Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, tak sa tu stretávame po, čo to bolo? Päť-šesť týždňov od prvého čítania k tomuto úžasnému nápadu porovnávača, porovnávača cien. Veľa z tých argumentov, prečo je to hlúposť, zaznelo už v prvom čítaní, na tom sa medzičasom nič nezmenilo. Jediné, čo sa zmenilo, je, že ministerstvo financií dalo do pripomienkovania vyhlášku k tomuto zákonu, ktorá nejak presnejšie určuje, že ako to bude stavať, teda ako to bude fungovať. V praxi to len potvrdilo, že to bude fungovať tak, ako sme hovorili už v prvom čítaní, čiže, čiže zbytočne. No ale ja dám k tomu aj teda ten širší kontext, že prečo tu dnes sme.
Sme tu preto, lebo vládne strany tejto koalície pred voľbami ľudí balamutili tým, že budú lacnejšie potraviny. Celé Slovensko oblepené bilbordami, kde sa ich pýtali, či chcú lacnejšie potraviny, samozrejme, ľudia chceli lacnejšie potraviny. Pán Danko sa fotil v hypermarkete alebo kde to bol, v obchode s maslom, ktoré vtedy stálo nejakých 3,30, ak si správne pamätám, 3,30, to isté maslo dnes stojí takmer 4 eurá, presne to isté, presne ten istý výrobok 4 eurá. Tak preto tu sme, lebo nasľubovali ľuďom, že potraviny budú lacnejšie a, žiaľ, potraviny lacnejšie nie sú. A čo dnes už vieme jednoducho povedať a nehovoríme to my, hovorí to ministerstvo financií, pretože zhodou okolností tu máme aj návrh štátneho rozpočtu, o ktorom sme rokovali, a v samotnom návrhu rozpočtu ministerstvo financií priznáva, že potraviny lacnejšie nebudú ani budúci rok, ani ten ďalší, ani ten po ňom. Taká je jednoducho realita. Budúci rok budú potraviny o 4 % drahšie, ako sú dnes, to hovorí nie ja poslanec Hargaš, ani opozícia, to hovorí ministerstvo financií. Čiže, milí ľudia, potraviny lacnejšie nebudú budúci rok, je ti to ľúto, že táto vláda vás obalamutila, ale sami priznávajú, že budúci rok budú o 4 % lacnejšie. Aby som to ilustroval, ak robíte týždenný nákup potravín za približne 50 eur, tak celoročne to znamená, že zaplatíte za celý budúci rok o 100 eur viac na potravinách. Hej, čiže toľko k sľubu o lacnejších potravinách, asi by bolo treba povedať.
No a čo nám toto nasľubovala táto koalícia, potom dostali dôveru ľudí. S tou dôverou naložili tak, že prvá priorita neboli ceny potravín, prvá priorita bolo amnestie pre seba a svojich kamarátov. Dnes to vidíme v praxi, ako sa jedno trestné stíhanie a jeden súd ukončuje za druhým pre premlčania. Takže to bola priorita, nie riešiť drahé ceny potravín. No, ale keďže ľudia si to nejak zapamätali, keďže niektoré z tých bllbordov ešte stále visia, ešte na ceste, na ceste domov niekedy stretávam usmiateho pána prezidenta už medzičasom, ako sa ma pýta, že teda tie lacnejšie potraviny. Takže tie bilbordy tam stále visia, tí ľudia si ten sľub zapamätali o tých lacnejších potravinách, aj keď to bola od začiatku hlúposť, že ste takéto niečo sľubovali v kampani. My sme nič také nehovorili, pretože vieme, že to je hlúposť sľubovať lacnejšie potraviny ľuďom. Tak sme tu preto, že vláda potrebuje aspoň predstierať nejakú aktivitu, že v tejto téme teda niečo robí. Predstierajú viacerými spôsobmi, predstierajú znížením dépeháčky na takzvané základné potraviny na 5 %, čo je hlúposť, pretože popritom zvyšuje náklady tých subjektov, ktoré tú 5-percentnú dépeháčku budú platiť. A ja som to už vysvetľoval v prvom čítaní, ak zvýšite náklady, tak ani to zníženie tej dépeháčky to jednoducho nepomôže, pretože tie zvýšené náklady na vstupe, to znamená mzdové výdavky, to znamená transakčná daň, to znamená daň z príjmu právnických osôb, tie vám zožerú celé to zníženie dépeháčky. Čiže na výstupe budeme na tom rovnako, respektíve, ako sama vláda priznáva v rozpočte, budeme na tom horšie pokiaľ ide o ceny potravín, budeme o 4 % na tom horšie. Čiže to je prvé riešenie, ktoré predstiera nejakú aktivitu.
Druhé riešenie, ktoré predstiera aktivitu, je práve tento porovnávač a je to naozaj hlúposť. Ja som sa pýtal v prvom čítaní, že pre koho to naozaj robíte, že povedzte mi, pán minister, ale dneska nemáte úplne náladu na odpovedania na otázky, lebo aj pri rozpočtovej rozprave sme sa nedostali k odpovedi na to, že kde, prečo teda nešetríte na sebe, keď sme vám tu dali konkrétne premrštené výdavky, ktoré táto vláda bude budúci rok rozhadzovať z daní, ktoré zaplatia ľudia, tak nedostal som odpoveď na to, že prečo tieto výdavky idete vyplácať, prečo nešetríte. Tak neviem, či aj dnes sa dostanem k tejto odpovedi na túto druhú otázku, že kto to podľa vás bude reálne používať. Povedzte mi nejaký reálne že príklad, ja neviem, ráno sa človek zobudí, povie si, mám prázdnu chladničku, musím ísť niečo nakúpiť. A teraz čo? Že on si bude v tej aplikácii vyhľadávať spomedzi tých dvadsiatich výrobkov? Ja neviem. Neviem ako, ja kupujem napríklad aj jogurty, keď idem do obchodu. Neviem, koľko ľudí kupuje jogurty, ale jogurty tam nebudú. Čiže podľa toho sa nebudete, budete sa rozhodovať podľa toho, že kde majú lacnejší chlieb, aj keď tam majú drahšie jogurty? Asi nie. Jednoducho ten nákup ľudia nerobia tak, ako to máte vy napísané v tom zákone alebo v tej vyhláške. Ľudia si nekupujú tých 20 vybraných položiek, ktoré ste tam dali. Ľudia robia oveľa širšie nákupy a kľudne sa im môže stať, že podľa vášho porovnávača sa rozhodnú, že idú do odchodu A, ale tie zvyšné položky, ktoré v tom porovnávači nie sú, nakúpia drahšie, takže vlastne celá úspora, ktorú dosiahli tým, že išli do obchodu A, bude vlastne k ničomu.
Čiže je to nedomyslené, že naozaj by ma zaujímalo, že ako si teda predstavujete, že kto to bude používať. Dôchodcovia, rodičia, manažéri, neviem, povedzte mi, prosím vás. Rád by som počul na toto odpoveď, lebo v návrhu zákona sa to nedočítate. Ani keď prišla tá vyhláška, nedočítate sa, nedočítate sa k tomu a tým, že to je projekt, ku ktorému sa nerobila taká veľká dokumentácia, tak ani v nejakej štúdii realizovateľnosti alebo nejakej analytickej dokumentácii sa k tomu nedopracujete. Čiže to je prvý dôvod, prečo je to hlúposť, lebo vlastne neviete ani povedať, že pre koho to robíte. Hocijakej komerčnej firme, keby ste prišli a povedali, že chcem 200-tisíc na nový produkt, bude sa volať porovnávač cien, tak prvá otázka by bola, že pre koho to bude. Kto je cieľová skupina, ako to bude používať a vyzvŕtali by vás teda riadne na tom, na tom, na tom predstavenstve v tej komerčnej firme. Ale teda nemáme odpoveď na túto otázku, že pre koho to robíte.
Druhá otázka je, koľko to bude stáť. Na tú odpoveď máme, to je dobré, že aspoň vieme. Že na strane štátu táto, táto, tento výmysel bude stáť nejakých 230-tisíc, ak to správne rátam, to sú výdavky na vývoj a na prevádzku do konca tohto volebného obdobia, lebo predpokladám, že to necháte pustené až do roku 2027. Čiže 200-tisíc, čo v celom akoby že rámci toho rozpočtu je zanedbateľný výdavok, to vám akoby, to vám, to vám beriem, aj kolega Viskupič to hovoril, že nemusíme sa tu hádzať o zem, lebo je to nejaká miliónová položka, je to 200-tisíc, ale tá 200-tísíc je hlúposť. A pokiaľ ide o tie náklady, ktoré to vyvolá, tak tie tiež sa dajú vyčítať z dôvodovej správy a náklady na podnikateľov budú približne ďalších 200-, 250-tisíc, pretože to bude musieť vypĺňať šesť hlavných veľkých reťazcov, ktoré spadnú do tej definícia, ako ste ju nadstavili, plus ak nechcú byť diskriminovaní tí malí obchodníci, tak aj oni to budú musieť vypĺňať, takže aj pri nich to vyvolá nejaké náklady. Čiže vieme naisto, že to vyvolá náklady okolo 200-, 250-tisíc, plus všetky ďalšie náklady, ktoré to vyvolá u malých obchodníkov, ak nebudú chcieť byť diskriminovaní. A prečo by mali byť diskriminovaní? No práve preto, že to, čo vy tu v skutočnosti robíte, je, že tu robíte štátnu verziu letákov. Možno by ste to mohli aj nazvať potom, že letáky.sk alebo letáky.gov.sk, to by bolo ešte lepšie, aby to bolo jasné, že to sú akože vládne letáky. Lebo dnes do schránky ľudia dostávajú všelijaké možné ponuky, na základe ktorých sa rozhodujú kam pôjdu obchodu, a vy ste vlastne vymysleli štátny leták. Štátne letáky.gov...
=====
