Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vďaka, Inga, za to, že si pekne podotkla, že táto vláda je vláda cúvania, nie je vláda napredovania, že táto vláda dostatočne nereflektuje okrem mnohého iného aj na zelenú transformáciu, na ktorú má Slovensko k dispozícii, a my to tak v PS-ku radi opakujeme a zdôrazňujeme a podčiarkujeme a nasvecujeme, do konca tohto desaťročia viac ako 15 mld. eur a tie sú určené iba na tento konkrétny účel. Zelená transformácia ako príležitosť dohnať napr. investičný dlh ako v priemysle, tak zároveň je to príležitosť, ako zlepšiť, dnes som to už spomínal, zopakujem to opäť, energetickú efektívnosť verejných budov, pretože, už to bolo povedané pred chvíľou, hĺbkovú obnovu potrebujú nielen nemocnice, ale tú hĺbkovú obnovu potrebujú aj školské zariadenia, čo na konci dňa môže, samozrejme, priniesť tie benefity ako v tej samotnej energetickej efektivite, tak radikálne úspory energií, financií, má to environmentálne benefity, ale ono je to pre mňa aj otázkou dôstojnosti, nielen ako konkrétne sa vzdelávajú naši žiaci a naše žiačky, ale v akom prostredí a v akých podmienkach pracuje pedagogický a nepedagogický personál. Aj o tom je tá atraktivita profesie, ktorú si spomínala.
Čiže zelená transformácia aj napriek tomu, že časť koalície ju vykresľuje opakovane ako tu, tak na sociálnych sieťach ako jedno radikálne arcizlo, tak nie, zelená transformácia je pre nás príležitosťou ako naozaj skokovito zlepšiť kvalitu života, zdravia, životného prostredia, verejných financií et cetera et cetera. Všetky vyspelé krajiny tomu rozumejú, všetky vyspelé krajiny na to reflektujú a masívne využívajú všetky dostupné zdroje, investujú do zelenej transformácie, pretože každej jednej lucídnej vláde musí byť a vlastne aj je jasné, že keď sa chopí tejto príležitosti, tak bude úspešnou a v budúcnosti aj konkurencieschopnou krajinou. No musíme konštatovať, že nateraz toto nie je príbeh tejto krajiny.
Ešte raz vďaka za tvoj príspevok.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Inga, ja ti veľmi pekne ďakujem za tvoj odborný príspevok, a teda len na začiatku by som chcela povedať, že ja si nemyslím, že byť učiteľom alebo učiteľkou znamená automaticky byť odborníkom alebo odborníčkou na vzdelávanie, ale ty vďaka tvojim vedomostiam a skúsenostiam skutočne si. Takže ešte raz ďakujem za tento odborný príspevok.
No a ja by som chcela povedať, že mňa v rozpočte pre školstvo zaujala jedna položka, a síce nákup učebníc. Mám totiž syna, tretiaka na základnej škole, a on má dva druhy učebníc. Také, ktoré snáď zažila ešte moja generácia, pretože už tam prilepili tú ďalšiu stranu na podpisovanie sa, že kto tú učebnicu mal, a tie sú, samozrejme, v strašnom stave, sú zastaralé a jednoducho sa z nich nedá učiť, no a potom má také, ktoré sú nové, moderné, s aktualizovanými poznatkami, no a za tie sme my rodičia zaplatili na začiatku školského roka cez 50 eur, 50 eur, za ktoré sa mi naša milá pani učiteľka ospravedlňovala so slovami: Prepáčte, že tak veľa od vás pýtam. Pretože áno, pre drvivú väčšinu rodičov je suma 50 eur skutočne veľká, o to viac, ak majú dve a viac detí a musia teda na začiatku roka platiť aj iks ďalších vecí.
No ale teda k veci, ja keď sa pozerám na ten predstavený rozpočet školstva a za položkou nákup učebníc svieti suma 16,5 mil. eur, tak mne sa to zdá žalostne málo. A čítala som, že v roku 2023 rezort školstva musel vyčleniť dodatočné financovanie na nákup učebníc, pracovných zošitov a učebných textov v hodnote v máji takmer 6 mil. eur, v júli ďalších 10 mil. eur, to znamená 16 mil. eur. Čiže len dodatočné financovanie za rok 2023 bolo v takej istej sume, ako je suma na ďalší rok. A teda možno mi v mojom uvažovaní chýbajú nejaké faktory, ale skutočne sa mi nezdá v poriadku, že my rodičia by sme mali doplá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo a ďakujem pekne kolegyni Kosovej za tento príspevok, ktorý sa naozaj veľmi podrobne pozrel na to, čo tento rozpočet prináša, resp. neprináša pre školstvo. A áno, úplne podpisujem tie posledné slová, že školstvo je kľúčové pre budúcnosť našej krajiny a zároveň dookola a dookola počúvame a od rôznych aj, aj, aj inštitúcií to prichádza, že my tu čelíme dlhodobému zásadnému investičnému dlhu do školstva. Naozaj. A teraz mohli by sme to riešiť do minulosti, že áno, mali sme tu 12 rokov vlád Roberta Fica a nikdy školstvo nebolo prioritou a potom boli aj iné vlády, čiže nechcem akoby do minulosti hľadať jednotného vinníka, ale keď sa pozrieme do budúcnosti, tak opäť na tomto rozpočte vidíme, že to nebola priorita, že tie, áno, ide určité navýšenie do školstva, ale väčšina toho navýšenia je v podstate len naplnením toho, čo už bolo legislatívne prijaté, alebo v rámci plánu obnovy prijaté. Čiže keby tam nebolo ani len toto navýšenie, tak by vláda vlastne naozaj musela akoby spätne napr. rušiť valorizáciu, ktorá nastala teraz od septembra, ale nenastáva tu taký ten bod zlomu, že konečne by nejaká vláda povedala, že áno, školstvo je priorita a ideme sa zamerať na to, aby sme to niekde výrazne posunuli. Lebo vidíme to na výsledkoch PISA, vidíme to vo všetkých medzinárodných porovnaniach, čo sa týka platov učiteľov, čo sa týka podielu HDP do vysokých škôl, čo sa týka toho, že deti s rôznymi znevýhodneniami nám predčasne ukončujú školskú dochádzku. Vo všetkých týchto veciach, žiaľ, nie sme na tom dobre a na základe tohto sa zdá, že ani na tom lepšie nebudeme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Ingrid, za tvoj príspevok a budem pokračovať tam, kde ťa vypol mikrofón, ja si uvedomujem a myslím si, že všetci si to uvedomujeme, že školstvo je kľúčovou témou tejto krajiny. Pre mňa je to, sa to nazýva tzv. štrukturálna téma spolu so zdravotníctvom, to sú tie témy, kde keď zainvestujeme, tak to nie je len ako kebyže rýchle prežieranie peňazí, je to, je to investícia do zvyšovania HDP. Čím budeme mať vzdelanejších ľudí, čím budeme mať zdravších ľudí, tým teda budeme schopní produkovať viac HDP.
A školstvo teda, veľmi často si to ľudia ani neuvedomujú, že ako veľmi so zdravotníctvom súvisí. Keby som začal od toho vrchného konca, napr. všetky naše lekárske fakulty, teda s výnimkou slovenskej zdravotníckej univerzity, spadajú napr. pod rezort školstva. Keď nám odchádzajú mladí lekári a lekárky, zdravotníci, zdravotníčky do zahraničia, tak ten prieskum, ktorý sme my už robili päť rokov dozadu, on sa nemení v priebehu tých rokov, niekto to tu už spomínal, hovorí napr. o kvalite vzdelávania u mladých medikov, že im prekáža. Tak táto kvalita vzdelávania súvisí priamo teda s rezortom školstva.
Druhá vec, čo je oveľa signifikantnejšie, ako súvisí školstvo so zdravotníctvom, my sme tu rozprávali o tom koncepte zdravia nielen zdravotníctva. Už mladých ľudí treba viesť k tzv. zdravovýchove, treba ich viesť k pohybu, treba ich viesť k vzdelávaniu o tom, aký je to zdravý životný štýl, aktívne ich k tomu viesť už odmalička. A ja keď sa teda vrátim naspäť, Ingrid veľa rozprávala o tom, ako do týchto tém štrukturálnych tzv., neinvestujeme, my tu doslovne prežierame budúcnosť, my tu dáme plošnú energetickú pomoc za jeden a pol, za jeden a štvrť miliardy, dáme tu plošnú pomoc pre hypotéky, je nám jedno, kto, akú nehnuteľnosť kupuje. Zriadime nové ministerstvo, máme, mali sme v minulosti 100 mil. na šport, teraz ideme dávať 100 mil., ešte viac, len na ministerstvo a neinvestujeme, prežierame budúcnosť, neinvestujeme do zdravotníctva a ško... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, ďakujem pán predsedajúci. Milé poslankyne, milí poslanci, rada by som pozdravila aj pána ministra školstva, ale vidím, že tu už nie je, tak že ho srdečne pozdravujem aspoň na diaľku. (Reakcia z pléna.) Áno, je tu niekde? Jáj, tak.
Som veľmi rada, že tu počúvam v tejto rozprave o dvoch kľúčových veciach alebo rezortoch stále dookola, a to je zdravotníctvo a školstvo, pretože už dlhodobo hovoríme o tom, že sú to tie najdôležitejšie rezorty pre budúcnosť tejto krajiny. Na druhej strane si, samozrejme, uvedomujeme, že nie je možné nejako intenzívne zvýšiť financovanie do týchto dvoch oblastí, najmä vo vzťahu k tomu, v akom katastrofálnom vzťahu, v akom katastrofálnom stave sú naše verejné financie. Však hovorili sme o tom celý minulý týždeň v parlamente, diskutovali sme o rizikách, ktoré nám hrozia, ak nebudeme mať plán postupného ambiciózneho ozdravovania verejných financií. Je mi, bolo mi ľúto, že koalícia, bohužiaľ, vníma všetko to, čo tu povieme v rozprave a v diskusii, ako nejakú snahu o hlúpe divadlo. To mi je naozaj veľmi ľúto, pretože si myslím, že naozaj v demokratickej a kultivovanej spoločnosti by diskusia medzi opozíciou a koalíciou mala vyzerať úplne, úplne inak a mali by sa hľadať aj kompromisy, pretože to nie je o vojne medzi koalíciou a opozíciou, ani o dvoch znepriatelených táboroch, ale je to o tom, že to, čo vyjde a čo sa schváli v tejto miestnosti, tak na tom závisia životy našich občanov a občianok, a to by sme mali mať v prvom rade na mysli.
Tie konsolidačné opatrenia, ktoré si schválila vláda, z nášho pohľadu, samozrejme, vôbec nie sú konsolidačné, ale ja by som ich skôr nazvala že devastačné. Už sme tu hovorili o tom, že vláda absolútne nemyslí na budúcnosť a skôr jej zámerom je vrátiť všetko do starých koľají. Kráčate do minulosti a výsledkom bude len to, že nám bude klesať naša životná úroveň. Sme presvedčení o tom, že to, čo sa schválilo, nemá nič spoločné s konsolidáciou a vieme len, že ide o pokračujúcu kampaň a rozdávanie peňazí, kde jednoznačným víťazom sú, samozrejme, vaši voliči a voličky a seniori. Niekedy mám pocit, že naozaj žijete v nejakom virtuálnom svete hospodárskeho blahobytu, keď namiesto konsolidácie zaťažujete daňami produktívnu časť obyvateľstva a hlavne malých a stredných podnikateľov, od ktorých, samozrejme, závisí rast našej ekonomiky.
Len tak na pripomenutie, aby sme na to nezabudli, poďme sa pozrieť, čo je vlastne na príjmovej strane toho balíka. Je to zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávajúcej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu. A teraz sa pozrieme na to, čo je na tej výdavkovej strane. Viazanie výdavkov kapitálu na úrovni 5 % osobných výdavkov, či nulová valorizácia platov zamestnancov vo verejnej správe na rok 2024. Týmito konsolidačnými opatreniami skôr len hľadáte dodatočné finančné zdroje na plnenie sociálnych programov. Ale bohužiaľ, a to vravím bohužiaľ, je to na úkor budúcej generácie. My nemáme nič proti dôchodkom, ani proti rôznym daňovým zvyšovaniam napríklad z tabaku alebo liehu v určitej normálnej miere, avšak to, že zaťažujete budúce generácie a znižujete našu životnú úroveň, tak to ma naozaj trápi, pretože neinvestujeme do znalostnej či zelenej ekonomiky.
Rovnako predkladaný návrh rozpočtu absolútne nereflektuje vyčíslené limity verejných výdavkov a tie sú jedným z rozhodujúcich nástrojov pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Mám za to, že týmto vláda porušuje zákon. A to je aj dôvod, prečo nám ratingová agentúra znižovala rating, ktorý je mimochodom najnižší od roku 2004. Takéto populistické rozhadzovanie môžme kľudne nazvať aj úplatok. Ale je to veľmi krátkozraký pohľad, pretože viete, aj toho, koho ožobračujete, tak aj tí budú budúcimi voličmi a voličkami, ale tí sa vám za to, čo momentálne robíte s našou krajinou, asi neodvďačia.
Miesto toho, aby ste zaťažovali občanov, občianky, podnikateľov, podnikateľky, mali by šetriť napr. na štátnych úradníkov. Zaviazali ste sa, že budete viazať verejné výdavky na úrovni 5 % osobných výdavkov, ale konkrétne len v štátnej správe vzrastie počet zamestnancov o 7 118. A celkovo ste vyčlenili finančné prostriedky v rozpočte pre 12 458 zamestnancov. Napríklad ide o prijatie novely školského zákona, kde ste vyčlenili 870 osôb. Potom je tam nový zákon o inšpekcii v sociálnych veciach, kde je tam nárast o 166 osôb. Potom je tam čiastočné vrátenie systemizovaných miest policajtov, nárast o 907 osôb. Ďalej tu čítam zabezpečenie financovania zdrojov z EÚ a ostatné legislatívne zmeny.
Mohla by som ešte pokračovať ďalej, ale nechcem zbytočne zdržiavať týmito číslami, pretože zaujímavé je, že čo sa týka počtu zamestnancov toho už, bohužiaľ, zase schváleného ministerstva pre cestovný ruch a šport, tak tam žiadne finančné prostriedky na vyčíslenie ani počet zamestnancov, ani ciele opatrenia, ani nástroje, ako to dosiahnuť, tak to tam, bohužiaľ, nevidíme. Zato sme tam našli ale informácie o tom, koľko bude ďalších novozriadených úradov. Napríklad pod úradom podpredsedy vlády vznikne útvar zodpovedný za riadenia a koordináciu agendy lákania a udržania talentov. Potom vznikne v gescii ministerstva vnútra nejaký osobitný subjekt, do ktorého sa sústredí kľúčová časť majetku ústrednej štátnej správy.
Ďalej bude zriadená agentúra pre správu štátneho prebytočného majetku, vznikne štátna pomoc pre pomoc neziskovému sektoru, štátna agentúra a okrem toho ešte vzniknú dve agentúry, ktoré budú poskytovať granty v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií a je pre mňa nepochopiteľné, prečo jedna vznikne pod rezortom školstva a druhá v rezorte hospodárstva. Doteraz napriek tomu, že sme sa na to pýtali na výboroch, som teda nedostala uspokojivú odpoveď.
Dokonca aj NKÚ upozorňuje na to, že zakladanie týchto úradov vrátane zriadenia nového ministerstva je v rozpore s tou optimalizáciou, ku ktorej ste sa dokonca zaviazali vo vašom programovom vyhlásení vlády. Tam píšete, že vláda plánuje reformu verejnej správy, ktorá má priniesť významné úspory na investičných aj prevádzkových nákladoch štátu. No celkom dobre si neviem predstaviť, že akým spôsobom vlastne toto navýšenie štátnych zamestnancov a zriaďovanie nových úradov môže priniesť úspory do štátneho rozpočtu.
O čo viac vláda míňa na štátnych úradníkoch a dôchodcoch, ktorí navyše ani nie sú najohrozenejšou skupinou na Slovensku, tým menej peňazí zostáva napr. na tie dva najdôležitejšie rezorty, ktoré som spomínala na začiatku, čiže zdravotníctvo a školstvo. A keďže je školstvo tá oblasť, ktorej sa ja prioritne venujem, dovoľte mi, aby som trošku ten rozpočet ministerstva školstva rozobrala detailnejšie.
Kvalitu vzdelávania na Slovensku minister Drucker označil za národnú tragédiu. Ja sa mu chcem veľmi pekne poďakovať za tieto slová, pretože si myslím, že na ministerstvo školstva sú veľmi odvážne a ja to kvitujem, pretože sú aj pravdivé. Na druhej strane ale povedal taktiež, že ak ju chceme riešiť, vzdelávanie sa musí stať spoločenskou prioritou nielen v rečiach, ale aj činoch. Aj s tým by som dokázala súhlasiť, pokladám to za veľmi dôležité, ale návrh rozpočtu na rok 2024 je s týmto tvrdením teda úplne v rozpore. Z návrhu rozpočtu sa dozvedáme, že výdavky ministerstva školstva sa medziročne zvýšia o 669 mil. eur. na niečo cez 4 mld. eur dokopy. K tomu, ako vnímame toto deklarované zvýšenie o 20 %, sa vyjadrí neskôr moja kolegyňa, takže týmto sa nebudem detailnejšie zaoberať. Ja len poviem, že stále je to oveľa menší nárast ako napr. veľkosť tých populistických výdavkov na seniorov, energie, hypotéky, ktoré sú veľmi neadresné, z dlhodobého hľadiska aj neudržateľné a ktoré náš rozpočet zaťažia vo výške viac ako 1,5 mld. eur.
Ministerstvo nám sľubuje valorizáciu miest, financovanie podporných opatrení, financovanie nákladov škôl pre energie, vyšší príspevok na učebnice, či zavedenie regionálneho odmeňovania učiteľov. Pre vysoké školy tam nájdeme zavedenie výkonnostných zmlúv s verejnými vysokými školami a 25 mil. na plnenie úloh národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií. Po prvé, vláda Roberta Fica by sa nemala hrdiť tým, že vyčleňuje financie na opatrenia, ku ktorým sa zaviazala už vláda predchádzajúca. A dokonca nie tých opatrení, ktoré sú podmienkou pre plnenie míľnikov plánu obnovy a odolnosti.
Na druhej strane by však vláda mala plniť tie záväzky, ktoré vychádzajú z uznesení a stratégie a ktoré prijala, a tu musím konštatovať, že napr. tých spomínaných 25 mil. do výskumu a vývoja nie sú tým, čím sa vláda zaviazala vo svojej národnej stratégii. A to ani z ďaleka. V tejto oblasti teda môžme evidovať prvú kľúčovú problémovú obraz, oblasť, a to je, že v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie aj OECD sme vo financovaní školstva stále niekde na chvoste. A len pre objasnenie, Slovensko dlhodobo vykazuje v porovnaní krajín OECD, krajín EÚ, či dokonca V4 nízke investície do vedy, výskumu a vysokoškolského vzdelávania. Kým priemerná krajina investuje okolo 74 až 75 % HDP, tak na Slovensku je to len 35. V stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu sme si zadefinovali, že je potrebné zvýšenie týchto investícií aspoň na úroveň 1,2 HDP. Doteraz ani jedna vláda pre toto neurobila nič.
Čo sa týka financovania vysokých škôl, my dávame asi tak približne 71 % priemeru v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Pre zaujímavosť, tie krajiny, kde nám odchádzajú naši študenti študovať, dávajú podstatne viac. Len Česká republiky dáva 95 %, Dánsko dokonca 116 % a veľká Británia až 176 %. Dokonca aj Cyprus dosahuje viac. My za posledné roky investujeme do školstva 4 až 4,4 % HDP. Odborníci a odborníčky sa zhodli na tom, že minimálne by sme sa mali vyškriabať na výšku 5,1. To sa ani tejto vláde, samozrejme, nepodarilo. Takže aká prioritizácia školstva?
Jedným z dôvodov, prečo mladí ľudia odchádzajú študovať do zahraničia, je okrem vyššieho renomé škôl aj fakt, že bývajú naozaj v neatraktívnych podmienkach, kde sa všetko rozpadá na tých našich skvelých vysokoškolských internátoch. Z rozpočtu sa ale dozvedáme, že kapitálové výdavky verejných financií vysokých škôl, verejných vysokých škôl budú oproti posledným trom rokom výrazne nižšie. To znamená, že sa tieto vysokoškolské internáty asi z rozpočtu opravovať teda vôbec nebudú. A len to dokazuje, akú dôležitosť kladie táto vláda téme odlivu mladých. Je ale zrejmé, že sa spolieha teda na plán obnovy a odolnosti, bez ktorého by na Slovensku asi nebola absolútne žiadna reforma. Vďakabohu, že ešte tento plán obnovy vôbec máme.
Ďalej prichádzame k druhému problému, a to je inklúzia. Čelíme v súčasnosti akútnemu nedostatku podporných tímov, odborných zamestnancov, psychológov, psychologičiek, o tom sme tu už asi dneska aj hovorili. Učitelia nemajú dostatok materiálneho vybavenia či edukačných pomôcok a mnohé materské školy od obdobia, kedy bola zavedená povinná predškolská výchova, doteraz nedokázali zabezpečiť adekvátny personál a jeho dostatočnú výšku alebo počet. Pri poznaní aktuálneho stavu je zrejmé, že navýšenie rozpočtu pre regionálne školstvo a zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania je absolútne nedostatočná. Ten predpokladá nárast počtu podporných tímov financovaných iba z plánu obnovy a odolnosti a v rámci realizovaných reforiem. Je teda sporné, či dokážeme financovať inkluzívne opatrenia v jeho celosti. A to sa, samozrejme, odrazí aj v kvalite vzdelávania. Ak rast účasti na predprimárnom vzdelávaní nebude sprevádzaný dostatočným nárastom inkluzívneho personálu, kvalita predprimárneho vzdelávania bude jasne klesať. Aj stanovisko NKÚ hovorí v súvislosti so zavádzaním podporných opatrení a s transformáciou poradenského systému o potrebe navýšenia zamestnancov aspoň o 400 v roku 2024. Ak by to bola pravda, tak by sme v rozpočte potrebovali vyčleniť ďalších 10,8 mil. eur.
Najzásadnejší však ja vnímam problém tri, a to je zvýšenie atraktivity učiteľského povolania. Pre túto oblasť táto vláda nerobí absolútne nič. Rozpočet, ktorý vláda predstavila, sľubuje valorizáciu platov od septembra 2023, ktorá je vo výške 158 mil. eur. Je to však suma, ktorá bola schválená a zvýšená od septembra a pretavila sa do rozpočtu v roku 2024. V reále to znamená, že nasledujúci rok nedôjde k zvyšovaniu platov učiteľov a učiteliek a vlastne každého, kto pracuje v školstve. A keď sme sa pýtali na výbore, že teda ako to bude ďalej so zvyšovaním platov pedagogických zamestnancov, dostali sme odpoveď, že táto zmluva trvá do augusta 2024, takto to bolo podpísané a o ďalšom zvyšovaní sa teda vôbec nerokuje. Znamená to, že napriek tomu, že sme tu mali veľmi vysokú infláciu a to zvýšenie, ku ktorému došlo, nebolo úplne na tej výške alebo úrovni tej inflácie, tak ďalšie peniaze títo pedagogickí zamestnanci nedostanú napriek tomu, že financovanie učiteľov a učiteliek je ďaleko, ďaleko za priemerom ostatných krajín a ich financovania platov vysokoškolských zamestnancov a dokonca ďaleko, ďaleko aj za platmi zamestnancov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie. A ja len podotýkam, že keby sa aj ministerstvo dohodlo s odbormi na ďalšom zvyšovaní platov od septembra v roku 2024, tak takéto zvýšenie by stačilo len na minimálny nárast reálnych miezd, ktoré boli v roku 2021. Čiže to vôbec nebude na priek tomu postačujúce. Ja sa pýtam, ako potom chceme skvalitniť prácu v našich školách, motivovať nových, mladých začínajúcich učiteľov, aby sa uchádzali o učiteľské povolanie, keď na to najdôležitejšie, teda na učiteľov a učiteľky, absolútne nemyslíme.
Tých problematických vecí v rozpočte je viac, ale ja mám už len minútu a pol, takže sa len veľmi rýchlo dotknem toho, že v rozpočte vôbec nevidíme žiadnu položku toho, že by ministerstvo myslelo na transformáciu financovania materských škôl z podielových daní na normatívne financovanie. Toto sa viaže tiež na míľnik plánu obnovy a odolnosti a tiež sme k tomu na výbore nedostali napriek našim otázkam absolútne žiadne informácie, takže ja sa obávam, či vôbec budeme schopní plniť tento dôležitý míľnik a či neprídeme o peniaze.
Takisto stojí za zváženie aj trošku sa zamyslieť nad tým, ako podporujeme mladých, pretože do mládeže vyčlenila alebo na mládež, na podporu mládeže vyčlenila táto vláda len 2,7 mld., čo je len polovične dávka toho, čo by títo mladí ľudia vlastne potrebovali z dlhodobého hľadiska. A túto oblasť podpory mládeže aj s celoživotným vzdelávaním my zanedbávame už desiatky, desiatky rokov, a pritom je to trend, celosvetový trend, ktorý by sme mali kopírovať. Aj tu sa ukazuje, aká „progresívna" táto vláda je.
Ja by som ešte len na záver chcela povedať, že napriek tomu, čo som povedala, ja verím, že si všetci, čo tu sedíme, uvedomujeme, že školstvo je kľúčové pre rozvoj tejto krajiny a že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci, a veľká vďaka aj kolegovi Stachurovi za ten výborný prehľad, aj to vymenovanie všetkého toho, čo v tom rozpočet malo byť a, žiaľ, nie je. Odznelo tu už v reakcii na vás, kolega, že debata k tým, k tým výtkam, ktoré ste predostreli vy, a k tomu všetkému inému mala odznieť vo výboroch a neodznela, lebo na to výbory mali reálne len pár minút. Ja podotýkam, že niektoré ani to nie, konkrétne zahraničný výbor nemal debatu vôbec, pretože navrhovateľ v tých určených tridsať minútach, na ktoré sa mali na celú debatu o rozpočte, navrhovateľ jednoducho neprišiel. A to už nie je, kolegovia z koalície, už len chyba tej predošlej vlády a toho neskoršieho hlasovania, akože na to, aby ste si našli čas tú hodinu na vysvetlenie po rozpočtu vo výbore v decembri roku 2024, nie október, nie september, to už ste si čas mohli a mali nájsť. Svedčí to o neúcte voči, voči tomuto zákonu roka.
Dodám, že tá neúcta ide hlbšie. Otázka je, ako si povedal kolega Stachura, že prečo presne koalícia ešte stále nevie, čo v tejto veci robiť. Ja dávam, že je to, do pozornosti, že je to v príkrom kontraste s argumentom, ktorý som začul osobne od ministra obrany v jednej televíznej debate s ním, keď sa ho pýtam, že čo je dôvodom a vysvetlením toho skráteného legislatívneho konania v otázke Úradu špeciálnej prokuratúry. Odpoveďou mi bolo, nuž, my sme strávili tri a pol roka rozmýšľaním o tom, ako sa to má urobiť, my nepotrebujeme celé dlhé riadne pripomienkové konanie, my už vieme, čo robiť. Tak sa pýtam, do kelu, že kde máte po tom tie ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn, red.) pripravené návrhy k zdravotníctvu, kde riešite tú úplne predchádzateľnú smrť tisícov ľudí v našom, v našich zlyhávajúcich nemocniciach. Nad čím ste vy strávili tých tri a pol roka. A nie je to tak, že ste strávili tých tri a pol roka rozmýšľaním nad samými sebou, ako sa vyviniť z toho, z čoho ste vinní, a namiesto toho, aby ste riešili problémy obyčajných ľudí. Žiaľ, čím viac sa táto debata vyvíja, tým viac ma to vedie k záveru, že toto presne je pointou celej koalície. Riešia svoje záujmy, riešia svoje zlyhanie, nie záujmy nás všetkých.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán poslanec, aj za tento prejav, ktorý bol podľa mňa veľmi dobrých zhrnutím toho, čo máme dnes v zdravotníctve. Ale ja by som sa väčšinu týchto informácií rád dozvedel z rozpočtu, z tlače 100, o ktorej rokujem, ktorej jedným z parametrov je extrémne nízka transparentnosť. Pán poslanec Blcháč nám tu ráno rozprával niečo o úcte. Ja si myslím, že by bola úcta napríklad k poslancom, ale najmä všetkým ku občanom, občiankam, ktoré si chcú niečo prečítať o zdravotníctve, aby sa, aby sa niečo o zdravotníctve dozvedeli zo samotného rozpočtu. Kdežto dnes tam môžu vidieť jednu tabuľku, ktorá je absolútne bez kontextu a v princípe nemá takmer žiadnu výpovednú lehotu, hodnotu.
Krátko v rámci času k tým nemocniciam. Ono je to taký evergreen slovenského rozpočtu na zdravotníctve, že vždycky nám chýba na splátky pohľadávok v nemocniciach, v posledných, dlhodobo to bola stovka, teraz je to niekde okolo 140 mil. eur ročne, ktoré v tom rozpočte nemáme, ale kumulujeme si ten dlh a potom, potom čas od času, keď už je to neudržateľné, tak tento dlh zasanujeme s dodatočnou injekciou jednak, samozrejme, pre BFF a podobných priekupníkov s pohľadávkami. A v každom prípade je to, je to ďalší výdavok štátu, ktorý nás v zdravotníctve čaká.
A veľmi správne aj k liekom. Organizácia NIHO, ktorá, teda nezávislá už dnes agentúra, ktorá sa tomuto venuje, prajem jej veľa zdaru pri fungovaní a pri prinášaní tých evidence-based medicine, ako si povedal. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán kolega, za to, že ste spomenuli vo svojom príspevku aj energetickú efektivitu. Ja sa chcem len vrátiť, pretože túto tému som sa snažil nasvecovať pri konsolidácii stále a stále, ono sa to týka nielen domácností, ktorým som sa venoval veľmi intenzívne, ale týka sa to aj verejných budov. Chcem len pripomenúť, tak ako som to čítal aj v rozprave, že náklady na vykurovanie verejných budov dosiahli v roku 2021 takmer 500 mil. eur. A keď sa zohľadnia skutočné ceny energií na náklady, tak v ďalšom roku sa priblížili až k miliarde, pričom hlavným dôvodom je to, že približne tri štvrtiny verejných budov na Slovensku sú energeticky nehospodárne a potrebujú radikálnu obnovu, naozaj hĺbkovú obnovu, pričom štúdia združenia Budovy pre budúcnosť hovorí, že komplexnou obnovou je možné dosiahnuť až 70 %, dokonca viac ako 70-percentné zníženie spotreby energií aj vo verejných budovách. A to nie je len je že naša povinnosť aj vzhľadom na klimatické záväzky a naše environmentálne problémy, ktorým čelíme, aleže je to aj príležitosť, pretože investícia 100 mil. eur do obnovy budov dokáže priniesť príjmy verejnej správy až vyše 30 mil. a vytvoriť 3 500 pracovných miest. A to nielen samo o sebe pri tej rekonštrukcii, ale keďže tam je široký dodávateľský reťazec, tak aj podporiť množstvo ďalších odvetví ekonomiky od malých živnostníkov cez rôzne subdodávky a tak ďalej a tak ďalej.
Takže aby som to zhrnul, tak tá rovnica je jednoduchá. Nedostatočné energetická efektívnosť budov rovná sa neefektívnosť ako taká. To prináša vysoké nároky na energiu, to prináša vysoké náklady, zbytočné náklady, plytvanie zdrojmi ako prírodnými, tak finančnými, aj záťaž pre životné prostredie. A tam je tá koncovka aj zdravotná pri verejnom zdraví, pretože to vieme, že nekvalita slovenského ovzdušia je dôvodom piatich tisícok predčasných úmrtí ročne.
Takže ďakujem za váš príspevok.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem veľmi pekne kolegovi Peťovi Stachurovi za tento príspevok. Podľa mňa, ja by som ten príspevok prirovnal trošku aj ku kolegyni Natálii, keď to tu bolo o športe, ja som hovoril to isté. Tí opoziční poslanci, čo tu vystupujú, musia veľmi často plniť úlohy vlády, ktorá by takto to mala rozmieňať na drobné tie rozpočty. Pretože vďaka tomu, alebo kvôli tomu, že tie rozpočty sú jednostranové a nepopisujú tieto veci, ktoré tu zaznievajú, tak my opoziční poslanci sa potom musíme len domnievať, čo tým vláda myslí. Peťo tu rozobral veľmi veľa rôznych oblastí a predpokladám, že vychádzal priamo teda aj zo skúseností ako minulé rozpočty, aké boli doterajšie rozdelenia, pretože v tom novom rozpočte to nemáme. Väčšinou sa ten samotný rozpočet tvorí takým spôsobom, že pozreme sa na niečo, že ako nám budú stúpať výdavky kvôli inflácii alebo kvôli valorizácii miezd, alebo kvôli niečomu inému, to zarátame. Pozreme sa na to, aké chceme robiť zmeny, pozreme sa na to, aké možno výsledkové indikátory chceme kvôli tým zmenám dosiahnuť, zarátame do toho rozpočtu nejakú revíziu, nejaké ušetrenia a to by nám malo dať nejakú výslednú hodnotu. Toto v tom rozpočte teraz my vôbec nevidíme a ja keď sa pozerám napríklad na tie minulé rozpočty, na ten minuloročný, tak väčšinou sú také dva základné, toto, čo som práve tak v rýchlosti popísal, spája také dva základné nejaké svety. Prvý je ten, že buď budeme šetriť a budeme mať rovnaké výsledky, alebo budeme mať rovnaké zdroje a lepšie výsledky. Tie minulé rozpočty sa to aspoň snažili nejakým spôsobom popísať, hovorili o tých výsledkových indikátorov, úmrtnosti, odvrátiteľnej dojčenskej úmrtnosti, o prevencii, očakávanej dĺžky, alebo hovorili o tom napríklad, kde ako šetriť a míňať možno menej peňazí na tie SVaLZ-y alebo na lieky, aby sme to mohli využiť niekde inde. Toto v tom dnešnom rozpočte nemáme a mne je ľúto, že naozaj opoziční poslanci musia robiť úlohu vlády a vysvetľovať to tu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj pánovi kolegovi Majerskému za ďalší odborný a dobrý príspevok a nadviažem na kolegu pána Spišiaka. No padajú tu vážne výhrady z rôznych oblastí, teraz zo zdravotníctva, predtým zo školstva, padajú tu výhrady k tomu, že rozpočet je v rozpore so zákonom, že nedodržiava výdavkové limity. Opäť opozícia sa tu snaží vytvárať priestor na vecnú, konštruktívnu debatu a ja keď sa pozriem okolo seba, tak tu nie sú, nie sú tu poslanci vládnej koalície. Normálne je tu prázdno, neprichádzajú odpovede z druhej strany, tak ja neviem, či oni dostali iné podklady ako my, že im je už všetko jasné a teda nepotrebujú túto diskusiu, alebo im to absolútne je jedno, aký rozpočet bude schválený. Ale toto už je štvrtý alebo piaty návrh zákona, kde my akože tu suplujeme vládu, suplujeme tu nejakú odbornú debatu, priestor tu na to vytvárame a aj tak z druhej strany prichádza len ticho. Nikto z toho rozpočtu nič nevie, nikto nedostáva odpovede a zase počúvame len ticho, nič iné, tak to ja už neviem, čo vás zaujíma, keď ani štátny rozpočet vás nezaujíma, potom nerozumiem, načo táto vláda existuje.