Videokanál klubu

Ja chcem podporiť tento návrh a myslím si, že otázka zotrvania Rudolfa Huliaka na poste predsedu výboru je otázka, ktorá by mala ísť naprieč politickou opozíciou alebo koalíciou, pretože to nie je otázka rozdelenia na politické názory, alebo politické bloky, je to vec obyčajnej slušnosti. A to, akým spôsobom sa k tomu poslanci a poslankyne tejto snemovne postavia pri hlasovaní, resp. akým sa stavajú k tomu svojím správaním ako pán poslanec Bartek pred chvíľou ukázal, ukáže na každého jedného, na jeho česť, na jeho zmysel pre nejakú spravodlivosť a morálku a nejaké základné hodnoty, na ktorých by sme mali ako spoločnosť byť založení. Čiže apelujem na každého jedného, na každú jednu z vás, aby ste si naozaj povedali, že či takéto správanie je niečo, čo nielenže očakávame od funkcionára tohto parlamentu, ale že či je to správanie, ktoré by sme tolerovali u akéhokoľvek iného človeka, s ktorým prichádzame do kontaktu. A ja verím, že tá odpoveď bude nie a že zodpovedajúcim spôsobom aj zahlasujete. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, milí kolegovia, z môjho, z mojej pozície by som chcel veľmi pekne poprosiť vládnu koalíciu, lebo neviem, aké sú dohody, že či môžete schvaľovať zákony opozície, či sa tu nerozpadne nejakým spôsobom, že by ste si tento zákon zobrali za svoj v takomto prípade. Je to z jedného základného dôvodu, že aj ja sa stretávam s obyvateľmi, ktorí by chceli, by veľmi chceli mať ten sobáš v danej obci, kde ten matričný úrad nie je a práve tento zákon by to umožnil a ja osobne súhlasím aj s kolegyňou Janou Hanuliakovou, ktorá povedala, že nepredpokladáme nejaký, nejaké veľké náklady, čo sa týka verejnej správy, takže ak tam pôjdu nejaké náklady, budú sa fakt že rátať iba v pár desiatkach eur.
Takže z tohto hľadiska by som vás chcel požiadať, aby ste si v prípade, ak nemáte nejaké koaličné dohody, zobrali tento zákon za svoj, aby ste pomohli týmto ľuďom. A na druhej strane ešte taká poznámka, opravte ma, ak sa mýlim, ale sa mi zdá, že je aj v pláne zákon, aby poslanci Národnej rady mohli sobášiť, tak ako to predkladal pán Andrej Danko alebo mal v pláne. Takže možnože aj pre poslancov SNS, aby si mohli potom sobášiť, kde potrebujú, ak príde takýto zákon, respektíve taký, aký mal v pláne.
Takže aby som veľmi nezdržiaval, budem veľmi rád, ak podporíte, je to aj skrz toho, že aj ja sa stretávam s komunálnymi poslancami aj z iných obcí, ako je z mesta Prešov a takýto zákon by pomohol byť nielen, takýto zákon by bol flexibilnejší, aby nemuseli tí ľudia fakt že cestovať niekedy aj desiatky kilometrov a potom sa vracať naspäť niekde na miesto. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh zákona má aj inkluzívny aspekt.
Predstavte si, že snúbenci so zdravotným znevýhodnením chcú spečatiť svoj vzťah sobášom. Musia v súčasnosti cestovať do obce, ktorá má matriku. Po ceste narazia na vysoké obrubníky, bariérovú dopravu, to je realita slovenských miest a obcí. Nehovoriac o tom, že ten druhý matričný úrad, do ktorého musia vycestovať, nemusí byť bezbariérový. Snúbenci si nemôžu vybrať, či uzavrú manželstvo pred starostom alebo starostkou v obci, v ktorej žijú, ak starosta alebo starostka nevedú matričný úrad. Stigma, že zdravotne znevýhodnení uzatvárajú manželstvo, je rarita, sa už našťastie odbúrava a návrh zákona, aby snúbenci mohli uzavrieť manželstvo v akejkoľvek obc, nielen tam, kde je matričný úrad, má teda aj tento inkluzívny charakter.
Obec, v ktorej žijú snúbenci so zdravotným znevýhodnením, je pre nich najbližšia a najdostupnejšia. Pokiaľ sa musia ísť sobášiť niekde inde, kde je zriadený matričný úrad, môžu mať v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia problém s prístupnosťou. V roku 2010 sa ratifikoval aj dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde je uvedený čl. 9 – prístupnosť. Tento článok je jeden z najviac porušovaných článkov tohto dokumentu, ako konštatovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím v správe za rok 2023 aj v tých správach z predchádzajúcich rokov.
V prípade, že tento návrh zákona by parlament schválil, boli by aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením sobáše prístupnejšie. Pokiaľ žije v obci zdravotne znevýhodnený, je väčšia pravdepodobnosť, že aj úrad bude bezbariérový, pretože ho tento občan navštevuje. Taktiež by sa rešpektoval čl. 23 – rešpektovanie domova a rodiny, ktorý hovorí o tom, že zmluvné strany zabezpečia rešpektovanie manželstva zdravotne znevýhodnených. Aj ľudia so zdravotným znevýhodnením si zaslúžia uzatvárať manželstvo a zakladať si rodiny. Nebráňme im v tom. Ďakujem.

Tak ďakujem ešte raz za slovo.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rada by som teda predstavila tento návrh zákona. Hneď asi na začiatok poviem, že tento návrh prišiel priamo ako požiadavka od starostov a starostiek. Za rok mandátu poslankyne som sa stretla teda s desiatkami starostov a starostiek po celom Slovensku. Rozprávali sme sa o mnohých naozaj veľkých problémoch, možných riešeniach, potrebných reformách a významných zmenách, ale aj návrhoch, ktoré sú jednoduché na zmenu, ale v konečnom dôsledku naozaj dokážu zjednodušiť život občanov a ani by nás to v tomto prípade teda nič nestálo. Jedným z takých je aj tento návrh, ktorý by teda starostom a starostkám umožnil sobášiť aj v prípade, kedy nevedú matriku. V jednej z navštívených obcí mi dal starosta teda tento podnet, kde priamo on asi najviac hovoril o tých problémoch, ktoré sa týkajú toho, že teda ak samospráva patrí pod matričný úrad, že teda nevedie vlastnú matriku, tak sa stretávajú s tým, že ako starosta obce teda nemôže sobášiť. Konkrétne v tomto prípade tento starosta mal viaceré prípady počas svojho pôsobenia, kedy za ním prišli snúbenci a priali si, aby ich napríklad teda zosobášil práve on a radi by sa boli zosobášili aj v miestnej kaplnke, ktorá je naozaj veľmi pekná, ale tým, že teda samospráva patrí pod iný matričný úrad, tak, žiaľ, to zastupiteľstvo, ktoré tam pôsobí, neumožňuje to, aby sa teda sobášili napríklad aj v tej obci, ktorá patrí pod matričný úrad.
Rovnako sa vyjadrili aj iní zástupcovia obcí, kde som sa stretla s nimi, ktorí mali tento istý prípad, teda že neviedli vlastnú matriku. Ja si myslím, že naozaj neexistuje žiadny dôvod, aby sme túto možnosť nerozšírili. Štát tu má byť podľa mňa pre občanov a v situáciách ako je táto, by sme mali presne rozširovať to portfólio služieb verejnej správy a ich kvalitu. V praxi by táto zmena vytvárala priaznivejšie možnosti pre snúbencov, pre výber miesta, ale aj osoby, ktorá ich oddá. A podľa mňa asi sa tu všetci zhodneme, že aký významný deň to pre každého je, väčšinou teda raz za život, teda pre tých, ktorým je to umožnené na Slovensku.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy podľa môjho názoru, aj keď teda v stanovisku ministerstva financií bola taká, bola teda iný, iná, teda stanovisko, ale teda podľa mňa tam bolo povedané, že má to vplyv, keďže sa ako keby navyšujú tie služby, ale ako keby v množstve tých úkonov sa nič nemení, len akurát teda neviedol by to náš starosta alebo zástupcovia samosprávy, kde je matričný úrad, ale mohli by to teda vykonávať aj starostovia, starostky obcí, ktoré pod tento matričný úrad patria.
Ja teda dúfam, že hlavne teda podporu od poslancov a poslankýň, ktorí teda sa hlásia teda k tej tradičnej rodine aj podpore manželstva a rodiny, pretože myslím si, že aj toto je jeden z takých návrhov, ktorý by tomu pomohol a rovnako dúfam, že aj podporu všetkých teda poslancov a poslankýň, ktorí teda sú aj takí bojovníci za regióny, pretože rovnako to pomôže aj starostom, starostkám, ktorí pôsobia v našich samosprávach.
V programovom vyhlásení sa píše, že osobitnú pozornosť bude vláda venovať pomoci a podpore rodín, a teda vyzývam týmto teda koaličných poslancov a poslankyne, aby tento návrh zákona podporili. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prinášame návrh zákona, vďaka ktorému majú byť odstránené prekážky, ktoré vytvárajú pre zdravotne znevýhodnených, lebo nemajú doprovod v ambulanciách a v nemocniciach. V poslednom období ma kontaktovali ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodinní príslušníci. Bol im odmietnutý sprievod počas hospitalizácie, ale aj počas ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Človek so zdravotným znevýhodnením rieši počas celého života viacero úskalí, ktoré sa znásobia, pokiaľ potrebuje ísť k lekárovi alebo do nemocnice. Častokrát je návšteva lekára nadľudský výkon od parkovania cez prechod bariérovými nemocnicami či poliklinikami. Ak človek so zdravotným znevýhodnením, ktorý je hospitalizovaný, nemá bezbariérovú izbu s toaletou, je to doslova horor. Úzke dvere, prahy, bariérové kúpeľne, to je realita slovenských nemocníc. Koľko nemocníc alebo polikliník debarierizovala táto vláda? Odpoveď asi všetci poznáme. V takýchto podmienkach sa len tak človek nemôže so zdravotným znevýhodnením vybrať sám k lekárovi alebo do nemocnice. Potrebuje doprovod, doprovod, ktorý by mu pohol so sebaobslužnými úkonmi. Mnohí zdravotne znevýhodnení v dôsledku svojho znevýhodnenia sa nemôžu dorozumievať s okolím kvôli rečovým komplikáciám. Tu práve by im doprovod porozumel, vedia, kedy zdravotne znevýhodnený je hladný, smädný, kedy potrebuje ísť na toaletu. Pokiaľ je odmietnutý doprovod, zdravotne znevýhodnený je napospas osudu sám v nemocnici alebo v ambulanciách. Doprovod pomôže a odbremení aj personál nemocnice. Nemocnice sú častokrát personálne poddimenzované.
Je potrebné najmä chrániť pacientov so zdravotným znevýhodnením. Častokrát sa stáva, že sa vracajú z nemocníc s dekubitmi a preležaninami a to len preto, lebo personál nemá čas ich polohovať. Liečba dekubitov je finančne náročná a zaťaží sa tak štátny rozpočet a nehovoriac o bolesti, ktorú zdravotne znevýhodnení musia absolvovať.
A to je realita, ktorá sa stala dvom zdravotne znevýhodneným bratom len prednedávnom. Ponúknime preto zdravotne znevýhodneným dôstojnú liečbu a bezpečie, potrebujú to. Ďakujem.

70-2
No za čím my čakáme proste? My potrebujeme nájsť tie milióny pre tie samosprávy. A aj tak ako som pred pár týždňami rozprával v rámci nejakých návrhoch, ktoré sú uvedené, dostupné na internete, tá konzervatívna reforma verejnej správy nám prinesie 300 miliónov. To je tá konzervatívna. A tá najliberálnejšia až do výšky nejakých 800 miliónov. To sú tie peniaze, ktoré by sme potrebovali momentálne v tých samosprávach. Ja rozumiem, že ten rezervný fond je momentálne asi jediný spôsob, ako udržať ako tak tie samosprávy funkčné, ale aj to nie všetky. Ale nemyslím si, že pôjde o nejaké koncepčné riešenie.
Takže a aby sme si aj povedali, že ten rezervný fond slúži na krytie mimoriadnych výdavkov. A to môže sa stať nebodaj nejaké nešťastie alebo nebodaj fakt že spadne nejaký most alebo hocičo iné. A povedzme, že tá samospráva použije tieto, tento rezervný fond na niečo, čo nepredvídala a takto príde zase o peniaze, ktoré by vedela použiť na veci, na ktoré ten rezervný fond slúži. Takže tu je odo mňa taký varovný prst, že dobre, na jednej strane máme rezervný fond, ale na tej strane druhej môže sa hocičo stať a tá samospráva na konci dňa bude nedofinancovaná a nebudeme mať ani financie na tie mimoriadne výdavky.
Nebudem to ani tak ďalej naťahovať. Ja, my sme sa rozprávali, vy určite viete, ja viem, že aká je momentálne situácia v tých samosprávach. Ja by som vás chcel požiadať, aby sme sa tu nestretli budúci rok v októbri, že budeme schvaľovať opäť takýto zákon na rok 2026, ale chcem vás požiadať, aby ste v prvom rade ten návrh poslancov a všetky návrhy, ktoré prichádzajú, ktoré by poškodili samosprávam, stopli u vás a minimálne ak budú prechádzať ďalej, tak aspoň s tými dátami, ktoré napríklad pri tom zákone, tlač 452, boli zavádzajúce a nezobrali alebo nezohľadnili dáta, ktoré tam napísali ministerstvá, tak vás chcem ešte raz pekne požiadať, ako poďme sa baviť o reforme a tento návrh, aby sa už budúci rok do pléna nedostal.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, milí kolegovia, pán primátor, ja som asi minulý týždeň načal tú tému, že asi tuná bude trošku širšia diskusia a chcem sa poďakovať, že držíme sa vecne, aspoň sa snažíme. Ale dovoľte, aby som priblížil bližšie váš návrh, s ktorým môžme povedať, že viem sa stotožniť. Viem sa stotožniť s tým návrhom, s tým, že uvedomujem si v akom finančnom, akej finančnej situácii sú samosprávy, čomu čelia a aké výzvy tie samosprávy čakajú v roku 2025 aj v ďalších rokoch.
Ale zároveň by som vás chcel požiadať, ešte kým začnem. Vaša kolegyňa zo strany SNS, keď si pozriete bod 30, tlač 452, neviem, či ste tu boli, ona predstavila návrh zákona, ktorý zoberie ďalšie desiatky miliónov samosprávam. Ja verím tomu, že ak to myslíte úprimne aj s tým rezervným fondom, tak tento zákon zastavíte. Je to tlač 452 a návrh troch poslancov. Lebo v takomto prípade budeme naďalej v tom začarovanom kruhu a budeme si torpédovať samosprávy. Vy chcete pomôcť, na druhej strane máme tu návrhy vládnej SNS, ktorej je všetko úplne že jedno.
Tak ako sa bijú do hrude, že ich absolútne nezaujíma, ako dopadne ten konsolidačný balíček. Oni tam proste to chcú mať. A práve si myslím, že takto by tá politika nemala fungovať. Lebo my v prvom rade potrebujeme hľadať riešenia a v druhom rade vy ako vládna koalícia vládnete v súčasnosti a práve vy by ste mali prinášať tieto riešenia, ale, naopak, dochádza ku, z jednej strany od vás povedzme chcete pomôcť, z druhej strany dochádza k torpédovaniu samospráv.
Čo som chcel povedať. Ďalšia vec je, že bolo tu veľakrát povedané, čo sa týka reformy verejnej správy aj pár týždňov dozadu, aj keď som mal komunikáciu s pánom poslancom Muňkom, že oni dajú na stôl, resp. vy ako vláda dáte na stôl reformu verejnej správy. Ja som povedal, však jasné, však my budeme len nejakým spôsobom radi a ešte keď nás prizvete k tomu, aby sme sa mohli k tomu aj vyjadriť, prípadne priniesť nejaké naše návrhy, ja to celkovo vítam. Ale odvtedy prešlo zase niekoľko týždňov a nevidím ani náznak. Vy ste povedali, že ZMOS na tom pracuje. Ja by som bol veľmi rád, keby aj ZMOS nejakým spôsobom, lebo sme tu ústavní činitelia, sme parlamentní poslanci, aby aj oni predstavili nejakú víziu, akým smerom sa to hýbe.
A prečo práve o tom rozprávam, rozprávam práve o tom, lebo v súčasnosti fakt že niekoľko rokov sme so samosprávami nerobili nič, a potom čo sa udialo za predchádzajúcej vlády pre tie samosprávy, deje sa im momentálne ešte teraz a ešte viac aj vďaka konsolidačným balíčkom, aj vďaka tomu, že opäť inflácia nám rastie.
Aj vďaka tomu, že prichádzajú také návrhy na samosprávy alebo transakčná daň a kopec ďalšieho, kde vytvorí zase ďalšie náklady pre tie samosprávy vo výške zase, to už by som si dovolil povedať v stovkách miliónov eur.
Neviem, či ste si všimli, ale dneska aj na denníku vyšli rozhovory so starostami a primátormi obcí na východnom Slovensku. Určite ste to čítali a oni sami tvrdia, že asi nás čaká fakt že ten, to najťažšie obdobie, čo sa týka samospráv a momentálne tie straty budú v niekoľkých miliónov eur. Tam aj pán primátor mesta Prešov spomína o sume 5 miliónov eur. To je presne inak tá podobná suma, ktorá nám vyšla, plus-mínus sa to dá pohybovať štyri, šesť. Na konci dňa nevieme, aký bude vývoj financií budúci rok, čo prinesie samosprávam, ale všetko je v nejakých štatistických číslach. Takže áno, máme obrovský problém, máme výpadok a vďaka tomuto výpadku mestá, ako ste aj vy spomenuli, majú problém vôbec na bežné služby alebo bežnú údržbu hľadať financie.
Ale, prepáčte, keď to tak poviem, ale s určitosťou nemôžeme všetci všetko zvaľovať na Ódorovú vládu alebo na vládu pána Matoviča, môžem mať hocijaký názor, ale z úcty si ho nechám pre seba. My sme prišli o niekoľko rokov, čo sa týka reformy ako takej pre tie obce, lebo ja poznám starostu, ktorý je starostom pre 26 obyvateľov a mne to pripadá až smiešne, že vlastne nechcem povedať, že načo, ale sú to zase naše financie, ktoré by sa nejakým spôsobom dali použiť lepšie. A na druhej strane napríklad pár príkladov, hovorím ten spôsob, akým si my vyberieme tú reformu verejnej správy, je nejaký spôsob, ktorý si my nájdeme, ale napríklad Francúzsko v rokoch 2014-2016 prijalo reformu územného usporiadania z počtu regiónov 22 na 13. Opäť, potvrdilo sa to, že sa znížili náklady a zvyšovala sa efektivita správy.

Ďakujem za slovo.
Pán Ferenčák, no treba povedať, že my riešenia máme, len my teraz nevládneme. A ja sa musím zase opakovať, že vy ste neni žiadny nový politik. Vy tu už ste boli aj s predchádzajúcou vládou a ja dúfam, že ste aj niečo robili a že ste hľadali nejaké riešenia a že ste ich aj vtedy mali. Otázka je, že prečo ste ich nepredložili do dnešného dňa.
A ja nesúhlasím s vami, že taká reforma trvá roky, že kým sa prejaví. Podľa mňa to je rok, dva, tri a keby ste na začiatku volebného obdobia prišli s nejakým naozaj dobrým návrhom, tak na konci ste už mohli žať tie výsledky.
Ja chápem, že je to ťažká diskusia, ale jednoducho od politikov, ktorí stále hovoria, aké majú skúsenosti a koľko rokov teda aj tu naozaj pôsobili v tých samosprávach, by som naozaj čakala oveľa viac.
No a ešte k tomu pánovi Ódorovi. Ja už som normálne aj zabudla na jeho meno a že sa vôbec teraz znova vyskytlo v tejto rozprave, ale neviem, či ste čítal Bielu knihu od pána Ódora, ktorú nechal k reforme samospráv a kľudne sa ňou inšpirujte, je tam podľa mňa veľmi veľa dobrých vecí, ktoré naozaj si osvojte a môžu sa aplikovať.
Takže naozaj tvrdiť, že pán Ódor nič v tejto téme neurobil a zase povedzme si, aké boli jeho možnosti, hej, za to obdobie. Súhlasím s vašou výhradou, k tomu sa neviem vyjadriť, že či dal, nedal samosprávam, ale každopádne si myslím, že pán Ódor urobil pre nejakú zmenu fungovania samospráv možno oveľa viac, jak SMER za 12 rokov jeho predchádzajúcich vlád.
Takže toľko, ďakujem.

36-2
Ja sa teda pýtam načo? Načo sme dnes opäť tu, načo strácame, ak teda počítam čas pána navrhovateľa, potom môj čas, ja neviem, takmer hodinu rokovacieho dňa tohto pléna. Opäť sa jedná len o stratu času. Čo ideme robiť? Ideme burcovať diskusiu? Ideme sa tu opäť baviť o tom, že či prerušenie tehotenstva je vraždou, alebo zdravotnou starostlivosťou? To je vlastne to, čo vy hovoríte v tom uznesení, že je zdravotná starostlivosť. Bude sa tu opäť zavádzať, klamať, strašiť verejnosť, že Európska únia nám tu ide niečo nadiktovať, niečo, čo my absolútne odmietame a zobrať nám nejakú právomoc, kompetenciu o otázke, o ktorej by mala rozhodovať táto Národná rada, pritom veľmi dobre viete, že to nie je pravda. Pretože všetko, čo sa týka zdravotnej politiky je, samozrejme, v kompetencii členských štátov, aj to uznesenie Európskeho parlamentu to hovorí a navyše mnohí a mnohé z vás si pamätajú, ako za predchádzajúcej vlády a koalície, koľko návrhov na obmedzenie interrupcií sme tu mali.
Lebo áno, táto Národná rada rozhoduje. A ja mám aj chuť povedať, že ja som teda proti tomu, aby otázky interrupcií riešila Národná rada, pretože to majú v prvom rade riešiť odborníci a odborníčky, a teda lekári. Oni majú stanoviť, že či by mala interrupcia prebiehať v takom alebo v takom štádiu tehotenstva a za akých podmienok a v akej forme, či teda chirurgickou, alebo medikamentóznou, pretože nikto alebo teda len málo z nás sa týmito otázkami skutočne zaujíma a vieme sa k tomu relevantne vyjadriť. No napriek tomu tu takéto otázky riešime a ja sa bojím, že ich onedlho budeme riešiť opäť. Tak či tak, aj keď ja som teda presvedčená, že by sme to nemali robiť, tak si myslím, že kompetenciu tejto Národnej rade, kompetenciu rozhodovať o tom, že ako bude vyzerať interrupčná politika na Slovensku, nikto nikomu neberie. A už vôbec nie toto uznesenie Európskeho parlamentu.
Takže ešte raz ja sa pýtam, načo tu dnes opäť sme? Komu tým pomôžeme? Pomôžeme tým nejakým ženám rozhodnúť sa, že aj keď sú v zlej ekonomickej situácii, tak na interrupciu nepôjdu? No absolútne nie. Komu skutočne? My nemáme iné problémy na riešenie, vrátane teda tých problémov žien, napríklad tu boli niekoľkokrát spomínané matky samoživiteľky. Boli tu niekoľkokrát spomínané mladé ženy, študentky, ktoré si nemajú z čoho zabezpečiť menštruačné potreby. Boli tu niekoľkokrát spomínané ženy vo veľmi zlej socioekonomickej situácii, týrané ženy, ženy, ktoré zažívajú domáce násilie. To skutočne my sa tu ideme opäť zaoberať uznesením o uznesení, ktoré je vlastne nálepkou pre koaličných poslancov, lebo sa cítili nevypočutí v tom predchádzajúcom hlasovaní? To ako vážne? A obzvlášť, keď teda vidíme, že predkladateľmi tohto uznesenia sú opäť raz štyria muži. No, prepáčte, ale mňa to svojím spôsobom aj uráža, že tu opäť musím stáť a musím obhajovať niečo, čo je absolútne právny blud len kvôli tomu, že vy ste mali pocit, že toto uznesenie nejakým spôsobom zasahuje do kompetencií členských štátov.
A obzvlášť teda čo sa týka vás, pán kolega Kéry, mňa to veľmi prekvapuje, že dávate takéto uznesenie zrovna teda alebo náhodne, alebo ja neviem, ako to nazvať, k istému prejavu politickej vôle Európskeho parlamentu zaradiť právo na interrupciu do charty, ale nedávate to napríklad k uzneseniam Európskeho parlamentu, v ktorých sa Európsky parlament vyjadruje k zahraničnej politike. Pretože to je oblasť, ktorej sa vy venujete a viete veľmi dobre, že Európsky parlament prijíma na každom svojom plenárnom zasadnutí niekoľko uznesení o zahraničnej politike.
A čo to znamená? Pritom zahraničná politika je stále v kompetencii členských štátov a Európsky parlament len vyjadruje svoj postoj. Je to tá istá situácia ako v tomto prípade. A predsa som od vás ešte nevidela žiadne uznesenie k uzneseniu, napríklad o uznesení Európskeho parlamentu o situácii v pásme Gazy. V čom je také uznesenie menej, keď to už teda vy tak chcete nazvať, menej zasahujúce do kompetencií členských štátov v zahraničnej politike, ako toto? Ja to, ale vy ste dávali uznesenie, ktoré ale nebolo reakciou na uznesenie Európskeho parlamentu, ale ktoré bolo iba naším uznesením, pretože tak isto ako Európsky parlament aj toto plénum má právo prijímať uznesenia, ktoré vlastne sú prejavom politickej vôle. A mňa teda mrzí, že sú iné uznesenia, napríklad to o deportácii ukrajinských detí alebo o zbombardovaní detskej onkologickej nemocnice, ktoré zase toto plénum odmieta.
Ale teda ja sa ešte raz pýtam, že načo je toto dobré a načo toto uznesenie máme? Skutočne len strácame čas.
A svedčí o tom aj to hlasovanie na našom výbore pre európske záležitosti, pretože hoci tam má koalícia väčšinu a hoci nikto z koalície nechýbal, my sme ako výbor toto uznesenie neschválili. Tak myslím, že aj to hovorí veľa o tom, že o aký typ uznesenia sa jedná.
Na záver, lebo nevyužijem svoj plný čas, by som chcela sa vrátiť ku takej kritike, ktorej som ja osobne čelila po tej minulomesačnej diskusii o uznesení o uznesení, pretože vraj keby som nebola vystúpila vtedy v pléne proti teda návrhu uznesenia z dielne pána Krátkeho, tak moja kolegyňa Lucia Plaváková nemusela čeliť tomu nechutnému útoku, ktorému čelila, pretože by sme tu vraj o tom nemali diskusiu, mohlo to jednoducho iba tak nejak uplynúť a stratiť sa, stratiť sa niekde v neznámom. No ja s tým nesúhlasím, pretože aj keby som ja nevystúpila, tak Lucia vystúpi, pretože my sme boli zvolené do tohto parlamentu aj kvôli tomu, že chceme byť hlasom žien, ktoré tu nesedia alebo teda ktoré tu sedia vo veľmi malom počte, a vždy, keď sa bude jednať o akékoľvek obmedzenie ich práv, a to nehovorím len o interrupciách, ale však spomíname si aj na diskusiu o premlčacích dobách pri znásilnení a ďalších, kde sme sa žien zastávali, pretože áno, skutočne toto považujem ani nie tak za moju prácu, ale aj za akési poslanie, tak keby som to aj ja nespravila, tak to spraví poslankyňa Plaváková.
Tak či tak problémom nie je to, že tu niekto vystúpil a že sa zastal toho, aby právo na interrupciu bolo zaradené do charty a vlastne ani toto nebola otázka, pretože sa tu celý čas jednalo len o to, aj v mojom vystúpení ja som skutočne apelovala, pripomínala len to, že to uznesenie je absolútne právne zle napísané, že jednoducho niečo takéto nemôžme prijímať, pretože je to hanba. Ešte myslím, že tam boli aj pokusy o to, aby sme to poslali do európskych inštitúcií, no tak to už neviem, akú medzinárodnú hanbu by sme zažili.
No ale tak či tak, problémom nie je to, že niekto sa postaví proti takému uzneseniu alebo že teda tu vystúpi. Problémom je, že takéto uznesenie sem vôbec príde a že následne sa strhne celá tá diskusia, ktorá iba bičuje atmosféru, rozdeľuje spoločnosť, ktorá všetkým tým zavádzaním a tými lžami straší ľudí tam vonku. Pretože oni nesledujú celú tú diskusiu, ale proste odsledujú nejaký titulok a vidia, že Brusel nám chce nakázať superpotraty až do narodenia dieťaťa a podobné klamstvá. A toto by sa tu nemalo diať a toto je problém, nehovoriac teda o tom, že útok na moju kolegyňu Luciu Plavákovú nebol ani tak vyprovokovaný celou tou diskusiou, ale jednoducho tým, že niekto na ňu zaútočiť chcel a našiel si zámienku. Takže hovoriť o tom, že my, keď tu budeme vystupovať, aby sme bránili práva žien, takže vlastne si spôsobujeme samé to, že potom následne prídu nejaké útoky, ja považujem skutočne za veľmi nešťastné.
A aj preto by sme sa mali ešte raz zamyslieť nad tým, že kto priniesol to minulé uznesenie a načo tu bola celá tá diskusia a hlavne načo tu máme túto diskusiu opätovne. Skutočne ja si myslím, že toto je absolútne zbytočné a len to, naopak, pridáva olej do ohňa, čo sa týka nejakej nevraživosti, nenávisti v spoločnosti a skutočne to bičuje atmosféru a my by sme podľa mňa mali robiť presný opak.
A už budem končiť, len by som teda ešte raz chcela pripomenúť aj poslancom a poslankyniam z koalície, že keď sme toto uznesenie neschválili na výbore pre európske záležitosti, tak asi to bolo z nejakého dôvodu. Tak ja neviem, poprosím navrhovateľov, aby sa opätovne zamysleli nad tým, že či skutočne ako Národná rada máme prijímať takéto uznesenia k uzneseniam o uzneseniach, alebo že či ho jednoducho stiahnu a túto debatu si necháme možno na niekedy inokedy alebo najlepšie vôbec. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja budem veľmi stručná, pretože moji kolegovia naozaj veľmi vyčerpávajúco a veľmi podrobne a veľmi kvalitne zhodnotili účinok tohto zákona na štát, na podnikateľov, na zamestnancov a na samotný šport. Návrh zaviesť povinnosť zamestnávateľov nad 49 zamestnancov prispievať na športovanie detí zamestnancov je určite dobrý nápad, pokiaľ by na to bolo finančné krytie nejakým iným spôsobom. Tento pekný úmysel však štát prenáša na podnikateľov, ako bolo dnes povedané aj na samosprávy a v podstate na samotný štát, ktorý zamestnáva mnohých zamestnancov.
Čo ešte štát bude prenášať na podnikateľov? Už teraz firmy počítajú s budúcimi finančnými stratami z prijatej konsolidácie. Tie menšie v tisíckach, väčšie v desať či stovkách tisícov a tie najväčšie v miliónoch. Konsolidačné opatrenia, ktoré boli prijaté a pripomeňme si ich, nezmyselná transakčná daň, bezprecedentné zvýšenie dane z príjmu právnických osôb o 3 %, zvýšené odvody za zamestnancov, zvýšené poplatky... (reakcia z pléna), hej, prepáč, ja som myslela, že ma opravuješ. Naozaj je to strašne veľa vecí, ktoré sa preniesli už na plecia firiem a týmto, týmto návrhom prenášate na plecia podnikateľov, ale aj miest a samotného štátu ďalšie povinnosti a robíte si bankomat na uspokojenie svojich potrieb a na svoje nesystematické zámery.
V tomto prípade však naozaj zaťažujete aj štát, čo v čase konsolidácie sa mi javí ako veľmi nerozumné. Moji kolegovia ponúkli množstvo argumentov, prečo je tento zákon zlý, ja sa už nebudem viacej opakovať. Chcem však veriť, keďže máte ministerstvo športu, ktoré nás stojí nemalé peniaze, stojí nás naozaj milióny, že budete vedieť na tomto ministerstve vymyslieť aj nejaké lepšie systémové kroky na podporu športovania detí a priniesť tieto kroky v štandardnom legislatívnom procese.
Preto naozaj ja tento zákon považujem za zlý a chcem poprosiť všetkých, aby za to nehlasovali, ale zároveň urobím aj jeden pokus a v zmysle § 83 rokovacieho poriadku Národnej rady podávam návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu v ďalšom čítaní. Ďakujem pekne.