Videokanál klubu

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

27.9.2024 o 13:36 hod.

JUDr.

Zuzana Števulová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

27.9.2024 13:36 - 13:38 hod.

Števulová Zuzana
Ďakujem, pán predsedajúci.
Na túto schôdzu Národnej rady spolu s kolegom Martinom Dubécim a kolegyňou Zuzanou Mesterou predkladáme návrh na uznesenie Národnej rady, ktorou, ktorým sa vlastne bude, ktorým sa Národná rada uznesie na voľbe predsedu Národnej rady, a bližšie o tomto návrhu poviem v ústnej rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.9.2024 12:50 - 12:50 hod.

Kleinert Dana Zobrazit prepis
Tento notebook som si položila úplne rovnako, ako si ho kladiem celý rok na toto miesto, pretože mám multifokálne okuliare a vidím lepšie, keď mám veci nižšie. Tento notebook má presne tieto nálepky celý rok, a nie je tam, žiadna zmena na ňom nenastala. (Rečníčka zobrala notebook do rúk, ukazujúc ho plénu.) Tento notebook som ukázala pred... Včera to bolo či kedy? Som ukázala pánovi Dankovi, a povedala som mu, že aj ja tu mám nálepku a pán Danko mi na to povedal, že vás som neupozornil.
Takže vy si myslíte, že to nie je selektívne, Hej? Toto isté som povedala aj pánovi Gašparovi, že aj ja to tam mám, ale u mňa to nevadí. A ja sa pýtam prečo? Pýtam sa, prečo to vadí u pani poslankyni Plavákovej.
Podľa mňa to je absolútne nehorázne, že my sa tu v ťažkých časoch na Slovensku venujeme nálepkám s dúhou, a je to, že... Vy si uvedomujte, že čo robíte? Táto krajina má absolútne obrovské problémy s tým, aby vôbec sme dokázali byť konkurencieschopní, aby sme, aby sa tu nezdražovalo len tak láro-fáro, aby naše deti neišli, neodchádzali do zahraničia a nevracali sa naspäť, čo sa deje, a vy tu riešite nálepky! A ešte si pani Plevíková si dovoľuje jej povedať, že ona nejak provokuje!
Pani, pani Plaváková má celý rok tiež rovnaký notebook a s rovnakými nálepkami, ako mám ja. A zrazu vám to vadí, hej?! V jeden deň o 10.23 hod. je tu pán Danko a jemu to začne vadiť, potom to začne vadiť pánovi Gašparovi. Prečo? Lebo vy tam máte nejaké hrádky medzi sebou, že si tu neviete proste doma upratať? Lebo neviete riadiť túto krajinu? To je taká strašná hanba!
Ja som prvýkrát poslankyňa Národnej rady a ja sa nestíham celý rok diviť, čo tuto sa predvádza! Ako vy absolútne kašlete na problémy ľudí, problémy na Slovensku, ako kašlete na predložené zákony a návrhy zákonov, ktoré aj od nás sú práve prorodinné napríklad, alebo v tejto chvíli sú práve na to, aby mohli ľudia rôzneho vierovyznania žiť slobodne a byť, mať registrované svoje cirkvi, a vy na to úplne kašlete! Vás... vy riešite nejakú samolepku, ktorú pani Plaváková tam má celý rok, ktorú ja Dana Kleinert mám celý rok. Ja to mám dokonca dlhšie, lebo tento notebook používam normálne.
Takže, pán Gašpar, nedávam si teraz tento notebook preto sem dole, lebo si myslím, že vy máte pravdu. Tento notebook si dávam sem dole preto, lebo mám multifokálne okuliare a vidím lepšie, keď to mám smerom dole, to je celé.
A rada by som pokračovala ku môjmu vyjadreniu k návrhu zákona, ktorý keby ste trošku počúvali, tak by naozaj vás mohol aj trošku zaujať! A keby ste trošku mali citu k ľuďom tejto krajiny, tak by ste si ho vypočuli a dokonca by ste ho aj podporili!
Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, keď mi bol pridelený tento návrh zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, úprimne som sa potešila. Medzitým sa stalo milión takýchto nehoráznych vecí. A to preto som sa potešila, že je to téma veľmi zaujímavá a návrh zákona prináša rozumnú a v prospech veriacich ľudí na Slovensku potrebnú službu.
Novembrová nežná revolúcia v roku 1989, ktorej 35. výročie budeme čoskoro oslavovať, je presne tým momentom, kedy sa totalitnému režimu komunistov, ktorí, bohužiaľ, sú stále mentálne aj v týchto radoch vzopreli ľudia s liberálnymi hodnotami, ľudia rôznych vierovyznaní, ale aj ľudia bez vierovyznania. Vzopreli sa týmto komunistom ľudia konzervatívni viac, ale aj ľudia konzervatívni menej. Boli to študenti, boli to ľudia starší, ľudia pracujúci naprieč spoločnosťou. Boli to ľudia, ktorí vedeli, že liberálna demokracia, čiže to, čo žijeme dnes, prináša a zaručuje slobodu slova a slobodu vierovyznania. Spomeňme si totižto na tie časy, keď viera mala byť a bola stigmou. Spomeňme si na časy spred roka 1989, boli to časy komunistov, ktorí nám zakazovali slobodu slova, slobodu cestovania, zakazovali nám slobodu dostupnosti vzdelávania kádrovaním a aj slobodu vierovyznania. Nie je to správne, a ja fakt verím, že snáď sa na tomto tu zhodneme.
Sloboda vierovyznania sa tu zaručuje každému a my tu v parlamente, by sme mali myslieť na to bez ohľadu na to, akej viery a či vôbec nejakej viery sme, pretože my tu nezastupujeme nás samých, naše osoby, zastupujeme ľudí na Slovensku a s touto zodpovednosťou by sme mali k výkonu nášho dočasného mandátu aj pristupovať. Argumenty, ktoré sme si od navrhovateľa a navrhovateliek vypočuli, sú logické, sú to argumenty pokojné a sú to argumenty praktické, a tak by sme k nim v mene poctivého výkonu mandátu teda pristupovať mali.
Chcem preto týmto apelovať na vás, poslankyne a poslanci, kolegovia a kolegyne, dávajme našim voličom viac. Vráťme sa na cestu, kedy politicky iné názory sú a môžu byť zaujímavou a podnetnou debatou tak na pôde tohto parlamentu, ako aj vo verejných debatách. Vráťme sa tam, prosím, kde slušné správanie je normou, a nie je vybočením.
Žiadajme od samých seba aj od svojich kolegov slušnosť a vlastne jednoduché napĺňanie etického kódexu poslanca, ktorý v § 9a okrem iného hovorí, že poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov.
Chcem sa ale týmto v tomto príspevku obrátiť aj na voličov a voličky všetkých strán, aby žiadali od nás, od svojich poslancov a poslankýň viac. Žiadajte od nás pozorné naštudovanie si návrhov a žiadajte od nás aj zodpovedné príspevky bez konšpirácií, populizmu a klamstiev, pretože aj také sme tu pri tomto predloženom návrhu zákona mali od poslanca za SNS pána Ľuptáka vo faktickej poznámke, a je to škoda, lebo ako som spomenula, je to dobrý návrh zákona.
Ale ešte jednu vec by som sa chcela spýtať v súvislosti s tým, čo sa v čase predkladania tohto návrhu stalo a na čo tu aj v ostatných vetách aj trochu narážam. Pýtam sa pána poslanca Huliaka, kedy a či vôbec sa začne správať ako dospelý človek, ako volený zástupca ľudí. Kedy a či vôbec príjme zodpovednosť za nehoráznosti, ktorými uráža všetky ženy na Slovensku? Pýtam sa pána Huliaka, kedy sa vzdá poslaneckého mandátu na opakované neakceptovateľné sexistické a dehumanizačné urážky, ktorými doslova špiní verejný priestor. Pýtam sa vás žien, ale aj mužov z Očovej, či toto je starosta, ktorý vás má zastupovať. Či pán Huliak hnusným nadávaním na ženy nejako zlepšil vaše životy? Či cítite, že s takýmito volebnými zástupcami sa zlepší život vašich dcér, sestier, partneriek, či matiek?
A keď sme pri tomto návrhu zákona, tak sa pýtam aj vás veriacich, ktorí sa hlásite k evanjelickej cirkvi, ku ktorej sa prihlásil aj pán poslanec Huliak, či takéto výrazy vášho deklarujúceho spoluveriaceho sú pre vás akceptovateľné. Evanjelická cirkev požaduje podľa podľa svojej ústavy od svojich členov, aby okrem iného žili aj príkladným občianskym životom a dodržiavali zásady kresťanskej mravnosti a občianskej spolupatričnosti.
V kontexte tohto návrhu novely zákona a v kontexte ostatných dní, by som chcela nasvietiť aj to, že sa tu zdôrazňuje zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej a rešpektujúcej spoločnosti, v ktorej uplatňovanie náboženskej slobody nemôže byť dôvodom pre zásah do práv iných osôb ani podnecovanie nenávisti či neznášanlivosti tak, ako to už teraz ustanovuje § 2 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery.
Dôležitou úlohou štátu je, aby zachoval náboženskú neutralitu, tak ako mu to vyplýva z čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto práva osôb plynúce zo slobody náboženského vyznania musia byť zaručované v kontexte s právami osôb bez náboženského vyznania a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením.
Ja úprimne verím, že sa k napĺňaniu tejto poslednej vety aj dostaneme a my poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky musíme ísť na tejto ceste príkladom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.9.2024 12:50 - 12:59 hod.

Jaurová Zora Zobrazit prepis
Ja vlastne chcem len reagovať na túto veľmi bizarnú diskusiu, ktorá sa tu rozpútala k tomuto zákonu.
Pán predsedajúci, nehnevajte sa, ale toto selektívne uplatňovanie rokovacieho poriadku, ktoré tu predvádzate, celý ten čas vedľa pani poslankyne Plavákovej sedí pani poslankyňa Kleinert s takými istými nálepkami, ktorej pán Danko na začiatku povedal, že ale ju neupozorňuje, tak to vás upozorňujem na to, že to je veľmi selektívny prístup.
Včera tu bol pán poslanec Hlina, ktorý mal ako celý, samozrejme, už to urobil presne kvôli tejto debate, mal tu celý notebook polepený nálepkami.
Čiže ja by som vás naozaj poprosila, aby ste uplatňovali túto vašu interpretáciu rokovacieho poriadku na všetkých poslancov rovnako, pretože inak porušujete ústavu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.9.2024 12:27 - 12:27 hod.

Jaurová Zora Zobrazit prepis
No, ja tu teda vystupujem ako jedna z predkladateliek tohto zákona, ktorý je teda o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ale musím povedať, že tá rozprava o tomto zákone nám tu v posledných dňoch nabrala naozaj pomerne zvláštny spád, a je to veľmi smutný paradox, že tieto veci, ktoré ja považujem za absolútne bezprecedentné v histórii tohto parlamentu, sa tu odohrávajú v rámci rozpravy o registrácii cirkví a náboženských spoločností. To by som tak zaznamenala na vašom mieste.
A je mi naozaj trocha ťažko vystúpiť k tejto téme po tom, čo sa tu odohralo v stredu a čo sa tu teda odohráva aj teraz, pretože veľmi ťažko sa hovorí o vzťahu štátu a cirkvi, o viere, ktorá má robiť človeka lepším, o kresťanských hodnotách a o podpore tých, ktorí ich presadzujú, po tom, čo sme tu zažili zo strany pána podpredsedu Danka, teraz pána podpredsedu Gašpara, ale teda najmä pána poslanca Huliaka.
Viete, etika, étos a morálka sa nebuduje prázdnymi rečami o politickej kultúre, nebudeje sa ani búchaním sa do pŕs, kto je väčší kresťan, alebo naťahovaním sa o tom, kto postaví väčší stožiar, pretože skutočná, a ak chcete, a to hovorím tuto na túto stranu parlamentu (rečníčka gestom ľavej ruky ukázala na časť sály), kresťanská a národná, ale najmä civilizovaná politická kultúra sa buduje len tak, že ju budeme žiť, že ju budete žiť vy všetci, že ju budete žiť vy, pán predsedajúci, že ju bude žiť pán Danko, že ju bude žiť pán Huliak a všetci podobní.
A ja tu chcem povedať a poviem to tu ešte veľakrát, ak poslanec Huliak sa po tom, čo tu predviedol v súvislosti s kolegyňou Plavákovou, nevzdá svojho mandátu, nemôžme brať už nikdy vážne žiadne prázdne reči zo strany SNS o politickej kultúre, o morálke, nebodaj o kresťanských hodnotách alebo vlastne o čomkoľvek. A ja to tu budem opakovať zakaždým, keď pán poslanec Huliak bude v tomto pléne.
Ale teda vrátim sa k téme tejto rozpravy, ktorou je teda ten návrh novely zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností. A ako som už bola spomenula, máme tu v tomto parlamente pomerne veľa poslancov a poslankýň, ktorí sa veľmi deklaratívne hlásia ku kresťanským hodnotám. A je mi aj troška ľúto, že tu napríklad teraz nie sú, pretože nie je úplne časté, že by sme sa okrem toho oháňania sa kresťanskými hodnotami o nich naozaj aj bavili v tomto pléne a predkladali zákony, ktoré napríklad s týmito hodnotami súvisia. A verte-neverte, zmyslom toho zákona, ktorý tu s kolegom a kolegyňou predkladáme, je totiž vniesť viac kresťanských hodnôt aj do registrácií cirkví a odstrániť komunistický model, ktorého sa ešte stále na Slovensku držíme pri registrácii cirkvi. A najmä je cieľom tohto zákona odstrániť teda diskrimináciu voči rôznym novým, opäť najmä kresťanským spoločenstvám a náboženským zoskupeniam.
„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi a sami doň nevchádzate a tým, ktorí by chceli vojsť, nedovolíte!“
Tak takto sa k nám prihovára samotný Ježiš Kristus. A je dôležité si uvedomiť, vďaka zákonom, ktoré dnes máme a ktoré v minulosti prijal tento parlament, nemôžu všetci ľudia na Slovensku praktizovať svoju vieru za rovnakých podmienok. Moji kolegovia predo mnou, síce teda s tými nečakanými prestávkami a divergenciami, ale pomerne presne popísali, o čo v tomto zákone ide, a tiež to, že sa snaží odstrániť aj ústavnú nerovnosť pri registrácii cirkví a náboženských spoločností, takže ja vám porozprávam jeden krátky príbeh.
Ja osobne som členkou jednej z malých slovenských protestantských cirkví, cirkvi bratskej. Môj starý otec bol jeden z prvých pastorov tejto cirkvi a jej spoluzakladateľom na Slovensku. Dodnes si pamätám, ako sme v 80. rokoch v montážnej jame v garáži schovávali jeho v Amerike vytlačené samizdaty, ktoré sa potom potajomky distribuovali do rôznych kresťanských komunít, protestantských, katolíckych, prebudeneckých, všetci boli na jednej lodi, pretože všetkých režim perzekvoval rovnako.
Uvedomme si, kolegovia a kolegyne, že základ toho zoznamu štátom uznaných cirkví, ktorý dnes máme na Slovensku, pochádza ešte z čias komunizmu a nebol vytvorený preto, aby cirkvám pomáhal, ale na to, aby ich kontroloval. Financovanie cirkví, zoznam uznaných spoločenstiev boli nástrojom na dohľad na cirkvami počas komunizmu. A my dnes ten istý zoznam používame ako údajný výdobytok politík štátu voči cirkvám. Bohužiaľ, výsledkom je narastajúca nerovnosť v prístupe k rôznym veriacim spoločenstvám a náboženským spoločnostiam.
Ten systém je od základu zlý a výsledky hovoria za všetko. Moja štátom uznaná cirkev má podľa posledného sčítania obyvateľstva 3 440 členov. Ak by vznikla v súčasnosti, potrebovala by ich 50-tisíc. Prečo vlastne? Akú relevanciu má zoznam, ktorý vznikol v 50. rokoch a zostavili ho komunistickí tvorcovia represívnej legislatívy. Tak ako na prelome 19. a 20. storočia vznikali rôzne prebudenecké cirkvi, tak ako môj starý otec našiel svoju vieru ako Slovák uprostred Uhorska vďaka americkým misionárom, tak ako sa moja stará mama, nemecká evanjelická diakonisa z Vojvodiny šírila svoju vieru a pomáhala ľuďom kdesi v okolí Nyíregyházi, tak aj dnes a stále vznikajú nové a nové komunity ľudí, ktorí hľadajú rôznym spôsobom Boha a pravdu o svete. A ak je Slovensko demokratická krajina, ktorá zaručuje slobodu náboženského vyznania a viery, ako deklaruje v ústave, tak nemôže pripúšťať, že viera niektorých občanov je lepšia a hodnotnejšia ako iná.
Náboženstvo je jednou zo súčastí ľudskej dôstojnosti a pre mnohých jeho prívržencov je to oveľa viac, než len obyčajná voľba životného štýlu, je to najhlbšia súčasť ich identity. A toto si pripomínajme aj pri iných identitárnych diskusiách v tomto parlamente.
Morálny základ slobody vierovyznania spočíva v tom, že vieru chápe sekulárny štát ako niečo, čo prispieva k skvalitneniu života a k zlepšeniu spoločnosti. Štát uznáva, že existujú aj sekulárne dôvody, prečo je viera považovaná za spoločenskú hodnotu, a práve preto garantuje slobodu vierovyznania. Menej právnickým jazykom povedané, aj v sekulárnom štáte uznávame, že viera môže robiť ľudí a spoločnosť lepšími, a práve takúto vieru chceme podporovať vo všetkých jej prejavoch, ktoré nezasahujú do práv a identity iných občanov. Práve preto je úlohou štátu zabezpečiť, aby mal každý rovnaký prístup k viere, k náboženským prejavom a zároveň aby viera jedného neobmedzovala práva druhého.
Myslím si, že 35 rokov po páde komunizmu by sme sa k tomuto cieľu mohli konečne spoločne vydať, katolíci, protestanti, prebudenecké cirkvi aj iní veriaci. Hádam nepotrebujeme ten útlak a represiu na to, aby sme boli všetci na jednej lodi.
A úplne na záver, keďže sa tu bavíme o cirkvách a kresťanstve a keďže som včera počula, že pán Huliak je podľa svojich slov hlboko veriaci kresťan, tak tu mám jeden citát z Biblie, špeciálne pre pána poslanca Huliaka, ku ktorému sa Starý zákon prihovára v Knihe prísloví:
„Ako k letu nepatrí smiech a k žatve dážď, nepristane bláznovi česť. Ako preletovanie vrabca a poletovanie lastovičky, ani bezdôvodná kliatba nedosiahne cieľ. Ako sa pes vráti k tomu, čo vyvráti, opakuje blázon svoje bláznovstvo. Videl si muža, čo sa sám sebe zdá múdry? Blázon má viac nádeje, než on.“
Ďakujem, kolegovia. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.9.2024 12:27 - 12:27 hod.

Plaváková Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Naozaj pre záznam, aj pre Ústavný súd to skonštatujem, že toto je čistá šikana a diskriminácia mojej osoby. Ja odtiaľto vidím kolegyňu s notebookom s nálepkami, včera vystupoval poslanec Hlina s nálepkami. Je to čistá šikana mojej konkrétnej osoby a chcem, aby to tu odznelo, aby sa s tým vedel aj Ústavný súd riadne vysporiadať.
Toto je absolútne neprijateľné v demokratickej krajine, aby som ja ako poslankyňa Národnej rady bola šikanovaná pre moju identitu, a pre to, čo tu reprezentujem a akých ľudí tu zastupujem. To je absolútne neprijateľné a mňa veľmi mrzí, že ste takto hlboko klesli a takto nízko sa správate.
Ďakujem. (Potlesk. Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.9.2024 12:27 - 12:27 hod.

Števulová Zuzana
Pán predsedajúci, ja žiadam, aby sa teda dôsledne dodržiaval rokovací poriadok pri každom. V iných prípadoch sa tu rečníci opravujú, alebo teda napomínajú, keď sa odchýlia od toho, čo majú robiť, takisto to malo byť zachované pri pani Plevíkovej. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.9.2024 12:08 - 12:18 hod.

Števulová Zuzana
Vážený pán podpredseda, ja som, ja sa s vami nezhodujem vo vašom výklade rokovacieho poriadku.
Pokiaľ si pamätám, tak ústavnoprávny výbor v stredu povedal, že nálepky môžu byť, nieže vždy sú iným obdobným zobrazovacím prostriedkom, a chcela by som vás poprosiť, aby táto Národná rada prestala šikanovať poslankyňu Luciu Plavákovú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.9.2024 12:08 - 12:18 hod.

Plaváková Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Rada by som teda pokračovala, ja sa budem venovať v mojej rozprave ústavnoprávnym rozmerom a ľudskoprávnym rozmerom nášho návrhu zákona.
Môj kolega Ondrej Prostredník už predstavil náš návrh, čo sa týka podrobnejšej obsahovej stránky, a ja by som začala tým, akým spôsobom je zakotvená sloboda náboženského vyznania v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je to v čl. 9 ods. 1, ktorý zakotvuje:
„Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi a zachovávaním obradov.“
Obdobne naša ústava definuje čl. 24 ods. 2, že:
„Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.“
Sloboda náboženského vyznania tak, ako je definovaná v dohovore či v ústave zakazuje diskrimináciu určitých náboženstiev. Nepripúšťa ani zvýhodnenie jedného náboženstva, ani z dôvodu jeho veľkosti. Rovnako majú byť chránené malé, ako aj veľké náboženstvá.
Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, sloboda náboženského vyznania má svoj individuálny a kolektívny rozmer, už o tom hovoril aj môj kolega Prostredník, ale pripomeniem, teda presne ako, ako je to rozdelené.
V prípade individuálneho ide o vnútornú voľbu jednotlivca vyznávať určité náboženstvo, žiť v súlade s nejakou vierou a túto aj prejavovať navonok.
Kolektívny rozmer je, naopak, napĺňaný napríklad prostredníctvom náboženských úkonov, bohoslužieb a obradov. Sloboda náboženského vyznania tak v sebe nevyhnutne zahŕňa právo veriacich vytvárať trvalé organizačné štruktúry v podobe cirkví alebo náboženských spoločenstiev.
A úloha štátu pri dodržiavaní zachovaní náboženskej slobody pri napĺňaní slobody náboženského prejavu je vlastne byť neutrálnym arbitrom, ktorý drží takpovediac ochrannú ruku nad náboženskou pluralitou a demokraciou.
Súčasná právna úprava stanovuje pre registráciu cirkvi alebo náboženského spoločenstva podmienku v § 11 zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, odcitujem:
„Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uvedený v § 10 ods. 2 môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 50-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.“
A práve tohto kritéria 50-tisíc sa týka celý ten ústavnoprávny a ľudskoprávny rozmer, ku ktorému som dala úvod aj citovaním konkrétnych ustanovení ústavy a dohovoru.
Čo sa týka samotného kritéria počtu ľudí hlásiacich sa ku konkrétnej cirkvi, takýmto prípadom sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva ešte pred 15 rokmi. Išlo o prípad Lajda a ďalší proti Českej republike, v ktorom posudzoval aj právnu úpravu platnú a účinnú v danej dobe v Českej republike, ktorá vyžadovala 10-tisíc podpisov osôb hlásiacich sa k danému náboženstvu v prípade, ak toto spoločenstvo, teda náboženskému spoločenstvu, ak toto spoločenstvo členom Svetovej rady cirkví. Oni to mali rozdelené na dve kategórie. Tie, ktoré sú členom Svetovej rady cirkví, a tie, ktoré nie sú. V prípade, ak nebola, požadovali 10-tisíc podpisov, v ostatných prípadoch postačovalo 500 podpisov.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, a to je dôležité vo vzťahu k našej zákonnej úprave, že zákonná požiadavka na 10-tisíc osôb sa javí ako neprimerane vysoká, obzvlášť pre krajinu veľkosti Českej republiky, keďže to predstavovalo cca 0,1 % populácie.
Súd zároveň pripomenul dokument Benátskej komisie z júna 2004, ktorý apeluje na štáty, aby ako podmienku priznania právnej subjektivity cirkvám nezavádzali požiadavku neprimerane vysokého počtu členov.
Aby som to zhrnula, Európsky súd pre ľudské práva považoval 10-tisíc osôb, požiadavku na 10-tisíc osôb ako neprimerane vysokú požiadavku, to bolo teda tých 0,1 % populácie, naša právna úprava požaduje 50-tisíc osôb, čo je 1 % populácie, to znamená, ešte 10-krát viac ako Európsky súd pre ľudské práva považoval za neprimerané v prípade Českej republiky. Čiže vidíme, že tu je zjavný, zjavná neprimeranosť v prípade tej našej úpravy. Česká republika dokonca medzičasom teda tú diskriminačnú podmienku zrušila.
Päťdesiattisíc osôb hlásiacich sa ku konkrétnemu náboženstvu je aj vzhľadom na posledné výsledky sčítania obyvateľstva Slovenska hranica, ktorú je len veľmi ťažko možné prekonať. Kým k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu sa v roku 2001 hlásilo takmer 69 % populácie, o 20 rokov neskôr to bolo necelých 56 %. Rovnako klesol aj počet ľudí hlásiacich sa k evanjelickému vierovyznaniu, zo 7 na 5,27 %.
Ako už tu odznelo v predchádzajúcom príspevku, čo je zaujímavé a čo odráža realitu, je počet ľudí bez vyznania, kým v roku 2001 to bolo približne 13 % ľudí, v poslednom sčítaní narástlo toto číslo až na takmer 24 %, teda skoro dvojnásobne. Získať dnes predpísanú hranicu 50-tisíc ľudí pre akúkoľvek novú náboženskú obec sa tak javí ako neprekonateľná prekážka, naozaj aj to sčítanie ukazovalo, že k tým menším cirkvám sa hlási čoraz viac ľudí, k tomu vyznaniu, samozrejme, k cirkvi samotnej registrovanej sa hlásiť nemôžu. Z 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností podľa sčítania ľudu dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc, tú súčasnú hranicu, len päť.
Čiže aj tá súčasná úprava ukazuje na totálnu neprimeranosť, pretože ani v súčasnej dobe registrované cirkvi vlastne tento limit nespĺňajú, ani nie tretina teda spĺňa, 12 z nich má pritom počet členov a členiek nižší ako 10-tisíc. Od zmeny právnej úpravy nedošlo k registrácii žiadnej cirkvi či náboženskej spoločnosti, čo je tiež ďalším dôkazom toho, že tá nastavená hranica je neprimeraná.
Aj v tomto kontexte považujeme súčasnú právnu úpravu za diskriminačnú, to znamená zasahujúcu do základných práv a slobôd, čo je teda v demokratickej krajine, samozrejme, neprijateľné. A preto by sme v tomto našom najvyššom zákonodarnom zbore mali tento protiústavný stav odstrániť a náš návrh k tomu dáva presne príležitosť.
Na záver už len pár osobných slov. Sama pochádzam z rodiny, ktorá sa po generácie hlási ku katolíckej cirkvi, či už zo strany môjho ocina z oravskej vetvy, alebo zo strany mojej maminy z martinsko-banskobystrickej vetvy. Kresťanstvo bolo prirodzenou súčasťou môjho života, absolvovala som prvé sväté prijímanie, birmovku, som aj krstnou mamou, hodnoty, ktoré mi moja rodina vštepovala, kresťanské hodnoty, boli vždy založené na pomoci slabším, na ochrane tých, ktorým je ubližované, a na ochrane tých, ktorých práva sú potláčané.
A tento odkaz sa snažím niesť aj v mojej politickej práci a som rada, že v našej strane to môžem naplno rozvíjať v súlade s hodnotami, ktoré mi moji starí rodičia či rodičia vštepovali pri svojej kresťanskej výchove, určite nie je potláčanie možnosti vyznávať svoje náboženstvo v prípade ľudí, ktorí sa hlásia k inej cirkvi, práve naopak. Väčšina ukazuje svoju vyspelosť a silu, keď nepotláča práva menšín a necháva ich naplno rozvíjať svoju identitu vrátane tej náboženskej.
Aj náš návrh dáva priestor ukázať túto vyspelosť a silu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.9.2024 11:21 - 11:21 hod.

Hanuliaková Jana Zobrazit prepis
Tak ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegovia, kolegyne, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je nesmierne dôležitá inštitúcia v našej spoločnosti. Má už teda osemročnú tradíciu, ako ste aj vy spomínala, a svoju prácu si vykonáva naozaj svedomito a poctivo. Každoročne nám teda pani komisárka predkladá správu o činnosti a ktorá teda predstavuje, kde naozaj poukazujete na veľké množstvo aktivít, ktoré zahŕňa napríklad či už osobné monitorovacie návštevy, účasti v rôznych pracovných skupinách či posudzovanie individuálnych podnetov.
Ja si teda dovolím aj poukázať na tú situáciu tu v pléne, že veľmi ma mrzí, teda že tu nevidím viac kolegov a kolegýň z koalície, ktorí často v posledných mesiacoch hovorili o tom, ako veľmi záleží na ľudských právach, ale, samozrejme, musím teda trošku pohrešiť aj, samozrejme, aj ľudí z opozície. Myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby to ľudia počuli, pretože naozaj sú to možno tie dve hodiny, ktoré tu strávite za rok a kde zhrniete celú tu situáciu, ktorú na Slovensku máme v oblasti pomoci, alebo teda aj tých podnetov, ktoré ľudia so zdravotným znevýhodnením, s ktorými sa na vás obracajú.
So správy sme sa dozvedeli, že úrad v roku 2023 zaznamenal historicky najviac podnetov. Je to, samozrejme, aj pozitívna, aj negatívna správa. Na jednej strane je teda naozaj skvelé, že sa ľudia teda so zdravotným znevýhodnením obracajú na vás a že upozorňujú na nedostatky, ktoré máme v systéme.
Na druhú stranu tú máme teda množstvo prípadov, ktoré teda poukazujú na to, že základné ľudské práva a slobody a život na rovnakom základe s ostatnými pre osoby so zdravotným znevýhodnením nie sú teda v našej spoločnosti samozrejmosťou a bežnou vecou. Za posledné tri roky sme sa aj spoločne s kolegyňou Veronikou Veslárovou stretli naozaj s desiatkami organizácií po celom Slovensku, ale aj zástupcami a zástupkyňami našich samospráv a kontaktovalo nás aj nesmierne veľa rodičov s rôznymi problémami. Vypočuli sme si naozaj veľmi ťažké príbehy. Boli to naozaj, že životné situácie, kedy skutočne že mne doslova až mráz behal po chrbte, že keby som musela ja stáť v tej situácii, že aké by to bolo naozaj hrozne náročné tuná na Slovensku, kde rodičia narážajú na rôzne bariéry v sociálnom systéme, školstve, zdravotníctve, a teda aj na úradoch. Za toto obdobie tých troch rokov, kde som mala možnosť viac navnímať tú problematiku, lebo teda sama sa... som predtým nevenovala sociálnej oblasti, ale teda vďaka aj Veronike som mala možnosť viac sa do toho zahĺbiť a sama som si uvedomila jednu vec, že ľudia, ktorí sa žiadnym spôsobom priamo nedostávajú do osobného kontaktu alebo nemajú tú skúsenosť, že čo to znamená žiť so zdravotným znevýhodnením alebo nejakým spôsobom teda nemajú ten kontakt, že si myslím, že nedokážu úplne dobre navnímať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením, že často žijeme trošku ako keby také paralelné životy vedľa seba, a pokiaľ sa niekedy nejakou skúsenosťou naozaj tie životy nám nepretnú, tak je len veľmi náročné, aby tí ľudia, ktorí sú bez zdravotného znevýhodnenia, úplne dobre navnímali tie potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením a dokázali pochopiť ti potreby a bariéry, ktoré táto spoločnosť, žiaľ, teda im kladie pod nohy.
A myslím si, že toto je aj taký základný problém, že naša spoločnosť, a teda najmä naši politici a političky nie sú častokrát dostatočne scitlivení, teda tí ktorí vlastne aj rozhodujú potom tu, tu v Národnej rade a majú priamy vplyv na všetky politiky. A teda aj v tom pociťujem, že ten tie nedostatky, že dnes sme práve preto v mnohým oblastiach aj roky pozadu. Aj v oblasti inkluzívneho vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb či v možnosti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením.
A je nesmierne dôležité, aby sa nám tie životy čo najviac pretínali v tých bežných situáciách, na školách, úradoch, práci, alebo teda aj na ulici, a naozaj by sme sa mali snažiť, aby sme my nastavovali tie politiky fungujúco, máme to v rukách a vlastne aj tu, tu mnohé zákony, keď prichádzajú do pléna, ma veľmi mrzí, že častokrát sú to malé veci, malé zmeny, ale ktoré by mali naozaj veľký vplyv na to, že by sa tá kvalita života tých ľudí zlepšila.
A ja teda aj dnes vyzývam všetkých poslancov a poslankyne a všetkých ľudí, aj ktorí napríklad sú aj na komunálnej úrovni či ľudí na úradoch, ľudí, ktorí majú moc a rozhodujú, že aby lepšie navnímali to, to, že ako ľudia, aké potreby majú ľudia so zdravotným znevýhodnením.
Naozaj odporúčam každému, aby sa išiel pozrieť do zariadenia, aby sa stretol s rodinou, ktorá čelí týmto problémom, a myslím si, že, že to je tá cesta na to, aby sme dokázali aj my možno potom tu lepšie sa rozhodovať a snažili sa tie podmienky ľudí so zdravotným znevýhodnením zlepšovať.
Ja spomeniem možno ešte jednu takú, tým, že sme aj teda za posledný rok absolvovali troje voľby, tak vlastne vy ste rovnako robili aj prieskum architektonickej prístupnosti volebných miestností. A ako už spomínala aj kolegyňa, my sme, neviem, päť rokov dozadu založili takú iniciatívu Odstráňme bariéry, kde sme, kde nám ľudia nahlasovali rôzne podnety a my sme sa snažili teda kontaktovať inštitúcie a upozorňovať ich na tieto bariéry. Som rada, že teda aj niektorí, väčšinou teda akože aj reflektovali na to, aj keď sme napríklad snažili sme sa aj po roku prísť, ísť sa pozrieť, že či tá bariéra je, je teda odstránená, a ja som to tu už nič aj spomínala, ale mali sme na jednej fakulte tu v Bratislave teda nahlásený podnet a napísali sme aj dekanovi školy a sľúbil nám teda, že áno, že vybudujú bezbariérový prístup, lebo robili nejakú rekonštrukciu, a keď sme sa tam teda po roku išli pozrieť tak boli tam nejaké štyri schody, ale teda, žiaľ, bezbariérový prístup na túto fakultu urobený nebol napriek tomu teda, že nám to bolo prisľúbené, že teda aj písomne sme to mali od, od dekana.
Takže toto sú také trošku smutné situácie, že čo ste aj vy spomínala, že naozaj, že častokrát je to aj o tom prístupe ľudí v tých inštitúciách, na úradoch, a keď sa aj stretávame s primátormi, primátorkami okresných miest, tak ako kolegyňa spomínala, že sme robili aj ten prieskum, tak si uvedomujem, že, že najväčším problémom je to, že tí ľudia, ako keby že riešime tie situácie, ale častokrát presne, že zabúdame, ako keby na tieto veci. Bolo pár ako keby aj pozitívnych, že, že tí zástupcovia nám hovorili, že áno, že keď už budujú napríklad detské ihrisko alebo sa robia nejaké projekty, tak, samozrejme, už myslia na to, aby boli inkluzívne ihriská, lebo myslí sa na tie obrubníky, ale stále si myslím, že v tomto máme veľké nedostatky. A mali by sme oveľa, oveľa viac o tom hovoriť aj na tej presne komunálnej úrovni, lebo tam sa deje ten život, tam tí ľudia trávia ten čas a najviac ako keby pociťujú tie bariéry, presne jak ste hovorila, a na tých, častokrát na obecných úradoch, na tých dedinách, že, naozaj že, že niekedy je to jeden-dva schody, ale pre toto človeka je to, je to, keď príde sám a nemá mu kto pomôcť, neni tam zvonček, tak naozaj môže sa jedine otočiť, a teda vybaviť si to alebo musí zavolať alebo proste nejakým spôsobom sa snažiť.
A my sme, my sme, keď sme robili aj ten prieskum vlastne tej debarierizácie tých okresných, mestských úradov v okresných mestách na Slovensku, tak my sme vlastne tak teda robili taký fiktívne, že sme volali, hej, Veronika teda zo svojej pozície a ja teda fiktívne, a ono, ono, častokrát oni hovorili, však mi prídeme dole, však stačí len povedať. Úradníčka je teda ochotná prísť, čo, samozrejme, je dobré, ale treba si uvedomiť, že pre toho človeka, ktorý tam stojí na tej ulici, je to veľmi neúctivé. A často ani toto si ľudia, ktorí s tým neprichádzajú, ani ja sama možno 5-10 rokov dozadu, že človek si to neuvedomí. Ale keď začne viac s tou témou pracovať, tak vtedy pochopí to, že ako sa cíti ten človek, keď počuje tie príbehy, a presne že aj vám, aj nám to častokrát hovorili ľudia, že ono sú to častokrát také maličkosti, v tých situáciách, ale že ono to veľmi veľa znamená pre toho človeka. Čiže presne, že toto sú tie veci, a to aj ja zo svojej skúsenosti môžem povedať, teda už sa, už sa budem opakovať, ale že naozaj je veľmi dôležité, aby sme my mali navnímané tie situácie, aby sme dokázali pochopiť, že, že ako sa cítia tí rodičia, tých detí, alebo aj teda ľudia so zdravotným znevýhodnením. No, toľko asi za mňa.
Ja teda na záver by som vám teda ešte raz chcela veľmi pekne poďakovať, myslím si, že je veľmi dôležité, teda aby táto správa tu bola vždy prednesená. A ja by som sa vám chcela zároveň aj ospravedlniť, dúfam, že v mene všetkých za to, že ste musela na trikrát chodiť. Ja som to považovala za veľmi neúctivé voči vám a jednoducho nemalo by sa to diať, že mali by sme tieto správy brať veľmi vážne a každý poslanec a poslankyňa by sa mal veľmi nad tým zamýšľať, nad každým vaším slovom, ktorý v tej správe prednášate.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.9.2024 11:21 - 11:32 hod.

Gažovičová Tina Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
A v prvom rade ďakujem vám, pani komisárka, za teda aj prednesenie správy aj napísanie správy, ale hlavne za všetku tú prácu, ktorá je za tým.
Ďakujeme kolegyni Veslárovej, že teda už vám vyjadrila podporu za celý náš klub Progresívne Slovensko. Ja tým, že sa dlhodobo venujem predovšetkým inkluzívnemu vzdelávaniu a postaveniu aj detí so zdravotným znevýhodnením v školstve, tak vlastne mala som tú možnosť opakovane s vami spolupracovať a naozaj vieme a vy ste to tiež dneska spomenuli, že tá cesta k inkluzívnemu vzdelávaniu je dlhá cesta na Slovensku. A aj dneska ešte čelíme mnohým problémom alebo teda tie deti a tie rodiny čela mnohým problémom, či už je to, to nútené domáce vzdelávanie, kedy vlastne nie sú prijímané do škôl a je im odporúčané, aby sa vzdelávali doma, alebo či je to celkovo nadmerné zastúpenie detí v špeciálnom školstve na Slovensku. My sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najväčší, najväčší podiel detí v špeciálnom školstve. Čiže je toho veľa, na čom ešte treba pracovať.
Zároveň teší ma, že aj vy ste spomenuli systém podporných opatrení, čo je vlastne taký nový systém v školstve, ktorý pribudol do školského zákona práve minulý rok. Ja som na ňom vtedy ešte pracovala ako štátna úradníčka, ale ako ste aj vy povedali, že je dôležité, aby aj tie dobré veci, ktoré sa dostali do zákona, aby nezostali na papieri. A ja vnímam, že aj, aj tento rok aj tie najbližšie roky okrem iného budú v školstve v znamení toho, ako dostať túto reformu a celkovo podporu pre deti, ktoré to potrebujú naozaj, naozaj do praxe.
Tak v tomto krátkom čase asi len toľko a ďakujem vám ešte raz.
Skryt prepis