Videokanál klubu

Ďakujem za odpoveď. V prvom, v prvom rade musím reagovať na ten nezmyselný traktát, z ktorého podľa mňa nikomu nie je jasné, čo nám ministerka chcela povedať a len dokazuje to, že podlieha ďalej hoaxom. V skutočnosti to, čo nám tu opisoval na jednej A4-ke, vyrába hoax z toho, že sa tu skracuje doba pripomienkovania nejakých predpisov. Tie predpisy sa skracujú preto, aby zo skúseností z pandémie covidu boli štáty akcieschopnejšie. A aj týmto šírením hoaxu a nafukovaním a rozprávaním o strate suverenity si dovolím povedať, že ministerka zoslabuje pozíciu Slovenska na medzinárodnej pôde a hlavne voči Svetovej zdravotníckej organizácii.
Prvá vec, ktorú by som sa teda chcel spýtať, mne nebolo zodpovedané, aké konkrétne opatrenia ide robiť ministerstvo zdravotníctva. Nejaké, nejaké všeobecné vágne odpovede o tom, že tu bude nejaká koordinácia, mi nezodpovedajú tú otázku. V minulosti ministerstvo zdravotníctva vyhrávalo rôzne ceny za komunikáciu počas pandémie za podporu očkovania. Ja sa chcem opýtať veľmi jasne, či ministerstvo bude v tom ďalej pokračovať.
A druhá vec, chcel by som sa možno spýtať, že máme tu napríklad koaličného poslanca pána Kotlára, ktorý šíril reči o vymyslenej pandémii, a chcem sa možno spýtať aj vás priamo, ale aj ministerky, keď tu stojíte vy namiesto pani ministerky, či súhlasí s týmito tvrdeniami o vymyslenej pandémii covidu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tiež sa chcem veľmi pekne poďakovať pani kolegyni Viere Kalmárovej za jej príspevok. Tiež chcem povedať, že je škoda, že ho musela predniesť uprostred noci. K tomu aj, čo vravel pán kolega Dubéci, prečo rokujeme teraz, prečo rokujeme v noci, prečo rokujeme v tomto režime, no jeden z tých dôvodov okrem tých, ktoré spomenul pán Dubéci, je aj ten, že opozícia navrhla, aby sme predradili rozpočet pred kompetenčný zákon, respektíve aby sa prerušila rozprava o kompetenčnom zákone, aby bolo dosť času na rozpočet, ale bola to vládna väčšina, ktorá sa rozhodla, že kompetenčný zákon, nové ministerstvo pre Andreja Danka je dôležitejšie, takže aj preto sme teraz tu v tejto hodine.
Posledná možno vecná poznámka, ja som veľmi rád, že pani Kalmárová ako bývalá hlavná školská inšpektorka upozornila na ten problém toho rozpočtu, ktorým jednoducho nedostatok financií pre učiteľov, pre školstvo, našlo sa peniaze pre, ako vravím, nové ministerstvo Andreja Danka, našlo sa peniaze na všetky možné sľuby vládnych strán, na ktoré nemáme, na ktoré naša ekonomika nezarobí a vyrába sa tým obrovský deficit a dlh, ale nenašli sa peniaze na budúcnosť našej krajiny, ktorá spočíva v našom vzdelávaní a v kvalite našich učiteľov a teda, samozrejme, aj v ich platovom ohodnotení. My ako Progresívne Slovensko sme mali v programe zvyšovanie platov učiteľov na úroveň vysokoškolsky vzdelaného pracovníka na Slovensku a zdá sa mi, že napriek nejakým náznakom týmto smerom v programovom vyhlásení vlády, tak vláda má peniaze na všetko možné, len nie na učiteľov a na budúcnosť našich detí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ďakujem pekne, pani poslankyňa Kalmárová, že sme sa aj v tejto nočnej hodine dokázali vrátiť k vecnej debate, lebo tento rozpočet ju potrebuje a priam si ho zaslúži. Celý deň tu počúvame otázky, aj ty si nastolila veľa odborných otázok, kde sú problémy v tomto rozpočte, na žiadnu z nich sme zatiaľ nedostali odpoveď , takže túto vecnú debatu, áno, máme v rukách a ona je aj nutná, lebo debata na úrovni opozície a koalície neprebieha, takže len opozícia sa asi môže pýtať a uvidíme, či niekedy príde odpoveď. A ja som rada, že nás pán predseda vlády poctil svojou návštevou a možno nám na niektoré otázky aj odpovie, keď už tu je, takže ja nebudem ďalej zdržiavať a teda ak môže, tak nech nám niektoré zodpovie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem za prejav pani poslankyne Kalmárovej a prepáčte, že to takto poviem teraz, neskôr v noci, večer, že ja som fakt hrdý na to, že akých máme poslancov v našom klube, akým spôsobom prispievajú do diskusie, myslím si, že to pomáha úrovni tohto parlamentu, či si už o nás myslí ktokoľvek čokoľvek, ale myslím si, že to je fajn, myslím si, že to diskusiu obohacuje.
A ak môžem takú politickú vec a ja viem, že ani s pánom predsedom, ani s ďalšími sa na tomto nezhodneme, ale ja to poviem, že prečo sme tu teraz v noci, je najmä pôvod materiálov, ktoré budeme preberať, ja verím, že v januári, forme a spôsobe, akým sem prišiel a pokiaľ by sme to celé od začiatku zobrali inak, keby tie materiály ideálne neprišli a neprišli v tejto forme, tak by sme tu dnes v noci nemuseli sedieť, lebo to, ako tento parlament vyzerá, je v rukách väčšiny. A väčšina je na druhej strane.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán premiér, vážení kolegovia, ja chcem naozaj vystúpiť s vecným príspevkom, aj keď možno začnem trochu s pokusom o vtip. Chcem povedať, že som osoba, ktorá má vlastnú bankomatovú kartu, má aj svoj účet a o rozpočet vlastnej domácnosti sa starám sama, čo ma úplne diskvalifikuje na výkon funkcie ministerky financií. Hovorím to preto, lebo boli aj takí ministri financií, ktorí sa teda hrdili tým, že toto všetko nemajú. (Potlesk.)
Napriek tomu vnímam však významové rozdiely v tom, ako komunikujú tému rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2024 tí, ktorí by tomu mali rozumieť oveľa lepšie ako ja. Skúsme sa teda spoločne pozrieť na to, ako prezentuje predložený rozpočet domovské ministerstvo, teda ministerstvo financií, ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a aký postoj k niektorým opatreniam zaujíma Najvyšší kontrolný úrad. Najbližšia budúcnosť ukáže, kto mal pravdu, kto sa mýlil a či ten omyl bol z nevedomosti alebo zámerný. Čoho sa teda tie rozdielne postoje týkajú?
Prvý nesúlad spočíva v rozdielnom názore na to, podľa akých limitov verejných výdavkov bol konštruovaný rozpočet na rok 2024 a návrhy rozpočtov na tie ďalšie roky. Čo tvrdí ministerstvo financií? Ministerstvo financií tvrdí, že pôvodne stanovené limity, ktoré boli aktualizované vo februári 2023, pre tvorbu rozpočtu na rok 2024 neplatia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že návrh rozpočtu, že na návrh rozpočtu sa bude pozerať najmä cez kritériá limitov výdavkov a dopadov na dlhodobú udržateľnosť. Upozornila, že dokiaľ nedôjde ku schváleniu nových limitov, zostáva formálne v platnosti pre rok ´24 a ´25 posledný schválený limit. Tým bol limit na roky ´23 až ´25 schválený Národnou radou dňa 1. februára 2023. Tento limit návrh rozpočtu z dôvodu prijatia viacerých výdavkových opatrení v priebehu roka 2023 prirodzene nespĺňa. A teraz je otázka, či možno rokovať o rozpočte, keď sme uznesením neschválili nové výdavkové limity.
Druhý nesúlad spočíva v odhade miery inflácie, deficitu, prepáčte. Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok ´24 udáva, že v budúcom roku plánuje vláda znížiť deficit verejných financií na 5,97 % hrubého domáceho produktu alebo teda v absolútnych hodnotách 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako polovicu percentuálneho bodu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že rozpočtovaný pokles deficitu v roku ´24 vyplýva z metodicky nesprávneho posunu financovania energopomoci z Európskej únie. Vykazovaný medziročný pokles deficitu je v plnej miere tvorený nižšími nákladmi na energetické kompenzácie, pričom závisí na predpoklade o započítaní časti Európskej únie na energopomoc do roku ´24. V prípade započítania refundácie Európskej únie v plnej miere v roku 2023 by rozpočtový deficit sa prejavil v roku ´24 medziročne rastom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, ja sa chcem spýtať, že či pán poslanec Pročko robí záznamy, alebo si len číta správy. (Reakcia z pléna.) Dobre, dobre, len sa chcel, len som chcel overiť. Ďakujem veľmi pekne, lebo vidíme vaše záznamy na sociálnych sieťach, tak len pre istotu. Ďakujem pekne.

Kalmárová, Viera, poslankyňa NR SR
Áno, a toto je veľmi podstatná vec, ak dovolíte (hlasy v sále), toto je podstatná vec, rozpočet deklaruje pokles deficitu a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť deficit zo 6,1 % HDP vzhľadom na nesprávny výpočet má vzrásť na 6,2. Čiže nie znížiť sa, ale zvýšiť. Dnes, dnes to potvrdil aj Eurostat, aj slovenský štatistický úrad.
A tretia názorová nezhoda sa dotýka postoja k účinnosti konsolidačných opatrení. Podľa ministerstva financií k poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia a my sme o nich hovorili už veľmi dlho, takže nebudem o nich hovoriť, ale podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vo výsledku celkové trvalé zlepšenie štrukturálneho deficitu vplyvom týchto opatrení predstavuje iba jednu desatinu HDP. Čiže zmysel to naozaj nebude mať. K systému konsolidácie sa vyjadril aj Najvyšší kontrolný úrad a citujem: „Štát počíta v budúcom roku s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií, zároveň však aj s navýšením počtu zamestnancov verejnej správy o viac ako 12-tisíc ľudí a vytvorením nového ministerstva. Najvyšší kontrolný úrad to považuje za jedno z rizík návrhu rozpočtu. Táto skutočnosť otvára otázku, ako chce vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu? Osobitne v stanovisku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rezonuje téma rezervy. Téma rezervy je osobitne zaujímavá záležitosť. Je nebývale veľká. Je veľká v objeme 2,5 mld. eur. Ale v rozpočte chýbajú informácie o účele použitia celého objemu rozpočtových zdrojov. Rozpočet síce informuje o potrebe finančného krytia 13. dôchodku, výdavkov na zabezpečenie činnosti nového ministerstva, ale náklady z tejto rezervy predstavujú iba polovicu a o zvyšku nevieme, na čo bude.
Samozrejmé, že rozpočet tvorí, resp. by mal tvoriť previazanú štruktúru príjmov a výdavkov naprieč jednotlivými kapitolami, ale predsa len v centre môjho záujmu je kapitola ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Na webe ministerstva sa uvádza: „Výdavky ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu sa medziročne zvýšia o 669 mil. eur na 4,29 mld. eur." Predstavuje to takmer 20-percentný nominálny rast oproti rozpočtu v roku 2023. A to sa zdá opticky veľmi veľa. (Rečníčka sa obrátila smerom k predsedajúcemu.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, ak ste boli vyrušená, pokračujte.

Kalmárová, Viera, poslankyňa NR SR
A to sa opticky zdá veľmi veľa. Otázka je ale, aké čísla porovnávame. Ak porovnávame rozpísané, teda počiatočné rozpočtové zdroje roku 2023 s navrhovaným objemom rozpočtových zdrojov pre rok ´24, tak tieto údaje sú správne, to nepopieram. Ak však porovnáme vzťah medzi očakávanou skutočnosťou na konci tohto kalendárneho roka, s navrhovaným objemom rozpočtových zdrojov pre rok ´24, tak nárast je iba na úrovni necelých 12 %. Ak k rozpočtovým zdrojom prirátame ešte ďalšie zdroje, zdroje z európskych fondov a z plánu obnovy a odolnosti a presun finančných prostriedkov z minulého roku, tak rozdiel medzi očakávanými celkovými výdavkami kapitoly v roku 2023 a plánovanými celkovými výdavkami v roku ´24, je iba 5 % v prospech výdavkov v roku ´24. A je to preto, lebo na začiatku kalendárneho roka 2023 ten rozpočet bol tak poddimenzovaný, že sa priebežne počas roku dofinancovával.
Takže prehnaný optimizmus vôbec nie je na mieste. Potvrdzuje to nakoniec aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu na rok ´24, v ktorom sa uvádza: „Výdavky na jednej strane pomôžu vláde neznížiť životnú úroveň dôchodcov, ale zároveň sa týmto krokom výrazne limitujú iné významné sociálne programy súvisiace s cielenou podporou mladej generácie rodín, ale aj ohodnotením pedagogických a sociálnych zamestnancov." Národní kontrolóri zároveň v stanovisku upriamujú pozornosť na dlhodobé neriešenie modernizačného dlhu aj v rezorte školstva.
Všimli ste si určite, že ja nehovorím vlastné hodnotiace úsudky, ale porovnávam stanoviská a názory a fakty, ktoré prinášajú rozličné inštitúcie, ministerstvo financií na jednej strane, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na druhej strane a na tej druhej strane je aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten záver si vieme urobiť aj sami.
Ak sa dotknem ešte, ak sa dotknem ešte dvoch detailov kapitoly ministerstva školstva, tak naozaj úprimne musím priznať, že reaguje na mnohé záväzky v programovom vyhlásení vlády, ale nie na všetky. V rozpočte sa ráta so zvýšením príjmov pedagogických a odborných zamestnancov iba na základe kritéria výšky životných nákladov v jednotlivých regiónoch, alebo na základe nedostatkových aprobácií v sume 60 miliónov eur. Ale vôbec sa neráta so splnením ďalšieho záväzku zvyšovať každoročne platy všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom. Na to sa tam zabudlo. Je možné, ja to nepopieram, že je to niekde skryté v tej rezerve, ale vidno to nie je.
A nakoniec ešte jednu poznámku. Keď výbor pre vzdelávanie o tejto téme rokoval, tak okrem rozpočtu kapitoly ministerstva bol prezentovaný aj rozpočet Slovenskej akadémie vied, teda ide o časť investícií, ktoré sú smerované do vedy a výskumu. Predseda akadémie pán Šajgalík jasne formuloval, kde vidí každoročný, teda aj budúcoročný problém vlastného rozpočtu. Ide o mzdy a kapitálové výdavky. No a svoje vystúpenie zakončil lakonickým vyhlásením, no že napriek týmto problémom dá sa nejakým spôsobom s tým rozpočtom existovať. A ja si nemyslím, alebo respektíve nie som si istá, či v zabezpečení iba základných vitálnych funkcií organizácie, ktorá zabezpečuje akademický a neuniverzitný výskum, je v modernej spoločnosti strategické rozhodnutie. To si naozaj nemyslím.
Povedala by som, že tie dôvody, ktoré som uviedla, tie oprávnené námietky finančných autorít a kontrolných autorít, vrátane toho, že rozpočet školstva nemá rozvojový charakter, ale v podstate ten sektor udržiava v nejakom stave hibernácie, je tak závažný, že nemyslím si, že niekto z kruhu mojich priateľov z Progresívneho Slovenska a ja osobne by sme mohli za tento rozpočet zahlasovať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky ocenenia, pochvaly, počúva sa to naozaj veľmi dobre, teší ma to, na druhej strane ďakujem veľmi pekne aj pani Puškárovej za jej príspevok, som veľmi rada, že aspoň táto prioritizácia sa trošku tam objavuje, aspoň podotýkam, a povedala som to aj v tej, v tom mojom príspevku, že, bohužiaľ, sú to finančné prostriedky najmä z plánu obnovy a odolnosti, čomu vlastne vysoká škola a ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) vďačí za to, že tomu je investované trochu viacej peňazí, ale tie trvajú len do roku 2026 a potom bude naozaj na štátnom rozpočte na to, aby sme trošku zainvestovali ešte viacej a naozaj tie vysoké školy a najmä vedu a výskum podporili. Takže ja dúfam, že aj o tri roky bude školstvo prioritizované, aspoň to vysoké, a že sa to prejaví, počkáme si na to.
Zároveň by som ale ešte chcela povedať jednu vetu, že ja viem, že aj napriek tomu, že tu diskutujeme, aj napriek tomu, že poslanci a poslankyne PS alebo opozície nebudú hlasovať za tento rozpočet, tak v konečnom dôsledku bude schválený. Možno je, je to, bohužiaľ, smutné v tom znení, že tie naše návrhy na vylepšenie toho rozpočtu nie sú prijaté. Aj to si uvedomujeme. Napriek tomu to ale stále budeme hovoriť, je to naša úloha, aby sme na to upozorňovali a ja dúfam, že časom nájdeme možno aj nejaký priestor na to, aby sme vytvorili nejaké kompromisy a výbory na to budú veľmi dobrým miestom. Zároveň beriem aj to, že každý z vás má deti alebo deti vašich deti majú deti v tej škole a že teda tá prioritizácia školstva je pre vás dôležitá, a preto dúfam, že aj vy budete ako predstavitelia koalície vyvíjať nátlak na vašich čelných predstaviteľov, aby prestali len o tom rečniť, ale začali do školstva aj viac investovať na to, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci, a hlavne veľká vďaka kolegyni Kosovej Ingrid za ten výborný prehľad, čo všetko v rozpočte malo byť, ak by to táto koalícia myslela s reformou vzdelávania a s budúcnosťou tejto krajiny vážne. Ono sa to ten refrén už tak trošku opakuje, aj kolega Stachura pred asi pol hodinou pekne vyložil, čo všetko malo byť v tomto rozpočte v kapitole zdravotníctvo a chýba to tam. A opakujem, povedal som to už znovu, ale stojí to za pripomenutie, čím menej počujeme od tejto koalície v zmysle riešení pre zdravotníctvo, pre školstvo, tým viac začína byť jasné, že tá najhoršia domnienka o tom, prečo išli do volieb, sa napĺňa a začína byť pravdou. Že tou pointou nebolo posunúť túto krajinu vpred, tou pointou nebolo posunúť Slovensko do budúcnosti, tou celou pointou bolo zabezpečiť pre seba beztrestnosť. Tu už nie je výhovorkou, že rozpočet bol, použijem škaredé slovo, zbúchaný narýchlo, pretože proste toho času bolo málo, voľby boli až v podstate v októbri, pretože ten rozpočet, samozrejme, má byť len určitým že fiškálnym vyjadrením tých reformných predstáv, ktoré mali tie jednotlivé strany koalície priniesť so sebou do vlády. Tu tých deväť mesiacov extra, ktoré dostali vďaka neskorším voľbám, mali byť o to silnejší dôvod, že tie reformy mali byť prepracované, premyslené a mali byť takpovediac predstavené krajine už krátko po príchode tejto koalície k moci. A tých, ten čas, ktorý mali na zostavenie rozpočtu, opäť, mali byť využité len na to, aby tie reformy boli zapracované do formy rozpočtu. To, že rozpočet v podstate zahmlieva, že je v ňom tak málo detailov a že z tých detailov, ktoré z neho vykúkajú, nevyčítame nič o tom, ako chcú zlepšiť reálne situáciu v zdravotníctvo, ako chcú reálne zlepšiť situáciu v školstve, ako chcú reálne zlepšiť sociálnu politiku nad rámec tých populistických balíčkov, hovorí len o jednej jedinej veci, opakujem to, ale stojí to za pripomenutie, táto koalícia nemá plán pre túto krajinu, jej pointou bola beztrestnosť a čím menej hovoria o reformách, tým viacej to je jasné.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem ti, Inga, za tento, tento príspevok. Každý, každý rezortný nejaký vlastne zodpovedajúci za svoju, za svoju rezortnú agendu, hovorí o tom, že by sa výdavky v danej oblasti mali zvyšovať. Ja sa venujem sociálnym veciam a ja si to takto nemyslím a podporujem to vlastne analýzou vlastne porovnania slovenských výdavkov so zahraničím, ty si spomínala, že zaostávame vo vzdelávaní, v iných oblastiach vrátane teda sociálnych výdavkov nezaostávame. A ja by som chcel v tejto súvislosti upozorniť aj na novú analýzu ministerstva financií z októbra tohto roku, volá sa Výdavkové priority pre úspešné Slovensko, ktorá presne robí toto, že porovnáva naprieč všetkými, robí to trošku v inej kvanti... kvalifikácii ako, ako na báze teda rozpočtových kapitol, ale to nie je podstatné. Stále hovorí, že priorita pri zvyšovaní výdavkov by malo byť zdravotníctvo, veda, výskum, nielen preto, že tam najviac zaostávame, ale aj preto, že toto je vlastne základ pre ekonomický rast a dobiehanie Západu, čo musí byť jedným, jednou teda z tých kamienkov v mozaike, ktorá nám pomôže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Inga, veľmi správne si vo svojom príspevku poznamenala, že ak chceme mať nejakú budúcnosť, vzdelávanie musí byť prioritou tejto vlády. Škoda, že táto vláda to týmto predloženým návrhom štátneho rozpočtu nedeklaruje. Správne si poznamenala, že oveľa menej, ako pridávame do školstva, pridávame na celoplošné, celoplošnú neadresnú pomoc všetkým, viac peňazí, ako pridáme do školstva, vyhodíme na energie a na hypotéky.
Je mi smutno, že v porovnaní s krajinami OECD sme na chvoste, rovnako ako sme na chvoste s investíciami do výskumu a inovácií, teda investíciami do našej budúcnosti. Ďakujem pekne za takúto hanbu. Aj tento rozpočet je ďalšou premárnenou šancou hoci na akékoľvek malé, malý náznak zlepšenia v tejto oblasti.
A na záver si poznamenala aj, že opäť sme zmeškali možnosť zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania a je smutné, že ani v najbližšom roku nedôjde k zvýšeniu učiteľských platov. Pýtam sa, ako chceme prilákať do školstva nových kvalitných učiteľov a učiteľky.
Ďakujem, Inga.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcel poďakovať aj mojej predrečníčke za to, že tradične v duchu tejto schôdze mala vecný, konštruktívny prístup, tak ako, a prejav, tak ako mnoho mojich kolegov a kolegýň, ktorí nielen v tých rozpravách, ale aj v samotných tých faktických tu sedia a, teraz poviem paradoxne, tu nehovoria len o tom rozprávaní, ale naozaj rozprávajú v tejto rozprave, sú tu a ťahajú túto schôdzu niekam, na rozdiel možno od niektorých, ktorí o tom hovoria, ale nie sú tu úplne prítomní, tak tu si tiež nalejme čistého vína.
Procesne k celému štátnemu rozpočtu, ja som veľmi rád, že súčasťou nášho poslaneckého klubu je Štefan Kišš a ďalší mnohí poslanci, ktorí pracovali v tíme hodnoty za peniaze, ktorý je proces, ktorý ešte kedysi dávno spustil kolega Martin Filko, ktorý tu, žiaľ, už medzi nami nemôže byť a ktorý mal nastaviť aj nejakú revíziu toho, ako tie výdaje v tom rozpočte vznikajú a na čo sa míňajú. A mne je to veľmi ľúto, že máme tu nejaký proces, ktorý pravidelne v rôznych sektoroch identifikuje priestor na zlepšenie, je to naozaj objektívne, vecné, faktické, je to veľmi dobre zmerané a napriek tomu sa to nikdy nestane súčasťou toho rozpočtového procesu a prejavuje sa to veľmi málo. Vždy tie politické argumenty prevážia nad tými odbornými napriek tomu, že sme si tu nastavili veľmi dobrý proces na to, ako to, ako to merať, hodnotiť a hľadať zlepšenia. Preto by som upriamil pozornosť kolegov na revíziu výdavkov pre sociálnu inklúziu vo vzdelávaní, je to veľmi dobrý dokument, keď si to dáte do gúglu, nájdete to. Možno počas tej rozpravy, keď sa do nej nezapojíte, tak si aspoň pozrite, lebo konkrétne v inklúzii, ktorá je obrovským problémom našej krajiny, obrovským problémom, zvlášť vo vzdelávaní máme obrovské medzery a tu je papier, ktorý to môže, ktorý tomu môže pomôcť, ako lepšie míňať tie peniaze, o čom by bola táto diskusia dnes.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)