Videokanál klubu

Kolegyňa Jurík, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj odborný príspevok, kde si veľmi presne a jasne vysvetlila, v čom je problém s celou touto novelou Trestného zákona aj tou predchádzajúcou, keďže my tu novelizujeme novelizovanú novelu, a chcela by som len podotknúť, že táto vláda má obsesiu v skrátených legislatívnych konaniach. To už je asi každému jasné, ale v skutočnosti, keby také rozsiahle zmeny v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku, aké predložili v decembri, boli išli tak ako majú, to znamená normálnym medzirezortným pripomienkovým konaním, teda nie skráteným pripomienkovým konaním, niečím čo by malo byť štandardom. Dnes už je to skôr výnimkou. Tak podľa mňa sme nemuseli mať už dve novely. Novely, ktorá ešte ani celá neplatí. Prvá sa týkala toho premlčania znásilnenia, teraz tu máme túto ďalšiu novelu, kde vychádzame v ústrety požiadavkám Európskej komisie.
Inak, mimochodom, keď to považujete za vydieranie a zároveň chcete robiť suverénnu politiku tak ja nechápem smer, že, že tu teraz sedíme a že vychádzame v ústrety Európskej únie a jej údajnému vydieraniu. Však nerobte to. Veď choďte do tej suverénnej politiky, o ktorej rozprávate svojim voličom. Čo tu teda robíme, prečo tu sedíme? Ja nechápem toto vaše protichodné tvrdenie.
Ale teda vráťme sa k tomu SLK. Keby to nešlo SLK od samého začiatku, tak podľa mňa sme tu dnes nemuseli sedieť, opravovať už raz opravované a ešte zajtra opravovať už raz opravovanú opravu. Veď to je nenormálne. A mohlo, mohli sme to mať už v marci alebo v apríli hotové a bez chýb a naozaj poriadne aj bez toho, aby Ústavný súd, škoda, že tu už nesedí pán kolega Glück, nemusel vyhlasovať dve dôležité ustanovenia a neklamme si, tie boli pre vás veľmi dôležité, pretože sa týkali spätného otvárania dohôd a používania nelegálnych nahrávok, že pán Gašpar?
To nie je len tak. Nemuseli. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem, ako vy, ale ja som skutočne rada, že sme sa tu dnes stretli. Jednak pretože ja strašne rada chodím do práce, a jednak pretože tým, že sme dnes tu, tak ste potvrdili, že počas takmer dvojmesačnej obštrukcie sme sa nemýlili, a to, keď sme vás upozorňovali na to, že novela Trestného zákona môže byť v rozpore s právom Európskej únie, bola pravda, pretože to, čo dnes robíte, a síce že opravujete vašu trestnú novelu, len potvrdzuje naše slová.
Takže som z toho skutočne veľmi šťastná a okrem toho ma veľmi teší, že dnešným dňom, alebo teda touto schôdzou budeme môcť opraviť trestnú novelu, kvôli ktorej by sme mohli prísť o európske peniaze. Takže tieto európske peniaze skutočne patria ľuďom v tejto krajine, a ak by sa to neopravilo, tak by vláda, samozrejme, ohrozila toto čerpanie, takže som veľmi rada, že nakoniec teda minister Susko pristúpil na zmeny a že minimálne teda minimalizuje to riziko, o ktoré stále tu existuje.
Doposiaľ táto vláda predstavila viac ako 60 zákonov a z toho takmer 40 išlo v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda Roberta Fica tak prekonala aj doterajšieho rekordmana v tejto, ak to môžme nazvať súťaži, Igora Matoviča, aj keď na jeho obranu musím povedať, že to bolo v čase pandémie. Vláda Igora Matoviča vtedy prijímala skrátene necelú polovicu zákonov. Aj tie niektoré boli teda bezdôvodne v skrátenom legislatívnom konaní.
Avšak teraz tu nie sme v čase pandémie, resp. ono to tak trochu aj vyzerá, že skutočne sme v nejakom období pandémie ochorenia tejto vlády prejavujúce sa neschopnosťou normálne a skúsene vládnuť v súlade nielen s ústavou, ale aj so zákonom, pretože nám na stôl neustále pristávajú buď ničím neodôvodnené SLK, ktoré ale prejdú, samozrejme, vďaka tu prítomnému valcu. SLK, ktoré sú odôvodnené neschopnosťou vlády, ktorá mala od nástupu do funkcie niečo vykonať, no nekonala. A potom ešte navyše pani ministerka ani nepríde na svoj vlastne naprogramovaný bod, všakže? Alebo tými SL-ká opravujete chyby, ktoré vláda urobila v predchádzajúcom legislatívnom procese. A presne dnes sme v takejto poslednej kategórii, a síce SL-ká pre chyby, ktoré ministerstvo spravodlivosti urobilo v novele Trestného zákona, ktorú už čiastočne opravovalo rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom spravodajcu, Tibora Gašpara, následne novelizovalo ďalším SLK procesom ohľadom premlčacích dôb pri znásilnení. No a dnes, dnes tu máme ďalšie SLK, a teda novelu novelizovanej novely kvôli nesúladu s právom Európskej únie.
A je skutočne namieste pripomenúť si, prečo tu dnes sme. A ak by mali teda ohroziť hospodárske škody odôvodňu... ak by mali hroziť hospodárske škody odôvodňujúce toto SLK, kto ich v skutočnosti spôsobil? My vám vyčítame, že väčšina SLK, ktoré ste poslali do parlamentu, nie sú v súlade so zákonom. No pomaly, ale isto sa môžeme zhodnúť, že takmer všetko, čo robíte, je hospodárskym rizikom pre túto krajinu, a teda podľa počtu SLK si to zrejme uvedomujete aj vy sami.
Chcela by som spraviť také krátke zhrnutie toho, čo sme tu vlastne zažili od skráteného legislatívneho konania ku samotnej novele. Pôvodná dôvodová správa k SLK o Trestnom zákone hovorila nasledovné:
„Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva z nevyhnutnosti prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie. Ide o tieto konania a porušenia práva Európskej únie...“
A následne tam boli vymenované konania o porušení, medzi ktorými aj konanie o porušení týkajúce sa nesprávnej transpozície smernice PIF.
Ďalej sa v tej dôvodovej správe k smernice k SLK uvádzalo, že je preto dôležité, aby zákonodarca pristúpil k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie, v opačnom prípade sa Slovenská republika vystavuje riziku súdneho konania, s ktorým sú bezprostredne späté finančné sankcie z dôvodu absentujúcej, prípadne nesprávnej transpozície práva Európskej únie. Minister spravodlivosti vo svojom odôvodnení vtedy ďalej pripomenul niektoré z možných následkov konaní o porušení zmlúv, najmä teda tzv. infringement procedure.
Ale ten návrh, ten pôvodný návrh, ku ktorému bola táto dôvodová správa, návrh novely Trestného zákona zo 6. decembra ’23, zlú transpozíciu tejto smernice, o ktorej hovoril, napriek tomu, čo bolo uvedené v dôvodovej správe, nevyriešil. A ja si dovolím povedať, že ani to, čo máme dnes na stole a čo možno bude zmenené už zajtra, tak ani to nerieši tú zlú transpozíciu, ale o tom potom.
Po zverejnení novely Trestného zákona sa ozvala nielen Európska komisia, ale aj Európska prokuratúra, Európsky parlament a žiadali vládu Slovenskej republiky, aby zastavila skrátené legislatívne konanie. Nebolo to preto, že by európske inštitúcie nerešpektovali demokraticky zvolenú vládu, ani preto, že by mali za to, že trestné právo nepatrí do kompetencií členských štátov, a nebolo to ani preto, že by chceli ochrániť Daniela Lipšica na čele dnes už zrušeného ÚŠP. Európska komisia sa ozvala, pretože plánované zmeny mali dopad aj na ochranu finančných záujmov EÚ, tak ako to vyplýva zo smernice PIF, nariadenia o EPPO a tiež zo základných zmlúv Európskej únie. A do toho má Európska komisia skutočne čo povedať, pretože peniaze daňových poplatníkov z Nemecka, z Francúzska a z ďalších veľkých štátov musia byť chránené aj na Slovensku. Majú končiť v našich cestách, nemocniciach, mostoch, v školstve a v ďalších, a nie v rukách rôznych talianskych špekulantov a grófok na východe.
Počas dvoch mesiacov sme toto, počas tej obštrukcie, pripomínali. Európska komisia poslala vláde Slovenskej republiky niekoľko listov. A my sme nežiadali ich zverejnenie, ale zverejnenie tých výhrad, ktoré v nich boli formulované.
A čo na to naša vláda, resp. jej predstavitelia a predstaviteľky? No najskôr sa tvárili, že žiadne listy vôbec nie sú a že teda toto riziko, že ním len straší opozícia. Napríklad minister Raši tvrdil, že on nič nedostal, a minister Susko mu vraj potvrdil, že v liste, ktorý obdržal, nie je nič o možnom riziku ohrozenia európskych peňazí, a listy, ktoré sa dostali k nám do opozície a ktoré boli aj zverejnené, sú obyčajný hoax.
Europoslankyňa Flašíková Beňová na výbore CONT, kontroly rozpočtu, dokonca tvrdila, že Európska komisia nemá dobrú adresu ministerstva spravodlivosti, načo ju predsedníčka tohto výboru Monika Hohlmeier z EPP vysmiala, že v Európskom parlamente už teda počula kadečo, ale toto teda nie, a dúfala, že ide o žart. Nuž očividne nešiel. Zároveň pripomenula, predsedníčka výboru, že naratív o tom, že zlá Komisia nechce dať Slovensku peniaze a blokuje ich, je potrebné obrátiť, pretože to slovenská vláda odmietaním prijatia demokratických a ústavných opatrení na ochranu finančných záujmov EÚ, brzdí peniaze z EÚ.
Ďalšou výhovorkou, alebo teda tým, čo hovorili predstavitelia a predstaviteľky tejto vlády, bolo, že PS a opozícia si ohrozenie európskych peňazí touto vládou len vymýšľajú, a to, že hovoríme, že, že to je vlastne cena za amnestie pre svojich ľudí, absolútne nie je pravda.
Premiér Robert Fico, dokonca obvinil opozičných europoslancov z vlastizrady, nazýval ich potkanmi, ktorí poškodzujú dobré meno Slovenska. Dokonca na pôde Národnej rady ste pretlačili na objednávku premiéra dve uznesenia, jedno z výboru pre európske záležitostí a druhé z 27. 2., v ktorých ste v mene tejto Národnej rady obviňovali Európsky parlament, opozičných europoslancov aj opozíciu zo šírenia nenávisti kvôli obavám, ktoré vyjadrila Európska komisia.
A to by som rada pripomenula, že v tej Európskej komisii sedí, resp. sedel ešte vtedy nominant SMER-u, pán Šefčovič. EPPO a tiež Európskeho parlamentu, ktoré upozorňovali túto vládu v komunikácii, ktorú dnes už minister Susko nerozporuje, na možný rozpor s právom EÚ vrátane princípov právneho štátu. Napriek tomu, napriek tomu, že celé ohrozenie čerpania európskych peňazí bol vraj výmysel podľa vlády, minister Susko vyslal do Bruselu špeciálnu vyjednávačku v osobe Marice Pirošíkovej, ktorá mala európskym inštitúciám vysvetľovať kroky vlády v oblasti právneho štátu a reformy trestného práva, a to napriek tomu, že sama nemala žiadne skúsenosti v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ.
Vtedajší štátny tajomník, dnes šéf SIS Pavol Gašpar mňa osobne na pôde ústavnoprávneho výboru presviedčal, že tieto veci ohľadom EÚ sú len administratívne záležitosti a všetko bude okej. Aj pani kolegyňa Plevíková nás na výbore európskej, európskeho ubezpečila, že sú to len administratívne záležitosti a že Európska komisia aj EPPO budú, samozrejme, spokojné. Nuž neboli a podľa mňa neboli ani tento týždeň, ale o tom potom.
Neskôr sme ale z úst premiéra predsa len počuli, že vzťahy s Európskou úniou a konkrétne s Európskou komisiou sú takpovediac komplikované. No to bola pravda. A premiér sa vtedy vyhováral, že to je spôsobené prípadným nezvolením Ivana Korčoka za prezidenta, odmietnutím vyslať vojakov na Ukrajinu, resp. našou suverénnou zahraničnou politikou, že dokonca sám premiér môže prísť o premiérske kreslo. Klamstvá, výhovorky, samé klamstvá a výhovorky.
Tak poďme späť od týchto klamstiev ku faktom. Analýzy Európskej prokuratúry – a neviem, čo vám je smiešne pán kolega, lebo toto vám hovorí Európska komisia, nie ja, ale asi tomu nerozumiete, tak nevadí – analýzy Európskej prokuratúry a Európskej komisie boli vedené – ako vždy v takýchto prípadoch – nestranne, objektívne a hlavne na báze právnych argumentov, vychádzajúc z expertízy, ktorú tieto inštitúcie v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ majú.
Európska komisia upozorňovala, že novela ako taká znižuje schopnosť Slovenskej republiky chrániť finančné záujmy EÚ, teda európske peniaze, pred korupciou, spreneverou, praním peňazí a ďalšími ekonomickými trestnými činmi. Podrobnou analýzou vtedy Európska prokuratúra identifikovala najmä, no nie výlučne, dva závažné problémy – premlčacie doby a skrátenie trestných sadzieb.
Upozorňovala, že v prípade, ak vláda navrhovanú úpravu neupraví tak, aby táto bola v súlade s európskymi textami, a teda že Slovenská republika nebude schopná riadne chrániť európske peniaze, hrozí nám nielen už spomínaná infringement procedure, ale aj aktivácia mechanizmu podmienenosti a tiež mechanizmu ochrany the Recovery and Resilience Facility, čo je vlastne plán obnovy.
Dnešné skrátené legislatívne konanie tak len potvrdzuje to, čo sme hovorili. To vláda ohrozila čerpanie európskych peňazí. Od decembra, od predstavenia tejto novely Trestného zákona vláda s Európskou komisiou komunikovala. My nevieme, čo konkrétne bolo v tejto komunikácii ani ako ste odpovedali spočiatku na tie výčitky, čo však vieme, je, že keby ste túto novelu vtedy nešili horúcou ihlou, ale postupovali riadnym legislatívnym procesom, keby ste od začiatku diskutovali a konzultovali Európsku komisiu tak, ako sa to má robiť, tak dnes sme tu nemuseli byť.
A vlastne aj s tou Európskou komisiou ste komunikovali len vďaka tomu, že opozícia celý tento váš valec brzdila, obštruovala, a následne to išlo na Ústavný súd. Inak by už novela Trestného zákona bola v účinnosti, ako ste to plánovali, k 15. 1. a dnes už by Európska komisia viedla možno nie jedno konanie proti Slovenskej republike. Čo tiež vieme s istotou, je, že dnes 15. júla sme sa tu stretli, aby sme prerokovali novelu novelizovanej novely, ktorej cieľom je, ako sami uvádzate v dôvodovej správe – „zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou, ktoré prebehli od decembra po rozhodnutie Ústavného súdu.“ To, čo sa dialo odvtedy, vie aj sám pán minister a ja sa k tomu vrátim neskôr.
Čo sa týka toho samotného odôvodnenia. Tak hovoríte v ňom, že naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva predovšetkým z potreby reagovať na nález Ústavného súdu. No na ten v prvom rade reagovala Európska komisia tým, že povedala, že obnovuje analýzu nášho Trestného zákona.
Zároveň hovoríte, že po rokovaniach s Európskou komisiou je zámerom vlády Slovenskej republiky poskytnúť väčšiu ochranu finančných záujmov Európskej únie. No ja by som tu chcela povedať, že to nie je o tom, že vy poskytujete väčšiu ochranu finančným záujmom, vy zaisťujete, že napriek zmenám v Trestnom zákone, tá ochrana finančných záujmov Európskej únie nebude nižšia – a to je teda rozdiel.
Zároveň hovoríte, že reflektujete na judikatúru súdneho dvora Európskej únie, uvádzate až jedno rozhodnutie, pritom tých rozhodnutí je niekoľko. A keby ste brali do úvahy to, čo sme vám tu počas viac ako dvoch mesiacov obštrukcie hovorili, tak ste mohli túto judikatúru reflektovať do trestnej novely už predtým.
Čítam ďalej tú dôvodovku: „Zohľadnenie požiadaviek Európskej komisie minimalizuje riziko aplikácie mechanizmov Európskej komisie, ktoré by mohli mať za následok negatívny vplyv na štátny rozpočet.“
No, kolegovia, kolegyne, nehnevajte sa ale toto je krása, toto je priam drzé až arogantné, pretože to riziko aplikácie mechanizmov Európskej komisie, a síce Infringement procedure, Conditionality mechanism, alebo teda Recovery and Resilience Facility, je tu kvôli zbabranej a nebezpečnej novele Trestného zákona.
Tie mechanizmy samé osebe nepredstavujú žiadne riziko, nespôsobujú hospodárske škody. Ak ich Európska komisia aktivuje a sú z nich sankcie, tak je to len a len preto, že vláda nedokáže dostatočne európske peniaze chrániť, resp. vystavuje ich možnosti korupcie, sprenevery a ďalších.
Na záver: „Prijatie navrhovanej úpravy minimalizuje riziko značných hospodárskych škôd pre Slovenskú republiku spôsobených iniciovaním finančných nástrojov Európskej komisie.“
Podobný koment, ako som povedala pred chvíľou. Ak niekto ohrozil rozpočet Slovenskej republiky, ak niekto spôsobil to, že nám hrozia hospodárske škody, tak to nie je Európska komisia, Európska únia vo všeobecnosti, ale je to práve táto vláda Slovenskej republiky svojím konaním a tým, že novelu Trestného zákona šila, všetci, všetky vieme prečo, narýchlo horúcou ihlou, a že nepočúvala tie výčitky, či už európskych inštitúcií, alebo opozície, keď sme dokonca pozmeňovacím návrhom vám vraveli, že tam máte chyby a že ich je potrebné opraviť, ináč bude táto novela v rozpore s právom Európskej únie. Nuž dnes sme teda tu a ideme opravovať to, čo už bolo minimálne dvakrát, dvakrát opravené.
A čo teda upravujete? V tejto novele novelizovanej novely upravujete premlčacie doby pri trestných činoch v oblasti finančných záujmov EÚ, upravujete sadzby a čiastočne tzv. problematiku obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody. Inak povedané, dnes týmto SLK potvrdzujete, že všetko, čo sme počas dvoch mesiacov v tejto oblasti tvrdili, všetko, na čo sme sa pýtali, na čo sme vás upozorňovali, a teda to, čo môže spôsobiť zníženie ochrany finančných záujmov EÚ na Slovensku, bola pravda.
Ešte raz, novelu Trestného zákona ste šili horúcou ihlou a všetky tieto úpravy a opravy sú toho len dôkazom. A vy najlepšie viete, že prečo. Spravili ste v nej aj tieto chyby a bohvieaké ešte ďalšie a vedeli ste to. To je na tom to najhoršie. Vy ste zavádzali, klamali ste verejnosť, tvárili ste sa, že všetko je O. K. Nuž nie je. A ešte raz, týmto SLK to potvrdzujete.
Zároveň štvrtá platba z plánu obnovy dostala len pred pár dňami provizórnu zelenú, ale stále nie je vyplatená a ďalšie platby sú, samozrejme, ohrozené aj preto, že ste Trestným zákonom, ktorý po rozhodnutí Ústavného súdu nadobudne účinnosť, možno otvorili, alebo dokonca zvrátili jeden z míľnikov plánu obnovy, za ktorý už Slovensku boli vyplatené peniaze.
Vysvetlím. Pokiaľ túto novelu posudzoval Ústavný súd, tak jej účinnosť nebola, bola pozastavená a Európska komisia ju teda nebrala do úvahy pri posudzovaní hodnotenia štvrtej platby. Postupovala vlastne tak, akoby bol stále v aplikácii, pretože to tak aj bolo, Trestný zákon ešte bez tej novely. Dnes to už tak nemusí byť a Európska komisia môže teda rozhodnúť o tom, že skutočne ten míľnik bol zvrátený, a môžme byť nútení vracať nejaké peniaze.
Zároveň, teda ako som už spomínala, Európska komisia za ten čas pozastavila samotnú analýzu Trestného zákona, pretože nevedela, ktoré časti ako Ústavný súd posúdi. Po rozhodnutí Ústavného súdu, a to vôbec nie je preto, že by ten že by to rozhodnutie akýmkoľvek spôsobom nerešpektovala, ale my tu máme dve roviny a ja skutočne nechápem tomu, že ako aj ľudia s právnym vzdelaním môžu povedať, že Európska komisia sa stará do vecí, ktoré, ktoré sa jej netýkajú, a nerešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu, pretože teraz obnovila tú analýzu. To sú dve absolútne rozdielne roviny. Na jednej strane máme rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý posudzoval súlad predkladaných zmien s ústavou, a teraz Európska komisia posudzuje tieto zmeny s právom Európskej únie, takže to si netreba miešať.
Po rozhodnutí Ústavného súdu teda Európska komisia opäť obnovila túto analýzu a ja som teda ešte do dnešného rána nevedela, že či Európska komisia videla tento predkladaný text, o ktorom sa tu dnes bavíme, a mohol na to teda odpovedať pán minister a povedal nám to už na ústavnoprávnom výbore, že teda na to, že som ho ja osobne minulý týždeň upozornila na to, že tá novela, ktorú dnes tu máme, opäť nie je v súlade s právom Európskej únie, sa následne opýtali Európskej komisie a idú predkladať pozmeňujúci návrh.
Dámy a páni, ja som skutočne veľmi rada, že tu dnes sme, že sa bavíme o texte, ktorý zajtra už bude opäť menený, ale ja, ja neviem vy si myslíte, že toto je skutočne normálny, štandardný legislatívny proces? No, ja s tým veľmi nesúhlasím.
Skutočne neviem, že či Európska komisia by bola spokojná s tou novelou, tak ako bola schválená vládou minulý týždeň. Myslím si, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza, tak je jasným dôkazom toho, že by nebola a že by sme tu asi boli zbytočne, pretože by sme sa pravdepodobne vrátili aj ďalší týždeň, ale len to potvrdzuje, že v tej novele Trestného zákona sú jednoducho chyby, a všetci, všetky vieme veľmi dobre, prečo tam sú a prečo ste sa s tou novelou tak strašne ponáhľali.
Dnes ste potvrdili tým, že tu sme, že vaša novela nebola v súlade s právom EÚ. Ale keby to bolo len o tom, že ste zlí študenti práva Európskej únie, nuž čo už, ja si tu už aj zvykám na to, ale horšie je, že v momente, keď si bolo treba vybrať, pretože to riziko tu bolo a vy ste o ňom vedeli, keď si bolo treba vybrať medzi amnestiou pre „vašich ľudí“ a európskymi peniazmi pre všetkých ľudí tejto krajiny, tak ste neváhali a prstom ste ukázali na „vašich ľudí“, že si vyberáte ich. A to skutočne len potvrdzuje, ako táto vláda myslí na občanov a občianky tejto krajiny. Neprešlo vám to.
Európska komisia veľmi pozorne sleduje, čo sa na Slovensku deje, pretože nechce, aby sme sa stali ďalším Orbánistánom. Preto sme dnes tu, preto vy opravujete vašu zlú písomku z práva EÚ, lebo ste ohrozili, vy ste ohrozili peniaze ľudí a po všetkých tých klamstvách, vyhováraniach ich zrazu idete chrániť, pretože ak je niečo, na čo počúvate, tak je to práve zvuk peňazí. Slovensko ich potrebuje, vaša vláda ich potrebuje a mňa teda skutočne baví, mám v sebe asi tak trošku škodoradosti, ako sami seba na sociálnych sieťach nazývate – eurofondovou vládou. No to, to je tak smiešne a patetické. Dnes ste sa totiž usvedčili. Všetko, čo sme rozporovali počas tej obštrukcie v súvislosti s právom Európskej únie, všetko čo sme kritizovali, tak bola pravda.
A keď tak radi voláte po ospravedlnení, tak sami by ste mali dnes jedno adresovať
– v prvom rade európskym inštitúciám, ktoré ste krivo a bezočivo obviňovali, – opozičným europoslancom, ktorým ste nadávali do potkanov a vlastizradcov, aj keď oni nerobili nič iné, ako chránili záujmy krajiny a ľudí v nej,
– ale aj nám v opozícii, pretože sme vás konštruktívne upozorňovali počas tej obštrukcie na to, čo vo vašej novele nie je v súlade s právom EÚ.
Dnes ste nám dali za pravdu. Ďakujeme.
A na záver budem možno trošku osobnejšia, mňa veľmi mrzia slová pána ministra spravodlivosti, keď hovorí o tom, že Európska komisia mala akési zlé, zavádzajúce, nepravdivé informácie o tom, čo sa vlastne v tej novele Trestného zákona nachádza, a že ministerstvo spravodlivosti toto muselo vyvracať. A hoci teda sám pán minister hovorí, že nechce špekulovať, kto takéto informácie Európskej komisii donášal, z tých tlačových besied strany SMER jednoznačne vyplýva, že to zvaľujú na opozíciu.
No ja chcem pripomenúť ešte raz, že v Európskej komisii sedel nominant SMER-u pán Šefčovič a opozícia nijakým spôsobom s Európskou komisiou nekomunikuje. Zároveň hovorím, na toto sme vás upozorňovali počas dvoch mesiacov obštrukcie. Myslím si, že aj to svedčí o tom dobrom úmysle opozície, pretože keby ste to vtedy zmenili, tak dnes sme tu jednoducho nemuseli byť. Tie európske peniaze nemuseli byť ohrozené.
Ďalším dôkazom nášho dobrého úmyslu je, myslím si, pán minister, a dúfam, že mi dáte za pravdu, aj to, čo sa udialo minulý týždeň, a síce že sme vás upozornili na to, že ten text, ktorý tu máme dnes, opäť nie je dobrý, a že ho budete musieť opravovať. A nespravili sme to preto, aby sme si nahrali nejaké politické body, lebo to mohla byť o tom tlačová beseda, kde by sme mali k tomu infografiky a kričali by sme, akí ste neschopní. Spravili sme to tak, aby ste to mohli upraviť. A ten pozmeňujúci návrh, ktorý zajtra predložíte, je len dôkazom toho, že ste sami pochopili, že ten nesúlad s právom Európskej únie tam skutočne je a že ste urobili chyby.
Takže vás poprosím, aby ste tie reči, že opozícia, europoslanci a neviem kto všetko robil zlobu v Bruseli, aby ste ich viac nešírili, pretože to nie je pravda. A ak sa v tomto pléne, dúfam, na niečom zhodneme, keď sa už nevieme zhodnúť napríklad na odsúdení deportácií ukrajinských detí do Ruska alebo na odsúdení nehanebného útoku na detskú nemocnicu, tak dúfam, že sa zhodneme aspoň na tom, že ideme upraviť niečo, nejaké chyby, ktoré sú v tej trestnej novele kvôli tomu, aby občania a občianky tejto krajiny nestratili, aby neprišli o európske peniaze, ktoré im právom patria a ktoré táto vláda ohrozila.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, ja by som vás veľmi pekne chcela poprosiť o zaradenie bodu uznesenie Národnej rady k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine do programu tejto schôdze.
S kolegyňami spolupredkladateľkami Plavákovou a Števulovou máme za to, že odsúdenie tohto hanebného ruského útoku Národnou radou Slovenskej republiky je nielen silným symbolickým gestom solidarity s napadnutým susedom, no najmä prejavom ľudskosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Lojzo, trošku nebudem súhlasiť. Myslím si, že snaha apelovať je najefektívnejší spôsob, čo môže urobiť opozícia. Je to vlastne apelovanie na konkrétnych ľudí. Ja si myslím, že aj poslanci, racionálni poslanci HLAS-u a SMER-u, ktorí síce veci vidia mocensky, ale tiež mám pocit, že sa hanbia jak psi, chudáci, že proste, že či jakým spôsobom s nimi nejaký... malá, bezvýznamná strana točí a vydiera ich, a proste hanbia sa, chudáci. Proste ako to budú vysvetľovať doma svojim deťom, ktoré proste sú možno aj z inej generácie, stretávajú sa, že akým spôsobom proste nemôže ako keby že sa postaviť väčšina v koalícii a proste odmietnuť vydieračské spôsoby bezvýznamnej strany. To je prvá vec.
Apelovanie je dobré aj preto, lebo vlastne to vidia občania. Oni toto sledujú. Ja som teraz dostal niekoľko esemesiek od ľudí, ktorí proste povedali, že bojujte, riešte to, lebo proste napriek tomu, že, že proste asi to presadia, tak aspoň si vypočujú naše názory a vypočujú si možno niekedy protinázory koalície.
A vidím, že sa to prihlásil pán Muňko, tak som zvedavý, že čo povie na obhajobu tejto deštrukcie kultúry v podaní SNS. A ja si myslím, že v tomto parlamente apel vyvoláva protireakciu a teším sa na ňu, takže, Lojzo, nesúhlasím, myslím si, že apelovanie dôležité.
A čo sa týka pani Kolíkovej, myslím, že sme to vyjadrili veľmi jasne. Máme plnú solidaritu s tým, akým spôsobom vo svojom výbore konala, a myslím si, že ďalšia demonštrácia sily tejto koalície je, je na hanbu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja by som teda iba pripomenula, že podľa § 84 a 85 rokovacieho poriadku Národnej rady sa tretie čítanie môže vzťahovať len na tie časti zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy.
Len problém je, že to (povedané so smiechom), o čom sa tu teraz rozprávame, a ten, všetko to problematické, čo tu riešime, v skutočnosti prišlo v ústnej rozprave na konci druhého čítania, takže vlastne tretie čítanie sa môže venovať čomukoľvek, čo už samo osebe ukazuje, kde je problém tohto procesu.
Ja som veľmi podrobne v druhom čítaní hovorila o tom, čo je problematické na tých zmenách, ktoré na poslednú chvíľu predložil pozmeňovacím návrhom pán poslanec Farkašovský, kde zmenil celý dizajn fondu, kompozíciu rady a spôsob rozhodovania o prideľovaní finančných prostriedkov, pretože je úplne evidentné, že jediným zmyslom týchto zmien je politicky ovládnuť tento fond a že oni povedú k horšiemu fungovaniu tohto fondu.
Treba však povedať, že mne sa naozaj až, až ťažko hľadajú slová a bolo to vidno, že aj mojim kolegom, na to ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva, pretože naozaj ten proces, ktorým sme sa dostali až do tohto bodu, je bezprecedentný. A ja by som to tu chcela tak zrekapitulovať, lebo je to už, má to už charakter takého scenára.
V januári predložili poslanci SNS návrh novely zákona o AVF, kde pridávali dvoch členov do dozornej komisie. Otázka je, prečo sa to robilo poslaneckým návrhom, ale dobre. Povedali sme si, drobná zmena, okej, kvalifikuje sa. Vo februári po prvom čítaní Národná rada schválila tento zákon v prvom čítaní. Potom sa tri mesiace nič nedialo, pretože sme sa zaoberali zákonom o Fonde na podporu umenia, čo bol podobný prípad, ale tam aspoň tie zmeny prišli v druhom čítaní tak, že to bol, že sme mohli ísť s tými zmenami do výboru a prerokovať ich aspoň na výbore. Ten zákon prešiel Národnou radou, prezidentka ho vrátila, lebo namietala aj obsahové, aj, aj procesné pochybenia, Národná rada prelomila veto. V júni sa vrátil zákon o Audiovizuálnom fonde opäť na výbor, prišli nejaké pozmeňovacie návrhy, niektoré sa nám zdali dokonca aj veľmi dobré. Sme sa o nich porozprávali na výbore, schválili sme ich a išli sme do pléna.
Na konci júnovej schôdze, pár minút pred tým, ako malo prísť toto druhé čítanie, sa teda v podateľni ocitol pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského. A očividne tento návrh teda prekvapil aj koaličných partnerov, takže na rokovaní, keď sa dostal na program, tak prepadol. No lenže na druhý deň sa nám tento zákon nečakane vrátil do programu schôdze a jeden z navrhovateľov zákona pán Michelko predstavil cudzí pozmeňovací návrh, ktorý ale v tom pléne nezaznel. Nasledovala písomná rozprava, v ktorej sme sa rozprávali o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkašovského, ktorý stále v tom pléne nezaznel. Táto rozprava trvala asi tri hodiny.
Potom po šiestej teda prišla na rad ústna rozprava, v nej bol posledný prihlásený pán poslanec Farkašovský. Ten teda vystúpil, neuviedol vôbec žiaden dôvod, prečo pár hodín pred hlasovaním priniesol pozmeňovací návrh, ktorý zásadne zmenil celý pôvodný zákon, ktorého je navrhovateľom, spolunavrhovateľom a ktorý máme v Národnej rade už od januára. O 18.31 hod. dočítal pozmeňovací návrh, následne spravodajca navrhol hlasovať na druhý deň o 11.00 hod. Čiže presne tri a pol hodiny rokovacieho času je medzi podaním návrhu a hlasovaním.
Na druhý deň, keď sme mali hlasovať, sme však nehlasovali, pretože sa náhle objavila pani ministerka kultúry, ktorá navrhla opakovanie druhého čítania a odišla. Bez udania dôvodu. (Povedané so smiechom.) Pritom technicky to ani nie je vlastne jej zákon, je to poslanecký návrh zákona. A vlastne my sme sa všetci pýtali, že prečo sa teda opakuje to druhé čítanie. No a dôvod je, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, toho, ktorým zmenil celý ten zákon a o ktorom sám nevedel nič povedať, zle prečítal jednu vetu. Nasledovala opätovná rozprava v druhom čítaní, kde, samozrejme, opozícia diskutovala, pretože vlastne nikde inde šanca diskutovať nebola, a, bohužiaľ, sme teda museli diskutovať aj za tých, ktorí nemali šancu diskutovať. Protestovala aj celá audiovízia, zaslala list poslancom, kde sa vlastne všetky relevantné organizácie vyjadrili, že tento zákon nechcú, pretože poškodí audiovíziu a filmovú tvorbu a že žiadajú poslancov, aby ho neschválili. Následne Národná rada preruší rozpravu o správe verejného ochrancu práv, pošle domov ďalších riaditeľov významných inštitúcií, ktorí tu už boli druhýkrát, a vrátime sa do druhého čítania.
Nato tuto pán predseda pred chvíľou násilne usekne rozpravu a teraz sme v treťom čítaní, kde všetci čakajú, kedy už teda táto tortúra skončí a môžeme odísť na dovolenky. A teraz otázka je, že prečo. To je tá zásadná otázka, na ktorú si tu od začiatku kladieme. Prečo my prijímame tento zákon? A na túto otázku sme nedostali odpoveď. Nedozvieme sa ju z dôvodovej správy, pochopiteľne, pretože tá dôvodová správa je k úplne inému zákonu. Nedozvedeli sme sa od pána poslanca Farkašovského, prečo predložil ten pozmeňovák. Tak nám to už povedzte, pán poslanec, však normálne povedzte kolegom, lebo to nie že zákon to požaduje, to elementárna slušnosť požaduje, že keď chcete od poslancov, aby za niečo hlasovali, tak im aspoň naznačíte nejaké indície, že prečo by za to mali hlasovať. No, to sa bohužiaľ nestalo.
A vlastne, viete, ja, ako keby, mne už tak napadá, ja som to tu už aj hovorila, že jak som tu zrekapitulovala celý tento proces, že to by bol vlastne dobrý námet na scenár, a napadlo mi, že keď už bude SNS ovládať Audiovizuálny fond, tak by mohli poslanci SNS to aj podať vlastne na podporu do Audiovizuálneho fondu, len si kladiem otázku, že kto je vlastne režisér celej tejto frašky, keďže ešte aj samotný predseda výboru pre kultúru a médiá, jeden z navrhovateľov zákona z tohto miesta povedal, že už nabudúce nebude robiť nikomu fackovacieho panáka.
Tak kto to tu ovláda celé? Kto riadi tento proces? A mám pocit, že táto desivá legislatívna epizóda novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá je podľa môjho názoru prejavom vlastne flagrantného šliapania po rokovacom poriadku, po zákonom aj po ústave samotnej, nie je iba takým očividným vztýčeným prostredníkom, ktorý SNS ukazuje kultúre, a ukazuje ho tej parlamentnej, samozrejme, ako tu bolo povedané, aj tej slovenskej, ale, bohužiaľ, je to aj symbolické ukončenie prvej parlamentnej sezóny tohto volebného obdobia, mojej prvej parlamentnej sezóny vôbec.
A mňa veľmi mrzí, že po dnešku odídeme z tejto budovy s trpkou chuťou v ústach všetci. Odíde s trpkou chuťou v ústach koalícia, opozícia, slovenská audiovízia. A jediný, kto môže mať pocit tiež trpkého víťazstva, sú možno poslanci SNS, ktorým sa bezprecedentným vydieraním podaril ďalší krok na ich heroickej ceste k ničeniu slovenskej kultúry.
A ja mám vlastne pre nás všetkých takú úlohu na prázdniny, že zamyslime sa cez prázdniny nad tým, ako ešte dlho táto fraška, ktorá sa tvári ako vládnuca koalícia, môže fungovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ivo, myslím, že si to veľmi dobre vystihol, a my sme to veľakrát spomínali, že ono to tak celé vyzerá, že porušovanie ľudských práv zaujíma túto koalíciu aj pán pána predsedajúceho, len keď sa to týka ich samých alebo ich blízkych ľudí. A dnešný deň je toho absolútnym dôkazom. Ale že absolútnym! Je to tak, pán Gašpar.
Takže ja neviem, aj vy či ste s týmto stotožnený, naozaj akým spôsobom sa k vypočutiu situácie ľudí, k porušovaniu ich základných práv a slobôd tu dnes pristúpilo. Áno, kvôli tomu, že vás tu, asi ja neviem čo, čím sa vyhrážala strana SNS, v zásade mi je to jedno. Ale nechali ste sa úplne donútiť k tomu a možno s tým aj súhlasíte, ja neviem, čo je horšie vlastne. Ja neviem, čo je horšie, či s tým súhlasíte, alebo ste sa nechali donútiť. V každom prípade ten dôkaz je absolútne jasný. Porušovanie ľudských práv vás zaujíma, len keď sa to týka vás. A keď sa to týka ľudí na Slovensku, tak je vám to absolútne jedno. Ale že úplne jedno!
A, Dani, ty si tu načrtla teda tému vzdelania, diplomov a tak ďalej a mne je v podstate aj jedno, kto tu má aké vzdelanie, aký diplom, mohla by som to takto zjednodušiť. Myslím si, že toto je tu skôr aj o základných hodnotách. O úplne základných hodnotách. A dnes sa tu nakreslila veľmi jasá čiara. (Reakcia z pléna.) Opäť, áno, presne tak, opäť.
Ale nič nie je takou ukážkou rozdielu hodnotového na dvoch stranách tohto pléna ako dnešok. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vypočul som si príhovor kolegyne Plavákovej, ktorá veľmi emotívne vlastne dala do porovnania to, že v zásade dnes sme nemohli dopočúvať správu o naozaj že dezolátnom stave ľudských práv na Slovensku, ako sú porušované ľudské práva a vôbec sociálna úroveň najchudobnejších alebo najohrozenejších skupín tohto obyvateľstva. Na to máme ombudsmana, tento inštitút na Slovensku vznikol v zásade v začiatkoch našej demokracie, aby niekoho, kto nemá obranu, ochraňoval. My sme tu na začiatku tohto volebného obdobia proste počúvali, veľmi poctivo sme vás počúvali, ja konkrétne som počúval napríklad pána Gašpara alebo mnohých iných smerákov, ako obhajovali tých, ktorí povedzme za Matovičovej vláde boli vo väzení, ako sa na nich páchala neprávosť a hovorilo sa asi o nejakých desiatich ľuďoch. Dokonca som si aj tú vašu brožúrku prečítal, ktorá tu bola, myslím, proti pravidlám rozdistribuovaná, a... Ale počúval som vás.
A teraz vy ste si nevypočuli normálne inštitúciu, lebo ombudsman je inštitúcia, ste ho prerušili, aby proste nejaká „Slovenská národná skaza“ tu mohla mať svoju svoju inš... svoj, svoj vplyv na filmový priemysel. To je neuveriteľné! Vy sa proste nechávate vydierať jedným bezvýznamným politickým prúdom, ktorý tu len kričí a ktorý proste vás každú chvíľu každých, podľa mňa každý druhý deň nejakým spôsobom priškripne. Však to sa nehanbíte?
Ja sa normálne, že ja by som sa hanbil, že táto vláda bude pomenovaná ako vláda, ktorá visela na trenkách Slovenskej národnej strany.

Ja si myslím, že tu zneužívajú veci úplne iní ľudia, ako sme tu my v Progresívnom Slovensku.
Lucy, ja tiež nemám úplne slov na toto všetko a ako neprávnička sa nestíham čudovať, čo tu vyvádzajú ľudia s titulmi JUDr. A niektorí máte tie tituly poctivo získané, niektoré vôbec... niektorí vôbec. To už vy viete sami, ako ste sa stavali ku štúdiu. Ale normálne akože po tomto, čo ja vidím, tak akože ja by som vám navrhla, že vy sa zamyslite, či nechcete vrátiť tie diplomy. Normálne tam ísť do tej školy, prešli ste si Gaudeamus igitur, všetko máte za sebou, no tak by ste mohli povedať, že viete čo, my sme si to rozmysleli. My vlastne nectíme žiadne veci, čo ste nás naučili na škole. My nectíme procesy. To, že my sme teraz zákonodarci a robíme to celé absolútne tak, že sa tu s hrôzou na to pozerajú ľudia zo Slovenska, že tak to, však tak dobre, veď my to tak chceme robiť.
Ale tak aspoň sa netvárte, že máte tituly JUDr. a že ich chcete mať. Tak ich vráťte! Povedzte si, že ste sa na to vykašľali. Bude to oveľa úprimnejšie. Bude to úprimnejšie aj voči vám, lebo toto, čo tu predvádzate, je taká hanba, že to, to my na to fakt nemáme slova. Snažíme sa tu vám dávať profesionálne, odborné argumenty, ale už aj ten proces je sprznený. Však veď na to sa nedá pozerať. Ja neviem, že to, akože kam chcete, aby sme ako krajina zašli? Však to jasné, že potom tie naše deti pôjdu radšej preč ďaleko od Slovenska, lebo sa nemôžu pozerať na to, čo tí ich rodičia tu vyvádzajú. Však to je hrozná hanba! Hrozná! A to sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Procesne zle, obsahovo likvidačné, však to... ja, ja neviem, že kam chcete, aby sme sa dopracovali? Fakt posledný má zhasnúť? Ale predtým ešte vy si niečo rýchlo utrhnete pre seba? Kam chcete ísť? Kam?
Ďakujem.

Ďakujem, Lucia, za tvoj príspevok.
Ja som znova aj pri tebe dúfala, tak ako predtým v tom druhom čítaní pri Jánovi Hargašovi, že keď tu teda kolegovia ešte sa odhodlali stráviť pár drahocenných minút ich času tým, že boli predsa len v tejto sále aj po skončení hlasovania, že snáď niekto aj na teba zareaguje faktickou poznámkou, ale nič. Nič. Lebo však čo by sme to tu bránili, veď my vieme, že si to tu odhlasujeme o nejakú pol, trištvrte hodinku aj v treťom čítaní, lebo však určite nás tu nenechajú všetkých 34 hovoriť, tak ako sme prihlásení. A tým pádom je im úplne jedno, že čo si kto vlastne myslí o týchto ich spôsoboch a o celom tom návrhu zákona.
Ja by som teda ešte chcela, aby tu v tomto pléne odznelo, čo si ľudia, ktorých sa to týka, naozaj myslia o tomto. Tak napríklad by som rada odcitovala pani Mistríkovú, producentku, ktorá hovorí, že tento paškvil chápe ako zásah do nezávislosti Audiovizuálneho fondu, ohrozenie slobody umeleckej tvorby a likvidáciu systému, vďaka ktorému je dnes slovenský film žánrovo pestrý, doma obľúbený a v zahraničný rešpektovaný. Je to výsledok pätnásťročného fungovania fondu, na ktorého činnosť sa skladá spolu so štátom aj audiovizuálny priemysel. To všetko dokáže SNS zničiť v priebehu dvoch dní. Gratulujem kolegom z SNS.
Toto si o vás myslia ľudia z audiovizuálneho priemyslu, ktorých sa bude týkať tento návrh zákona, ktorý si tu o hodinu schválite. Gratulujem. Zničíte audiovizuálny priemysel. To bude výsledok vládnutia SNS v tejto koalícii, že bude zničené životné prostredie a bude zničená a rozvrátená kultúra.
Naozaj toto určite, toto ste si mohli dať do ďalšieho predvoleného programu: „Voľte nás, my všetko zničíme.“ To bude krásny slogan.
Gratulujem vám.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Nejaké kuloárne reči hovorili, že o druhej sa začne tak zmrákať nad nami, tak neviem, či náhodou nebudem posledné vystúpenie. Ale, iba tak vidím, že tak pribúdajú poslanci koalície po, po jednom, tak uvidíme.
V každom prípade nebudem, nebudem hovoriť dlho, ale chcel som vám, milí kolegovia z koalície, spraviť taký, taký odpočet. Odpočet metód a techník ničenia nezávislých inštitúcií, keďže dnes sa tu stretávame na tomto smútočnom zhromaždení pri ničení ďalšej nezávislej inštitúcie, tak idem teda od, od začiatku procesne.
Úrad špeciálnej prokuratúry, skrátené legislatívne konanie a poslanecký pozmeňovák, prvá inštitúcia.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, skrátené legislatívne konanie, druhá inštitúcia.
Obsadenie štatistického úradu, teda to je technika, že teda môžte vyhodiť riaditeľa za hocičo a potom to aj spravíte, skrátené legislatívne konanie, tretia nezávislá inštitúcia padla.
Fond na podporu umenia, poslanecký pozmeňovák na poslednú chvíľu.
Rada pre štátnu službu, poslanecký pozmeňovák, spackaný, lebo ste pri hlasovaní chytili paniku, že sa ozvalo meno opozičného poslanca, tak ste vlastne nevedeli, o čom hlasujete, tak ste boli proti, potom ste zistili, že ste boli proti vlastným bodom, tak ste to celé zastavili. Potom teda opakované druhé čítanie a potom už na druhý pokus sa pokazil... teda podarilo. To len, aby to bolo na záznam, že aj to ničenie cez zrýchlené procesy niekedy možno až príliš ženiete.
Ale možno to vyskúšame aj teraz nejak, dať návrh v rozprave, aby sa o niektorých bodoch hlasovalo samostatne, a naposledy to zafungovalo pri Rade pre štátnu službu, že koalícia zazmätkovala, tak možno by to zafungovalo aj teraz.
Audiovizuálny fond, poslanecký pozmeňovák.
NIHO, čiže analytický inštitút v rezorte zdravotníctva, poslanecký pozmeňovák v pléne, tiež spackaný, tiež sa to opravovalo.
Čiže toto som si dovolil taký krátky, krátky sumár toho, akými metódami a technikami ničíte jednu nezávislú inštitúciu po druhej, a hovorím to z hľadiska princípu, prečo potrebujeme nezávislé inštitúcie, ale hovorím to aj kvôli tým ľuďom, ktorí tam pracujú. Aj v tom Audiovizuálnom fonde, aj v týchto nezávislých inštitúciách sú odborníci, ktorí častokrát museli spraviť rozhodnutie, či budú za lepšie peniaze pracovať v komerčnej sfére, alebo idú sa hodiť v prospech služby štátu, alebo ako by som to nazval, idú proste slúžiť nejakej väčšej spoločnosti. Tak, tak týchto ľudí decimujete, vyháňate zo štátnej správy jedného po druhom, vysielate jasný signál všetkým tým ostatným desiatkam a stovkám tisíc úradníkov, že odbornosť sa veľmi nenosí a že to nebude veľmi oceňované, keď budú do vecí príliš kecať, takže za tých úradníkov, za tých odborníkov sa tu ja dnes staviam, pretože aj ja som si vyskúšal službu pre štátnu správu, a myslím, že je dôležité, aby sme sa ich zastali, aby vedeli, že sú tu ľudia, na ktorých sa môžu obrátiť, aj keď vy takto systematicky podkopávate jednu inštitúciu po druhej, lebo môžete, lebo máte najtesnejšiu väčšinu v histórii Slovenska, ale stále je to väčšina, tak môžete.
A možno aj nerozumiete, že prečo my tak bazírujeme na tých procesoch. Veď, veď však to je proces, však to je druhoradé, dôležitý je ten obsah. Tak ja skúsim... (Ruch v sále.) A už, už začína to tu tak šumieť. Tak skúsim vám dať nejaké, nejaké príklady, praktické príklady teraz, prečo je proces dôležité z toho legislatívneho hľadiska.
Je to veľmi jednoduché – práca chvatná, málo platná. Jednoducho keď to ženiete, robíte chyby, tie chyby potom musíte opravovať, na tie chyby potom doplatia ľudia, na ktorých ste nemysleli. Už som tu dneska dával príklad s pasmi, čo sa, čo sa vám podarilo. Opačný príklad toho dobrého procesu, aj keď nesúhlasím s tým finálnym zákonom, by mohol byť zákon o verejnom obstarávaní, ale aspoň ten proces bol dobrý. Štandardné MPK, stovky pripomienok, vyčistilo sa to, opravilo sa to. Oveľa lepší návrh zákona vyšiel, ako bol na začiatku. Stále nie je dosť dobrý podľa môjho názoru, ale oveľa lepší ako na začiatku. To keby sem prišiel v SLK, v tej prvotnej podobe, tak rukami by zalamovali všetci starostovia, primátori a obstarávatelia, firmy.
Ale tak dobre, tak dám vám príklad možno menej teoretický, menej legislatívny. Tak som si povedal, čo by som tak mohol, futbal. Žije teraz celá krajina futbalom, tak dám vám príklad futbal. Prečo je dôležité rešpektovať aj nepísané pravidlá, pretože toto, to sa tu my snažíme vám povedať, že možno nejdete proti litere zákona, ale idete proti duchu zákona, keď tie procesy takto ženiete.
Tak predpokladám, že viacerí z nás pozerali posledný zápas slovenskej reprezentácie proti Rumunom. Neviem, či áno, či nie, ale predpokladám, keďže máme to ministerstvo športu, tak prečo si to nepozrieť, ten futbal. Ja som ho pozeral a bol tam taký moment, myslím, že okolo 70 minúty sa stala taká situácia, že po jednom súboji ostal ležať na trávniku slovenský hráč, a potom sa nejak lopta dostala k Rumunom a oni by kľudne mohli hrať ďalej a ísť do útoku a mali sme vlastne o jedného hráča menej, mali by vlastne výhodu. Ale čo spravili? Zakopli tú loptu do autu. No a teraz mohli by ste si zobrať knižku pravidiel o futbale a hľadať tam pravidlo, že hráč je povinný zakopnúť loptu do autu, keď nejaký iný hráč leží na ihrisku, a nenájdete tam také pravidlo. To v tej knižke nie je, to je nepísané pravidlo. To je nepísané pravidlo, že takto sa to proste robí, lebo máme voči sebe nejaký rešpekt, nejakú úctu, tak nebudeme predsa využívať nevýhodu súpera. Preto sú dôležité nepísané pravidlá. Keby sme my Slováci boli v opačnej situácii a hráme ďalej, všetci nás vypískajú.
Aj vás by mali vypískať za ten zoznam, ktorý som vám tu prečítal, ako ničíte tie inštitúcie, možno v súlade s pravidlami, ale v rozpore s nepísanými pravidlami. Takto sa to proste nerobí.
No a keďže sa bavíme o Audiovizuálnom fonde, tak na záver som si pripravil zopár, zopár anekdot z audiovizuálneho umenia, ktoré mi pripomínajú to čo tu robíme. Najprv mi napadol film Jáchyme, hoď to do stroje, to bola podľa mňa fráza, ktorú si povedali kolegovia, keď pánovi Farkašovského hovorili, aby teda podal ten pozmeňovák, tak takto si nejak predstavujem: „Hoď to, hoď to do stroje!“
Potom, keďže tu už máme aj precedensy, tak mi napadlo, fráza z filmu Vesničko má středisková: „To neděláš dobře s týma sirkama, to se ti vymstí!“ Že keď to takto ženiete, ono sa to vypomstí, naozaj budú tam chyby, bude to zlé, doplatia, doplatia na to umelci, doplatí na to verejnosť.
No ale na záver, na záver, čo by sa asi najviac hodila, posledná fráza, ktorá je z filmu Černí baroni, ktorý mám osobne veľmi rád, kde sa v tej záverečnej scéne ten kapitán Horec pýta majora Terazkyho, ak si to pamätáte: „Řeknete, není tato situace poněkud absurdní?“ A on sa ho spýta, major Terazky: „A čo vy si tak predstavujete pod pojmom absurdný?“ A ja by som odpovedal, že toto.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)