Videokanál klubu

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.2.2024 o 11:01 hod.

Mgr.

Michal Sabo

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.2.2024 11:01 - 11:17 hod.

Sabo Michal Zobrazit prepis
Ďakujem.
Bea, pri tvojom príspevku som si spomenul na tú diskusiu v tomto pléne, keď PS cez Tomáša Valáška v minulom období, veď si to aj spomínala, predkladalo návrh definície znásilnenia na základe súhlasu. A bolo to naozaj vtedy hrozné počúvať, keď niektorí poslanci tu hovorili o povinnosti podpísania notárskeho overeného súhlasu, či o tom, že budú falošné obvinenia. Tí poslanci, ktorí tu vtedy vykríkali, tu našťastie už nie sú, ale, bohužiaľ, úroveň diskusie sa s novým zložením tohto pléna nijako nezmenila a ani nepostúpila na dôstojnejšiu úroveň, ktorá by bola hodná členskej krajiny Európskej únie. Veď si nemusíme pripomínať tie hlúpe viktimizujúce a stigmatizujúce reči a aj tieto iba zbytočne prehlbujú problém, že obete a preživšie aj naďalej v tomto hostilnom prostredí sa boja ozvať, že incidenty nenahlasujú, pretože ich prípady nespadajú do legislatívnej definície, neveria polícii, majú nedôveru voči inštitúciám, majú obavu zo stereotypov, a to všetko má nedozerné následky aj na duševnom zdraví okrem mnohých iných vecí, na ktoré vplývajú tie ich hrozné skúsenosti.
A toto plénum v tomto novom zložení svojím jazykom ešte prihoršilo situácii. Namiesto toho, aby sme sa rozprávali o zvyšovaní osvety, o zvyšovaní prevencie, o vytváraní bezpečnejšieho prostredia, o spomínanej zmene definície násilia, tak nie, o tom tu vôbec nie je reč. Namiesto toho tu musíme brániť status quo a čo je ešte horšie, tak za tie hlúpe mačistické reči, ktoré tu odzneli, nikto nie je ani len schopný sa postaviť a ospravedlniť sa, a povedať, prepáčte, čo by bolo na mieste. A to je naozaj poľutovaniahodné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.2.2024 10:43 - 10:45 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a som veľmi rada, že kolegyňa Jurík tu veľmi presne popísala tie dôvody, pre ktoré je potrebné, aby sme ako štát a spoločnosť jednak pristúpili k redefinícii znásilnenia na základe absencie súhlasu, ale aby sme, a budem sa tomu aj ja venovať vo svojej rozprave, v skutočnosti tento krok, kedy v podstate len opravujeme to, čo vláda pokazila a vraciame sa k status quo pri premlčaní znásilnenia a ostatných dotknutých trestných činov, mohli považovať len za veľmi malé víťazstvo, pretože v podstate na prospech obetí by v skutočnosti bolo ešte oveľa dlhšie predĺženie týchto premlčacích dôb, resp. ich úplné zrušenie. Aby znásilnenie, sexuálne obťažovanie a iné sexuálne motivované trestné činy vôbec nemali premlčaciu dobu. Pretože je reálne v súlade s poznatkami modernej vedy to, že jednak tá absencia súhlasu je dôležitá preto, lebo väčšina preživších znásilnení, ale aj iných sexuálne motivovaných trestných činov reálne psychicky zareaguje tak, že zmrzne, preto sa v podstate nemôže hovoriť jednak o tom, že sa obeť bránila, alebo mala brániť, alebo že tam mala byť nejaká hrozba násilia. Ale to zmrznutie naozaj zodpovedá tomu, aby sme mali modernú definíciu znásilnenia, a aby sme tam mali absenciu súhlasu. A keď teda niekto tvrdí, že takéto trestné činy sa potom nebudú dať vyšetrovať, podľa mňa ide o zlyhanie orgánov činných v trestnom konaní, o ich neochotu a ignoráciu toho, aké všetky dôkazné prostriedky sa dajú v tomto konaní použiť. A ja verím tomu, že už ani na pôde Národnej rady sa tieto argumenty nebudú vyskytovať.
Takže ešte raz ďakujem, Bea, za tvoj ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.2.2024 17:18 - 17:18 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis
Pán kolega Dostál, k tomu, čo ste hovorili v závere vášho príspevku o konflikte dvoch špecifických špeciálnych ustanovení, čo k tomu dodať, no tak ako bola tá vládna novela šitá horúcou ihlou a veľmi, veľmi neodborne v mnohých častiach, že dokonca aj ich vlastný kandidát do Súdnej rady včera na ústavnoprávnom výbore povedal, že ešte aj on ako expert na trestné právo si myslí, že aj tie premlčacie doby by mali byť čo najnižšie, aj že by mala byť redefinícia znásilnenia na základe absencie súhlasu, aj že by nemal byť používaný nezákonne získaný dôkaz na prospech obvineného v Trestnom zákone, tak, teda v trestnom konaní, tak teraz tu máme ďalší problém, možno príde v druhom čítaní ďalší pozmeňovací návrh, ako to tiež už je tradíciou pri tejto novele Trestného zákona, tak som na to veľmi zvedavá. Ale teda ak by prišiel, tak ja by som už poprosila, že teda, prosím, opravme tie premlčacie doby teda tak, že pri znásilnení nebude vôbec žiadna premlčacia doba a rovnako aj pri sexuálnom zneužívaní dieťaťa, to by bolo naozaj v súlade s modernými trendami a bolo by to skvelé, aby sme to uvítali teda, ak bude potrebný ďalší pozmeňovaní návrh tejto opravy.
Vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.2.2024 16:32 - 16:32 hod.

Plaváková Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, ja už začnem tak tradične citátom z programového vyhlásenia vlády: „Vláda bude presadzovať také zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím, efektívnemu stíhaniu a sankcionovaniu páchateľov násilia voči deťom, páchateľov sexuálneho vykorisťovania a obťažovania vrátane postihu skutkov v online priestore." To je záväzok z programového vyhlásenia vlády, ktorý ste aj vy viacerí tu schválili. Zatiaľ sme sa teda toho nedočkali, ak ste to teda nemysleli tak, že najprv niečo zhoršíte a potom to akože budete naprávať a tým dosiahnete to zlepšenie. Dočkali sme sa predsa zhoršenia ochrany obetí a preživších násilných činov.
Až keď vláda pochopila, aký veľký prešľap to je, osvojila si náš návod, ako situáciu zachrániť, ktorý sme spoločne s poslankyňami Števulovou a poslankyňou Jurík doručili na úrad vlády. V súvislosti so znením programového vyhlásenia vlády spomeniem tiež náš návrh na zavedenie nového trestného činu domáceho násilia, pretože je s ním plne v súlade. Ako som citovala, zaviazali ste sa k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím. Dnes sme tu o tomto návrhu hlasovali. A ako hlasovala koalícia, ktorá si tento záväzok dala vo svojom programovom vyhlásení vlády? Väčšina sa zdržala. Ale štyria poslanci hlasovali proti. Poslanec Glück, poslanec Mažgút, poslanec Kotlár a poslanec Lučanský. Štyria poslanci, ktorí sú proti tomu, aby Trestný zákon osobitne postihoval domáce násilie. Dokážem ešte pochopiť, že v rámci nejakých tých koalično-opozičných vzťahov nechcete podporiť opozičný návrh, hoci teda si myslím, že by ste to mali posudzovať podľa toho, čo je dobré pre ľudí na Slovensku, tak ako my sa snažíme aj pri vašich koaličných návrhoch, ale proti?
Ešte raz zopakujem, poslanci Glück, Mažgút, Kotlár, Lučanský boli proti návrhu zlepšenia ochrany žien a detí pred domácim násilím. Podľa mňa veľmi smutné, naozaj. A nikto z nich tu teraz nesedí, ale bola by som rada, keby ste aj vy možno s nimi viedli debatu o tom, akým spôsobom tu hlasovali a ako sa postavili proti ochrane obetí a preživších domáceho násilia.
Ale späť k tomu, čo nás doviedlo do tohto bodu, k tomu, že tu teraz vedieme túto rozpravu. Úmysel, alebo chyba? Ja vlastne dodnes neviem, a už to tu odznelo v rozprave, že je to také zmätočné a možno pán minister spravodlivosti ešte vystúpi v rozprave a skúsi to jasne pomenovať, mohli by sme si vlastne aj povedať, že to je jedno, že či omyl to bol, alebo to bol úmysel, ale nie je to jedno. Je legitímne vedieť, ako táto vláda funguje. Takže úmysel, alebo chyba?
Ja si skôr myslím, že to skutočne úmysel nebol, ale aby ste nepôsobili ako úplní babráci, tak ste sa potom hrali, že to skrátenie premlčacej doby vlastne podporujete a že je to správne aj pri násilných trestných činoch. Toto je teda tá jedna možnosť. Tá druhá je, že ste to spravili úmyselne, aspoň teda časť ľudí, ktorí hlasovali na vláde, časť ľudí tu v pléne, alebo ja neviem, kto všetko o tom vedel, keď sa to tu diskutovalo, možno by mohli za seba povedať poslanci, ktorí tu sedia. A teda táto možnosť je, že ste to spravili úmyselne, zatajili ste to a chceli ste, aby sa to takto nejako v tichosti zmenilo, pretože to nikde nebolo ani v dôvodovej správe, ani v žiadnej rozprave to nikde neodznelo, že sa skracujú aj premlčacie doby pri násilných trestných činoch a že vôbec by táto novela Trestného zákona sa mala akokoľvek dotýkať násilných trestných činov. Takže buď úmysel, alebo chyba. A ja vlastne ani neviem, že čo je horšie. Ale bola by som rada, kebyže máte odvahu povedať to jasne, že ako to teda celé bolo. Opätovne teda vyzývam aj ministra spravodlivosti, aby sa k tomu vyjadril.
A teraz k niektorým argumentom, ktoré na obhajobu skrátenej premlčacej doby následne odzneli. To ako keby ste sa snažili to nejako celé zachrániť a tváriť sa teda, že to nebola nejaká babrácka chyba. Odznelo tu, že má ísť o nejakú motiváciu k nahlasovaniu týchto trestných činov. To je úplne že absolútne nehorázny nezmysel. Potvrdil to v tejto sále dokonca aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, čo teda na máločom sa zhodneme, ale na tomto sa zhodneme, že dĺžka tej premlčacej doby, a teda jej skrátenie, neovplyvňuje motiváciu obetí, teda preživších trestných činov. Ja si teda naozaj neviem predstaviť preživšiu traumatizovanú sexuálnym násilím, ktoré zažila, že si bude niekde odpočítavať, či má ešte čas na nahlásenie trestného činu a ešte si to tak vypočíta, aby sa stihlo aj vzniesť to obvinenie, pretože to je kľúčové. Až vtedy sa preruší premlčacia doba a začína plynúť nová. Tak, prosím, už to, už to naozaj neopakujte ani teraz, ani v budúcnosti. Naozaj to nijako nemotivuje.
Ďalším tým argumentom, ktorý hlavne minister spravodlivosti používa aj v poslednej dobe, je teda to prerušenie premlčacej doby v prípade vznesenia obvinenia, čo je teda ďalší nezmyselný argument, pretože nijako nesúvisí s tým, čo sme celý čas tvrdili, že je potrebné ponechať preživším čas, aby sa mohli vysporiadať s tým, čo sa im stalo, a keď k tomu dozrejú, tak daný trestný čin mohli riadne nahlásiť v čase, ktorý, ku ktorému dospejú, teda k tomu rozhodnutiu podľa toho, ako sa vyvíja aj ich psychická odolnosť, nastavenie. A to nijako neovplyvňuje skutočnosť, že áno, prerušenie premlčacej doby nastáva v prípade vznesenia obvinenia, ale musíte sa k tomu dopracovať a keď ten čas skrátite, tak logicky k tomu vzneseniu obvinenia ani nemôže dôjsť. Veď to je dosť jednoduchá matematika. A aj keby sa to malo týkať naozaj len malého počtu prípadov, ktoré majú šancu byť následne prešetrené a páchateľ je odsúdený, tak to stojí za to. Naozaj to stojí za to.
Čo je všetko potrebné robiť, aby sa preživšie cítili, že môžu orgánom činným v trestnom konaní dôverovať? To je tiež niečo, čo sme veľakrát tu počuli, že je potrebné hlavne zmeniť celé to nastavenie, aby preživšie nahlasovali tie trestné činy a mali dostatočnú podporu, psychologickú, sociálnu, právnu. Áno, na tom sa zhodneme, ale to nejako nesúvisí so skracovaním premlčacích dôb.
Máme na Slovensku obrovský problém s tým, že preživšie znásilnenia či sexuálneho násilia nenahlasujú tieto trestné činy. A vôbec, nijako vôbec nepomáhajú slová, ktoré sme tu počúvali o tom, že žena si hádam všimne, keď ju niekto znásilní. Verte tomu, že neprejde deň, kedy by si na to nespomenula. Tak, prosím, nešírte takéto naratívy. Toto nevytvorí to prostredie dôvery, v ktorom preživšie budú chcieť tie trestné činy nahlasovať, toto nie. Ak máte tento cieľ, ak chcete takto pomôcť, tak nepodporujte takéto úplne škodlivé vyjadrenia. A skúste sa naozaj aj rozprávať, možno vás sa to netýka, pán poslanec Hazucha by asi nikdy nič také nepovedal, ale skúste sa aj rozprávať so svojimi kolegami, aby takéto niečo nešírili.
Pár slov k účinnosti. Nastavili ste ju teda na 15. marca. Podľa mňa by bolo lepšie to dať o niečo skôr, ale dobre. Je to nastavené na rovnaký deň ako tá mafiánska novela, ktorú ste schválili 8. februára, ale tá stále nie je vyhlásená v Zbierke zákonov, teda kontrolovala som to, nie je tam. Prečo? Tak ste sa veľmi ponáhľali, chceli ste to mať schválené pred Vianocami a teraz sme dnes, koľkého je dnes, 27. februára, a už vám to teda neponáhľa, že nepotrebujete to mať vyhlásené v tej Zbierke zákonov? Nepotrebujete zabezpečiť tú legisvakančnú dobu do účinnosti? Áno, máme tu všelijaké vyjadrenia. Minister Taraba povedal, že on by to minútu pred účinnosťou zverejnil. Jediný cieľ je zamedziť tomu, aby Ústavný súd mohol rozhodnúť včas, aby mohol riadne vykonávať svoju právomoc. A to mi príde aj také celkom zbabelé, lebo hádam sa nebojíte Ústavného súdu, či bojíte? Neviem, minister spravodlivosti by mohol možno povedať, či sa bojí Ústavného súdu, keď to takýmto spôsobom účelovo zadržiava, lebo to by som teda fakt od ministra spravodlivosti nečakala.
K samotnej ešte mafiánskej novele a v súvislosti s tým, čo tu prerokovávame, teda novelu novely, novelu novely, ktorá nebola ešte ani vyhlásená. Pre vylúčenie všetkých pochybností je potrebné povedať naozaj, že ani tento návrh, ani to, čo tu prerokovávame, nemení nič na škodlivosti celej novely Trestného zákona, ktorú ste tu agresívne pretlačili cez parlament s cieľom zabezpečiť beztrestnosť pre vašich ľudí. A táto novela, ktorú teraz tu prerokovávame, novela nevyhlásenej novely, nemení teda nič ani na opodstatnenosti nášho podnetu na Ústavný súd, ktorý dnes teda tri podané podnety spojil do jedného konania.
Ale umožnite mu naozaj rozhodnúť, pán minister spravodlivosti, ak vám teda na spravodlivosti záleží, ak vám záleží na ústavnosti prijímaných zákonov, alebo sa naozaj tak bojíte toho rozhodnutia Ústavného súdu, pán minister? Nerobte to takto zbabelo v rozpore demokratickou deľbou moci, Ústavný súd má mať šancu riadne vykonávať svoju právomoc. Je neprijateľné ho o túto právomoc oberať, a to veľmi dobre viete. Veľmi dobre to viete, že toto nie je správne. A môžete sa odvolávať na to, že všetko je v súlade s lehotami, s tými maximálnymi lehotami, ale viete, že to nie je správne. Viete, že nie je správne zamedziť Ústavnému súdu, aby mohol riadne vykonávať svoju právomoc. Mal by to vedieť každý člen a členka vlády a každý človek aj v tejto miestnosti a obzvlášť by to mal vedieť minister spravodlivosti. Tak to, prosím, nerobte, nezdržiavajte to a zabezpečte to vyhlásenie v Zbierke zákonov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.2.2024 15:47 - 16:05 hod.

Števulová Zuzana
 

Vystúpenie v rozprave 27.2.2024 15:32 - 15:32 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis
Pán minister, ja by som tu teraz mohla stáť a cítiť sa víťazne, povedať vám, že mali sme pravdu, ja som vám to hovorila, opravujete to, čo ste sami pokazili. Viete čo, myslíte si, že mám ten pocit? Nemám. Ostal vo mne od toho 8. februára pocit nesmierneho sklamania, frustrácie a blenu, pretože v ten deň a deň pred tým, keď som za vami naivne a v dobrej viere prišla a upozornila som vás na to, čo sa deje, ja som si naozaj myslela, že v záujme tej témy, že ste toto naozaj nechceli a že to reálne a rýchlo opravíte ešte v ten deň alebo na druhý deň v súlade s rokovacím poriadkom, s možnosťami, ktoré boli, a že si celé toto ušetríme. Že tu nebudeme počúvať tri týždne o tom, aké sú motivácie žien alebo iných preživších a obetí znásilnenia, absurdné tvrdenia o tom, čo si kedy má žena všimnúť. Že tu nebudeme počúvať klamstvá o tom, ako je na prospech obetí znásilnenia a iných sexuálne motivovaných trestných činov, ak sa skráti premlčacia doba. Vec, ktorá je v odbornej verejnosti opakovane, opakovane vyvrátená, pretože my už nežijeme v štyridsiatych alebo v päťdesiatych rokoch, my sme v 21. storočí, kde obete a preživšie znásilnenia verejne hovoria o tom, čo sa im stalo aj po pätnástich, aj po dvadsiatich rokoch, aj po tridsiatich rokoch, kde právna veda v tejto oblasti jednoznačne preukázala, že sú to práve preživšie, ktoré potrebujú čo najdlhší čas, ideálne žiadnu premlčaciu dobu, aby mohli v čase, keď budú samy chcieť a budú na to pripravené tento trestný čin ohlásiť a rozhodnúť sa, že idú do toho ďalšieho bolestného trestného stíhania, ktoré im neprinesie nič iné, len opakovanú viktimizáciu.
Toto všetko sme si mohli ušetriť. Kopu rečí, kopu klamstiev, kopu stereotypov a hlavne obrovský kopec legitímnych obáv a tráum, ktoré ste podľa mňa spôsobili tým stovkám, ak nie tisícom slovenských a iných žien, ktoré tu žijú na našom území, ale aj, samozrejme, mužom a chlapcom, ako správne vždy podotýka pani exministerka spravodlivosti Kolíková, pretože pri sexuálne motivovaných trestných činoch a znásilnení nejde nakoniec len o ženy a dievčatá, ale vy ste im týmto spôsobili traumu a obavy o to, že trestný čin, na ktorý, ktorý bol na nich spáchaný, môže byť premlčaný, že už nikdy sa nedomôžu spravodlivosti, ak by čo len sa niekedy rozhodli, že pôjdu na tú políciu a začnú to trestné stíhanie a podstúpia celú tú tortúru.
Toto všetko sme si mohli naozaj ušetriť, ak by ste sa vy toho 6., 7., 8. februára celá vládna koalícia, nielen vy, ja si nemyslím, že ste v tomto jediný zodpovedný, ak by sa celá táto strana tejto miestnosti bola vtedy rozhodla, že práva preživších a obetí znásilnenia a sexuálne motivovaných trestných činov sú dôležitejšie ako beztrestnosť a ako zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ale nie, to sa, samozrejme, nestalo, pretože bolo treba znova dokázať, a veľmi podobne ako je podstata trestného činu znásilnenia, pretože to je predsa o moci, preto je to rodovo podmienené násilie, pretože, forma rodovo podmieneného násilia, pretože je to v podstate spôsob, kedy páchateľ verí, že má moc, že má právo nad obeťou, nad jej telom, nad jej intimitou a že túto moc môže zneužiť. Vy ste sa veľmi podobným spôsobom rozhodli, že zneužijete svoju moc, ktorú máte ako koalícia. Svoju prevahu, a že je vám úplne jedno, aký následok to vyvolá, ste sa nad tým vôbec nezamysleli, bolo vám to šumafuk. Prosto ste sa rozhodli, že je potrebné zrušiť ÚŠP, že je potrebné zabezpečiť beztrestnosť, znížiť tresty za korupciu, skrátiť premlčacie lehoty tak, aby to vlastne vyhovovalo všetkým tým obvineným a trestne stíhaným ľudom, čo sú či už súčasťou tejto vládnej koalície, alebo sú na ňu nejakým spôsobom napojení a naviazaní.
Rozhodli ste sa, že budete ignorovať preživšie a obete znásilnenia a že ste si mysleli možno, že však nejako sa to uprace, že veď z tohto sa nič nestane, veď kto už by sa len tu postavil za tie obete. A potom ste zrazu zistili, že to tak nie je. Že to tu kazí prezidentskú kampaň, že to vzbudzuje verejné pohoršenie, že sa vás na to pýtajú novinári, no tak ste sa naveľa-naveľa rozhodli, že to teda idete opravovať, ale takým spôsobom (povedané so smiechom), že namiesto toho, aby ste si vy priznali chybu, alebo aspoň čokoľvek povedali, že ste sa pomýlili, že to bolo nedopatrenie, ja neviem, hocičo uveriteľné, vy tu prosto stále tvrdíte, že vy veríte na skracovanie premlčacích dôb pri znásilnení, ale kvôli verejnej mienke alebo, ako sme sa včera bavili na ústavnoprávnom výbore, vraj panike a hystérii, legitímne obavy obetí a verejnosti zo skracovania premlčacích dôb pri znásilnení tu boli nazývané panikou a hystériou, tak s takýmito absurdnými dôvodmi, ktoré znova a znova len prehlbujú vlastne tie stereotypy a tie klamstvá, tie hoaxy, ktoré sa týkajú rodovo podmieneného násilia a znásilnenia ako trestného činu, tu idete vlastne obhajovať neobhájiteľné. To, že ste reálne spravili zle, že ste napísali veľmi neodborným spôsobom diletantskú novelu Trestného zákona, kde ste si nevšimli, pretože napriek tomu, že vy ste včera nám na ústavnoprávnom výbore povedali, že predsa ste to vedeli, alebo teda nerobili ste to v nevedomosti, ja si naďalej myslím, že tak vy, ako aj ďalší členovia a členky vlády, ktorí nemali ani tú odvahu nám to prísť tu na hodinu otázok nám to povedať, pozdravujem týmto pani ministerku Dolinkovú, pána ministra, už som zabudla, že ktorých troch sme si to, Druckera, ešte koho? Ešte tretieho sme si sem zavolali, ale oni sa radšej dali ospravedlniť, lebo nám neboli schopní do očí povedať a odpovedať na jednoduchú otázku, že či vedeli alebo nevedeli, keď na vláde hlasovali za túto novelu, že bude skracovať aj premlčanie znásilnenia a iných násilných trestných činov. Tak vlastne vy ste nám včera viac-menej povedali na ústavnoprávnom výbore, že ste vraj o tom vedeli, ja som presvedčená o tom, že ste o tom nevedeli. Buď viete tak dobre klamať, alebo teda ja neviem tak dobre čítať ľudí, ako som si doteraz myslela, že to viem. Ale podľa mňa pravda je taká, že vy ste to prosto nevedeli, že ste tú novelu nechali niekomu napísať, tým svojim poradcom, ktorí tiež si potrebujú zabezpečiť beztrestnosť, a prosto tým, že to neprešlo riadnym medzirezortným pripomienkových konaním, tým, že ste to nedali pozrieť odborníkom, tak sa stalo, že ste si vôbec nevšimli a vôbec vám nenapadlo, lebo sa trestnému právu nevenujete, že je tu takýto vážny problém a že takýmto spôsobom môžete zasiahnuť do premlčania nielen znásilnenia, ale aj ďalších násilných trestných činov. A to podľa mňa je ešte niekedy možno ešte horšie ako keby ste to robili úmyselne, pretože v skutočnosti je ministerstvo spravodlivosti a Trestné právo ako také v rukách ľudí, ktorí nerozumejú, čo robia, a to je v takom prípade obrovsky, obrovsky nebezpečné, pretože vy máte na starosti zákonnosť v tejto krajine. A nielen zákonnosť, vy máte na starosti spravodlivosť v tejto krajine. To, aby každý občan a občianka tejto krajiny, a nielen občan, aj obyvateľ, každý, ktorý v tejto krajine žije čo len na malú chvíľu mal pocit, že keď sa mu niečo stane, že bude vyvodená spravodlivosť v jeho prípade, či už to bude v správnom konaní, v občianskom konaní alebo v trestnom konaní, keď, nedajbože, sa stane obeťou trestného činu. Lenže vy týmto spôsobom, ktorý robíte, vy absolútne, absolútne nabúravate základný pocit obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny, že tu vôbec bude nejaká spravodlivosť pre niekoho fungovať. A týmto spôsobom absolútne rozvraciate právny štát a dôveru ľudí v spravodlivosť, v základy demokracie a v to, že štátne orgány a ľudia, ktorí sú poverení ich vedením, lebo vo voľbách dostali ten mandát a následne sa stali ministrami, ministerkami, premiérmi tejto krajiny, že to robia vo verejnom záujme, v záujme nás všetkých. Nie, vy ste sa odhalili, že to nerobíte vo verejnom záujme, že nekonáte spravodlivo, že v skutočnosti by ste sa mali premenovať na ministerstvo nespravodlivosti, lebo tak to v poslednom čase vyzerá a to je pre mňa zdrojom nesmiernej frustrácie, nesmierneho smútku a nesmierneho sklamania.
A napriek tomu budem musieť podporiť, samozrejme, tento návrh zákona, napriek tomu, že tu przníte legislatívny proces, že ešte ani len keď opravujete to, čo ste sami pokazili, to prosto neviete spraviť bez toho, aby ste tu škandalóznym spôsobom neskrátili aj tak skrátené legislatívne konanie, zlimitovali akúkoľvek diskusiu, tak to budeme musieť, samozrejme, aj podporiť, pretože však o to nám celý čas išlo, aby sme aspoň ten najhorší následok, ktorý stu tu napáchali tou škandalóznou promafiánskou novelou, napravili, aby sme aspoň vrátili status quo, ktoré nikdy nemalo byť dotknuté, budeme to musieť podporiť. A vy viete a robíte to len preto, že viete, že kvôli tomu, že to budeme musieť podporiť, tak tento proces nebudeme napádať na Ústavnom súde a teda to akože bude okej. Ale nebude to okej, pretože toto nie je fér, nie je to demokratické, nie je to spravodlivé a to sa vám raz vráti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.2.2024 12:03 - 12:03 hod.

Dubéci Martin Zobrazit prepis
Ešte, myslím, že tam malo byť ešte jedno hlasovanie, ale neviem, vy viete. Každopádne by som sa chcel opýtať, keby ste mohli ešte ozrejmiť priebeh dnešného dňa, a ak tomu správne rozumiem, nebude obedná prestávka. Ak tomu rozumiem správne, tak by som, či by ste mohli zvážiť tú obednú prestávku spraviť, teda vykonať, kvôli tomu, že minimálne výbor SIS má plánované zasadnutie v nie triviálnej veci, naopak vo veľmi vážnej veci a bolo by fajn, keby sme sa mohli stretnúť. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.2.2024 11:12 - 11:13 hod.

Dubéci Martin
Ďakujem, pán predsedajúci, v mene klubov PS, SaS, KDH žiadame presunúť tlač 159, návrh poslankýň Plavákovej a Petrík vo veci zmeny Zákonníka práce na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

27.2.2024 11:06 - 11:08 hod.

Vančo Branislav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som upozorniť kolegov aj z koalície, z opozície na to, že sme spolu s kolegyňami Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou podali návrh na zmenu § 363, ktorý sa zameriava na to, aby bolo možné napríklad urobiť súdny prieskum rozhodnutia generálneho prokurátora v rámci § 363. Zároveň, zároveň sme vrátili túto úpravu spred roka 2016, kedy sa nesystémovo z neho spravil, teda z tohto mimoriadneho opravného prostriedku riadny opravný prostriedok. Čo je ešte dôležitejšie, a ten dá návrh druhý, ktorý sa týka disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi, je to bod 54, tlač 166, to je návrh, ktorý som presvedčený, že by mal hlasovať každý, kto chce, aby slovenská prokuratúra a generálny prokurátor nemali také postavenie neohrozené, ako má do teraz. Máme tu anomáliu, kedy generálny prokurátor je neohrozený panovník, voči ktorému nie je možné v podstate začať disciplinárne konanie, preto navrhujeme, aby parlament, jedna tretina poslancov mohli podať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora a tým sfunkčniť vôbec vyvodzovanie zodpovednosti voči zlyhaniam generálneho prokurátora. Nie je normálne, nie je to zdravé v demokratickej krajine, aby generálny prokurátor mohol robiť čokoľvek a nič sa mu nestane, ani len to disciplinárne konanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

23.2.2024 11:09 - 11:09 hod.

Kišš Štefan Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým.
Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kolegyne, kolegovia, dnes sa už asi všetci zhodneme na tom, že máme verejné financie v zlom stave. Hovorí to koniec koncov teda v princípe každý, s kým tuná diskutujeme, vrátane ministra financií, ktorý prirovnal slovenské verejné financie k Titanicu.
Takže dovolím si teda konštatovať, že tento fakt je nesporný. Otázka je, ako ho budeme riešiť, a teda jednak sa nezhoduje v tej diagnóze, že kto tento stav spôsobil. Ale aj keby sme teda prijali taký úzus, že teda obrátime list, nebudeme sa sporiť, kto za to môže, ale budeme hľadať riešenia. Skúsim, čo sa týka teda dnešného bodu výdavkových limitov a vôbec rozpočtovej zodpovednosti, v ktorej teda výdavkové limity nieže bytostne dotýkajú, ale sú ako keby v centre tejto agendy. A tak tento príbeh sa začal v roku 2011, keď poviem takto, drvivá väčšina, respektíve skoro všetci poslanci a poslankyne Národnej rady schválili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Bol to návrh poslancov Petra Kažimíra za stranu SMER, Jozefa Kollára za stranu SaS, Anton Marcinčin - KDH, Ondrej Matej - SDKÚ, Ján Mikolaj - SNS a Ivan Švejna - Most-Híd. Inými slovami, jeden zástupca z každej koalič..., z každej parlamentnej strany, nielen koaličnej aj opozičnej a za tento návrh hlasovalo 146 zo 147 prítomných poslancov a poslankýň. Inými slovami skoro všetci boli v robote a okrem jednej pani poslankyne, všetci hlasovali za. Za hlasovali aj takí poslanci ako Robert Fico, Peter Pellegrini, Robert Kaliňák, aj mnohí dnešní poslancovia, poslanci, Dušan Muňko, Marián Saloň, teda minister Richard Raši, Vladimír Faič. Čo sa týka strany SMER, takisto všetci poslanci, ktorí boli vtedy poslancami a poslankyňami za, za ostatné politické strany. Zdržala sa len jedna poslankyňa, to je skôr taká pikoška a bola to poslankyňa za stranu SNS Anna Belousovová.
No a pointou tohto ústavného zákona bola rozpočtová zodpovednosť, tak ako, tak ako sa aj nazýva, áno. Stojí na takých štyroch pilieroch.
Prvým je dlhová brzda. Každý, kto teda sedí posledné roky v parlamente alebo, alebo sa venuje veciam verejným, tým rozpočtovým, tak sa s ňou stretol. Potom transparentnosť, ktorej súčasťou je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá nám prináša viac svetla do verejných financií tým, že zverejňuje dáta a svoje, svoje analýzy. Tretí bod sú pravidlá pre samosprávy a ich hospodárenie. A štvrtý, dnes prerokovávané výdavkové limity.
No a prečo tieto výdavkové limity vlastne potrebujeme. Oni sú dnes v princípe synonymom rozpočtovej zodpovednosti, ergo rozpočtovej konsolidácie, ktorú teda vzhľadom na to, kde sa s verejnými financiami nachádzame, sú v princípe nevyhnutné.
A tie dôvody, ktoré zaznievajú, by som asi tak rozdelil na také tri veci. Od tých, nazvime to menej podstatných, akože formálna povinnosť, že je to zákon. Potrebujeme dodržiavať zákony v našej krajine ešte stále.
Druhý bod je, že keď porušíme výdavkové limity, hrozí, hrozí nám, že nedostaneme peniaze z Bruselu, keďže sme sa k nim zaviazali v pláne obnovy.
A tretí dôvod a ten máte v koalícii v strane SMER najradšej, a to sú sociálne istoty.
Veľa, veľa, veľa ich sľubujete na, na svojich bilbordoch, v kampaniach. Ak nebudeme konsolidovať verejné financie, nebudeme dosahovať sociálne istoty, ktoré našim občanom sľubujete. A ten dôvod je ten, že vzhľadom na tú situáciu, kde sa nachádzame, a teda neúmerne sa naše verejné financie zadlžujú, dnes platíme na splátky dlhu 1,2 mld. eur, vypočítala, mimochodom, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A v horizonte štyroch rokov budeme platiť viac ako dvojnásobok, 2,5 mld. eur len na splátky dlhu, kvôli rastúcemu dlhu a kvôli tomu, že prirážka na dlh sa z objektívnych, teda globálnych dôvodov zvyšuje, ale zvyšuje sa aj, aj kvôli tomu, že sme vnímaní, poviem to takto, ako rizikovejšia krajina z toho pohľadu udržateľnosti verejných financií. Čiže investori, ktorí nám chcú požičať, si takpovediac nechajú za túto pôžičku zaplatiť. A z toho dôvodu budeme o štyri roky, v roku 2027 v predvolebnom roku, ak vydržíte, platiť 2,5 mld. za splátky dlhu. Trináste dôchodky, ktoré ste schválili minulý týždeň, nás stoja tie, tie plnohodnotné, 800 mil. To znamená, ak sa budeme zadlžovať tak, ako plánuje vláda vo svojom vlastnom rozpočte, nie, nielen teda v analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo nejakej našej, v oficiálnom vládnom dokumente vláda predpokladá, že bude platiť 2,5 mld. eur o štyri roky na splátky dlhu. Nebudete mať na trináste dôchodky, ani polovičku dvanástych, ak teda urobím túto paralelu s tým navyšovaním dlhu.
Alebo nebude na niečo iné. Možno teda, môžeme asi predpokladať, že vašou prioritou budú trináste dôchodky, ktoré, ktoré ste sľubovali a dôchodcovia si ich, samozrejme, zaslúžia, ale potom nebudeme mať na niečo iné.
Tak budeme sa musieť rozhodnúť, že čo to, čo bude, kde, kde tú 1,3 mld. škrtnete.
A možno sa rozhodnete, že nebudete dodržiavať tieto zákony, alebo teda si ich zmeníte a narastie nám deficit a dlh. Tak to znamená, že zoberiete našim deťom a vnúčatám, pretože budeme mať väčší dlh. A aj keby to bolo tak, tak ešte stále táto situácia môže byť nejakým spôsobom povedzme politicky prijateľná. Ale čo nám tuto hrozí v dnešnej situácii neúmerného dlhu, malej otvorenej ekonomiky ako je Slovensko, že ten dlh bude natoľko neúnosný, že nám investori neuveria. A potom nám hrozí tá grécka cesta, ktorou, ktorú teda mnohí tuto spomíname, čo znamená dvojnásobné dane, dôchodky o tretinu nižšie a mnohé ďalšie škrty a uťahovanie opaskov, ktoré si teda neviem predstaviť, ako chcete politicky rozchodiť, ak, ak takáto situácia nastane.
To je, čo sa týka sociálnych istôt, a teda druhý a tretí dôvod je teda, že je to zákonná povinnosť. Ministerstvo financií porušilo svoj vlastný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tým, že nepredložilo výdavkové limity v termíne teda pred, pred rokovaním o, o rozpočte a zazneli tu rôzne argumenty, málo času a tak ďalej. Možno sa nemusíme, teda nechcem sa týmto nejako zásadnejšie zaoberať. Sme tam, kde sme. Možno existuje aj nejaká formálna, formálny spôsob nápravy, ale, ale na to potrebujeme vidieť, vidieť niečo z ministerstva financií, nejaký návrh alebo nejaký krok, alebo proste nejakú aktivitu, ktorá teda by tento stav mala napraviť. No a ten, ten tretí dôvod, čo som spomínal, je plán obnovy.
My sme pred dvoma týždňami, Progresívne Slovensko, priniesli tú tému, že nám Brusel vyčíta, že nám zastaví 900-miliónovú štvrtú platbu z plánu obnovy. A tam bolo veľa dôvodov, prečo sa tak Brusel rozhodol. Veľa sme posledné týždne hovorili, samozrejme, o právnom štáte a o tom hanebnom promafiánskom balíčku, ktorý ste si tu schválili. Ale medzi tými dôvodmi a dokonca by som povedal, že, že najdôležitejší z hľadiska plánu obnovy boli práve tieto výdavkové limity, ktoré sú jednou z reforiem plánu obnovy, ku ktorým sme sa ako krajina zaviazali pred dvoma rokmi. A dnes sa vláda ich rozhodla nedodržať, a tým pádom spätne vlastne porušila túto, túto reformu, ku ktorej sme sa zaviazali. A toto je ten dôvod hlavný, prečo nám dnes v Bruseli 900 mil. stojí, a teda vláda, podpredseda vlády Kmec a ďalší, pán Raši, hovoria, že to je vlastne štandardná procedúra, nič sa nedeje. No tak štandardná je v tom, že Európska komisia ide podľa svojich pravidiel. Aktivovala článok, na základe ktorého pozastavila túto platbu, ale je určite neštandardný v tom, v tom vecnom merite, ktorý, ktorý v tom liste uviedla, a teda, že slovenskému rozpočtu na tento rok chýba 1,7 mld. približne, ktoré, ktoré potrebuje skonsolidovať na to, aby sa zmestila do týchto výdavkových limitov. Formálne ale týmto aj zabezpečila tieto sociálne istoty, ktoré som spomínal.
No a keď to poviem na takej, na takej metafore šoférskej, tak dlhová brzda je taká analógia ručnej brzdy, ktorú máme možnosť zatiahnuť v aute, keď teda je zle, tak potrebujeme dať taký akože tvrdý stop. A výdavkové limity sú tempomat, kedy si môžme postupne pribrzdiť podľa toho, aby sme jazdili teda bezpečne. No a keďže viac ako 10 rokov sme výdavkové limity neprijali od toho ústavného zákona, ktorý predpokladal výdavkové limity schváliť štandardným zákonom, tak sme nemali ten tempomat, nemohli sme si pribrzdiť. Jediné, čo sme mali, je tú ručnú brzdu. Ktorá aj chvíľu fungovala, kým sme ešte jazdili takpovediac ešte ako-tak primeranej rýchlosti, ona obsahuje sankčné pásma. Napríklad dáva povinnosť vláde poslať parlamentu list, ako chce vláda konsolidovať verejné financie, pri, pri istej výške, tuším 55 % HDP ako výške dlhu. Alebo zmrazuje platy ústavným činiteľom pri, v tom, v tom ďalšom sankčnom pásme, kedy teda tieto platy ústavných činiteľov máme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti zmrazené. No tak tuto viete čo urobila vláda pred, pred dvoma týždňami, keďže ústavný zákon si nezmení, tak si zvýšila paušálne náhrady, a takto si zvýšila platy. To bolo celkom kúzelný spôsob, ako, ako obísť ústavný zákon. No a, ale dnes sa teda nachádzame v situácii, kedy sa rútime plnou rýchlosťou v tom, v tom Titanicu. Tá ručná brzda nám už vlastne nefunguje, alebo aj keby sme ju zatiahli, tak asi sa celá nejakým spôsobom roztrhne, rozpadne a smerujeme smerom k tej, k tej stene alebo k tomu ľadovcu. A vláda odmieta pribrzdiť, spomaliť, znížiť dlh a deficit.
No a tá, a to som už do istej miery spomínal, ale tá dlhová brzda nám niekoľko rokov fungovala, hej? Že tie, tie sankcie, ktoré predpokladala, sa do istej miery ukázali ako účinné, hej? Spomínal som zmrazenie platov, tá, tá informácia od vlády smerom k parlamentu. Mimochodom, tým, tým najväčším, tým posledným pásmom je, alebo tou hranicou je hlasovanie o dôvere vláde, ak prekročí ten, ten, ten horný limit.
To sú všetko veci, ktoré teda tvorcovia, ktorých som spomínal, a teda všetci prítomní tuto v sále vtedy v roku 2011 predpokladali, že by mohli fungovať. No len čo sa stalo? Zhrnul by som to do takýchto dvoch bodov.
Prvé je, že chýbal nám ten tempomat, výdavkové limity, ktoré neumož..., alebo neprikázali vláde, aby, aby išla len takou rýchlosťou, ako, ako si môže, môže dovoliť, aby jazdila bezpečne, za prvé.
A za druhé, a to je podľa mňa najsmutnejšia správa o našom stave republiky, je to, že už neplatia pravidlá, ktoré platili v roku 2011. Sami sme to videli. To, akým, akým spôsobom pretláčate veci, akým spôsobom si meníte pravidlá. Koniec koncov aj tie platy. Veď je legitímna debata, koľko by mali zarábať členovia vlády, avšak vy odmietate ísť podľa existujúcich pravidiel a hľadáte, hľadáte okľuky, ako, ako proste, ako obísť všetko, čo, čo vám nevyhovuje a zariadiť si, zariadiť si tak, ako to potrebujete.
No a to isté sa týka aj, aj verejných financií. Opäť, vláda odmieta konsolidovať vo svojom vlastnom rozpočte, síce tvrdí, že konsoliduje, ale jediný dôvod, prečo im na papieri tá konsolidácia vychádza, sú, je, je zaúčtovanie energopomoci, ktorú teda ministerstvo financií započítava ináč ako všetky ostatné inštitúcie, ktoré, ktoré poznáme, či už je to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Európska komisia a ďalšie, ktoré sa venujú, venujú našim verejným financiám, Národná banka Slovenska je tretia, ktorá mi chvíľku vypadla.
Všetky ostatné inštitúcie ako ministerstvo financií hovoria, že to je takto, ministerstvo financií hovorí, že to je ináč. Dobre, aj keď bude mať ministerstvo financií pravdu, čo si v tejto chvíli neviem úplne predstaviť, ale, ale, ale nech to tak je, tak stále, stále tá konsolidácia je minimálna a podľa týchto čísel, s tou, takto zarátanou energopomocou, nám to vychádza, že za tú splátku dlho budeme platiť 2,5 mld., ako som hovoril. Hej? To je za predpokladu týchto čísel. To je ešte, teda vo verejných financiách to voláme defaultný scenár alebo teda nejaký východiskový, za, za nezmenených iných, iných okolností.
No a okrem toho teda, že nekonsoliduje, takto hazarduje s dôverou a, a teda plnou rýchlosťou ide po tom útese gréckej cesty alebo teda smerom k ľadovcu, ako povedal minister financií aj tuto v pléne. Okrem toho ohrozuje 900 mil. z plánu obnovy a takisto nám teda avizovala nejakú právnu analýzu, teda konkrétne ministerstvo financií, podľa ktorej sa opäť vraj všetci mýlime, lebo, lebo ten výklad legislatívy je teda odlišný.
No ale v každom prípade, ja by som si želal, aby sme našli to spoločné riešenie, kľudne aj stoštyridsiatimi šiestimi poslancami a poslankyňami, ktoré, ktoré odhlasujú to správne riešenie, ale na to potrebujeme, aby ste s niečím prišli, aby sa vôbec diala nejaká diskusia.
A nie, my tuná budeme debatovať opoziční poslanci s nezávislou Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a bez ministerstva financií, mimochodom, a bez nejakej aktivity. Takže skúsim to zhrnúť takto, že čo potrebujeme na to, aby, aby sme sa pohli z tohto miesta. Tak prvé je tá, prvá vec je, že by som chcel vidieť tú právnu analýzu, ktorú teda nejakú ministerstvo financií má. Pán minister financií, teda tak trochu v afekte, mi na výbore povedal, že si mám vyrobiť vlastnú, keď som sa ho opýtal, že teda, či nám ju, či nám ju ponúkne. Tak verím, že to bola len slabosť momentu. A môžme sa o nej baviť. Ale teda ja by som ju rád videl. To je prvá vec.
Druhá, potrebujeme novelu zákona o rozpočte. Čím skôr. Na to, aby sme sa vybrali cestou zdravých verejných financií, nie tou gréckou, potrebujeme konať, konať čo najskôr. Spôsob, ako to urobiť, je, v apríli v Programe stability predstaviť konsolidačný plán na, na ďalšie roky a v parlamente predstaviť novelu zákona o rozpočte, ktorá zasiahne už do tohto rozpočtu tak, aby sme, aby sme mohli dostať verejné financie čo najskôr pod kontrolu.
A tretia vec a tá je mimoriadna v týchto časoch v tom, že teda balansujeme na hrane tej dôvery finančných trhov a tou je stratégia financovania nášho dlhu. Tú formálne ministerstvo financií už päť rokov nemá, žiadnu, aspoň nie verejnú. O nejakých sa teda sem tam diskutuje na pracovných poradách, ale, ale verejnosť, legislatívci v parlamente a inde, ani finančné trhy nepoznajú tú stratégiu. A je to jeden z bodov, ako, ako by sa dala posilniť dôvera finančných trhov a investorov, na ktorých sú, bohužiaľ, naše verejné financie takpovediac odkázané.
Toľko k tejto, k tejto rozprave a rád by som ešte len veľmi krátko využil tento svoj priestor a zareagoval.
V predchádzajúcej diskusii pán poslanec Kalivoda hovoril, že teda on si myslí, že by všade na Slovensku mala byť diaľnica a hovoril o nejakých, o nejakých úradoch, ktoré, ktoré tej diaľnici bránia, tak by som chcel povedať, že poznám jeden, jeden úrad, ktorý hovorí, že potrebujeme na Slovensku čím skôr dostavať diaľničnú sieť na celom Slovensku. To obnáša dokončenie D1, napríklad aj Turany Hubová, D3 na Kysuciach, ale aj dokončenie D1 smerom na ukrajinskú hranicu. A takéto úrady vznikli, alebo sú tu na to, aby prinášali dáta a argumenty do rozhodovania, aby tvorcovia hospodárskej politiky nemuseli rozhodovať podľa toho, čo si myslia, že je správne, tak ako povedal pán Kalivoda. Lebo on si myslí, že toto by tak malo byť. Tak môj odkaz je, že na základe dát a argumentov sa môžme presvedčiť, či nejaké rozhodnutie je správne a vyhodnotiť tú hodnotu za peniaze akéhokoľvek verejného rozhodnutia, vrátane ciest a diaľníc, ktoré, mimochodom, na Slovensku staviame vyše 50 rokov a nevieme ich postaviť práve preto, že takéto inštitúcie na Slovensku nefungovali, a preto, že politici, političky sľubujú aj nemožné. V každej dedine sľubujú všetko, ale keď je prioritou všetko, tak nie je prioritou nič. A teda ja by som si želal, aby sme mali všade, kde potrebujeme cesty a ešte viac by som si želal, aby sme mali funkčné nemocnice, školy, infraštruktúru, ktorú potrebujeme na náš rozvoj.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis