Videokanál klubu

Vojtěch Pecka, môj obľúbený sociológ, možno poznáte, možno nie, on sa venuje práve štúdiu sociologického aspektu klimatickej zmeny. Žije, aj napriek tomu teda, že je z Českej republiky, tak žije na východe Slovenska a ja mám veľmi rád jeho príspevok a veľmi často sa k nemu vraciam, v ktorom rozpráva o tom, že aj napriek tomu, že teda Prešov je okresné mesto, tak on musí vlakom, keď cestuje domov, prestupovať v Kysaku. A keď zisťoval medzi miestnymi, že prečo nejazdia vlaky priamo do Prešova, tak podľa rozprávania miestnych je to preto, že v čase rozvoja železnice bolo v Prešove silné tovarišstvo furmanov a tí si presadili, že do Prešova teda nepôjde priame spojenie a furmani síce napokon museli ustúpiť pokroku, no, žiaľ, tá základná škoda sa už stala a nič sa nezmenilo do dnešného dňa, lebo keď idete, tak ten Kysak tam stále je.
A prečo o tom rozprávam? Rozprávam o tom preto, lebo neschopnosť správne reagovať na zmeny okolo nás a vo svete nás už teraz veľa stojí a bude nás stáť čoraz viac. Ak nebudeme flexibilní, ak nebudeme reagovať, ak nedokážeme byť tými, ktorí inovácie prinášajú, tak mali by sme si minimálne trošku pootvoriť, ak nie maximálne otvoriť myseľ na posúdenie užitočnosti byť rýchlejší, flexibilnejší v adaptácii a v implementácii, nebyť skostnatení, nebyť apatickí, reakcionárski, nelipnúť pri všetkej úcte na sedliackom rozume, keď máme k dispozícii vedu a dáta. A tu sa dostávame ku klimatickej kríze, ktorá, ktorej vplyvom sa už dnes vo svete v moderných spoločnostiach mení priemysel a mení sa poľnohospodárstvo, a presne takto by na nové postupy malo reagovať aj ministerstvo financií, pretože snažiť sa vtesnať súčasnosť a aktuálnu situáciu do nejakých zastaraných tabuliek a vzorcov je absolútne nemožné. A preto chcem vo svojom vystúpení položiť pár otázok na zamyslenie.
Tá prvá, zásadná je, že pri všetkom tom vedomí, že prečo stále Slovenská republika dotuje fosílne palivá a prečo sú naše environmentálne dane stále jedny z najnižších v Európskej únie, únii, pardon.
Opriem sa o dáta, keď o nich rozprávam, tak chcem ísť príkladom, Inštitút hospodárskych analýz predstavil v roku 2023 svoj iniciatívny materiál, volá sa Ako dotujeme fosílne palivá. Ten bol pripravený aj vypracovaný na základe požiadavky Štatistického úradu Slovenskej republiky. No a v procese prípravy tohto materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022... Páni, prepáčte, páni, prepáčte, trošku ma vyrušujete. Ďakujem.
V procese prípravy materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022 identifikovaných 30 konkrétnych opatrení, ktoré spĺňajú definíciu dotácie fosílnych palív v zmysle metodiky OSN. Výška týchto dotácií dosiahla priemernú hodnotu 307 mil. eur ročne plus, hej? Z toho 95 % predstavovala priama podpora a daňové úľavy a 5 % nepriama podpora. Z tejto celkovej sumy 307 mil. eur v dotáciách do fosílnych palív stále povedzme že značná časť dodnes ostáva v platnosti, a ja sa pýtam prečo, z akého dôvodu. Aký je ten konkrétny dôvod, že toľkoto verejných financií stále futruje táto krajina do škodlivého biznisu a do škodlivých riešení.
Na druhej strane máme nedostatočné príjmy z environmentálnych daní, v tomto prípade Inštitút pre stratégie a analýzy vo svojej správe uvádza, že, citujem, za poslednú dekádu podiel environmentálnych daní v daňovom mixe Slovenska každoročne klesal. V roku 2022 bol o 2,4 percentuálneho bodu nižší ako v roku 2013. V pomere k HDP je podiel príjmov z environmentálnych daní stabilnejší, hoci v roku 2022 medziročne klesol o 0,38 percentuálneho bodu a v absolútnom vyjadrení príjmy z environmentálnych daní klesali v roku 2022 medziročne o 160, 196 mil. eur na 2,2 mld. eur, čiže o 8 %. Najväčšiu časť príjmov z environmentálnych daní tvorí daň z energie, je to 89 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Podiel prímov z dane zo znečistenia, napríklad zo skládkovania odpadov a zo zdrojov, čiže napríklad z ťažby nerastných surovín, je menší ako jedno percento. A daň z dopravy, napríklad za registračné poplatky, tvorí 9 %, a to je výrazne menej, ako je priemer Európskej únie, ktorý je aj aktuálne na hranici 19 %, Maďarska, s ktorým sa tak často porovnávame, 28 %, či Rakúska 42 %, my sme na deviatich percentách.
Pre zvýšenie podielu environmentálnych daní na HDP a na daňovom mixe odporúča Európska komisia Slovenskej republike viac stimulovať ekologické inovácie a investície prostredníctvom rôznych grantov a daňových úľav, máme tam veľký priestor na zlepšenie.
Rovnako môžem spomenúť hodnotiacu správu OECD, o ktorej minister Taraba opakovane pri rôznych príležitostiach povedal, ale tak ten jeden záznam na tlačovej konferencii, že keby túto správu písal on sám, tak by nenapísal nič iné, hej, že napísal by to isté. Tak teda, keď je to správa, ktorú tak adoruje, rešpektuje minister Taraba, tak hádam je tam priestor, aby sme si z nej zobrali nejaké, v angličtine sa hovorí takeaways, tak táto správa hovorí o tom, že Slovensko by malo zásadne pokračovať v reforme zelených daní. Daňové zaťaženie sa podľa hodnotenia nepresunulo zo zaťaženia práce na zdanenie činnosti škodlivých pre životné prostredie, ako by bolo, samozrejme, žiaduce. Napríklad ceny uhlíka z cien povoleniek v rámci systému ETS a so spotrebných daní z palív sú v porovnaní s krajinami Európskej únie naďalej nízke. Podľa OECD neposkytujú konzistentné stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov v rôznych palivách a v odvetviach. Príjmy z daní z motorových vozidiel a zo znečistenia a zo zdrojov sú tiež pod európskym priemerom a napriek tomu, že tieto fakty sú známe už roky, poťažmo desaťročia, žiadna z vlád Roberta Fica s týmto nič doteraz neurobila.
V oblasti odpadového hospodárstva sa priam núka zvýšenie skládkovej dane tak, aby lepšie odrážala rôzne externé environmentálne náklady jednotlivých daňových základov. Toto by pomohlo podporiť aj odklon odpadu zo skládok a všetci vieme, že to je na Slovensku viac ako žiadané.
Ďalej, opäť odpadové hospodárstvo, doplnková daň zo spaľovania odpadu by pomohla motivovať predchádzaniu a vzniku odpadu, kompostovaniu, recyklácii materiálov.
Napokon je potrebné zásadne reformovať stimuly, ktoré poškodzujú biodiverzitu, máme s ňou veľký problém, s jej úbytkom. Určité rozpočtové podporné opatrenia a daňové zaobchádzanie napríklad v prípade syntetických hnojív, pesticídov, aby sa vytvorili silnejšie stimuly na ochranu a na udržateľnejšie využívanie biodiverzity. (Rečník sa pozrel na bočnú svetelnú tabuľu v sále.) Kontrolujem si, aby som stihol povedať všetko.
Štátna podpora škodlivá pre klímu... musím v čase a v priestore krátiť. Štátna podpora škodlivá pre klímu aj pre životné prostredie je dodnes deň poskytovaná v rámci niektorých programov, ktoré dotujú fosílny zemný plyn. Už som spomínal, že investujeme veľa do fosílnych palív, pri zemnom plyne je to naozaj mimoriadne. A to aj napriek odporúčaniam OECD či Európskej únie k výraznej zmene nás, nás tak stále sa snažia potlačiť k tomu, aby sme zmenili v tom systéme daňovom, jednoducho k zmene nedošlo. Dôvodom je, samozrejme, nerealizovanie úprav na zvýšenie rôznych environmentálnych daní a poplatkov a tiež chýbajúca indexácia daňových sadzieb. Áno, samozrejme, môžete povedať, že veď nie sme v tom ojedinelí. Nie, nie sme v tom ojedinelí, nie sme v tom osamote. Pochopiteľne, podobným výzvam v daňovom systéme čelia aj iné krajiny OECD, to je fakt. Napríklad aj boli tam Slovinsko či Estónsko, s ktorými sme sa v histórii tak často porovnávali. Tieto nás už predbehli, lebo aj Slovinsko, aj Estónsko už posilnili úlohu environmentálnych daní vo svojich systémoch a ich podiel sa medzi rokmi 2000 a 2016 viac ako strojnásobil.
No a vedela by o tom vláda Slovenskej republiky, keby s rešpektom a s úctou sledovala viacej svoje analytické útvary. No, ako sme svedkami, tak vlastne tuná si tie analytické útvary a analytické kapacity buď ignorujú, alebo obchádzajú, alebo sa okliešťujú, alebo devastujú.
Tak a takto by sme mohli pokračovať v rôznych ďalších opatreniach v životnom prostredí. Všetci vieme, že tú zmenu musíme podniknúť, že sa musí udiať, a aj napriek tomu dodnes deň všetky tieto, tieto výzvy, ku ktorým nás sa snažia pomknúť alebo inšpirovať svetové organizácie, my vieme, že ich musíme skôr či neskôr aplikovať, ale buď sa ich bojíme, alebo z nich robíme zbytočného strašiaka, presne tak ako strašiaka napríklad z ETS robil minister životného prostredia pred pár týždňami, keď bol predstavovať svoj zákon. Nerobme to, nešírme hoaxy, nestrašme ľudí nejakým zeleným bubulákom, nerobme z Green Dealu a zo zelenej transformácie strašiaka, čerpajme z nej, pretože je tam veľký priestor na to, aby sme, aby sme aj jednak získali finančné zdroje, ale aby sme aj túto krajinu menili k zdravšiemu, bezpečnejšiemu, udržateľnejšiemu a vitálnejšiemu prostrediu.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Dobré ráno, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, počul som opakovane pri tejto diskusii v tomto pléne, že veď prineste nejaké riešenia, tak urobím svoje maximum, aby nejaké riešenia na inšpiráciu boli, aj keď teda ťažko predpokladať, že či tie inšpirácie od opozície tu niekto berie vážne, seriózne a či vôbec načítavate, a ťažko je predpokladať, že vlastne čo budeme zajtra schvaľovať a ktoré budeme schvaľovať, lebo to sa mení z minúty na minútu, celá táto konsolidačná záležitosť a je to akože jazda, že spustíme sa z kopca a uvidíme, kde pristaneme. Ale každopádne, aby som bol vecný, tak okrem tých všetkých dôvodov, ktoré už uviedol napríklad kolega Kišš a iní moji kolegovia a kolegyne, si dovolím spomenúť ešte ďalší dôležitý veľký dôvod, pre ktorý navrhovanú konsolidáciu ja osobne teda nepovažujem za dobre pripravenú.
Pohľad a prístup ministerstva financií k rozpočtu, ku konsolidácii, k ekonomike, sa za vyše pätnásť rokov hádam neposunul ani o kúsok, ani o nanometer. Znova a znova a znova vidíme rovnaký prístup, skostnatelý, bez inovácie, bez kreativity, bez akejkoľvek zmeny, hoci na Slovensku ešte stále je možné, a nielen na Slovensku, vlastne aj v tomto pléne, v tomto parlamente, čo je absolútne hanebné, stretnúť ľudí, ktorí nieže neveria, ale popierajú, že existuje nejaká klimatická kríza alebo zmena, tak v zahraničí sledujeme, ja teda intenzívne, s veľkým nadšením a pozorne zodpovedné vlády, ktoré konajú, a nieže konajú tu a teraz, ony konajú už desaťročia a konajú na základe faktov, dát, čísel a vedeckého poznania. A tu nejde len o transformáciu energetiky, výroby či spotrebiteľského správania, ponuky. Ide o prístup k vode, k pôde, vzduchu, ale ide, samozrejme, a to je vlastne na programe dnešného dňa, aj o zásadnú zmenu v ekonomickom prístupe.
Vojtěch Pecka, môj obľúbený sociológ, možno poznáte, možno nie, on sa venuje práve štúdiu sociologického aspektu klimatickej zmeny. Žije, aj napriek tomu teda, že je z Českej republiky, tak žije na východe Slovenska a ja mám veľmi rád jeho príspevok a veľmi často sa k nemu vraciam, v ktorom rozpráva o tom, že aj napriek tomu, že teda Prešov je okresné mesto, tak on musí vlakom, keď cestuje domov, prestupovať v Kysaku. A keď zisťoval medzi miestnymi, že prečo nejazdia vlaky priamo do Prešova, tak podľa rozprávania miestnych je to preto, že v čase rozvoja železnice bolo v Prešove silné tovarišstvo furmanov a tí si presadili, že do Prešova teda nepôjde priame spojenie a furmani síce napokon museli ustúpiť pokroku, no, žiaľ, tá základná škoda sa už stala a nič sa nezmenilo do dnešného dňa, lebo keď idete, tak ten Kysak tam stále je.
A prečo o tom rozprávam? Rozprávam o tom preto, lebo neschopnosť správne reagovať na zmeny okolo nás a vo svete nás už teraz veľa stojí a bude nás stáť čoraz viac. Ak nebudeme flexibilní, ak nebudeme reagovať, ak nedokážeme byť tými, ktorí inovácie prinášajú, tak mali by sme si minimálne trošku pootvoriť, ak nie maximálne otvoriť myseľ na posúdenie užitočnosti byť rýchlejší, flexibilnejší v adaptácii a v implementácii, nebyť skostnatení, nebyť apatickí, reakcionárski, nelipnúť pri všetkej úcte na sedliackom rozume, keď máme k dispozícii vedu a dáta. A tu sa dostávame ku klimatickej kríze, ktorá, ktorej vplyvom sa už dnes vo svete v moderných spoločnostiach mení priemysel a mení sa poľnohospodárstvo, a presne takto by na nové postupy malo reagovať aj ministerstvo financií, pretože snažiť sa vtesnať súčasnosť a aktuálnu situáciu do nejakých zastaraných tabuliek a vzorcov je absolútne nemožné. A preto chcem vo svojom vystúpení položiť pár otázok na zamyslenie.
Tá prvá, zásadná je, že pri všetkom tom vedomí, že prečo stále Slovenská republika dotuje fosílne palivá a prečo sú naše environmentálne dane stále jedny z najnižších v Európskej únie, únii, pardon.
Opriem sa o dáta, keď o nich rozprávam, tak chcem ísť príkladom, Inštitút hospodárskych analýz predstavil v roku 2023 svoj iniciatívny materiál, volá sa Ako dotujeme fosílne palivá. Ten bol pripravený aj vypracovaný na základe požiadavky Štatistického úradu Slovenskej republiky. No a v procese prípravy tohto materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022... Páni, prepáčte, páni, prepáčte, trošku ma vyrušujete. Ďakujem.
V procese prípravy materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022 identifikovaných 30 konkrétnych opatrení, ktoré spĺňajú definíciu dotácie fosílnych palív v zmysle metodiky OSN. Výška týchto dotácií dosiahla priemernú hodnotu 307 mil. eur ročne plus, hej? Z toho 95 % predstavovala priama podpora a daňové úľavy a 5 % nepriama podpora. Z tejto celkovej sumy 307 mil. eur v dotáciách do fosílnych palív stále povedzme že značná časť dodnes ostáva v platnosti, a ja sa pýtam prečo, z akého dôvodu. Aký je ten konkrétny dôvod, že toľkoto verejných financií stále futruje táto krajina do škodlivého biznisu a do škodlivých riešení.
Na druhej strane máme nedostatočné príjmy z environmentálnych daní, v tomto prípade Inštitút pre stratégie a analýzy vo svojej správe uvádza, že, citujem, za poslednú dekádu podiel environmentálnych daní v daňovom mixe Slovenska každoročne klesal. V roku 2022 bol o 2,4 percentuálneho bodu nižší ako v roku 2013. V pomere k HDP je podiel príjmov z environmentálnych daní stabilnejší, hoci v roku 2022 medziročne klesol o 0,38 percentuálneho bodu a v absolútnom vyjadrení príjmy z environmentálnych daní klesali v roku 2022 medziročne o 160, 196 mil. eur na 2,2 mld. eur, čiže o 8 %. Najväčšiu časť príjmov z environmentálnych daní tvorí daň z energie, je to 89 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Podiel prímov z dane zo znečistenia, napríklad zo skládkovania odpadov a zo zdrojov, čiže napríklad z ťažby nerastných surovín, je menší ako jedno percento. A daň z dopravy, napríklad za registračné poplatky, tvorí 9 %, a to je výrazne menej, ako je priemer Európskej únie, ktorý je aj aktuálne na hranici 19 %, Maďarska, s ktorým sa tak často porovnávame, 28 %, či Rakúska 42 %, my sme na deviatich percentách.
Pre zvýšenie podielu environmentálnych daní na HDP a na daňovom mixe odporúča Európska komisia Slovenskej republike viac stimulovať ekologické inovácie a investície prostredníctvom rôznych grantov a daňových úľav, máme tam veľký priestor na zlepšenie.
Rovnako môžem spomenúť hodnotiacu správu OECD, o ktorej minister Taraba opakovane pri rôznych príležitostiach povedal, ale tak ten jeden záznam na tlačovej konferencii, že keby túto správu písal on sám, tak by nenapísal nič iné, hej, že napísal by to isté. Tak teda, keď je to správa, ktorú tak adoruje, rešpektuje minister Taraba, tak hádam je tam priestor, aby sme si z nej zobrali nejaké, v angličtine sa hovorí takeaways, tak táto správa hovorí o tom, že Slovensko by malo zásadne pokračovať v reforme zelených daní. Daňové zaťaženie sa podľa hodnotenia nepresunulo zo zaťaženia práce na zdanenie činnosti škodlivých pre životné prostredie, ako by bolo, samozrejme, žiaduce. Napríklad ceny uhlíka z cien povoleniek v rámci systému ETS a so spotrebných daní z palív sú v porovnaní s krajinami Európskej únie naďalej nízke. Podľa OECD neposkytujú konzistentné stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov v rôznych palivách a v odvetviach. Príjmy z daní z motorových vozidiel a zo znečistenia a zo zdrojov sú tiež pod európskym priemerom a napriek tomu, že tieto fakty sú známe už roky, poťažmo desaťročia, žiadna z vlád Roberta Fica s týmto nič doteraz neurobila.
V oblasti odpadového hospodárstva sa priam núka zvýšenie skládkovej dane tak, aby lepšie odrážala rôzne externé environmentálne náklady jednotlivých daňových základov. Toto by pomohlo podporiť aj odklon odpadu zo skládok a všetci vieme, že to je na Slovensku viac ako žiadané.
Ďalej, opäť odpadové hospodárstvo, doplnková daň zo spaľovania odpadu by pomohla motivovať predchádzaniu a vzniku odpadu, kompostovaniu, recyklácii materiálov.
Napokon je potrebné zásadne reformovať stimuly, ktoré poškodzujú biodiverzitu, máme s ňou veľký problém, s jej úbytkom. Určité rozpočtové podporné opatrenia a daňové zaobchádzanie napríklad v prípade syntetických hnojív, pesticídov, aby sa vytvorili silnejšie stimuly na ochranu a na udržateľnejšie využívanie biodiverzity. (Rečník sa pozrel na bočnú svetelnú tabuľu v sále.) Kontrolujem si, aby som stihol povedať všetko.
Štátna podpora škodlivá pre klímu... musím v čase a v priestore krátiť. Štátna podpora škodlivá pre klímu aj pre životné prostredie je dodnes deň poskytovaná v rámci niektorých programov, ktoré dotujú fosílny zemný plyn. Už som spomínal, že investujeme veľa do fosílnych palív, pri zemnom plyne je to naozaj mimoriadne. A to aj napriek odporúčaniam OECD či Európskej únie k výraznej zmene nás, nás tak stále sa snažia potlačiť k tomu, aby sme zmenili v tom systéme daňovom, jednoducho k zmene nedošlo. Dôvodom je, samozrejme, nerealizovanie úprav na zvýšenie rôznych environmentálnych daní a poplatkov a tiež chýbajúca indexácia daňových sadzieb. Áno, samozrejme, môžete povedať, že veď nie sme v tom ojedinelí. Nie, nie sme v tom ojedinelí, nie sme v tom osamote. Pochopiteľne, podobným výzvam v daňovom systéme čelia aj iné krajiny OECD, to je fakt. Napríklad aj boli tam Slovinsko či Estónsko, s ktorými sme sa v histórii tak často porovnávali. Tieto nás už predbehli, lebo aj Slovinsko, aj Estónsko už posilnili úlohu environmentálnych daní vo svojich systémoch a ich podiel sa medzi rokmi 2000 a 2016 viac ako strojnásobil.
No a vedela by o tom vláda Slovenskej republiky, keby s rešpektom a s úctou sledovala viacej svoje analytické útvary. No, ako sme svedkami, tak vlastne tuná si tie analytické útvary a analytické kapacity buď ignorujú, alebo obchádzajú, alebo sa okliešťujú, alebo devastujú.
Tak a takto by sme mohli pokračovať v rôznych ďalších opatreniach v životnom prostredí. Všetci vieme, že tú zmenu musíme podniknúť, že sa musí udiať, a aj napriek tomu dodnes deň všetky tieto, tieto výzvy, ku ktorým nás sa snažia pomknúť alebo inšpirovať svetové organizácie, my vieme, že ich musíme skôr či neskôr aplikovať, ale buď sa ich bojíme, alebo z nich robíme zbytočného strašiaka, presne tak ako strašiaka napríklad z ETS robil minister životného prostredia pred pár týždňami, keď bol predstavovať svoj zákon. Nerobme to, nešírme hoaxy, nestrašme ľudí nejakým zeleným bubulákom, nerobme z Green Dealu a zo zelenej transformácie strašiaka, čerpajme z nej, pretože je tam veľký priestor na to, aby sme, aby sme aj jednak získali finančné zdroje, ale aby sme aj túto krajinu menili k zdravšiemu, bezpečnejšiemu, udržateľnejšiemu a vitálnejšiemu prostrediu.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Dobrý deň vám všetkým prajem, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, ja dnes vo svojej rozprave chcem upozorňovať hlavne na to, že takáto diskusia, aká sa tu vedie v tomto parlamente, v konečnom dôsledku nikomu nepomáha. My z PS prichádzame s veľmi konkrétnou kritikou zlých opatrení, zlých konsolidačných opatrení a ponúkame návody, kde a ako ušetriť, aby to ľudí až tak nebolelo, aby konsolidácia neutlmila ekonomický rast, aby sme sa z konsolidácie mohli otriasť a vyjsť z nej ako štát so zdravou ekonomikou, ktorý dokáže prosperovať a znova konkurovať ostatným krajinám. O tom by mala byť diskusia v tomto pléne.
Konkrétne kritiky konsolidácie tu padli od mnohých mojich predrečníkov, ako aj návrhy, čo by sa dalo urobiť lepšie, a ja nevidím zmysel to opakovať. Čo však musím zdôrazniť, je to, že my v Progresívnom Slovensku netvrdíme, že sa konsolidácia nemusí robiť. My netvrdíme ani to, že sa nedotkne ľudí. My netvrdíme, že sa to dá bez dopadu na ľudí. My veľmi dobre však vieme, že konsolidácia je nevyhnutná a nie je bezbolestná. Ale keď sociálnodemokratická vláda robí opatrenia, ktoré najviac zabolia tých najzraniteľnejších a najslabších, uznajte, že niečo nie je v poriadku. Miesto toho, aby sociálni demokrati šetrili na sebe, tak siahajú do vrecák hlavne tým najzraniteľnejším. Preto na nich dopadne tá konsolidácia najťažšie.
Veď sa pozrite, čo sa deje. Zdravotní odborári varujú, že v nemocniciach nebude mať kto pracovať, už dnes neviete dostať termín na operáciu a čo sa stane vlastne potom?
Únia zamestnávateľov upozorňuje, že do budúcnosti sa s predstavenými opatreniami oberáme o hrubý domáci produkt, oberáme sa o budúce príjmy a znižujeme príťažlivosť našej krajiny pre investorov. Už dlhodobo neprichádzajú k nám žiadne investície, ktoré by mali väčšiu, vyššiu pridanú hodnotu, okrem firiem, výrobných firiem, kde za pásom, musíme dovážať za pásy ľudí zo zahraničia, aby tam mal kto pracovať. A takéto firmy dostávajú našu investičnú pomoc. Takúto budúcnosť chceme pre našu krajinu? A tak by som mohla menovať mnohé konkrétne výhrady odborných a odborových organizácií a ich konkrétnu kritiku.
Pán minister, vy však vôbec nerozmýšľate nad tým, či kritika je odôvodnená, že možno sa dajú veci robiť aj inak. Pre vás, pán minister, je kritika ako červené súkno a neviete reagovať nijako inak, len že za to všetko môžu predchádzajúce vlády z rokov 2020 až 2023, samozrejme, nie tie vaše.
Pán minister, včera ste vo svojej odpovedi na moju faktickú poznámku pre mňa dosť nepochopiteľne zdôraznili a zvýraznili, že som žena a že som členka finančného výboru. Tak, pán minister, som žena a som členka finančného výboru. Nie som však domýšľavá žena a nebudem si domýšľať, čo ste tým mysleli alebo sledovali a možno radšej nedopovedali. V podstate ma to pobavilo, pretože ja naozaj dobre viem, že som žena a že som členka finančného výboru. Pre mňa však bolo oveľa dôležitejšie, čo ste povedali potom, že táram a klamem, ak si dovolím kritizovať čísla o výške dlhu v súvislosti, a v súvislosti s výškou dlhu, ktoré ste vy povedali. A ja k tomu, pán minister, sa vrátim, pretože ak takto vyzerá práca s číslami na ministerstve, tak si plne stojím za tým, čo som povedala, že ak by takto pracovala s číslami akákoľvek firma a takto pristupovala k finančnej analýze a takto by posudzovala svoje finančné zdravie, tak skrachuje.
Pán minister, čísla, ktoré ste odprezentovali... (rečníčka sa obrátila dozadu na predsedajúceho), neviem, či ma pán minister počúva, asi nie, ale budem rada, keď mi na to odpovie a bude ma počúvať.
Pán minister, ja reagujem na vás, ja by som bola veľmi rada, keby ste teraz počúvali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníčkou.) Dobre, čítajte ďalej, pani poslankyňa.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... lebo to sú odborné veci, na ktorých sa nevieme zhodnúť.
Takže ešte raz. Pán minister, čísla, ktoré ste odprezentovali, pokiaľ ide o výšku dlhu pri odovzdaní vašej vlády a znova pri jej prevzatí, tie boli správne. To sú jednoduché čísla, ktoré si nájde každý človek na internete, a s tým som naozaj nemala žiaden problém, nemala som k týmto číslam žiadne výhrady a, prepáčte, naozaj si ich nemusím doštudovať. Ale som veľmi rada, že ste v reakcii na moju faktickú poznámku zopakovali vašu interpretáciu porovnania výšky dlhu a vývoja dlhu v čase. A keď je to naozaj... i keď je to naozaj smutné a zároveň nebezpečné, že takáto interpretácia čísiel, taká zavádzajúca a nepresná interpretácia vychádza z úst ministra financií.
Pán minister, ja by som veľmi zvážila, že či analytik, ktorý vám podsunul takéto niečo a niečo takéto vypočítal, má čo robiť na ministerstve financií. Zopakujem, o akej interpretácii čísiel hovorím. Povedali ste opakovane, že za tri či štyri roky minulé vlády, teda od roku 2020 až 2023, sa vyrobila 50-percentná výška dlhu z toho dlhu, ktorý vznikol medzi rokmi 1993 až 2019, teda za 26 rokov. Ja nepochybujem dokonca ani o tom, že matematicky to máte správne, nekontrolovala som to, lebo to je matematika II. stupňa základnej školy. Na ekonomickej univerzite sa však vyučuje trocha ťažšia matematika a hlavne sa čísla posudzujú v súvislostiach. Faktor času pri takejto interpretácii je kľúčový, a vy ste ho absolútne nebrali do úvahy. To myslíte vážne porovnávať nárast dlhu v čase od roku 1993 do roku 2019 s rokmi 2020 až 2023? Viete vy, pán minister, aká bola výška HDP v roku 1993? Bola štrnásťtisíc... (Reakcia ministra.) Výborne! Takže sa zhodneme. Zhodneme sa, takže budete musieť uznať aj to, že hovorím k veci.
Odhad pre tento rok, pre tých, čo nevedia, je 130-tisíc miliárd. Štrnásťtisíc miliárd a 130-tisíc miliárd. Čistý dlh, alebo o dlhu už nebudem hovoriť, to už by bolo príliš veľa čísel, ale preložím to do ľudskej reči, že vy porovnávate výšku dlhu, keď ľudia si za 30 eur, vlastne za 30 korún slovenských vedeli urobiť v potravinách nákup. Čo dnes kúpite za jedno euro? Takže takto sa porovnávajú a miešajú jablká s hruškami. Ak mi však poviete, že ste to počítali v starých cenách a prepočítali ste to na súčasnú hodnotu, tak poďme hľadať chybu, kde sa tam v matematike chyba stala. Ale ak ste to počítali v bežných cenách, tak to je naozaj miešanie jabĺk s hruškami.
Ja nepreceňujem vzdelanie, pán minister, a vážim si skúsenosti, ale robila som dizertačnú prácu práve z finančnej analýzy a mám dlhoročné skúsenosti s posudzovaním finančného zdravia podnikov. Takže, pán minister, ja netáram. Ja stále budem tvrdiť, že ak by firmy počítali s číslami rovnako ako vy a s nimi takto narábali, tak nemajú budúcnosť. A práve preto mám obavy z prispôsobovania si reality a jej podsúvania verejnosti. Mám strach z klamstiev, ktoré šírite a obviňujete z nich iných.
Moja faktická poznámka včera bola o tom, že si prispôsobujete čísla, ako chcete, bola o tom, že krivíte serióznu štatistiku, čo svedčí buď o úplnom diletanstve, alebo účelovom klamstve. A ja naozaj neviem, čo je horšie. (Reakcia ministra.) Ja som slovo "klamem" nepovedala. Pán minister, môžme si to prehrať, ale dobre... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníčkou.) Poprosím, poprosím, poprosím, poprosím kľud v sále.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... môžte reagovať po mojej rozprave. Ďakujem.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pokračujte, pani poslankyňa.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
Myslím si, že, pán minister, tu zvádzate úplne zbytočné boje, pretože vy by ste mali bojovať za ekonomický rast, za všeobecný blahobyt, mali by ste strážiť výdavky štátu, aby ste tento cieľ a túžbu každého ministra financií v normálnom štáte dosiahli. Ak by ste toľko času, ako venujete výhovorkám, venovali tomu, čo som spomínala, určite by sme sa mali na Slovensku lepšie. Moje obavy z takýchto počtov, takého zjednodušovania reality naozaj vedú k tomu, že sa bojím ďalších dopadov, ktoré ste nedomysleli. Dopadov na životy ľudí, na osud firiem, ktoré dávajú ľuďom prácu a mzdu, dopadov vládnutia vašej vlády na osud tejto krajiny.
Ja sa v podstate teším na vašu, na vašu reakciu, pán minister. Ja žijem, živím v sebe takú nádej, že možno bude vaša odpoveď konštruktívna, že možno pripustíte, že pre zložitosť situácie, v akej sa Slovensko nachádza, a krátkosť času musíte niektoré opatrenia urobiť inak a pozrieť sa na ne z inej perspektívy. Z perspektívy budúcnosti našej spoločnej krajiny.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Takto ste pomohli konsolidovať verejné financie? A robíte to znova a znova vás upozorňujeme na to, že neviete, aké následky napácha takýto rýchly a zbesilý postup v legislatívnej praxi. Traja ministri financií vás varujú, aké to bude mať dopady na spoločnosť, že neprinášate nič. Neprinášate rast, neprinášate prosperitu, len ochudobňujete ľudí a zvyšujete ich životné náklady. Minister Kamenický sa tu chválil, že znižujete DPH na základné potraviny. Na základné potraviny. To je všetko? To je všetko, čo prináša štvrtá vláda Roberta Fica po štyritisíc siedmich dňoch, po trinástich rokoch vlády, že vy ľuďom garantujete základné potraviny na prežitie? Žiadnu nádej do budúcna? Hlavne že ste zvýšili svoje platy, postarali ste sa o to, aby ste boli zabezpečení vy, aby každý v tejto koalícii dostal to, čo potrebuje, aby nejakým spôsobom prežila. A ľuďom garantujete základné prežitie. Po trinástich rokoch vlády! Na toto ste mandát nedostali, kolegovia a kolegyne.
A toto nie je len finančná otázka. Toto je ďalší krok k neslobode. Pretože tým, že zaťažíte rodiny ďalšími výdavkami, ktoré budú musieť zniesť, pretože ste neboli schopní za rok konštruktívne pristúpiť k tomu, aby ste našli vhodné riešenia, ktoré nebudú len hrubou záplatou, ale prinesú riešenie, ktoré bude civilizované a ktoré sa spravodlivo a ktoré prinesie spravodlivé rozdelenie záťaže pre spoločnosť, priniesli ste opäť raz hrubú záplatu, ktorá zaťaží rodiny, ktoré sa budú musieť zaoberať len tým, ako prežijú, ako znesú tieto výdavky, a neostane im čas ani energia na to, aby sa mohli zaoberať svojimi vyššími potrebami. Neostane im čas na to, aby sa mohli zaoberať tým, čo v tejto krajine stvárate, ako im kradnete ich slobodu, ako ničíte túto krajinu nielen v otázke základného prežitia, ale v otázke všetkých verejných služieb. Toto je hanba! Toto je hanba, na ktorú ste mandát nedostali. Zložili ste sľub nie vládnej koalícii, ale ľuďom tejto krajiny, že budete konať v ich prospech. Tak ho začnite napĺňať, alebo choďte od toho!
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, začnem takto. Vláda sa rozhodla, že za dôsledky krízy potrestá radových ľudí. Je to jedno zmätočné rozhodnutie za druhým. Ako povedal môj jeden kolega, táto vláda by sa dala nazvať aj vládou jednodňových rozhodnutí, pretože to, čo platí dnes, už neplatí zajtra. Je to vláda chaosu a zdražovania.
Pre tých kolegov, ktorých zvykne iritovať, keď ich kritizujú ženy, len dodám, že toto sú slová najtalentovanejšieho politika v histórii Slovenskej republiky Roberta Fica. Takto označil vládu Ivety Radičovej, keď sa chystali zvýšiť DPH z 19 na 20 %. Vtedy Robert Fico tiež povedal, že tento krok možno označiť za najhoršie pravicové riešenie, ktorým koaličné strany porušujú predvolebné sľuby, keďže sľubovali dane nezvyšovať. Možno vám to znie povedome, ešte v apríli tohto roku sám Robert Fico toto garantoval. Ak by Robert Fico nestál na čele tejto vlády, myslím si, že tieto slová by sa nebál použiť znova, pretože nič lepšie nevystihuje jeho štvrtú vládu ako tento jeho výrok. Každý deň tu vidíme zmenu v sadzbách DPH, sadzby DPH lietajú od 5 do 23 %. Andrej Danko cez víkend vyhlásil, že sa bude snažiť hľadať kompromisy, aby konsolidácia bola. Minister Kamenický včera sa posťažoval plénu Národnej rady, aké je ťažké byť ministrom v tejto vláde a tvoriť kompromisy, ktoré chce vládna koalícia. A do toho všetkého, aby sme nemali málo a konsolidovali poriadne, Tibor Gašpar a Andrej Danko na dva dni zabavia plénum Národnej rady a konsolidujú nálepky na počítačoch poslankýň Národnej rady.
Robert Fico to nemohol vystihnúť lepšie. Toto je vláda chaosu a zdražovania.
Ja som sa včera, včera som si pozorne vypočula ministra Kamenického a naozaj som sa snažila pochopiť, čo táto vláda touto konsolidáciou zamýšľa. Ale nedozvedela som sa od neho nič, len historický prehľad toho, ako vznikal náš dlh, kto za to môže, kto za to nemôže, prečo musia konsolidovať takto, ako konsolidujú, prečo konsolidujete takto, ako konsolidujete, a posťažoval sa, že opozícia mu nepriniesla dobré návrhy a dobré riešenia. No, pán minister, možno vám poviem novinku, ale my nevládneme spolu, vládna koalícia sa síce rozrastá delením... (Reakcia ministra financií.) Poviete mi to potom vo faktickej. Vládna koalícia sa síce rozrastá delením, ale nie o opozíciu. Tak ak neviete vládnuť, ak to neviete urobiť poriadne, tak to nerobte, to je jednoduché.
A ja by som sa rada možno vyjadrila aj k dopadom tejto konsolidácie a túto diskusiu viedla trochu hlbšie a odborne, ale z toho, čo sme sa dozvedeli včera, z toho, čo povedal minister Kamenický, a z toho, čo zaznelo vo verejnom éteri cez víkend, ani ja, ani vy, ani minister Kamenický nevie, ako bude konsolidácia na konci dňa vyzerať. A to už sme v druhom čítaní! To isté sa dialo pri konsolidácii... novele trestných... to isté sa dialo pri novele trestných kódexov. Expresne rýchlo ste schválili zmeny v trestných kódexoch. My sme vás vtedy upozorňovali na to, že robíte to rýchlo, robíte to zbesilo a nikto nevie predpokladať, čo to prinesie. A čo to prinieslo v kontexte konsolidácie? Prinieslo to to, že nezaplatenie dane do 20-tisíc eur nebude trestným činom.
Takto ste pomohli konsolidovať verejné financie? A robíte to znova a znova vás upozorňujeme na to, že neviete, aké následky napácha takýto rýchly a zbesilý postup v legislatívnej praxi. Traja ministri financií vás varujú, aké to bude mať dopady na spoločnosť, že neprinášate nič. Neprinášate rast, neprinášate prosperitu, len ochudobňujete ľudí a zvyšujete ich životné náklady. Minister Kamenický sa tu chválil, že znižujete DPH na základné potraviny. Na základné potraviny. To je všetko? To je všetko, čo prináša štvrtá vláda Roberta Fica po štyritisíc siedmich dňoch, po trinástich rokoch vlády, že vy ľuďom garantujete základné potraviny na prežitie? Žiadnu nádej do budúcna? Hlavne že ste zvýšili svoje platy, postarali ste sa o to, aby ste boli zabezpečení vy, aby každý v tejto koalícii dostal to, čo potrebuje, aby nejakým spôsobom prežila. A ľuďom garantujete základné prežitie. Po trinástich rokoch vlády! Na toto ste mandát nedostali, kolegovia a kolegyne.
A toto nie je len finančná otázka. Toto je ďalší krok k neslobode. Pretože tým, že zaťažíte rodiny ďalšími výdavkami, ktoré budú musieť zniesť, pretože ste neboli schopní za rok konštruktívne pristúpiť k tomu, aby ste našli vhodné riešenia, ktoré nebudú len hrubou záplatou, ale prinesú riešenie, ktoré bude civilizované a ktoré sa spravodlivo a ktoré prinesie spravodlivé rozdelenie záťaže pre spoločnosť, priniesli ste opäť raz hrubú záplatu, ktorá zaťaží rodiny, ktoré sa budú musieť zaoberať len tým, ako prežijú, ako znesú tieto výdavky, a neostane im čas ani energia na to, aby sa mohli zaoberať svojimi vyššími potrebami. Neostane im čas na to, aby sa mohli zaoberať tým, čo v tejto krajine stvárate, ako im kradnete ich slobodu, ako ničíte túto krajinu nielen v otázke základného prežitia, ale v otázke všetkých verejných služieb. Toto je hanba! Toto je hanba, na ktorú ste mandát nedostali. Zložili ste sľub nie vládnej koalícii, ale ľuďom tejto krajiny, že budete konať v ich prospech. Tak ho začnite napĺňať, alebo choďte od toho!
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Hlina, ďakujem za vystúpenie veľmi pútavou formou to, čo sa, čo sa tu deje. Pre nich je to síce ako hrach na stenu, ale tak čo už narobíme. Ale jednu vec som vám chcel ešte povedať. Zatiaľ to tu nepadlo, taký akože zlatý argument všetkých, však, však zlepšíme výnos z výberu daní. Tak už máme aktualizovaný výber efektívnej daňovej sadzby na DPH za prvý kvartál. Poviem vám, štvrtý kvartál ´23, teda vtedy ako nastúpili, 15,89 %, prvý kvartál ´24, 15,55, teda skoro štyri desatiny percenta. Tak rátajte, keď jedno percento HDP je pol miliardy, tak sa bavíme už o, už o stovkách miliónov eur, o koľko majú nižší výnos z výberu DPH.
Teda dopĺňa to, dopĺňa to na makročíslach tie storky, ktoré ste tuná povedali v rozprave veľmi pekne.
Vďaka.

Ďakujem, kolegovia, za obe faktické. Je mi ľúto, že som nedostal žiadnu faktickú od koaličných poslancov, poslankýň, že by mi teda povedali, kto za tým balíčkom naozaj stojí z tých odborných kruhov a podporuje ho, tak budeme ďalej pracovať s predpokladom, že nikto. Okrem súčasnej koalície.
No a teda, Števo, k tej tvojej predstave, áno, príde mi to veľmi, veľmi úsmevná predstava, ale opäť, opäť sa vrátim k tomu, že to je, je to proste makačka. Svojho času ministerstvo vnútra malo aj v informatizácii taký imidž, že si môže dovoliť všetko, no a chcelo to trochu zapracovať a makať a trochu politického výtlaku a už si nemohlo dovoliť všetko. Jednoducho muselo otvoriť svoje knihy a muselo nechať ministerstvo informatizácie špárať sa v tých číslach. A toto by mal robiť pán minister Raši, ale sa mu nechce.
No a k tej vašej poznámke, pán poslanec Dostál, áno, aj ja to vnímam, že naozaj za týmto balíčkom nestojí nikto z odborných kruhov, nikto zo zamestnávateľských kruhov, ani z tých odborárskych kruhov, ktoré tradične vám držali veľmi palce. Rúca sa vám to ako domček z karát a ja si myslím, že aj preto ste nervózni, a preto sa chcete tohto čím skôr zbaviť, pretože cítite, že za vami už nestoja ani vaši voliči v tomto. Že si uvedomujete, akú drahotu sem prinesiete na budúci rok, že si uvedomujete, čo spôsobíte tým brzdením ekonomického rastu, že tá budúcoročná konsolidácia bude ešte bolestivejšia, a preto sa toho chcete čím skôr zbaviť a čím skôr to mať z krku. A nech sa už na koaličnej rade nejak dohodnú a snažíte sa nejak tým voličom zalepiť oči nejakými úľavami z DPH tu, z DPH tam, no dobre, ale potom musíme nájsť peniaze, no tak buchneme to zase na podnikateľov. Jednoducho akokoľvek to krájate, pokiaľ nezačnete od šetrenia na sebe, tak tá konsolidácia jednoducho nebude mať želaný efekt.
A kľudne o rok sa môžme vrátiť a môžme si povedať, že či sme mali v tomto pravdu.
Ďakujem pekne.

Vďaka, Jano, že si takto veľmi konkrétne nasvietil na konkrétne opatrenia, ktoré by mohol minister financií robiť.
On ťa síce moc nepočúval, on sa tam celý čas rozpráva. Ale hej, presne tak a možno by som, teda som nad tým ešte tak rozmýšľal počas vystúpenia, že však minister financií povedzme že aj má tie kapacity, však ľudia na ministerstve akože by možno si plnili svoju úlohu, ale predstavujem si, ako minister Kamenický príde za doktorom ministrom Rašim a teraz sa tak dohodnú, že tak ide sekať tú vatu a že tie IT-čkové zmluvy už budú teda bez predraženia a ich všetky znížia a potom pôjdu spolu za ministrom Šutajom Eštokom, čo je teda najväčšie IT-čkové ministerstvo, ako tam dohodnú zlacnenie tých ďalších IT systémov.
Alebo pôjdu spolu za ministrom Tarabom, a teda mu tam ukážu, že má predražené právnické služby v hodnote desiatok miliónov eur a že teda to by mohol zosekať, pretože treba naškrabkať každý milión. No znie mi to ako science fiction. A možno minister financií by aj, možno by aj chcel, ale na toto politický výtlak nemá, jeho koaliční kolegovia z vlády si tieto svoje milióniky u seba postrážia a takúto úlohu v skutočnosti ani nikdy nebrali vážne.

vymazať

.