Videokanál klubu

Ďakujem. Ja ťa chcem, Lucia, v tomto podporiť. Myslím si, že tento návrh zákona, aj keď bude doplnený tými pozmeňujúcimi návrhmi, naozaj jednak nie je v súlade s ústavou, ale tiež zhorší možnosť ľudí domáhať sa svojho práva na informácie. A tiež by som sa chcela ohradiť voči tomu tvrdeniu, že tento návrh zákona reaguje na nejaký dlhodobý problém vo vzťahu k povinným osobám. Tiež som bola chvíľu na strane povinných osôb ako viacerí v tejto sále, a dobre, môžeme sa baviť o tom, že aké rôzne žiadosti o informácie chodia, ale ja si myslím, že normálny štátny orgán alebo orgán verejnej moci, ktorému ide naozaj o to a chápe, že má tú moc z dôvodu, že ho platia daňoví poplatníci tejto krajiny, sa vie s akoukoľvek infožiadosťou včas a riadne vysporiadať a nie je potrebné zavádzať takéto obmedzenia.
A keďže sa tieto obmedzenia chcú zaviesť prostredníctvom poslaneckého návrhu zákona, kde sa jednoznačne obchádza právo verejnosti sa k tomu vyjadriť, tak ja mám prosto podozrenie, že tu vôbec nejde o dobrý úmysel, pretože sa ide okliešťovať práve právo verejnosti na informácie. Keby sme chceli, aby sa verejnosť vôbec mohla vyjadriť k tomu, či má takýto názor, že táto úprava je dôležitá a potrebná, tak by sme ho dali do MPK. Keďže sa tak nestalo, podľa mňa navrhovatelia nemajú dobrý úmysel v tomto.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dobrý deň, pán verejný ochranca práv, ja by som sa vám v prvom rade chcela poďakovať nielen za tú správu, o ktorej sa tu dnes opäť bavíme, ale, samozrejme, za vašu dennodennú prácu a tiež za trpezlivosť, pretože ste počkali niekoľko dlhých mesiacov na to, aby sme sa tu opäť stretli. A teda by som sa vám z tohto miesta chcela ospravedlniť za Národnú radu a za to, že pre túto koalíciu očividne ľudské práva nie sú prioritou, teda pokiaľ sa nejedná o ľudské práva, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe k Trestnému zákonu, a dokázali to teda aj tým, ako sa zachovali či už ku vám, alebo aj ku pani komisárke pre zdravotné znevýhodnenia, alebo tiež ku komisárovi pre deti, myslím, že pani komisárka sem prišla trikrát, vy ste tu už tiež druhýkrát. A táto správa, o ktorej sa aj dnes bavíme, tak prišla na výbor prvýkrát, myslím, v marci, potom sme začali o nej rokovať v júni, no a teraz je už koniec októbra. Čiže prešlo dlhých osem mesiacov a ja si myslím, že keby ľudské práva boli prioritou, tak určite osem mesiacov nečakajú. Takže ešte raz ďakujem.
Ja som so všetkou úctou a rešpektom ku vám priznám, že pri vašej nominácii som úplne nevedela, že čo čakať, ale doteraz skutočne v žiadnom prípade, ktorý ste komunikovali alebo riešili, ste nejak neohýbali právo, nevsúvali ste tam akúkoľvek ideológiu či presvedčenie a svoj mandát vykonávate skutočne veľmi svedomito a zodpovedne, za čo vám taktiež ďakujem. A pán kolega Dostál to veľmi pekne povedal, že máte rád ľudí a že tá vaša funkcia, vaša práca je pre vás aj poslaním a ja úplne k tomuto podpisujem. A dovolila by som si aj doplniť, že v skutočne bravúrne ste nadviazali na prácu bývalých verejných ochrankýň práv pani Patakyovej a Dubovcovej.
Ja som si z vášho predstavenia tejto správy v júni zapísala, že ste povedali, že v prípade krízy alebo nejakých spoločenských kríz sú vždy prvé na rane v zmysle prvé obmedzené práve ľudské práva. No ja by som chcela doplniť toto veľmi pravdivé tvrdenie citátom od Simone de Beauvoir, francúzskej filozofky, spisovateľky a feministky, ktorá povedala: „Nikdy nezabúdajte, že na to, aby boli práva žien spochybnené, stačí politická, ekonomická alebo náboženská kríza. Tieto práva nikdy nie sú úplne garantované a celý svoj život preto musíte zostať ostražití a ostražité." Tak si myslím, že to nám potvrdzuje aj história, ale, žiaľ, aj súčasnosť a keďže ženské práva sú ľudské práva, tak som si dovolila takto na to nadviazať. No a samozrejme, že aj v mojej rozprave sa budem venovať právam žien a ľudským právam a konkrétne jednému bodu z vašej správy, ku ktorému už vystupovala tak stručnejšie kolegyňa Kosová, a o tomto veľmi hrubom porušení ľudských práv vieme zhruba od roku 2003, čiže už určite viete, na čo narážam.
V roku 2003 bolo zverejnený dokument Telo i duša od poradne pre občianske a ľudské práva a jedná sa teda o sterilizácie rómskych žien a už niekoľkokrát aj teda bývalé verejné ochrankyne ľudských práv volali po tom, aby sa konečne tieto nútené sterilizované osoby, ženy dočkali spravodlivosti, to sa, žiaľ, teda nestalo a vy opäť vo vašej správe na to apelujete, čiže ja na to nadviažem.
No prečo zrovna táto téma. Ja som na nej pracovala na akademickej pôde a to už sú skutočne roky, už možno aj pred desiatimi rokmi a vtedy som vlastne s tým nemala čo robiť, iba som o tom písala a teda apelovala na to, že aby sa nejakým spôsobom tento veľmi závažný problém, toto porušenie ľudských práv riešilo, no a dnes som rada, že som tu, že sme tu a že s tým skutočne závažným porušením ľudských práv môžeme niečo robiť, môžeme sa s ním vysporiadať. A ja dúfam, že k tomu skutočne pristúpime zodpovedne na tejto schôdzi, pretože na to bude opäť príležitosť.
O čom teda hovorím. Nezákonné alebo nútené sterilizácie sú sterilizácie vykonávané bez súhlasu zainteresovaných osôb. Z veľkej časti išlo v týchto prípadoch o ženy rómskeho pôvodu, ale aj o zdravotne znevýhodnené ženy alebo transrodové osoby. Nikto presne nevie, koľko v skutočnosti takýchto žien bolo, pretože mnohé, žiaľ, už ani nie sú medzi nami, nakoľko sa jednalo hlavne obdobie medzi rokmi 1960 – 1993. Na Slovensku sa pravdepodobne vykonávali sterilizácie až do roku 2004, práve v roku 2004 bola do zákona o zdravotnej starostlivosti vložená podmienka informovaného súhlasu. Čiže sa predpokladá, že po roku 2004 by sa to už nemalo konať. Situácia je taká, že veľa žien sa nehlási, alebo sa teda nepriznalo k tomu, že boli obeťami takýchto sterilizácií. Niektoré dokonca ani o tom nevedeli, keďže zákroky sa vykonávali bez ich vedomia, následnú neplodnosť si často vysvetľovali aj ako akýsi zdravotný problém. Samotný zákrok sterilizácie, pokiaľ je teda vykonávaný v súlade so slobodnou vôľou danej osoby a teda aj ako prejav informovaného súhlasu, je v podstate klasická, nenazvala by som to bežnou, ale klasická chirurgická metóda antikoncepcie, ktorá teda vedie k trvalému prerušeniu schopnosti a možnosti reprodukcie. Myslím, že aj toto vám tak naznačí, že aké veľmi závažné je toto porušenie ľudských práv, pokiaľ sa táto sterilizácia vykonáva bez súhlasu alebo bez vedomia danej osoby. Normálne je teda k tomuto zákroku, samozrejme, potrebný súhlas, avšak v tomto období, o ktorom hovoríme, sa sterilizácie vykonávali aj bez neho. To, ako prebiehali, tak opisuje 140 svedectiev, ktoré sú teda zhrnuté v dokumente Telo i duša z roku 2003, ktorý vypracovala poradňa pre občianske a ľudské práva, 110 z nich bolo nútených, 30 tzv. zaplatených, ale vrátim sa k tomu.
Ak niekto povie, že súhlas bol daný v jednej z tých foriem, tak je potrebné skutočne si položiť, že akým spôsobom. Bol slobodný? Bol informovaný? Bol jasný? Nútené sterilizácie neprebiehali rovnako. Nie je tam teda jeden modus operandi alebo jedna forma, ktorá by sa diala tým ženám. Spoločnou charakteristikou však bolo, že tie, o ktorých hovorím, sa vykonávali hlavne počas cisárskych rezov. Problémom je teda to, akou formou boli vykonávané. Prvou je napríklad manipulácia spojená s klamstvami, ktoré boli týmto ženám podsúvané. Napríklad sa im hovorilo, že ide o zvratnú formu antikoncepcie, alebo aj že cisársky rez je takým veľmi riskantným spôsobom pôrodu a že keď už jeden mali, toto je druhý, musia im vykonať sterilizáciu, pretože tretie alebo štvrté tehotenstvo by bolo skutočne veľmi riskantné pre ich život, niekedy im povedali, že je to jednoducho nutné.
Druhým typom boli sterilizácie spojené s nátlakom alebo dokonca s vyhrážkami. Sú zdokumentované prípady, keď žene hovorili, že umrie, ak jej zároveň nevykonajú počas toho cisárskeho rezu sterilizáciu. No, viete si predstaviť, alebo teda väčšina asi neviete, ale skúste si predstaviť ženu v pôrodných bolestiach, ktorej niečo takéto povedia, navyše často s veľmi slabou znalosťou slovenského jazyka, aká vydesená je a že skutočne súhlasí alebo podpíše čokoľvek, čo jej je predložené a samozrejme, že aj tá dôvera voči lekárom a lekárkam je tam veľká, pretože v tom momente jednoducho neviete, čiže sa na to akoby spoliehali. Niekedy sa zdravotníci a zdravotníčky vyhrážali dokonca týmto ženám odobratím ich detí. A pričom ženy, samozrejme, súhlasili, keďže o ne nechceli prísť.
Niektoré zariadenia sa obhajovali tým, že v určitom období bola týmto ženám vyplatená finančná kompenzácia. No v tom čase bola finančná kompenzácia vo výške ročného platu a viete si predstaviť niekoho, kto z mesiaca na mesiac nemá čo do úst a ponúknu mu podstate ročný plat, to nazvem, tak súhlasí s hocičím. Môžme v tomto prípade hovoriť o informovanom súhlase? Môžme hovoriť o tom, že tá žena to skutočne chcela a že to bola jej vôľa? Ja si myslím, že rozhodne nie.
Posledným typom bola, a to považujem skutočne, nechcem to nejako hierarchizovať, ale toto je to asi najzávažnejšie, sterilizácia bez akéhokoľvek vedomia ženy. Jednoducho jej tú sterilizáciu vykonali, nepovedali jej to, nebola k tomu žiadna zdravotná dokumentácia a proste sa to stalo a žena prišla o reprodukčnú schopnosť a nevedela, že jej bolo niečo takéto vykonané. Tak si to len predstavte, aký obrovský zásah do reprodukčných práv, vôbec do života tých žien to bol. Niektorí lekári a lekárky sa bránili, že tieto sterilizácie boli zdravotne nevyhnutné a že šlo teda o zdravotnú indikáciu a zachránilo to život rómskym ženám, no samozrejme, že toto je argument, ktorý bol vyvrátený či už teda medicínsky, alebo tými následnými svedectvami. Tieto nútené sterilizácie sú, a možno teraz vás šokujem, ale myslím si, že tie slová ani nie sú dostatočné na to, aby sme skutočne mohli obsiahnuť to, že o čo v tých nútených sterilizáciách šlo, sú skutočne výsledkom a prejavom systémového rasizmu a diskriminácie. Vidíme to presne na tom, že kedy a komu boli tieto sterilizácie robené. Často boli dokonca považované za efektívnu formu obmedzenia reprodukčnej schopnosti rómskej menšiny, za spôsob, ako vyriešiť rómsku otázku. Veľakrát sme počuli aj, že rómske rodiny majú príliš veľa detí a sterilizácia je jediným spôsobom, ako ich mať nebudú a tým pádom nebudeme mať problémy s osadami. A niečo takéto, tieto citáty, lebo však je vám jasné, že to nehovorím ja, sú za prvé absolútne nepravdivé a za druhé je to hrozné, čo i len vysloviť, a že takto môže niekto uvažovať. Keď tieto hrôzy vyšli v roku 2003 na povrch, keď boli teda zverejnené v tej správe, ktorú som spomínala, tak veľa ľudí si hovorilo, že to nie je možné, že jednoducho prečo by to lekári robili, že tie ženy si to pravdepodobne vymýšľajú. No ak stratili všetky v tom určitom období zrazu reprodukčnú schopnosť, zrazu ich bolo toľko neplodných, stávalo sa to Rómkam, stávalo sa to po cisárskom reze v určitých zariadeniach, tak si myslím, že to je príliš veľa náhod na to, aby sme kohokoľvek obviňovali z toho, že si niečo takto závažné a skutočne veľmi intímne akokoľvek vymýšľa. No a ide skutočne o veľmi hrubé porušenie ľudských práv a ja dúfam, že už po tom roku 2004, keď sa teda prijal zákon o informovanom súhlase, sa na Slovensku nič také nedialo a že sa ani nikdy nevrátime do takéhoto obdobia, aby sa niečo takéto mohlo diať. Tieto ženy sa na Slovensku následne veľmi márne domáhali spravodlivosti a keď sa pozrieme na to, v akých prípadoch sa u nás Rómovia a Rómky nedomôžu spravodlivosti, tak je jasné, že spravodlivosť u nás nefunguje rovnako pre všetkých a všetky. A koniec koncov aj tá správa pána verejného ochrancu práv o tom vypovedá, pretože dokumentuje hneď niekoľko takýchto situácií. Vypovedá to aj o tom, že napríklad aj v tom súdnictve existujú rôzne stereotypy, rôzne druhy stereotypov a tiež formy a prejavy predsudkov rasizmu a diskriminácie. Ľudia ich majú v sebe hlboko zakorenené, aj keď niekedy o sebe teda tvrdia, že nie sú rasisti, ale jednoducho tie predsudky nejakým spôsobom vedú ich rozhodnutia. Toto všetko sa dialo aj pri nútených sterilizáciách, pretože na Slovensku dlho neboli súdne uznávané a keď už, tak to odškodnenie, ktoré bolo priznané, tak bolo skutočne, nepoviem, že smiešne, lebo na tom nie je nič smiešne, ale v sume okolo 1 300 eur. Predstavte si, že žena stratí reprodukčnú schopnosť na celý život a je odškodnená vo výške 1 300 eur. V Štrasburgu naopak sa tieto ženy, teda tie, ktoré pokračovali ten svoj boj za spravodlivosť, domohli spravodlivosti a tam teda to bolo mnohonásobne vyššie. Aj keď ja by som chcela teda povedať, že nejde len o to finančné odškodnenie, aby sme si zasa nemysleli, že to je len, že takto sa vyrieši tá otázka, nie, to je len akási náplasť na to, čo sa im v skutočnosti stalo. Ale je to aspoň taká náplasť, ktorú im môžeme priznať, pretože tú traumu im už nejakým spôsobom, žiaľ, zo životov vymazať nemôžme.
Nápravy sa teda dočkali iba tie ženy, ktoré to dotiahli až do Štrasburgu, a naopak všetky tie stovky ostatných sa doteraz žiadnej spravodlivosti nedočkali. Stále márne čakajú a my sme doteraz ako štát neboli schopní vytvoriť spravodlivý a férový mechanizmus na odškodnenie týchto skutočne hrozných činov. Vláda Igora Matoviča sa 24. novembra 2021 konečne, a mám chuť povedať aspoň, týmto rómskym ženám ospravedlnila. Po všetkom tom medzinárodnom európskom aj národnom tlaku napríklad aj teda od verejných ochrankýň práv, ale, samozrejme, aj vďaka neúnavnej práci poradní pre ľudské práva sme sa vtedy dočkali aspoň tohto prvého, ale dôležitého kroku. A pre niekoho sa to môže zdať možno také symbolické, ale myslím si, že je to veľmi zásadný krok. Jasné, že žiadna, ani len tá súčasná vláda nie je zodpovedná za tie ohavné činy, ktoré sa v minulosti diali, ale myslím si, že je zodpovedná za to, čo robí momentálne a malo by byť jej povinnosťou, aby tú „náplasť", o ktorej som hovorila, a teda aspoň to finančné odškodnenie týmto ženám priznala.
Vážený pán verejný ochranca práv, aj vo vašej správe voláte po tom, aby sa vytvorila medzirezortná pracovná skupina v gescii ministra spravodlivosti, úlohou ktorého by bolo vytvoriť skutočne efektívny nástroj, mechanizmus na odškodnenie týchto nezákonných sterilizácií. Po už spomínanom ospravedlnení zo strany vlády Igora Matoviča prišla aj poslanecká iniciatíva, konkrétne od pána poslanca Polláka, a táto, žiaľ, vtedy sa nepodarilo ju teda presadiť, ale bola len, mám chuť povedať, poslaneckou iniciatívou. Opäť to nebolo niečo, čo by presadila vláda. A práve dnes si myslím, že je načase, pretože už je neskoro, na to, aby aj minister spravodlivosti Susko prišiel s takýmto mechanizmom. My sme v júli opäť upozornili na tento problém a na to, že tento mechanizmus neexistuje, s kolegyňami Kosovou a Plavákovou a vytvorili sme už konkrétny návrh, ktorý sme teda ministrovi Suskovi ponúkli. On potom ústami svojej štátnej tajomníčky sa nechal počuť, že vytvorí takú pracovnú skupinu, tak od júla na ňu ešte stále čakáme, a myslím, že to potvrdí aj kolegyňa predsedníčka ľudskoprávneho výboru pani poslankyňa Plaváková. Neviem teda, čo na tom tak veľmi dlho trvá, ale vravím, je čas, je neskoro a je skutočne našou povinnosťou aspoň takýmto spôsobom tým ženám pomôcť. O konkrétnostiach, ktoré sú momentálne v návrhu pána poslanca Polláka, ktorý teda opäť predložiť ten svoj, ale zapracoval doň aj pripomienky, ktoré sme mu adresovali v júli, sa ešte na tejto schôdzi budeme baviť, ale čo je dôležité pripomenúť a teda na to by som chcela poukázať, je, aby si toto plénum skutočne uvedomilo, že je čas na to a je úplne jedno, či to bude poslanecký návrh alebo vládny, ale je čas na to, aby sme toto hrubé porušenie ľudských práv odstránili.
Tento zákon by mal byť vládny z dielne ministra spravodlivosti a mala by sa zaň, samozrejme, potom postaviť aj celá koalícia, ja v to dúfam, a nielen koalícia, ale aj opozícia, my všetci, uvidíme teda, že či sa vytvorí aj tá pracovná skupina, my sme každopádne naďalej pripravené či už teda podporiť zákon pána poslanca Polláka a v druhom čítaní tam zapracovať ešte nejaké pripomienky, alebo spolupracovať s ministerstvom spravodlivosti na vládnom návrhu. Je to skutočne potrebné a ja verím, že aj vystúpenie pána verejného ochrancu práv vás o tom presvedčilo. Ja vám ešte raz ďakujem a aj za to teda, že poukazujete aj na tento problém a snáď už čoskoro naň nebudete musieť poukazovať. A tiež by som sa chcela pridať k pánovi poslancovi Dostálovi, dúfam, že to hlasovanie budúci týždeň, ktoré pravdepodobne vieme, ako dopadne, vás neodradí, veď o to by šlo ľuďom, ktorým nezáleží na ľudských právach.
A ukončila by som to citátom od spisovateľa Orwella, ktorý povedal, že: „Sloboda je právo hovoriť ľuďom, čo nechcú počuť." A túto slobodu nám zatiaľ nezobrali. Takže ďakujem aj za to, že ste tu.
Ďakujem.

.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, vo vyspelých krajinách sveta je trendom, že všetky školy smerujú k financovaniu a riadeniu mimo legislatívneho rámca, a to na základe definovania svojich rozvojových cieľov. Ja predpokladám, že aj Slovensko je a chce sa stať vyspelým štátom, alebo teda aspoň deklarujeme, že k tomuto cieľu smerujeme, ale pravdou je, že momentálne dnes sa nachádzame niekde ceste medzi transparentnosťou alebo budovaním transparentnosti a budovaním nezávislosti. Stále totiž máme naozaj vážne problémy ako s byrokraciou, tak aj s tým, že máme naozaj tendencie všetko legislatívne kontrolovať a zasahovať do rozhodovania z pozície moci. Naším cieľom by však prioritne ... (krátky technický výpadok), aby sme si brali príklad z dobrej praxe v zahraničí a práve v zahraničí vidíme, že súčasťou štruktúry vysokých škôl je, samozrejme, akademický senát alebo orgán, ktorý reprezentuje vôľu všetkých aktérov na vysokej škole, a často aj orgán, ktorý teda zastupuje externých odborníkov, externých aktérov. Tým prvým je, samozrejme, senát, ktorý zodpovedá za všetky akademické otázky, a tým druhým je správna rada, ktorá má na starosti otázky spojené s financovaním a, samozrejme, strategickou víziou rozvoja vysokej školy. Slovensko je v porovnaní s týmito vyspelými krajinami trošičku komplikovanejšie, pretože u nás máme dva akademické orgány, tým prvým je akademický senát a vedecká rada a, samozrejme, okrem toho máme ešte aj správnu radu. To, čo je ale dôležité povedať, je, že výskumné dáta dlhodobo poukazujú na to, že členovia akademickej obce nemajú informácie o aktivitách správnej rady a naopak, zase členovia správnych rád, najmä podľa zamestnancov vysokých škôl, nerozumejú dostatočne problémom, ktoré vysoká škola má. A práve kvôli tomuto problému s cieľom zefektívniť riadenie vysokých škôl a posilniť jeho vnútornú integráciu či zvýšiť ich transparentnosť rozhodovacích procesov bola už minulou vládou predložená vysokoškolská novela.
Táto novela priniesla zmeny v oblasti kreovania správnych rád a, samozrejme, sa stretla s odporom akademickej obce. Na to sme si už ale, bohužiaľ, zvykli, že na Slovensku máme tendenciu pri akejkoľvek zmene byť rezistentní voči týmto zmenám, čiže to by nás prekvapovať nemalo. Každopádne už vtedy sme hovorili, že jej cieľom je otvoriť už aj tak dosť uzatvorené akademické prostredie externému vplyvu na rozhodovanie.
Pre tých, ktorí sa možno v tejto oblasti až tak úplne neorientujú, ja si dovolím taký krátky exkurz do minulosti a pozrime sa na to, ako to bolo ešte pred uzavretím alebo teda schválením tej predchádzajúcej novely. Predtým mala správna rada 14 členov, z toho šesť členov vyberal minister školstva, šesť členov vyberala teda zamestnanecká časť akademického senátu a okrem toho ešte aj jedného člena vyberala študentská časť a tým pádom, keď si to tak všetko zrátame, tak vlastne akademická obec mala osem nominantov v správnej rade, čiže väčšinu. Potom ale prišla tá zmena a došli sme k tomu, že rovnaký počet členov správnej rady vyberá minister školstva a rovnaký počet členov teda vyberá akademická obec a ako to už správne pán minister povedal, jedného člena teda vyberali tajným hlasovaním všetci členovia správnej rady. Je potrebné povedať, že už vtedy to bol ale ústupok, pretože ten pôvodný návrh bol, aby to bolo len pol na pol a aby správna rada mala teda párny počet členov, dnes je to nepárny. No a teraz sa pozrime na to, ako sa teraz bude meniť po novom. To znamená, že členovia správnej rady budú mať o jedného člena viac zo zástupcov akademickej obce. To znamená, že minister bude nominovať o jedného člena správnej rady menej.
Čo z toho vyplýva? No podľa nášho názoru v Progresívnom Slovensku ministerstvo školstva ustúpilo tlaku od vedenia vysokých škôl, ktoré hovoria, že teda ide o výstupy z aplikačnej praxe a argumentujú najmä obavami z politizácie akademického prostredia a z toho, že sa znížila kvalita rozhodovania, pretože sa tam dostávali ľudia, ktorí sa nevyznajú v oblasti riadenia vysokých škôl. Už predchádzajúca novela v tejto otázke hovorila o tom, že členmi a členkami správnej rady by mali byť najmä významné vedecké osobnosti alebo umelecké osobnosti, predstavitelia verejného života na celoštátnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a významní predstavitelia podnikateľskej činnosti. No ja uznávam, že ide viac-menej o takú vágnu formuláciu, ktorá poskytuje aj priestor na to, aby sa členom alebo členkou správnej rady mohol v podstate stať hocikto, kto má druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, ale práve preto napríklad iniciatíva To dá rozum navrhovala, aby polovicu členov správnej rady menoval akademický senát a polovicu nemenoval minister školstva, ale nejaký nezávislý orgán, ktorý by bol zložený z odborníkov a odborníčok, a ktoré by dokázali garantovať odbornosť a väčšiu nezávislosť týchto členov správnych rád. Takýto orgán ale dodnes, bohužiaľ, neexistujú a či už by to bol tento orgán alebo podľa mňa sú aj iné možné alternatívy, ako by sa to dalo vyriešiť a eliminovať tie obavy z politizácie, ale nie je to dôvod na to, aby sme opätovne uzatvárali vysoké školy a znižovali tak rozhodovaciu právomoc ľudí, odborníkov, odborníčok z externého prostredia.
Koniec koncov všade tam, kde je potrebná nadpolovičná väčšina, ako napríklad pri rozhodovaní o rozpočte či pri voľbe kandidáta o rektora, čo nie je celkom pravda, ako tu povedal pán minister, že o týchto veciach by sa nerozhodovalo iba nadpolovičnou väčšinou, nerozhoduje sa o tom dvojtretinovou, pretože v paragrafe, myslím, že to 41 odsek 8 sa hovorí, že dvojtretinovou väčšinou sa rozhoduje len podľa odseku 3, odseku 4 a § 17 odseku 10. Odsek 3 sa týka veci majetku, odsek 4 sa schvaľuje dlhodobý zámer a § 17 hovorí o prípadoch osobitného zreteľa. To znamená, že tam nie je voľba rektora ani voľba rozpočtu. (Reakcia predkladateľa.) Dobre, okej, ja som to len pre ostatných, aby (reakcia predkladateľa), okej, dobre, tak som asi zle rozumela, skúsim si to ešte raz pozrieť, možno aj ja sa môžem mýliť, mala som pocit, že ste hovoril aj o rozpočte, aj o, teraz neviem, kde som skončila. Nič, nevadí, nájdem si to.
Každopádne, skončila som pri tom, že tým pádom keď bude rozhodovať o takýchto dôležitých otázkach len nadpolovičná väčšina, tak práve ten hlas externých členov a členiek správnej rady vlastne bude úplne bezvýznamný. Je to fakt. To, čo je ale najdôležitejšie, práve táto úprava podľa mňa ide alebo je v rozpore s plánom obnovy a odolnosti, nie je v súlade, myslím, že to ste ale spomínal, a to konkrétne s reformou 4 komponentu 8 plánu obnovy a odolnosti, ktorá hovorí, že správna rada má reprezentovať verejný záujem v činnosti vysokej školy a v nastavení systému riadenia má zohľadňovať najmä vnútorné potreby vysokej školy a zohľadňovanie potreby spoločnosti a jej očakávania v strategickom rozhodovaní. Takže ak sa správna rada dostáva do područia senátu, tak už nereprezentuje podľa mňa verejný záujem a nie je prepojená s potrebami spoločnosti, tak ako je to v cieľoch plánu obnovy a odolnosti, pretože reprezentuje len a len záujmy ľudí z akademického prostredia.
V tejto novele vidíme aj ďalší rozpor s plánom obnovy a odolnosti a to sa týka už spomínaných výberových komisií na voľbu docentov a profesorov. A to konkrétne v tom, ako sa upravuje vlastne zloženie týchto komisií, ktoré vyberajú kandidátov na funkčné miesta profesorov a docentov. Len pre ilustráciu, súčasný stav hovorí, že dvaja členovia z piatich členov komisie sú zvonka vysokej školy. Po novele, po schválení tejto predkladanej novely nula členov bude zvonka z piatich členov. To znamená, že preto je tejto novele, preto je táto novela kritizovaná za návrat k uzavretosti.
Druhá vec, súčasný stav hovorí, že všetci piati členovia komisie majú spĺňať podmienky daného výberového konania, ale podľa novej úprave jednotliví členovia komisií môžu byť menej kvalitní, pretože tieto podmienky sú zmenené. Takže myslím si, že ak členovia môžu byť menej kvalitní, tak to nie je úplne celkom pozitívna zmena.
No a po tretie, súčasný stav hovorí, že dvoch členov vymenováva rektor, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. Po novom ale dvoch členov bude vymenovávať rektor a troch dekan. Takže toto je tá najspornejšia časť, pretože vlastne sa dostávajú pod kontrolu dekana.
Po tretie, táto novela ešte prináša aj zásadné zmeny, ktoré sa týkajú strategického riadenia a právomocí rozhodovania jednotlivých orgánov. V prvom rade by som rada zdôraznila, že pre strategické riadenie je naozaj veľmi dôležité, aby do neho boli zapojení všetci kľúčoví aktéri. Keď sa pozrieme na to, ako sa menia jednotlivé veci, o ktorých bude rozhodovať správna rada a akademický senát, tak opätovne to skúsim porovnaním. Súčasný stav je, že dlhodobý zámer musel pred rokovaním správnej rady schváliť aj akademický senát vysokej školy a dokonca sa k nemu vyjadrovala aj vedecká rada vysokej školy. Po novom akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať, resp. prerokovať dlhodobý zámer. Čo sa týka schvaľovania rozpočtu, tak predtým sa k nemu akademický senát vyjadroval, po novom schvaľovanie rozpočtu bude prináležať len správnej rade. Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam ten akademický senát musel zobrať na vedomie, po novom už nebude musieť zobrať ho na vedomie. A čo sa týka napríklad správy o činnosti vysokých škôl a správy o hospodárení vysokých škôl, tak predtým mala správna rada povinnosť vyjadriť sa, po novom sa už nebude musieť vyjadriť.
Ak by sme to mali konkrétne rozorať, v čom je vlastne problém, tak ako som spomínala, dlhodobý zámer, tam už akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať ho alebo prerokovať, na úvod je dobré možno povedať, že dlhodobý zámer je dobré, aby sa predkladal ministerstvu až po schválení orgánmi vysokých škôl, s čím súhlasím, ale na druhej strane si myslím, že vedecká rada by sa mala vyjadriť k dlhodobému zámeru vysokých škôl, keďže sa tam rieši aj rozvoj vedeckej a umeleckej činnosti školy. A pre správnu radu na druhej strane je dôležité, aby jednotliví členovia vedeli, čo si o týchto zámeroch myslia ľudia z prostredia vysokých škôl, však oni budú implementovať tieto dlhodobé zámery.
Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam, ako som spomínala, akademický senát už nebude brať na vedomie túto správu. Je nutné povedať, že táto požiadavka bola zavedená práve preto, aby senát, kvôli tomu, že predtým vlastne senát nemal vôbec žiadne takmer kontakty so správnou radou, ale akademický senát by mal vedieť, čo rieši správna rada. Na základe stanoviska od akademického senátu, čím je vlastne reprezentácia vysokých škôl, potom môže predseda rady navnímať celkovú atmosféru na vysokých školách a reagovať na ich podnety. A naopak, rada, senát by teda mohol pochopiť úlohu správnej rady a ich zámery a byť voči týmto rozhodnutiam aj zhovievavejší. A takto sa opäť vlastne dostaneme len do stavu, keď rada nebude akceptovať pripomienky akademického senátu a prehĺbime tým priepasť vedenia voči prostrediu vysokých škôl, to je naozaj riziko, ktoré hrozí a ktorému sme sa chceli vyhnúť.
No a potom ešte krátko k správe o činnosti vysokých škôl a správe o hospodárení. Správna rada by sa podľa mňa mala vyjadriť k správe o činnosti o hospodárení vysokých škôl, keďže potom následne schvaľuje dlhodobý zámer a práve na nich stavia a zároveň aj dohliada na hospodárenie vysokých škôl a takisto má dohliadať aj na používanie majetku a financií, takže nevidím dôvod, prečo sa k nej nemá vyjadrovať. Je však pravdou, že tieto informácie si môže podľa novely vyžiadať, takže to nie je až také zásadné. Ale na druhej strane, keďže správna rada má mať vplyv na strategické riadenie vysokej školy v súlade s komponentom 8 a reformou 4 plánu obnovy a odolnosti, je dôležité, aby sa vyjadrila aj k výročnej správe o činnosti a aj k správe o hospodárení. Osobne si myslím, že ideálnom stavom by bolo, keby sme zaviedli napríklad aj rôzne online rokovania správnej rady napríklad z voľby rektora, ale možno by sme mohli zvážiť aj rozšírenie tej dvojtretinovej väčšiny pri hlasovaní aj na rozpočet a dlhodobú víziu školy, čím by sme tam mierne eliminovali. Avšak keď to tak celkovo máme zhodnotiť, tak ako aj kolegyňa povedala, táto novela je podľa nás krokom späť a vnímame ju ako ústupok vedeniu vysokých škôl, ktorá má nejaký zásadný vnútorný problém s tým, aby sa otvorila externému prostrediu. V kontexte zmien, ktorými majú vysoké školy prechádzať, aby boli kvalitnejšie, či už je to vo vzťahu k ich diverzifikácii, spájaniu klastrov či internacionalizácii, je to podľa nás kontraproduktívna zmena, ktorá v podstate z dlhodobého hľadiska nepripúšťa zmenu paradigmy fungovania vysokých škôl a nevedie teda k ich kvalite vyššej.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za reakcie od pánov kolegov. Pán Janas, vy ste to nazvali také slovenské sebabičovanie, keď teda pomenujeme, že niektoré veci u nás úplne nefungujú. Je to vec pohľadu, ale ja to tak nevidím, ja si myslím, že my sme preto v politike a preto tvorcovia verejných politík, aby sme sa usilovali, aby sa v tejto krajine v jednotlivých oblastiach žilo lepšie. A ten svet ide pomerne rýchlo dopredu, v oblasti ako vysoké školy a veda a výskum to vidíme jasne a myslím si, že by nemalo byť naším cieľom sa iba uspokojiť s nejakým súčasným stavom, ktorý v porovnaní s inými nie je zrovna najlepší, ale že práve by malo byť našou snahou objektívne zhodnotiť súčasný stav a mať nejakú víziu o lepšej budúcnosti.
A čo sa týka toho financovania, no tam môžem s vami jedine súhlasiť, akurát rozdiel je, že vy sedíte v koalícii a ja v opozícii, tak áno, môžme tu opakovať, včera sme tiež veľa hovorili o financovaní, môžme tu opakovať o tom, že treba zlepšiť financovanie, že treba zlepšiť internáty, my to aj opakujeme ako opozícia, ale v konečnom dôsledku vy ste koalícia, vám vláda skladá účty a je to vaša zodpovednosť túto tému posunúť ďalej.
A, pán Habánik, možno k tmu poslednému, tak keď sú povodne, tak ide o nejaký havarijný stav, to nevnímam, že by malo byť vyplácané cez dotačnú schému. A viete, vždy keď sa v zákone raz otvorí nejaké okienko pre netransparentný proces, tak skôr alebo neskôr hrozí, že sa to bude zneužívať. A to teraz nie je, ja teda nepodozrievam nikoho konkrétneho zo súčasného vedenia alebo pracovníkov ministerstva, ja hovorím o tom, že ste tu pootvorili nejaké dvierka v zákone a myslím si, že takéto dvierka by tam nemali byť, lebo hrozí zneužitie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Hazucha, ja tak rozmýšľam, že vy, či ste sa medzičasom stali odborníkom nielen na jednorodičovské rodiny, ale aj na lesy. A celkovo mám taký pocit, že s pánom Kalivodom ste ma vôbec nepočúvali, lebo ja som predsa hovorila o chránených územiach, kde aj zo zákona, či chcete, či nechcete, má byť prioritou ochrana prírody, nie ťažba dreva. Samozrejme, lesy majú množstvo funkcií, v chránených územiach má byť priorita ochrana prírody. O tom presne hovorím, to je moja hlavná kritika, preto tam má mať pri rozhodovaní ochrana prírody, orgány ochrany prírody majú mať ten hlas, majú mať tú možnosť sa vyjadriť, a táto novela vytvára obrovský priestor na to, aby sme tú kompetenciu ochrany prírody opäť raz oklieštili, ako sme to videli pri zákonoch o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako to teraz vidíme pri zákone, ktorý predložil váš koaličný kolega Huliak, ktorý to plošne rieši, takisto nesúvisiaco, že sa systematicky za tejto koalície okliešťuje kompetencia ochrany prírody.
A ja hovorím, že to nie je nejaká, že to robíme pre ochranu prírody samotnú, veď to je naše životné prostredie, to nám dáva vodu, čistý vzduch, to je niečo, kam sa my všetci chodíme rekreovať, a preto aspoň pri tých chránených územiach toto má byť prioritou. A táto novela okliešťuje už aj ten slabý hlas, ktorý doteraz ochrana prírody mala.
A opäť ja len, teda súhlasím s kolegom, že nemá to byť robené prílepkom, aby o tom mohla prebiehať poriadna diskusia a nemuseli sme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, ja len faktická, aby som teda doplnil fakty, ktoré povedal pán Szalay. Tých 50-60 vyhodených miliónov, to sú dôsledky informatizácie za vlády pána digitálneho lídra Pellegriniho a pána ministra súčasného Rašiho, takto tu fungovala digitalizácia v oblasti zdravotníctva.
A áno, NCZI je problém, myslím, že je trochu, tu by som si dovolil nesúhlasiť s vami, také radikálne riešenie, že vypáliť to plameňometom, s tým sa úplne nezhodujem, pretože sa tam odviedlo kus dobrej roboty na to, aby sa nejakým spôsobom stabilizovalo, to by som nikdy nepovedal, že ja budem obhajovať NCZI, pretože sme si s nimi tiež užili svoje, ale ja nie som úplne za radikálne riešenie, len som teda chcel doplniť fakticky váš príhovor, že tie rozhádzané peniaze, tak to je výsledok bačovania za minulých vlád SMER-u, ktoré sa, ako dnes vidíme, stále s nami nejakým spôsobom nesú a obmedzujú schopnosť štátu prinášať nové riešenia, rýchlejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda, keď som hovoril na začiatku, že prichádzajú nejaké akože systémovejšie zmeny, tak som primárne smeroval na toto, ja to beriem ako balík aj k tým ďalším zmenám, aj to oceňujem tie elaby, ktoré sa snažíte zaviesť, teda k tomu sa bude vyjadrovať kolega, ale primárne som teda mieril na toto. A ja teda chcem a možno budem rád aj, ak mi to bude vysvetlené tu alebo potom na výbore. Ja som mal tú česť byť pri začiatkoch ambulantnej reformy a táto legislatíva z toho vychádza, a práve preto viem, že čo všetko to ako kebyže obsahuje okrem tej samotnej legislatívy a čo je potrebné urobiť aj nelegislatívne, aby to celé fungovalo. A aby som teda nejakú tú históriu zobral, že ako toto celé začalo, lebo ono je to dôležité v tom kontexte vedieť, ako a prečo sa vlastne prijíma táto nová optimálna sieť a ako sa k nej pristupuje.
My sme začínali vtedy s všeobecnou ambulantnou starostlivosťou a takou tou... a hľadali sme teda, vtedy sme sa pozerali, keď som bol ešte na ministerstve, že ako to robia tie okolité krajiny, a zobrali sme si za taký cieľ alebo, alebo vzor tú Českú republiku, ale aj niektoré ostatné krajiny majú veľmi podobné systémy. A tam to napríklad nerobí ministerstvo, tam robí tzv. optimálnu sieť alebo tzv. zonáciu tam robí ich všeobecná česká štátna poisťovňa veľká a ona na to ani nepotrebuje, ani tu by sme teoreticky na to nepotrebovali legislatívu, pretože ona si túto celú analytiku, ktorú my dávame do legislatívy, urobí vo vnútri a na základe toho potom nastavuje platby, zazmluvňovania robí a ona určuje celý ten trh. No ale tým pádom, že tá regulácia, ten poistný trh samotný tu nejakým spôsobom ako kebyže dlhodobejšie nefunguje a nejaké zdravotné politiky budúce netlačí, tak my sme pristúpili k tomu, a ja s tým súhlasím, aby teda štát chytil tie opraty do rúk, a teda štát prišiel s tou iniciatívou vtedy, že pozrieme sa teda na pediatrov a všeobecné ambulantné starostlivosti a v tom prvom kroku si teda vôbec analyticky potrebujeme zistiť, že kde máme tie najväčšie medzery, kde nám tí lekári najviac chýbajú. My napríklad veľmi, a preto nám aj napríklad veľmi často hovorím, že tú stratégiu ľudských zdrojov potrebujeme, pretože keď sa pozrieme na porovnanie lekárov, koľko ich máme, s ostatnými krajinami, tak my nevieme, či nám chýbajú v nemocniciach, ambulanciách, v ktorom regióne, v akých špecializáciách, a práve preto ako kebyže v tých špecializáciách to treba precizovať.
No a keď sme robili teda tú všeobecnú ambulantnú starostlivosť, tak sme si presne zobrali za cieľ tú, alebo za vzor tú Českú republiku, urobili sme si tzv. semafory, pozreli sme sa na okresy, zistili sme, kde nám tí lekári najviac chýbajú. Ale to je nevyhnutný prvý krok, aby ste potom následne vedeli robiť nejaké, nejaké opatrenia, napríklad dotácie. My sme na to, na tie dotácie napríklad, ktorými sa veľmi často chválila aj ministerka Dolinková, tak tie sme vyrokovali ešte my s mojím tímom vtedy na ministerstve a vyrokovali sme ich práve na základe toho, že sme vedeli, kde nám tí lekári chýbajú, urobili sme tzv. tú zonáciu, vedeli sme, ktoré regióny máme najviac kritické, a následne sme teda vedeli tie dotácie do toho smerovať. Ja som veľmi rád, že súčasné vedenie teda alebo vedenie pod pani Dolinkovou v tom pokračovalo, a tým pádom je to veľmi dobrá vec. Samozrejme, sú z toho nejaké poučenia a ja tie poučenia vidím aj v tejto legislatíve a som z toho veľmi rád. Napríklad tá úloha tých vúciek, že sa dá zosilniť. Vedia možno nejaké konkrétne špecifiká regiónov a vedia lepšie smerovať niektoré tie dotácie, to už ja teraz chválim a myslím si, že je to dobrá vec, však to sa v praxi naučíme, že reforma je fluidný proces, ktorý treba robiť dlhé roky a nieže sa urobí jedna legislatíva a končí.
No ale čo chcem povedať, prečo som urobil takéto väčšie intro, je to, že tá samotná zonácia alebo to, že tá nová optimálna sieť je len nástrojom analytickým pre to, čo máme robiť ďalej. Následne bolo nutné robiť a my sme to v pozadí už robili. My sme sa rozprávali s Európskou komisiou a mali sme vyrokované rôzne stabilizačné mechanizmy, rôzne dotácie na to, aby sme vedeli robiť nové koncepcie tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti a pediatrie, ktoré vám zároveň teda určia, že kam sa ten, kam sa ten odbor bude smerovať v najbližších desiatich rokoch, a ono aj podľa toho, že aké budú mať kompetencie tí lekári v tých ambulanciách, ono to aj veľmi ovplyvňuje tú samotnú zonáciu alebo tú sieť. Pretože keď im dáme dajme tomu že viac kompetencií, všeobecným lekárom, pediatrom, tak následne potrebujeme aj tú všeobecnú sieť upraviť, že potrebujeme menej kapitovaných pacientov na vypočítanie tej optimálnej siete. Tým finálnym krokom, ktorý treba robiť aj na základe tých optimálnych sietí, je, že, a keď vieme teda, že čo majú oni poskytovať v tých samotných ambulanciách, je, že nastavíme podľa toho aj platby poisťovné, platby zo zdravotného poistenia.
No a prvým tým krokom, ktorý ja som teda vnímal pozitívne, a teda zatiaľ akože do veľkej miery stroskotal a robí sa tu len nejaký menší pilotný program, bol napríklad ten nový katalóg výkonov. A to má nejakú postupnosť, ktorú treba robiť. A my sme teda vždy vedeli, keď už sme vyjednávali s Európskou komisiou, že toto, čo robíme, je jednoduchší pilotnejší projekt, treba ho naškálovať, treba ho pripraviť, treba ho potom urobiť na špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Tá špecializovaná ambulantná starostlivosť je v niečom komplikovanejšia, a preto aj ten zákon ja chápem, že on je v niečom technickejší a je zložitejší, ak chcete niečo dať do toho zákona, pretože ona tá špecializovaná ambulantná starostlivosť nie je homogénna. Proste tí lekári, tie prípady, ten typ starostlivosti je oveľa viac heterogénnejší v každej ambulancii podľa špecializácie. Čiže ja to logicky vnímam a za to aj chválim a trošku si teda prihrievam aj polievočku na tomto, že vlastne vychádzate z tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti, postupne sa hýbete k tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale zároveň teda chcem upozorniť, že ono je zároveň nutné aj urobiť to, čo sme robili pri tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Treba si zároveň povedať, že čo od tých ambulancií očakávame v horizonte dajme tomu desiatich rokov. Ja neočakávam, že ministerstvo by toto samé urobilo, treba zapojiť, samozrejme, odborné obce, máme tu množstvo odborníkov, ktorí sú, ktorí sú združení vo svojich orgánoch, tých, tak sa to robilo aj pri reforme nemocníc. Treba ich zapojiť, treba zadefinovať nejaké stratégie tých konkrétnych špecializácií na najbližších dajme tomu desať rokov, čo od nich očakávame. A treba, samozrejme, pokračovať potom následne aj v nejakej regulácii platieb. Ja si myslím, že toto je potrebné, takto treba ako kebyže pokračovať, ale zároveň toto je nejaký akože strategicky dlhodobejší nástroj. A v čom teda ako kebyže zlyhávala táto vláda dlhodobejšie, ja to hovorím od začiatku toho roka, že už tie samotné predikcie, ktoré vidíme v tej pediatrii, tak nám hovoria, že tu sa na nás valí veľká lavína ako kebyže personálneho nedostatku, špeciálne pediatrov, pediatričiek, a my vieme, že do roku 2035 môžeme mať tých pediatrov, pediatričiek až o polovicu menej. A to znamená, že my musíme robiť zároveň ako kebyže systémové reformné opatrenia, ktoré nastavia siete, stratégie a platby, ale zároveň v niektorých špecializáciách potrebujeme sanovať rýchlo, rýchlymi riešeniami.
No a napríklad čo ja som teda ako kebyže navrhoval, my sme to mali aj v predvolebnom programe a veľakrát som tu aj o tom hovoril aj na výbore samotnom, je napríklad, že keď sa pozriete už na tú samotnú analytiku tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, my zistíme, že máme množstvo internistov, ambulantných internistov, až do okolo 1 400 ľudí. No a teraz že čo robia napríklad že západnejšie krajiny od nás, že ako to funguje, je to, že oni tých internistov začnú viac využívať na starostlivosť pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť. To znamená, že trošku ich ako kebyže prenášajú kompetenciami, platbami prípadnými nejakými, napríklad kapitáciami v našom prípade, aby sa internisti viac starali teda o všeobecných lekárov, a následne potom, keď chcú sanovať pediatrický, pediatrický stav, tak keď mám zasanovaný ten všeobecný stav tých všeobecných lekárov, tak následne viem posúvať hranicu, kedy sa starajú napríklad pediatri o naše deti. Napríklad v Česku, keď sa pozrieme, tak tam vidíme, že napríklad tam začínajú cca od štrnástich-pätnástich rokov, tie západnejšie krajiny to posúvajú, ten dorast tam už vôbec nie je. My tu máme dorast.
Čiže ja zároveň kvitujem a chválim, že pokračujete v tej reforme, že ste si ju osvojili, ale zároveň si myslím, že napríklad v prípade pediatrie, alebo keby sme sa možno, ja neviem, pozerali na pľúcnych lekárov, keby sme sa pozerali možno na kardiológiu, keby sme sa pozerali na neurológiu, alergológiu a podobne, tak by sme zistili, že takéto krízovejšie opatrenia potrebujeme robiť vo viacerých tých oblastiach. Čiže ja chcem vás aj povzbudiť k tomu, že idete dobrým smerom, ale ak nepôjdete trošku krízovejšími opatreniami, ktoré budú mať efekt možno do štyroch-piatich rokov, tak tá pediatria bude mať obrovský problém a môže sa stať napríklad to, čo sa stalo v Slovinsku. V Slovinsku dlhodobo ten problém ignorovali a následne teda štát už tam už aj povedal, že on nevie zabezpečiť fyzicky pediatrov pre rodičov a veľmi často ste sa fyzicky ani k tomu lekárovi nedostali a oni museli zriadiť napríklad telefónnu linku, na ktorú ste volali.
Alebo, keď nám to už skolabuje, tak potom zistíte, zase budeme v takom tom zablúdilom kruhu, že budú nám dajme tomu kolabovať urgenty, budeme mať preplnené nemocnice. Budú sa lekári a celkovo zdroje viac orientovať do nemocníc a potom zistíme, že keby sme to chceli nanovo naštartovať tú pediatriu, o ktorej vieme, že nám do 2035. môže skolabovať, tak potom to zoberie oveľa viac zdrojov, oveľa viac času a možno sa nám to nepodarí ako kebyže vrátiť do tejto, do tohto stavu. Čiže dobrý smer, ale ja by som teda očakával aj od ministerstva, že nám ukáže nejaké krízovejšie riešenia, nejaké rýchlejšie riešenia, ktoré budú mať nejaký rýchlejší efekt, ako dajme tomu že za päť, šesť, sedem, osem rokov. Máte, napríklad pri tej pediatrii máte, veľmi ľahko napríklad s tými internistami môžete pracovať.
No a, samozrejme, ja už som to aj spomínal. Chcem to spomenúť, pri tej ambulantnej reforme je to podľa mňa extrémne dôležité, lebo toto, tieto optimálne siete merajú fyzickú dostupnosť a kapacitu fyzickú tých lekárov, ale reálna dostupnosť je napríklad obmedzená veľmi aj poplatkami. A tie poplatky sú, samozrejme, na každom území, na každom kraji, v každom kraji sú trošku inšie podľa kúpyschopnosti, podľa dostupnosti tých lekárov a veľmi často, aj keď zadefinujete verejne prístupnú ambulanciu od neverejne prístupnej ambulancie, tak tá verejne prístupná ambulancia v skutočnosti nebude verejne prístupná napríklad práve kvôli tým poplatkom. Aj preto je to podľa mňa extrémne dôležité zadefinovať a tuto skončím a tým ostatným veciam ja by som, ja by som tiež vedel viacero tých technických vecí, akože mať tú technickejšiu debatu k tomu zákonu, ale chcel som vám skôr dať takýto ako kebyže strategický pohľad nás, ako sa na to pozeráme. Zároveň teda, jak kolega Stachura už asi spomenul, že takáto veľká legislatíva by si zaslúžila možno aj samostatný zákon, samostatné číslo tlače, samostatnú veľkú diskusiu, lebo vidíte, že vedeli by sme sa tam akože o tých nuansach baviť ešte veľmi dlho.
Takže ďakujem veľmi za pozornosť, a teda v prvom čítaní, ak teda nepriletia nejaké zvláštne pozmeňováky, ako to bývalo zvykom, tak chystáme sa toto podporiť. Ďakujem. (Potlesk.)

...takže to nechajme na orgány činné v trestnom konaní, povedala.
26. 1. Vysoká škola múzických umení vyzýva parlamentný výbor pre kultúru a médiá, aby otvoril transparentnú odbornú diskusiu o návrhoch zmien v kultúrnom sektore. Umenie, kultúra ani verejnoprávne médiá nie sú majetkom politikov, uviedla.
30. 1. Činnosť galérie v budove Slovenského rozhlasu pozastavia pre nedostatok peňazí. Výpoveď dostala kurátorka, historička umenia Daniela Čarná, ktorá pripravovala sprievodné podujatia k výstavám, ale aj žiadané prehliadku budovy rozhlasu. Odísť by mal aj kurátor Ivan Jančár, ktorý galériu pred troma rokmi rozbiehal.
1. 2. Ministerka Šimkovičová sa ku kultúre správa ako feudál ku svojmu lénu, vraví jeden z jej predchodcov Marek Maďarič.
5. 2. Otvorenú výzvu na odstúpenie ministerky napokon podpísalo 188 494 ľudí, hovoria iniciátori výzvy po overení podpisov. Podpisy v krabiciach odovzdali na ministerstve kultúry, Šimkovičová v budove nebola prítomná.
5. 2. Po kontrole verejnej výzvy na odchod Šimkovičovej napokon našli iba pár stoviek podpisov, ktoré neuznali. Iniciátori za pomoci IT technikov odstránili viditeľne fiktívne podpisy alebo tie, poslané z pochybných serverov.
19. 2. Kto všetko bol so Šimkovičovou v Abu Dhabi, stále nie je jasné. Ministerka kultúry prvýkrát opísala svoju zahraničnú cestu v internetovom tele vysielaní Peter a Martina, sťažovala sa, že za ňou sliedili ŠtB-áci.
28. 2. Slovenské banské múzeum je ukážkou toho, ako prebieha normalizácia kultúry v réžii SNS. Postoj Galérie Jozefa Kollára, ktorá ostala takmer prázdna, však naznačuje, prečo súčasná vláda v snahe ovládnuť kultúru nebude úspešná. Umelci a umelkyne zrušili program na celý rok a bojkotujú nové vedenie.
8. 3. Ministerke kultúry sa nepáči predstavenie o nenávisti, ktoré sa dnes odohrá v bratislavskom DPOH. Riaditeľka divadla Valéria Šulcová hovorí, že chcú iba prečítať, čo ľudia píšu ženám vo verejnom priestore. Nenávisť a agresivita je dnes podľa nej legitimizovaná.
10. 3. Ochrana pamiatok sa môže vydať na maďarskú cestu, upozorňuje Kultúrna obec. Ministerstvo pod vedením Šimkovičovej to odmieta. V Maďarsku v podstate zanikla inštitucionálna pamiatková starostlivosť, píše Napunk a sú obavy, že aj na Slovensku sa podriadi developerským alebo turistickým zámerom.
11. 3. Vláda sa chystá rýchlo ovládnuť RTVS, ako inštitúcia má skončiť, rovnako jej riaditeľ.
12. 3. Analytik Memo 98 Godársky vraví, že novela o telerozhlase používa jazyk totality. Naráža na fakt, že novovytvorená Programová rada má mať v popise práce kontrolu programu.
12. 3. Český rozhlas podporil súčasné vedenie RTVS a vyjadril obavy nad navrhnutými zmenami. Považuje ich za krok smerom k zoštátneniu k médiá a k potlačeniu jeho slobodného a objektívneho vysielania.
12. 3. Reportéri bez hraníc, kritizujú avizované zmeny RTVS. Novela je podľa medzinárodnej organizácie v rozpore s európskym zákonom o slobode médií a viedla by k politickej podriadenosti verejnoprávneho médiá. Žiada jej stiahnutie.
13. 3. Vyhlásenie zamestnancov a spolupracovníkov RTVS v prvý deň podpísalo 600 ľudí z Televízie a rozhlasu.
13. 3. Herečka Kamila Magálová, režisér Juraj Johanides, moderátorka Elena Vácvalová či komik Samo Trnka sa postavili na obranu RTVS. Magálová v ankete varovala pred normalizáciou. Podľa dramatika Silvestra Lavríka, ide o premenu na vybíjanú hlasnú trúbu tupokracie.
14. 3. Ministerka kultúry kritizuje, že súčasťou prijímačiek na VŠMU mali byť dve zadania, vraj názor na ministerku Šimkovičovú a zahranie etudy ohľadom Andreja Danka. Citujem, "Skúste zistiť novinári, či je toto pravda," hovorí ministerka. Za zachovanie RTVS sa postavilo viac než tisíc jej zamestnancov, zvažujú aj štrajk 14. 3..
14. 3. Vedenie Vysokej školy múzických umení v Bratislave sa ostro vymedzuje voči slovám ministerky Šimkovičovej na adresu školy. Pre našu školu je neprijateľné, aby bola zaťahované do netransparentných politických hier.
17. 3. Výzvu na zachovanie verejnoprávnej RTVS podpísalo 1 203 zamestnancov a spolupracovníkov.
25. 3. Ministerka kultúry odvolala riaditeľku Bibiany aj Slovenskej národnej knižnice. Šéfka domu umenia pre deti Zuzana Liptáková, končí bez udania dôvodu. Pri odvolaní riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej, ministerka, ako dôvod uviedla manažérske pochybenia.
25. 3. Zamestnanci Bibiany sa postavili proti odvolaniu riaditeľky Liptákovej. Stojíme za ňou, žiadame ministerstvo kultúry o vysvetlenie, napísali vo svojom stanovisku.
26. 3. v stredu od 17-tej, bude pochod a demonštrácia s názvom, "Ruky pred od RTVS.".
26. 3. Ako prebehla výmena riaditeľky v Bibiane? Spočiatku formálne stretnutie podľa zúčastnených postupne naberalo na intenzite a prepuklo do ostrej výmeny názorov. Od začiatku prebiehalo stretnutie v tom duchu, že nám chceli ukázať svoju dominanciu a presvedčiť nás, že všetko je v súlade so zákonom. Zároveň nám povedali, že máme priestor na protest, ale aj oni majú svoju právnu moc sa k tomu postaviť a konať. Takýchto narážok padlo viacero, považoval som to za vyhrážanie, hovorí Adam Balog z Bibiany.
27. 3. Ministerka kultúry na otázku, prečo odvolala riaditeľku Bibiany bez udania dôvodu povedala, že šlo o normálny postup. Na ďalšie otázky novinárov po rokovaní vlády v Galante neodpovedala, nasadla do auta a odišla.
27. 3. Umelecká obec sa symbolicky lúči s bratislavskou Kunsthalle, ktorá z rozhodnutia ministerky zanikne ako samostatná organizácia.
27. 3. Tím, ktorý v Bibiane pripravoval Bienále animácie Bratislava oznámil, že dáva výpoveď.
28. 3. Ministerstvo kultúry chce dať takmer 266-tisíc eur na rekonštrukciu pamätníka SNP a oslavy na Jankovom vŕšku. Peniaze má dostať obec Uhrovec, lokalita je z minulosti známa aj návštevami ruských motorkárov skupiny Noční vlci.
29. 3., 29. 3., pardon. VŠMU kritizuje predvolanie jej študentky políciou po akcii, na ktorej sa lúčili s Kunsthalle. Citujem, "takúto šikanu a trápny pokus o zastrašovanie zo strany vládnych a bezpečnostných zložiek považujeme za neprípustné," uviedla. Proruský portál, pardon.
2. 4. Proruský portál s adresou v Prahe riadili z Moskvy, odhalili české tajné služby. Rozhovor mu poskytol aj Ficov poradca Erik Kaliňák, ktorý v ňom konšpiroval o médiách na Slovensku, či ministerka kultúry Šimkovičová.
4. 4. Slovenskú národnú knižnicu v Martine dočasne povedie Ivana Kostrabová, ministerka Šimkovičová predtým odvolala Katarínu Krištofovú, zdôvodňuje to aj nezvládnutím digitalizácie kultúrneho dedičstva.
8. 4. Platforma Otvorená kultúra, zverejnila zvukovú nahrávku, ktorá dokazuje, ako prebiehala výmena riaditeľky v Bibiane. Stretnutie bolo plné vyhrážok a osobných invektív. Koľko máte detí? Máte aspoň 30 rokov? Pýtali sa úradníci ministerstva kultúry zamestnancov, ktorí chceli vedieť, ako bude Bibiana ďalej fungovať, a prečo Zuzanu Liptákovú od...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) ... ja neviem čo, ani ma nenapadá nejaká absurdná vec, že pod čo by sa tu bol kto schopný podpísať, tak tu chcem len v dobrom upozorniť, že idete do toho, že ani kameň na kameni, ale tento kameň prípadne nechajte na pokoji hej, lebo tá ochrana tých pamiatok nemáme ich veľa, čo sme mohli, veľa sme z toho predali, veľa sme z toho zničili, to málo čo tu je, ešte by som prípadne odporúčal zachovať, čiže bol by som veľmi opatrný v tom, že k akým zmenám ideme a čo si od nich kto sľubuje. Hej? Lebo nepredpokladám, že tie zmeny budú robené preto, aby sa zvýšil štandard ochrany pamiatok. Tu by som možno len navrhol, ak by sa dalo, že skôr tu mi niekto písal, že skôr im kúpte topánky tým ľuďom na tom Pamiatkovom úrade, údajne niekoľko rokov však samozrejme vy ste vo funkcii iba rok, ale aj za ten rok ste už sa mohlo niečo kúpiť. Oni im nekupujú ani pracovnú obuv hej a tí ľudia pokiaľ majú nejaké terénne výskumy, majú niekde chodiť, zabezpečujú si ju sami, čiže skôr by som išiel, by som povedal, že tak od podlahy a tak z takého od začiatku, že ako premaľovávať fasády a vymieňať vývesné štíty a meniť generálnych riaditeľov. Skôr by som tým ľuďom na tých pamiatkových úradoch kúpil, kúpil poriadnu pracovnú obuv, že keď pôjdu na nejaký terénny výskum alebo obhliadku, nech si neprepichnú nohu na hrdzavom klinci. Čiže radšej tak by som povedal ľudskejšie ako veľkolepo, lebo to teraz robíte, prejdem k druhému bodu a už budem končiť. To teraz robíte, lebo to je tak funkčné, ja to poznám z taktiky, marketingu to je funkčné, to je väčší oblak, väčšia hmla hej, že keď potrebujete niečo prekryť, čím väčší rozrušenie väčšieho a základnejšieho kameňa, tým lepšie a to je to, že ste sa podujali zmeniť, teda nie zmeniť, zmeniť aranžmá hymny. A tu by som chcel poprosiť, ak sa dá a neviem, asi sa už nedá, ale nerobte to. To málo ešte čo tu ako tak je, ako tak funguje, že pričom ešte vieme pohybovať jemne tými perami aj krížom cez politické strany je tá hymna v tom ponímaní ako ju roky rokúce počúvame a mám teraz obavu, že pokiaľ to naozaj že zlomíte na kolene a teraz príde tá vaša hymna, lebo to sa tak bude prezentovať, že to bude tá vaša, to bude tá Šimkovičovej hymna, to bude tá hymna toho, čo rečnil u Bombica, viete, že to je strašne nebezpečné. Viete, že potom aj tí, ktorí teraz pohybovali, lebo tak sme ju vnímali tú hymnu, prestanú. Viete, že ja by som naozaj, že nehýbte s každým kameňom, ktorý uvidíte na ceste, že nechajte toto na pokoj. Naozaj máme toľko toho čo nám treba robiť, toľko toho neporobeného hej, že načo, načo do tej hymny. Ak ste chceli prekryť niečo, vypustiť nejaký veľký oblak, vypustili ste. Vypustené nachvíľku to otočilo kamery, ale pre pána kráľa prosím vás, nechajte hymnu hymnou. Ak chce niekto meniť aranžmá hymny, tak by mala byť k tomu nejaká spoločenská objednávka, nejaký aj celospoločenský konsenzus, nejaká by som povedal, že tvorivá atmosféra niečo taký, že čestný prístup. Niečo také, že, že áno teraz a sme sa, ale viete, že takto to zlomiť na kolene a tak konšpiratívne a tak tajnostkársky a s celým tým príbehom proste je to stále hymna a bude to hymna. Nerobte to. Naozaj to nerobte, ja vôbec nie kvôli peniazom, ja neviem, či to niečo bude stáť alebo nebude a tu to bolo dokonca spomenuté či tá samotná produkcia bude niečo stáť, to neviem asi, asi áno, ale vy ste schopní skrz by som povedal taký určitý amaterizmus ešte aj tú hymnu predať. Viete, že aby sme my nakoniec neskončili tak, že my ešte potom budeme platiť nejaké tantiémy. Viete, ja neviem, kto to tam ošetruje alebo neošetruje. Naozaj, aby to nebolo tak, že ešte budeme musieť platiť tantiémy na, to nebude, že len tu keď budeme pri otvorení schôdze stáť pri hymne, ale hocikde, kde ju budú hrať, tak budú cez SOZU musieť alebo cez sa to nahlásiť hej a Oskar Rózsa mu cinkne, ja neviem koľko, že, že ideme naozaj do vôd, ktoré by sme si vedeli predstaviť pri nejakej pesničke, ale my stále hovoríme o Hymne Slovenskej republiky. Prosím vás, že ak sa dá, nechajte hymnu hymnou, nechajte ju na pokoj. Nechajte ju tak ako je. Všecko je úplne v poriadku. Spievame, vieme, kto si ju zaspieval, kto si ju nespieval, vnímame, podvedome nám hneď zapne, načo, načo aj do toho. Prečo sa chceme dostať do polohy, že čo niekde ju budú hrať s tým starým aranžmánom a niekde ju budú hrať s tým novým aranžmánom a to bude na protest alebo to bude zakázané ju hrať s novým aranžmánom, že neviem, kde vlastne či viete, kam vlastne idete s tým. Ja viete, ja som sa teraz, ja som patriot národniar, nie som aj skrz to, že Slovenská národná strana, možno keby tu nebola Slovenská národná strana, tak poviem, že som národniar. Skôr mi teraz príde také príznačnejšie, že som patriot a naozaj ja mám túto krajinu rád, mám rád miesto, kde som sa narodil, možno by som, keby som sa narodil v Anglicku, tak som hrdý Angličan, ale ja som sa narodil tu, s tým už nič neurobím a áno mám vzťah, mám veľký silný vzťah, aj sa to odo mňa očakáva, myslím si, že aj od nás všetkých, že pestujme si vzťah ku krajine a jeden z tých najsilnejších symbolov, ktorý, ktorý tam je, je naozaj aj tá hymna. Hej, že ideme do, do takého symbolu, ktorý si vyžaduje obrovskú úctu, rešpekt a nastavenie spoločnosti a vy ste do toho vleteli jak s buldozérom. To Matovičov bager je nič do rozpočtu, jak vy ste vleteli do hymny a neviete, neviete presne, že, že čo to, čo to na konci urobí hej, čo to urobí v tom tej rozdelení tej spoločnosti, že my nakoniec prestaneme spievať alebo pospevovať alebo pohybovať perami pri tom, keď bude hrať hymna. Naozaj. Doteraz to bolo ešte jedno z mála, čo nás dokázalo zjednotiť. Ešteže jedno z mála, kde by sme neboli, netrpeli tým obrovským rozdelením. Sme na najlepšej ceste k tomu prísť. Najlepšej ceste k tomu prísť a pritom je toľko toho, čo máme neporobené. Jak sa toho baču pýtajú a bača, mate porobenô? Viete, že my naozaj keď má bača porobenô, sadne na priedomie a rozmýšľa, že, že čo. My ešte strašne veľa toho nemáme, strašne veľa. Pán Michelko, vy tam neviete nejako zaúradovať s tou hymnou? Čo? Či vám sa to tiež pozdáva. Viete, že ja neviem už na koho sa obrátiť, aby sme nedopustili, by som povedal, že hroznú vec, lebo to nikoho doteraz nenapadlo, aspoň nevieme o tom hej a teraz tu už normálne sa s tým zmierujeme, že budeme mať hymnu v aranžmáne od niekoho, kto to vysvetľoval u Bombica a potom v aranžmáne, ktorý tu je nejakých tridsať rokov alebo koľko. Budeme čo? Budeme na protest si púšťať alebo neviem. Podľa mňa ste to nedorozmýšľali, nechajte to tak. Áno končím s tým, že kolega za náš klub to povedal SaS a bude hlasovať samozrejme za vaše odvolanie alebo za vyslovenie alebo neviem, jak sa to formálne volá. Proste, aby ste tam neboli zjednodušene. Akože naozaj z päť a pol milióna ľudí priš nič osobné, pani ministerka, naozaj nič osobné, však šancu ste dostali, boli ste tam, dokázali ste výnimočnú vec, že sa zjednotili všetci proti vám svojim spôsobom úspech, ale keďže nám treba robiť hej, naozaj treba, treba nájsť niekoho, kto bude v tomto danom priestore menej iritovať a tie veci sa pohnú, pohnú dopredu. Takže áno som za, stotožňujem sa so stanoviskom klubu, treba vás, treba vás odvolať a určite, ale určite toto nie je zápas. Končím s tým, s čím som začal, že to nie je zápas latexu verzus čipky hej, že to nie je zápas dvoch rozdielnych svetov, kde svet čipky bojuje proti latexu respektíve opačne. Niekto má tendenciu takto podsúvať a nie je to pravda. Odznelo to tu veľa, ešte asi aj odzneje, že prečo to nie je pravda. Ďakujem veľmi pekne.

...takže to nechajme na orgány činné v trestnom konaní, povedala.
26. 1. Vysoká škola múzických umení vyzýva parlamentný výbor pre kultúru a médiá, aby otvoril transparentnú odbornú diskusiu o návrhoch zmien v kultúrnom sektore. Umenie, kultúra ani verejnoprávne médiá nie sú majetkom politikov, uviedla.
30. 1. Činnosť galérie v budove Slovenského rozhlasu pozastavia pre nedostatok peňazí. Výpoveď dostala kurátorka, historička umenia Daniela Čarná, ktorá pripravovala sprievodné podujatia k výstavám, ale aj žiadané prehliadku budovy rozhlasu. Odísť by mal aj kurátor Ivan Jančár, ktorý galériu pred troma rokmi rozbiehal.
1. 2. Ministerka Šimkovičová sa ku kultúre správa ako feudál ku svojmu lénu, vraví jeden z jej predchodcov Marek Maďarič.
5. 2. Otvorenú výzvu na odstúpenie ministerky napokon podpísalo 188 494 ľudí, hovoria iniciátori výzvy po overení podpisov. Podpisy v krabiciach odovzdali na ministerstve kultúry, Šimkovičová v budove nebola prítomná.
5. 2. Po kontrole verejnej výzvy na odchod Šimkovičovej napokon našli iba pár stoviek podpisov, ktoré neuznali. Iniciátori za pomoci IT technikov odstránili viditeľne fiktívne podpisy alebo tie, poslané z pochybných serverov.
19. 2. Kto všetko bol so Šimkovičovou v Abu Dhabi, stále nie je jasné. Ministerka kultúry prvýkrát opísala svoju zahraničnú cestu v internetovom tele vysielaní Peter a Martina, sťažovala sa, že za ňou sliedili ŠtB-áci.
28. 2. Slovenské banské múzeum je ukážkou toho, ako prebieha normalizácia kultúry v réžii SNS. Postoj Galérie Jozefa Kollára, ktorá ostala takmer prázdna, však naznačuje, prečo súčasná vláda v snahe ovládnuť kultúru nebude úspešná. Umelci a umelkyne zrušili program na celý rok a bojkotujú nové vedenie.
8. 3. Ministerke kultúry sa nepáči predstavenie o nenávisti, ktoré sa dnes odohrá v bratislavskom DPOH. Riaditeľka divadla Valéria Šulcová hovorí, že chcú iba prečítať, čo ľudia píšu ženám vo verejnom priestore. Nenávisť a agresivita je dnes podľa nej legitimizovaná.
10. 3. Ochrana pamiatok sa môže vydať na maďarskú cestu, upozorňuje Kultúrna obec. Ministerstvo pod vedením Šimkovičovej to odmieta. V Maďarsku v podstate zanikla inštitucionálna pamiatková starostlivosť, píše Napunk a sú obavy, že aj na Slovensku sa podriadi developerským alebo turistickým zámerom.
11. 3. Vláda sa chystá rýchlo ovládnuť RTVS, ako inštitúcia má skončiť, rovnako jej riaditeľ.
12. 3. Analytik Memo 98 Godársky vraví, že novela o telerozhlase používa jazyk totality. Naráža na fakt, že novovytvorená Programová rada má mať v popise práce kontrolu programu.
12. 3. Český rozhlas podporil súčasné vedenie RTVS a vyjadril obavy nad navrhnutými zmenami. Považuje ich za krok smerom k zoštátneniu k médiá a k potlačeniu jeho slobodného a objektívneho vysielania.
12. 3. Reportéri bez hraníc, kritizujú avizované zmeny RTVS. Novela je podľa medzinárodnej organizácie v rozpore s európskym zákonom o slobode médií a viedla by k politickej podriadenosti verejnoprávneho médiá. Žiada jej stiahnutie.
13. 3. Vyhlásenie zamestnancov a spolupracovníkov RTVS v prvý deň podpísalo 600 ľudí z Televízie a rozhlasu.
13. 3. Herečka Kamila Magálová, režisér Juraj Johanides, moderátorka Elena Vácvalová či komik Samo Trnka sa postavili na obranu RTVS. Magálová v ankete varovala pred normalizáciou. Podľa dramatika Silvestra Lavríka, ide o premenu na vybíjanú hlasnú trúbu tupokracie.
14. 3. Ministerka kultúry kritizuje, že súčasťou prijímačiek na VŠMU mali byť dve zadania, vraj názor na ministerku Šimkovičovú a zahranie etudy ohľadom Andreja Danka. Citujem, "Skúste zistiť novinári, či je toto pravda," hovorí ministerka. Za zachovanie RTVS sa postavilo viac než tisíc jej zamestnancov, zvažujú aj štrajk 14. 3..
14. 3. Vedenie Vysokej školy múzických umení v Bratislave sa ostro vymedzuje voči slovám ministerky Šimkovičovej na adresu školy. Pre našu školu je neprijateľné, aby bola zaťahované do netransparentných politických hier.
17. 3. Výzvu na zachovanie verejnoprávnej RTVS podpísalo 1 203 zamestnancov a spolupracovníkov.
25. 3. Ministerka kultúry odvolala riaditeľku Bibiany aj Slovenskej národnej knižnice. Šéfka domu umenia pre deti Zuzana Liptáková, končí bez udania dôvodu. Pri odvolaní riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej, ministerka, ako dôvod uviedla manažérske pochybenia.
25. 3. Zamestnanci Bibiany sa postavili proti odvolaniu riaditeľky Liptákovej. Stojíme za ňou, žiadame ministerstvo kultúry o vysvetlenie, napísali vo svojom stanovisku.
26. 3. v stredu od 17-tej, bude pochod a demonštrácia s názvom, "Ruky pred od RTVS.".
26. 3. Ako prebehla výmena riaditeľky v Bibiane? Spočiatku formálne stretnutie podľa zúčastnených postupne naberalo na intenzite a prepuklo do ostrej výmeny názorov. Od začiatku prebiehalo stretnutie v tom duchu, že nám chceli ukázať svoju dominanciu a presvedčiť nás, že všetko je v súlade so zákonom. Zároveň nám povedali, že máme priestor na protest, ale aj oni majú svoju právnu moc sa k tomu postaviť a konať. Takýchto narážok padlo viacero, považoval som to za vyhrážanie, hovorí Adam Balog z Bibiany.
27. 3. Ministerka kultúry na otázku, prečo odvolala riaditeľku Bibiany bez udania dôvodu povedala, že šlo o normálny postup. Na ďalšie otázky novinárov po rokovaní vlády v Galante neodpovedala, nasadla do auta a odišla.
27. 3. Umelecká obec sa symbolicky lúči s bratislavskou Kunsthalle, ktorá z rozhodnutia ministerky zanikne ako samostatná organizácia.
27. 3. Tím, ktorý v Bibiane pripravoval Bienále animácie Bratislava oznámil, že dáva výpoveď.
28. 3. Ministerstvo kultúry chce dať takmer 266-tisíc eur na rekonštrukciu pamätníka SNP a oslavy na Jankovom vŕšku. Peniaze má dostať obec Uhrovec, lokalita je z minulosti známa aj návštevami ruských motorkárov skupiny Noční vlci.
29. 3., 29. 3., pardon. VŠMU kritizuje predvolanie jej študentky políciou po akcii, na ktorej sa lúčili s Kunsthalle. Citujem, "takúto šikanu a trápny pokus o zastrašovanie zo strany vládnych a bezpečnostných zložiek považujeme za neprípustné," uviedla. Proruský portál, pardon.
2. 4. Proruský portál s adresou v Prahe riadili z Moskvy, odhalili české tajné služby. Rozhovor mu poskytol aj Ficov poradca Erik Kaliňák, ktorý v ňom konšpiroval o médiách na Slovensku, či ministerka kultúry Šimkovičová.
4. 4. Slovenskú národnú knižnicu v Martine dočasne povedie Ivana Kostrabová, ministerka Šimkovičová predtým odvolala Katarínu Krištofovú, zdôvodňuje to aj nezvládnutím digitalizácie kultúrneho dedičstva.
8. 4. Platforma Otvorená kultúra, zverejnila zvukovú nahrávku, ktorá dokazuje, ako prebiehala výmena riaditeľky v Bibiane. Stretnutie bolo plné vyhrážok a osobných invektív. Koľko máte detí? Máte aspoň 30 rokov? Pýtali sa úradníci ministerstva kultúry zamestnancov, ktorí chceli vedieť, ako bude Bibiana ďalej fungovať, a prečo Zuzanu Liptákovú od...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) ... ja neviem čo, ani ma nenapadá nejaká absurdná vec, že pod čo by sa tu bol kto schopný podpísať, tak tu chcem len v dobrom upozorniť, že idete do toho, že ani kameň na kameni, ale tento kameň prípadne nechajte na pokoji hej, lebo tá ochrana tých pamiatok nemáme ich veľa, čo sme mohli, veľa sme z toho predali, veľa sme z toho zničili, to málo čo tu je, ešte by som prípadne odporúčal zachovať, čiže bol by som veľmi opatrný v tom, že k akým zmenám ideme a čo si od nich kto sľubuje. Hej? Lebo nepredpokladám, že tie zmeny budú robené preto, aby sa zvýšil štandard ochrany pamiatok. Tu by som možno len navrhol, ak by sa dalo, že skôr tu mi niekto písal, že skôr im kúpte topánky tým ľuďom na tom Pamiatkovom úrade, údajne niekoľko rokov však samozrejme vy ste vo funkcii iba rok, ale aj za ten rok ste už sa mohlo niečo kúpiť. Oni im nekupujú ani pracovnú obuv hej a tí ľudia pokiaľ majú nejaké terénne výskumy, majú niekde chodiť, zabezpečujú si ju sami, čiže skôr by som išiel, by som povedal, že tak od podlahy a tak z takého od začiatku, že ako premaľovávať fasády a vymieňať vývesné štíty a meniť generálnych riaditeľov. Skôr by som tým ľuďom na tých pamiatkových úradoch kúpil, kúpil poriadnu pracovnú obuv, že keď pôjdu na nejaký terénny výskum alebo obhliadku, nech si neprepichnú nohu na hrdzavom klinci. Čiže radšej tak by som povedal ľudskejšie ako veľkolepo, lebo to teraz robíte, prejdem k druhému bodu a už budem končiť. To teraz robíte, lebo to je tak funkčné, ja to poznám z taktiky, marketingu to je funkčné, to je väčší oblak, väčšia hmla hej, že keď potrebujete niečo prekryť, čím väčší rozrušenie väčšieho a základnejšieho kameňa, tým lepšie a to je to, že ste sa podujali zmeniť, teda nie zmeniť, zmeniť aranžmá hymny. A tu by som chcel poprosiť, ak sa dá a neviem, asi sa už nedá, ale nerobte to. To málo ešte čo tu ako tak je, ako tak funguje, že pričom ešte vieme pohybovať jemne tými perami aj krížom cez politické strany je tá hymna v tom ponímaní ako ju roky rokúce počúvame a mám teraz obavu, že pokiaľ to naozaj že zlomíte na kolene a teraz príde tá vaša hymna, lebo to sa tak bude prezentovať, že to bude tá vaša, to bude tá Šimkovičovej hymna, to bude tá hymna toho, čo rečnil u Bombica, viete, že to je strašne nebezpečné. Viete, že potom aj tí, ktorí teraz pohybovali, lebo tak sme ju vnímali tú hymnu, prestanú. Viete, že ja by som naozaj, že nehýbte s každým kameňom, ktorý uvidíte na ceste, že nechajte toto na pokoj. Naozaj máme toľko toho čo nám treba robiť, toľko toho neporobeného hej, že načo, načo do tej hymny. Ak ste chceli prekryť niečo, vypustiť nejaký veľký oblak, vypustili ste. Vypustené nachvíľku to otočilo kamery, ale pre pána kráľa prosím vás, nechajte hymnu hymnou. Ak chce niekto meniť aranžmá hymny, tak by mala byť k tomu nejaká spoločenská objednávka, nejaký aj celospoločenský konsenzus, nejaká by som povedal, že tvorivá atmosféra niečo taký, že čestný prístup. Niečo také, že, že áno teraz a sme sa, ale viete, že takto to zlomiť na kolene a tak konšpiratívne a tak tajnostkársky a s celým tým príbehom proste je to stále hymna a bude to hymna. Nerobte to. Naozaj to nerobte, ja vôbec nie kvôli peniazom, ja neviem, či to niečo bude stáť alebo nebude a tu to bolo dokonca spomenuté či tá samotná produkcia bude niečo stáť, to neviem asi, asi áno, ale vy ste schopní skrz by som povedal taký určitý amaterizmus ešte aj tú hymnu predať. Viete, že aby sme my nakoniec neskončili tak, že my ešte potom budeme platiť nejaké tantiémy. Viete, ja neviem, kto to tam ošetruje alebo neošetruje. Naozaj, aby to nebolo tak, že ešte budeme musieť platiť tantiémy na, to nebude, že len tu keď budeme pri otvorení schôdze stáť pri hymne, ale hocikde, kde ju budú hrať, tak budú cez SOZU musieť alebo cez sa to nahlásiť hej a Oskar Rózsa mu cinkne, ja neviem koľko, že, že ideme naozaj do vôd, ktoré by sme si vedeli predstaviť pri nejakej pesničke, ale my stále hovoríme o Hymne Slovenskej republiky. Prosím vás, že ak sa dá, nechajte hymnu hymnou, nechajte ju na pokoj. Nechajte ju tak ako je. Všecko je úplne v poriadku. Spievame, vieme, kto si ju zaspieval, kto si ju nespieval, vnímame, podvedome nám hneď zapne, načo, načo aj do toho. Prečo sa chceme dostať do polohy, že čo niekde ju budú hrať s tým starým aranžmánom a niekde ju budú hrať s tým novým aranžmánom a to bude na protest alebo to bude zakázané ju hrať s novým aranžmánom, že neviem, kde vlastne či viete, kam vlastne idete s tým. Ja viete, ja som sa teraz, ja som patriot národniar, nie som aj skrz to, že Slovenská národná strana, možno keby tu nebola Slovenská národná strana, tak poviem, že som národniar. Skôr mi teraz príde také príznačnejšie, že som patriot a naozaj ja mám túto krajinu rád, mám rád miesto, kde som sa narodil, možno by som, keby som sa narodil v Anglicku, tak som hrdý Angličan, ale ja som sa narodil tu, s tým už nič neurobím a áno mám vzťah, mám veľký silný vzťah, aj sa to odo mňa očakáva, myslím si, že aj od nás všetkých, že pestujme si vzťah ku krajine a jeden z tých najsilnejších symbolov, ktorý, ktorý tam je, je naozaj aj tá hymna. Hej, že ideme do, do takého symbolu, ktorý si vyžaduje obrovskú úctu, rešpekt a nastavenie spoločnosti a vy ste do toho vleteli jak s buldozérom. To Matovičov bager je nič do rozpočtu, jak vy ste vleteli do hymny a neviete, neviete presne, že, že čo to, čo to na konci urobí hej, čo to urobí v tom tej rozdelení tej spoločnosti, že my nakoniec prestaneme spievať alebo pospevovať alebo pohybovať perami pri tom, keď bude hrať hymna. Naozaj. Doteraz to bolo ešte jedno z mála, čo nás dokázalo zjednotiť. Ešteže jedno z mála, kde by sme neboli, netrpeli tým obrovským rozdelením. Sme na najlepšej ceste k tomu prísť. Najlepšej ceste k tomu prísť a pritom je toľko toho, čo máme neporobené. Jak sa toho baču pýtajú a bača, mate porobenô? Viete, že my naozaj keď má bača porobenô, sadne na priedomie a rozmýšľa, že, že čo. My ešte strašne veľa toho nemáme, strašne veľa. Pán Michelko, vy tam neviete nejako zaúradovať s tou hymnou? Čo? Či vám sa to tiež pozdáva. Viete, že ja neviem už na koho sa obrátiť, aby sme nedopustili, by som povedal, že hroznú vec, lebo to nikoho doteraz nenapadlo, aspoň nevieme o tom hej a teraz tu už normálne sa s tým zmierujeme, že budeme mať hymnu v aranžmáne od niekoho, kto to vysvetľoval u Bombica a potom v aranžmáne, ktorý tu je nejakých tridsať rokov alebo koľko. Budeme čo? Budeme na protest si púšťať alebo neviem. Podľa mňa ste to nedorozmýšľali, nechajte to tak. Áno končím s tým, že kolega za náš klub to povedal SaS a bude hlasovať samozrejme za vaše odvolanie alebo za vyslovenie alebo neviem, jak sa to formálne volá. Proste, aby ste tam neboli zjednodušene. Akože naozaj z päť a pol milióna ľudí priš nič osobné, pani ministerka, naozaj nič osobné, však šancu ste dostali, boli ste tam, dokázali ste výnimočnú vec, že sa zjednotili všetci proti vám svojim spôsobom úspech, ale keďže nám treba robiť hej, naozaj treba, treba nájsť niekoho, kto bude v tomto danom priestore menej iritovať a tie veci sa pohnú, pohnú dopredu. Takže áno som za, stotožňujem sa so stanoviskom klubu, treba vás, treba vás odvolať a určite, ale určite toto nie je zápas. Končím s tým, s čím som začal, že to nie je zápas latexu verzus čipky hej, že to nie je zápas dvoch rozdielnych svetov, kde svet čipky bojuje proti latexu respektíve opačne. Niekto má tendenciu takto podsúvať a nie je to pravda. Odznelo to tu veľa, ešte asi aj odzneje, že prečo to nie je pravda. Ďakujem veľmi pekne.