Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Mne sa páčilo, Oskar, ako si začal v tej svojej úvodnej časti hovoriť o tých rôznych zavádzaniach, ktorými sa predkladatelia snažia zdôvodniť SLK. A ja by som na to nadviazala ďalším zavádzaním, ktorým teda zdôvodňujú, prečo je nutné zrušiť ÚŠP, a hovoria o tzv. systémovej zaujatosti. Ak som pred chvíľkou hovorila o právne neurčitých pojmoch, tak systémová zaujatosť nie je pojmom z tejto kategórie, je to blud. Je to niečo, čo nemá obsah, čo sa nedá kalibrovať, čo sa nedá škálovať a čo si vymysleli predkladatelia. Alebo teda ak sa mýlim, existuje nejaký úrad, ktorý vydáva takéto rozhodnutia uznesenia o systémovej zaujatosti? Bolo to vydané v nejakom zákonom upravenom konaní v správnom, s právnym poriadkom, s riadiacim sa alebo kto rozhoduje o systémovej zaujatosti? Lebo ak nikto, tak ja teda od zajtra môžem vyhlásiť, že, ja neviem, úrad vlády je systémovo zaujatý a poďme ho zrušiť. To v ktorej krajine takto existuje, že si niekto môže hovoriť o nejakej inštitúcii, že je systémovo zaujatá, a to nás oprávňuje ju zrušiť? To v Palerme sa robí alebo...? Lebo v právnom štáte určite nie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti aj ja, Oskar, za tvoj príspevok, a dnes poobede si tak čítam tie nálezy Ústavného súdu, tak som sa tak rozhodla, že nebudem teda polemizovať s tými, ktoré sa Úradu špeciálnej prokuratúry netýkajú vlastne, ale teda že si pozriem tie, ktoré sa aspoň nejako týkajú tých pochybení, čo som aj v tej predchádzajúcej faktickej poznámke hovorila. A hrozne sa mi páčia tam tie odôvodnenia, že, lebo vlastne napríklad III. ÚS 65/2023 zaistenie majetku prokurátora bývalého skvelého Kováčika, ktorý teda tvrdil, že ten jeho majetok nejaká časť nemá byť zaistená, alebo I. ÚS 16/2021, kde teda sa konkrétne ako v jednom z tých teda dvadsiatich, dvadsiatich siedmich, ktoré som našla, konštatuje, že teda Úrad špeciálneho proku..., špeciálnej prokuratúry konkrétne pochybil, tak tam ide vlastne o to nevyhovenie tej žiadosti, aby prišiel notár vlastne za tým obvineným. A tie obvinenia, a tie odôvodnenia tých, toho Ústavného súdu, vlastne tých nálezov, na ktoré vy poukazujete priamo teda v tej dôvodovej správe, sú krásne v tom, že vlastne hovoria, že ÚŠP napríklad pochybil preto, lebo nedostatočne odôvodnil alebo presvedčivo neodôvodnil tie svoje rozhodnutia. A že vlastne to, tá absencia toho presvedčivého odôvodnenia vedie v podstate k ústavne neudržateľnému rozhodnutiu a k tomu, že bol ten sťažovateľ zbavený práva na spravodlivý súdny proces a spravodlivosť celkovú. Že keby ste sa držali aspoň toho, čo vám Ústavný súd hovorí v prípade týchto individuálnych nálezov, že teda by bolo treba naozaj presvedčivo odôvodniť ten návrh na novelu Trestného zákona, tak to by bolo super. Ale vy ani len to nerobíte a nerobíte to preto, lebo podľa nás prosto tie presvedčivé dôvody neexistujú. Stiahnite to! (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Oskar, mne sa veľmi páčilo, ako si pomenoval to skrátené legislatívne konanie ako výnimka, ja teda používam takéto právnické, že mimoriadny inštitút, ale tá výnimka, to je také uchopiteľnejšie. A my tu vlastne sme v takej permanentnej výnimke, odkedy sme do tohto parlamentu nastúpili, vlastne celá táto naša tu frakcia je taká nová a máme tu 6. schôdzu, sme tu štvrtý mesiac a vlastne riadne legislatívne konanie sme ešte nezažili a stále, stále sme v tej výnimke. Tak ja som zvedavá, ako dlho to bude takto pokračovať a koľko tých skrátených legislatívnych konaní tu ešte uvidíme. A my teda opakovane upozorňujeme na to, že súčasťou toho riadneho legislatívneho procesu je to medzirezortné pripomienkové konanie, MPK. No a tu máme teda informácie od ministra spravodlivosti, ktorý to vraj prediskutoval s kolégiom ministra, ale taktiež sa na tom podieľali obvinení ľudia. No a mne tak napadlo, že vlastne, to je také MPK, že mafiánske pripomienkové konanie. Že vlastne my sme to doposiaľ, to, úplne sme tomu neporozumeli, že oni si našli takú vlastnú verziu legislatívneho procesu MPK. MPK iné. No, tak asi tak to je.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja by som ešte nadviazal na vystúpenie kolegu Dvořáka tým doplnením aj o ďalšie vyjadrenia, ktoré nestihol, ktoré nestihol nejak zaznamenať v tej svojej rozprave, pretože bola pomerne krátka. Napríklad pani Slabejová, výkonná riaditeľka americkej obchodnej komory v Slovenskej republike, sa vyjadrila v TREND barometri o tom, že pre stabilitu podnikateľského prostredia na Slovensku je absolútne kľúčová minimalizácia prijímaných zákonov v skrátenom legislatívnom konaní cez poslanecké alebo pozmeňujúce návrhy, znižovanie nadmernej regulačnej, ako aj administratívnej záťaže a prinavrátenie dôvery vo výkon inštitúcií nezávislého dohľadu. Organizácie združené v Iniciatíve za právny štát, ktorej sme súčasťou, vyjadrili opakovane nesúhlas a znepokojenie nad súčasným stavom legislatívneho procesu na Slovensku a s ním spojenými návrhmi, ktoré sú predkladané cez skrátené legislatívne konania. A napriek tomu, že nám zástupcovia súčasnej koalície na predvolebných diskusiách, a toto je veľmi dôležité, sľubovali, že sa nebudú správať rovnako ako ich predchodcovia, robia presne to isté aj v prípadoch, kde to nie je existenčne nutné. Vyjadrujeme teda obavu z negatívnych následkov návrhov prijatých cez skrátené legislatívne konanie. Takéto zmeny sú prijímane bez toho, aby zohľadnili názory a potreby tých, ktorých sa týkajú. Sú prijímane bez posúdenia ich vplyvu na hospodárstvo krajiny, na podnikateľské prostredie, na sociálnu súdržnosť, na životné prostredie, na verejnú bezpečnosť, ľudské práva, medzinárodné záväzky a iné relevantné aspekty. Tým sa jednoznačne porušuje nielen zásada právneho štátu, ale aj zásada demokratického a sociálneho, trhového hos... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, si spomínal, okrem tých všetkých skutočností, prečo by sa nemalo rokovať v skrátenom legislatívnom konaní aj o tom, že bude rásť kriminalita v Slovenskej republike, ak sa schváli tento návrh zákona. Tak ja vám chcem pripomenúť, že zhruba kam až tá kriminalita môže rásť, keď sa tu zruší Úrad špeciálnej prokuratúry, špeciálni vyšetrovatelia na NAKA a napríklad taká inštitúcia, jak je spolupracujúci obvinený. To bolo v čase, keď ešte tieto inštrumenty boja proti organizovanej kriminalite neexistovali. Čiže jeden z podšéfov zločineckej skupiny sa chcel od nej odčleniť a pristúpiť ku konkurencii. Tá pôvodná si to všimla, v jeho bare ho zbila tak, proste oni to volajú, že dolámali ho, a dolámali aj celý bar. Tento človek prišiel za nami na kriminálku a povedal, že chce svedčiť, čo sa mu stalo. Tak sme to spísali, zobrali k vyšetrovateľovi, ktorý bol nie špecialista, jak je teraz, obyčajný vyšetrovateľ, čo môže nastať teraz, keď sa schváli tá novela. A ten vyšetrovateľ mu začal rozprávať, že vieš komu proti chceš svedčiť? Vieš, akí sú to nebezpeční ľudia? Premysli si to. Proste odhovoril toho človeka od toho svedčenia a ten človek radšej nesvedčil. Potom sme ho vyhľadali: Prečo ste nesvedčil? Však ste chceli. Nie, nie, nie, lebo ten vyšetrovateľ, ten zrejme pracuje s tými mafiánmi, ja sa ho bojím, jednoducho ma vyplašil, nechcem to. Radšej nič. A viete, čo sa potom stalo? Asi o dva týždne išiel k tej svojej konkurencii dojednávať, že ako to bude. Tam čakal ochranu, keďže u polícii ju nedostal. A tam prišli traja ozbrojení so samopalmi a začali paľbu rovno na ulici. Po tej paľbe ostali traja mŕtvi na ceste. Jeden z týchto, ktorý chcel svedčiť a polícia ho odhovorila, a ešte ďalší jeho kolegovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ty si, Oskar, vo svojom vystúpení veľmi dobre ukázal a povedal, že všetko, čo tu bolo predložené v parlamente, išlo skráteným legislatívnym konaním a množstvo takýchto konaní nás tu ešte čaká. A pýtal si sa aj prečo a hovoril si o tom, že však si vymyslia potom ďalšie a ďalšie názvy alebo, respektíve iné typy skrátených konaní. A ja si myslím, že celé toto je z ich strany len taká hra na demokraciu. Keby bolo naozaj že po nich, tak tu máme návrat nie možno do tých deväťdesiatych, dvetisíc- rokov, ako som hovoril v predchádzajúcom príspevku, ale práve aj do rokov osemdesiatych, sedemdesiatych, keď to ani nebola už hra na demokraciu. A ja si myslím, že nie sme úplne ďaleko od toho, aby sa to tu postupom celé zvrhávalo na nejakú diktatúru a jediné, čo ich naozaj drží od toho, aby to tu nevalcovali vo veľkom a neskrátili aj toto skrátené legislatívne konanie, respektíve ho neprerušili a neprehlasovali, neprevalcovali si, sú iba ľudia v uliciach, sú protesty a sú aj najbližšie chystajúce sa voľby, ktoré musia oni zvažovať, že naozaj sa nemôžu ukázať svoju pravé protidemokratické ja, ktoré majú proste v sebe, a treba si to povedať. Lebo vidno to aj na tých ďalších krokoch, ktoré si aj ty, Oskar, jasne pomenovával. Napriek tomu, že tu prebieha debata a majú kopec ďalších argumentov, ako ich zapracovať, tak neberú si to k sebe, nepovedia, že okej, trošku sme to urýchlili, je tam veľmi veľa chýb, poďme to nejako opraviť, ale naopak, presne ako si aj ty povedal, začínajú opravovať rokovací poriadok presne práve preto, aby mohli demokraciu okliešťovať pomaličky viac a viac a nakoniec tento parlament, môže sa stať, že bude naozaj už iba, už iba na ozdobu a budú to tu valcovať hlava-nehlava a veľmi rýchlo, ale budeme robiť všetko preto... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som tak premýšľal, že vlastne od začiatku, čo tu sedíme, od začiatku tohto volebného obdobia, my ideme iba v režime skrátených legislatívnych konaní. A také tie základné poučky vždy hovoria, že, že niečo, keď je výnimkou, niečo, keď je výnimočné, čo teda skrátené legislatívne konanie by malo byť, tak sa to používa výnimočne, väčšinou na to nie sú pravidlá, sú to nejaké nečakané udalosti, prečo to použijeme. A ja tým, že to vlastne ideme všetko v režime skrátených legislatívnych konaní, tak my vlastne, sa to stáva to nejakou normou. Tu nám vlastne ukazuje vládna koalícia, ako si teda predstavuje, že ako by to mal teda štandardný legislatívny proces vyzerať. No ale čo vám to vytvára, mňa tak napadlo, že čo vám to vytvára za jeden problém, že my tu potom vlastne, keď sa vám tak akože vytratí ten klasický legislatívny proces a budeme tu mať ten štandardným legislatívnym procesom, tzv. to SLK, tak my potom vlastne budeme potrebovať že zase nejaký nový zrýchlený režim, keby sa niečo stalo. A potom, že čo, že čo budú tie kritériá, ako to budeme nazývať? Ja neviem, môžeme to nazývať asi teda po vzore tohto skráte... SLK-čka možno, ja neviem, Suskove legislatívne konanie. To by sme mali teda možno nejaký ešte rýchlejší režim, že to znamená, že ako to tu Erik Tomáš z tohto pultíku povedal, že, že keď teda že máme niečo v programovom vyhlásení vlády, tak vás nemusí zaujímať proces, ale musíme to len preraziť. Takže štandardný proces sa presunie, ten sa zruší, to už sa nebude používať, štandardným procesom tu bude to SLK, ako to nazývame, potom tu budeme mať nový Suskov legislatívny proces, ktorý, ktorý teda bude znamenať to, že keď máme niečo v programovom vyhlásení vlády, tak to prevalcujeme a bude to ešte rýchlejšie. A ešte to bude podľa mňa aj mätúce pre všetkých a bolo by to absolútne super, lebo obidve sa budú nazývať SLK. A keď povieme, že ideme SLK, tak nebudeme vedieť, v čom vlastne ideme.
Teda, samozrejme, to hovorím ironicky, že ako to, ako by to nemalo prebiehať, ale ako to teraz vlastne prebieha.
Kolegovia tu veľmi často rozprávali o tom, že, myslím si, že tomu sa už ani nemusíme venovať, že tie základné kritériá na to skrátené legislatívne konanie nie sú splnené, nemáme tu žiadne bezpečnostné ohrozenie, nehrozia tu žiadne hospodárske škody veľkého rozsahu, nie, nie, nie sú tu žiadne ľudskoprávne ohrozenia. Práve naopak, toto skrátené legislatívne konanie môže nejaké ľudskoprávne ohrozenia spôsobiť. Kolegovia tu hovorili o tom, ako nám môže narásť zločin, zločinnosť, kriminalita a privítavanie korupcie. Ale to je jedna vec.
Ale druhá vec je, že vy vlastne aj ukazujete svojím konaním, že to skrátené legislatívne, tieto skrátené legislatívne konania, keď to všetko pretláčate skrátenými legislatívnymi konaniami, ony vlastne strácajú zmysel vecný.
A ja to napríklad ukážem na tej, ja už som to tu raz spomínal, ale mne sa to, mne sa páči pekný ten príklad, ako ste vy pristúpili k tej decembrovej schôdzi, keď ešte začínala. My sme začínali tým, že, že ste rozprávali o tom, aký je dôležitý rozpočet, aké veľké hospodárske škody prídu, keď nebudeme mať prerokovaný rozpočet. No a čo vám bolo vtedy dôležitejšie ako rozpočet? No, vytvorenie nového ministerstva pre Andreja Danka, obmedzenie nezávislých úradov. Ale zároveň ste nám dokázali v televíznych diskusiách rozprávať o tom, že tá opozícia zlá nám nedovolí prerokovať ten rozpočet. No a zabudli ste povedať, že prerokovanie toho kompetenčného zákona a vytvorenie nového ministerstva bolo pre vás vtedy oveľa dôležitejšie. Vy ste si vtedy predradili pred rozpočet túto, ten, ten samotný kompetenčný zákon. Potom teda, samozrejme, prišlo teda prerokovanie rozpočtu, to ste sekli debatu, aby sa to schválilo, a prichádza nový rok. A v novom roku ste teda začali týmto promafiánskym balíčkom. Zase sme teda, nezačali ste novým ministerstvom, ale začali ste promafiánskym balíčkom. Tak my už sme boli z toho teda, myslím, že aj samotní vy v koalícii ste boli z toho zmätení. Všetko to ide skráteným legislatívnym konaním, to je čo za priorita? Najprv je to rozpočet, potom je to kompetenčný zákon, potom je to zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zníženie trestných sadzieb za trestné činy, teda vlastne my už, my už sme tu úplne zmätení a vidíme to, že tu vlastne to samotné skrátené legislatívne konanie stráca absolútne zmysel.
Po tom teda ste si zase povedali, že tak prerušíme o promafiánskom balíčku túto rozpravu a ideme teda rýchlo zriadiť to ministerstvo. Tak zase ste, zase sme tu v rýchlosti prerokovali zriadenie nového ministerstva pre Andreja Danka a teraz zase v skrátenom legislatívnom konaní rokujeme teda o promafiánskom balíčku. Ja som nerozumel, teda vy, keď je to pre vás také dôležité a intenzívne a ide to teda tým skráteným legislatívnym konaním, nám tu prichádza nová schôdza na budúci týždeň, čo sa zase bude diať? Ukážete teda, že, že ten, ten, to posúvanie, jak to vy uvádzate, na európsky štandard tých sadzieb, že, že bude zase dôležitejšie ako ostatné veci? Alebo, alebo zase to teda budete môcť odsunúť.
Ja som, ja som veľmi zvedavý, ja budem teda, myslím si, že všetci asi tu s veľkým očakávaním čakáme, ako k tomu pristúpite, pretože vy ste napríklad, ja si myslím, že viacerí poslanci, poslankyne už si to ani nepamätajú, že tu mali množstvo skrátených legislatívnych konaní ešte v decembri, ktoré sme napríklad ne... ne... ešte teraz nestihli prerokovať. Tu napríklad stála ministerka zdravotníctva, ja sa venujem zdravotníctvu, stála tu ministerka zdravotníctva a v decembri rozprávala o tom, že keď neprijmete ten zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tak tu sa prestane poskytovať zdravotná starostlivosť. Tu nebudú vydané občianske preukazy, nebudeme sa vedieť preukázať, nebudeme to vedieť, nebudeme vedieť podpisovať dohody medzi lekármi a pacientmi. A teraz? My sme tu takto stáli, ja som tu stál takto pri tomto pultíku a som vám ukazoval, že to absolútne nie je pravda ani po vecnej stránke, a zase tu len niečo pretláčate skráteným legislatívnym konaním, aby ste obišli diskusiu.
Teraz tu stojím na, v druhej polke januára, no čuduj sa svet, nikto neprestal poskytovať zdravotnú starostlivosť. Všetko ďalej funguje, a teda takto sme sa museli dozvedieť mesiac dozadu, že tie skrátené legislatívne konania sú absolútne zbytočné.
Ja sa veľmi rád odvolávam aj na tie výroky, že ako, ako vy, milé dámy a milí páni, vnímate a ako sa posúvate v tom, v tom vnímaní toho skráteného legislatívneho konania. Začali sme teda tým, že, že ako tu, ja si to pamätám, v decembri, keď sa tu teda postavil, to ste boli plní takí akože nádeje, rozpínali ste ramená, tu sa postavil Erik Tomáš a rozprával tu o tom teda, že čo nám tu vy rozprávate o skrátenom legislatívnom konaní? Voliči potrebujú, aby sme im doručili výsledky. Koho zaujíma ten proces? My tu potrebujeme vyššie dôchodky, štrnáste, osemnáste, devätnáste dôchodky, my tu potrebujeme ergo pomoci, my to tu všetko zvalcujeme a bude to tak. Vtedy som, vtedy očividne to ešte bola taká eufória asi u vás z volieb. Potom už teda sme sa presunuli do januára a už teda sa to aspoň trošku posúvalo, už tu, už tu boli také náznaky nejaké toho, že, že skrátené legislatívne konanie teda asi nie je absolútne okej, že by ste mali ísť trošku štandardnejšie. Už teda pán Susko hovoril o nejakom kolégiu ministra, že tento, tento promafiánsky balíček ste teda v kolégiu ministra prerokovávali. Je to promafiánsky balíček, tak, samozrejme, s mafiánmi ste to museli asi prerokovávať, pretože kto, samozrejme, pri tom bol? Poradcovia, pán Para, pán Lindtner, ktorí sú dvaja obvinení. No dobre, ale je to stále posun oproti Erikovi Tomášovi, ktorý teda hovoril, že skrátené legislatívne konanie, to úplne si môžme nejak lajsnúť a nemusíme to rešpektovať.
No a potom teda si pamätám, že tu prišiel váš sám najvyšší, pán Pellegrini, a ten tu rozprával o tom, že tak dobre, nie je to že úplne ideálne, ale tak akože čo sa tu sťažujeme, však dĺžka tej diskusie zaručuje nejaké, nejaké štandardy prerokovania, a teda že asi pravdepodobne však je to možno aj na tie štandardy MPK. Teda je ten posun aspoň minimálny a to som, to som bol osobne naplnený trošku nádejou, že teda asi, pravdepodobne si aspoň trošku uvedomujete, že, že úplne seknúť diskusiu nie je správne.
No ale potom, samozrejme, prišiel pán Pellegrini a už sme tu videli, už sme tu videli silné reči o tom, ako, že prečo, však prečo sa vôbec sťažujete, my nemusíme zase vôbec diskutovať. Keď sme predkladatelia toho zákona, tak samozrejmé, že s ním súhlasíme. A mňa to, mňa to zarážalo dvojnásobne v tom, že človek, ktorý mal toľko exekutívnych pozícií a uchádza sa o pozíciu hlavy štátu, tak nechápal tú formu tej diskusie. Máme tu množstvo nálezov Ústavného súdu, Benátskej komisie, ktoré sme tu my v tom pléne čítali, ktoré ukazujú na to, že dĺžka tejto debaty, ako prebieha v parlamente, nezaručuje kvalitu výsledku, pretože to, to má úplne iné štandardy, tie štandardné pripomienkové konania. To znamená, že my vám tu kladieme otázky, ale je to, ako keby sme hrach hádzali na stenu. Vy sa vôbec, nejakým spôsobom nereagujete, vy nám nedáte vyhodnotenie. Keď je klasické pripomienkové konanie, tam kolegovia to už spomínali, vytvorí sa nejaký záznam, vytvorí sa vyhodnotenie, každému sa odpovie, prijaté-neprijaté. Zároveň tuto sa tá debata nevedie obojstranne, tu sa vedie iba, že koalícia ignoruje, opozícia si teda hovorí svoje otázky.
No a zároveň čo mňa najviac znepokojuje, a to už je posledná vec, ktorú poviem, keďže mi nezostáva čas, že vy zároveň označujete, že toto je parlamentná debata, na ktorú, alebo že aspoň prebieha nejaká debata, že sa nemáme sťažovať. Ale zároveň druhým dychom pán Danko tu oznamuje, že chcete meniť rokovací poriadok. Čiže vy zároveň v jednej chvíli používate ako alibi túto parlamentnú debatu, ale druhým dychom už rozprávate o tom, ako tu idete obmedzovať vystupujúce časy, ako skresáte písomné rozpravy, ústne rozpravy, faktické poznámky. Čiže zároveň teda sa vyhovárate na túto rozpravu, že však toto prebehlo teda všetko štandardne, ale zároveň chcete sekať.
Tak, prosím pekne, rešpektujte štandardný postup, pretože to vám aj dovolí nájsť si tam nejaké chyby, ktoré už, ako sme to tu mnohokrát videli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne taktiež pánovi Szalayovi za ako vždy veľmi kvalitný príspevok. Ja sa dotknem toho, čo otvoril aj on, keď hovoril, za čo sa štrngalo. A možno si pamätáte aj to obdobie tých 90. rokov a dvetisíc rokov, aké bolo vtedy aj podnikateľské prostredie a čo sa tu môže znova vrátiť aj touto právnou úpravou.
Málo sa tu o tom hovorí, ale vtedy viacerí, možno aj tuto v sále podnikatelia alebo pán Spišiak si pamätá, vtedy fungovalo veľmi dobre tzv. výpalné, kedy sa rôzni podnikatelia vypaľovali a museli dávať mesačné platby za to, aby mali ochranu. Väčšinou to v tej dobe boli rôzne reštaurácie, diskotéky a bary, ale možno málokto si aj uvedomuje, že aj potom neskôr, ešte v dvetisíc rokoch a stále aj neskôr, boli vypaľované a vydierané aj rôzne veľké medzinárodné, a medzinárodné ani nie, ale rôzne veľké IT firmy, ktoré sa napríklad chceli zúčastňovať verejných zákazok a boli vydierané, vypaľované, či už tým, že sa na nich pošle NAKA, keď sa nezaradia napríklad, ktorá sa vtedy hovorilo, že za pár stotisíc vedela prísť k nejakej firme a vyriešiť ju, alebo sa vypaľovali aj tým, že ak sa chcú aj ďalej nejak účastniť, tak musia prijať nejakého subdodávateľa, cez ktorého potom odovzdávali časť svojho výnosu, pokiaľ vyhrali nejakú zákazku.
Toto všetko sa znova môže vrátiť, pretože všetky tieto činy, ktoré vtedy sa robili a vypaľovali, zrazu budú znova ekonomicky výhodné, pretože sadzba, ktorú za to by mali dostať, bude veľmi malá, ak nie, ak nie nulová. A neviem, či sa tu znova chceme vrátiť aj takýmto spôsobom do 90. rokov, kedy tu naozaj nebolo, bolo totálne bezprávie a náš štát v rozklade a tak vyzeralo aj podnikateľské prostre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Je také veľmi pekné príslovie, že nie každý človek dokáže robiť obrovské veci, niektorí ľudia dokážu robiť malé veci, ale s veľkou láskou. A ja sa tak obávam, že tu aj tá láska je len voči spriazneným osobám a zhodou okolností sú trestne stíhané a závadové.
No ale aby som prešiel k veci a aby som nadviazal na kolegu Szalaya, tak o skrátenom legislatívnom konaní, o tom, že má svoje pravidlá, na ktoré teda upozorňujú aj účastníci ostatného TREND barometra z minulého týždňa, ktorý sa pýtal respondentov, či je potrebné obmedziť zrýchlené prijímanie zákonov bez verejnej diskusie. A tu máme aktuálne veľmi čerstvé alebo veľmi čerstvých 64 vybraných osobností a vyjadrení slovenskej ekonomiky, ktoré sa k tomu jasne a veľmi zaujímavo a fundovane vyjadrili, a my tu máme absolútne drvivú väčšinu názorov, je to takmer 72 %, ktoré jasne povedali, že je potrebné obmedziť zrýchlené prijímanie zákonov aj takýchto a tohto konkrétneho, o ktorom sa tu dnes bavíme. Ja ich budem postupne, pretože nestihnem všetko naraz, zrejme nadviažem aj na ostatných rečníkov, citovať a vysvetľovať, ale pravidelne sa opakujú naozaj tie názory, že skrátenie legislatívneho konania by mala vždy odobriť ústavná väčšina, dokonca sú tu také názory, že prezidentka by mala prakticky zakaždým vracať takéto zákony do parlamentu, pretože nemajú ani zďaleka takú legitimitu ako tie zákony, ktoré štandardne prechádzajú MPK a tak ďalej. Toho času je málo, tak dokončím to, dokončím to neskôr.
Ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

Vážené dámy, vážení páni, konečne som sa dostal k slovu po rôznych peripetiách. Takže dovoľte, aby som svoju reč zahájil tým, že poviem, že zrejme ten najdôležitejší a najpodstatnejší dôvod, kvôli ktorému sa snaží súčasná koalícia tak rýchlo, raketovo, v skrátenom legislatívnom konaní presadiť túto novelu Trestného zákona, Trestného poriadku. A tým hlavným dôvodom podľa mňa je inštitút spolupracujúceho obvineného alebo teda spolupracujúcej osoby ako takej. Lebo toto je pre koalíciu to najdôležitejšie, to najbolestivejšie, čo im spôsobilo a spôsobuje najväčšie problémy. Čiže osoba, ktorá pácha trestnú činnosť vo forme zločineckej skupiny, najzávažnejšiu trestnú činnosť, len táto osoba je spôsobilá a schopná podať svedeckú výpoveď takú, ktorá trestnoprocesne, hodnoverne, zákonne opisuje dané deje a umožňuje osoby, ktoré sú v pozadí, tie, ktoré už možno trestnú činnosť samotnú nepáchajú, ale ju koordinujú, riadia, navádzajú na jej páchanie, najviac koristia z takejto trestnej činnosti, čiže proti takýmto osobám je najúčinnejší trestnoprocesný prostriedok spolupracujúci obvinený.
Ja som sa na tento jav pokúsil v mediálnom rozhovore poukázať. Hovoril som to na fórum, fóre, ktoré možno neni vhodné, lebo je to rýchle, redaktor skáče do debaty, na toto poznamenať. Čiže ja som tam povedal, že súčasná prax využívania tohto inštitútu spolupracujúcich obvinených, ktorá je efektívne využívaná, nebude môcť byť v takej forme využívaná, ak sa príjme táto novela, preto, lebo môže byť alebo zrejme bude vyhodnotená ako nezákonná. Samozrejme, že ak niečo podľa platnej legislatívy bude vyhodnotené alebo môže byť vyhodnotené ako nezákonné, tak nemôže sa používať.
Opomenul som však povedať, že súčasná prax efektívneho využívania je robená v zmysle zákona, ktorý je teraz platný, čiže zákonným spôsobom sa to využíva. Myslel som si, že z logiky veci nemusím zdôrazniť to, že sa to používa legálne, zákonne, podľa platnej legislatívy, ktorá to efektívne využívanie umožňuje. Ak sa legislatíva zmení a nebude môcť toto byť v tejto forme využívané, tak, samozrejme, že to bude nezákonné. A teraz to, že to bolo využívané, súčasť v praxi už 19 rokov, svedčí to, že ani v jednom súdnom procese, kde takýto inštitút bol použitý, spolupracujúceho obvineného svedka, ktorý svedčí a za to dostane nejaké benefity, na ktorých sa spoločnosť uzniesla, že sú adekvátne k tomu, že tento človek svedčí a usvedčuje oveľa závažnejších páchateľov trestnej činnosti, ako je on sám. Vlastne ako... no vidíte, aj teraz mám málo času na to, aby som sa tu rozrečnil o spolupracujúcom obvinenom.
Novela Trestného poriadku toto efektívne využívanie sa snaží navonok deklarovať, že to je upresnenie, že to je vlastne znemožnenie nadužívania. Ale práve toto upresnenie je chápané tak, že efektívne, tak aby to bolo účinné alebo aby to bolo robené tak, ako sa dopracovali policajti, prokurátori, nakoniec aj sudcovia k efektívnemu výsledku, bude menej prospešné, ako to bolo realizované doteraz v zmysle platnej, teraz platnej legislatívy.
Túto právnu úpravu, keď sme to sa snažili zaviesť v roku 2005, tak ešte v roku 2004, ´03 som si ja osobne cez Interpol dal vyžiadať všetky právne úpravy vo všetkých štátoch členských Europolu, či Interpolu, v akej forme majú tento inštitút zapracovaný vo svojej legislatíve a prevažne v tých štátoch, kde ho efektívne používali v boji proti mafii, proti najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti. Z takto získaných informácií sme urobili analýzou taký kompilát, ktorý pasuje alebo je vhodný na použitie v našej slovenskej legislatíve a v pripravovanej novele, ktorá, ako rekodifikácii Trestného zákona, Trestného poriadku, a takto sme ho následne začali používať v praxi. Od toho momentu v podstate vďaka tejto úprave sa podarilo efektívne určiť alebo bojovať proti organizovanej tej najzávažnejšej kriminalite, ktorá bola na Slovensku páchaná rôznymi zločineckými skupinami, ľudovo nazývaný sýkorovci, takáčovci, šátorovci a rôzni iní, lebo len takýmto spôsobom sa dá efektívne dopracovať k výsledkom.
A čo sa týka obhajoby, začala si uvedomovať, že toto môže byť problém, ak sa takýmto spôsobom dopracuje polícia a prokuratúra k osobám, ktoré sú fakt v pozadí povedzme ekonomickej elity štátu alebo manažmentu, ako to nazveme, organizovaných zločineckých štruktúr. Lebo bez tohto inštitútu sa to jednoducho trestnoprocesne robiť nedá.
A ešte aby som to stihol dopovedať, tak poviem aspoň toľko, že podľa mňa to znižovanie, rapídne znižovanie trestov, áno, spôsobí to obrovské škody, zvýši to kriminalitu. Lenže tým, ktorí to takto navrhovali, to zrejme je jedno. Najdôležitejšie je to, že po takto znížených škodách sa osoba obvinená v tých nižších poschodiach zločineckých organizácií len ťažko rozhodne alebo zváži, že či bude spolupracujúcou osobou. Preto, lebo v podstate podľa takto navrhovanej právnej úpravy im bude hroziť ešte menší trest, ako keby sa stali tými nazveme to kajúcnikmi. No a takýmto spôsobom sa tí, ktorí tvorili túto novelu, snažia vyhnúť tomu, aby sa osoby, ktoré sú obvinené ako súčasť organizovanej kriminality, rozhodovali alebo rozhodli o tom, že budú spolupracujúci obvinení alebo spolupracujúce osoby pri odhaľovaní, dokazovaní a zisťovaní páchateľov tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Lebo nie policajti sú tí, čo ich nútia, ale okolnosti sú tie, čo ich vlastne nútia zamyslieť sa sami nad sebou, keď im hrozí trest odňatia slobody nepodmienečný a je mu navrhnuté alebo je mu prednesená možnosť priznať sa a spolupracovať za určitých podmienok, tak je na ňom, aby zvážil a rozhodol sa. Ale keď mu hrozí v podstate malý trest alebo možno žiadny, možno podmienečný, možno náhrada škody, ktorú zaňho zaplatia jeho nadriadení, lebo nechcú aby sa stal kajúcnikom, tak môžu ho policajti poslať do väzby aj na Ukrajinu alebo na Sibír do gulagu, ani tak sa nestane spolupracujúcim obvineným, lebo mu nehrozí trest odňatia slobody, ktorý je preňho ten najväčší, to je preňho to najväčšie riziko, ktoré v jeho živote sa mu mohlo udiať.
Čiže aj teraz tých desať minút je málo, aby som vysvetlil všetky nuansy tej novely, ktoré v podstate tento inštitút spolupracujúcich osôb viac-menej akože upresňuje, ale tým pádom zneisťuje. To keď, v rozprave 20-minútovej to, dúfam, potom stihnem všetko vysvetliť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)