MediaPortál NRSR - Videokanál

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2025 9:33 - 9:33 hod.

Štefunko Ivan

Ďakujem veľmi pekne Ingrid, za tento prejav, lebo tento prejav pripomenul našim akože sociálno-demokratickým poslancom, ale dokonca aj kresťansko-demokratickým poslancom, že ak štát alebo poslanci pripustia pri debate o školskom zákone, že segregácia je v zásade okay, tak priznáva a chudák minister školstva si to musí vypočuť, ale priznáva, že iné rezorty zlyhávajú. Rezorty, ktoré majú akože sociálno-demokratické strany v moci. To znamená, že...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 17.10.2025 12:19 - 12:19 hod.

Kosová Ingrid

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady, či podpredseda, vážený pán minister, dneska sme už dosť komunikovali teda o tom, akým spôsobom je prijímaný celý balík týchto školských zákonov a ja napriek tomu na úvod považujem za potrebné pripomenúť, že tu nejde v podstate len o prijímanie tohto balíka, ale celá táto politická scéna pripomína skôr takú reality šou súčasnej vládnucej koalície. Skôr je to...

Zobrazit prepis

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady, či podpredseda, vážený pán minister, dneska sme už dosť komunikovali teda o tom, akým spôsobom je prijímaný celý balík týchto školských zákonov a ja napriek tomu na úvod považujem za potrebné pripomenúť, že tu nejde v podstate len o prijímanie tohto balíka, ale celá táto politická scéna pripomína skôr takú reality šou súčasnej vládnucej koalície. Skôr je to reality šou ako nejaká seriózna správa vecí verejných, pretože keď si to tak vezmete, tak každý deň prichádzajú nejaké nové zvraty, nejaký mediálny cirkus, každý deň sme konfrontovaní s nejakými osobným konfliktmi a emotívnymi tlačovkami dezinformátorov a všetko toto v podstate len prekrýva skutočné problémy tejto krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. A zatiaľ čo sa verejnosť baví na týchto fraškách, tak ministerstvo školstva prichádza naozaj s veľkolepým zámerom meniť zákon o vysokých školách.
Dneska to tu už bolo spomenuté, myslím, že to hovoril pán Šmilňák, ktorý teda ocenil pána ministra, že je naozaj dobrým marketérom a ja v tomto s ním musím naozaj súhlasiť, aj keď asi marketing mu robí nejaký jeho poradca. A keď už robí teda tú reformu ako jediný z celej vlády, tak si povedal, že viete čo, nech je poriadna tá reforma, nech je to od materských škôl až po vysoké školy. Je jedno, že to teda bude menej implementovateľné, že to bude chaos, že to bude neefektívne alebo že to vyvolá kontroverzné reakcie, to proste nevadí. Hlavne nech je to bomba, nech je to veľkolepé a nech si to všetci zapamätáme. A musím uznať, že túto reformu si určite zapamätajú aspoň súkromné a cirkevné školy, teda určite.
Čo sa týka zmeny vysokoškolského zákona, tak tuná ministerstvo sľubuje naozaj prevratné reformy, flexibilitu, prepojenie s praxou, nové formy vzdelávania. No najzávažnejšie na tom všetkom je, že z môjho pohľadu a z pohľadu mnohých odborníkov tejto krajiny, ktorí sa zaoberajú vysokým školstvom, hovoria, že vysoké školstvo netrpí nedostatkom legislatívy. To nie je ten hlavný problém vysokých škôl, ale trpí schopnosťou implementovať už existujúce pravidlá.
Takže ten prvý citát alebo prvé heslo toho, čo tu chcem dneska povedať, je, že problém nie je legislatíva, ale neschopnosť legislatívu správne implementovať. Pravda je, že by stačilo naozaj len použiť už existuje nástroje a konečne začať využívať to, čo ten legislatívny zákon už existujúci umožňuje a prostredníctvom akreditačných agentúr uplatňovať a kontrolovať to, čo by teda tie vysoké školy mali robiť. Pretože problém nie je, že by chýbal zákon a pravdou je, že my tých zákonov a tých noviel už máme naozaj viac než dosť, problém je to, že všetky tie reformy, ktoré tu boli doposiaľ, nikto poriadne neuviedol do praxe. A ja som tu už stála niekoľkokrát a pripomínala som, že už v roku 2022 prebehla rozsiahla novela zákona, ktorá významne menila najmä spôsob financovania a kvality vysokých škôl, a teraz tu máme po troch rokoch ďalšiu novelu miesto toho, aby sme sa naozaj pozreli na to, ako táto legislatíva, ktorá dosť významným spôsobom zasiahla do vysokého školstva, bola implementovaná a čo nám priniesla. To sa nestalo. Tak miesto toho tu máme úplne nový akože zbrusu, nový v úvodzovkách, zákon. Čiže pridávame do zákona len ďalšie a ďalšie detaily, pričom hrozí, že to aj tak znova bude neinplementovateľné a ešte k tomu tento zákon bude aj zložitejší a menej flexibilný a tým pádom aj menej funkčný.
To, čo je problematické, je, že už tento existujúci zákon predsa umožňoval, aby sa to, čo tvrdí ministerstvo a čo pridáva do tohto zákona, uplatňovalo. Týka sa to napríklad tých krátkych programov. Veď tie boli, už mali teda možnosť podľa súčasnej legislatívy, ktorá je zatiaľ platná, aby boli nahradený. Alebo takzvané zavádzanie profesijne orientovaných bakalárskych programov. To už tiež je možné podľa súčasnej legislatívy. Alebo nahradenie klasických textových záverečných prác, ktoré tak, výstupmi teda z reálneho prostredia, ktoré tak bombasticky pán minister oznamoval na tlačových konferenciách, to predsa tiež je už dneska možné urobiť. To, čo my potrebujeme v prvom rade urobiť, je, že potrebujeme aktualizovať akreditačné štandardy a nie znova prepisovať zákon. Inými slovami, aby som to povedala jednoducho, absolútne netreba vymýšľať alebo kupovať nový bicykel, stačí nasadnúť už na ten, ktorý máme v garáži dva roky.
Druhá vec je, ako sa posudzuje kvalita prostredníctvom akreditačnej agentúry. Všetci určite viete, alebo aspoň tí, ktorí sa tým intenzívne zaoberáte, že v marci tohto roku prebehla v rámci akreditačnej agentúry kontrola hodnotenia kvality vysokých škôl a na základe nej by sme si mohli povedať, že máme naozaj super výnimočné vysoké školy, pretože z tých tridsiatich troch vysokých škôl len šesť z nich vykázalo nedostatky. A tie boli väčšinou formálne, ktoré je možné odstrániť do šiestich mesiacoch. Boli tam len také drobnosti akože chýbal nejaký dokument na web stránke alebo niekde nebolo niečo preložené, alebo chýbali nejaké všeobecné kritériá na obsadzovanie funkčných miest profesorov a docentov a to je všetko. Ja sa pýtam, ako je to možné, že potom nám odchádza toľko veľa mladých ľudí, ktorí sa sťažujú, že naše vysoké školstvo nie je kvalitné? Je problém v propagácii alebo v čom je vlastne problém? A prečo potom majú naše vysoké školy takú mizernú reputáciu v medzinárodnom porovnaní, ak teda akreditačná agentúra nenašla žiadne pochybenia? Napríklad slovenská, naša najlepšia slovenská Univerzita Komenského v Bratislave je podľa najsledovanejšieho šanghajského rebríčka len v prvej deväťstovke, čo si teda myslím, že to nie je žiadny výnimočný úspech. A ostatné univerzity, tak tie, tie nedobehli ešte ani na štart.
To znamená, že je to nejaký bludný kruh, kde nám mnohí ľudia, ktorí sú v akademickej obci, tvrdia, že naše vysoké školy sú špičkové, akreditačná agentúra zistila, že vlastne nemáme nejaké výrazné pochybenia a politická reprezentácia sa snaží legislatívne ukotvovať rôzne zmeny na to, aby pretrhla tento začarovaný kruh, lebo ho nevie pretrhnúť. Ale ja mám pocit, že my tu iba zatvárame oči pred tým, čo nefunguje, a snažíme sa dostať do legislatívy niečo, čo by už dávno mohlo fungovať, lebo na papieri zrejme všetko vyzerá lepšie. Takže sme si vytvorili nejaký pohodlný sebaklam o tom, aké kvalitné naše univerzity sú, a pritom v medzinárodných rebríčkoch naše univerzity zapadajú prachom.
To, čo je problematické a z čoho sa nevieme nejakým spôsobom dostať, je centralizácia a uzavretosť akademického prostredia. Ak chceme zvrátiť trend nízkej kvality vysokých škôl, tak to, čo v prvom rade nám hovorí zahraničie, že potrebujeme urobiť, je, že potrebujeme otvoriť tieto univerzity na to, aby lákali nielen študentov, ale naozaj aj špičkových odborníkov, a preto potrebujeme aj vedenie, ktoré reprezentuje všetkých aktérov a nie je len pod nejakou kontrolou úzkej skupiny ľudí. Dobre riadené univerzity potom naozaj lákajú aj špičkových akademikov zo zahraničia, ktorí potom prinášajú inovatívne myšlienky a zlepšujú kvalitu výskumu a zvyšujú tak aj prestíž tých univerzít a tým vlastne získavajú potom všetky strany. Keby to takto fungovalo na Slovensku, tak by sme získali aj my. Otázka je, prečo to nefunguje? O tom by sme mohli povedať, že zvrátime ten odliv zrejme talentov, pretože by aj naši študenti mohli sa stať výskumnými pracovníkmi, zostávali by na našich univerzitách a rozvíjali by ten potenciál tu a neodchádzali by do zahraničia. Lenže ja mám pocit, že aj táto novela, aj tie, teda nový vysokoškolský zákon, lebo to nie je novela, ale aj tie predchádzajúce zásahy, ktoré tu počas týchto dvoch rokov malo ministerstvo do vysokoškolského zákona, ide úplne opačným smerom, pretože ak si spomínate, tak pri poslednej novelizácii, myslím, že to bolo minulý rok, tak tam namiesto otvorenosti sa zmenilo zloženie správnych rád vysokých škôl tak, aby ich opäť ovládali ľudia, ktorí sú komfortní s pohľadom a záujmami ľudí z vnútra. My sme to vtedy aj pripomienkovali. A zmenia sa tam pomery. Ono kývate hlavou, ale tak odborníci hovoria niečo úplne iné, pán minister. A potrebná nadpolovičná väčšina zostala aj v tomto novom zákone v rukách členov ľudí zastupujúcich vnútorné prostredie akademickej obce, aspoň tak to vidím, a tak isto je to predĺženie funkčného obdobia rektorov. To ste presadili dokonca cez pozmeňovací návrh pána Lučanského, to ani nebolo novelizovaním vysokoškolského zákona, ale len nejakým pozmeňovacím návrhom. A teraz to zostalo aj v tomto, v tejto podobe zákona rovnako. A nech sa na mňa nikto nehnevá, to je osobná vec, ani nechceme na nikoho útočiť, ale je pravda, že je to šité na existujúcich rektorov, ktorí si chcú zachovať dlhodobejšie svoje funkčné obdobie a to z toho vnútorného prostredia akademického vám povie mnoho ľudí, že to takto jednoducho je a že to prostredie akademické je uzavreté. A mám pocit, že politickí reprezentanti sa jednoducho boja bojovať proti akademickému prostrediu takým spôsobom, aby akademické prostredie otvorili. Akože mali by sme si naliať čistého vína, že je to veľmi určite ťažká vec, ale aj pre rozvoj našich univerzít veľmi dôležitá vec.
Ale uzavretá tá centralizácia nie je samozrejme jediný problém vysokoškolského zákona, pretože ďalším problémom sú akademické slobody. Napríklad centrálne stanovenie minimálneho počtu kreditov v jednotlivých etapách štúdia bolo tiež mnohými odborníkmi pripomienkované z hľadiska toho, že to ignoruje realitu diverzity študijných programov. Povedzme si ale pravdu, že keď sa na tým zamyslíme, tak je to naozaj ten garant programu, ktorý by nemal byť len nejakou hlavičkou, meno v hlavičke teda študijného programu, ale mal by to byť ten, kto teda rozumie obsahu náročnosti aj cieľom štúdia, a preto univerzity by prvom rade mali mať slobodu v tom, aby rozhodovali, čo ich študenti potrebujú, a nie, aby čakali na nejaké normatívne pokyny od ministerstva, ktoré potom narážajú vlastne na ich autonómiu.
To s tým súvisí potom, samozrejme, aj tá byrokratizácia a dlho sa rozprávame o tom, že je teda potrebné debyrokratizovať školstvo, ale v tomto prípade práve keď nový vysokoškolský zákon prenesie ďalšiu záťaž, nové predpisy, nové štatúty a ešte aj rôzne metodické nejasnosti, no tak potom asi to tiež stráca svoj zmysel a to, čo ministerstvo deklaruje. A povedzme si pravdu, kvalitný pedagóg alebo výskumník má dnes už viacej Excelov ako prednášok. Čiže namiesto reálneho posilnenia týchto kapacít a namiesto podpory týchto ľudí, tak ich iba valcujeme ďalším byrokratickým buldozérom. A pravdou je, že odborníci, ktorí pôsobia na akademickej pôde, nám neodchádzajú kvôli legislatíve, ale práve preto nám odchádzajú, lebo ich práca je zaťažená vecami, ktorými by nemusela byť, ich práca je podhodnotená a je neocenená a ešte aj zaťažená aj tou administratívou, ako som spomínala.
Vrátim sa teraz k začiatku, poviem asi ďalšie heslo, že podľa mňa tento zákon absolútne neprináša reformu, pretože v podstate neprináša nič nové, čo by sa už predtým nedalo zákonom realizovať, okrem nejakých maličkostí. Aleže je to skôr nejaké alibi pre ministerstvo, pretože my v podstate len sme recyklovali tie nápady v tomto zákone, ktoré už naozaj existovali, nazývame ich reformami a tvárime sa, že riešime problémy. Ale nový zákon nikdy nevyrieši to, že niekto si nerobí svoju prácu dobre. Nevyrieši to, že naše univerzity nezabezpečujú napríklad podporu všetkým študentom, to tam napríklad vôbec neriešite. Nové, naše univerzity nezabezpečujú napríklad podporu znevýhodneným ľuďom,. v minimálnej miere, máme 1 % žiakov so špeciálno výchovno-vzdelávacími potrebami, čo je v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré sa naozaj podpore študentov venujú, mizerne málo.
Študenti sa sťažujú na to, že nemajú dostatok informácií. Študenti sa sťažujú na neatraktívne akademické prostredie. A teraz nehovorím len o moderných internátoch a infraštruktúre, teraz hovorím najmä o kvalitnom vzdelávaní. A, samozrejme, aj v tom ďalšom živote študentskom, ktoré teda označujú za nevýhodné.
Na to, aby sme zlepšili tú kvalitu vo výučbe, aj v každodennom živote študentov, tak my potrebujeme aby tí ľudia, ktorí tam sú, naozaj mali vôľu, ale nielen vôľu, ale aj schopnosť a odvahu riešiť problémy tam, kde sa dejú. Nám na Slovensku absolútne chýba dlhodobo vízia posilnenia podporných služieb, ktoré by napríklad znižovali drop out. Totálne nám chýba podpora duševného zdravia. Čo sa týka integrácie marginalizovaných skupín alebo zahraničných študentov, to už ani nehovorím. 0,3 % žiakov, ktorí sú z MRK prostredia, alebo teda Rómov, lebo z MRK tam asi ani nie ani jeden.
Podľa mňa práve týmito nedostatočnými podpornými službami tých študentov na univerzitách my úplne premrhávame ľudský potenciál, ktorý tu už máme, napríklad aj vrátane akademikov z Ukrajiny, ktorých sa nenájdete. Čiže namiesto nových paragrafov by sme skôr privítali, keby tu vznikol nejaký reaudit internacionalizácie vysokých škôl. Ako ak ste cez inštitút dokázali urobiť štúdiu o tom, v akom stave sú súkromné školy a koľko ich je a podobne, no tak takýto reaudit vysokých škôl by tiež bol potrebný urobiť. Mohli by sme identifikovať dobrú prax, pripraviť pilotné programy a poskytnúť, samozrejme, alebo hľadať teda prostriedky na ich implementáciu. Účasť na medzinárodných veľtrhoch, ktoré, s ktorými sa roztrhlo vreca za tejto vlády, je síce vítaná, to nehovorím, že nie, ale podľa mňa sa vytráca ten zmysel, keď doma nevieme tieto príležitosti systematicky rozvíjať.
Takže s tým súvisí, že sa treba vrhnúť aj na programovanie nového obdobia štrukturálnych fondov. A aj keď som sa pýtala ľudí z ministerstva, či sa v týchto veciach vôbec niečo na Slovensku deje, tak som nedostala kladnú odpoveď. Reforma bez finančného krytia zostáva vždy len dobrou víziou. V tomto prípade, to môže ešte aj pohltiť ten slovenský byrokratický papierový mlyn. Čiže nový zákon nemá byť len nejakým ďalším alibi, že sa niečo robí, zatiaľ čo reálne problémy sa odkladajú, pretože skutočná zmena sa začína tam, kde sa začne makať a kde sa prestane rozprávať a písať legislatíva.
Na záver by som sa chcela ešte vyjadriť k tomu už tu niekoľkokrát spomínanému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý prišiel k zmene v tých patentoch a v autorskom vlastníctve. Bolo tu toho už veľa povedaného, sú na to tiež rôzne názory. A pre mňa je takým najzáväznejším argumentom, ktorý tu prichádza, že si treba uvedomiť, že množstvo výskumu, ktoré sa deje na Slovensku, putuje do inštitúcií z verejných zdrojov. Ak zmeníme tento zákon tak, že vlastne vlastníkmi budú súkromní jednotlivci, tak potom je z môjho pohľadu aj trošku problematické to, lebo sa z verejných zdrojov bude vlastne financovať súkromné vlastníctvo. Akože tu by som akože bola asi na vážkach. Nie som teda právnička, ale myslím, že týmto by sme sa asi mali zaoberať.
A na margo toho, že či sme sa inšpirovali Švédskom alebo ktorými krajinami, ja len podotýkam, že v prvom rade napríklad v Amerike to majú úplne odlišne a je to významný gigant inovácií, aspoň môžme teda Spojené štáty americké pokladať za veľmi inovatívnu krajinu a nie je to v rukách jednotlivcov toto vlastníctvo, ale v rukách inštitúcií. A, po druhé, ak sa aj inšpirujeme severskými krajinami, tak ja len pripomínam, že napríklad Dánsko alebo Fínsko už presne od tohto modelu upúšťajú, lebo sa im nezdá dobrý a transparentný.
Takže je na to aj v odbornej obci rôznorodá komunikácia a v prvom rade je absolútne neprijateľné, že to vošlo do zákona o vysokých školách takýmto pokútnym spôsobom a neprešlo to medzirezortných pripomienkovým konaním, aby sa mohla táto rozporuplnosť naozaj relevantne zhodnotiť zo všetkých strán. Takto nevyzerá transparentná komuniká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2025 11:43 - 11:43 hod.

Gažovičová Tina

Ďakujem. Pán podpredseda, pán poslanec, pán rektor Habánik, môžeme spolu, samozrejme, nesúhlasiť, ale naozaj neobviňujte náš návrh, a že by bol nedemokratický, lebo to nie je pravda. Vysokoškolský zákon teraz neumožňuje členom správnej rady kumuláciu funkcií s poslancom a členom vlády a my navrhujeme, aby to isté platilo aj pre rektorov a určite to nie je v rozpore s ústavou. Ja s vami súhlasím, že nech tu sedí pokojne množstvo ľudí, ktorí...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.10.2025 11:02 - 11:02 hod.

Gažovičová Tina

Ďakujem. Prosím o výklad, pán predseda, či Národná rada môže hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol poslanec, ktorý nie je predkladateľ, vzhľadom na to, že § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku hovorí, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a pozmeňujúci návrh, ktorý bol prednesený, podľa verejne dostupných informácií na stránke NR SR je pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána Romana Michelka a Ľubice Laššákovej, nie...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2025 10:54 - 10:56 hod.

Jurík Beáta

A sme doma. Mne už normálne smiešne je z toho, čo tu robíte. Tak najskôr tu kritizujeme celý ten proces, ako to tu vyzerá počas rokovania a potom ešte na drzovku prídete s nejakých prílepkom a vlastne všetko potvrdíte, že ako sa tu schvaľujú zákony na hulvátov. Akože ja už, ja už ani neviem, čo mám k tomu povedať. Vy ste normálne prilepili ku školským zákonom Maticu slovenskú. Prečo? Prečo? To bolo také ťažké pre pána Michelka, ktorý tu pred...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2025 10:50 - 10:52 hod.

Gažovičová Tina

Ďakujem za slovo.
Tak teda vidíme, že ani tento legislatívny proces sa nezaobišiel bez prílepkov. Tak mrzí ma, neviem, či si pani predsedníčka niekde vytiahla krátku zápalku, že práve na ňu to padlo. No, dobre, tak mali sme tu zákon o odbornom vzdelávaní, teraz zrazu sa nám k tomu prilepili zmeny ohľadom Matice slovenskej. Ja ich obsahovo neviem posúdiť, ale teda, samozrejme, prílepky by sa prilepovať nemali. To predpokladám, že si tu...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2025 10:43 - 10:43 hod.

Kosová Ingrid

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som len chcela naozaj potvrdiť, že na tom okrúhlom stole zaznel konsenzus, ale ten konsenzus nebol v prospech toho zákona, ale proti tomu zákonu. Takže v podstate sa viac-menej všetci zhodli na tom, že ten zákon má strašne veľa nedostatkov. Zároveň je potrebné povedať, že áno, je pravda, že od procesu od MPK po dnes tento zákon má strašne veľa ústupkov, ale povedzme si pravdu, tie ústupky sa netýkajú...

Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som len chcela naozaj potvrdiť, že na tom okrúhlom stole zaznel konsenzus, ale ten konsenzus nebol v prospech toho zákona, ale proti tomu zákonu. Takže v podstate sa viac-menej všetci zhodli na tom, že ten zákon má strašne veľa nedostatkov. Zároveň je potrebné povedať, že áno, je pravda, že od procesu od MPK po dnes tento zákon má strašne veľa ústupkov, ale povedzme si pravdu, tie ústupky sa netýkajú úplne všetkých rovnomerne, ale len tých, ktorí dokážu naozaj, alebo majú vybudované dostatočne silné inštitúcie na to, aby mali silu si vyrokovať veci, nehovoriac o tom, že keď biskup príde na rokovanie vlády, tak to svedčí o tom, že táto sila je na jednej strane a, bohužiaľ, súkromné školy z tohto boja vyšli naozaj nevíťazne aj v porovnaní s cirkevnými školami. To znamená, že v konečnom dôsledku tu nemáme školy dvoch kategórií, ale budeme mať školy troch kategórií.
A čo sa týka tej, ja to pokladám za urážku od pani Puškárovej, čo ma veľmi mrzí, pretože ja si myslím, že máme veľmi korektné vzťahy, keď povie, že vlastne našou úlohou je dávať pozmeňujúce návrhy a my si nerobíme poslaneckú prácu. Ja si myslím, že my všetci, ktorí sme v školskom tíme, naozaj vykonávame svoju prácu veľmi zodpovedne, pripravujeme sa na to, máme tu balík siedmich zákonov školských, ktoré majú viac ako sto určite opatrení. Ja som to ani nepočítala, možno by mi pán minister vedel povedať, koľko ich je. Dávame pozmeňovacie návrhy a to aj napriek tomu, že vieme, že ani jeden z týchto pozmeňovacích návrhov nebude prijatý, pretože koalícia má normálne že zakázané hlasovať za opozičné návrhy. A napriek tomu, že sme v takejto dezilúzii a že takto vyzerá politická práca tejto koalície, tak tie pozmeňujúce návrhy dávame a snažíme sa zmeniť veci k lepšiemu. Pretože my ešte stále veríme, že tieto veci, to, čo tu my sedíme, čo tu robíme, že máme mandát od ľudí a že pracujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2025 9:53 - 9:55 hod.

Gažovičová Tina

Ďakujem za reakcie kolegov z opozície. Začnem tým individuálnym vzdelávaním. Áno, pozrela som si to, to od augusta do decembra platí pre predškolákov, napriek tomu si myslím, že je veľmi otázne, prečo to neplatí pre deti na základnej škole, ale zrazu to platí pre ten jeden ročník predškolácky. Aj tuto si myslím, že to nedáva zmysel a že by sa to pokojne mohlo zjednotiť v tom, že keď sú dôvody na domáce vzdelávanie, nech si tí rodičia...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2025 9:50 - 9:51 hod.

Kosová Ingrid

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milá Tina, tvoje rozhorčenie na začiatku príspevku bolo absolútne oprávnené, pretože pre mňa je absolútne zarážajúce, že akým arogantným spôsobom tu predseda parlamentu, predseda Národnej rady Slovenskej republiky hovorí s opozičnou poslankyňou. Je to totálna ukážka toho, ako vládne táto koalícia, s aroganciou moci a ja neviem, či toto je tá politická kultúra, ktorú ste nám sľuboval, pán Raši, teraz sa...

Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milá Tina, tvoje rozhorčenie na začiatku príspevku bolo absolútne oprávnené, pretože pre mňa je absolútne zarážajúce, že akým arogantným spôsobom tu predseda parlamentu, predseda Národnej rady Slovenskej republiky hovorí s opozičnou poslankyňou. Je to totálna ukážka toho, ako vládne táto koalícia, s aroganciou moci a ja neviem, či toto je tá politická kultúra, ktorú ste nám sľuboval, pán Raši, teraz sa bavíte a nepočúvate ma, ale ja som si to teda predstavovala úplne inak. A dôkazom toho aj, aký ste arogantný, je, že vlastne tento jediný reformný zákon, za ktorý sa táto koalícia za dva roky zmohla, je sprevádzaný tým, že je pretláčaný nasilu a ešte aj nedôstojným spôsobom. Ako nehnevajte sa, ale ten proces prípravy nebol absolútne transparentný, potom po MPK sa v procese udialo toľko zmien a toľko diskusií, že ten zákon absolútne pokrivilo do podoby, ktorá je v takom chaose, že ľudia majú problém, ako bude, vôbec či bude implementovateľný. Následne sme mali v prvom čítaní zlúčenú rozpravu k siedmim zákonom, kde je stovky opatrení, tak mi povedzte, ako sa k tomu dá vyjadriť za 20 alebo 30 minút. Jednoducho nedá, to sa nedá všetko rozpitvať. A potom v druhom čítaní začneme o desiatej večer tiež v zlúčenej rozprave, teraz už v troch zlúčených rozpravách, kde máte tiež stovky vecí, ale k tomu si ešte v spoločných pozmeňovákoch, v spoločných správach dodáte úplné novinky, ku ktorým sa musíme vyjadriť, ako napríklad absolútne netransparentne neprerokovaný nový zákon o patentoch a autorských právach. Totálne na hulváta. Celá akademická obec je v pozore a na nohách, že čo to vlastne tu prichádza, ani Slovenská akadémia vied s tým nie je stotožnená. A vyhovoríte, že toto je transparentné, že toto je politická... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave 17.10.2025 9:19 - 9:19 hod.

Gažovičová Tina

Dobré ráno všetkým.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za slovo. Ja by som ako prvé rada reagovala na ten proces a na to, čo tu práve odznelo od pána, pána predsedu Rašiho. Áno, vy ste si odhlasovali, že sa tu bude v pléne rokovať aj po polnoci a vy ste to interpretovali nakoniec tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, dám...

Zobrazit prepis

Dobré ráno všetkým.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za slovo. Ja by som ako prvé rada reagovala na ten proces a na to, čo tu práve odznelo od pána, pána predsedu Rašiho. Áno, vy ste si odhlasovali, že sa tu bude v pléne rokovať aj po polnoci a vy ste to interpretovali nakoniec tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, dám vám procedurálny návrh, pretože som povinný vás vypnúť, keďže sa odchyľujete od prerokovávanej veci. Takže vyjadrite sa k téme a potom vám dám procedurálny návrh, keď sa prihlásite, aby ste reagovali na mňa, pretože ja som nehovoril o obsahu zákona. Takže venujte sa zákonu a keď skončíte, si dáte po faktických procedurálny a dám vám slovo a môžeme sa o tom porozprávať.
Nech sa páči, ku školským zákonom.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Ja nedávam procedurálny návrh, ja komentujem, že sme včera o školskom návrhu rokovali do polnoci, lebo väčšina v tejto Národnej rade si úplne netradične schválila rokovanie do polnoci. Považujem to za neúctivé. Považujem to za neúctivé predovšetkým k všetkým učiteľom a k všetkým, ktorí pracujú v školstve, a tieto zákony sa ich bytostne dotýkajú a vy ste spôsobili to, že sa tu o nich rokovalo hlboko v noci. Považujem to za neúctivé a minimálne si vyprosujem, aby som to mohla v tomto pléne povedať, lebo to súvisí so zákonom, o ktorom teraz rokujeme. (Potlesk.)
Dobre, tak teda k veci. Tiež patrím medzi tých ľudí, ktorých môžete zobudiť aj o polnoci, budem hovoriť o školskom zákone, nemám s tým problém, ale myslím si, že je to neúctivé ku každému, kto túto debatu chce sledovať.
Nachádzame sa teda v rozprave, predovšetkým k zákonu, k novele školského zákona a k ďalším zákonom. Nestihnem za dvadsať minút reagovať na všetky tie zmeny, ktoré tam sú, čiže vypichnem si tie, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie.
Ako prvé by som chcela povedať to, čo oceňujeme aj za Progresívne Slovensko v tomto zákone, a to je práve rozšírenie povinného predškolského vzdelávania. Oceňujeme to ako základnú myšlienku, lebo naozaj, a v tejto jednej veci sa zhodujeme so súčasným vedením ministerstva školstva, že ten raný vek je úplne kľúčový aj ako štart do vzdelávania a nikto nezasahuje do prvých troch rokov života. To je to, čo ja by som nazvala útly vek, ako tu dneska zaznelo, bavíme sa o veku od troch do šiestich rokov, kedy väčšina detí už je aj psychicky a fyzicky vyspelá na to, aby išli do kolektívu. Zdôrazňujem - väčšina detí.
A tu by som sa chcela dostať aj k tomu, že samozrejmé, tento zákon nezavádza povinnú dochádzku do materskej školy pre všetky deti a tak je to aj správne. Tento zákon umožňuje aj domáce vzdelávanie pre deti teda v tom predškolskom veku za určitých podmienok. To znamená, že keď to veľmi ľudovo zjednoduším, od troch rokov je povinný kontakt medzi rodičmi a škôlkou, kde tá škôlka tak trochu preberá, spolu preberá zodpovednosť za to, ako sa to dieťa vyvíja. To znamená, že trošku akoby tak pomáha tým rodičom sledovať, či to dieťa zvláda určité míľniky, či sa učí to, čo by v tom veku už primerane mal vedieť, a to môže byť držanie ceruzky, to môže byť logopedický vývin, ja som s mojím synom, tuším, od štyroch rokov chodila k logopedičke a to jednoducho niektoré veci treba podchytiť už v tom predškolskom veku a je dobré, a mnohí rodičia to nevedia, a napriek tomu, že vo veľmi dobrej viere môžu vychovávať svoje deti najlepšie, ako vedia, a je dobré, keď ten štát akoby tuto už tak trošku do toho vstúpi a začne to dieťa priebežne tiež sledovať. Zároveň ale to dieťa stále môže zostať v domácom prostredí za určitých podmienok.
A tu by som sa chcela zamerať na tie podmienky. Na jednej strane oceňujeme, že dochádza k istému zníženiu tých kvalifikačných predpokladov na rodičov, kým v pôvodnom návrhu to bola maturita, tak sa to znižuje na výučný list. Myslíme si, že je to správne akoby nedávať tú hranicu pre tých rodičov, ktorí si môžu nechať deti na domácom vzdelávaní, tak vysoko, ako je maturita. Čo ale stále namietame a bola tu o tom reč aj včera, teda niekedy tesne pred polnocou, a to je to naozaj administratívne obmedzenie toho, že o to domáce vzdelanie si môžu rodičia zažiadať iba pár mesiacov v roku, konkrétne, myslím, od augusta do decembra. Zaznelo tu aj, že je to vraj z nejakého teda administratívneho zjednodušenia. V tomto si myslíme, že naozaj absolútne prvoradý musí byť ten záujem dieťaťa. Dieťa, ktoré má tri, tri a pol roka, tam ešte aj imunita môže veľmi skákať. Väčšina detí v momente ako prvýkrát nastúpia do kolektívu, tak im začnú rôzne zdravotné problémy, lebo sa nabaľujú ochorenia dýchacích ciest a tak ďalej, zvyknú sa rôzne alergie v tom veku potom povedzme prejavovať alebo nejaký začiatok naozaj niečoho, čo sa môže vyvinúť do astmy a podobne. Jednoducho tam je veľa dôvodov, pre ktoré si rodičia môžu zrazu v januári, februári, apríli uvedomiť, že lepšie by im bolo to dieťa ešte nechať doma a nevidíme žiaden dôvod, prečo by o to nemali mať zažiadať.
Okrem toho sú tam tie výnimočné prípady, o jednom takom hovorila včera kolegyňa Marcinková, keď napríklad dieťa prechádza osvojením, čo naozaj sa môže stať hocikedy počas roka. Je vtedy vo veľmi emočne citlivom vývinovom období. Taktiež je nevyhnutné, aby mohli zažiadať o to, o to domáce vzdelávanie kedykoľvek. Čiže toto by som naozaj ešte bola rada, keby ste zvážili, pán minister, aby sa toto rozšírilo na celý rok. (Reakcia navrhovateľa.) Ja som si včera pozerala správu výborov, pokiaľ viem, sa to nevypustilo, ale ak sa to vypustilo, tak budem veľmi rada a (reakcia navrhovateľa), dobre, ja si to veľmi rada potom pozriem, to, čo som pozerala včera v noci, ja som to tam stále videla, ale dobre. Ak sa to vypustilo, budem, budem len rada, že ste teda vypočuli tieto hlasy.
Sú tam aj veci, ktoré, ktoré nepodporujeme, ale nebudem sa im zdĺhavo venovať, ako je napríklad povinná maturita z matematiky. Ja si skôr myslím, že deti máme nechať, aby sa predovšetkým rozvíjali v tom, v čom sú dobré, aby v tom, v čom majú talent, aby sa na to mohli zamerať, aby sa v tom mohli rozvíjať, a to už v sedemnástich, v osemnástich, keď sa deti pripravujú na maturitu, dávno vedia, či sú, alebo nie sú dobré v matematike, či s tým predmetom niekedy budú, alebo nebudú pracovať, a nemyslím si, že by to, tá povinnosť teraz zásadne im zlepšila život, skôr im to môže obrať veľa pozornosti, ktorú by inak mohli venovať iným talentom, ktoré majú na úkor matematiky. Ale dobre, nie, nejdem sa na toto zamerať, lebo čas mám obmedzený.
Chcela by som sa zamerať na dve oblasti, ku ktorým predkladám aj pozmeňujúce návrhy a prvá je oblasť podporných opatrení. Podporné opatrenia bol nový koncept, ktorý sme doviedli do školskej legislatívy pred približne troma rokmi. Pracovalo sa na tej reforme už rok alebo dva predtým, bola to jedna z reforiem plánu obnovy. Ja som teda tiež ako zamestnankyňa rezortu vtedy pomáhala tú reformu rozvíjať a tá základná myšlienka je, aby každé dieťa, ktoré má nejaké znevýhodnenie alebo zažíva nejaké bariéry, alebo potrebuje v niečom pomôcť, aby mu vznikol nárok na podporné opatrenia, ktoré sú jemu šité na mieru. Lebo dovtedy zákon nič také nehovoril. Jediné, čo sme poznali, boli asistenti a poznali sme to, že na dieťa podľa typu, podľa diagnózy, ktorá mu je pridelená, tak naňho škola dostáva zvýšené normatívy, teda peniaze navyše. Ale to, ako sa tie peniaze využijú a čo sa tomu dieťaťu poskytuje, tak to jasne stanovené nebolo.
Z tohto vychádzala filozofia podporných opatrení. Teraz sa tie ustanovenia, ktoré už v zákone sú, nejakým spôsobom upravujú. Niektoré zmeny si myslím, že sú aj celkom dobré, teda vraciame sa k trom úrovniam: všeobecné, cielené a špecifické podporné opatrenia. Myslím si, že tie všeobecné sú nedostatočne nastavené v súčasnom zákone, ale to by si vyžadovalo zásadnejšie prerobenie.
To, čo vidím ako zásadný problém, je, že ten zákon akoby pracuje iba s otázkou – vie mu to škola poskytnúť, alebo nevie mu to škola poskytnúť. My však keď hovoríme o podporných opatreniach, musíme uvažovať širšie, musíme uvažovať v kontexte, dieťa má v našom školskom systéme právo dostať takúto podporu, ktorá škola mu to vie poskytnúť. A všetci sa zhodneme, že ideálne nech je to jeho spádová škola, ale nebude to vždy jeho spádová škola, lebo sa to v niektorých prípadoch nedá.
A tu sa dostanem ku veľmi konkrétnej veci. Zo zoznamu podporných opatrení vypadli dve - odstraňovanie fyzických bariér a diétna strava. Ony sa ocitajú niekde inde v zákone, ale už nie sú v zozname podporných opatrení. Ako to malo byť doteraz? Dieťa, ktoré je na vozíku, narodí sa nechodiace, napríklad s rázštepom chrbtice, jeho rodičia vedia, že dieťa bude potrebovať bezbariérovú školu. Ja som mimochodom ešte v prvom roku môjho mandátu predkladala návrh, aby už tri roky pred nástupom do školy mohlo osloviť tú školu a mohla to škola sa na to začať pripravovať, normálne aby zákon určil jasný proces. To vtedy bolo zamietnuté. Ale aj teraz, tí rodičia prídu na zápis, povedia, naše dieťa potrebuje bezbariérovú školu, lebo je na vozíku. Čo povie tá škola? Povie pravdepodobne, no my tu máme množstvo schodov a nemáme peniaze na debarierizáciu. Za prvé, samozrejme potrebujeme postupne do tej debarierizácie investovať. Za druhé, ale keby sa tie peniaze aj rovno našli, tak od zápisu do septembra to nestihnú a, za tretie, možno teda si aj povedia, že okej, v tejto škole nie je najlepšie, aby to dieťa chodilo do školy, ale tá zodpovednosť hľadať inú školu nemôže zostať na rodičov. A toto sa nám deje a netýka sa to len fyzických bariér. Stretla som sa minule, no toto leto vlastne, na konci minulého školského roka s mamou, ktorá má chlapca s autizmom, 30 škôl obvolala. Viete si to predstaviť? Že potrebujete, máte dieťa vo veku povinnej školskej dochádzky a neviete mu nájsť školu v tejto krajine a 30 škôl obvolávate. To je absolútne nedôstojné a áno, takto zákon nemyslí, ale takto to v praxi funguje. To, čo my potrebujeme posilniť, je, aby tí rodičia vedeli, na koho sa majú obrátiť a zákon hovorí, že to má byť regionálny úrad školskej správy, lebo to je akoby ten regionálny medzistupeň v tom manažmente školstva a aby oni tam ideálne mali zoznam, ktoré školy sú bezbariérové v okolí, ktoré školy majú aké voľné kapacity, ktoré školy ponúkajú diétnu stravu, ktoré školy majú, neviem, liečebného pedagóga, ktoré školy majú logopéda a tak ďalej, ktoré školy ponúkajú kurzy slovenského jazyka pre cudzincov. A aby oni vedeli v spolupráci s tými rodičmi nájsť čo najlepšie riešenie.
Čiže to, čo navrhujem v pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem na záver čítať, je, aby sa medzi podporné opatrenia vrátili tieto dve: odstraňovanie fyzických bariér a diétna strava, aby sa posilnila tá pozícia regionálnych úradov školskej správy, aby zákon jasnejšie hovoril, že oni majú tomu dieťaťu hľadať alternatívnu školu, pokiaľ tá jeho spádová sa ukazuje ako nevhodná, lebo mu tú podporu, ktorú potrebuje, nevie poskytnúť. A tretie, čo je veľmi dôležité, aby práve ten navýšený normatív, ktorý teraz dávame z verejných zdrojov na začleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením, aby zákon jasne hovoril, že to sú peniaze, ktoré tiež majú ísť na podporné opatrenia. Lebo toto sa nám teraz nedeje a myslím si, pán minister, že práve vy, samozrejme, veľa hovoríte o efektívnosti a hodnoty za peniaze v školstve, to je dobré, tak sa ale vráťme k tej myšlienke, ktorá bola aj pri vzniku tých podporných opatrení, že túto, ja si pamätám, pred troma rokmi, keď sme robili ten nápočet, to bolo okolo 80 mil. eur ročne. Neviem, koľko je to teraz, 250, ak hovoríte, to bude aj s podpornými opatreniami už cielenými si myslím, to je trošku iné, ale vyslovene tie peniaze, ktoré idú v normatívnom balíku na, ako navýšený normatív na žiakov so zdravotným znevýhodnením a s nadaním, tam je to relatívne nízke, tento balík my nevieme, na čo sa používa. Tam idú desiatky miliónov ročne a nech tam idú, lebo sú to znevýhodnené deti, ktoré tie peniaze potrebujú, ale nech sa používajú na podporné opatrenia a myslím si, že práve teraz, keď sa mení zákon o podporných opatreniach, teda tá časť školského zákona, tak je to priestor, a to je jedno z mojich pozmeňujúcich návrhov, aby zákon jasne hovoril, že ten navýšený normatív sa má používať aj na zvýšené normatívy. Toto budem čítať v pozmeňujúcom návrhu.
Dostanem sa ešte k poslednej téme. To bude, to je môj druhý pozmeňujúci návrh a ten sa týka výchovných zariadení a predovšetkým reedukačných centier. Dlho sme teda čakali na tú dlho ohlasovanú reformu výchovných zariadení, ktorá bola ohlásená ešte pred dvoma rokmi, keď vlastne sa veľa hovorilo o tej správe Generálnej prokuratúry. Samozrejme, tí, ktorí v školstve dlhodobo robíme, vieme, že to nebola nová téma a Generálna prokurátora nebola prvá, ktorá tam ukázala na problémy a zlyhania. Myslím si, že je škoda, že ministerstvo nezverejnilo aj ucelenú koncepciu, z ktorej by sa dalo možno trochu viacej vyčítať, že čo naozaj sa plánuje s celou tou sieťou, lebo jedna z vecí, ktoré vidíme v zákone, ale nevidíme teda za roh zákona, je, že sa rušia liečebno-výchovné sanatóriá, čiže ruší sa nám jeden typ zariadení, a odznelo na mimoriadnom výbore na pôde Národnej rady, že vznikne nejaké špecializované liečebné centrum, predovšetkým pre deti s psychiatrickými diagnózami, ideálne nejaké akoby, kde by mali multi-odbornú starostlivosť, možno na základe medzirezortnej spolupráce. Toto sa nakoniec do zákona nedostalo. Predpokladám, že to jednoducho ešte nie je dohodnuté, nie je tam tá vízia, neni možno jasné, ktorý rezort to bude mať na starosti. Lenže tie deti, samozrejme, potrebujú starostlivosť a potrebujú ju každý deň. A aj teraz máme v reedukačných centrách mnohé deti, ktoré v skutočnosti majú psychiatrické diagnózy, ich poruchy správania, kvôli ktorým sa tam dostali, sú dôsledkom tej diagnózy a potrebovali by iný typ starostlivosti, ktorý ale momentálne nemajú kde dostať.
Zároveň si ale myslím, že ten zákon je nedostatočný alebo nie ideálny pre prax v tom, že umožňuje, aby sa do reedukačných centier dostali aj tri skupiny detí, ktoré si myslím, že tam nepatria. A v tomto sa zhodujeme aj s niektorými návrhmi, ktoré ministerstvo školstva predložilo do MPK, niektoré boli vyňaté práve na podnet ministerstva práce, sociálnych vecí a ja veľmi rada pôjdem aj do hlbšej diskusie práve s rezortom sociálnych vecí o tom, ktoré deti patria alebo nepatria do reedukačných centier, lebo aj na základe mnohých diskusií s odborníkmi by som chcela vypichnúť tri skupiny, do reedukačných centier nepatria deti na žiadosť zákonného zástupcu. Keď zákonný zástupca nezvláda dieťa a už je to v štádiu, že teda požiada odbornú pomoc, tak nech ide dieťa do diagnostického centra, pobytovou formou. To nevybaví poradňa, ako to teraz zákon, ako som dostala odpoveď, že veď má to urobiť poradňa. Nie, to dieťa, už keď je to takto ďaleko, to dieťa treba vyňať z rodinného prostredia, ale v diagnostickom centre, čo je časovo obmedzené, nech tam zistia, kde je vlastne problém. Lebo veľmi často ten problém je v skutočnosti v rodine. Ten problém je v rodine, tam môže byť domáce násilie, tam môžu byť mnoho ďalších vecí a niekedy keď práve keď sa to dieťa vyjme z tej rodiny, tak sa môže poukázať na to, kde je problém, a možno to dieťa pôjde do detského domova, ale nie rovno do reedukačného centra, kde už dostane nálepku dieťa s poruchou správania a už bude mať problém sa odtiaľ dostať von.
Myslím si, že do reedukačného centra nepatria deti do 12 rokov, aj keď je to ako výnimočný prípad v zákone, jednoducho deti v tak mladom veku treba zvládnuť odborne inak, lebo, znovu, do reedukačného centra už sa dostanú medzi staršie deti, medzi problémovejšie deti a čím skôr sa tam to dieťa dostane a naozaj často tie deti tam potom zostávajú až do dospelosti, ak bude šesť rokov v reedukačnom, vyše šesť rokov, tak vieme si predstaviť, že už veľmi ťažko bude v budúcnosti viesť, viesť usporiadaný život.
A po tretie, a to s tým súvisí, deti tam nemajú byť zavreté do ústavnej starostlivosti. Jednoducho to nemôže byť od začiatku s pečiatkou konečná. Ja viem, že o tom rozhodujú súdy, ale toto by zákon ani len nemal umožňovať. Reedukačné centrá majú reedukovať, majú zmeniť správanie toho dieťaťa. To sú problémové deti a ony to má, ony aj musia mať tú víziu, že keď tuto sa budem správať dobre, keď budeme spolupracovať, keď budem chodiť na všetky terapie, tak potom sa odtiaľto dostanem von a von môže byť späť do rodiny ideálne alebo von môže byť do detského domova, ale nie automaticky do osemnástich byť tam zavretý. Aj pre tých zamestnancov to znamená, že v podstate s tým dieťaťom nevedia pracovať, lebo ťažko reedukovať, keď vlastne aj tak už máte pečiatku, že toto je konečná.
Dobre, viacej toho nestihnem, čiže idem prečítať pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Prosím, stopnite čas.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Veroniky Veslárovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 933.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 203 vkladá nový bod 204, ktorý znie:
„204. Bod k § 76 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Ak sa žiak vzdeláva podľa individuálneho vzdelávania podľa § 24 ods. 2 písm. a) a z dôvodu svojho zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť konania maturitnej skúšky v priestoroch školy, škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka na základe vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast zabezpečí konanie maturitnej skúšky elektronickou formou alebo osobnou formou v inom ako školskom prostredí.“
Ostatné novelizačné body v čl. sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v 266. bode sa §145a odsek 6 dopĺňa písmenami g a h, ktoré znejú:
„g) odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy alebo školského zariadenia, poskytovanie zabezpečuje škole alebo školské zariadenie.
h): Zabezpečenie diétneho stravovania, poskytnutie zabezpečuje zariadenie školského stravovania.“
3. V čl. I v bode 266 sa v § 145b odsek 9 za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Základná škola alebo stredná škola na poskytnutie podporného opatrenia využije aj finančné zdroje, ktoré získala na začlenenie žiaka s nadaním alebo žiaka so zdravotným znevýhodnením podľa koeficientu personálnej náročnosti.“
4. V čl. I v bode 266 v § 145b odsek 10 písm. a) znie:
„a) je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka v škole alebo v školskom zariadení, ktoré navštevuje, alebo v škole alebo v školskom zariadení, ktoré podporné opatrenie vie poskytnúť a na základe nariadenia príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve žiaka prijíma.“
A ešte druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 933.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
1. V čl. I v bode 244 sa v § 120 ods. 6, slová „do výchovného zariadenia“ nahrádzajú slovami „do diagnostického centra“.
2. V čl. I v bode 244 sa v § 121 ods. 4, slová „24 hodín“ nahrádzajú slovami „48 hodín“.
3. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 1 vypúšťa posledná veta.
4. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 3 vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená a) až d).
5. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 3 vypúšťa písmeno d).
6. V čl. I v bode 244 v § 122 ods.13 posledná veta znie:
„Opätovné zaradenie do výchovnej skupiny so zvýšenou starostlivosťou alebo s ochranným uzatvoreným režimom je počas tohto obdobia možná len z dôvodu závažného porušenia vnútorného poriadku. Reedukačné centrum môže požiadať o vyjadrenie zariadenie poradenstva a prevencie."
7. V čl. I v bode 244 sa v § 125 ods. 1 prvej vety vypúšťajú slová „alebo § 122 ods. 3 písm. a).
Skončila som, ďakujem.
Skryt prepis

Videokanál klubu

Vystúpenia klubu