Videokanál klubu

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, mrzí ma, že tu teraz stojím ja, pretože teraz tu mali stáť úplne iní ľudia.
Mal tu stáť pán Robert Dobrovodský, verejný ochranca práv. Mala tu stáť, pani Zuzana Dlugošová, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, Mala tu stáť pani Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, a mal tu stáť pán Jozef Mikloško, komisár pre deti.
Všetci tu dneska ráno stáli vonku na chodbe a čakali na to, že konečne po dlhej dobe im tento parlament vytvoril priestor, aby predniesli správy zo svojej činnosti. A ja každému jednému z nich veľmi pekne ďakujem za ich činnosť aj za to, že boli ochotní nám ju predniesť.
A ospravedlňujem sa, aj keď to nie je moja vina, ale som súčasťou tohto parlamentu, a ospravedlňujem sa za to, že im táto možnosť bola dneska upretá preto, lebo SNS má potrebu ešte tesne pred dovolenkami stihnúť ovládnuť filmový priemysel cez Audiovizuálny fond. A ešte celý ten legislatívny proces urobili tak babrácky, že sa nám to tu naťahuje až do poslednej chvíle.
Lebo aby som teda procesne pripomenula, sme v opakovanom druhom čítaní o tomto poslaneckom návrhu, lebo v tom super zrýchlenom konaní, ktoré tu vytvorili tým, že tá podstatná zmena vlastne bola predložená tuto nielen poslaneckým návrhom, ale poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, prečítaným v pléne iba niekoľko hodín pred hlasovaním, tak ešte aj v ňom zrazu sa ukázalo, že vlastne tam bola v tej rýchlosti urobená chyba, a preto tu musela prísť pani ministerka aspoň na niekoľko minút, aby teda znovu otvorila druhé čítanie.
A áno, vedieme túto rozpravu v druhom čítaní, pretože politické ovládnutie Audiovizuálneho fondu považujeme za úplne hanebné, za rovnako hanebné ako to, že dneska dali poslanci koalície prednosť svojim dovolenkám pred možnosťou, aby toto plénum konečne diskutovalo o ľudských právach.
A teda vraciam sa k otázke, ktorá tu už opakovane odznela, prečo vlastne ideme meniť zákon o Audiovizuálnom fonde, lebo to sme sa naozaj nedozvedeli. Nie, že čo je ten podstatný problém, lebo väčšinou sa zákony menia, keď vznikne niekde nejaký problém. Tak čo je ten podstatný problém pri fungovaní Audiovizuálneho fondu, ktorý poslanci z SNS a následne celá koalícia majú potrebu tuto na poslednú chvíľu meniť? Ako sme tu veľmi podrobne počuli v predošlej časti toho druhého čítania v rozprave od kolegyni Jaurovej, áno, bolo obdobie, kedy na Slovensku sa netočili takmer žiadne filmy, a ja si pamätám, akou, s akou závisťou sme pozerali na Českú republiku, kde sa ten filmový priemysel rozbehol, ten slobodný filmový priemysel rozbehol oveľa rýchlejšie a ako aj množstvo šikovných ľudí z našich filmárov, aj ja mnohých poznám, či už hereckej obce, alebo celkovo z filmárskej obce, odchádzali do Českej republiky, lebo tam mali oveľa lepšie podmienky.
A potom bol založený Audiovizuálny fond a vidíme, a pani kolegyňa Jaurová to tu ukázala na číslach, ako nám dramaticky stúpol ten počet filmov, a ja som presvedčená, že aj tá kvalita filmov, aj keď to sa asi nedá odmerať, ale určite sa dá odmerať návštevnosť týchto filmov, a že môžeme dneska povedať, že máme, aj keď sme relatívne malá krajina, fungujúci filmový priemysel do veľkej miery aj vďaka Audiovizuálnemu fondu.
A v celej tej rozprave sme nepočuli jediný dôvod, ktorý by tvrdil opak. Jediné, čo sme tu počuli, je, že nie všetky filmy zodpovedajú vkusu poslanca Michelku. A znovu sa tu k tomu vrátim, pretože toto isté sme mali aj pri tej fonde, pri Fonde na podporu umenia, kde sme si vypočuli asi hodinovú alebo dvojhodinovú prednášku o literárnom vkuse pána poslanca Michelku, tak tuto sme si pri tejto rozprave vypočuli niečo o filmovom vkuse pána poslanca Michelku. Ako úprimne vám poviem, mňa to nezaujíma. A nielenže mňa to nezaujíma, ale túto krajinu to nemá čo zaujímať. Ako keď chce byť pán Michelko literárny alebo filmový kritik, tak si pomýlil povolanie.
My sme tu zákonodarný zbor a my tu máme tvoriť zákony pre ľudí. My tu máme tvoriť zákony vtedy, keď sú spoločenské problémy a vidíme, že tá legislatíva v niečom bráni, aby sa tie spoločenské problémy vyriešili, alebo tie spoločenské problémy spôsobuje a máme na to reagovať. Ale nie je našou úlohou, tuto rozhodovať o tom, že aké umenie sa má tvoriť. Na to má byť nezávislá umelecká obec. A celý tento zákon spôsobuje iba to, že posilňuje vplyv ministerstva kultúry, v súčasnosti môžeme povedať strany SNS na to, aké filmy sa budú alebo nebudú točiť. A toto naozaj, naozaj nikomu inému nepomôže ako politickému vplyvu SNS.
A príde mi to obzvlášť nehorázne, dneska, keď sme tu doobeda aspoň stihli si vypočuť správu od verejného ochrancu práv, aj keď potom tá rozprava k tej správe bola násilne prerušená, a hovoril tu o naozaj závažných problémoch, ktoré v tejto krajine máme, a my tu v oblasti ľudských práv teda máme tých problémov naozaj dosť.
Máme tu obrovský problém s chudobou, a ako tu odznelo, že chudoba je nielen príčina, ale aj dôsledok porušovania ľudských práv. A poďme o tom hovoriť, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú sociálne slabí v našej spoločnosti. Máme tu obrovský problém s nedostupnou zdravotnou starostlivosťou. Ako tu odznelo, že pomaly v tejto krajine, kto si potrebuje nechať ošetriť zuby bezplatne, tak ani nemá na aké dvere zaklopať, lebo ani len ministerstvo zdravotníctva nevedelo odpovedať verejnému ochrancovi práv, že kde je ešte možné získať bezplatnú zubnú starostlivosť. Máme tu problém so segregáciou vo vzdelávaní. Máme tu problémy s meškaním dôchodkov kvôli prieťahom v Sociálnej poisťovni.
My tu máme množstvo reálnych problémov, o ktorých by sme mali ako Národná rada Slovenskej republiky diskutovať. Ale filmový priemysel nie je jeden z tých problémov. Príliš slabý politický vplyv SNS na film, na tvorbu filmov na Slovensku nie je jeden z tých kľúčových problémov, a napriek tomu tu posledný deň tejto schôdze pred letom stojíme a diskutujeme o tom, že SNS chce mať väčší vplyv na, na filmový priemysel a celá koalícia z nejakého bizarného dôvodu im to teda dovoľuje.
Naozaj je to nehorázne, a som presvedčená o tom, že toto by nemala byť primárna úloha Národnej rady Slovenskej republiky, a pevne verím, že aj ľudia v tejto krajine to vidia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Je tu ešte pani Kramplová zo SNS. Vy sa nehanbíte, pani Kramplová, za to, čo SNS predkladá? Vás to nebolí, čo robíte ľuďom? (Reakcia z pléna.) Vám je to asi zábavné, však? A nevraviac o tom, že tu nikto nie je, ani kto to predkladal, neni tu pán Farkašovský, nie je tu ani pán Michelko ako predseda výboru pre kultúru a médiá, neni tu ani ministerka, ktorá už má dvakrát taký plat... Apropo, platy, my sme tu platení z daní ľudí a my minimálne, aj keby sme navzájom spolu profesionálne, politicky nesúhlasili, tak je našou povinnosťou tu byť. A nevraviac o tom, že keď predkladáme nejaké zákony, tak byť tu pri nich aj fyzicky, aj mentálne. Je to jednoducho naša profesionálna povinnosť. Tak ste sem nemuseli ísť, keď vás to takto veľmi nebaví. Ale vás zjavne baví to mať, tú moc. A to je vlastne desivé.
A minule som hovorila o tom, ako aj ministerka a strana Slovenská národná strana tu má absolútnu neúctu k ľuďom, ku svojim voličom. A ono to ani nie je až tak úplne neúcta, ako je to úplne prachsprostá zbabelosť. Vy sa neviete pozrieť tým ľuďom do očí, vy neviete ich prizvať na výbor pre kultúru a médiá, ak sa bavíme o tomto, vy neviete niekedy ani len otvoriť tie výbory, lebo ich nechcete otvoriť, lebo ani sa im neviete pozrieť do očí, ani nechcete. Jednoducho slovenská stra... Slovenská národná strana je plná zbabelých ľudí, ktorí si zbabelo ohýbaním otrasným legislatívnym procesom, za ktorý sa tu musíme všetci hanbiť, aj my, čo tu nie sme právnici, si tu vydobýja svoje zvrátené myšlienky naozaj.
Váš, váš hlad po moci je otrasný a bude vám to spočítané vo voľbách, neverím, že toto ľudia neuvidia, ako vy k nim máte neúctu. Toto nie je normálne, čo sa tu deje naozaj.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Kleinert hovorila o ovládnutí Audiovizuálneho fondu. Kultúra je prejav ľudského ducha a ľudský duch nemožno ovládnuť. Nemožno ho zotročiť. To nám hovoria celé dejiny. Nie náhodou všetci mocibažní ľudia, všetci totalitári, autoritári ako po prvej veci, keď sa dostanú k moci, siahajú práve po obmedzení slobody ducha, slobody prejavu.
A zdá sa, že presne toto má vo svojom scenári alebo vo svojich plánoch aj Slovenská národná strana za asistencie vládnej koalície. Ale ako ukazujú dejiny, boli to práve ľudia z prostredia kultúry, ktorí mali vždy ten najsilnejší, najväčší podiel na zvrhnutí každej totality.
A myslím si, že to sa bude diať aj teraz, môžte umelcov odrezať od finančných zdrojov, môžte ich zastrašovať, ale z toho nič nepomôže, slobodu, ducha nemožno zotročiť. (Potlesk.)

Ja sa, žiaľ, musím pridať ku kolegyniam a kolegom, ako naozaj ja som úplne znechutená týmto, ako neviem ani, čo mám povedať, až tak neveriacky sa tu na vás pozerám, na ten pozostatok koalície, čo tu teda asi z donútenia musí sedieť a pretože tu teda niekto musí tú schôdzu viesť. A vlastne nechápem, že, že čo si vy vlastne myslíte, že normálne tu idete schváliť ten legislatívny paškvil len kvôli SNS-ke, lebo oni si tu zmysleli, že takýmto donebavolajúcim akože babráckym spôsobom idú ovládnuť Audiovizuálny fond. Všetky organizácie sa vám tu vzbúrili a vy len preto, že prosto posledný deň pred koncom júna a z nejakého neznámeho dôvodu nechcete dopustiť, aby sa celé toto presunulo na september, a už vás akože čakajú tie dovolenky, tak sa rozhodnete na silu nám tu nanútiť diskusiu a rozpravu o tomto paškvile esenesáckom a prerušíte rokovanie, kedy sme aspoň ten posledný deň tohto nejakého parlamentného semestra sa mohli baviť o ľudských právach.
A teda akože by som chcela pripomenúť, že tuto SMER, menovite pán nový podpredseda parlamentu, ktorý tu ráno aj predsedal časti tej schôdze, pán Tibor Gašpar tu od začiatku tohto parlamentu má plné ústa porušovania ľudských práv políciou, súdmi, väzbami, neviem čím všetkým, sme to tu počúvali, brožúrku ministerstvo spravodlivosti dalo vytlačiť. A keď naozaj (povedané so smiechom) tu máme rokovať, jeden jediný deň máme obetovať tomu z nášho poslaneckého života, aby sme si tu vypočuli orgány zriadené zákonom na monitorovanie ľudských práv, vy dáte prednosť esenesáckej, pardon, áno, esenesáckej deštrukcii a prosto tejto hanbe.
No fuj, hanba vám, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

vymazať rámček

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegom.
Ja vlastne jak som to tu čítala celú tú ságu, tak, toho legislatívneho procesu, tak som si uvedomila, že z toho by bol aj celkom dobrý scenár k filmu, to by sme mohli požiadať aj v Audiovizuálnom fonde o podporu, možnože to bolo cieľom celého tohto procesu.
Škoda, že odišiel pán Michelko, lebo naňho som chcela hlavne reagovať a chcela som vlastne povedať, že ja si to aj akože vlastne dosť vážim, že on tu aj tak celý čas sedel, aj včera, aj pani poslankyňa Laššáková, lebo my veľmi dobre vieme, ako tu povedal včera pán Michelko, že komu robia toho fackovacieho panáka a že tieto tzv. poslanecké návrhy sú len mimikry pre niečo, čo vzniklo na ministerstve kultúry a mne je to ako keby úprimne ľúto, že vlastne nejaká koaličná dynamika vás núti k tomu, sa k tomuto prepožičiavať.
A pani ministerka tu tak prišla, otvorila druhé čítanie a už tu nie je a zase tu musíte sedieť vy.
V každom prípade, pán Michelko hovoril, že my tu nejaké katastrofy kreslíme, no nikto nekreslí žiadne katastrofy, jediné, čo kreslíme, je tá legislatívna katastrofa, ale tú ste ako keby spôsobili vy. A ja mám niekedy pocit naozaj ako kolegyňa Kalmárová hovorila, že to je troška taká katastrofa zdravého rozumu a príčetnosti, že až takto sa dá ten legislatívny proces ohnúť.
Ale naozaj by som chcela vedieť, keby to bola jediná vec, ktorú v tejto rozprave sa k nej dopracujeme, že prečo tento zákon vznikol, lebo to v tej rozprave nezaznelo, čo je jeho cieľom, na základe čoho vznikol v tejto podobe a prečo ste ho predložili takto.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pekný večer všetkým.
No ďakujem kolegyni Jaurovej, že nám to tak zhrnula a teda vďaka tomu, že zdá sa, že koalícia si všimla, že v tom extrémne rýchlom procese, v ktorom toto všetko chystali, asi sa tam našla nejaká chyba, tak sme sa teda znovu ocitli vo večernom druhom čítaní. A ja som si pri tom tak spomenula, keď teda tu hovoríme o tom procese, ja som absolventka magisterského a doktorandského štúdia verejnej politiky a tam vždy taká tá základná poučka, ktorú, ktorú nám vysvetľovali, sa týkala, že verejné politiky majú vznikať v nejakom teda cykle. Že v prvom rade sa má pomenovať ten spoločenský problém. Spoločnosť vždy má svoje problémy, ktoré treba riešiť, potom sa majú zadefinovať tie rôzne alternatívne riešenia, keď sa teda nejaký vyberie a implementuje, tak potom sa má vyhodnotiť. A tuto sa mi zdá, a už to odznelo od viacerých mojich kolegov vrátane Zory Jaurovej, že už v tom prvom kroku sme zlyhali, že, že čo vlastne je ten problém, ktorý tu riešime? Lebo naozaj tiež som počúvala, teda väčšinu, väčšinu tej rozpravy som tu bola a väčšinu toho času, čo som, sa mi podarilo teda pochopiť predovšetkým od predkladateľa Michelka, je, že jemu sa niektoré tie filmy nepáčia. No tak ako to ma mrzí a možno sa mu niektoré dokonca zdajú nie dosť či už národniarske, alebo tradičné, alebo dokonca, neviem, hoc aké prídavné meno si tam vložíme, akokoľvek, pokiaľ je ten problém ten, že tuto sa niekomu filmy nepáčia, no tak asi je už zle zadefinovaný vôbec prvý problém. A v celom tom procese vidíme, že sa len vytvárajú a vytvárajú ďalšie problémy.
Vďaka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zora, cca tak pol ôsmej, 36 ľudí zapojených do rozpravy, 16 faktických na teba, ja mám taký latentný závan tých jesenno-zimných starých dobrých čias ÚŠP, kedy sme tu takto spoločne sedeli a vtedy sme ešte aj dokonca počúvali o novej politickej kultúre, neviem, či si spomínaš, tak ja sa tak zamýšľam nad tým, drahá Zora, že či toto už je ono, že či už tá nová politická kultúra dorazila a zabudla nám koalícia poslať memo, aby sme si to všimli.
Lebo povedľa tej hŕby SLK-čiek a popri tomto flagrantnom ohýbaní legislatívneho procesu ja teda neviem, že či toto už je tá nová politická kultúra, ak teda toto je ono, tak nám, prosím, teda dajte vedieť, drahá koalícia, že v akých parametroch sa pohybujeme, že, že čo to teda spĺňa, tá nová politická kultúra.
Ale chcem upozorniť pri tejto príležitosti na včerajší text otvoreného listu od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších podpísaných organizácií, ja ich aj teda vymenujem, hej, aby sme vedeli, o akých organizáciách hovoríme: Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia scenáristov v slovenskej audiovízii, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenských kameramanov, Asociácia slovenských filmových strihačov, Únia filmových distribútorov, Združenie prevádzkovateľov kín Slovenska, Asociácia producentov v audiovízii, Otvorená platforma Otvorená kultúra!, týchto jedenásť organizácií pomenovalo vo svojom texte otvoreného dopisu presne to isté, čo pomenovala vo svojom vystúpení Zora Jaurová.
Tak ja sa pýtam, že ani tieto organizácie nič nepochopili? Ani tieto profesionálky a títo profesionáli nič nevedia? Všetci sme tu na omyle, iba vlastne pán Michelko vie, že toto nie je žiaden katastrofický scenár? Básnická otázka.

Ďakujem veľmi pekne.
Zora Jaurová veľmi správne pomenovala, že vlastne aký je tam nepomer medzi financovaním zo strany štátu, teda 15 % a 85 % prichádza z, vlastne zo súkromných zdrojov, resp. z tvorcov audiovizuálneho obsahu. Je to úplne bežná záležitosť pri verejno-súkromných partnerstvách, kde sa vlastne ako keby, že štát garantuje nejaký, nejaké prostredie a súkromný kapitál financuje väčšinu toho výsledku. A tak sa to má robiť vo všetkých ako keby krajinách, stavajú sa tak diaľnice, financujú sa tam tak súkromné a rizikové investície a tak. Teda štát zníži riziko a tým pádom získa sa viac investícií, vytvorí sa viac obsahu, v tomto prípade filmov, urobí sa lepšia reklama krajine, vzniká viacej tvorcov, slovenský obsah je šírený do zahraničia a tak ďalej.
No a v zásade vy ste povedali, že len strašíte a že nemusí to tak byť, veď sme hovorili, že len môže a môže sa stať, ale v skutočnosti niečo podobné sa stalo pri zákone o strategických investíciách, kde ste povedali, že my len kuvikame a že nič sa také nestane a nezníži sa úloha kontroly a tak. A včera vyšla vyhláška, kde ministerstvo dopravy obmedzilo vplyv ÚHP na posudzovaní, na posudzovaní investícií.
To znamená, že presne toto spravíte. Teraz nás opijete rožkom, zmeníte zákon o Audiovizuálnom fonde, v zásade poviete, že len strašíme a potom si budú nie nacionalisti, sľúbil som pánovi Dankovi, že budem hovoriť národniari a ja svoj sľub dodržím, takže národniari potom budú nadávať na tvorcov a budú ich obmedzovať vo svojej slobodnej tvorbe.
Takže mne sa tiež nepáčia niektoré filmy, ale neznamená, že budem kvôli tomu meniť zákon.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, aj ďakujem kolegyni Zore Jaurovej, že tak pekne pomenovala a zosumarizovala teda, čo tu máme pred sebou, čo sa týka celého legislatívneho procesu. Samotný legislatívny proces je teda jedna z mojich obľúbených tém, venujem sa tomu už roky a vždy som naozaj kritizovala, keď sa úplne pošliapavali základné princípy legislatívneho procesu. V minulosti sme to videli veľakrát v rôznych obdobách, ale to, čo sa deje naozaj posledné mesiace za tejto vlády, tak to je niečo nepredstaviteľné naozaj. To som si nevedela predstaviť, že vieme až tak hlboko klesnúť.
A tento zákon je toho príkladom, ono to celé vyzerá asi tak, ako keby si dieťa skladalo puzzle, a teda skúša tam tie dieliky do seba napasovať, ale mu to nejako nejde, tak to tam nasilu natlačí. A keď to nefunguje, keď to tam stále nepasuje, tak potom podupe, poskáče po tom ešte a aj tak to nesedí, tak si zoberie ešte kladivo a ešte kladivom to tam potrieska. Aký je ten výsledok? Asi z toho nebude úplne ten pekný obrázok, ako z toho mal byť poskladaný.
A naozaj úplne mimoriadne ma zarazilo, keď tu pán Farkašovský teda v pléne na margo rozpravy uviedol, že teda apeloval na nejakú kultúru v tomto pléne. Pritom toho, čo sme tu svedkami, je presne to, čo Ústavný súd súd pomenoval, už to tu odznelo, upadajúca legislatívna kultúra.
Naozaj veď už sa zastavme, zastavte sa, toto nie je možné takýmto spôsobom ďalej pokračovať. Úplne ste tu rozbili na franforce legislatívny proces a to, čo prinášate, je absolútne strašné.
Veď skúsme naozaj tú legislatívnu kultúru, nejakým spôsobom sa tu snažiť obnoviť.
Ďakujem.