Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ja by som sa vás len tak opýtala, že prečo. Ja chápem, že prečo tu sedíme, prečo musíme tento zákon prijať, ale nechápem, prečo ste sa rozhodli odôvodniť ho takýmto spôsobom. Skutočne nechápem.
Ja na začiatku som vás aj chcela nieže pochváliť, ale oceniť, že ste sa prihlásili do rozpravy tak, aby sa dalo na vás reagovať, lebo malo by to byť normálom, ale, žiaľ, v tomto pléne je to skôr neobvyklé. Ale mrzí ma, skutočne ma úprime mrzí, že ste či už v tej dôvodovej správe, alebo aj teraz počas tej rozpravy, že ste sa znížili k tomu, že opäť prehadzujete zodpovednosť na médiá, opozíciu, nemuseli ste to tam skutočne dávať vôbec ani do tej dôvodovky, ani teraz do vašej rozpravy a mohli sme sa jednoducho baviť o tom, že aká výška, aké opatrenia, mohla to byť jedna vecná diskusia a zhodli sme sa, zhodli by sme sa na tom, že áno, poďme veci opraviť, lebo ľudia v tejto krajine to potrebujú. A namiesto toho vy ste udali celý tón tejto diskusie, pretože odteraz každý z rečníkov a ja dám ruku do ohňa za, že sa bude iba venovať tomu, že kto za to môže, prečo vy hovoríte, že za to môžeme, keď vy za to môžete a podobne. Tohto sme sa skutočne mohli vyvarovať a mohla tu byť jedna konštruktívna, vecná diskusia.
Ja si myslím, že skutočne nie je podstatné, že kto za to môže a tým absolútne nesúhlasím, samozrejme, s tým, čo ste hovorili, ale podstatné je, aby sa ľudia v tejto krajine konečne začali cítiť bezpečne. Tak to poďme opraviť bez tohto, že by ste sa zbavovali takýmto spôsobom viny. To skutočne nie je hodné ministra spravodlivosti.
Ďakujem.

Ja len chcem pripomenúť, že som tu takto pred týždňom žiadala o prezradenie tohto bodu, boli ste proti. A teraz toto v prvom čítaní, hanba. Fakt hanba. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, kolegyne, vďaka za faktické. Ja to tak zhrniem. Jedno je isté, poslanci a poslankyne vládnej koalície sú odtrhnutí od reality. A ja mám niekedy pocit, že oni chodia domov takým tunelom, ako je spojený parlament s našimi kanceláriami, a nevidia, čo sa deje vonku v uliciach, v obchodoch, vo verejnom priestore na Slovensku, ako sa zvyšuje agresivita, za ktorú sú práve oni zodpovední, ako sa zvyšuje nenávisť a polarizácia spoločnosti. A vám to je, kolegovia, skutočne úplne jedno? Nechcete s tým už naozaj konečne niečo robiť? A premýšľam, že čo vás zaslepilo, že či sú to peniaze, alebo tak vzhliadate teda k pánovi Ficovi, lebo naozaj skutočne nie je normálne, že sem nosíte zákony, ktoré sú zlé, škodlivé a znižujú kvalitu života ľudí na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Janka, ty si hovorila o tom, že všetci naokolo sú problém, len nie, samozrejme, Trestný zákon, ktorý táto vláda pretlačila vlastne hneď, ako začala vládnuť, v skrátenom legislatívnom konaní. Ale dneska si myslím, že už nie je pochýb o tom, že zmeny v Trestnom zákone sa dotkli presne tak, ako sme predpovedali, bežného života každého človeka a to evidentne bez ohľadu na to, kde býva. Ale to, čo mňa osobne najviac znepokojuje a čo pokladám za naozaj veľmi dôležité, aby to odznelo tu a z tohto miesta, je, že v našej spoločnosti sa stále aj v komunikácii o tomto probléme objavuje naratív, že Rómovia a Rómky a najmä tí, ktorí žijú v podmienkach koncentrovanej chudoby, sú bezpečnostným rizikom. A po tejto ceste kráčame už naozaj konzistentne veľmi dlho. Ale ak štát, politici, primátori a starostovia rámcujú chudobu ako hrozbu z dôvodu obavy o vlastné bezpečie, tak tým vlastne prenášajú zodpovednosť z verejných inštitúcií na ľudí, ktorí sú sami obeťami systémových zlyhaní a generačnej chudoby. A opäť sa tu politicky vytvára len priestor na populizmus a na radikalizáciu, ale obávam sa, že práve strane SMER tento naratív vyhovuje v snahe práve získať voličov extrémnej pravice. Mne nejde o to, aby som ospravedlňovala konanie jednotlivcov, tých ľudí, ktorí žijú v chudobnom prostredí, a ani tu nejde o snahu zmenšovať vážnosť tohto existujúceho problému, ale my sa naozaj musíme sústrediť na skutočné problémy, ktoré sú spôsobené vami, nie opozíciou, nie Rómami, ale vami, tým, že ste chceli ochrániť svojich ľudí a že ste konsolidáciou prehĺbili chudobu. A nevyťahovať tu rómsku kartu, ktorá síce môže byť dobrou mediálnou stratégiou, ale jej efekt má naozaj krátkodobý potenciál.

.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, a ďakujem aj pani kolegyni Hanuliakovej za jej vystúpenie a chcel by som využiť moment, že zacitovala starostu Ružinova pána Chrena na poukázanie, na konkrétny príklad toho, ako sa rozhodnutia tu vládnej väčšiny premietajú do reálneho života. Lebo nejde len o drobné krádeže, v prípade Ružinova ide o drogovú kriminalitu. Že tam vznikla situácia po schválení novely Trestného zákona, kde v súbehu s ňou blízko obchodného centra je záložňa a tam sa presťahoval drogový gang a funguje tam taká kriminálna obehová ekonomika. A teraz výsledkom po dvoch rokoch je, že máme nárast drogovej kriminality v časti Bratislavy, kde je väčšina obyvateľov mladé rodiny. Čiže tam máme striekačky po zemi, kde sa hrajú deti na ihriskách, je tam, každý deň tam musí byť mestská polícia. A to hovorím iba preto, aby som vám ukázal, že vaše rozhodnutia majú reálne dôsledky. Ja viem, že ste si chceli zmenou Trestného zákona predovšetkým pustiť svojich ľudí z basy, ale takto to má konkrétne, možno nezamýšľané, možno zamýšľané dopady.
Veľmi krátko sa ale vyjadrím aj k tej dôvodovej správe a súhlasím aj s tým, čo tu už bolo povedané, pán Krúpa to hovoril, pán Prostredník, že aké je to nezmyslené, absurdné viniť médiá alebo opozíciu z toho, že tá drobná kriminalita rastie, lebo sa o tom dozvedeli tí páchatelia tej kriminality, že zrazu tú motiváciu majú. No tak naozaj ste chceli prijať zákon, aby sa o ňom nikto nedozvedel, aby sa tí páchatelia tej trestnej činnosti o ňom nedozvedeli a teda sa nič nezmenilo v ich motivácii, že mali sme o tom byť všetci byť ticho, že sa zmenila tá výška na tých 700 euro? Keby sme o tom boli všetci ticho, tak možno by sa nič nezmenilo, aj keď si myslím, že páchatelia si to vedia prečítať, no ale keď ste nechceli, aby sa čokoľvek menilo, tak ste proste nemuseli meniť tieto časti Trestného zákona. Veď to je taká absurdita do neba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
No nedá mi, Jani, ja sa vyjadrím aj k tej situácii pred tvojim vystúpením, a tam môžem povedať len, že nemôžeš vyrušovať, keď tu nie si. Preto vyrušovala opozícia a nie koalícia. A ja dúfam, že aj naši hostia, hostky na balkóne to videli, ako potom sem nacupkali poslušne poslanci a poslankyne koalície, len aby hlasovali a inak sa tu nenachádzajú. No k tvojmu vystúpeniu, ty si tam opisovala vlastne, ako prebieha aj tento zákon a aké boli tie fázy a mne vlastne tie fázy prijímania tohto zákona veľmi pripomínajú päť fáz smútku podľa Kübler-Rossovej, a síce, najskôr sme boli vo fáze popierania. Niekoľko mesiacov táto koalícia popierala, že by kriminalita rástla, hoci na to upozorňovali obchodníci, samosprávy aj samotní ľudia. Potom sme sa dostali do fázy hnevu. V tejto fáze sa hľadá vinník, vyjadruje sa frustrácia. No a to presne zhmotňuje aj tá dôvodová správa pána ministra spravodlivosti, pretože vraj tu prebieha opozičná kampaň kradnúť sa oplatí. Ale nie, nie, kradnúť sa oplatí je práve signál, ktorý naopak vysiela táto koalícia napríklad aj tým, že zrušila Úrad na ochranu oznamovateľov. Ďalšia fáza je vyjednávanie. Snaha dohodnúť sa sám so sebou, osudom či Bohom. Hovorí sa pri nej, keby som bol urobil. No vo vašom prípade je to skôr, keby som bol neurobil tresnú novelu, tak by sme tu nemuseli byť. Štvrtá fáza – smútok. Pocit prázdnoty, uvedomenie sa, to je dúfam fáza, ktorú máte všetci pred sebou. No a posledná fáza – prijatie. Prijatie reality, pomalý návrat k životu. Tak sa, prosím, vráťte späť na zem, vráťte sa do Európy, vráťte sa na Slovensko. Poopravujte, čo ste zbabrali, a ešte lepšie, už viac nebabrite. Toto je skutočne jeden veľmi smutný zákon ešte smutnejšieho pána ministra spravodlivosti.

No, ďakujem ti, Janka, za tvoj príspevok, aj keď si to musela predniesť za hluku už sa schádzajúcich poslancov. A ja chcem len povedať, že toto skrátené legislatívne konanie, v ktorom momentálne sme, je pre mňa absolútnou záhadou, absolútne nerozumiem prioritám tejto vlády, pretože jedná sa tu o bezpečnosť krajiny, naozaj o to, že obchodníci, ale aj celkovo podnikatelia sú vystavení krádežiam a lúpežiam. Teraz mi jeden známi poslal záznam z kamery, kde hovorí, že mu vykradli včera v noci kliniku. Ja som to minulý týždeň žiadala o predradenie tohto bodu pred rokovanie o bode rušenia Úradu na ochrane oznamovateľov, nestalo sa tak. Rokujeme nakoniec o tomto SLK ako o poslednom SLK, myslím, zo všetkých, ktoré prišli teraz tretí týždeň. Zrazu sa musíme ponáhľať a schváliť to ešte dnes, ale doteraz minister Susko nemal naponáhlo ani nemal záujem to nejakým spôsobom tu predraďovať. Čiže tí obchodníci a podnikatelia môžu si tak akurát naozaj platiť tie SBS-ky, ako im odporúčali vládni predstavitelia, a my si môžeme priväzovať bicykle. Ja fakt nerozumiem politike tejto koalície. Táto koalícia rezignovala na ochranu majetku občanov, na ochranu bezpečnosti krajiny, v parlamente je totálny bordel, nevieme, čo bude nasledovať, raz ide SLK, raz nejde SLK. A okrem toho vlastne na deň medzinárodný deň boja proti korupcii si odhlasujete zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, kde ani len neodkonzultujete poslanecký pozmeňujúci návrh s Komisiou. Toto je totálny bordel a totálna rezignácia na parlamentarizmus.

Klamať, klamať, klamať. To je jediné, čo vedia. A tak ako klamali v odôvodnení tohto skráteného legislatívneho konania, kde tvrdia, že teda za krádeže môže opozícia, médiá a neviem, kto ešte, tak sme sa dnes dozvedeli, že minister Matúš Šutaj Eštok klamal ešte aj súdu. Tomu tvrdil, že nemohol si prevziať dokumenty v elektronickej schránke preto, lebo mal zdravotné problémy. Tie mal však mesiac potom, ako mu uplynula lehota na ich prevzatie. Takže opakujem, klamať, klamať, klamať, to je vaše DNA.

.