Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán predsedajúci, pán minister, ja len chcem povedať, že budem čítať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale ešte teda v krátkosti ho odôvodním.
Podávame pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu s kolegom Dubécim, pretože na Slovensku okrem ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu žijú zdravotne znevýhodnení, ktorí majú aj zrakové znevýhodnenie, a na tieto potreby týchto ľudí nereflektuje zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania a nemôžu čerpať podporu.
Na Slovensku žije teda konkrétne aj jeden manželský pár, ktorý si chcel podať žiadosť o podporu zo štátneho fondu rozvoja bývania, ale bola mu táto podpora zamietnutá, pretože práve nemajú obmedzenie pohybu. Ako však zistili, táto podpora teda, teda aj napriek tomu, že majú preukaz obidvaja ťažko zdravotne postihnutého, je len pre ľudí, ktorí sú napríklad na invalidných vozíkoch alebo používajú barle. Súčasná legislatíva im teda neumožňuje čerpať túto podporu. Je to v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne s článkom 19, nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti.
Všetci ľudia by mali mať možnosť žiť vo svojich vlastných domovoch a v známom prostredí tak dlho, ako je to možné a tak dlho, ako chcú. Ak niekto potrebuje pomoc s bývaním, mal by ju dostať tam, kde býva, kde sa cíti pohodlne a kde chce žiť. Pretože ak sa vo svojom domove cítite pohodlne a bezpečne, môžete si dobiť baterky na každodenný život. Takto vzniká spolupatričnosť, účasť a empatia. Preto je obzvlášť dôležité mať možnosti. Dnes už existujú rôzne možnosti foriem bývania, ale zdravotne znevýhodnení ich častokrát nemôžu čerpať. O to dôležitejšie je, aby sme dbali na to, že tí, ktorí podporu potrebujú, nebudú mať v ceste zbytočné bariéry a nebude im stáť v ceste legislatíva.
Teraz by som prečítala ten samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh a navrhujem o treťom bode hlasovať zvlášť, osobitne.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prosím, pozastavte čas pani poslankyni.
Nech sa páči.

Veslárová, Veronika, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I v 26. bode sa v § 10 ods. 2 písm. a) slová „so zdravotným postihnutím" nahrádzajú slovami „s ťažkým zdravotným postihnutím".
2. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
„35. V § 10 ods. 10 písm. d) sa slová „so zdravotným postihnutím" nahrádzajú slovami „s ťažkým zdravotným postihnutím".
Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 62 vkladá nový bod 63, ktorý znie:
„63. Príloha č. 1 sa dopĺňa bodom 19, ktorý znie:
„19. Postihnutia zraku
a) obojstranná ťažká strata zraku od vízu 6/18 (0,3) do nuly, ktorou sa rozumie zraková ostrosť s korekciou u oboch očí, v kategórii oslabenia zraku v štádiu slabozrakosti a viac,
b) úplná slepota alebo praktická slepota oboch očí,
c) obojstranné výpadky zorného poľa (úplné, polovičné alebo kvadrantové) alebo koncentrické zúženie zorného poľa od 29 stupňov do nuly."."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Richter, prosím vás, vysvetlite mi, ja to naozaj úprimne chcem vedieť. Ako môže byť odobranie dávok motiváciou? Lebo ja mám teda úplne inú predstavu o motivácii. Ja si myslím, že je to napríklad poskytovanie nejakých benefitov, rekvalifikačné vzdelávanie alebo poskytovanie kvalitného vzdelávania, ku ktorým, bohužiaľ, tí najchudobnejší dnes na Slovensku prístup nemajú. Toto ja považujem za motiváciu, alebo za príležitosť vôbec pracovať, za nejaké nové pracovné miesto, to je pre mňa motivácia. Alebo to, že budem mať vyššiu mzdu, ako napríklad sociálne dávky alebo pri práci načierno, čo mnohí nemajú. Toto je len trest.
A nehnevajte sa na mňa, ak má niečo trestajúci charakter a my chceme týmto ľuďom odobrať existenčné minimum, tak jednoducho ich ešte viacej izolujeme do biedy. Mnohí z nich, často sa tu hovorí aj o bezdomovectve, čiže hrozí im aj to, že jednoducho budú tak biedni, že nebudú mať vôbec nejakú príležitosť si nájsť prácu, ani len za ňou vycestovať. Takže trestajúci charakter tohto zákona je podľa nás principiálne v rozpore s ľudsko-právnym princípom, na ktorom leží Slovenská republika, ak sa nemýlim, teda ak nesmerujeme autokracii.
A druhý základný princíp, ktorý ja tu vnímam a s ktorým sme v rozpore, je to vaše tvrdenie o tom, že leniví teda nechcú pracovať. Ale načo potom hovoríte takéto veci, prečo stále hovoríte, že sú tu nejakí leniví ľudia, ktorí nechcú pracovať? Veď tu nie je to o neochote pracovať, tu je to o tom, že tí ľudia nemajú pracovné príležitosti. A ako som to spomínala včera, tí, ktorí dokážu vycestovať za prácou, tak idú, dokonca do zahraničia. My máme dneska hladové doliny, kde máme ženy samotné s deťmi, pretože ich manželia pracujú v zahraničí. Choďte sa napríklad pozrieť do Vtáčkoviec. Ja som tam bola pred dvoma týždňami. 80 % mužov pracuje v zahraničí. Takže to, čo by mal štát robiť, je vytvárať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja som pred chvíľkou povedala, že ten zákon v tom predkladanom znení sa svojimi účinkami dotkne chudobnej majority. Napriek tomu tu práve aj od teda koaličných zástupcov neustále počúvame o tom, ako to má spasiť Rómov. Tak potom vy sa rozhodnite, že kam to má mieriť a ako to teda ide, ktorú skupinu zachraňovať. Na margo Rómov vám už som teda povedala, že, že to nemá ako zachrániť, pretože mnohí z tých chudobných sú mimo týchto evidencií, za prvé. A za druhé, prosím vás pekne, povedzte mi a teraz dajme bokom tú farbu toho, ku komu to bude odobratie smerovať, že k čomu by asi tak mohlo namotivovať človeka, ak mu zoberiete tú jedinú existenčnú dávku. K čomu, že pôjde študovať Harvard? Alebo k čomu to má namotivovať?
A teda naviažem tu aj na to toľko zmienené rozhodnutie Ústavného súdu. Ústavný súd posudzoval súlad čl. 39, čo sú kategórie hospodárskych a sociálnych práv, ktoré sú naozaj závislé na možnostiach, ekonomických možnostiach štátu a tam naozaj sa môžeme baviť o tom, či a ako môže za akých okolností štát byť solidárny k občanovi. Ja hovorím o úplne inom ustanovení ústavy. To je ten oddiel, ktorý sa týka základných ľudských práv, ktoré sú neodňateľne, nesúditeľne, nepremlčiteľne a neprevoditeľné a nezávisia na zásluhách. A keďže dávka v hmotnej núdzi zabezpečuje prežitie, je existenčná dávka, práve preto nemôže byť podmienená ničím. Lebo právo na život nemôžete podmieniť zásluhami a prácou. To ani Severná Kórea toto nerobí, hej? Ale toto neposudzoval Ústavný súd, už to opakujem asi do nemlátom, ale keď to bude podané, možno sa o tom otvorí korektná debata a bude to zrozumiteľnejšie. Dokonca aj to, čo posudzoval Ústavný súd, tam povedal omylom, že ak by neexistovali iné príplatky k tejto dávke, tak možnože by sa to dalo naozaj považovať za protiústavné. Lenže tie príplatky k dávke sú viazané na tú základnú. Tam sa vtedy Ústavný súd... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja si to dám takto, okej, skúsim to takto (rečníčka si umiestňuje na rečnícky pult svoj notebook).
Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, ja ešte predtým, než začnem, už som to nestihla dopovedať v tej faktickej, ale možno len veľmi rýchlo zareagujem na pána ministra k tej ústavnosti teraz, čo ste hovorili. Ja som sa tomu nevenovala, pretože venovala sa tomu u nás konkrétne Irena Bihariová, tá tu, žiaľ, dnes teraz nemôže byť, ale ona mi aj povedala, že keď bola s vami cez víkend v relácii, že ste sa potom o tom rozprávali, o tejto, o tejto situácii, že teda ten Ústavný súd možno mohol pochybiť a keď vám ona dala tie naše argumenty, tak ste jej na to povedali, že hm, to môže byť zaujímavá legislatívna alebo ústavná polemika. Tak je to tak, alebo to tak nie je? No dobre, poviete mi potom, hej? (Reakcia navrhovateľa.) Ale ja vám hovorím, že o čom mi, čo mi spomenula kolegyňa, ktorá tu, žiaľ, teraz nemôže byť, takže ja budem zvedavá, že ako na to zareagujete alebo sa s ňou o tom porozprávajte.
Dobre, ideme, ideme ďalej. Ja možno ani nepoviem úplne nové veci, ale možno niektoré áno, niektoré možno zopakujem, lebo je to dôležité zopakovať. Takže povedzme si to ešte raz. Minister práce Erik Tomáš, tu sediaci, chce presadiť opatrenie, podľa ktorého ten, kto odmietne vhodnú pracovnú ponuku, stratí nárok na dávku v hmotnej núdzi. Zákon máme v druhom čítaní, takže ja predpokladám, asi že teda koalícia sa zhodla, že ho podporí. No a preto aj tu dnes s kolegyňou aj kolegyňami a kolegami opäť stojíme, sme, aby sme využili túto možnosť a skúsili vás možno presvedčiť, prečo za tento zákon nemáte hlasovať, alebo prečo by ho možno mohol pán minister stiahnuť.
Povedzme si teda, o čo v zákone skutočne ide. Tým návrhom sa, pán minister, v podstate vyhrážate najslabším v našej spoločnosti. A to nie je žiadne politikárčenie, to je jednoducho tak. Ľuďom v mimoriadne ťažkých životných situáciách vy idete hroziť, že im zoberiete ešte aj to existenčné minimum, z ktorého doteraz ledva vedeli vyžiť. A ja vás musím sklamať, pán minister, lebo týmto opatrením nevyriešite dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku. Ľuďom, ktorí sú dlhé roky bez práce a točia sa v tom začarovanom kruhu chudoby s nakopenými problémami, vy nemôžete, nepomôžete im postaviť sa na nohy tým, takýmto jednoduchým populistickým riešením. Dávka v hmotnej núdzi na Slovensku nie je fakt žiaden luxus, už sme sa tu o tom bavili. Nie je to niečo, prečo by sa oplatilo nepracovať. Čiže tam bude asi nejaký iný dôvod, prečo títo ľudia sú na tejto existenčnej dávke. Táto dávka nepokrýva ani základné životné potreby. Je to 84,90 na jednotlivca a 220 eur 70 centov na dvojicu, ktorá môže mať jedno, ale môže mať aj viac detí, štyri. A odobratie tejto dávky môže pre mnohých znamenať existenčný boj, prehlbovanie chudoby, ktorá sa potom prenáša na ďalšie generácie. Odobratie dávky nehrozí len pre dotyčného poberateľa alebo poberateľku, ale aj logicky na to potom doplatia aj maloleté deti, ktoré si nevyberajú, do akej rodiny sa narodia.
Pán minister hovorí, že jeho cieľom je práca namiesto dávok. A nie je prvý, ktorý sa snaží zapojiť ľudí na sociálnych dávkach do zamestnania a, áno, niektoré jeho čiastkovo navrhnuté zmeny v tomto zákone a dokonca aj mimo neho sú naozaj pozitívne. Avšak popravde zdá sa, že pán minister sa riadi skôr predsudkami voči zraniteľným skupinám, než reálnou analýzou problémov v našich politikách zamestnanosti, lebo aby sme pomohli dlhodobo nezamestnaným, potrebujeme mať aspoň tieto dve dôležité veci:
1) zabezpečiť dostatočnú finančnú motiváciu k práci, teda aby rozdiel medzi tou sociálnou pomocou alebo tou dávkou a platom bol dostatočne výrazný a
2) čo je dôležitejšie v našom prípade, v prípade Slovenska, potrebujeme kvalitnú podporu pri zapojení do zamestnania, pretože títo ľudia čelia rôznym prekážkam a bariéram, ako sú nízke vzdelanie, diskriminácia, zdravotné problémy.
No a teda k tej finančnej motivácii. Finančná motivácia pracovať na Slovensku nie je problém. Mnohí si mylne myslia, že sociálne dávky sú príliš vysoké a preto ľudia nechcú pracovať, ale opak je pravdou. Naša pomoc v hmotnej núdzi patrí medzi najnižšie v Európskej únii. V skutočnosti máme na Slovensku relatívne vysokú motiváciu pracovať. Ja viem, že to je prekvapujúce, ale to sú štatistiky, to sú dáta. Podľa štatistík patríme do hornej tretiny krajín Európskej únie.
Ja uznávam, že ako minister ste urobili aj niekoľko dobrých krokov smerom k posilneniu motivácie dlhodobo nezamestnaných ľudí pracovať a preto ja sa pýtam veľmi podobnú otázku, ako sa pýtala aj kolegyňa predo mnou, prečo teda nestaviate na tom a radšej sa nezameriate práve na tú kvalitnú podporu pri zapájaní do zamestnania. Namiesto toho prichádzate s týmto nešťastným návrhom, ako krátiť dávky ľuďom, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku. Takéto zmeny len prehlbujú predsudky voči tým lenivým poberateľom dávok, ako ich vy nazývate, najmä keď sa to často nesprávne chápe aj vo vzťahu k rómskej menšine. Ja som nevidela, nehnevajte sa, ja som nevidela jednu analýzu ministerstva, ktorá by ukázala, koľko z týchto ľudí naozaj odmieta ponuky a prečo ich odmietajú. A potom je samozrejmé, že aj verejnosť sa opiera skôr o predsudky, než o fakty. Takisto je dôležité si uvedomiť, že medzi poberateľmi dávok sú aj osoby, ktoré čelia diskriminácii a iným prekážkam, ktoré im bránia pracovať, a štát by im mal pomáhať a nie ich obviňovať a hroziť im, že pomaly skončia na ulici.
Ďalšia vec je, že bude veľmi záležať, to som nestihla dopovedať vo faktickej, bude veľmi záležať na každom úradníkovi na úrade práce, ako posúdi, či je ponuka skutočne vhodná pre konkrétnu osobu. Čiže to rozhodovanie o dávkach môže byť často náhodné, rôzne podfarbené, nevieme, kto aký postoj zaujme. A takto sa môže ľahko stať, že niektorí ľudia neférovo prídu o dávky len preto, že ich prípad posúdil niekto konkrétny na nejakom konkrétnom úrade práce. Akú dávate vy ľuďom záruku, že ich prípady budú posudzované férovo a bez predsudkov? Ja viem, že vy ste hovorili, že by im mal pomáhať aj rómsky asistent, alebo neviem, ako to voláte, ale to budú, na každom jednom úrade bude tento asistent? (Rečníčka sa obrátila s otázkou na navrhovateľa. Reakcia navrhovateľa.) Aha, dobre. A to ako zistíte, že kedy to bude potrebné? To z nejakých dát budete, alebo už teraz to viete? (Reakcia navrhovateľa.) Viete. Dobre. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, nediskutujte s pánom ministrom. Povedzte, čo chcete, on vám zareaguje, alebo nezareaguje, také sú pravidlá v parlamente, dobre?

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
No dobre. Dobre, ďakujem, prepáčte.
A keď už tú prácu teda títo ľudia prijmú a začnú ju vykonávať, pýtam sa, naozaj toto pomôže zamestnanosti? A najmä, pomôže to vôbec tým konkrétnym ľuďom vymaniť sa z toho bludného kruhu chudoby?
Môžeme sa pozrieť napríklad do Nemecka, ktoré prešlo podobnou reformou, a je, existuje pomerne čerstvá štúdia, ktorá skúmala dôsledky tejto reformy. A tá štúdia dospela k záveru, že síce ľudia sa krátkodobo zamestnali, ale z dlhodobého hľadiska bola kvalita a udržanie pracovných pozícií nízka. Ľudia sa zväčša zamestnali v podradných pracovných pozíciách a v podstate uviazli v pasci nízko platenej nestabilnej práce.
Často tiež hovoríte o lenivosti, pán minister, veľakrát ste to spomenuli aj dnes. Ja nepopieram, že ľudia sú aj leniví a vôbec si nemyslím dokonca, že ide viac o nejakú že, o nejakú konkrétnu komunitu, napríklad o rómsku komunitu. Áno, ľudia sú všelijakí a niektorí sú aj leniví. Ale niektorí ľudia sú aj dlhodobo diskriminovaní, napríklad tí zo znevýhodneného sociálneho prostredia. A ja nevidím z vašej strany za celú dobu vášho sedenia na stoličke ministra žiadnu snahu zmierniť práve tento negatívny vplyv sociálneho zázemia na výsledky napríklad vo vzdelávaní alebo na trhu práce. Vy radšej namiesto toho idete s bubnom na zajace a chcete trestať lenivosť. Namiesto strašenia a vyhrážania sa odoberaním dávky by ste sa ako skutočný sociálny demokrat mali sústrediť skôr na to, aby kariérne poradenstvo, vzdelávanie a rekvalifikačné kurzy na ÚPSVaR-och fungovali efektívne a nielen tak pro forma, len aby sa vyčerpali eurofondy. Verte mi, umelé dotovanie pracovných miest je horšou, drahšou a oveľa menej účinnou metódou ako napríklad vzdelávanie alebo rekvalifikácia, na ktorú aktuálne míňame ako krajina v porovnaní s inými krajinami Európskej únie suverénne najmenej.
Prosím, sústreďte sa na skutočné príčiny dlhodobej nezamestnanosti a radšej stiahnite tento škodlivý zákon. Tým by som to uzavrela, ale možno ešte posledná vec alebo taká otázka, že či už ste si tento váš zákon vyštrngali s ministerstvom financií. Pretože, ak si pamätáte, tak v prvom čítaním, v oficiálnom vyjadrení ministerstva financií k vášmu zákonu vám toto ministerstvo vyslovene neodporúčalo zavádzať podmieňovanie dávky v hmotnej núdzi akceptovaním vhodnej pracovnej ponuky. Ja som to tu celé citovala, to už teraz nebudem opakovať. Takže ma len zaujíma, že či ste vzali do úvahy ich pripomienky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, našou úlohou poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky je bezpochyby preveriť každý poslanecký návrh alebo každý vládny návrh, či bude mať nejaký efektívny dopad na obyvateľov tejto krajiny a zároveň je ale našou úlohou aj zistiť, či tieto návrhy zákonov neporušujú nejaké ľudské práva a respektíve či tieto návrhy nemajú diskriminačný dopad na niektorú z časti obyvateľstva.
Ja som už v prvom čítaní k návrhu tohto zákona naozaj vyjadrila svoje rozhorčenie z naozaj reštriktívneho a zároveň aj diskriminačného charakteru tohto zákona práce namiesto dávok, pretože napriek tomu, že tento zákon sa javí neutrálne, tak je úplne každému jasné, že bude mať dopad na najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, a to sú, samozrejme, Rómovia.
My sme už počas toho, ako ste len pripravovali tento zákon, pán minister, hovorili o tom, že tieto opatrenia etnicizujú chudobu a že také vyjadrenia, ako zoberieme dávky iba tomu, kto odmietne pracovať, lebo je lenivý, len naozaj posilňujú stereotypy v našej spoločnosti a posilňujú ten obraz o lenivých Rómoch, ktorí nechcú pracovať. A potom sa nečudujte, že hovoríme, že tento návrh zákona je diskriminačný a bude mať aj dopad na najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, a to je Rómov.
Ja osobne som presvedčená o tom, že je to v podstate len taká vaša populistická rétorika s cieľom, aby ste ulahodili vašim voličom a voličkám, ktorí vlastne prechovávajú dlhodobo niekoľko desaťročí, ak nie storočí, na Slovensku voči Rómom nenávisť a odpor, pretože to najdôležitejšie, a to nadväzujem aj na pána Ledeckého, to, čo povedal pred chvíľou, je naozaj pravda, ani aktivačné opatrenia, ani tie dlhodobé politiky tohto štátu v oblasti sociálnej pomoci najzraniteľnejším a dlhodobo nezamestnaným Rómom a ani tento návrh zákona nebude mať žiadaný efekt na zvýšenie zamestnanosti týchto ľudí. Skôr naopak, javí sa, že tento návrh je tak nejasný, že už teraz sa objavujú mnohé otázniky nad tým, či vôbec bude úspešne implementovaný. Napríklad je to otázka, že akú prácu vlastne tento štát poskytne poberateľovi dávky, ak v mnohých regiónoch jednoducho práca nie je. Alebo čo presne znamená vhodná pracovná pozícia vzhľadom na kvalifikáciu, zdravotný stav alebo, samozrejme, nejaké rodinné okolnosti, ako to v zákone stojí. A nebude toto rozhodovanie o tom, aké sú objektívne dôvody odmietnutia práce len na nejakom subjektívnom rozhodovaní nejakých zamestnancov? Nebude dochádzať k nespravodlivému odoberaniu dávok? Ako nám zabezpečíte, ako zabezpečíte tým ľuďom, že k takejto nespravodlivosti nedôjde a ako to budete kontrolovať, monitorovať a ako to budete vyhodnocovať? A máme vôbec dostatočné administratívne kapacity? Máme nejaký informačný systém, ktorý bude schopný identifikovať týchto uchádzačov, vhodné pracovné miesta, monitorovať ich prijatie alebo odmietnutia, alebo ako sa budú udeľovať sankcie? A čo finančné prostriedky? Budeme ich mať dostatok? Ja keď sa pozerám na to, ako sú v súčasnosti niektoré sezónne práce podporované, tak väčšinou ide o pilotné projekty z eurofondov, ktoré nemajú trvalú udržateľnosť.
Takže kde zoberieme finančné prostriedky na to, aby sme vytvárali nové pracovné miesta? O tom tiež tento návrh zákona, samozrejme, nehovorí a vzbudzuje to veľmi veľa otázok.
Ja sa stretávam v praxi a v teréne aj s tým, že sa ma ľudia pýtajú, že ako to vlastne bude s tým, keď sa budú dve obce, dvaja starostovia dohadovať, že kto bude vlastne žiadať dohodu, akým spôsobom sa dohodnú, kto bude preplácať cestovné, kto dostane finančné príspevky na vlastne pomôcky? Toto sú všetko nejasnosti, ktoré vytvárajú množstvo otázok na tej regionálnej úrovni a tento návrh zákona jednoducho o tom hovorí. Koniec koncov bez jasných definícií, bez dostatočných pracovných príležitostí, bez adekvátnej administratívnej kapacity a, samozrejme, bez finančného zabezpečenia hrozí, že tento zákon neprinesie očakávané výsledky. A čo je najhoršie? Bude viesť k sociálnemu napätiu.
Keď sa pozrieme na tie kľúčové argumenty, ktoré hovoria jednotliví stakeholderi, tak sa dozvedáme, že napríklad Amnesty International varuje pred tým, že toto podmieňovanie sociálnych dávok vykonávaním práce je vážny zásah do ľudských práv a dôstojnosti. Tí, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku alebo aktivačnú činnosť, môžu prísť totiž o minimálnu podporu, ktorá je potrebná na ich prežitie a to, samozrejme, prehlbuje chudobu a sociálne vylúčenie. Takisto napríklad hovoria, že novela zasiahne, ako som to aj ja už spomínala, tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti, ale nie sú to len Rómovia, sú to napríklad aj samoživiteľky či ľudia v regiónoch, kde nie je dostatok týchto pracovných príležitostí. A tí v konečnom dôsledku, keď im aj štát ponúkne nejakú sezónnu činnosť, tak budú vlastne vykonávať po prvé podhodnotenú prácu a po druhé prácu bez právnej ochrany. A to tiež, samozrejme, môže prehĺbiť existujúce sociálne nerovnosti.
Takisto sa pochvalne k tomuto zákonu nevyjadrujú ani odborári z konferencie (Konfederácie, pozn. red.) odborových zväzov, ktorí hovoria o tom, že tento návrh zákona je nesystémový a nebude v konečnom dôsledku motivovať ľudí k zamestnanosti a takisto upozorňujú napríklad na problematiku toho, že politiky zamestnanosti sú stále závislé od európskych financií. A takisto sa ani starostovia k tomuto teraz nevyjadrujú teda úplne pochvalne a hovoria o tom, že tam proste nie sú adekvátne pracovné príležitosti a že to môže viesť k sociálnemu napätiu. Ako som už spomínala, majú množstvo otázok, na ktoré nemajú odpovede a takisto hovoria o tom, že tieto náklady na aktivačné príspevky napríklad alebo na administratívu môžu v konečnom dôsledku aj prevýšiť potencionálne prínosy. Všetci odborníci, ale teda aj bežní ľudia sa zhodujú v tom, že tento návrh sa skôr javí ako nátlak na donútenie ľudí, aby pracovali. No a to sa mi potom vôbec nezdá produktívne, skôr naopak, je to kontraproduktívne. Namiesto zvyšovania zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných to bude mať podľa nášho názoru úplne opačný efekt, a to je prehlbovanie chudoby, pasivity a, samozrejme, sociálneho vylúčenia.
Rada by som ešte pripomenula, ako vnímame vlastne dôvody celého tohto návrhu a prečo to vlastne v praxi nebude fungovať.
Po prvé, sme toho názoru, že my si tu vlastne zamieňame príčiny nezamestnanosti s dôsledkami nezamestnanosti. A to je veľký rozdiel, pretože tu chýba nie ochota pracovať, na Slovensku chýba práca, a to v mnohých regiónoch a priamo najväčšia je tam, kde je aj vysoký výskyt chudoby a kde sa nachádzajú a žijú marginalizovaní Rómovia. A odobrať dávku niekomu, kto si ju objektívne nemá ako nájsť a nemá kde nájsť, predsa nerieši problém. Je to, tento problém to iba zhoršuje.
Ďalšia vec je, že napriek tomu, že máme ľavicovo orientovanú vládu, tak tu sa nerešpektuje alebo sme teda svedkami dešpektu podstaty sociálnej pomoci. Pretože dávka v hmotnej núdzi predsa nie je žiadna odmena. Je to existenčné minimum, ktoré má zabezpečiť základné biologické prežitie, to znamená teplé jedlo, ošatenie, prístrešie a tak ďalej. A okrem toho napriek tomu, že hovoríte, že tento zákon neporušuje ústavu, tak netreba zabúdať, že toto právo na existenčné prežitie je garantované ústavou a tam je jasne napísané, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. A odobratie tejto základnej dávky môže priniesť jedine hlad a bezdomovectvo a, samozrejme, zúfalstvo. Takže ja si myslím, že takýto stav, psychický, môže len zhoršiť predpoklady k tomu, aby si človek našiel prácu a aby si ju v konečnom dôsledku aj udržal.
Potom je tu tá nesprávna, nazvala by som to nesprávna, aj keď ma napadajú rôzne iné slová, predstava, že leniví nechcú robiť. Ako ja neviem, to ako keby sme povedali, že títo ľudia sú len leniví. Ale treba si uvedomiť, že majú ďalšie objektívne príčiny. Však s chudobou sa spája naozaj aj veľmi nízka vzdelanostná úroveň alebo žiadna kvalifikácia. Takisto množstvo z týchto ľudí má nejaké zdravotné obmedzenia. Vy viete vôbec o tom, že v rómskych komunitách veľmi ťažko nájdete človeka, ktorý má viac ako 65 rokov? Že títo ľudia sa jednoducho aj v dôsledku zdravotných problémov a v tých podmienkach, v akých žijú, nedožijú staroby? To sú vážne problémy, ktoré tento štát dlhodobo niekoľko desaťročí absolútne nerieši. A takisto mnohí z nich majú rodinné prekážky. Ja som strašne zvedavá, či tieto rodinné prekážky, ako tu už napríklad bola spomínaná dvojzmenná prevádzka alebo aj to, že mnoho z týchto ľudí sú samoživitelia a nemajú vlastne ako zabezpečiť starostlivosť o deti, či toto bude objektívna príčina toho, že si nemôžu nájsť prácu. Takže namiesto represie, to je to, na čom je založený tento zákon, treba zvýšiť ich zamestnateľnosť nejakými restoratívnymi opatreniami a nie ich trestať za to, že dlhodobo niekoľko desaťročí nefunguje systém.
Najväčšou výtkou, ktorú máme, je, že tento zákon vlastne hovorí o nútenej práci. Ak je totiž človek nútený pracovať pod hrozbou toho, že stratí existenčné minimum, tak či chcete, alebo nechcete si to pripustiť, pán minister, ide o porušenie ľudských práv. Ľudské právo totiž nie je možné viazať na žiadne zásluhy. Odobratie dávky v hmotnej núdzi za odmietnutie pracovnej ponuky je teda podľa nás protiústavné. Dávka v hmotnej núdzi nikdy nebola a nie je odmenou za prácu. A už vôbec nie je riešením nezamestnanosti. Na to máme úplne iné nástroje, ale my ich jednoducho neimplementujeme. Dávka v hmotnej núdzi má zabezpečiť záchrannú sieť a v ľudsko-právnom kontexte je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka, teda umožniť mu prežiť. Okrem toho Slovensko bolo už v minulosti kritizované, ako OSN, tak aj Európskou úniou, za praktiky, ktoré sa naozaj blížili k zneužívaniu znevýhodnených a summa summárum teda podľa nás ide o legalizáciu nútených prác, pri ktorej vlastne týmto zákonom štát vydiera naozaj núdznych k práci pod hrozbou ohrozenia ich života, ja by som to kľudne takto nazvala, pretože dochádza alebo bude dochádzať k ohrozeniu ich života. A čo je najhoršie, tak tým, že má dopad na majoritnú časť obyvateľstva, najväčšiu, tak tento zákon to robí etnicky selektívne.
No a na dôvažok by som povedala asi len toľko, že vôbec to neprinesie zvyšovanie zamestnanosti. Mám pocit, že tu ide takpovediac trošku o štatistickú hru, pretože takto sa vlastne bude zamestnanosť umelo navyšovať a v konečnom dôsledku to vôbec neprinesie nič tým ľuďom, iba tým štatistikám, pretože vy nezabezpečíte reálny príjem týmto ľuďom, dlhodobý už vôbec nie, ani pracovné návyky, ani to nebude viesť k trvalej zamestnanosti, len to fakt kozmeticky zlepší tie štatistiky.
A ja keď som sa zamýšľala, tak vlastne ani nerozumiem, prečo to robíte takýmto spôsobom, pretože ten počet ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, je naozaj, povedala by som, že malý, zanedbateľný, je to len 67-tisíc ľudí. V tých štatistikách celkových je to 1,25 % populácie. A ak by sme tam prirátali aj členov rodiny, tak je to len 2 % z celkového počtu ľudí a samotná dávka v hmotnej núdzi tvorí len 0,6 % sociálnych dávok a 0,2 % celkových verejných výdavkov. Takže prečo?
Tým, samozrejme, netvrdím, že netreba s touto témou niečo robiť, ale určite nie takto reštriktívne a takto diskriminačne. Ak naozaj chceme pohnúť s dlhodobou nezamestnanosťou, tak ako už dlhodobo voláme po tom, aby sa na Slovensku začala naozaj riešiť aj pomoc v hmotnej núdzi adresne, individuálnym case manažmentom, čiže každý nezamestnaný by mal mať osobný plán, okamžité včasné poradenstvo už pri registrácii, nie až po dvanástich mesiacoch, keď sa stane dlhodobo zamestnaný. Po registrácii treba naozaj dôkladne profilovať klienta, predikovať jeho výšku zotrvania v evidencii a realizovať s ním rôzne kvalifikačné kurzy na to, aby mohol byť nejakým spôsobom zamestnaný. A naozaj mu intenzívne pomáhať. A popritom, popri tom kvalitnom vzdelaní a rekvalifikácii je myslieť potrebné aj na podporu mobility, na starostlivosť o deti, potom, samozrejme, treba začať konečne niečo robiť aj v oblasti sociálneho podnikania, o tom už tiež dlhodobo hovoríme. Zároveň je potrebné možno motivovať ten systém aj tým, že urobíme nejaké prechodné benefity pri nástupe do práce. Benefity, nie hrozba odobratia sociálnych dávok.
A takisto veľmi by prospelo tomuto štátu, keby sa znížilo daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je tiež dôvodom nedostatku pracovných miest pre slabo kvalifikovaných ľudí s nízkou produktivitou práce. A to, čo sa týka, samozrejme, aj tejto témy a Rómov, je, že je nutné začať pracovať s nejakými aktivitami aj v oblasti odstraňovania diskriminácie na trhu práce, aj možno postihovania a sankcionovania. Samozrejme bola tu už spomínaná čierna práca, posilniť inšpekciu práce pri vykorisťovaní ľudí načierno alebo aj proti úžere. Aj to je téma, ktorá sa dlhodobo absolútne nerieši. Alebo príspevok na bývanie, ktorý sme niekoľkokrát predkladali a doteraz sa s tým nič neurobilo. Treba ale zlepšiť aj životné podmienky Rómov, vybudovať kanalizáciu, veď nie je možné, aby v 21. storočí títo ľudia nemali ešte stále na mnohých územiach vodu.
Takže ak je naozaj vaším cieľom odoberať lenivým dávky, ako ste to povedali, tak potom áno, tento zákon je fajn, ale ak chcete reálne zvýšiť zamestnateľnosť teda a odstrániť dlhodobú nezamestnanosť týchto ľudí, tak potom ste úplne mimo misu. Tento zákon tomu vôbec neprispeje. Pretože predpokladať, že, alebo predpoklad, že odoberieme dávky a ľudia sa zrazu zamestnajú, no tak to vôbec nezohľadňuje ani realitu chudoby, ani nezamestnateľnosti a myslím si, že je to teda naivné a ja teda viem, že určite nie ste ani naivní, ani takí povrchní a že skôr je to to, taký populistický výčin, že vraj ľavicovo orientovanej vlády.
Mňa mrzí, že sa obúvate do tých najchudobnejších, pán minister, ktorí sa nemôžu brániť, to je asi to najjednoduchšie, len kvôli tomu, že voliči, vaši voliči a voličky vám za to zatlieskajú. A ja viem, že v populizme ste majstri, ale to je možno práve ten dôvod, prečo my v Progresívnom Slovensku nezahlasujeme za tento návrh zákona. A to nie je preto, že by sme nechceli, aby ľudia pracovali, ale preto, že my vieme, že je potrebné v prvom rade riešiť chudobu a začať aj pri odstraňovaní nezamestnanosti, pri príčinách toho, prečo ľudia nepracujú a nie trestať obete. A vysvetľovať nezamestnanosť ľudí ich lenivosťou, zneužívaním systému dávok v hmotnej núdzi, no tak to osobne si myslím, že, bohužiaľ, môže len niekto, kto tomu nerozumie alebo sa tvári, že nerozumie, alebo práveže zámerne zavádza. A to mi je naozaj nesmierne ľúto.
A ak dovolíte, teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh, takže poprosím zastaviť čas. Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej, Simony Petrík, Beáty Jurík a Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1 . V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 11.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 14.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bode 15 sa v § 19 ods. 1 vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
5. V čl. I bode 15 v § 19 odsek 2 znie:
„(2) Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu sa vykonáva, ak uchádzač o zamestnanie odmietol prijať vhodné zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav.”.
6. V čl. I sa vypúšťajú body 17 až 19.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bod 20 znie:
„20. V § 19 ods. 8 sa slová „evidencie uchádzača” nahrádzajú slovami „evidencie uchádzačov”.
8. V čl. I sa vypúšťajú body 21 až 24.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I bode 25 sa v § 20a vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi".
10. V čl. I sa vypúšťajú body 71 a 72.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I sa vypúšťajú body 74 a 75.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
12. V čl. I bode 76 sa v § 32 ods. 13 prvej vete vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi" a v druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo osoba v hmotnej núdzi".
13. V čl. I sa vypúšťa bod 77.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
14. V čl. I sa vypúšťa bod 87 až 89.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I bode 90 sa v § 43 ods. 2 v úvodnej vete sa slová „uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a osoby v hmotnej núdzi" nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie".
16. V čl. I bode 90 sa v § 43 ods. 2 písm. d) sa slová „uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a osoby v hmotnej núdzi" nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie".
17. V čl. I sa vypúšťajú body 92 a 93.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I sa vypúšťa bod 98.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
19. V čl. I sa vypúšťajú body 100 a 101.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
20. V čl. I sa vypúšťa bod 104.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
21. V čl. I sa vypúšťa bod 106.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
22. V čl. I sa vypúšťa bod 113.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
23. V čl. I sa vypúšťajú body 117 až 119.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
24. V čl. I bod 120 znie:
„120. V § 67 ods. 8 sa slová „Ústav informácií a prognóz školstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva".
25. V čl. I sa vypúšťajú body 121 a 122.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
26. V čl. I sa vypúšťa bod 124.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
27. V čl. I sa vypúšťa bod 133.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
28. V čl. I body 134 a 135 znejú:
„134. V prílohe č. 1 písm. E sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i) údaj o dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu".
Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno j).
135. V prílohe č. 1 písm. F úvodnej vete sa slová „Ústav informácií a prognóz školstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva".
29. V čl. I sa vypúšťajú body 136 a 137.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 1 až 29: Navrhujeme vypustenie ustanovení, ktoré upravujú podmieňovanie priznania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi prijatím ponuky vhodného zamestnania. Tieto opatrenia odporujú základnému účelu dávky v hmotnej núdzi, ktorou je zabezpečenie existenčného minima pre osoby v krajnej sociálnej tiesni.
Význam dávky v hmotnej núdzi nie je limitovaný účelom sociálnych práv podľa piateho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktorých účelom je sociálne zabezpečenie občana v špecifických situáciách a ktorých nárokovateľnosť závisí od ekonomických možností štátu. Dávka v hmotnej núdzi je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka. Svojím účelom teda nesleduje len zabezpečenie solidárnej pomoci štátu občanovi, jej účelom je poskytnutie materiálneho predpokladu pre výkon práva na život. Štát sa garanciou práva na život zaväzuje k tomu, že vynaloží úsilie a náklady na to, aby mohla osoba žiť. Je to nález ÚS 8/96 a PL. ÚS 17/2008. Dávka v hmotnej núdzi je preto ako jediná spomedzi všetkých sociálnych príjmov materiálnym ekvivalentom práva na život.
Keďže právo na život nie je možné viazať na žiadne podmienky, zásluhy, pracovné výkony, osobné kvality a prináležia všetkým rovnako podľa čl. 12 ods.1 a 2 ústavy, nemôže sa ani základná dávka v hmotnej núdzi viazať na iné podmienky, než stav núdze. Tento návrh má za cieľ zosúladiť zákon s ústavným a medzinárodnoprávnym rámcom a zabezpečiť, aby dávka v hmotnej núdzi plnila svoju základnú ochrannú funkciu bez represívnych podmienok.
30. V čl. III bode 6 v § 10 ods. 3 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy.
31. V čl. III bode 6 v § 10 ods. 4 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy.
Odôvodnenie k bodom 30 až 31: Navrhuje sa vypustenie pravidla o znižovaní dávky, ak uchádzač nespolupracuje, t. j. odmietne vhodnú ponuku alebo sa nedostaví na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci. Zareagujem krátko na pána poslanca Hazuchu a pána poslanca Glücka. Budú mať vlastné autá, vrelo odporúčam prečítať si pozmeňujúci návrh 21, v spoločnej správe výboru píše sa jasne: "Vozidlá používané žandárskym zborom sú označené nápisom žandári." Hovoríte takisto, že nebudú, nie je pravdou, že budú potrebovať extra nové uniformy, no je to pravdou. Sú to vojaci, už im bola vydaná jedna uniforma, dokonca viacej uniforiem, aby nemali iba jednu uniformu a teraz bude vydaná ešte ďalšia, žandárska, pre potreby toho času, kedy sú vo funkcii ako žandári.
Čiže je to, tej logike sa nevyhnete, je to náklad navyše, trvám na tom, čo som povedal ja či pán poslanec Krúpa či iní. A hovoríte, že hľadáme len dôvody, prečo to odmietnuť, lebo je to vládny návrh. Nie, nehľadáme, my sa práve naopak (povedané s pobavením), my sa tomu snažíme umožniť, aby to prešlo. Veď som vám vysvetlil, že sa považujem, zálohy za dobrú vec a verte či neverte, podporili sme už aj v tomto parlamente návrhy, kedy boli dobré. Obávam sa, že nevidíte pomocnú ruku, ani keď vám je v tomto prípade ponúkaná.
No a veľmi rýchle k pánu poslancovi Glückovi v tom čase, čo mi ostáva. Teraz som trochu znervóznel, pán poslanec, lebo neviem, či ste, ako dobre vlastne ovládate vlastné pozmeňujúce návrhy. Vytkli ste mi, že ten extrémizmus alebo tie opatrenia pre extrémizmus sú vlastne, že obavy z tých zvoľnenia opatrení pre extrémizmus sú neplatné, lebo veď tí chlapi sú už vojaci, ale pozor, tu sa bavíme, ja sa nebavím o žandároch, tie časti extrémizmu sa týkali záloh, do ktorých vstupujú aj nevojaci. Čiže bavíme sa tu o absencii previerok pre ľudí, ktorí idú do záloh, ktorí nemuseli prejsť žiadnou previerkou predtým, čiže tie obavy sú úplne namieste, a teraz si uvedomujem, že vlastne neviem, či celkom viete, že tá časť o extrémizme na čo sa vzťahuje, či na žandárov, na zálohy. Ja vás uisťujem, že je to na zálohy.
A k tým slovám o transparentnosti dotácií, to si odložíme, vystrihneme asi všetci, čo sme tu z opozície, a veľmi radi vám to prehráme späť potom tesne pred voľbami o tom, ako tie dotácie budú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj Tomášovi za zhrnutie našich výhrad k tomuto návrhu zákona. Ja sa dotknem dvoch oblastí, ktoré by som možno ocenila, keby sa vedel aj pán minister alebo pán spravodajca vyjadriť. Jedna otázka sa týka vlastne tej zmeny, že už namiesto tých pások majú byť uniformy. Ja som sa teda pýtala pána štátneho tajomníka Melichera na výbore, že prečo táto zmena, a on mi odpovedal, že aby teda keď budú, aby nevznikali nejaké trenice, alebo že sa bojíme nejakých treníc. Tak to by ma zaujímalo, lebo ma to zaujalo, že aké trenice sa očakávajú, a ak sa očakávajú, tak akým spôsobom vôbec ministerstvo plánuje nejakú kampaň vo vzťahu k verejnosti a k informovanosti ohľadom toho, že teda budeme tu mať takýto nový útvar alebo zbor, pretože keď už teraz sa očakávajú trenice, tak asi je dôležité, aby dostatočne bola zabezpečená informačná kampaň. Ale pýtala som sa na to, ale moc som nedostala žiadnu odpoveď, tak možno pán minister vie k tomu viac povedať.
A druhá otázka sa týka toho, že teda ja mám trochu obavy, že či nám tento nový zbor neprinesie ďalšiu vrstvu problémov týkajúcu sa napríklad policajnej brutality, lebo máme tu aj teraz na rokovaní tejto schôdze mimoriadnu správu verejného ochrancu práv, ktorá sa práve týka policajnej brutality. Pýtala som sa na to s tým, že odpoveďou bolo, že má byť zabezpečené vzdelávanie v spolupráci s Policajným zborom, až na to teda, že práve v tom Policajnom zbore tento problém máme, čiže akým spôsobom sa má reálne zabezpečiť to, aby nedochádzalo k takýmto situáciám, akých sme tu boli svedkami a aby dostatočne boli napríklad aj scitlivení títo ľudia, ktorí tam budú pôsobiť, na prácu napríklad s rôznymi zraniteľnými skupinami, lebo neviem, do akej miery sa na to pamätá. Čiže to je moja ďalšia otázka.
Ďakujem veľmi pekne.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci. Zatiaľ sa nám viac-menej darí byť vecní. Skúsim ostať pri tomto žánri. Vyjadrím sa k dvom veciam, ktoré sú v tomto zákone. Má v podstate tri časti: zálohy, branná povinnosť a žandári. Vyjadrím sa k žandárom a k zálohám. K brannej povinnosti len krátko po texte jedného z tých pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Glücka.
Začnem žandármi. Neprekvapím ani pána ministra, ani túto sálu. Vyjadrili sme sa už, keď nám to tu pristálo niekedy, kedy to bol február či marec, že žandárov považujeme za zlé riešenie inak reálneho problému. Ak máme podstav v polícii, riešme to zvýšením motivácie ľudí, mladých ľudí, iných ľudí slúžiť polícii, nie vytvorením nového, keď nie zboru, ale zoznamu. Lenže už, samozrejme, to už prerástlo v niečo viac ako zoznam. Dostanem sa k tým uniformám a autám čoskoro.
To, čo sa stalo medzičasom aj vďaka tým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Glücka, je, že sa nám z jedného, myslím si, že zlého návrhu tých žandárov vykľul aj zlý a poteciálne drahý návrh. To je odkaz na tie uniformy.
Nebol som, pán poslanec Saloň, preventívne reagujem, nebol som na výbore včera, hoci nie som členom, chodím poctivo, keď sa to týka mojich vecí takpovediac, včera som bol služobne na parlamentnom zhromaždení NATO. Vymeškal som tým pádom aj odôvodnenie, že prečo tie uniformy. Vypočujem si to rád znovu. Konštatujem, že v pôvodnom návrhu zákona, samozrejme, bolo, že slúžia vo voľných, pardon, vo vojenských rovnošatách s páskou, čo by bolo riešenie, 15 eur, 10 eur? Po novom aj na základe toho pozmeňujúceho návrhu, vlastné uniformy, vlastné autá. Už len čisto ľudsky, budeme mať vojenskú políciu, mestskú políciu, už tri rôzne vizualizácie a áut klasickej polície, popri tom ešte aj žandárov, už len čisto ľudsky to bude vyzerať, pán minister, trochu smiešne. Včera som si na vás zmyslel, na ten pozmeňovák, v Chicagu, keď som to čítal, kde behajú, samozrejme, tam má vlastnú políciu ešte aj každá nemocnica, šerif, State Patrol, tam ich behá asi desať policajných zborov. Považujem to za nešťastné tam a považujem to za nešťastné aj v našom slovenskom kontexte.
Máme problém s tou časťou alebo s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý udeľuje alebo presúva na vojenskú políciu veci, priestupkové konania doteraz riešené na okresných úradoch. Keď sme tu boli, pán minister, v tejto debate v prvom čítaní, rovnako pri neformálnych konverzáciách, čo sme mali na túto tému, sme boli uisťovaní, že tí žandári budú v podstate len, doslova že zabezpečia poriadok, všetky procesné a iné veci budú prebiehať presne tak, ako prebiehajú doteraz, v tomto k žiadnemu rozšíreniu právomocí nepríde, bum, máme tu hneď pozmeňujúci návrh, ktorý udeľuje vojenskej polícii právomoci riešiť priestupky, ktoré sme mali doteraz zaparkované na okresných úradoch. To považujeme za nešťastné už aj v kontexte toho, čo opäť, ďalšia naša obľúbená téma, ku ktorej som sa dostal viackrát, ale poviem to znovu v kontexte všetkého toho, čo ministerstvo obrany už teraz robí, čo by nemuselo a nemalo robiť, mosty, diaľnice, nemocnice, štátne letky, najnovšie aj okresné úrady, myslím, že už toho nahrádzajú vojaci z rozpočtu ministerstva obrany dosť, čo by mali robiť iné zložky štátnej správy.
Extrémizmus. Tu som úplne zajedno s tým, čo odznelo už aj od pána poslanca Krúpu, aj pani poslankyne Bihariovej a aj od iných. Pokojne privítam aj vašu reakciu a poďme pokojne do detailov, pán minister, ako funguje súčasné filtrovanie, nazvem to tak, ľudí pri vstupe do aktívnych ozbrojených síl. Samozrejme podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vojaci musia byť spoľahliví, definícia spoľahlivosti je pekne vymenovaná do detailov v tom zákone. Nie sú tam len ľudia alebo nezužuje to štátny zákon o službe profesionálnych vojakov len na ľudí, ktorí boli súčasťou právoplatne odsúdených extrémistických skupín. Je tam napríklad aj také ustanovenie, že pokiaľ sú podozrievaní zo sympatie voči týmto extrémistickým skupinám, už to je považované za porušenie spoľahlivosti.
Rovnako platí, rovnako platí, pán minister, že nepotrebujeme mať právoplatné rozhodnutie súdu, stačí, aby neprešli previerkou, stačí, aby sa vyjadrilo napríklad Vojenské spravodajstvo a povedalo, s týmto človekom máme problém, už aj to je pri vstupe do aktívnych ozbrojených síl súčasťou toho, čo môže byť, za čo môže byť vojak neprijatý, prípadne vylúčený z ozbrojených síl a máme za to, že aj pri vstupe do záloh by mali teda platiť rovnako prísne pravidlá z dvoch príčin. Jednak tie zálohy nie sú nejakou malou, dostanem sa k tomu o chvíľu, nie sú nejakou že malou súčasťou našej obranyschopnosti. Veď vy tu robíte dobrú vec v tej časti o zálohách, už vás pochválil poslanec Krúpa, pochválim vás aj ja, keď sa k tomu dostanem o minútu, my sa bez tých záloh fakt nezaobídeme, to bolo to quid pro quo, kde sme robili profesionalizáciou ozbrojených síl, že ideme dole z tých, koľko sme ich svojho času, takmer 100-tisíc na Slovensku na tých zhruba 12-tisíc, čo máme teraz, vždy to predpokladalo, že budú v čase krízy, vojny navýšení o poctivé zálohy, ktoré nemáme. Máme tých 130, pôjdeme do detailov o chvíľku. Tie zálohy potrebujeme, ale z toho vyplýva logicky, že tie zálohy musia byť aj spoľahlivé a volím to slovo účelovospoľahlivé aj v zmysle zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, lebo chcete vidieť, že sa na ne budete môcť spoľahnúť a že v čase krízy, keď ich povoláte, vám aj prídu a že aj sa pridajú na tú správnu stranu.
Tu hrozí, ja aj viem, že idem trošku ad absurdum, ale chcem, aby to bolo pre záznam, aj odznelo, že keď neuplatníme rovnako prísny štandard a filter na členov záloh, ako uplatňujeme na členov aktívnych ozbrojených síl, že sa branný výcvik do tej časti branných záloh stane aj tak povedzme že za štátnych peňazí platenou hračkou pre rôzne extrémistické skupiny alebo ľudí sympatizujúcich s extrémistickými skupinami, čo, pán minister, chcem veriť, že nie je vaším úmyslom a myslím, že ste to celkom nedocenili a, alebo teda vlastne tu trošku krivdím, že to navrhovateľ toho pozmeňováku nedocenil, že teda ad absurdum k takejto možnosti môže prísť.
A na záver tie dotácie, než sa dostanem k zálohám. Máme rovnaké podozrenie, už sme ich zverejnili ako predrečníci predo mnou, či pán Krúpa či iní, len trošku čísel pre porovnanie. A budem hovoriť otvorene, možno cynicky. To, čo teraz slúži ako ten hlavný nástroj pri tej takej že predvolebnom rozdávaní, tak ako sme videli v podaní predošlých vlád postavený na pôdoryse tejto koalície, bola hlavne rezerva predsedu vlády. Tá rezerva už je teraz rekordne vysoká, je to okrem, okolo piatich miliónov. To, čo sa tu potenciálne vytvára pozmeňujúcim návrhom, môže byť radovo niekoľkonásobne vyššie. Ja som si vedomý, pán minister, že vaša dotačná schéma je momentálne jeden milión, ak sa nemýlim, čo už je, myslím, historicky najvyššie, ale jeden milión, stále je to podstatne menej ako rezerva vlády. Vy máte, samozrejme, gigantický rozpočet 2,78 miliardy, ak sa nemýlim, tento rok, ktorý je tak neadresný, povedzme si otvorene, že ste vedeli jedným opatrením, jedným, v decembri 2024 vyčleniť 239 miliónov na bližšie nešpecifikované semináre, konferencie a iné eventy, k čomu sme mimochodom podali žiadosť o informáciu a pre záznam nedostali sme odpoveď od vás, hoci vám už uplynula lehota. Chceme vedieť, na čo tie, na aké eventy, na aké konferencie, na aké semináre tých 239 miliónov išlo. Rozpočet, v ktorom sa vie šmahom ruky presunúť 239 miliónov len takto (rečník lúskol prstami) a zmiznú v éteri, je zároveň rozpočet, kde viete dotačnú schému navýšiť úplne v pohode na niekoľkonásobok jej súčasnej jeden miliónovej väčšiny a obávam sa, že sa tu urobí pôda pre predvolebnú rozhadzovačku takých rozmerov a veľkosti, akú sme ešte na Slovensku nezažili.
A mňa mrzí, že tieto veci ste robili v zákone, ktorý je svojím spôsobom dôležitý a podstatný. Preto dovoľte mi v krátkom čase, čo mám, predtým než prednesiem pozmeňujúci návrh, nebudem tu zase až tak krátko, mňa mrzí, že sa tieto veci ocitli v zákone, ktorý je svojím spôsobom dobrý, pretože to, čo robíte v zálohách, pán minister, je nielenže dobré, ale priam dôležité a povedal by som, že existenčne podstatné. Ja len podotknem, že momentálne, vy to budete vedieť lepšie ako ja, máme 136 ľudí - v zálohách? (Reakcia predkladateľa.) Niečo, to je jedno, je to jedno, čiže úplne nezaujímavé číslo.
Pre porovnanie: Estónsko, ktoré má 1,5 milióna ľudí, zhruba polovičný počet vojakov ako my, má zálohy o sile desaťtisíc vojakov. Litva má porovnateľne veľký počet aktívnych ozbrojených síl, ale chce zvýšiť zálohy až na 50-tisíc. Dánsko je ďalšia krajina, ktorá je veľkosťou ozbrojených síl aj počtom obyvateľov porovnateľná s nami a dnes má v zálohách zhruba 44-tisíc. Fínsko, tak okej, Fínsko je extrém a aj s ich povinnou vojenskou službou, tí idú zálohy zvýšiť na 1 milión. Nemecko, doslova včera sa objavili či predvčerom správy, že idú zvýšiť zo 60- na 260-tisíc, ak sa nemýlim. Okej? Bez tých záloh sa nepohneme. V čase krízy je model obrany tejto krajiny postavený na tom, že zas prví, čo skočia do pozoru, sú, samozrejme, profesionálni vojaci a vojačky, ale nemajú šancu zvládnuť ten nápor sami, ak je tá kríza fakt veľká, bez tých záloh sa nepohneme.
Preto vám chceme pomôcť, pán minister, a chceme, aby ten zákon prešiel v takej podobe, aby nenapáchal škody, ktoré som pomenoval ja a predrečníci, ale zároveň aby sme vytvorili aj systém aktívnych záloh. Preto, pán predsedajúci, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh, ešte ho neprednášam, ešte mi nechajte chvíľku čas bežať, ktorým ideme v praxi urobiť to, že vyhadzujeme časť o žandároch a chceme ale, aby prešla tá časť o zálohách a o obrannej povinnosti, pričom budeme proti tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré som označil za nebezpečné. Čiže opäť pozmeňujúcim návrhom, ktorý idem predniesť o pár sekúnd, vyhadzujeme žandárov a chceme, aby zálohy prešli, zálohy sú dobrá vec.
Pán predsedajúci, zastavte mi, prosím čas, idem predložiť pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, počkajte chvíľku. Prosím, zastaviť čas pánovi poslancovi. A hneď ako vám dám slovo, tak najskôr chcem privítať na balkóne žiakov základnej školy z obce Orlov, okres Stará Ľubovňa, vitajte! (Potlesk.)
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka, pán predsedajúci.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 716.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 716.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I § 1 ods. 1 sa za slovom „zálohe" vypúšťa čiarka a slová „činnosť Žandárskeho zboru".
2. V čl. I § 1 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „a úloh Žandárskeho zboru v rozsahu ustanovenom týmto zákonom s cieľom podporovať Policajný zbor najmä pri zabezpečovaní verejného poriadku,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa vypúšťa.
Nasledujúce poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I § 7 ods. 3 sa slová „§ 15 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 15 ods. 7".
4. V čl. I § 12 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou a bodkočiarka sa nahrádza čiarkou.
5. V čl. I § 12 ods. 8, 16 a 17 sa slová „§ 15 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 15 ods. 7".
6. V čl. I § 15 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 11 sa označujú ako odseky 7 až 10.
7. V čl. I § 15 ods. 8 sa slová „odseku 8" nahrádzajú slovami „odseku 7".
8. V čl. I § 16 ods. 6 a ods. 8 písm. e) sa slová „§ 15 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 15 ods. 7".
9. V čl. I § 17 ods. 7 písm. c) sa slová „§ 15 ods. 11" nahrádzajú slovami „§ 15 ods. 10''.
10. V čl. I sa vypúšťa tretia časť.
Doterajšia štvrtá až šiesta časť sa označuje ako tretia až piata časť.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy (napr. úprava súvisiacich vnútorných odkazov a poznámok pod čiarou).
11. V čl. I § 47 sa vypúšťa odsek 13.
Doterajší odsek 14 sa označuje ako odsek 13.
12. V čl. I § 77 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako odseky 2 až 8.
13. V čl. I § 77 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 3 až 7.
14. V čl. I § 77 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6.
15. V čl. I § 77 ods. 4 sa slová „odsekov 1 a 2" nahrádzajú slovami „odseku 1".
16. V čl. I § 77 ods. 5 úvodnej vety sa slová „odseku 7" nahrádzajú slovami „odseku 4", vypúšťa sa písmeno b) a súčasne sa zrušuje označenie písmena a).
17. V čl. IV sa vypúšťa bod 1.
Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
18. V čl. IV sa vypúšťa bod 3.
19. V čl. V sa vypúšťajú body 3 až 5.
Ostatné novelizačné body v čl. V sa primerane prečíslujú.
20. V čl. V sa vypúšťa bod 10.
21. V čl. VI sa vypúšťa bod 1 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 2.
22. Čl. VIII znie:
„Čl. VIII
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 30/2014 Z. z. (správne 307/2014, pozn. red.), zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 197/2023 Z. z., zákona č. 238/2024 Z. z. a zákona č. 324/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 48 ods. 7 sa za slovo „vyjednávaní," vkladajú slová „činnosti vykonávané policajtom pri príprave pohotovostných záloh a plnení úloh ozbrojených síl,¹³⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 13abb znie:
^13abb) § 13, § 15 a 16 zákona č. „./2025 Z. z.".
23. V čl. XVI sa vypúšťa bod 2 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 1.
24. V čl. XVII sa vypúšťa bod 2 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 1.
25. V čl. XXIII v § 2 ods. 2 písm. d) sa na konci vypúšťajú slová „a žandára pri plnení úloh Žandárskeho zboru,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1c) sa vypúšťa. V nadväznosti na uvedenú zmenu sa primerane upraví úvodná veta k poznámkam pod čiarou.
26. V čl. XXIV sa vypúšťa bod 3.
27. Články XXV a XXVI sa vypúšťajú. Ostatné články sa primerane prečíslujú.
28. V čl. XXVIII sa vypúšťajú body 1, 3 a 4 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 2.
29. Príloha č. 1 sa vypúšťa. Nasledujúce prílohy sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, ukončil som čítanie pozmeňujúceho návrhu. Odpustite technické detaily, pointou bolo vyhodiť žandárov, umožniť zálohám prejsť. Je to dôležitý zákon, chceme, aby prešiel.
Vďaka.

Pán predseda, navrhujem, aby sme bod programu 43, číslo parlamentnej tlače 865, návrh poslanca Hargaša a poslankyne Stohlovej na vykonanie poslaneckého prieskumu na PPA prerokovali zajtra, v stredu 28. 5. hneď po správe prezidenta Slovenskej republiky o stave republiky.
Odôvodnenie: Kým na ľudí na Slovensku dopadla Ficova drahota, vyššia dépeháčka a hlúpa transakčná daň, tak oligarchovia SMER-u si tu užívajú luxusné vily a haciendy, na ktoré zneužili poľnohospodárske eurofondy. Verejnosť chce počuť pravdu o tom, že ako je to možné a kto za to je zodpovedný. A poslanecký prieskum na PPA môže tieto odpovede priniesť. Nie je na čo čakať a preto navrhujeme, aby sme poslanecký prieskum prerokovali hneď po správe prezidenta, pretože celá kauza smeráckych haciend a ten stav, ktorý som popísal, je tou najlepšou správou o stave republiky po štrnástich rokoch Ficových vlád.
Ďakujem. (Potlesk.)

Kolegyne, kolegovia, ďakujem všetkým za faktické poznámky. Ak dovolíte, budem reagovať na pána Baláža.
V prvom rade prijímam ospravedlnenie. Ja si vás vážim, pán poslanec, naozaj a ja si dokonca myslím, že ľudia vás volili, máte legitímne moc, môžte do tohto parlamentu predkladať, čo len chcete. Naozaj, hej? Ale potom sa nám nečudujte, keď sme naštvaní, keď predkladáte veci, ktoré absolútne neriešia problémy tejto krajiny. To je tá, toto je ten najväčší zdroj toho, toho naštvania, že mne je jedno, kvôli komu sú teraz tie šváby v tých nemocniciach, ale tu sa máme rozprávať o tom, ako posunieme to zdravotníctvo ďalej, aby tam neboli tie šváby, a vy sa tu rozprávate o mimovládkach. Takže to kvôli tým mimovládkam sú tam tie šváby, a preto sa tu o nich rozprávame? To je, to je tá absurdita, že tu máme úplne iné problémy a jediné, čo ste týmto zákonom dokázali, je, že donesiete nejaký zastierací problém, pretože, a to je môj názor, podľa mňa nemáte víziu pre tie skutočné problémy, ktoré táto krajina má. Tak si hľadáte nejakých nepriateľov fiktívnych, nejaké mimovládky, ktoré vám to všetko kazia, vy by ste všetko dobre robili, aj dobre robíte, ale furt len mimovládky vám to kazia a nosia tie šváby do tých nemocníc, alebo ja neviem čo. O tom sa tu máme rozprávať. O tom, ako nakopneme túto ekonomiku a nieže ju budeme dusiť cez transakčnú daň. O tom sa tu máme baviť a nie o nejakých mimovládkach, ktoré si dovolia vás kritizovať, a vy sa cítite dotknutí.
A teraz ešte posledná na margo, lebo ja som to aj v rozprave hovoril, že podľa mňa robíte zbabelé kroky a ďalšie idete spraviť teraz, pretože už vidím, že sa tu zlietate všetci, takže jediné, čo nás čaká, je useknutie tejto rozpravy, lebo nedokážete počúvať tú kritiku na ten paškvil, ktorý ste priniesli, a bude to ďalší zbabelý krok.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)