Videokanál klubu

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.2.2024 o 11:12 hod.

MSc

Martin Dubéci

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.2.2024 11:12 - 11:13 hod.

Dubéci Martin
Ďakujem, pán predsedajúci, v mene klubov PS, SaS, KDH žiadame presunúť tlač 159, návrh poslankýň Plavákovej a Petrík vo veci zmeny Zákonníka práce na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

27.2.2024 11:06 - 11:08 hod.

Vančo Branislav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som upozorniť kolegov aj z koalície, z opozície na to, že sme spolu s kolegyňami Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou podali návrh na zmenu § 363, ktorý sa zameriava na to, aby bolo možné napríklad urobiť súdny prieskum rozhodnutia generálneho prokurátora v rámci § 363. Zároveň, zároveň sme vrátili túto úpravu spred roka 2016, kedy sa nesystémovo z neho spravil, teda z tohto mimoriadneho opravného prostriedku riadny opravný prostriedok. Čo je ešte dôležitejšie, a ten dá návrh druhý, ktorý sa týka disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi, je to bod 54, tlač 166, to je návrh, ktorý som presvedčený, že by mal hlasovať každý, kto chce, aby slovenská prokuratúra a generálny prokurátor nemali také postavenie neohrozené, ako má do teraz. Máme tu anomáliu, kedy generálny prokurátor je neohrozený panovník, voči ktorému nie je možné v podstate začať disciplinárne konanie, preto navrhujeme, aby parlament, jedna tretina poslancov mohli podať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora a tým sfunkčniť vôbec vyvodzovanie zodpovednosti voči zlyhaniam generálneho prokurátora. Nie je normálne, nie je to zdravé v demokratickej krajine, aby generálny prokurátor mohol robiť čokoľvek a nič sa mu nestane, ani len to disciplinárne konanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

23.2.2024 11:09 - 11:09 hod.

Kišš Štefan Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým.
Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kolegyne, kolegovia, dnes sa už asi všetci zhodneme na tom, že máme verejné financie v zlom stave. Hovorí to koniec koncov teda v princípe každý, s kým tuná diskutujeme, vrátane ministra financií, ktorý prirovnal slovenské verejné financie k Titanicu.
Takže dovolím si teda konštatovať, že tento fakt je nesporný. Otázka je, ako ho budeme riešiť, a teda jednak sa nezhoduje v tej diagnóze, že kto tento stav spôsobil. Ale aj keby sme teda prijali taký úzus, že teda obrátime list, nebudeme sa sporiť, kto za to môže, ale budeme hľadať riešenia. Skúsim, čo sa týka teda dnešného bodu výdavkových limitov a vôbec rozpočtovej zodpovednosti, v ktorej teda výdavkové limity nieže bytostne dotýkajú, ale sú ako keby v centre tejto agendy. A tak tento príbeh sa začal v roku 2011, keď poviem takto, drvivá väčšina, respektíve skoro všetci poslanci a poslankyne Národnej rady schválili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Bol to návrh poslancov Petra Kažimíra za stranu SMER, Jozefa Kollára za stranu SaS, Anton Marcinčin - KDH, Ondrej Matej - SDKÚ, Ján Mikolaj - SNS a Ivan Švejna - Most-Híd. Inými slovami, jeden zástupca z každej koalič..., z každej parlamentnej strany, nielen koaličnej aj opozičnej a za tento návrh hlasovalo 146 zo 147 prítomných poslancov a poslankýň. Inými slovami skoro všetci boli v robote a okrem jednej pani poslankyne, všetci hlasovali za. Za hlasovali aj takí poslanci ako Robert Fico, Peter Pellegrini, Robert Kaliňák, aj mnohí dnešní poslancovia, poslanci, Dušan Muňko, Marián Saloň, teda minister Richard Raši, Vladimír Faič. Čo sa týka strany SMER, takisto všetci poslanci, ktorí boli vtedy poslancami a poslankyňami za, za ostatné politické strany. Zdržala sa len jedna poslankyňa, to je skôr taká pikoška a bola to poslankyňa za stranu SNS Anna Belousovová.
No a pointou tohto ústavného zákona bola rozpočtová zodpovednosť, tak ako, tak ako sa aj nazýva, áno. Stojí na takých štyroch pilieroch.
Prvým je dlhová brzda. Každý, kto teda sedí posledné roky v parlamente alebo, alebo sa venuje veciam verejným, tým rozpočtovým, tak sa s ňou stretol. Potom transparentnosť, ktorej súčasťou je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá nám prináša viac svetla do verejných financií tým, že zverejňuje dáta a svoje, svoje analýzy. Tretí bod sú pravidlá pre samosprávy a ich hospodárenie. A štvrtý, dnes prerokovávané výdavkové limity.
No a prečo tieto výdavkové limity vlastne potrebujeme. Oni sú dnes v princípe synonymom rozpočtovej zodpovednosti, ergo rozpočtovej konsolidácie, ktorú teda vzhľadom na to, kde sa s verejnými financiami nachádzame, sú v princípe nevyhnutné.
A tie dôvody, ktoré zaznievajú, by som asi tak rozdelil na také tri veci. Od tých, nazvime to menej podstatných, akože formálna povinnosť, že je to zákon. Potrebujeme dodržiavať zákony v našej krajine ešte stále.
Druhý bod je, že keď porušíme výdavkové limity, hrozí, hrozí nám, že nedostaneme peniaze z Bruselu, keďže sme sa k nim zaviazali v pláne obnovy.
A tretí dôvod a ten máte v koalícii v strane SMER najradšej, a to sú sociálne istoty.
Veľa, veľa, veľa ich sľubujete na, na svojich bilbordoch, v kampaniach. Ak nebudeme konsolidovať verejné financie, nebudeme dosahovať sociálne istoty, ktoré našim občanom sľubujete. A ten dôvod je ten, že vzhľadom na tú situáciu, kde sa nachádzame, a teda neúmerne sa naše verejné financie zadlžujú, dnes platíme na splátky dlhu 1,2 mld. eur, vypočítala, mimochodom, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A v horizonte štyroch rokov budeme platiť viac ako dvojnásobok, 2,5 mld. eur len na splátky dlhu, kvôli rastúcemu dlhu a kvôli tomu, že prirážka na dlh sa z objektívnych, teda globálnych dôvodov zvyšuje, ale zvyšuje sa aj, aj kvôli tomu, že sme vnímaní, poviem to takto, ako rizikovejšia krajina z toho pohľadu udržateľnosti verejných financií. Čiže investori, ktorí nám chcú požičať, si takpovediac nechajú za túto pôžičku zaplatiť. A z toho dôvodu budeme o štyri roky, v roku 2027 v predvolebnom roku, ak vydržíte, platiť 2,5 mld. za splátky dlhu. Trináste dôchodky, ktoré ste schválili minulý týždeň, nás stoja tie, tie plnohodnotné, 800 mil. To znamená, ak sa budeme zadlžovať tak, ako plánuje vláda vo svojom vlastnom rozpočte, nie, nielen teda v analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo nejakej našej, v oficiálnom vládnom dokumente vláda predpokladá, že bude platiť 2,5 mld. eur o štyri roky na splátky dlhu. Nebudete mať na trináste dôchodky, ani polovičku dvanástych, ak teda urobím túto paralelu s tým navyšovaním dlhu.
Alebo nebude na niečo iné. Možno teda, môžeme asi predpokladať, že vašou prioritou budú trináste dôchodky, ktoré, ktoré ste sľubovali a dôchodcovia si ich, samozrejme, zaslúžia, ale potom nebudeme mať na niečo iné.
Tak budeme sa musieť rozhodnúť, že čo to, čo bude, kde, kde tú 1,3 mld. škrtnete.
A možno sa rozhodnete, že nebudete dodržiavať tieto zákony, alebo teda si ich zmeníte a narastie nám deficit a dlh. Tak to znamená, že zoberiete našim deťom a vnúčatám, pretože budeme mať väčší dlh. A aj keby to bolo tak, tak ešte stále táto situácia môže byť nejakým spôsobom povedzme politicky prijateľná. Ale čo nám tuto hrozí v dnešnej situácii neúmerného dlhu, malej otvorenej ekonomiky ako je Slovensko, že ten dlh bude natoľko neúnosný, že nám investori neuveria. A potom nám hrozí tá grécka cesta, ktorou, ktorú teda mnohí tuto spomíname, čo znamená dvojnásobné dane, dôchodky o tretinu nižšie a mnohé ďalšie škrty a uťahovanie opaskov, ktoré si teda neviem predstaviť, ako chcete politicky rozchodiť, ak, ak takáto situácia nastane.
To je, čo sa týka sociálnych istôt, a teda druhý a tretí dôvod je teda, že je to zákonná povinnosť. Ministerstvo financií porušilo svoj vlastný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tým, že nepredložilo výdavkové limity v termíne teda pred, pred rokovaním o, o rozpočte a zazneli tu rôzne argumenty, málo času a tak ďalej. Možno sa nemusíme, teda nechcem sa týmto nejako zásadnejšie zaoberať. Sme tam, kde sme. Možno existuje aj nejaká formálna, formálny spôsob nápravy, ale, ale na to potrebujeme vidieť, vidieť niečo z ministerstva financií, nejaký návrh alebo nejaký krok, alebo proste nejakú aktivitu, ktorá teda by tento stav mala napraviť. No a ten, ten tretí dôvod, čo som spomínal, je plán obnovy.
My sme pred dvoma týždňami, Progresívne Slovensko, priniesli tú tému, že nám Brusel vyčíta, že nám zastaví 900-miliónovú štvrtú platbu z plánu obnovy. A tam bolo veľa dôvodov, prečo sa tak Brusel rozhodol. Veľa sme posledné týždne hovorili, samozrejme, o právnom štáte a o tom hanebnom promafiánskom balíčku, ktorý ste si tu schválili. Ale medzi tými dôvodmi a dokonca by som povedal, že, že najdôležitejší z hľadiska plánu obnovy boli práve tieto výdavkové limity, ktoré sú jednou z reforiem plánu obnovy, ku ktorým sme sa ako krajina zaviazali pred dvoma rokmi. A dnes sa vláda ich rozhodla nedodržať, a tým pádom spätne vlastne porušila túto, túto reformu, ku ktorej sme sa zaviazali. A toto je ten dôvod hlavný, prečo nám dnes v Bruseli 900 mil. stojí, a teda vláda, podpredseda vlády Kmec a ďalší, pán Raši, hovoria, že to je vlastne štandardná procedúra, nič sa nedeje. No tak štandardná je v tom, že Európska komisia ide podľa svojich pravidiel. Aktivovala článok, na základe ktorého pozastavila túto platbu, ale je určite neštandardný v tom, v tom vecnom merite, ktorý, ktorý v tom liste uviedla, a teda, že slovenskému rozpočtu na tento rok chýba 1,7 mld. približne, ktoré, ktoré potrebuje skonsolidovať na to, aby sa zmestila do týchto výdavkových limitov. Formálne ale týmto aj zabezpečila tieto sociálne istoty, ktoré som spomínal.
No a keď to poviem na takej, na takej metafore šoférskej, tak dlhová brzda je taká analógia ručnej brzdy, ktorú máme možnosť zatiahnuť v aute, keď teda je zle, tak potrebujeme dať taký akože tvrdý stop. A výdavkové limity sú tempomat, kedy si môžme postupne pribrzdiť podľa toho, aby sme jazdili teda bezpečne. No a keďže viac ako 10 rokov sme výdavkové limity neprijali od toho ústavného zákona, ktorý predpokladal výdavkové limity schváliť štandardným zákonom, tak sme nemali ten tempomat, nemohli sme si pribrzdiť. Jediné, čo sme mali, je tú ručnú brzdu. Ktorá aj chvíľu fungovala, kým sme ešte jazdili takpovediac ešte ako-tak primeranej rýchlosti, ona obsahuje sankčné pásma. Napríklad dáva povinnosť vláde poslať parlamentu list, ako chce vláda konsolidovať verejné financie, pri, pri istej výške, tuším 55 % HDP ako výške dlhu. Alebo zmrazuje platy ústavným činiteľom pri, v tom, v tom ďalšom sankčnom pásme, kedy teda tieto platy ústavných činiteľov máme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti zmrazené. No tak tuto viete čo urobila vláda pred, pred dvoma týždňami, keďže ústavný zákon si nezmení, tak si zvýšila paušálne náhrady, a takto si zvýšila platy. To bolo celkom kúzelný spôsob, ako, ako obísť ústavný zákon. No a, ale dnes sa teda nachádzame v situácii, kedy sa rútime plnou rýchlosťou v tom, v tom Titanicu. Tá ručná brzda nám už vlastne nefunguje, alebo aj keby sme ju zatiahli, tak asi sa celá nejakým spôsobom roztrhne, rozpadne a smerujeme smerom k tej, k tej stene alebo k tomu ľadovcu. A vláda odmieta pribrzdiť, spomaliť, znížiť dlh a deficit.
No a tá, a to som už do istej miery spomínal, ale tá dlhová brzda nám niekoľko rokov fungovala, hej? Že tie, tie sankcie, ktoré predpokladala, sa do istej miery ukázali ako účinné, hej? Spomínal som zmrazenie platov, tá, tá informácia od vlády smerom k parlamentu. Mimochodom, tým, tým najväčším, tým posledným pásmom je, alebo tou hranicou je hlasovanie o dôvere vláde, ak prekročí ten, ten, ten horný limit.
To sú všetko veci, ktoré teda tvorcovia, ktorých som spomínal, a teda všetci prítomní tuto v sále vtedy v roku 2011 predpokladali, že by mohli fungovať. No len čo sa stalo? Zhrnul by som to do takýchto dvoch bodov.
Prvé je, že chýbal nám ten tempomat, výdavkové limity, ktoré neumož..., alebo neprikázali vláde, aby, aby išla len takou rýchlosťou, ako, ako si môže, môže dovoliť, aby jazdila bezpečne, za prvé.
A za druhé, a to je podľa mňa najsmutnejšia správa o našom stave republiky, je to, že už neplatia pravidlá, ktoré platili v roku 2011. Sami sme to videli. To, akým, akým spôsobom pretláčate veci, akým spôsobom si meníte pravidlá. Koniec koncov aj tie platy. Veď je legitímna debata, koľko by mali zarábať členovia vlády, avšak vy odmietate ísť podľa existujúcich pravidiel a hľadáte, hľadáte okľuky, ako, ako proste, ako obísť všetko, čo, čo vám nevyhovuje a zariadiť si, zariadiť si tak, ako to potrebujete.
No a to isté sa týka aj, aj verejných financií. Opäť, vláda odmieta konsolidovať vo svojom vlastnom rozpočte, síce tvrdí, že konsoliduje, ale jediný dôvod, prečo im na papieri tá konsolidácia vychádza, sú, je, je zaúčtovanie energopomoci, ktorú teda ministerstvo financií započítava ináč ako všetky ostatné inštitúcie, ktoré, ktoré poznáme, či už je to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Európska komisia a ďalšie, ktoré sa venujú, venujú našim verejným financiám, Národná banka Slovenska je tretia, ktorá mi chvíľku vypadla.
Všetky ostatné inštitúcie ako ministerstvo financií hovoria, že to je takto, ministerstvo financií hovorí, že to je ináč. Dobre, aj keď bude mať ministerstvo financií pravdu, čo si v tejto chvíli neviem úplne predstaviť, ale, ale, ale nech to tak je, tak stále, stále tá konsolidácia je minimálna a podľa týchto čísel, s tou, takto zarátanou energopomocou, nám to vychádza, že za tú splátku dlho budeme platiť 2,5 mld., ako som hovoril. Hej? To je za predpokladu týchto čísel. To je ešte, teda vo verejných financiách to voláme defaultný scenár alebo teda nejaký východiskový, za, za nezmenených iných, iných okolností.
No a okrem toho teda, že nekonsoliduje, takto hazarduje s dôverou a, a teda plnou rýchlosťou ide po tom útese gréckej cesty alebo teda smerom k ľadovcu, ako povedal minister financií aj tuto v pléne. Okrem toho ohrozuje 900 mil. z plánu obnovy a takisto nám teda avizovala nejakú právnu analýzu, teda konkrétne ministerstvo financií, podľa ktorej sa opäť vraj všetci mýlime, lebo, lebo ten výklad legislatívy je teda odlišný.
No ale v každom prípade, ja by som si želal, aby sme našli to spoločné riešenie, kľudne aj stoštyridsiatimi šiestimi poslancami a poslankyňami, ktoré, ktoré odhlasujú to správne riešenie, ale na to potrebujeme, aby ste s niečím prišli, aby sa vôbec diala nejaká diskusia.
A nie, my tuná budeme debatovať opoziční poslanci s nezávislou Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a bez ministerstva financií, mimochodom, a bez nejakej aktivity. Takže skúsim to zhrnúť takto, že čo potrebujeme na to, aby, aby sme sa pohli z tohto miesta. Tak prvé je tá, prvá vec je, že by som chcel vidieť tú právnu analýzu, ktorú teda nejakú ministerstvo financií má. Pán minister financií, teda tak trochu v afekte, mi na výbore povedal, že si mám vyrobiť vlastnú, keď som sa ho opýtal, že teda, či nám ju, či nám ju ponúkne. Tak verím, že to bola len slabosť momentu. A môžme sa o nej baviť. Ale teda ja by som ju rád videl. To je prvá vec.
Druhá, potrebujeme novelu zákona o rozpočte. Čím skôr. Na to, aby sme sa vybrali cestou zdravých verejných financií, nie tou gréckou, potrebujeme konať, konať čo najskôr. Spôsob, ako to urobiť, je, v apríli v Programe stability predstaviť konsolidačný plán na, na ďalšie roky a v parlamente predstaviť novelu zákona o rozpočte, ktorá zasiahne už do tohto rozpočtu tak, aby sme, aby sme mohli dostať verejné financie čo najskôr pod kontrolu.
A tretia vec a tá je mimoriadna v týchto časoch v tom, že teda balansujeme na hrane tej dôvery finančných trhov a tou je stratégia financovania nášho dlhu. Tú formálne ministerstvo financií už päť rokov nemá, žiadnu, aspoň nie verejnú. O nejakých sa teda sem tam diskutuje na pracovných poradách, ale, ale verejnosť, legislatívci v parlamente a inde, ani finančné trhy nepoznajú tú stratégiu. A je to jeden z bodov, ako, ako by sa dala posilniť dôvera finančných trhov a investorov, na ktorých sú, bohužiaľ, naše verejné financie takpovediac odkázané.
Toľko k tejto, k tejto rozprave a rád by som ešte len veľmi krátko využil tento svoj priestor a zareagoval.
V predchádzajúcej diskusii pán poslanec Kalivoda hovoril, že teda on si myslí, že by všade na Slovensku mala byť diaľnica a hovoril o nejakých, o nejakých úradoch, ktoré, ktoré tej diaľnici bránia, tak by som chcel povedať, že poznám jeden, jeden úrad, ktorý hovorí, že potrebujeme na Slovensku čím skôr dostavať diaľničnú sieť na celom Slovensku. To obnáša dokončenie D1, napríklad aj Turany Hubová, D3 na Kysuciach, ale aj dokončenie D1 smerom na ukrajinskú hranicu. A takéto úrady vznikli, alebo sú tu na to, aby prinášali dáta a argumenty do rozhodovania, aby tvorcovia hospodárskej politiky nemuseli rozhodovať podľa toho, čo si myslia, že je správne, tak ako povedal pán Kalivoda. Lebo on si myslí, že toto by tak malo byť. Tak môj odkaz je, že na základe dát a argumentov sa môžme presvedčiť, či nejaké rozhodnutie je správne a vyhodnotiť tú hodnotu za peniaze akéhokoľvek verejného rozhodnutia, vrátane ciest a diaľníc, ktoré, mimochodom, na Slovensku staviame vyše 50 rokov a nevieme ich postaviť práve preto, že takéto inštitúcie na Slovensku nefungovali, a preto, že politici, političky sľubujú aj nemožné. V každej dedine sľubujú všetko, ale keď je prioritou všetko, tak nie je prioritou nič. A teda ja by som si želal, aby sme mali všade, kde potrebujeme cesty a ešte viac by som si želal, aby sme mali funkčné nemocnice, školy, infraštruktúru, ktorú potrebujeme na náš rozvoj.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 18:46 - 18:46 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No naša vláda sa ocitla v takej dosť absurdnej situácii, čo sa týka tejto témy, pretože na jednej strane odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, a to dlhodobo, však aj na výbore pre európske záležitosti sme o tom niekoľkokrát rozprávali, a zároveň týmto svojím mlčaním, keď neodsúdila toto použitie zbraní, tak vlastne schvaľovala vojenskú pomoc totalitnej Severnej Kórey vojskám Ruska a to je podľa mňa také veľmi zvláštne.
A keď sa ruskí a severokórejskí diktátori spoja v útoku na demokratickú krajinu, tak všetky ostatné krajiny v tom majú jasno, iba my tu voláme po nejakých hmatateľných a neviem akých dôkazoch, všetci túto agresiu diktátorov odsúdia, 48 štátov tak urobilo hneď. A jediné výnimky spomedzi členských štátov NATO a Európskej únie boli kto? Slovensko, Turecko a opäť to Maďarsko, ktoré sme tu už spomínali. Čiže iba vlády Fica, Orbána a Erdogana si odmietli vybrať medzi diktatúrou – Rusko, Severná Kórea, a demokraciou, čiže slobodným svetom a vlastne obeťami. A minister Blanár, ale aj premiér vtedy povedali, že teda im chýbali dostatočné dôkazy, že oni ich nevideli. No tak čo to znamená v prípade tých 48. štátov, ktoré toto podpísali, že podpisujú niečo bez dôkazov alebo že nevedia, čo podpisujú, alebo že mali dôkazy a my sme ich nemali? Ja neviem, ja by som na to chcela mať odpoveď.
A dokonca sme počuli aj takú vec, že Slovensko to nepodpísalo, pretože sme suverénnou krajinou. A čo, to opäť znamená, že tých 48 krajín nie je suverénnych? Ja, ja už toto nechápem, že čo náš minister zahraničných vecí a premiér... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 18:46 - 18:51 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcela reagovať na to, čo hovoril pán poslanec Krúpa o suverénnej zahraničnej politike. Tak tá suverénna zahraničná politika v podaní koalície, a špeciálne teda SMER-u vyzerá tak, že sa skrývame za Orbána, neustále toto máme na výbore pre európske záležitosti, že počúvame či už teda od ministra zahraničných vecí pána Blanára, alebo od ďalších, že aká je vlastne v tej Európskej únii pozícia Orbána, a my to podporujeme, lebo my sme vlastne, my tu bránime suverénne záujmy Slovenska, a nikdy sa v skutočnosti nedozvieme, aké sú tie záujmy Slovenska, ktoré bránime. Jediné, čo vieme, tak je, že sme v tom s Orbánom. Lenže takto sa suverénna zahraničná politika nerobí.
A okrem toho, že to je teda urážkou všetkých tých diplomatov a diplomatiek, ktoré doteraz pôsobili v zahraničnej politike a ktoré skutočne bránili záujmy Slovenska, hájili ich, tak teraz je to také veľmi lacné, slabošské a pokrytecké, pretože ak si tu niekto myslí, že suverénna zahraničná politika znamená, že budeme sedieť v kúte s Orbánom, tým tzv. enfant terrible, ako ho volajú v Európskom parlamente vrátane teda jeho bývalej frakcie EPP, tak, tak jednoducho nedosiahneme nič.
Suverénna zahraničná politika znamená, že si s veľkými, mocnými Francúzmi, Talianmi, Nemcami sadneme za jeden stôl, a hoci sme malá krajina, tak sa tam budeme snažiť presadiť niečo z tých našich záujmov pre občanov a občianky tejto krajiny. A to sa skutočne nerobí tak, že sedíme v kúte a dupeme nôžkami, lebo ani samotný Orbán doteraz nič nikdy si takto nevydupkal, a nemyslím si, že toto je cesta, ako brániť záujmy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 18:11 - 18:11 hod.

Hargaš Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne aj za dobre mienené rady. Budem na to pamätať, pán Blaha.
A teda všimol som si vo vašej faktickej poznámke, že teda pod politickú kritiku spadajú aj herci, to som nevedel, že politická kritika môže smerovať aj na hercov, takže rozširujem si tú definíciu.
A viete čo, že podľa mňa je v tom symbolika v tých vlajkách, že tam nemáme len jednu alebo jednu vyššie, druhú nižšie, že, že sú tam, že sú tam dve vedľa seba. Ak chcete, tak môžete si tam obhájiť ten národný záujem, že naša je vždy vľavo, viete, a u nás sa teda číta a píše zľava doprava, tak to môžete brať tak, že teda najprv príde na tú slovenskú a potom na tú európsku. Ale je to nejaká symbolika toho, že sme súčasťou nejakého spoločenstva.
A vidíte, to je jedna myšlienka, čo som vám chcel povedať ešte v tom, v tom samotnom príhovore, že tie demarše proti tomu Mečiarovi k nám prichádzali v čase, keď sme neboli súčasťou toho spoločenstva. Vtedy sa dalo normálne hovoriť, že čo sa nám to staráte do našich vecí, veď nie sme v jednom klube. Teraz sme v jednom klube, sme v jednom spoločenstve s tými inými krajinami Európskej únie. O to relevantnejšie je, keď sa zástupcovia, ľudom volení zástupcovia týchto krajín v Európskom parlamente majú potrebu vyjadriť k nejakému dianiu, ktorú jeden člen toho klubu presadzuje. Tak chápem, že, že spôsob vašej diskusie, alebo prezentovania názoru je, že teraz vy si zvesíte tú európsku vlajku, lebo sa chceme asi tváriť, že nie sme súčasťou, súčasťou toho, toho klubu a necháte si tam len tú slovenskú, ale ja si myslím, že to je také, také lacné vlastenectvo. Viete, že to ozajstné vlastenectvo je, že viete nejak sa zastať nejakého odborného postoja aj v tej Európskej únii, že viete niečo odborne vyargumentovať, netlačíte to cez skrátené legislatívne konania napríklad a podobne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 18:11 - 18:11 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda vôbec nebudem osobná. Poďme sa baviť vecne, ale prosím vás, diskutujme. Ja som stále nedostala odpovede na všetky tie otázky, na tú konštruktívnu kritiku, ktorú som zopakovala aj po tých dvoch mesiacoch, čo som to hovorila v rozprave, vo faktických poznámkach – a proste stále z vašej strany nič. A dnes som to zopakovala, a vy sa, vy ste sa vo vašich reakciách na mňa opäť len zaoberali tým, čo vás zaujíma, a síce nejaké televízne relácie a podobne.
Ale teda poďme sa vrátiť, ako aj kolega Hargaš, k tomu, že prečo vaša novela ohrozuje čerpanie európskych peňazí, prečo tým pádom vy poškodzujete nielen dobré meno, ale vôbec budúcnosť tejto krajiny. Prečo, prečo je to tu ohrozenie jednoducho.
A síce napríklad táto novela znižuje trestné sadzby plus zavádza drastické znižovanie premlčacích dôb. Tieto majú negatívne dopady na ochranu finančných záujmov EÚ. Tak mohli by ste mi vysvetliť, ako ste sa vysporiadali so všetkými tými výčitkami, ktoré vám Európska komisia niekoľkokrát v listoch jednoducho predstavila. A či už nám teda nehrozia momentálne žiadne sankcie, keď sa už máme baviť večne... vecne, tak ako to spravil aj kolega Hargaš.
Takisto ma veľmi zaujíma, že čo po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry ideme robiť so všetkými tými vzťahmi, ktoré mala Európska prokuratúra či už teda s prokurátormi na Úrade špeciálnej prokuratúry, ale napríklad aj s NAKA, ktorú dnes nám tu minister vnútra tiež povedal, že plánuje zrušiť, takisto vzťahy EPPO so súdmi, no a, samozrejme, aj ďalšie výčitky, ktoré vám tu Európska komisia niekoľkokrát zopakovala a ktoré neboli doriešené ani tými pozmeňovacími návrhmi. Však bavme sa o tom kľudne, nebuďme osobní. Ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 22.2.2024 18:05 - 18:11 hod.

Hargaš Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Blaha, musím priznať, že ja si ešte iba tak zvykám na tú vašu intenzitu, takže som v takom procese, ale budem k vám naozaj slušný, že ja si naozaj nemyslím, že vy máte právo sa tu ohradzovať, že kolegyňa Jurík bola voči vám ad hominem. Naozaj si to nemyslím. Že jednak ste začali svoj príspevok tým, že ad hominem napádate pani Ostrihoňovú, ktorá tu nie je a nemôže na to reagovať, jednak ste sa preslávili tým, že na námestiach ste podnecovali dav, aby hanlivo skandoval na adresu pani prezidentky. Ako viete, že, že.... a potom sa ohradzovať, že, že niekto ide voči vám ad hominem a že vám to teda vadí, tak nepríde mi to úplne konzistentné. A viac takýchto bodov nekonzistentnosti tam bolo.
A druhá vec je, že ste teda sa nejak vyjadrili, neviem to presne zreprodukovať, ale že teda pani kolegyňa Jurík má z vás komplex. Priznám sa, nepočítal som to, lebo ste ma prekvapili tou intenzitou, ale keby som, možno zajtra to spravím, že si napočítam, koľko ste vo vašom úvodnom slovo, keď ste predkladali tento návrh uznesenia, koľkokrát ste použili slovo Progresívne Slovensko. Verím, že to bude na desiatky. Ale ja sa teda pýtam, že kto tu má z koho komplex.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.2.2024 16:36 - 17:05 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som minule na výbore pre európske záležitosti hovorila, že je veľmi ťažké hovoriť po pánovi poslancovi Blahovi, pretože nemám rovnaký talent na také stand up comedy, ale teraz by som chcela vlastne mu vysloviť obdiv, pretože ja by som nedokázala tak dlho, tak oduševnene a s takou vášňou brániť niečo, čomu sama neverím.
A zároveň by som sa mu chcela aj poďakovať, pretože on vlastne búra rodové stereotypy, a konkrétne teda tie, že ženy sú emocionálne a hysterické, pretože pri ňom aj ja s pani kolegyňou Mesterovou vyzeráme ako absolútne kľudné a racionálne, takže ďakujem za to.
No, ale teda späť k uzneseniu. V prvom rade by som sa chcela pristaviť pri tom, kto toto uznesenie predstavil. Jedná sa o návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie vyhlásenia Národnej rady, a teda vôbec nechcem rozporovať, že akýkoľvek poslanec alebo poslankyňa Národnej rady má právo predložiť návrh vo veci, ktorá ho zaujíma, alebo teda návrh nejakého uznesenia, alebo zákon, ale že zahraničný výbor predstaví text, ktorý nespadá do jeho kompetencií, ale do kompetencie výboru pre európske záležitosti, tak to je pomerne zvláštne.
V zmysle § 58a bod 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, je to totiž výbor pre európske záležitosti, kto prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie. Medzi tie iné akty Európskej únie patria aj uznesenia Európskeho parlamentu, ku ktorým môže, samozrejme, Národná rada Slovenskej republiky prijať vyhlásenie. A to sa týka teda aj toho uznesenia Európskeho parlamentu, o ktorom tu dnes diskutujeme.
Zahraničný výbor nemá kompetenciu prerokúvať a prijímať uznesenia k aktom Európskej únie, ktorých predmetom je iné ako zahraničná politika Slovenskej republiky alebo Európskej únie. Predmetné uznesenie sa týka legislatívnych úprav v členskom štáte, ktoré majú dopady na právny štát a ohrozujú finančné záujmy EU, nie zahraničnej politiky. V tomto prípade je teda jasné, že výbor pre zahraničné veci nemal kompetenciu navrhovať a prijímať uznesenia k uzneseniu Európskeho parlamentu, nakoľko toto sa netýkalo zahraničnej politiky Slovenskej republiky ani zahraničnej politiky Európskej únie. A možno sa to bude zdať ako veľmi subtílny rozdiel, ale ak chcete interpretovať európsku politiku ako zahraničnú, tak výbor pre európske záležitosti vlastne stráca akýkoľvek zmysel na pôde Národnej rady, pretože všetky už spomínané akty Európskej únie by kľudne mohol prerokúvať zahraničný výbor.
Za týmto spôsobom navrhnutia uznesenia nevidím nič iné ako vôľu pána poslanca Blahu, člena výboru pre zahraničné veci, presadiť si svoj text a urobiť si okolo neho túto svoju piár propagandu. Nechcem konšpirovať, ale zároveň je mi známe, že prvotným motívom bolo dokonca obísť v tejto veci výbor pre európske záležitosti, kým sme sa my z opozície neozvali a nehovorili sme, teda že toto patrí do kompetencie výboru pre európske záležitosti.
Prosím vás, pán poslanec Blaha, prestaňte si z výboru pre zahraničné veci robiť svoju TV Slovan a rešpektujte kompetencie výboru pre európske záležitosti.
Vrátim sa ale ku textu samotnému, konkrétne začnem odôvodnením tohto uznesenia. Tak ako samotné znenie uznesenia, aj odôvodnenie je plné zavádzajúcich tvrdení a klamstiev, a ak ho Národná rada Slovenskej republiky príjme, urobí si len ďalšiu medzinárodnú hanbu, tak ako to bolo v prípade uznesenia, ktoré sme na výbore pre európske záležitosti na objednávku Roberta Fica prijali v decembri.
Toto uznesenie bolo vtedy poslané, citujem: „predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Európskej komisie“, ktorí sú, mimochodom, obidvaja ženy. Text uznesenia vraj vznikol, citujem: „za výdatnej asistencie slovenských europoslancov z opozície, vyjadruje ničím nepodložené obavy európskych zákonodarcov o schopnosť vlády Slovenskej republiky bojovať proti korupcii a suverénne navrhovať úpravy Trestného zákona a poriadku.“
Pristavím sa pri tých slovách „vznik za výdatnej asistencie slovenských opozičných europoslancov“. Kolegyne, kolegovia, prosím vás, ak máte tú možnosť, vyhľadajte si predmetné uznesenie Európskeho parlamentu. Stačí, keď do Googlu napíšete: resolution EP anti-corruption Slovakia, a dokonca ho tam nájdete aj v slovenskom jazyku.
Na prvej strane máte predkladateľov autorstvo tohto textu. Za frakciu EPP napríklad Vladimír Bilčík, ktorého teda môžme považovať za člena opozície, avšak nie člena Progresívneho Slovenska, sú tam, samozrejme, aj ďalší členovia a členky tejto frakcie, následne sa jedná o pár členov a členiek frakcie sociálnych demokratov, z ktorých bolo... z ktorých boli SMER aj HLAS vylúčení, potom za liberálnu frakciu, o ktorej tak dlho rozprával pán poslanec Blaha, je tam Sofia in ’t Veld a Moritz Körner, ktorí sú obidvaja zároveň členmi špeciálneho výboru LIBE pre kontrolu právneho štátu, takže je asi normálne, že predkladajú takéto uznesenie.
Mohla by som takto pokračovať ďalej či už za zelených, alebo za ľavicu. Nevidím tam, žiaľ, teda, žiaľ, žiaľ, pre pána Blahu ani Hojsíka, ani Wiezika, ktorí sú europoslancami za Progresívne Slovensko. Nevidím tam ani Miriam Lexmann, ani Ivana Štefanca z KDH, hoci teda tu boli spomínaní. O akej výdatnej asistencii sa teda bavíme? Máte na to nejaké dôkazy, že tam bola nejaká asistencia, že snáď Hojsík a Wiezik presvedčili všetkých, myslím, 495 europoslancov a europoslankyne o tom, že na Slovensku sa niečo deje. Vôbec to nie je pravda, ale oni ich o tom presvedčili a všetci iba poslušne prikývli.
O tomto texte sa na pôde Európskeho parlamentu bavili v decembri v rozprave. Kto sa tam zastal vlády Roberta Fica, no, samozrejme, dve europoslankyne za SMER. Možno by som iba tak v rýchlosti spomenula pani europoslankyňu Roth Neveďalovú, ktorá označila opozíciu za čarodejnice, ktoré treba vyhnať, lebo to, tá debata sa, sa uskutočnila v deň svätej Lucie, veľmi zvláštna argumentácia, a ktorá zároveň povedala, že ak sa Európska prokuratúra o nás zaujíma, tak je to kvôli tomu, že sa nudí a že si vlastne hľadá kompetencie. Nuž.
Ďalej sa vlády Roberta Fica a týchto navrhovaných zmien zastali fašisti, či už teda Uhrík s Radačovským, nám veľmi dobre známi, alebo aj krajná pravica strana taktiež ju už tu pán Blaha spomínal Marine Le Pen alebo maďarský Fidesz (vyslovené: „fideš“, pozn. red.), ktovie asi prečo. (Reakcia z pléna.) Fidesz, kľudne.
Kto hlasoval za? Nuž celé demokratické spektrum. Aj už spomínaní sociálni demokrati, do ktorých kedysi patril SMER a asi chcel patriť HLAS.
Z Renew Europe, z liberálnej frakcie proti tomuto uzneseniu skutočne hlasovali Babišovci. Nuž nechcela som sa k tomuto vracať, ale aj toto spomenul pán Blaha. Asi máte oveľa viacej spoločného s Babišom ako my, hoci s ním sedíme vo frakcii. Možno aj preto vás pán Babiš, známy korupčník, podporil pred voľbami do NR SR počas moratória, kde sa teda vyhradil voči našej strane, hoci sme v jednej frakcii, a vyjadril teda jasnú podporu Robertovi Ficovi.
Pán Blaha tu tiež hovoril o expertoch, všetci tí, tí europoslanci a europoslankyne, ktorí teda hlasovali za toto uznesenie, sú vraj akýmisi pseudoexpertmi na slovenské právo. Nuž ja by som sa chcela pána Blahu, keby som mohla, ale nemôžem, opýtať, že či sú s pánom poslancom Kéry expertami na situáciu v Gaze, keďže taktiež predkladali, predkladajú na pôde tohto parlamentu uznesenie o situácii v tomto regióne.
Spomínali ste tiež situáciu v Poľsku, že prečo sa Európsky parlament k tomu nevyjadrí, čo sa tam momentálne deje, čo tam tá nová slniečkarska vláda nastoľuje. Nuž veď nech vaši traja europoslanci na pôde Európskeho parlamentu prídu s nejakým návrhom o tom, aby sa Európsky parlament vyjadril k situácii v Poľsku. Mimochodom, podľa vás Európska únia nemá kompetenciu, výlučnú kompetenciu, a preto sa nemôže vyjadrovať k situácii na Slovensku. Nuž má podľa vás výlučnú kompetenciu napríklad v oblasti zdravia? Nemá. A predsa Európsky parlament prijal tzv. uznesenie Matič o sexuálnych a reprodukčných právach. A len tak zo zaujímavosti sa pozrite, kto zaň hlasoval. Ja som si istá, že tam nájdete pár veľmi známych mien. Európsky parlament totiž má kompetenciu vyjadrovať sa k akejkoľvek situácii, k akémukoľvek bodu, k akejkoľvek téme, ktorá ho zaujme a ktorá sa aktuálne deje.
Budem pokračovať v tom odôvodnení uznesenia. Vraj uznesenie Európskeho parlamentu vyjadruje ničím nepodložené obavy európskych zákonodarcov o schopnosť vlády Slovenskej republiky bojovať proti korupcii a suverénne navrhovať úpravy Trestného zákona a poriadku.
Začnem od konca tejto vety. Povedzte mi, prosím, kde v texte Európsky parlament rozporuje, že na Slovensku máme demokraticky zvolenú vládu a že z tohto titulu má, samozrejme, vláda Slovenskej republiky právo prijímať úpravy v trestných kódexoch a že sa nejedná, kde je to tam napísané, že sa nejedná o kompetenciu členského štátu a že preto sa Európska únia stará. No v tom texte to jednoducho nenájdete.
O akých ničím nepodložených obavách európskych zákonodarcov hovoríte? Ničím nepodložené. Z textu je jasné, že Európsky parlament reaguje aj na kritiku zo strany Európskej komisie a aj na kritiku zo strany Európskej prokuratúry, ktoré po dôkladnej analýze toho prvotného návrhu tých navrhovaných zmien konštatovali, že navrhovaná úprava, jej forma, ale aj obsah môže byť v rozpore s právom EÚ. Obavy o to, či je vláda schopná, resp. či je to vôbec jej cieľom, sú absolútne opodstatnené. Ako sa vyjadrila aj Európska prokuratúra vo svojom liste z 18. decembra, navrhovaná novela zavádza amnestiu na kriminalitu a špeciálne na korupciu. Ako? Neprimeraným znižovaním trestov za ekonomickú a korupčnú činnosť, drakonickým skrátením premlčacích dôb a toto všetko má vplyv na to, ako sú na Slovensku chránené európske peniaze. Dostanem sa však k tomu.
Uznesenie Európskeho parlamentu teda nie je ničím iným než ďalším vyjadrením znepokojenia nad situáciou na Slovensku zo strany ďalšej európskej inštitúcie, konkrétne Európskeho parlamentu. Opakujem, po Európskej komisii a Európskej prokuratúre sa, prirodzene, vyjadril aj Európsky parlament.
Je to práve Robert Fico a jeho vláda, kto svojím návrhom znepokojili Európsku komisiu, EPPO a aj Európsky parlament. Navyše povedzte mi, ak tieto obavy neboli podložené, nuž prečo ste na ne reflektovali v pozmeňovacom návrhu spravodajcu poslanca Gašpara.
Budem pokračovať: „V uznesení Európskeho parlamentu sa navyše nachádzajú ideologické výčitky vo vzťahu k vnútropolitickej situácii na Slovensku vrátane komunikácie predsedu vlády s novinármi či študentmi, čo je až absurdné zneužitie právomoci Európskeho parlamentu.“
Nuž mohli by sme sa baviť o tom, aká ideológia je v tomto texte, v texte, na ktorom pracovali europoslanci a europoslankyne naprieč politickým spektrom, a teda neviem, ja osobne tú ideológiu neviem identifikovať. A áno, vyjadrili sa k vnútropolitickej situácii, tá však má dopady – a bolo to jasne identifikované – na ochranu finančných záujmov Európskej únie, ako aj na princípy právneho štátu.
Konkrétne sa navrhovateľom nepáči, že Európsky parlament kritizuje komunikáciu premiéra s novinármi či študentmi. Europoslanci a europoslankyne, volení zástupcovia občanov a občianok Európskej únie, samozrejme, vnímajú aj sa vyjadrujú k situáciám, ktoré ilustrujú náladu v spoločnosti, kde premiér krajiny útočí nielen na svojich politických oponentov, ale aj na ľudí volajúcich po diskusii, kde odmieta komunikovať s nezávislými médiami, a namiesto toho sa uchyľuje k dezinfoscéne. Veď toto všetko len dokresľuje tú celospoločenskú atmosféru a, samozrejme, aj tieto skutočnosti majú vzťah s právnym štátom a demokraciou. Veď práve útoky na novinárov, zraniteľné osoby a občiansku spoločnosť už u nás spôsobili toľko nenávisti a toľko zla. Európsky parlament nejak nezneužíva svoje právomoci, tak ako v stovkách rezolúcií rôznych témach z rôznych oblastí sa vyjadruje k aktuálnej situácii – a opakujem – má na to plné právo. Takisto ako naša Národná rada sa tu vyjadruje k rôznym situáciám na svete, tak takisto to robí aj Európsky parlament.
„Schválené znenie uznesenia je zavádzajúce, nevyvážené a obsahuje viacero manipulatívnych výrokov.“ – Kde? Povedzte mi, čo z toho, čo toto uznesenie obsahuje, je zavádzajúce, nevyvážené a manipulatívne. V skutočnosti je zavádzajúce, nevyvážené a manipulatívne toto vaše uznesenie, ale budem citovať uznesenie Európskeho parlamentu: „Slovensko v posledných rokoch zintenzívnilo svoje úsilie v boji proti veľkej korupcii a organizovanej trestnej činnosti, pričom niekoľko bývalých vysokopostavených úradníkov bolo obvinených a právoplatne odsúdených za trestné činy úplatkárstva alebo korupcie. Keďže Úrad špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý začal svoju činnosť 1. septembra 2004, a slovenská polícia zohrali dôležitú úlohu pri riešení prípadov korupcie a závažnej trestnej činnosti vrátane prípadov zneužívania finančných prostriedkov EÚ“ a tak ďalej. Toto je zavádzajúce, klamlivé, nevyvážené? Nemyslím. „Nová vláda na začiatku svojho funkčného obdobia rozhodla o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a znížení trestných sankcií za závažné trestné činy vrátane korupcie a trestných činov proti životnému prostrediu, a to novelizáciou Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní.“ Zavádza Európsky parlament? Je tam niečo nevyvážené? Klame? Nie. To sú fakty.
Pokračujem. „Využitie zrýchleného postupu znemožnilo zmysluplnú verejnú diskusiu a riadny demokratický proces. Keďže viac ako 20-tisíc v tej dobe občanov opakovane vyšlo do ulíc, aby protestovalo proti tomuto kontroverznému návrhu, keďže viac ako 100-tisíc občanov podpísalo dve petície proti návrhom vlády a skrátenému legislatívnemu konaniu...“ Opäť sa pýtam, zavádzajúce, klamlivé, jednostranné? Nie. Fakty.
Alebo že počas zrýchleného legislatívneho procesu slovenská vláda odmietla zohľadniť odborné analýzy a stanoviská občianskej spoločnosti a Komisie, to spravila až na poslednú chvíľu, v ktorých vyjadrili obavy v súvislosti s tým, ako by navrhované zmeny oslabili boj proti korupcii? No prepáčte mi, ja tam skutočne nič zavádzajúce nevidím.
Budem ale pokračovať v texte uznesenia, ktoré nám tu dnes predniesol pán Blaha: „Obsah uznesenia je účelovo a nespravodlivo namierený proti Slovenskej republike, čím poškodzuje medzinárodnú reputáciu a imidž Slovenska.“
Účelovo? Aký je účel? Poškodiť Slovensku? A to chce kto? Veď sa už nevyhovárajte na iných. Jediný, kto škodí Slovensku, je Robert Fico svojou vládou pomsty a tým, akým spôsobom sa rozhodol presadiť promafiánsky balík. A áno, on tým zároveň poškodzuje aj našu medzinárodnú reputáciu a imidž Slovenska. Dokážem to pár titulkami zo zahraničných správ a skúsim takou slovanskou angličtinou, ak mi dovolíte:
Populist Slovak lawmakers back a new law that abolishes end anti-graft prosecutor. – Populistickí slovenskí zákonodarcovia podporujú nový zákon, ktorý ruší protikorupčného prokurátora.
Slovak law change roils corruption, rape prosecutions.
– Zmena slovenských zákonov podporuje, podnecuje korupciu, stíhanie znásilnení.
Robert Fico closes the Slovakia anti-corruption office despite EU warnings. – Robert Fico zatvára slovenský protikorupčný úrad napriek varovaniam Európskej únie.
Slovak protest Fico's plans to protect corruption. – Slovenský protest proti Ficovým plánom na ochranu korupcie.
Nuž, kto teda poškodzuje dobré a meno a imidž Slovenska v zahraničí? Ja si myslím, že odpoveď je jednoznačná.
Pokračujem odôvodnením uznesenia: „Okrem toho oblasť trestného práva a problematika právneho štátu v takom rozmere, v akom boli diskutované v Európskom parlamente, patria do výlučnej právomoci Slovenskej republiky.“ Dám teraz bokom, že o kompetenciách, či sú teda výlučné, spoločné alebo podporné, sa bavíme len v prípade prijímania legislatívnych textov. Uznesenie Európskeho parlamentu nie je legislatívny text, a teda opakujem, Európsky parlament sa môže vyjadriť k akejkoľvek situácii a téme. Nemusí to spadať do kompetencií, ktoré máme v rámci Európskej únie rozdelené. Rezolúcia, uznesenie, totiž nie je legislatívny text a ja chcem veriť, že pán poslanec Blaha ako skúsený politológ toto vie. Európsky parlament má teda plné právo vyjadrovať sa aj ohľadom trestného práva a právneho štátu na Slovensku.
Navyše Európsky parlament, ak sa vyjadruje k situácii na Slovensku, tak je to preto, že Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii.
Z čl. 49 Zmluvy o Európskej únii, ktorý stanovuje možnosť každého európskeho štátu požiadať o členstvo v Európskej únii, tiež vyplýva, že EÚ sa skladá zo štátov, ktoré sa slobodne a dobrovoľne zaviazali dodržiavať spoločné hodnoty uvedené v tomto čl. 2, a rešpektujú tieto, čo očividne vláda Roberta Fica nerobí, a zaväzujú sa ich podporovať, pričom právo EÚ je založené na základnom predpoklade, podľa ktorého každý členský štát zdieľa uvedené hodnoty so všetkými ostatnými členskými štátmi a uznáva, že tieto členské štáty s ním taktiež zdieľajú tieto rovnaké hodnoty. To je inak aj ten princíp loyal cooperation, o ktorom sme sa tu rozprávali.
Ďalej. Dodržiavanie hodnôt obsiahnutých v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii zo strany členského štátu je podmienkou pre uplatňovanie všetkých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv v tomto členskom štáte. Akékoľvek porušenie základných hodnôt Európskej únie vládami členských štátov nevyhnutne znamená útok na osobnú slobodu, politické a sociálne práva občanov, ako aj ich bohatstvo a blaho. Kto tu poškodzuje záujmy slovenských občanov? Odpoveď je jasná. Aj Slovensko sa totiž zaviazalo dodržiavať hodnoty zakotvené v čl. 2 Zmluvy o EÚ.
Vraciam sa k tej zásade lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ. Táto ukladá Európskej únii, ale aj členským štátom povinnosť vzájomne si pomáhať pri vykonávaní záväzkov, ktorý vyplývajú zo zmlúv, a to pri plnom vzájomnom rešpektovaní. A členským štátom ukladá povinnosť, aby prijali všetky vhodné opatrenia, či už všeobecné, alebo osobitné, na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, alebo z aktov inštitúcií EÚ. A teda aj z toho už spomínaného čl. 2. Ak napriek tomu existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v čl. 2 Zmluvy o EÚ, členským štátom, tak, samozrejme, má Európska únia právo reagovať.
Zopakujem to, čo tu už hovorím asi dva mesiace, a verím, že páni poslanci a pani poslankyne vládnej koalície, ktorí sem poctivo chodia, to už vedia naspamäť, ak sa Európska únia o nás dnes zaujíma, tak nie preto, že nejakí zlí vlastizradcovia, opoziční europoslanci išli niekam žalovať. Veď nám už nenahovárajte, že sa dvom europoslancom podarilo presvedčiť Európsku komisiu, kde, mimochodom, sedí istý Maroš Ševčovič, že sa im podarilo presvedčiť, dokonca asi teda aj tej Európskej prokuratúre, vlastne oni spravili tú dôkladnú analýzu návrhu spomínanej novely, a že sa im zároveň podarilo presvedčiť všetkých tých europoslancov a europoslankyne, ktorí hlasovali za toto uznesenie. Veď ja neviem, ale to mi príde až trápne, prepáčte.
Ak sa Európska únia o nás zaujíma, tak, ešte raz, je to kvôli tomu, že ste tu prijímali novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek diskusie, vrátane diskusie s európskymi inštitúciami, pretože táto sa síce začala na konci novembra, pretože premiér Robert Fico skutočne s ministrom spravodlivosti a bohvieprečo aj s ministrom obrany, išli do Európskej komisie, aby jej predstavili návrh, mimochodom, návrh, ktorý nie je ten istý návrh, o ktorom sme sa potom začali v decembri baviť, čiže boli to oni, kto išiel do... na pôdu Európskej únie, zároveň potom prišlo niekoľko listov, v ktorých Európska komisia takisto ako Európska prokuratúra, vyjadrili svoje znepokojenie nad tým, že všetky tieto zmeny sa idú robiť v skrátenom legislatívnom procese, volali po tom, aby prebehla riadna diskusia, či už teda s nimi, alebo, samozrejme, aj riadne medzirezortné pripomienkové konanie na národnej pôde, nič z toho sa nedialo a všetky tieto zmeny, vami navrhované zmeny, promafiánsky balík pre „našich ľudí“ – teda našich v úvodzovkách –, lebo sú to vaši ľudia, ja ich nepoznám, tak všetky tieto navrhované zmeny mali byť v účinnosti od 1. 1. a Úrad špeciálnej prokuratúry zrušený od 15. 1.
Čiže to, že vy teraz diskutujete s Európskou komisiou, je veľmi dobré, to, že ten pozmeňovací návrh pána poslanca Gašpara reflektoval na niektoré, nie však na všetky, výhrady európskych inštitúcií, je taktiež dobré, avšak keby sa vám podarilo, keby sme my neobštruovali, keby sa vám podarilo tento váš balík presadiť vo vami plánovanom termíne, tak by ste s európskymi inštitúciami nediskutovali.
Ak aj teda niektoré, možno aj väčšina výčitiek Európskej únie, boli vyriešené pozmeňujúcim návrhom spravodajcu poslanca Gašpara, faktom ostáva, že či už tá forma novely, absencia diskusie, a prosím vás, ani vo faktických radšej ma nechcete presviedčať, že tu nejaká diskusia bola, bol tu monológ opozície, kde sme sa pýtali, kde sme kritizovali, kde sme sa snažili dovolať sa nejakých odpovedí na skutočne konštruktívnu kritiku, nič také sa nedialo, a teda aj tá forma, aj samotný obsah sú pre EÚ problémom.
Prečo ten obsah? No preto, že neprimerané znižovanie trestov za korupciu a premlčacie doby ohrozujú aj európske peniaze, a preto EÚ má právo konať napr. jedným, alebo aj viacerými z troch spôsobov. Je tu, samozrejme, infringement procedure... alebo proceedings, napr. pre porušenie čl. 325 zmlúv o fungovaní EÚ, dostanem sa k tomu, pretože mi už nevyjde čas, v rozprave týkajúcej sa nášho uznesenia, alebo tzv. conditionality mechanism, čo je vlastne mechanizmus podmienenosti právneho štátu, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2021 a ktorý umožňuje európskym štátom prijať... teda Európskej únii prijať opatrenia v prípadoch porušenia zásad právneho štátu v európskych... v členských štátoch, ak je tam nejaký vplyv na riadne finančné hospodárenie s rozpočtom EÚ alebo finančnými záujmami EÚ a ďalej, samozrejme, Recovery and Resilience Facility Regulation, čo je vlastne plán obnovy. Takisto v rozprave budem citovať aj z neho a mohla by som takto pokračovať, že vlastne vlastne, ktoré všetky články by Európska komisia mohla zahrnúť do tzv. infringement procedures.
Ja by som ale chcela odcitovať čl. 325, pretože to, si myslím, že je skutočne článok, ktorý by mohla Európska komisia napriek vami navrhovanými zmenami v tom pozmeňovacom návrhu Tibora Gašpara, voči Slovensku použiť: „Únia a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy EÚ prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie účinnú ochranu.“
Čiže keď toto štát nerobí, no čo sa môže stať? Odporúčam vám prečítať si napr. rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. vo veci C-42/17 alebo rozsudok Taricco z roku 2015, to je C-105/14. Tak už viete, prečo sa Európska únia o nás zaujíma? Nie preto, že niekto žaluje, pretože vy, vláda Roberta Fica, a vy, koalícia, ohrozujete čerpanie EÚ peňazí. Vy, jedine vy týmto svojím balíkom.
Minulý týždeň zároveň vyšlo najavo aj to, že Európska komisia pozastavila v pláne obnovy hodnotenie tej štvrtej platby, nie platbu samotnú, aby sa toho niekto nechytil na zostrihané video, je to ale prvý varovný signál, jedná sa zhruba o 920 mil. eur, tam však nejde len o tento promafiánsky balík, ale aj o zvyšovanie dôchodkov a porušovanie výdavkových limitov, pretože Európska komisia má obavy z ohrozenia právneho štátu, ale aj udržateľnosti verejných financií. A Európska komisia jednoducho nechce platiť Slovensku miliardy, kým hrozí ich rozkrádanie a vláda neplní svoje záväzky.
Poukázala tiež na zvrátenie reforiem, za ktoré sme už peniaze z plánu obnovy dostali, a takisto žiada druhýkrát dovysvetlenia k tým opatreniam, ktoré sú predmetom tej štvrtej platby. Jedným z problémov je aj to, že zrušenie ÚŠP by spôsobilo veľké problémy, aj čo sa týka plánu obnovy, pretože je to práve ÚŠP, kto je zodpovedný za dohľad nad tým, ako budú peniaze z plánu obnovy míňané.
Skončím poslednými vetami odôvodnenia tohto uznesenia: „V tejto súvislosti by malo byť konanie Európskeho parlamentu odsúdené a Národná rada Slovenskej republiky by mala kategoricky odmietnuť, aby takýmto spôsobom bolo vstupované do vnútropolitického diania na Slovensku, ide o precedens, voči ktorému je povinná Národná rada Slovenskej republiky zaujať svoj politický postoj, aby sme predišli federalizačným snahám Európskeho parlamentu.“
No toto je vlastne úplne celé zlé a už na to ani nemám čas, aby som to rozobrala a neverím, že to písal niekto s politologickým vzdelaním, alebo teda aspoň, ak to aj písal, tak tomu určite neveril, pretože aké federalizačné snahy už len môže Európsky parlament vyjadriť v uznesení. To skutočne je veľmi zavádzajúce a klamlivé, ako aj zvyšok textu, takže by som poprosila kolegov a kolegyne, aby toto uznesenie, ktoré je klamlivé a zavádzajúce, odmietli.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.2.2024 16:15 - 16:22 hod.

Valášek Tomáš Zobrazit prepis
80,
Vďaka, pán predsedajúci.
Som v zahraničnej politike či v obrane koľko? Tri dekády už, myslím. A celý ten čas mám jedno hlboké presvedčenie, ktorého sa snažím držať, a to je, že ak sa pohádame v tomto pléne a v politike o všetkom ostatnom, či o ekonomickej politike, o sociálnej a inej, skúsme sa aspoň v zahraničnej politike a v obrane zhodnúť, minimálne baviť civilizovane, pretože vojne je úplne jedno, či ste ľavičiar, či pravičiar, demokrat či iný, sú niektoré veci, ktoré by mali byť nad politikou.
Preto som a tu, myslím, aj pán predseda Kéry a pán navrhovateľ v tejto veci bude súhlasiť, preto aj vo výbore zahraničnom, kde sedím, čiže tieto vystúpenia v pléne sa snažíme k návrhom, ktoré prídu, pristupovať konštruktívne, nereagovať hneď dogmaticky, ideologicky, inštinktívne, prečítať si, čo v nich je, a snažiť sa, aj hoci sa to možno v iných témach a v tomto čase nenosí, nájsť nejakú spoločnú pôdu. A chcem oceniť, že aj pán predseda Kéry v rovnakom duchu vedie zahraničný výbor.
Preto keď prišla táto, tento text uznesenia najskôr do zahraničného výboru a potom k nám do pléna, pristúpili sme k nemu opäť s otvorenou mysľou, je v ňom veľmi veľa toho, čo zdieľame a čo by som dokonca bez jediného váhania podpísal do bodky.
Zdieľame úplne jednoznačne a to sa, myslím, zhodneme všetci, ako sme tu, odsúdenie, kategorické odsúdenie toho hnusného, bezprecedentného, hnusného útoku teroristického hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023. Do bodky zdieľame to odsúdenie vlny antisemitizmu, ktoré sa šíri po Európe, a mohol by som pokračovať, je tam veľa v tom uznesení, čo zdieľame. Zhodujeme sa s touto koalíciou a s touto vládou, hoci sa to, opäť, politicky nie často nosí aj v inom, pred pár dňami doslova v pondelok tohto týždňa 19. februára sa 26 z 27 členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska, a som rád, že sme v tejto skupine, zhodlo na výzve, aby Izrael neútočil na Rafah vzhľadom na riziká, riziko zhoršenia už teraz katastrofálnej humanitnej situácie v regióne, a týchto 26 členských krajín sa tiež zhodlo na výzve na prestávku v bojoch, ktoré by malo viesť k nejakému udržateľnému zastaveniu bojov, ako aj nikdy nezabúdajme na výzvu k bezpodmienečnému prepusteniu všetkých rukojemníkov, ktorých naďalej drží teroristické hnutie Hamas, nikdy nezabúdajme, že títo ľudia sú stále ešte bábkou v rukách týchto zbabelých ľudí.
Mimochodom, trošku zapolitikárčim, pán navrhovateľ, Maďarsko bolo to 27. krajinou a jedinou, ktorá sa k tomuto uzneseniu nepridala, a som rád, hoci sme sa v iných veciach na, trebárs v kontexte debaty o práve veta v zahraničnej politike často nezhodujeme, som rád, že aj v tomto slovenská vláda sa pridala k tomu, že sa Maďarsko a Viktor Orbán v tejto veci obišiel, pretože to uznesenie obsahuje mnohé múdre slová, ako som povedal, pod ktoré sa aj ja osobne a moji kolegovia, myslím, všetci podpíšeme.
Späť však k tomuto uzneseniu. Vzniesli sme, ako viete, pán predseda, viacero námietok, keď nám ten prvý, keď nám ten text prvýkrát pristál na stole, ako to väčšinou býva, niektoré z nich boli kozmetické, vedeli by sme sa dohodnúť či na kompromise, či na ustúpení, ale bola tam minimálne jedna, konkrétne jedna, ktorá bola zásadná.
Týka sa formulácie, ktorá bianko odcudzuje použitie sily za akýchkoľvek okolností. Použili... odmietli sme ju alebo namietali sme z toho jednoduchého dôvodu, lebo táto téza je v priamom rozpore s medzinárodnými zákonmi či Chartou OSN, tie jasne priznávajú štátom právo na sebaobranu, keď ste napadnutý, máte právo sa brániť, dokonca nemusíte byť ani napadnutý, podľa medzinárodných zákonov stačí, aby vám dokázateľne, jasne a bezprostredne hrozilo riziko útoku, už vtedy viete aj za cenu použitia násilia sa... zareagovať a odvrátiť ten bezprostredný útok, ktorý vám hrozí. Nielenže v tomto majú absolútne jasno aj medzinárodné zákony, toto je téza alebo filozofia, ktorá je už stáročie stará a nie je nejak, ani nejak kontroverzná, už svätý Augustín v 4. storočí napísal, že vojna môže byť za určitých okolností spravodlivá a že nespravodlivosť je niekedy horšia ako vojna. Svätý otec sa nedávno nechal počuť, že hoci vojna je vždy zlá a vždy hriechom, sú situácie, kedy nebrániť sa alebo nepoužiť ho, alebo nevstúpiť do nej, by bolo ešte horším riešením.
A preto, pán navrhovateľ, nemôžeme toto uznesenie podporiť, ja určite nie a asi hovorím aj za mnohých kolegov a kolegyne z môjho hnutia, lebo podporiť toto uznesenie v jeho súčasnom znení by de facto znamenalo povedať, že Ukrajina koná nelegálne, keď vojenskom silou bráni svoju zvrchovanosť, svoje územie a svojich ľudí pred ruskou agresiou. Podporiť uznesenie v tomto znení by znamenalo spochybniť, či mal Izrael právo na sebaobranu a právo odpovedať na ten zbabelý, krutý útok Hamasu, čo sám navrhovateľ jasne hovoril, že mal, preto si myslíme, že aj v tomto zmysle si to uznesenie vnútorne protirečí. Podporiť toto uznesenie by znamenalo povedať, že ani Slovensko by sa de facto nemalo brániť, ak by nás niekto napadol.
A teraz som ochotný priznať, pán navrhovateľ, že ste to takto nemysleli, chcem veriť, že tu sa s pánom predsedom zhodneme, že Slovensko sa brániť v prípade útoku má a bude. Chcem veriť, že sa zhodneme, veď sám ste to nakoniec povedal, že Izrael má, samozrejme, právo na sebaobranu, a nakoniec zhodli sme sa minimálne pred tými dvoma rokmi, keď sa tá ruská agresia začala, že Ukrajina, samozrejme, koná absolútne v zmysle medzinárodných zákonov, keď bola hrubo a neodôvodniteľne napadnutá. Preto sme opäť ponúkli pozmeňujúce návrhy, ponúkli sme aj alternatívny text, ktorý by tento, to, tú zámyselnú námietku vyriešil, a v úprimnej snahe môcť sa inak pridať k tomuto textu. Mrzí ma však, že boli navrhovateľom zamietnuté a uznesenie prišlo do pléna v nezmenenej verzii.
Mám za to, opäť, že v podobe, v akej ho máme pred sebou, je toto, tento text, toto uznesenie v rozpore s medzinárodnými zákonmi a, mimochodom, aj v rozpore s oficiálnou politikou a stratégiou Slovenskej republiky, preto ho nemôžem podporiť. A opäť predpokladám, že ani moji kolegovia a kolegyne. To nechcem nechať žiaden priestor na interpretáciu, potreboval som vystúpiť preto, aby som dal jasne najavo, že sa, či sa to, či je toto odsúdenie brutálneho, hnusného, krutého útoku Hamasu na Izrael, ničím neodôvodneného, ale aj vo výzve, samozrejme, na dodržiavanie medzinárodných práv, v tom humanitárneho práva, v tej reakcii Izraelu aj v tej výzve na zastavenie násilia, ktoré podpísalo 26 z tých 27 krajín. V tomto máme jasno, toto sú slová, pod ktoré sa podpíšeme hocikedy, ale toto konkrétne uznesenie, žiaľ, z príčin, ktoré som spomenul, našu podporu, mať nemôže.
Vďaka. (Potlesk.)
Skryt prepis