Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Jana, za tvoje zhrnutie tej postupnej demontáže demokratických inštitúcií v našej krajine, ktorej sme boli svedkami za posledné dva roky od nástupu vlády Fica 4.0. Zrušili nám ÚŠP, zrušili NAKU, zdemolovali RTVS. A práve v tejto atmosfére strachu si myslím, že je veľmi dôležité, že ešte stále je tu ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A dobre si aj poznamenala, že to, akým spôsobom my ako krajina dokážeme chrániť oznamovateľov protispoločenskej činnosti, to do veľkej miery aj ovplyvní naše hodnotenie stavu nášho právneho štátu. A ak tu zlyháme a nezachránime tento úrad, tak sa nám môže stať, že budeme opäť hanbou v Európe tak, ako sme boli za Mečiara a správne si aj touto analógiou pripomenula toto tristné obdobie našich dejín.
Korupcia naozaj ničí v krajine demokraciu, škodí ekonomike, škodí rozvoju krajiny.
A keď si sa pýtala, v akej krajine by sme chceli žiť, tak ja za seba hovorím, že chcem žiť v krajine, kde budú mať odvážni ľudia ochranu, pretože ich ochrana je vo verejnom záujme. A verejný záujem, to je záujem nás všetkých. Oznamovatelia sú vzácni a preto si tú ochranu zaslúžia.
A ja chcem aj pripomenúť štafetu, ktorá tu bola pred Národnou radou, v ktorej sa postupne striedali rôzne mimovládky. A neboli to len tie protikorupčné a ľudsko-právne, ale boli tam naozaj najrôznejšie pomáhajúce organizácie a ďakujem im za to.
Ďakujem aj tebe, Jana.

Ďakujem za slovo a ďakujem, kolegyňa Hanuliaková, ty si veľmi presne poukázala na to, že boj proti korupcii by mal byť práve vnímaný ako konsolidačné opatrenie. Ako všetci si uvedomujem, že žijeme ekonomicky ťažké časy a koľkokrát tu máme ťažké debaty o tom, čo si tento štát môže a nemôže dovoliť a koľko by sme vedeli ušetriť na tom, keby sa tie financie míňali vždy efektívne. A o tom práve je boj proti korupcii, aj o tom je to, aj o tej morálke, o ktorej sa tu hovorilo, a je to o celkovom charaktere krajiny, ale má to aj ten ekonomický rozmer.
A vidíme to aj teraz úplne aktuálne najnovšie kauza Parku Voderady, ktorý bol za štátne peniaze odkúpený pravdepodobne o desať miliónov drahšie, ako boli ekonomické odhady. Ani na trhu sa to nevedelo predať. Štát to odkúpil za 17 miliónov, hodnota bola odhadovaná na sedem miliónov, čiže minimálne tam tých desať miliónov vidíme, že išlo zo štátnych daňových peňazí niekam, kde nemali ísť. A my nevieme presne čo je za tým, samozrejme, ale toto sú presne tie prípady, kde to nikdy nie je iba jeden človek, ktorý o tom vie. Veď keď sa takého niečo deje v štátnej inštitúcii, tak tam sú vždy aj úradníci, ktorí často vidia tie jednotlivé kroky a my potrebujeme tých ľudí aj motivovať, aby sa vedeli ozvať a potrebujeme ich chrániť v prípade, keď sa ozvú. Minimálne aby sa tie veci ďalej prešetrovali. A presne o toto, presne toto tento zákon do budúcnosti tomu zabráni a o to viac sa otvoria dvere ďalšej korupcii, čo je míňanie, zbytočné míňanie verejných peňazí.

No pekný dobrý večer vám prajem všetkým.
Nebudem teda ani taká vtipná, ani taká kreatívna (povedané so smiechom) ako moja kolegyňa, ale pokúsim sa teda zhrnúť nejaké tie fakty ohľadom tohto návrhu.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa teda vyjadrila k návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Na začiatok zopakujem to, čo som tu už povedala v prvom čítaní. Už dva roky sledujeme kroky tejto vlády, ktorá systematicky oslabuje piliere právneho štátu. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, následné zrušenie NAKA a teraz snaha zlikvidovať aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nie sú jednotlivé náhodné rozhodnutia. Je to mozaika krokov, ktoré smerujú k jedinej veci - k oslabeniu nezávislej kontroly moci. A to by malo byť naozaj varovným signálom pre každého z nás.
Prečo je táto téma zásadná? Pred nami dnes nestojí obyčajná novela zákona. Pred nami stojí rozhodnutie, ktoré sa priamo týka kvality právneho štátu, ochrany verejného záujmu a bezpečnosti ľudí, ktorí sa odhodlajú upozorniť na korupciu, zneužívanie právomocí či systémového pochybenia v inštitúciách štátu. Úrad na ochranu oznamovateľov vznikol práve preto, že dlhé roky vládol na Slovensku strach, strach zamestnancov v štátnej aj v súkromnej sfére, že ak upozornia na porušovanie zákona, nebudú odmenení, ale potrestaní. Tento úrad bol reakciou na desiatky konkrétnych prípadov, kde oznamovatelia prišli o prácu, o kariéru, o osobnú bezpečnosť. Zrušenie tejto inštitúcie nie je technická úprava. Je to krok, ktorý vracia Slovensko späť do čias, keď sa muselo mlčať. A ako opozícia nemôžeme mlčať, keď sa ide demontovať jeden z účinných nástrojov boja proti korupcii. Táto koalícia by síce bola rada, keby aj my tu v parlamente mlčíme, ako to tu už viackrát teda kolegovia z koalície hovorili, a neupozorňujeme vás na chyby, ktoré robíte pri schvaľovaní zákonov. A som hrdá, že opozícia je v tomto jednotná a odhodlaná brániť každú nespravodlivosť, o ktorú sa táto vláda pokúša. A naozaj neodradíte nás ani tým, že musíme rokovať poväčšine takto až do noci. Je to od vás ale pokrytecké, ak si to vy odhlasujete a potom tu koalícia, z koalície skoro nikto nesedí. Vy si máte tento návrh obhájiť a odpovedať na otázky, ktoré sa my pýtame.
Úrad na ochranu oznamovateľov bol zriadený na základe skúseností zo štátov, ktoré s ochranou oznamovateľov pracujú. Vychádzal z odporúčaní Európskej komisie a z medzinárodných štandardov, ktoré hovoria jasne - ochrana oznamovateľov musí byť nezávislá, nie súčasť ministerstva, nie pod politickou kontrolou, ale oddelená inštitúcia so špecifickými právomocami.
Zo strany vlády počúvame, že úrad vraj nemal požadované výsledky. Tieto argumenty sú klamstvo a pán minister nepredložil jeden odborný argument, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia. V koaličnej argumentácii zaznieva aj to, že úrad je politický alebo že robil rozhodnutia motivované politickým bojom. V opozícii opakovane upozorňujeme, že ide o tvrdenia, ktoré neboli preukázané a často sa odvolávajú viac na dojmy než na fakty.
Ochrana oznamovateľov je právny proces, nič viac, nič menej. Ak niekto požiadal o ochranu preto, že upozorňoval na možné porušenia zákona, nie je to politický boj, je to výkon práva každého občana. Ako opozícia máme vážne obavy, že jedným z dôvodov prečo sa tak táto vláda ponáhľa so zrušením úradu, je snaha oslabiť nezávislé mechanizmy kontroly v čase, keď sa sústreďujú podozrenia smerujúce ku konaniu tejto vlády. Vláda zasahuje do nezávislých inštitúcií s neobvyklou rýchlosťou. A práve ochrana oznamovateľov môže byť pre niektorých nepohodlná, pretože poskytuje ľuďom právnu istotu pri nahlasovaní nekalých skutkov.
Ak zrušenie úradu zoslabí odvahu zamestnancov prehovoriť, bude to mať vážne následky pre celú spoločnosť. Riziká, ktoré zrušenie úradu prináša, je najmä návrat k mlčaniu. Aby bolo jasné o čo ide. Tento krok môže viesť k tomu, že ľudia, ktorí upozornia na porušovanie zákona, nebudú cítiť dostatočnú oporu a bez nezávislej inštitúcie sa vystavujú riziku odplaty - prepustenia, šikanovania v disciplinárnom konaní, preradenia na nižšiu pozíciu či ekonomickému tlaku. Toto nie sú hypotetické scenáre. Toto je prax, ktorá existovala pred vznikom úradu a ktorá sa môže vrátiť.
Európska komisia opakovane upozorňuje, že ochrana oznamovateľov má byť funkčná, nezávislá, dostupná a odborná. Zrušenie úradu tieto parametre nespĺňa, naopak, ide o oslabenie systému v čase, keď Slovensko potrebuje viac kontroly, nie menej.
Dovoľte mi upozorniť aj na ďalší aspekt, ktorý koaličná väčšina ignoruje. Ochrana oznamovateľov nie je len domácou politickou otázkou, je to záväzok, ktorý Slovensko prijalo vstupom do Európskej únie. Zrušenie úradu bez adekvátnej náhrady môže viesť ku kritike v rámci hodnotenia právneho štátu, k negatívnym dopadom na čerpanie fondov, zhoršeniu hodnotenia v oblasti dobrej správy veci verejných, podkopaniu dôvery zahraničných investorov. Slovensko už dnes čelí otázkam o stave právneho štátu. Tento krok naše postavenie v Európe len zhorší.
Argument, že je treba konsolidovať, je zavádzajúci. Náklady na úrad sú zanedbateľné v porovnaní s finančnými stratami zo škôd spôsobených korupciou. Každé odhalenie nezákonného konania šetrí štátu milióny eur v neefektívnych zákazkách, náklady na súdne spory či reputačné škody. Ak zrušíme úrad, nebudeme šetriť, budeme platiť viac, len to nebude vidieť v rozpočte úradu, ale v rozpočte štátu.
Čo by mala urobiť dobrá vláda? Ak je cieľom zlepšiť ochranu oznamovateľov, vláda mala urobiť presný opak toho, čo robí dnes. Mala posilniť nezávislosť úradu, zlepšiť jeho kapacity, podporiť odborné procesy, zjednodušiť prístup občanov k ochrane. Namiesto toho robí vláda krok, krok smerom k systému, v ktorom budú oznamovatelia bez opory.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, otázka, ktorú by sme si dnes mali položiť, je jednoduchá. Chceme žiť v štáte, kde sa oplatí mlčať alebo v štáte, kde sa oplatí povedať pravdu? Je našou povinnosťou zabrániť tomu, aby Slovensko urobilo krok späť. Preto v mene opozície vyzývam koalíciu, aby tento návrh zrušenia úradu stiahla, prepracovala, aby namiesto demontáže nezávislej ochrany pracovala na jej posilnení, lebo štát, ktorý trestá tých, ktorí hovoria pravdu, nie je demokratický. A štát, ktorý sa bojí nezávislého dohľadu, má teda asi čo skrývať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za reakcie, kolegovia.
A teda, kolegovia, tá skratka je ÚOOTČOPČ. Tak si to, prosím vás, zapamätajte, lebo keď sa toto tu schváli, tak to budete potrebovať, takže navrhovala by som, trénujte doma, lebo budeme to používať.
A čo sa týka teda rozporu či už tejto legislatívy alebo legislatívy o STVR s právom Európskej únie, tak ja teda súhlasím s tým, že naďalej ten rozpor ostáva. A ten rozpor nie je iba s tými smernicami a nariadeniami príslušnými, ale ten rozpor je aj so základnou zmluvou o Európskej únii, pretože článok 4 základnej zmluvy hovorí o takzvanej zásade lojálnej spolupráce a to znamená, že členské štáty nebudú prijímať legislatívu, ktorá je v rozpore s tou európskou legislatívou napríklad ani v prípade STVR, keď tá legislatíva ešte len ide platiť.
A ja som nad tým rozmýšľala, že vlastne ledaže by to bolo tak, že vlastne po prijatí tej novely ústavy, sa toto vzťahuje na tú klauzulu o tej národnej identite. A ja som sa vtedy pýtala, že čo to je tá národná identita a nikto mi na to nedal odpoveď. Ale ja to teraz už začínam tušiť, že vlastne v tomto prípade tá národná identita je vlastne korupcia a jej ochrana a to je vlastne nadradené tomu právu EÚ. Takže my môžme prijať takú legislatívu, ktorá je vlastne v rozpore s európskou legislatívou, lebo je to naša národná identita. Takže do toho, kolegovia. (Potlesk.)

Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci, a tebe, Zora, za tvoj kreatívny vhľad do tejto legislatívy, do tohto návrhu. A máš absolútnu pravdu, že kolegovia z HLAS-u nie úplne a detailne načítali z príbehov a skúseností, z ktorých sa mohli za tie dva roky, vyše dva roky, poučiť. A nenapovedá tomu teda ani ten pozmeňovák, ktorý pred nejakým časom priniesol pán poslanec Eliáš. Bez ohľadu na ten pozmeňovák, lebo neodpustím si, my sme vám to hovorili, to, čo v tom návrhu ostáva, je stále naďalej v priamom rozpore so smernicou Európskeho parlamentu Rady Európy o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva únie. Smernica totižto vyžaduje, aby tieto organizácie, ktoré prijímajú hlásenia a poskytujú ochranu, boli funkčne ne-zá-vis-lé. A to je priamy opak toho, o čo navrhovateľovi ide, lebo tento nový úrad, ten bude teda hocičo, len nie nezávislý. A to nehovoríme len my, ale ja dovolím si citovať: "navrhované zmeny politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podriaďujú výkonnej moci a sú nezlučiteľné s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom," odkazuje Rada prokurátorov. Nikto nebude nahlasovať tomuto novému úradu korupciu, nikto nebude nahlasovať organizovanú trestnú činnosť a rozhodne nebude nahlasovať nikto, kto aktuálne pracuje v štátnej správe, pretože to by bolo to posledné, čo by ten človek, tá úradníčka, ten úradník spravili, nahlásia a rovno si balia caky-paky.

Vďaka, kolegyňa Jaurová, vďaka, Zora, hlavne za tú metaforu s dnes už neverejnoprávnou Slovenskou televíziou a rozhlasom. Odznelo to tu dnes viackrát aj nielen dnes, ale aj za tie uplynulé už skoro dva týždne, ale ty si, myslím, prišla na podstatu toho, čo reálne hrozí obom inštitúciám a to je strata dôvery. Chcem sa pozastaviť pri tom slove dôvera, lebo tu vidím trochu rozdiel, ak môžem s tebou trochu polemizovať, medzi STVR, RTVS a práve Úradom na ochranu oznamovateľov. Rozmýšľal som, čo je tá strata dôvery, ku ktorej nevyhnutne prišlo už teda aj v prípade RTVS. Ty si pekne kvantifikovala, čo to znamená ten pokles divákov alebo počet tých, ktorí majú dôveru v túto inštitúciu. Klesol, merateľne klesol, zásadne, čo okrem iného znamená, že to víťazstvo koalície je také trochu Pyrrhovo víťazstvo, lebo si síce podmanili inštitúciu týmto hostile takeover, ale tá inštitúcia stratila na hodnote a nebudú ju môcť zneužiť tak, ako ju pôvodne plánovali. Ale v praxi to znamená, ten pokles v dôvere, že menej ľudí bude pozerať tie kvalitné seriály alebo tie kvalitné relácie, ktoré tam bývali, možnože ich tam bude menej. Znamená to, že ľudia na Slovensku nebudú mať možno rovnaký vzťah k histórii či kultúre tejto krajiny. Presne veci, ktoré odlišovali verejnoprávne médium od tých komerčných, ktorými bolo práve STVR alebo rozhlas ako známe.
A teraz čo znamená strata dôvery pre Úrad pre ochranu oznamovateľov? Tu vidím tie straty alebo tie následky na oveľa väčšej škále, Zora, lebo dôvera alebo bez dôvery je Úrad na ochranu oznamovateľov nič, okej? Celou pointou tohto úradu je previesť ľudí, ktorí majú tú odvahu niekoho nahlásiť, jedným veľmi citlivým životným momentom, chcú vedieť, že niekto im dá ochranu pred vyhadzovom, prípadne poskytne právnu podporu. Tu znamená strata dôvery koniec tohto úradu a schopnosti tohto úradu vykonávať funkciu, na ktorý bol určený.

Ďakujem za slovo.
No asi sa zhodneme na tom teda aspoň tu na strane opozície, že pre vládu Roberta Fica je naozaj príznačné, že keď nejaká inštitúcia na Slovensku dobre funguje, tak ju treba zrušiť.
A veľmi si dobre, Zori, poukázala na tú analógiu už dnes s neverejnoprávnou inštitúciou, kde mala vláda presne také isté zámery, ako je to teraz v prípade zrušenia s Úradom na ochranu oznamovateľov. A ja si spomínam ako tesne po tom, ako zrušili televíziu a teda urobili novú, tak tam boli niektorí politici, najmä teda zo Slovenskej národnej strany a pochvaľovali si, že ako je to v tej RTVS-ke super, lebo konečne tam dostáva priestor opozícia. Ale čuduj sa svete, nepáčil sa im moderátor, ako kládol otázky, že vraj kládol nevhodné otázky. A takže všetko otvorené a slobodné bolo aj až potiaľ, kým teda tam neprišiel niekto, nepozval opozíciu a kým sa niekoho nespýtali na niečo nepríjemné.
No a presne takto to dopadne aj s Úradom na ochranu oznamovateľov. Budú sa najprv tešiť, aké je to super, lebo počet ľudí, ktorí budú nahlasovať korupciu, bude klesať. A to presne budú používať ako dôkaz, že korupcia klesá alebo dokonca že mizne. A vadiť im bude jedine to, že občas sa nájde teda niekto, kto si otvorí ústa. Ale všetkým je jasné, že dočasne dosadený predseda alebo predsedníčka si dovolí udeliť ochranu len tomu, komu to koalícia naozaj vopred schváli. Tak takto to dopadne aj s úradom oznamovateľov.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegyňa, vďaka, že si poukázala aj na to, že koľko z koaličných poslancov sedí v pléne, pretože oni sú tí, ktorí si odhlasovali rokovanie teda dneska do polnoci. A mne to príde teda dosť pokrytecké, že takéto niečo urobia a potom tu nesedia a nediskutujú a nezapájajú sa do tej diskusie. A rovnako tak ignoruje túto rozpravu aj minister vnútra, ktorý si túto zmenu doslova vyplakal u pána premiéra, ale obhájiť si ju tu v parlamente už teda nevie. A opäť to len potvrdzuje fakt, že táto vláda nemá žiadny záujem robiť rozhodnutia, ktoré ľuďom na Slovensku pomáhajú, ale naozaj robia dva roky presný opak a robia len to, čo prináša benefity im alebo im blízkym ľuďom.

Ďakujem za slovo.
Viackrát tu aj v tvojom príspevku, Zora, odznelo, že akú úlohu v tom pozmeňováku alebo možno v korekcii prístupu zohráva Európska komisia. Tak ja mám znovu takú naozaj nie podpichovačnú otázku a znovu asi takú, na ktorú nedostanem odpoveď. Pokiaľ sa nemýlim, tak je na takzvanej Tour d´Europe eurokomisár pre rozpočet Piotr Serafin. A to teda nie je eurokomisár alebo niekto kto, hej, koho možno len tak odpinkať a teda, hej, nazvať to nejakými teplými rečami z Bruselu, nad ktorými môžu mávnuť rukou. Toto je eurokomisár pre rozpočet, ktorý prišiel na Slovensko 2. septembra a neviem či v stredu nie, tretieho alebo štvrtého sa mal stretať s pánom premiérom. Tak mňa by len zaujímalo, že či tuto nie je ten zdroj inšpirácie pre tento pozmeňovák. To je jedna vec.
A druhá vec, hovorila si, že nezhoduje sa súčasný pozmeňovák s tým, ako je proste, hej, zaslovnená tá dôvodová správa. Ja by som ťa teda rada odkázala na status pána ministra spred piatich hodín, kde podľa mňa tú dôvodovú správu dal konečne úplne presne a správne. "Meníme zákon, aby štát konečne chránil skutočné obete a skutočných oznamovateľov nie falošných hrdinov, ktorí manipulovali výpovede, prekračovali právomoci a po voľbách sa zbabelo schovávali pod ochranu úradu." No voilá, na to sme čakali. Veď nepotrebujeme sa baviť o taľafatkách, však čo tam bolo, že vypuklé problémy zamestnávateľov a neviem čo. Však toto ste tam rovno od začiatku mohli dať, tak ako to má tuto minister v statuse.
My sme zažili vládu, ktorá robila, nahrádzala vyhlasovanie v Zbierke zákonov, tlačovkami vyhlasovala zákony. No tak teraz to budeme mať v statusoch. Však nič také sa nestane. Ale aspoň teda vieme, o čom sa reálne konečne bavíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, Zora, ja keď som ťa tu tak počúvala, tak Európska komisia si môže samostatné oddelenie vytvoriť na túto vládu, lebo to už bude chcieť štruktúrovaný systém na tieto všetky konania.
A som rada, že prišiel pán minister Šutaj Eštok, keď si hovorila o tom, že je zlý návyk zotrvať pri robení chýb, lebo teda on pravidelne opakuje chyby a pravidelne sú z toho súdne konania. Tak len mu odporúčam pozrieť si zo záznamu tvoje vystúpenie, možno sa vyvaruje nejakým konaniam pred súdom.
A keď si sa pýtala, kto ešte by mohol požiadať o ochranu, ak by to bol Úrad na ochranu korupcie, no nielen pán Bombic, veď tu máme stále obvineného šéfa úradu pána Gedru, ktorý asi tiež čaká, že mu niekto pomôže, lebo zatiaľ teda akože jeho procesné postavenie sa len a len zhoršuje a je to čím ďalej tým väčší smútok. A nový adept na ochranu je pán Kmec, ktorý, ktorý tiež tu ako evidentne je skôr prokorupčný ako protikorupčný, z toho čo sme sa o ňom dozvedeli. Tak ja neviem ako pri tom všetkom ako tu sa dá veriť dobrý úmysel týmto ľuďom, že to robia vo verejnom záujme, však to oni ani sami snáď tomu neveria.