Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda, keď som hovoril na začiatku, že prichádzajú nejaké akože systémovejšie zmeny, tak som primárne smeroval na toto. Ja to beriem ako balík aj k tým ďalším zmenám, aj to oceňujem, tie elaby, ktoré sa snažíte zaviesť, teda k tomu sa bude vyjadrovať kolega, ale primárne som teda mieril na toto. A ja teda chcem a možno budem rád aj, ak mi to bude vysvetlené tu alebo potom na výbore. Ja som mal tú...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda, keď som hovoril na začiatku, že prichádzajú nejaké akože systémovejšie zmeny, tak som primárne smeroval na toto. Ja to beriem ako balík aj k tým ďalším zmenám, aj to oceňujem, tie elaby, ktoré sa snažíte zaviesť, teda k tomu sa bude vyjadrovať kolega, ale primárne som teda mieril na toto. A ja teda chcem a možno budem rád aj, ak mi to bude vysvetlené tu alebo potom na výbore. Ja som mal tú česť byť pri začiatkoch ambulantnej reformy a táto legislatíva z toho vychádza, a práve preto viem, že čo všetko to ako kebyže obsahuje okrem tej samotnej legislatívy a čo je potrebné urobiť aj nelegislatívne, aby to celé fungovalo. A aby som teda nejakú tú históriu zobral, že ako toto celé začalo, lebo ono je to dôležité v tom kontexte vedieť, ako a prečo sa vlastne prijíma táto nová optimálna sieť a ako sa k nej pristupuje.
My sme začínali vtedy s všeobecnou ambulantnou starostlivosťou a takou tou... a hľadali sme teda, vtedy sme sa pozerali, keď som bol ešte na ministerstve, že ako to robia tie okolité krajiny, a zobrali sme si za taký cieľ alebo, alebo vzor tú Českú republiku, ale aj niektoré ostatné krajiny majú veľmi podobné systémy. A tam to napríklad nerobí ministerstvo, tam robí tzv. optimálnu sieť alebo tzv. zonáciu tam robí ich všeobecná česká štátna poisťovňa veľká a ona na to ani nepotrebuje, ani tu by sme teoreticky na to nepotrebovali legislatívu, pretože ona si túto celú analytiku, ktorú my dávame do legislatívy, urobí vo vnútri a na základe toho potom nastavuje platby, zazmluvňovania robí a ona určuje celý ten trh. No ale tým pádom, že tá regulácia, ten poistný trh samotný tu nejakým spôsobom ako kebyže dlhodobejšie nefunguje a nejaké zdravotné politiky budúce netlačí, tak my sme pristúpili k tomu, a ja s tým súhlasím, aby teda štát chytil tie opraty do rúk, a teda štát prišiel s tou iniciatívou vtedy, že pozrieme sa teda na pediatrov a všeobecné ambulantné starostlivosti a v tom prvom kroku si teda vôbec analyticky potrebujeme zistiť, že kde máme tie najväčšie medzery, kde nám tí lekári najviac chýbajú. My napríklad veľmi, a preto nám aj napríklad veľmi často hovorím, že tú stratégiu ľudských zdrojov potrebujeme, pretože keď sa pozrieme na porovnanie lekárov, koľko ich máme, s ostatnými krajinami, tak my nevieme, či nám chýbajú v nemocniciach, ambulanciách, v ktorom regióne, v akých špecializáciách, a práve preto ako kebyže v tých špecializáciách to treba precizovať.
No a keď sme robili teda tú všeobecnú ambulantnú starostlivosť, tak sme si presne zobrali za cieľ tú, alebo za vzor tú Českú republiku, urobili sme si tzv. semafory, pozreli sme sa na okresy, zistili sme, kde nám tí lekári najviac chýbajú. Ale to je nevyhnutný prvý krok, aby ste potom následne vedeli robiť nejaké, nejaké opatrenia, napríklad dotácie. My sme na to, na tie dotácie napríklad, ktorými sa veľmi často chválila aj ministerka Dolinková, tak tie sme vyrokovali ešte my s mojím tímom vtedy na ministerstve a vyrokovali sme ich práve na základe toho, že sme vedeli, kde nám tí lekári chýbajú, urobili sme tzv. tú zonáciu, vedeli sme, ktoré regióny máme najviac kritické, a následne sme teda vedeli tie dotácie do toho smerovať. Ja som veľmi rád, že súčasné vedenie teda alebo vedenie pod pani Dolinkovou v tom pokračovalo, a tým pádom je to veľmi dobrá vec. Samozrejme, sú z toho nejaké poučenia a ja tie poučenia vidím aj v tejto legislatíve a som z toho veľmi rád. Napríklad tá úloha tých vúciek, že sa dá zosilniť. Vedia možno nejaké konkrétne špecifiká regiónov a vedia lepšie smerovať niektoré tie dotácie, to už ja teraz chválim a myslím si, že je to dobrá vec, však to sa v praxi naučíme, že reforma je fluidný proces, ktorý treba robiť dlhé roky a nieže sa urobí jedna legislatíva a končí.
No ale čo chcem povedať, prečo som urobil takéto väčšie intro, je to, že tá samotná zonácia alebo to, že tá nová optimálna sieť je len nástrojom analytickým pre to, čo máme robiť ďalej. Následne bolo nutné robiť a my sme to v pozadí už robili. My sme sa rozprávali s Európskou komisiou a mali sme vyrokované rôzne stabilizačné mechanizmy, rôzne dotácie na to, aby sme vedeli robiť nové koncepcie tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti a pediatrie, ktoré vám zároveň teda určia, že kam sa ten, kam sa ten odbor bude smerovať v najbližších desiatich rokoch, a ono aj podľa toho, že aké budú mať kompetencie tí lekári v tých ambulanciách, ono to aj veľmi ovplyvňuje tú samotnú zonáciu alebo tú sieť. Pretože keď im dáme dajme tomu že viac kompetencií, všeobecným lekárom, pediatrom, tak následne potrebujeme aj tú všeobecnú sieť upraviť, že potrebujeme menej kapitovaných pacientov na vypočítanie tej optimálnej siete. Tým finálnym krokom, ktorý treba robiť aj na základe tých optimálnych sietí, je, že, a keď vieme teda, že čo majú oni poskytovať v tých samotných ambulanciách, je, že nastavíme podľa toho aj platby poisťovné, platby zo zdravotného poistenia.
No a prvým tým krokom, ktorý ja som teda vnímal pozitívne, a teda zatiaľ akože do veľkej miery stroskotal a robí sa tu len nejaký menší pilotný program, bol napríklad ten nový katalóg výkonov. A to má nejakú postupnosť, ktorú treba robiť. A my sme teda vždy vedeli, keď už sme vyjednávali s Európskou komisiou, že toto, čo robíme, je jednoduchší pilotnejší projekt, treba ho naškálovať, treba ho pripraviť, treba ho potom urobiť na špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Tá špecializovaná ambulantná starostlivosť je v niečom komplikovanejšia, a preto aj ten zákon ja chápem, že on je v niečom technickejší a je zložitejší, ak chcete niečo dať do toho zákona, pretože ona tá špecializovaná ambulantná starostlivosť nie je homogénna. Proste tí lekári, tie prípady, ten typ starostlivosti je oveľa viac heterogénnejší v každej ambulancii podľa špecializácie. Čiže ja to logicky vnímam a za to aj chválim a trošku si teda prihrievam aj polievočku na tomto, že vlastne vychádzate z tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti, postupne sa hýbete k tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale zároveň teda chcem upozorniť, že ono je zároveň nutné aj urobiť to, čo sme robili pri tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Treba si zároveň povedať, že čo od tých ambulancií očakávame v horizonte dajme tomu desiatich rokov. Ja neočakávam, že ministerstvo by toto samé urobilo, treba zapojiť, samozrejme, odborné obce, máme tu množstvo odborníkov, ktorí sú, ktorí sú združení vo svojich orgánoch, tých, tak sa to robilo aj pri reforme nemocníc. Treba ich zapojiť, treba zadefinovať nejaké stratégie tých konkrétnych špecializácií na najbližších dajme tomu desať rokov, čo od nich očakávame. A treba, samozrejme, pokračovať potom následne aj v nejakej regulácii platieb. Ja si myslím, že toto je potrebné, takto treba ako kebyže pokračovať, ale zároveň toto je nejaký akože strategicky dlhodobejší nástroj.
A v čom teda ako kebyže zlyhávala táto vláda dlhodobejšie, ja to hovorím od začiatku toho roka, že už tie samotné predikcie, ktoré vidíme v tej pediatrii, tak nám hovoria, že tu sa na nás valí veľká lavína ako kebyže personálneho nedostatku, špeciálne pediatrov, pediatričiek, a my vieme, že do roku 2035 môžeme mať tých pediatrov, pediatričiek až o polovicu menej. A to znamená, že my musíme robiť zároveň ako kebyže systémové reformné opatrenia, ktoré nastavia siete, stratégie a platby, ale zároveň v niektorých špecializáciách potrebujeme sanovať rýchlo, rýchlymi riešeniami.
No a napríklad čo ja som teda ako kebyže navrhoval, my sme to mali aj v predvolebnom programe a veľakrát som tu aj o tom hovoril aj na výbore samotnom, je napríklad, že keď sa pozriete už na tú samotnú analytiku tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, my zistíme, že máme množstvo internistov, ambulantných internistov, až do okolo 1 400 ľudí. No a teraz že čo robia napríklad že západnejšie krajiny od nás, že ako to funguje, je to, že oni tých internistov začnú viac využívať na starostlivosť pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť. To znamená, že trošku ich ako kebyže prenášajú kompetenciami, platbami prípadnými nejakými, napríklad kapitáciami v našom prípade, aby sa internisti viac starali teda o všeobecných lekárov, a následne potom, keď chcú sanovať pediatrický, pediatrický stav, tak keď mám zasanovaný ten všeobecný stav tých všeobecných lekárov, tak následne viem posúvať hranicu, kedy sa starajú napríklad pediatri o naše deti. Napríklad v Česku, keď sa pozrieme, tak tam vidíme, že napríklad tam začínajú cca od štrnástich-pätnástich rokov, tie západnejšie krajiny to posúvajú, ten dorast tam už vôbec nie je. My tu máme dorast.
Čiže ja zároveň kvitujem a chválim, že pokračujete v tej reforme, že ste si ju osvojili, ale zároveň si myslím, že napríklad v prípade pediatrie, alebo keby sme sa možno, ja neviem, pozerali na pľúcnych lekárov, keby sme sa pozerali možno na kardiológiu, keby sme sa pozerali na neurológiu, alergológiu a podobne, tak by sme zistili, že takéto krízovejšie opatrenia potrebujeme robiť vo viacerých tých oblastiach. Čiže ja chcem vás aj povzbudiť k tomu, že idete dobrým smerom, ale ak nepôjdete trošku krízovejšími opatreniami, ktoré budú mať efekt možno do štyroch-piatich rokov, tak tá pediatria bude mať obrovský problém a môže sa stať napríklad to, čo sa stalo v Slovinsku. V Slovinsku dlhodobo ten problém ignorovali a následne teda štát už tam už aj povedal, že on nevie zabezpečiť fyzicky pediatrov pre rodičov a veľmi často ste sa fyzicky ani k tomu lekárovi nedostali a oni museli zriadiť napríklad telefónnu linku, na ktorú ste volali.
Alebo, keď nám to už skolabuje, tak potom zistíte, zase budeme v takom tom zablúdilom kruhu, že budú nám dajme tomu kolabovať urgenty, budeme mať preplnené nemocnice. Budú sa lekári a celkovo zdroje viac orientovať do nemocníc a potom zistíme, že keby sme to chceli nanovo naštartovať tú pediatriu, o ktorej vieme, že nám do 2035. môže skolabovať, tak potom to zoberie oveľa viac zdrojov, oveľa viac času a možno sa nám to nepodarí ako kebyže vrátiť do tejto, do tohto stavu. Čiže dobrý smer, ale ja by som teda očakával aj od ministerstva, že nám ukáže nejaké krízovejšie riešenia, nejaké rýchlejšie riešenia, ktoré budú mať nejaký rýchlejší efekt, ako dajme tomu že za päť, šesť, sedem, osem rokov. Máte, napríklad pri tej pediatrii máte, veľmi ľahko napríklad s tými internistami môžete pracovať.
No a, samozrejme, ja už som to aj spomínal. Chcem to spomenúť, pri tej ambulantnej reforme je to podľa mňa extrémne dôležité, lebo toto, tieto optimálne siete merajú fyzickú dostupnosť a kapacitu fyzickú tých lekárov, ale reálna dostupnosť je napríklad obmedzená veľmi aj poplatkami. A tie poplatky sú, samozrejme, na každom území, na každom kraji, v každom kraji sú trošku inšie podľa kúpyschopnosti, podľa dostupnosti tých lekárov a veľmi často, aj keď zadefinujete verejne prístupnú ambulanciu od neverejne prístupnej ambulancie, tak tá verejne prístupná ambulancia v skutočnosti nebude verejne prístupná napríklad práve kvôli tým poplatkom. Aj preto je to podľa mňa extrémne dôležité zadefinovať.
A tuto skončím a tým ostatným veciam ja by som, ja by som tiež vedel viacero tých technických vecí, akože mať tú technickejšiu debatu k tomu zákonu, ale chcel som vám skôr dať takýto ako kebyže strategický pohľad nás, ako sa na to pozeráme. Zároveň teda, jak kolega Stachura už asi spomenul, že takáto veľká legislatíva by si zaslúžila možno aj samostatný zákon, samostatné číslo tlače, samostatnú veľkú diskusiu, lebo vidíte, že vedeli by sme sa tam akože o tých nuansách baviť ešte veľmi dlho.
Takže ďakujem veľmi za pozornosť, a teda v prvom čítaní, ak teda nepriletia nejaké zvláštne pozmeňováky, ako to bývalo zvykom, tak chystáme sa toto podporiť. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
