Ich politika ja viac menej orientovaná iba na východ, a ignorujú absolútne všetky základné hodnoty, na ktorých je naše členstvo v Európskej únii postavené. Absolútne sa odvažujú obhajovať antivaxerské ideológie. Dokonca, legitimizujú extrémistické postoje, viď Bombic. A čo sa mi najviac hnusí z duše, tak ešte aj glorifikujú silných mužov v cudzích režimoch a zabúdajú na bezpečnosť, zdravie a práva svojich vlastných občanov. Nehnevajte sa, ale...
Ich politika ja viac menej orientovaná iba na východ, a ignorujú absolútne všetky základné hodnoty, na ktorých je naše členstvo v Európskej únii postavené. Absolútne sa odvažujú obhajovať antivaxerské ideológie. Dokonca, legitimizujú extrémistické postoje, viď Bombic. A čo sa mi najviac hnusí z duše, tak ešte aj glorifikujú silných mužov v cudzích režimoch a zabúdajú na bezpečnosť, zdravie a práva svojich vlastných občanov. Nehnevajte sa, ale keď žijeme v takejto dobe, tak potom každý krok politiky, každé rozhodnutie sa stáva aj súčasťou nejakého zápasu o myslenia a o ľudí. A je to najmä zápas o tom, či si dokážeme zachovať kritické myslenie a hodnoty, na ktorých stojí demokracia. A preto, ten terminus technicus spoločenské potreby, ktoré by som si možno pred dvoma rokmi ani nevšimla a vôbec by som sa nad nimi ani nepozastavili, tak dnes, dnes my naozaj zablikala kontrolka. Pretože tento termín sa stáva naozaj nebezpečnou mínou v rukách takých ľudí, ktorí veria alebo teda, ktorí sa snažia nás presvedčiť, že ich vnímanie sveta orientované na všetky štyri svetové strany a v zajatí bludoch, je to, správne. A že tá liberálna alebo progresívna bublina, alebo hrádza je ideologicky zmanipulovaná. Pravda je taká, že v rukách týchto ľudí, je potom veľmi ľahké otočiť toto vnímanie. A to, čo sa predtým javilo ako to, to správne, na ktorých hodnotách stála naša krajina, tak to sa zrazu stane predmetom naozaj ideologickej manipulácie, šírenie dezinformácií a legitimizácie diskriminácie. Dokonca, aj potláčania kritického myslenia. Kľudne sa to môže otočiť. Ani sa nenazdáme ako, tak naše deti budú chodiť do školských zariadení, kde budú zidealiz, zideal, ani to neviem vysloviť. Proste, učitelia pod vplyvom ideológie, ktorí budú tieto doktríny tlačiť do našich detí. A ja sa toho obávam. Naozaj sa toho obávam, pretože my nevieme, aké budú spoločenské potreby, ak bude ministrom školstva napríklad, pán Mazurek. Alebo vieme? (Reakcie z pléna.) Nie. No, tak ako (Reakcie z pléna.) ja si myslím, že to nemôžete vedieť, pán Kéry, nemôžete to vedieť, takisto ako to nemôžeme vedieť nikto z nás, čo sa môže stať. Nemusí to byť priamo, pán Mazurek, môže to byť ktorýkoľvek iný fašista. Môže to byť ktorýkoľvek člen SMER-u, ktorý bude mať pocit, že čím viacej pritlačí na pílu, a čím viacej si naženie ovečky z toho bludného košiara ľudí pod vplyvom dezinformácií, ktorý bude presvedčený o tom, že potrebujeme presne takých voličov, ktorí sa pozerajú na Bombica, ktorí ho počúvajú. Môže to byť kľudne jedna z týchto realít. A môže sa stať, že zrazu ani nebudete vedieť, ako sa budú osnovy tvoriť z trendov z TikToku alebo z Telegramu, alebo z YouTube kanálov. Môžete mať, ja neviem, spoločenskú potrebu s názvom sociálne siete ako zdroj poznania, a tam, zrazu budú konšpiračné teórie, ktoré budú akože alternatívne fakty, ktoré sa učia na posilnenie, ja neviem, demokratického pluralizmu. Môžete si to akokoľvek zaobaliť. Alebo sa môže stať, že napríklad odpor voči očkovaniu bude spoločenskou potrebou. Je to úplne, akože také uletené? Viete, ja som si nemyslela pred dvoma rokmi, že Rusko, Rusko bude náš dobrý priateľ a, že pán premiér sa bude fotiť s mecenášmi z Ruska, z tohto, z Číny alebo z Vietnamu. To som si nemyslela, a dneska je to úplne bežné. Dneska je to normál. Ani som si nemyslela, že členovia vlády, budú antivaxeri. Ja som si to nevedela predstaviť. Alebo som si nevedela predstaviť, že by, minister obrany, cez svoju právnickú agentúru obhajoval extrémistického fašistu, sionistu, že vraj. Tiež som si to nevedela predstaviť. Ako, to, čo sa nám dneska zdá totálne uletené, môže byť o desať rokov normálnou pravdou. Čiže práve preto, sa nemôžem uspokojiť s argumentáciou ministerstva, že termín spoločenskej potreby musia, musí vychádzať z princípov výchovy a vzdelávania, tak ako mi to povedal na výbore, pretože to teda nikde nie je napísané, zákon to explicitne nehovorí, že to tak musí byť. Podľa mňa, ide absolútne o vágny, neurčitý a nekonkrétny pojem, ktorý môže viesť k neprehľadnosti a môže viesť k zneužitiu. A práve preto podávam pozmeňovací návrh, kde jasne hovorím, že vzdelávanie učiteľov, má mať, rovnako ako vzdelávanie detí. Musí byť teda v súlade s...(Nezrozumiteľne vyslovené.) schváleného štátneho vzdelávacieho programu. A dúfam, že na moje slová, keďže to nebude prijaté, to mi je úplne jasné, nikdy nedôjde. Naozaj si to myslím.
Čo sa týka ďalších oblastí, tak som sa zamerala aj na tú povinnú predškolskú prípravu pre deti od troch rokov. Vy viete, že Progresívne Slovensko tento návrh podporuje. Je, ale na druhej strane pravda, že pri rokovaniach, keď prišli prvé tie pripomienky, sme si uvedomili, že teda návrhy pre deti, ktoré majú tri roky, a ktorých by chceli rodičia, aby boli v domácom vzdelávaní, nemusí to byť až tak teda náročné, že by to nevedeli zvládnuť aj rodičia, ktorí nemajú maturitu. Takže podávame pozmeňovací návrh aj v, v tejto oblasti. Teda znižujeme tie požiadavky na rodiča, na, aby mohlo to teda byť bez maturity. Ale to vlastne, potom, sme si uvedomili, a že vlastne aj vy riešite. Ale novinka je, že som sa zamerala aj na také inovatívnejšie formy výučby vzdelávania. Návrh zákona, hovorí o tom, že je možnosť spájať ročníky. Konkrétne sa zameriavate na prvý a druhý cyklus, spájanie ročníkov. V mojom návrhu pozmeňovacieho zákona hovorím o tom, aby sa to rozšírilo aj na tretí cyklus. Vychádzam z tých podmienok výchovy a vzdelávania, ktoré na Slovensku sú dneska normálne a bežné. Sú teraz, sú to teraz nejaké školy existujúce, ktoré takýmto spôsobom už vzdelávajú, a momentálne, to týmto pádom zákon nedovoľuje. Ide hlavne o alternatívne formy vzdelávania. A napríklad, do Montessori školy, ktoré vzdelávajú po cykloch, teda po trojročiach, podľa nejakých vývojových štádií detí, a sú to trojročné cykly, a teda aj šiesty a deviaty ročník sú spojené. Čiže myslím si, že by bolo vhodné, aby sa to rozšírilo na celých deväť rokov, táto možnosť spájania. Ja len podotýkam, že je to medzinárodný program, ktorý je v zahraničí široko uznávaný, dokonca, aj v Čechách je na úrovni štátnych vzdelávacích programov, v ostatných krajinách, len u nás na Slovensku to tak nie je. A toto vzdelávanie v trojročiach vlastne v jednej skupine, umožňuje zlepšenie diferencovaného vzdelávania a umožňuje aj samozrejme rovesnícke vzdelávanie. A mimochodom Montessori školy sú najlepším príkladom na to, ako krásne učiteľ dokáže diferencovane vzdelávať deti rôzneho veku, deti, ktoré sa vyučujú rôznym tempom. Dá sa to. Bohužiaľ, v našich bežných školách sa to ešte stále nedá, takže, myslím, že by bolo veľmi podnetné, keby práve princípy takéhoto vzdelávania boli rozširované aj do tradičných škôl.
Treťou oblasťou je slovné hodnotenie. Ja som už v prvom čítaní hovorila, že mám za to, že tá úprava legislatívna, ktorá hovorí o tom, že teda je rozšírené slovné hodnotenie aj na druhý stupeň, nie je úplne správna. Samozrejme, som to konzultovala aj s nejakými právnikmi, ktorí mi teda dali za pravdu. Preto navrhujem, úpravu toho zákona tak, aby to bolo jasné a jasne vyložiteľné, že teda aj pre šiesty, deviaty ročník na konci je možnosť nielen kombinácie slovného hodnotenia kvalifikácie, ale aj len slovného hodnotenia. Ja len dodávam, že napriek tomu, že sú tu niektorí odporcovia rozširovania iba slovného hodnotenia na druhý stupeň kvôli tomu, že stredné školy teda nevedia pracovať pri prestupe zo základnej školy na strednú s takýmto hodnotením, tak už prebehlo experimentálne overovanie iba slovného hodnotenia na druhom stupni, konkrétne v Banskej Bystrici Školy u Filipa, kde sa aj mimochodom vzdelávali aj moje deti, takže som bola priamo účastná celého toho procesu. A môžem na vlastnej skúsenosti teda povedať, že deti, ktoré nie sú hodnotené, klasifikované od prvého ročníka, a prešiel tým môj syn, tak majú úplne iný prístup potom ku klasifikácii. Majú inú mieru vnútornej motivácii pre učenia sa, a je to tiež jeden z výborných spôsobov na to, ako meniť naše tradičné školy smerom k tomu, aby sme nepotláčali chuť detí, naozaj sa vzdelávať, pretože sa učím, pretože sa chcem učiť a nie preto, že dostanem nejakú dobrú známku. Zároveň, v tomto pozmeňovacom návrhu riešim aj proces učenia sa, pretože mám za to, že naše školy by nemali hodnotiť len výstup. To znamená, že by nemali ako to často býva, hodnotiť na základe toho, že mám tri písomky, dve odpovede, a tým pádom sa mi to priemeruje a mám nejaké známky. Je veľmi dôležité hodnotiť aj aktivitu žiaka a jeho progres počas štúdia. Pretože, pre mňa ako učiteľku, je oveľa podstatnejšie aj to, ako je dieťa aktívne počas celého roka, či má záujem, či má motiváciu, či je aktívne na hodinách a aj to, aký progres urobilo. Pretože je oveľa dôležitejšie, ak sa mi trojkár, napríklad, zlepší na jednotkára pre zrozumiteľnosť, ako keď dvojkár sa nezlepší vôbec a bude mať znova dvojku. Čiže toto, sú podľa mňa, dôležité veci, ktoré sa ešte stále v našom školstve zanedbávajú, nevenuje sa im dostatočná pozornosť a zrejme niet inej možnosti ako postupnými krokmi to dostávať aspoň takto do zákona, aby sme tých učiteľov primäli k tomu, aby naozaj hodnotili aj proces aktivity a progresu žiaka.
Štvrtou oblasťou je bezpečnosť na školách. Ja som už aj v prvom čítaní hovorila, ak si spomínate, že sme pred nedávnom podávali s kolegyňami aj zákon o bezpečnosti na školách. Kde sme hovorili o veľmi dôležitom podľa, z nášho názoru opatrenia, a to je dočasné vylúčenie žiaka, ktoré práve reaguje na tie prípady, kedy je potrebné ochrániť ostatných žiakov alebo teda respektíve, nenarušovať celý výchovný vzdelávací proces žiaka, a je tu možnosť vylúčiť tohto žiaka, vzdelávať ho do, zatiaľ dištančné. Na obdobie desiatich dní, napríklad alebo jedného mesiaca. A následne, ale, a to je najdôležitejšie, poskytnúť mu diagnostické vyšetrenia, a povinné diagnostické vyšetrenie v zariadeniach poradenstva a prevencie. Dôležité je to, že tento opatrenie nemá teda nejaký trestajúci charakter, ale skôr, je to opatrenie, ktoré je za účelom ochrany spolužiakov, ale aj poskytnutia potrebnej pomoci práve, takémuto žiakovi, aby sme s ním mohli efektívnejšie potom pracovať, pričom povinnosťou školy je samozrejme, hľadať tie spôsoby ako ho integrovať späť do vzdelávacieho procesu. Súčasťou týchto opatrení je, samozrejme, potom aj právo žiakov a rodičov, ešte nie, právo, teda povinnosť informovať o zdravotnom stave a rizikovom správaní. Navrhujeme, aby plnoletí žiaci, najmä tých sa to týka, plnoletých žiakov, mali povinnosť informovať školu o zdravotných problémoch, ktoré môžu ovplyvniť ich vzdelávanie, a zároveň je tam aj povinnosť, že ak rodič, nejak zatají nejakú závažnú informáciu, napríklad o psychickej poruche dieťaťa a dôjde k ohrozeniu iných, riaditeľ školy bude mať povinnosť následne informovať orgány sociálnoprávnej ochrany alebo orgány činné v trestnom konaní. Tieto povinnosti neboli v § 144 priamo, teda expresne určené, v tomto návrhu zákona, preto sme, preto som to tam doplnila podľa vzore toho predchádzajúceho nášho návrhu.
Ďalšou oblasťou je starostlivosť detí v internátoch. Návrh zákona z dielne ministerstva hovorí o tom, že internáty budú po novom umožňovať ubytovanie a stravu žiakom aj počas víkendov a počas prázdnin. Naj...
=====
Skryt prepis
