovne apelujem na to, aby sa našlo pár hlasov, ktorí ho nepodporia, pretože naozaj máme za to, že okrem toho, že je mimoriadne škodlivý, tak je aj protiústavný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani Kramplová, to už robíte, to, čo som spomínal, čo sa týka ministerstiev, úradov, podobne, vyhadzujete ľudí, ktorí majú nejakým spôsobom, sa vám zdá, že majú nejaké politické zafarbenie alebo sa vám nejakým spôsobom nepozdávajú, takže to nie je že podľa seba súdim teba, ale to je realita, ktorá sa deje od začiatku volebného obdobia. A teda hlavne ja by som čakal, že vysvetlíte teda, ako sa tých ostatných mimovládok nedotknú tie povinnosti, keď toto ste tvrdili. Ja som vás na to vyzýval aj včera svojím spôsobom, aj dnes, ale to ste neurobili, kľudne sa prihláste do rozpravy a môžte to vysvetliť, nech sa páči, nemusíte teraz rozprávať.
Ešte poviem jednu vec, rozdiel medzi politickými stranami a mimovládkami je ten, že politické strany, pokiaľ sú zvolené do parlamentu, prípadne získajú v tom parlamente väčšinu, zložia koalíciu a majú vládu, tak disponujú mocou, jednak mocou nastavovať pravidlá a potom štátnym donútením, teda mocou tie pravidlá vynucovať, aby sa dodržiavali, aby sa ľudia podľa nich správali. Čo z toho, čo z tohto majú mimovládky? Nič. Prečo potom porovnávame, že vlastne mimovládne organizácie by mali mať rovnaké povinnosti ako politické strany alebo štát? Veď to je absolútne disproporčné a, samozrejme, aj kvôli tomu protiústavné. Vy nemôžete jednoducho dávať také povinnosti, ktoré v konečnom dôsledku tie mimovládky zničia, pretože budú musieť jednak nad tým stráviť veľa času, veľa kapacity, nehovoriac o tom, že potom, ako povedala aj kolegyňa Kalmárová, jednoducho budú tam mať nejaké chybičky... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.)

Ďakujem za slovo.
Viete, keby to nebolo také smutné, tak je to strašne zábavné, lebo namiesto kvalitného návrhu a poctivej diskusie tu máme koalíciu, ktorá je stratená vo vlastnej argumentácii, v úvodzovkách, v prospech návrhu, lebo raz je tá argumentácia nejaká, na ďalšíkrát iná a tak ďalej. Ja si preto myslím, že pán Vančo má pravdu, že z toho pôvodného návrhu ostalo len to, čo je kľúčové a dôležité, a to je pomsta mimovládkam alebo znepríjemnenie života mimovládok a výstraha jej súkromných podporovateľov. A skúsim to dokázať.
Čoho sa koalícia vzdala? Vzdala sa označenia zahraničného agenta, vzdala sa označenia organizácia so zahraničnou účasťou, vzdala sa lobingu. A čoho sa nevzdala? Nevzdala sa prehľadu súkromných podporovateľov, samozrejme od istej sumy, a nevzdala sa možnosti šikanovať mimovládky jednak výkazníctvom a jednak zaťažením povinnosti podľa infozákona. Chcem povedať, že možnože tomuto budú konzervatívni politici z radov koalície viac rozumieť. Podľa Starého zákona dar má iba polovičnú hodnotu, ak je známy darca, a mnohí darcovia sa podľa toho aj správajú. Im stačí vedomie, že pomohli dobrej veci, a nemusia sa tým chváliť verejne. Toto je aj podstata dobročinnosti, neviem, či tomu rozumiete.