Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ja sa priznám, že v utorok som bola dosť nahnevaná, to je fakt. Teraz ma to už prešlo a som len sklamaná. A bolo to najmä z toho, že sedem kľúčových zákonov, o ktorých sám pán minister hovorí, že sú naozaj prelomové a že je to jedna z najväčších reforiem za posledných 20 rokov a je tam naozaj veľmi veľa opatrení, ku ktorým by sme sa mohli odborne a fundovane vyjadriť, tak týchto sedem veľkých zákonov je zlúčených do jednej rozpravy. Čiže každý poslanec, poslankyňa má maximálne 30 minút, aby sa k tomu mohol vyjadriť, v prípade klubov je to 40, ak sa teda prihlásime do ústnej, ale to si myslím, že absolútne nie je postačujúce na takéto veľké zmeny.
A mrzí ma to o to viac, nie preto, že by som si pripravovala šesť rozpráv alebo päť, ako som si pripravila, to je to najmenej, skôr ma to mrzí kvôli tomu, lebo pán minister sám hovorí, aký je otvorený diskusii, povedal to dokonca aj tu, nielen v médiách.
A vo vzťahu k tomu, čo sa deje, že vlastne tieto zákony neboli komunikované ani s partnermi, ani so školami, ani s rodičmi, dva mesiace dozadu pred prázdninami to bolo hodené do medzirezortného pripomienkovacieho konania, to vôbec nesvedčí o tom, že teda je otvorený diskusii. Áno, cez prázdniny sa diskutovalo, ale teraz v rozprave sa zdá, že to už zase neplatí. Ja chápem, že je to veľmi nepríjemné stále dookola počúvať tú istú kritiku, ale potom nech nehovorí, že je otvorený diskusii.
Z môjho pohľadu je takéto skrátenie času, takáto konsolidácia času poslanca naozaj arogantná a myslím si, že to nie je úplne demokratické. A najmä nie v tom kontexte, v ktorom som povedala, že teraz sa naozaj pozeráme na zásadné zmeny, ktoré zmenia celkový pohľad na inštitúcie a financovanie škôl a vyžaduje si to naozaj hlbokú-hlbokú diskusiu.
Ale skôr ako prejdem k zákonom, napriek tomu, že teda mám obmedzený čas, tak si dovolím takú osobnú vsuvku, pretože predtým ako som nastúpila do poslaneckej lavice, tak ja sama som pôsobila ako zriaďovateľka škôl a školských zariadení od roku 2008. Najprv som založila centrum voľného času, základnú umeleckú školu a potom som prešla aj na materské školy montessori, pretože som hľadala spôsoby, ako inak vzdelávať deti z marginalizovaných komunít. A pre mňa tým pádom, tým, že poznám túto problematiku naozaj z praxe, z hĺbky a viem, čo ma to stálo úsilia, odriekania a času s vlastnými deťmi, ktoré som potom venovala deťom iným, pre mňa to nie sú len nejaké paragrafy na papieri, pre mňa je to naozaj realita, ktorú veľmi osobne poznám a viem, čo to stojí síl každého zriaďovateľa, riaditeľa, učiteľa, naozaj vybudovať bez dostatočného finančného obnosu takúto školu. Musím povedať, že len vďaka rodičom, ktorí naozaj podporovali deti z marginalizovaných komunít, sa nám darilo vzdelávať ich a mať ich v materských školách. Nebolo to s podporou od štátu, nebolo to s podporou od samosprávy, jednoducho to boli len dobrí ľudia, ktorí sa skladali na tieto deti a ich vzdelávanie, ale to sa nedá dlhodobo takýmto spôsobom vydržať.
Spomínala som tu už, že tu by sme mali teda si položiť tú základnú otázku, že prečo rodičia vyhľadávajú tieto školy. A už som aj teda hovorila o tom, že, bohužiaľ, si myslím, že domácu úlohu sme si zatiaľ na Slovensku neurobili. A teraz v tomto ťažkom období my vlastne povieme všetkým týmto ľuďom, ktorí vynakladali kopec práce, aby sa udržali, pretože súkromné školstvo ani cirkevné nie je teda žiadny biznis, to si povedzme na rovinu, tak my im teraz proste povieme, že im zoberieme 20 % a čudujeme sa, že sú v obavách.
No absolútne sa nečudujme, že sa boja o svoju budúcnosť, pretože a nielen teda školy, aj rodičia sa boja o budúcnosť svojich detí, hej? Takúto atmosféru sme my teraz spoločnosti vystavili.
Takže musím preskakovať vo svojich myšlienkach, pretože potom nestihnem, ale musím byť objektívna, férová, napriek tomu, že sa ma to osobnostne dotýka, osobne, napriek tomu, že som z tohto prostredia, chcem, aby to bolo férové a objektívne, a preto sa budem naozaj držať vecnej kritiky a na začiatok poviem aj to, prečo pokladám, alebo čo pokladám v tomto zákone za dobré.
A ja naozaj súhlasím s pánom ministrom, že úlohou štátu je budovať inkluzívnu a súdržnú spoločnosť a myslím si, že sa k tomuto pridávajú aj mnohé súkromné aj cirkevné školy, pretože je to pravda. A ak je nejaký typ škôl, ktorý prispieva k sociálnej segregácii, tak potom je úlohou štátu, aby to riešil. Aj s týmto sa teda úplne stotožňujem.
A tu je ale potrebné pomenovať si tento problém otvorene a ja si myslím, že nie každému sa to bude asi páčiť, ale verím, že viete, že Progresívne Slovensko má tu hlavnú prioritu budovať inkluzívne školstvo. Takže je pravda, že naše školstvo prispieva ku vzniku sociálnej segregácie, je to proste tak, nerovnosti medzi deťmi sú, sú tu školy, ktoré jednoducho chudobné deti nemajú a ani ich nechcú, sú také školy, bohužiaľ.
Ale to čo mi vadí na celej tejto diskusii, ktorá je okolo inklúzií je, že my tu hádžeme vinu za segregáciu na súkromné a cirkevné školy. Ale to predsa nie je pravda, pretože segregácia funguje aj vo verejných školách. Veď segregácia vo vzťahu k deťom z marginalizovaných rómskych komunít sa nachádza vo verejných školách, nie v súkromných a cirkevných. Takže, a tu ide teda o inštitucionálny problém rasizmu, nielen o to, že si nedokážu títo ľudia zaplatiť vzdelávanie v súkromných a cirkevných školách. Ja by som to teda skôr povedala tak, že neštátne školy segregáciu nevytvárajú, nespôsobujú, ale zase musíme si povedať aj pravdu, že ju nezmierňujú tak, ako by bolo potrebné a skôr ju pomáhajú udržiavať.
Pán minister často hovorí o štúdii OECD, ktorá hovorí o tom, že a potvrdzuje teda, že tu máme tú sociálnu segregáciu na našom území. Ale zároveň je treba povedať aj to, že presne táto štúdia hovorí aj o tom, že tie rozdiely v segregácii medzi neštátnymi a verejnými školami je veľmi nízky, tento rozdiel, to znamená, že viac-menej sa deti z chudobného prostredia dostávajú aj do cirkevných škôl, veď 95 % z nich nevyberá poplatky. Čiže jasne táto štúdia pomenovala, že ak sa nás týka segregácia, tak sa nás týka na úrovni hlavne verejného školstva. Takže áno, je potrebné túto situáciu riešiť, nemôžme sa tváriť a zatvárať oči, že teda nás sa to absolútne netýka a že by sme sa na tom nemali všetci podieľať a nemali by sme tento stav riešiť. Je to našou povinnosťou.
A chcem byť objektívna a oceňujem aj to, že tento návrh umožňuje vlastne vstúpiť neštátnym školám do verejného sektora a podieľať sa na tejto segregácii. To je teda desegregácia, aby som bola konkrétna, čo je veľmi chvályhodné, pretože ja si myslím, že sú tu školy, ktoré sa chcú podieľať na tomto spravodlivom prijímaní všetkých detí bez rozdielu. A je fakt, že naším cieľom ako štátu by malo byť práve to, aby každé dieťa bez ohľadu na pôvod, etnicitu, sociálne zázemie malo prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, na tom sa zhodneme.
Zároveň si myslím, že ministerstvo má právo vyžadovať od verejného školstva, aby dodržiavalo nejaké pravidlá a štandardy. Aj s týmto sa absolútne stotožňujem. Mohli by sme polemizovať o tom, ako to ale nastaviť, pretože často minister hovorí aj o tom, že estónsky model, kde máme 100 % normatív aj pri súkromných, aj pri verejných školách, je chybný a že OECD teda pripomienkuje tento model. Ale na druhej strane je pravda aj to, že Estónci spravili ten krok a napriek tomu, že tam majú možnosť ešte stále vyberať školné, zaviazali sa k tomu, že toto školné budú regulovať. Momentálne vyberajú len 25 % z minimálnej mzdy a pokiaľ viem, tak štúdie hovoria aj o tom, že budú tento pomer školného postupne znižovať, pretože sa chcú v budúcnosti dostať na ten model fínskeho školstva, kde máme súkromné aj verejné školy pri 100 % normatíve, ktorý je trojnásobne vyšší ako na Slovensku a nevyberá sa školné.
Čiže keby sme možno mali na začiatku tú diskusiu, ktorú sme nemali, tak sme sa mohli o tom rozprávať, či v našich podmienkach, momentálne ako sa teraz nachádza Slovensko, je dobrým modelom to, že budeme siahať súkromným školám na normatív a budeme sa odvolávať, ja neviem, na Austráliu, kde súkromné školy majú 40 % normatívu s tým, že ale dostávajú iné dotácie, na ktoré tu vlastne súkromné školstvo ani cirkevné školstvo nedosahuje, to si povedzme tiež, alebo či pôjdeme tou druhou cestou, ktorá by ich možno menej ohrozila, reguláciou školného.
Ja neviem, ja len sa pýtam, či ministerstvo nemalo aj iné možnosti, ako nad týmto problémom uvažovať, pretože z môjho pohľadu to, čo je dôležité a podľa mňa najdôležitejšie na tejto diskusii je, aby sme si položili otázku, či bude mať tento prístup, ktorý ministerstvo zvolilo, efekt a či nebude mať nejaký negatívny dopad na niektoré typy škôl, či je to správne.
Ešte predtým ako prejdem k odpovedi na túto otázku, tak je naozaj veľmi dôležitá debata o tom, či celý tento marketing okolo presadenia tohto zákona bol správne nastavený, lebo ja mám niekedy pocit, že často dochádzalo k účelovej interpretácii o neštátnych a cirkevných školách a musím povedať, že aj pri očierňovaní, pretože aj tá štúdia, ktorú sme mali možnosť si prečítať o IVP, ja, keď som si ju prečítala, tak som si hneď povedala, ej, toto bude útok na súkromné školy a nezdala sa mi objektívna, pretože táto štúdia hovorí o tom, že súkromné a cirkevné školy majú rovnaké financovanie a majú množstvo výhod. Už keď takto postavíte tú vetu, tak je jasné, čo to spôsobí vo verejnosti. Ale, preboha, veď to nie je pravda, nie je to pravda. Táto štúdia absolútne nebola objektívna a to je, myslím, že to najhoršie, čo sa stalo pri tejto komunikácii o tomto zákone.
Hovorí sa v médiách, všade, že školy majú rovnaké financovanie, 100 % normatív, ale že súkromné a cirkevné školy môžu vyberať školné. No ale povedzme si pravdu. Verejné školy nevyberajú školné? No nie, oficiálne nie, ale čo tie skryté poplatky, ktoré majú? Prepáčte, ja som mala tiež dve deti a my sme sa skladali na koberec, na gauč, na maľovanie triedy, museli sme kupovať deťom pomôcky, na začiatku roka ma to stálo 200 eur, 70 eur ma stáli učebnice, ďalších 50 eur ma stálo ZRPŠ. Veď keď si spočítate tie náklady, ktoré rodičia dávajú, ZRPŠ a všetky tieto veci, no tak sa to vyrovná možno výške toho školného. Ak si zoberiete, že 60 % škôl vyberá poplatok len do výšky 100 eur ročne, tak je to ešte menej ako to, čo vo verejných školách dávame ako skryté poplatky a za to títo rodičia majú všetko, majú pomôcky, majú učebnice zakúpené, nemusia nič kupovať. A to som si vyskúšala aj verejné školy, aj súkromné školy, pretože moje druhé dieťa chodilo do takejto súkromnej školy a zaplatila som 20 alebo 30 eur mesačne a to bolo všetko, pomôcky dieťa malo. Takže nie som si úplne celkom istá, že to školné bolo alebo je nejakou výhodou, lenže to súkromné a cirkevné školy robia oficiálne, to je ten rozdiel. Čiže ak sa zmení teraz to financovanie, a sú tu školy, ktoré sa teda rozhodnú ísť do verejného školstva, tak to, čo sa stane v praxi, je, že zavedú skryté poplatky, predpokladám, ak teda sa nezvýši normatív a čo si nemyslím, že sa asi nezvýši, pretože inak neprežijú.
Druhá vec je, že ako tu spomínal už aj pán bývalý minister pán Horecký, tak verejné školy dostávajú dodatočné zdroje, a to konkrétne vo výške 95 miliónov eur. To znamená, že každá škola oproti neštátnej dostane ešte 20-tisíc navyše. No nie je to tých 20-tisíc, ktoré vyberajú možno tie školy, ktoré majú vyšší komerčný nájom, to znamená súkromné? No je, pretože priemerný nájom súkromnej školy je 29 500. A ja sa pýtam, akú záruku ponúka ministerstvo týmto školám, že budú schopné tento vysoký komerčný nájom platiť. Predpokladám, že sa nepresťahujú do nejakých iných priestorov, že tento nájom zostane. Ak prídu o školné, nebudú môcť platiť nájom. Ak prídu o 20 %, tiež nebudú môcť platiť nájom. To znamená, že ony majú vlastne Sofiinu voľbu, ony vlastne nemajú žiadnu šancu, ako sa udržať na trhu, len tými skrytými poplatkami.
Čiže pre mňa toto školné z pohľadu súkromných mnohých škôl je viac-menej nutnosť na to, aby prežili a nie je to o nejakom ožobračovaní rodičov, ani o elitárstve, lebo ak sa rozprávame o elitárstve, tak áno, máme na území Bratislavy niektoré školy, ktoré vyberajú 600-700 eur, ale to sa týka možno nejakých 5 % z týchto neštátnych škôl. Povedzme si pravdu, že keby sme dali 600 eur my vo Zvolene školné, tak tam asi žiadne dieťa nemáme a už vôbec nie v tejto ekonomickej situácii. Áno, je pravda, že tu máme nejaké školy, ktoré podvádzajú, to je fakt. Je zaujímavé, že pán minister mal aj tlačovku práve v deň, keď sa malo rokovať o týchto zákonoch, kde vykreslil vlastne tieto súkromné školy vo veľmi negatívnom svetle, a dokonca ešte vyzval opozíciu, že, tak som zvedavý, ako sa postavíte k inklúzii. No my sa k inklúzii staviame tak, že ju podporujeme. Ale pre mňa otázka znie, či budovať súdržnú inkluzívnu spoločnosť by sa malo pod nejakou hrozbou, alebo trestom, či by to nemalo byť na základe partnerstva, či by to nemalo byť na základe motivačných benefitov, na tom, aby sme motivovali týchto ľudí, aby teda brali si aj deti z chudobného prostredia medzi seba, či to má byť pod hrozbou, pod finančnými sankciami.
A potom sa pýtam, že aký je vlastne účel celého tohto, pretože tá dostupnosť škôl, o ktorej sme sa vlastne na začiatku pokúšali, aby sme znížili tú sociálnu segregáciu, tak je niekde v nedohľadne, pretože tu prídu, budeme mať tri nejaké možnosti.
Tá prvá možnosť bude taká, že školy, ktoré sú už dnes dostupné, vstúpia do registra, pravdepodobne asi zavedú aj skryté poplatky, ale ony boli dostupné už predtým, takže sa tá dostupnosť nezvýši, tam nie je žiadna zmena.
Druhý príklad môže byť taký, že keď majú vysoký komerčný nájom, tak nebudú motivované k tomu, aby vôbec vstúpili do tohto registra, pretože tú stratu tých peňazí si musia nejakým spôsobom zadovážiť, no tak zvýšia poplatky. To znamená, že tie školy, ktoré boli dneska dostupné, budú ešte viacej nedostupné.
No a potom tie, ktoré zostávajú, sú elitné, ktorým je úplne jedno, či majú vstúpiť do nejakého verejného sektora, pretože ten rozdiel 600 eur na žiaka ony si kedykoľvek pri tých vysokých poplatkoch vyfinancujú.
Čiže pre mňa je najväčším rizikom to, že napriek tomu, že ministerstvo má dobrý zámer a že ho podporujeme, že ho týmto spôsobom nedokáže naplniť a že sa môže stať, že tá nedostupnosť bude ešte väčšia. Preto som na začiatku kládla otázku, je to dobrý spôsob, je tento mechanizmus naozaj efektívny? Nemalo tomu predchádzať možno viacej diskusií na to, aby sme našli ten najefektívnejší spôsob, ako tieto školy motivovať, aby prijímali deti aj z vylúčených komunít alebo nie? Pretože podľa mňa je toto základný motív, aspoň tak to ministerstvo tvrdí. Hovorí, že školské obvody sú o spravodlivosti, nie o peniazoch a že Slovensko si nemôže dovoliť stratiť ani jedno dieťa len preto, že sa narodilo. Áno, to je super myšlienka, je to prelomová zmena a vy veľmi dobre viete, že ešte na predchádzajúcej schôdzi Progresívne Slovensko aj predkladalo návrh zákona, ktorý hovoril o zákaze segregácie pri tvorbe školských obvodov, že toto je vec, ktorou sa prioritne zaoberám a že už desať rokov, vlastne od uvalenia infringementu na Slovensko so segregáciou rómskych detí, tlačím na to, aby ministerstvo prijalo aj definíciu, aj zákaz segregácie pri tvorbe školských obvodov.
A ak je toto priorita celého toho zákona, tak ja sa pýtam, dal sa tento zákon urobiť aj bez toho, aby sme sankcionovali neštátne školy, aby sme im odoberali normatív, ja neviem, no možnože sa to dalo, keby tá diskusia bola.
A preto aj premýšľam nad tým, že či práve táto zmena financovania neštátnych škôl neslúžila buď ako nejaké odlákanie, ako dymová clona na to, aby sme sa upriamili práve na tému desegregácie rómskych detí, lebo povedzme si pravdu, tak táto téma nie je úplne nekontroverzná na Slovensku a oprávnene tu mohli byť nejaké aj obavy ministerstva o to, že ako teda tie verejné školy prijmú to, že budú musieť aj samosprávy prekresľovať tieto obvody. A tým pádom sa mohla tu nájsť nejaká vzbura, lebo povedzme si pravdu, 80 % ľudí na Slovensku je presvedčených o tom, že Rómovia dostávajú nezaslúžené výhody, a dokonca viac ako 50 % ľudí na Slovensku - rodičov, nechce, aby sa ich deti vzdelávali s rómskymi deťmi. Takže je to vážny problém, to som si toho vedomá.
Alebo to môže byť ešte aj ďalší motív, a to naozaj je len moja hypotéza, že jednoducho ministerstvo veľmi dobre vie, v akej situácii ekonomickej sa nachádzame, vie, že ten normatív na žiaka je katastrofálne nízky a že to bude ešte horšie, no tak hľadal možnosti, že kde, preboha, zohnať peniaze. Áno, optimalizujeme nejaké malé školy, ale to zase nebude tak veľa, to je maximálne 100 miliónov, ale keď zoberieme tých 20 % týmto školám, tak možno posilníme potom vzdelávanie. Aj toto je možno alternatíva, ja neviem. Akože človek sa nad tým rôznako zamýšľa, pretože ja naozaj hľadám odpoveď na tú otázku, že či sa nedalo, táto reforma školských obvodov, čo je veľmi kľúčová vec, urobiť aj bez toho, že vlastne ohrozíme neštátne školy vo fungovaní ekonomicky.
Už mám len osem minút, tak preskočím to, čo som tu mala a možno sa k tomu ešte niekedy dostanem, ale to, čo je dôležité pre mňa ešte povedať je, že keď sa pozeráme na tento zákon aj o školských obvodoch, tak je veľmi dôležité povedať aj to, že aký bude efekt z tohoto a či naozaj tento zákon, tak ako je momentálne dneska predložený, aj bude mať nejaký efekt. A je potrebné v tom štádiu sa teda aj pripraviť na to, že bude nutné myslieť aj na nejaké možno pozmeňovacie návrhy, pretože ja mám obavu, že z toho ako je dnes naformulovaný, táto zmena segregácie a prekresľovania školských obvodov, tak aby teda začlenil aj deti z marginalizovaných komunít, nebude postačujúca.
Tento návrh teda hovorí, že mu zakazuje segregovať pri tvorbe školských obvodov a regionálnym úradom dáva možnosť overiť si, či samospráva tento zákaz naplňuje. Ale je potrebné povedať, že regionálnym úradom nedávame absolútne žiadne nástroje na to, aby mohli vymáhať túto nápravu, hej? Oni majú len nejaký možno odporúčací charakter, čiže oni to môžu skontrolovať, odporučiť nápravu, nájsť nejaké možnosti na to, ako by sa to dalo urobiť inak, ale samospráva to vôbec nemusí akceptovať, pretože samospráve môže prikázať niečo spraviť len VZN alebo súd.
A teraz si povedzme, máme tu aj nejaké rozsudky, a napríklad Muránska Dlhá Lúka, Základná škola v Terni a ostatné, ktoré jasne pomenovali, že dochádza k segregácii. A čo sa stalo? Sám pán minister bol, myslím, že pred dvoma týždňami v Malom Slivníku. To je jedna z týchto škôl, kde sa ministerstvo dokonca odvolalo, podalo dovolanie proti rozhodnutiu, že ministerstvo je teda zodpovedné za túto segregáciu a teraz sa to na pána ministra celé zosypalo, pretože 35 detí z tejto školy, napriek tomu, že súd rozhodol, že musia byť integrované v Prešove alebo v okolitých obciach, tak sa vzdeláva dištančne, pretože napriek rozhodnutiu súdu ministerstvo, teda Prešov povedal, že ich neprijme. Takže ja sa pýtam, ak aj regionálny úrad zistí nejaké pochybenie, akú máme istotu, že dôjde k prekresleniu školských obvodov, máme vôbec v praxi niečo, čím môžeme vymáhať túto nápravu?
Ďalšia vec, štátna školská inšpekcia má právo kontrolovať súlad všeobecne záväzných predpisov so zákonom s cieľmi výchovy a vzdelávania a kontrolu súladu školského poriadku so štandardami dodržiavania zákazu segregácie určil v tomto zákon iba regionálnym úradom. V praxi sa však ale ukazuje, že aj keď školská inšpekcia poukáže na segregáciu, pričom je zaujímavé, že nemá ani kompletný zoznam tých škôl, ktoré sú v riziku segregácie, lebo som si pýtala tento zoznam aj od pána ministra, aj od školskej inšpekcie a dostala som odpoveď, že teda školská inšpekcia nemá tento zoznam k dispozícii, a pritom má teda kontrolovať tieto školy, tak to je také zaujímavé, to je vsuvka mimo, tak ministerstvo ani samospráva napriek tomu, že štátna školská inšpekcia na to poukážu, nemajú povinnosť s tým niečo urobiť, to je ďalšia vec. To znamená, že v praxi nedochádza, keď si to tak zoberieme, ani len k postihu tých škôl a to dlhodobo, o ktorých vieme, že načierno vzdelávajú deti z marginalizovaných komunít a že zarábajú na chudobe.
Áno, viem, pán minister mal, myslím, že predvčerom, túto tlačovú konferenciu, kde poukázal na tieto školy, ale tam prebieha správne konanie a kedy to bude a či vôbec dôjde k nejakému vyradeniu, a pritom sa to týka školy, o ktorej vieme už desať rokov, že takýmto spôsobom zarába na chudobe. Segregácia nenachádza svoje miesto ani medzi priestupkami, ale zase je pravda, že aj keď nie je tam medzi sankcionovanými, tak ministerstvo má právo zobrať normatív 5 alebo 10 % všetkým školám, ktoré budú vo verejnej sieti, ale aj súkromným a cirkevným, ak nezoberú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ale pre mňa je otázkou a najdôležitejšie je, ako budú tieto obvody usporiadané a či vôbec dôjde k ich prerozdeleniu, pretože prechodné ustanovenie hovorí o tom, že tieto školy alebo teda samosprávy ak neprepíšu tieto školské obvody, tak sa to bude považovať akože za to, že sú v poriadku. To znamená, že v praxi môže dôjsť k tomu, že vlastne samosprávy vôbec neurobia nič, neurobia žiadnu zmenu v školských obvodoch, jednoducho tam možno do niektorého len pripíšu nejaké školy, ktoré sa prihlásia, ale obvody zostanú tak ako predtým a budú tu existovať takto pokiaľ nikto nepodá podnet alebo regionálny úrad sám z vlastnej iniciatívy to nebude kontrolovať. Čiže v praxi vlastne dôjde k tomu, že rómske deti sa naďalej budú vzdelávať segregovane, ale s istotou vieme povedať, že od roku 2028 sa tým neštátnym školám, ktoré neprejdú do registra, bude odoberať normatív, takže toto nastane v praxi. Aký to má teda efekt?
A posledná vec, ktorú ešte potrebujem povedať za tie dve minúty, ktoré mi zostávajú, že my sa s tou segregáciou môžeme čiastočne popasovať na úrovni miest, to znamená tam, kde máme viacero škôl. Ak aj budú samosprávy ochotné prekresliť tieto obvody a tak, ako to napríklad urobil Zvolen, že Pustý hrad po jednotlivých vchodoch rozdelil do viacerých škôl, tak áno, ak budú samosprávy ochotné, môžeme sa s tým popasovať a bude to dlhodobý proces. Vôbec to nebude také jednoduché, pretože je potrebné komunikovať aj s rodičmi, ak vôbec budú tieto samosprávy k tomu ochotné. Aj vo Zvolene to bol proces piatich-šiestich rokov.
Ale v obciach, kde máme jeden obvod a máme jednu školu a kde máme vysoké percento rómskych detí, a teda aj menšinovej populácie, tak to tento zákon nerieši z hľadiska desegregácie, tam zostane segregácia naďalej a tam má ministerstvo iný nápad, ktorý som už kritizovala veľakrát, no a to je národnostné školstvo.
A mňa len mrzí to, že napriek tomu, že pán minister hovoril, že čo sa týka Rakús, ide o pilotnú školu a nikde inde neplánuje zriadenie národnostných škôl, tak som sa z tlačovej konferencie v Malom Slivníku dozvedela aj to, že pánovi starostovi v Malom Slivníku bola navrhnutá aj možnosť vlastne výstavby novej školy v blízkosti osady, to znamená zase ďalšie porušenie 3D princípu a spravenie to ako národnostnej školy, aby tá škola nebola segregovaná. Tak takto sa snaží desegregovať ministerstvo školstva a mňa potom napadá, že či to naozaj s tou súdržnou a inkluzívnou spoločnosťou táto koalícia myslí vážne alebo je to len taký marketingový ťah ako všetky ostatné veci, ktoré v súčasnosti ministerstvo školstva robí.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)