Dobré ráno, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, počul som opakovane pri tejto diskusii v tomto pléne, že veď prineste nejaké riešenia, tak urobím svoje maximum, aby nejaké riešenia na inšpiráciu boli, aj keď teda ťažko predpokladať, že či tie inšpirácie od opozície tu niekto berie vážne, seriózne a či vôbec načítavate, a ťažko je predpokladať, že vlastne čo budeme zajtra schvaľovať a ktoré budeme schvaľovať,...
Dobré ráno, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, počul som opakovane pri tejto diskusii v tomto pléne, že veď prineste nejaké riešenia, tak urobím svoje maximum, aby nejaké riešenia na inšpiráciu boli, aj keď teda ťažko predpokladať, že či tie inšpirácie od opozície tu niekto berie vážne, seriózne a či vôbec načítavate, a ťažko je predpokladať, že vlastne čo budeme zajtra schvaľovať a ktoré budeme schvaľovať, lebo to sa mení z minúty na minútu, celá táto konsolidačná záležitosť a je to akože jazda, že spustíme sa z kopca a uvidíme, kde pristaneme. Ale každopádne, aby som bol vecný, tak okrem tých všetkých dôvodov, ktoré už uviedol napríklad kolega Kišš a iní moji kolegovia a kolegyne, si dovolím spomenúť ešte ďalší dôležitý veľký dôvod, pre ktorý navrhovanú konsolidáciu ja osobne teda nepovažujem za dobre pripravenú.
Pohľad a prístup ministerstva financií k rozpočtu, ku konsolidácii, k ekonomike, sa za vyše pätnásť rokov hádam neposunul ani o kúsok, ani o nanometer. Znova a znova a znova vidíme rovnaký prístup, skostnatelý, bez inovácie, bez kreativity, bez akejkoľvek zmeny, hoci na Slovensku ešte stále je možné, a nielen na Slovensku, vlastne aj v tomto pléne, v tomto parlamente, čo je absolútne hanebné, stretnúť ľudí, ktorí nieže neveria, ale popierajú, že existuje nejaká klimatická kríza alebo zmena, tak v zahraničí sledujeme, ja teda intenzívne, s veľkým nadšením a pozorne zodpovedné vlády, ktoré konajú, a nieže konajú tu a teraz, ony konajú už desaťročia a konajú na základe faktov, dát, čísel a vedeckého poznania. A tu nejde len o transformáciu energetiky, výroby či spotrebiteľského správania, ponuky. Ide o prístup k vode, k pôde, vzduchu, ale ide, samozrejme, a to je vlastne na programe dnešného dňa, aj o zásadnú zmenu v ekonomickom prístupe.
Vojtěch Pecka, môj obľúbený sociológ, možno poznáte, možno nie, on sa venuje práve štúdiu sociologického aspektu klimatickej zmeny. Žije, aj napriek tomu teda, že je z Českej republiky, tak žije na východe Slovenska a ja mám veľmi rád jeho príspevok a veľmi často sa k nemu vraciam, v ktorom rozpráva o tom, že aj napriek tomu, že teda Prešov je okresné mesto, tak on musí vlakom, keď cestuje domov, prestupovať v Kysaku. A keď zisťoval medzi miestnymi, že prečo nejazdia vlaky priamo do Prešova, tak podľa rozprávania miestnych je to preto, že v čase rozvoja železnice bolo v Prešove silné tovarišstvo furmanov a tí si presadili, že do Prešova teda nepôjde priame spojenie a furmani síce napokon museli ustúpiť pokroku, no, žiaľ, tá základná škoda sa už stala a nič sa nezmenilo do dnešného dňa, lebo keď idete, tak ten Kysak tam stále je.
A prečo o tom rozprávam? Rozprávam o tom preto, lebo neschopnosť správne reagovať na zmeny okolo nás a vo svete nás už teraz veľa stojí a bude nás stáť čoraz viac. Ak nebudeme flexibilní, ak nebudeme reagovať, ak nedokážeme byť tými, ktorí inovácie prinášajú, tak mali by sme si minimálne trošku pootvoriť, ak nie maximálne otvoriť myseľ na posúdenie užitočnosti byť rýchlejší, flexibilnejší v adaptácii a v implementácii, nebyť skostnatení, nebyť apatickí, reakcionárski, nelipnúť pri všetkej úcte na sedliackom rozume, keď máme k dispozícii vedu a dáta. A tu sa dostávame ku klimatickej kríze, ktorá, ktorej vplyvom sa už dnes vo svete v moderných spoločnostiach mení priemysel a mení sa poľnohospodárstvo, a presne takto by na nové postupy malo reagovať aj ministerstvo financií, pretože snažiť sa vtesnať súčasnosť a aktuálnu situáciu do nejakých zastaraných tabuliek a vzorcov je absolútne nemožné. A preto chcem vo svojom vystúpení položiť pár otázok na zamyslenie.
Tá prvá, zásadná je, že pri všetkom tom vedomí, že prečo stále Slovenská republika dotuje fosílne palivá a prečo sú naše environmentálne dane stále jedny z najnižších v Európskej únie, únii, pardon.
Opriem sa o dáta, keď o nich rozprávam, tak chcem ísť príkladom, Inštitút hospodárskych analýz predstavil v roku 2023 svoj iniciatívny materiál, volá sa Ako dotujeme fosílne palivá. Ten bol pripravený aj vypracovaný na základe požiadavky Štatistického úradu Slovenskej republiky. No a v procese prípravy tohto materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022... Páni, prepáčte, páni, prepáčte, trošku ma vyrušujete. Ďakujem.
V procese prípravy materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022 identifikovaných 30 konkrétnych opatrení, ktoré spĺňajú definíciu dotácie fosílnych palív v zmysle metodiky OSN. Výška týchto dotácií dosiahla priemernú hodnotu 307 mil. eur ročne plus, hej? Z toho 95 % predstavovala priama podpora a daňové úľavy a 5 % nepriama podpora. Z tejto celkovej sumy 307 mil. eur v dotáciách do fosílnych palív stále povedzme že značná časť dodnes ostáva v platnosti, a ja sa pýtam prečo, z akého dôvodu. Aký je ten konkrétny dôvod, že toľkoto verejných financií stále futruje táto krajina do škodlivého biznisu a do škodlivých riešení.
Na druhej strane máme nedostatočné príjmy z environmentálnych daní, v tomto prípade Inštitút pre stratégie a analýzy vo svojej správe uvádza, že, citujem, za poslednú dekádu podiel environmentálnych daní v daňovom mixe Slovenska každoročne klesal. V roku 2022 bol o 2,4 percentuálneho bodu nižší ako v roku 2013. V pomere k HDP je podiel príjmov z environmentálnych daní stabilnejší, hoci v roku 2022 medziročne klesol o 0,38 percentuálneho bodu a v absolútnom vyjadrení príjmy z environmentálnych daní klesali v roku 2022 medziročne o 160, 196 mil. eur na 2,2 mld. eur, čiže o 8 %. Najväčšiu časť príjmov z environmentálnych daní tvorí daň z energie, je to 89 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Podiel prímov z dane zo znečistenia, napríklad zo skládkovania odpadov a zo zdrojov, čiže napríklad z ťažby nerastných surovín, je menší ako jedno percento. A daň z dopravy, napríklad za registračné poplatky, tvorí 9 %, a to je výrazne menej, ako je priemer Európskej únie, ktorý je aj aktuálne na hranici 19 %, Maďarska, s ktorým sa tak často porovnávame, 28 %, či Rakúska 42 %, my sme na deviatich percentách.
Pre zvýšenie podielu environmentálnych daní na HDP a na daňovom mixe odporúča Európska komisia Slovenskej republike viac stimulovať ekologické inovácie a investície prostredníctvom rôznych grantov a daňových úľav, máme tam veľký priestor na zlepšenie.
Rovnako môžem spomenúť hodnotiacu správu OECD, o ktorej minister Taraba opakovane pri rôznych príležitostiach povedal, ale tak ten jeden záznam na tlačovej konferencii, že keby túto správu písal on sám, tak by nenapísal nič iné, hej, že napísal by to isté. Tak teda, keď je to správa, ktorú tak adoruje, rešpektuje minister Taraba, tak hádam je tam priestor, aby sme si z nej zobrali nejaké, v angličtine sa hovorí takeaways, tak táto správa hovorí o tom, že Slovensko by malo zásadne pokračovať v reforme zelených daní. Daňové zaťaženie sa podľa hodnotenia nepresunulo zo zaťaženia práce na zdanenie činnosti škodlivých pre životné prostredie, ako by bolo, samozrejme, žiaduce. Napríklad ceny uhlíka z cien povoleniek v rámci systému ETS a so spotrebných daní z palív sú v porovnaní s krajinami Európskej únie naďalej nízke. Podľa OECD neposkytujú konzistentné stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov v rôznych palivách a v odvetviach. Príjmy z daní z motorových vozidiel a zo znečistenia a zo zdrojov sú tiež pod európskym priemerom a napriek tomu, že tieto fakty sú známe už roky, poťažmo desaťročia, žiadna z vlád Roberta Fica s týmto nič doteraz neurobila.
V oblasti odpadového hospodárstva sa priam núka zvýšenie skládkovej dane tak, aby lepšie odrážala rôzne externé environmentálne náklady jednotlivých daňových základov. Toto by pomohlo podporiť aj odklon odpadu zo skládok a všetci vieme, že to je na Slovensku viac ako žiadané.
Ďalej, opäť odpadové hospodárstvo, doplnková daň zo spaľovania odpadu by pomohla motivovať predchádzaniu a vzniku odpadu, kompostovaniu, recyklácii materiálov.
Napokon je potrebné zásadne reformovať stimuly, ktoré poškodzujú biodiverzitu, máme s ňou veľký problém, s jej úbytkom. Určité rozpočtové podporné opatrenia a daňové zaobchádzanie napríklad v prípade syntetických hnojív, pesticídov, aby sa vytvorili silnejšie stimuly na ochranu a na udržateľnejšie využívanie biodiverzity. (Rečník sa pozrel na bočnú svetelnú tabuľu v sále.) Kontrolujem si, aby som stihol povedať všetko.
Štátna podpora škodlivá pre klímu... musím v čase a v priestore krátiť. Štátna podpora škodlivá pre klímu aj pre životné prostredie je dodnes deň poskytovaná v rámci niektorých programov, ktoré dotujú fosílny zemný plyn. Už som spomínal, že investujeme veľa do fosílnych palív, pri zemnom plyne je to naozaj mimoriadne. A to aj napriek odporúčaniam OECD či Európskej únie k výraznej zmene nás, nás tak stále sa snažia potlačiť k tomu, aby sme zmenili v tom systéme daňovom, jednoducho k zmene nedošlo. Dôvodom je, samozrejme, nerealizovanie úprav na zvýšenie rôznych environmentálnych daní a poplatkov a tiež chýbajúca indexácia daňových sadzieb. Áno, samozrejme, môžete povedať, že veď nie sme v tom ojedinelí. Nie, nie sme v tom ojedinelí, nie sme v tom osamote. Pochopiteľne, podobným výzvam v daňovom systéme čelia aj iné krajiny OECD, to je fakt. Napríklad aj boli tam Slovinsko či Estónsko, s ktorými sme sa v histórii tak často porovnávali. Tieto nás už predbehli, lebo aj Slovinsko, aj Estónsko už posilnili úlohu environmentálnych daní vo svojich systémoch a ich podiel sa medzi rokmi 2000 a 2016 viac ako strojnásobil.
No a vedela by o tom vláda Slovenskej republiky, keby s rešpektom a s úctou sledovala viacej svoje analytické útvary. No, ako sme svedkami, tak vlastne tuná si tie analytické útvary a analytické kapacity buď ignorujú, alebo obchádzajú, alebo sa okliešťujú, alebo devastujú.
Tak a takto by sme mohli pokračovať v rôznych ďalších opatreniach v životnom prostredí. Všetci vieme, že tú zmenu musíme podniknúť, že sa musí udiať, a aj napriek tomu dodnes deň všetky tieto, tieto výzvy, ku ktorým nás sa snažia pomknúť alebo inšpirovať svetové organizácie, my vieme, že ich musíme skôr či neskôr aplikovať, ale buď sa ich bojíme, alebo z nich robíme zbytočného strašiaka, presne tak ako strašiaka napríklad z ETS robil minister životného prostredia pred pár týždňami, keď bol predstavovať svoj zákon. Nerobme to, nešírme hoaxy, nestrašme ľudí nejakým zeleným bubulákom, nerobme z Green Dealu a zo zelenej transformácie strašiaka, čerpajme z nej, pretože je tam veľký priestor na to, aby sme, aby sme aj jednak získali finančné zdroje, ale aby sme aj túto krajinu menili k zdravšiemu, bezpečnejšiemu, udržateľnejšiemu a vitálnejšiemu prostrediu.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis