Videokanál klubu

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, vo vyspelých krajinách sveta je trendom, že všetky školy smerujú k financovaniu a riadeniu mimo legislatívneho rámca, a to na základe definovania svojich rozvojových cieľov. Ja predpokladám, že aj Slovensko je a chce sa stať vyspelým štátom, alebo teda aspoň deklarujeme, že k tomuto cieľu smerujeme, ale pravdou je, že momentálne dnes sa nachádzame niekde na ceste medzi transparentnosťou alebo budovaním transparentnosti a budovaním nezávislosti. Stále totiž máme naozaj vážne problémy ako s byrokraciou, tak aj s tým, že máme naozaj tendencie všetko legislatívne kontrolovať a zasahovať do rozhodovania z pozície moci. Naším cieľom by však prioritne malo byť, aby sme si brali príklad z dobrej praxe v zahraničí a práve v zahraničí vidíme, že súčasťou štruktúry vysokých škôl je, samozrejme, akademický senát alebo orgán, ktorý reprezentuje vôľu všetkých aktérov na vysokej škole, a často aj orgán, ktorý teda zastupuje externých odborníkov, externých aktérov. Tým prvým je, samozrejme, senát, ktorý zodpovedá za všetky akademické otázky, a tým druhým je správna rada, ktorá má na starosti otázky spojené s financovaním a, samozrejme, strategickou víziou rozvoja vysokej školy. Slovensko je v porovnaní s týmito vyspelými krajinami trošičku komplikovanejšie, pretože u nás máme dva akademické orgány, tým prvým je akademický senát a vedecká rada a, samozrejme, okrem toho máme ešte aj správnu radu. To, čo je ale dôležité povedať, je, že výskumné dáta dlhodobo poukazujú na to, že členovia akademickej obce nemajú informácie o aktivitách správnej rady a naopak, zase členovia správnych rád, najmä podľa zamestnancov vysokých škôl, nerozumejú dostatočne problémom, ktoré vysoká škola má. A práve kvôli tomuto problému s cieľom zefektívniť riadenie vysokých škôl a posilniť jeho vnútornú integráciu či zvýšiť ich transparentnosť rozhodovacích procesov bola už minulou vládou predložená vysokoškolská novela.
Táto novela priniesla zmeny v oblasti kreovania správnych rád a, samozrejme, sa stretla s odporom akademickej obce. Na to sme si už ale, bohužiaľ, zvykli, že na Slovensku máme tendenciu pri akejkoľvek zmene byť rezistentní voči týmto zmenám, čiže to by nás prekvapovať nemalo. Každopádne už vtedy sme hovorili, že jej cieľom je otvoriť už aj tak dosť uzatvorené akademické prostredie externému vplyvu na rozhodovanie.
Pre tých, ktorí sa možno v tejto oblasti až tak úplne neorientujú, ja si dovolím taký krátky exkurz do minulosti a pozrime sa na to, ako to bolo ešte pred uzavretím alebo teda schválením tej predchádzajúcej novely. Predtým mala správna rada 14 členov, z toho šesť členov vyberal minister školstva, šesť členov vyberala teda zamestnanecká časť akademického senátu a okrem toho ešte aj jedného člena vyberala študentská časť a tým pádom, keď si to tak všetko zrátame, tak vlastne akademická obec mala osem nominantov v správnej rade, čiže väčšinu. Potom ale prišla tá zmena a došli sme k tomu, že rovnaký počet členov správnej rady vyberá minister školstva a rovnaký počet členov teda vyberá akademická obec a, ako to už správne pán minister povedal, jedného člena teda vyberali tajným hlasovaním všetci členovia správnej rady. Je potrebné povedať, že už vtedy to bol ale ústupok, pretože ten pôvodný návrh bol, aby to bolo len pol na pol a aby správna rada mala teda párny počet členov, dnes je to nepárny. No a teraz sa pozrime na to, ako sa teraz bude meniť po novom. To znamená, že členovia správnej rady budú mať o jedného člena viac zo zástupcov akademickej obce. To znamená, že minister bude nominovať o jedného člena správnej rady menej.
Čo z toho vyplýva? No podľa nášho názoru v Progresívnom Slovensku ministerstvo školstva ustúpilo tlaku od vedenia vysokých škôl, ktoré hovoria, že teda ide o výstupy z aplikačnej praxe a argumentujú najmä obavami z politizácie akademického prostredia a z toho, že sa znížila kvalita rozhodovania, pretože sa tam dostávali ľudia, ktorí sa nevyznajú v oblasti riadenia vysokých škôl. Už predchádzajúca novela v tejto otázke hovorila o tom, že členmi a členkami správnej rady by mali byť najmä významné vedecké osobnosti alebo umelecké osobnosti, predstavitelia verejného života na celoštátnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a významní predstavitelia podnikateľskej činnosti. No ja uznávam, že ide viac-menej o takú vágnu formuláciu, ktorá poskytuje aj priestor na to, aby sa členom alebo členkou správnej rady mohol v podstate stať hocikto, kto má druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, ale práve preto napríklad iniciatíva To dá rozum navrhovala, aby polovicu členov správnej rady menoval akademický senát a polovicu nemenoval minister školstva, ale nejaký nezávislý orgán, ktorý by bol zložený z odborníkov a odborníčok, a ktoré by dokázali garantovať odbornosť a väčšiu nezávislosť týchto členov správnych rád. Takýto orgán ale dodnes, bohužiaľ, neexistuje a či už by to bol tento orgán alebo podľa mňa sú aj iné možné alternatívy, ako by sa to dalo vyriešiť a eliminovať tie obavy z politizácie, ale nie je to dôvod na to, aby sme opätovne uzatvárali vysoké školy a znižovali tak rozhodovaciu právomoc ľudí, odborníkov, odborníčok z externého prostredia.
Koniec koncov všade tam, kde je potrebná nadpolovičná väčšina, ako napríklad pri rozhodovaní o rozpočte či pri voľbe kandidáta o rektora, čo nie je celkom pravda, ako tu povedal pán minister, že o týchto veciach by sa nerozhodovalo iba nadpolovičnou väčšinou, nerozhoduje sa o tom dvojtretinovou, pretože v paragrafe, myslím, že to, 41 odsek 8 sa hovorí, že dvojtretinovou väčšinou sa rozhoduje len podľa odseku 3, odseku 4 a § 17 odseku 10. Odsek 3 sa týka veci majetku, odsek 4 sa schvaľuje dlhodobý zámer a § 17 hovorí o prípadoch osobitného zreteľa. To znamená, že tam nie je voľba rektora ani voľba rozpočtu. (Reakcia predkladateľa.) Dobre, okej, ja som to len pre ostatných, aby (reakcia predkladateľa), okej, dobre, tak som asi zle rozumela, skúsim si to ešte raz pozrieť, možno aj ja sa môžem mýliť, mala som pocit, že ste hovoril aj o rozpočte, aj o, teraz neviem, kde som skončila. Nič, nevadí, nájdem si to.
Každopádne, skončila som pri tom, že tým pádom keď bude rozhodovať o takýchto dôležitých otázkach len nadpolovičná väčšina, tak práve ten hlas externých členov a členiek správnej rady vlastne bude úplne bezvýznamný. Je to fakt. To, čo je ale najdôležitejšie, práve táto úprava podľa mňa ide alebo je v rozpore s plánom obnovy a odolnosti, nie je v súlade, myslím, že to ste ale spomínal, a to konkrétne s reformou 4 komponentu 8 plánu obnovy a odolnosti, ktorá hovorí, že správna rada má reprezentovať verejný záujem v činnosti vysokej školy a v nastavení systému riadenia má zohľadňovať najmä vnútorné potreby vysokej školy a zohľadňovanie potreby spoločnosti a jej očakávania v strategickom rozhodovaní. Takže ak sa správna rada dostáva do područia senátu, tak už nereprezentuje podľa mňa verejný záujem a nie je prepojená s potrebami spoločnosti, tak ako je to v cieľoch plánu obnovy a odolnosti, pretože reprezentuje len a len záujmy ľudí z akademického prostredia.
V tejto novele vidíme aj ďalší rozpor s plánom obnovy a odolnosti a to sa týka už spomínaných výberových komisií na voľbu docentov a profesorov. A to konkrétne v tom, ako sa upravuje vlastne zloženie týchto komisií, ktoré vyberajú kandidátov na funkčné miesta profesorov a docentov. Len pre ilustráciu, súčasný stav hovorí, že dvaja členovia z piatich členov komisie sú zvonka vysokej školy. Po novele, po schválení tejto predkladanej novely nula členov bude zvonka z piatich členov. To znamená, že preto je tejto novele, preto je táto novela kritizovaná za návrat k uzavretosti.
Druhá vec, súčasný stav hovorí, že všetci piati členovia komisie majú spĺňať podmienky daného výberového konania, ale podľa novej úpravy jednotliví členovia komisií môžu byť menej kvalitní, pretože tieto podmienky sú zmenené. Takže myslím si, že ak členovia môžu byť menej kvalitní, tak to nie je úplne celkom pozitívna zmena.
No a po tretie, súčasný stav hovorí, že dvoch členov vymenováva rektor, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. Po novom ale dvoch členov bude vymenovávať rektor a troch dekan. Takže toto je tá najspornejšia časť, pretože vlastne sa dostávajú pod kontrolu dekana.
Po tretie, táto novela ešte prináša aj zásadné zmeny, ktoré sa týkajú strategického riadenia a právomocí rozhodovania jednotlivých orgánov. V prvom rade by som rada zdôraznila, že pre strategické riadenie je naozaj veľmi dôležité, aby do neho boli zapojení všetci kľúčoví aktéri. Keď sa pozrieme na to, ako sa menia jednotlivé veci, o ktorých bude rozhodovať správna rada a akademický senát, tak opätovne to skúsim porovnaním. Súčasný stav je, že dlhodobý zámer musel pred rokovaním správnej rady schváliť aj akademický senát vysokej školy a dokonca sa k nemu vyjadrovala aj vedecká rada vysokej školy. Po novom akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať, resp. prerokovať dlhodobý zámer. Čo sa týka schvaľovania rozpočtu, tak predtým sa k nemu akademický senát vyjadroval, po novom schvaľovanie rozpočtu bude prináležať len správnej rade. Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam ten akademický senát musel zobrať na vedomie, po novom už nebude musieť zobrať ho na vedomie. A čo sa týka napríklad správy o činnosti vysokých škôl a správy o hospodárení vysokých škôl, tak predtým mala správna rada povinnosť vyjadriť sa, po novom sa už nebude musieť vyjadriť.
Ak by sme to mali konkrétne rozorať, v čom je vlastne problém, tak ako som spomínala, dlhodobý zámer, tam už akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať ho alebo prerokovať, na úvod je dobré možno povedať, že dlhodobý zámer je dobré, aby sa predkladal ministerstvu až po schválení orgánmi vysokých škôl, s čím súhlasím, ale na druhej strane si myslím, že vedecká rada by sa mala vyjadriť k dlhodobému zámeru vysokých škôl, keďže sa tam rieši aj rozvoj vedeckej a umeleckej činnosti školy. A pre správnu radu na druhej strane je dôležité, aby jednotliví členovia vedeli, čo si o týchto zámeroch myslia ľudia z prostredia vysokých škôl, však oni budú implementovať tieto dlhodobé zámery.
Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam, ako som spomínala, akademický senát už nebude brať na vedomie túto správu. Je nutné povedať, že táto požiadavka bola zavedená práve preto, aby senát, kvôli tomu, že predtým vlastne senát nemal vôbec žiadne takmer kontakty so správnou radou, ale akademický senát by mal vedieť, čo rieši správna rada. Na základe stanoviska od akademického senátu, čím je vlastne reprezentácia vysokých škôl, potom môže predseda rady navnímať celkovú atmosféru na vysokých školách a reagovať na ich podnety. A naopak, rada, senát by teda mohol pochopiť úlohu správnej rady a ich zámery a byť voči týmto rozhodnutiam aj zhovievavejší. A takto sa opäť vlastne dostaneme len do stavu, keď rada nebude akceptovať pripomienky akademického senátu a prehĺbime tým priepasť vedenia voči prostrediu vysokých škôl, to je naozaj riziko, ktoré hrozí a ktorému sme sa chceli vyhnúť.
No a potom ešte krátko k správe o činnosti vysokých škôl a správe o hospodárení. Správna rada by sa podľa mňa mala vyjadriť k správe o činnosti o hospodárení vysokých škôl, keďže potom následne schvaľuje dlhodobý zámer a práve na nich stavia a zároveň aj dohliada na hospodárenie vysokých škôl a takisto má dohliadať aj na používanie majetku a financií, takže nevidím dôvod, prečo sa k nej nemá vyjadrovať. Je však pravdou, že tieto informácie si môže podľa novely vyžiadať, takže to nie je až také zásadné. Ale na druhej strane, keďže správna rada má mať vplyv na strategické riadenie vysokej školy v súlade s komponentom 8 a reformou 4 plánu obnovy a odolnosti, je dôležité, aby sa vyjadrila aj k výročnej správe o činnosti a aj k správe o hospodárení. Osobne si myslím, že ideálnym stavom by bolo, keby sme zaviedli napríklad aj rôzne online rokovania správnej rady napríklad z voľby rektora, ale možno by sme mohli zvážiť aj rozšírenie tej dvojtretinovej väčšiny pri hlasovaní aj na rozpočet a dlhodobú víziu školy, čím by sme tam mierne eliminovali.
Avšak keď to tak celkovo máme zhodnotiť, tak ako aj kolegyňa povedala, táto novela je podľa nás krokom späť a vnímame ju ako ústupok vedeniu vysokých škôl, ktorá má nejaký zásadný vnútorný problém s tým, aby sa otvorila externému prostrediu. V kontexte zmien, ktorými majú vysoké školy prechádzať, aby boli kvalitnejšie, či už je to vo vzťahu k ich diverzifikácii, spájaniu klastrov či internacionalizácii, je to podľa nás kontraproduktívna zmena, ktorá v podstate z dlhodobého hľadiska nepripúšťa zmenu paradigmy fungovania vysokých škôl a nevedie teda k ich kvalite vyššej.
Ďakujem. (Potlesk.)