Videokanál klubu

rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, pretože niekto si naozaj dáva záležať na tom, aby sme boli naďalej vazalmi fosílneho priemyslu, aby sme boli vazalmi aj Ruska a ruských zdrojov energií. Takže vzhľadom na tie otázky, ktoré som položil a verím, že tie otázky majú mnohí ďalší a mnohé ďalšie. Verím, že ich majú aj na pláne obnovy, že ich majú aj na ministerstve hospodárstva, že ich majú aj poslanci a poslankyne.
Pán spravodajca, dávam týmto návrh, aby Národná rada nepokračovala ďalej v rozprave.

Dobrý deň opäť, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca, vážený pán minister, vy ste aj včera vo svojej úvodnej tej prezentačnej reči, opravte ma, ak sa mýlim, ale zaznelo tu, že nikto nemá problém a že nikto nenamieta s touto navrhovanou úpravou tak, ako nám bola doručená do Národnej rady Slovenskej republiky a marí sa mi, že ste povedali, že ani Európska komisia s týmto návrhom nemá problém. Ja neviem, akože týmto tvrdením by som si asi nebol veľmi istý, keby som bol na mieste Európskej komisie, tak by som mal rozhodne veľa otázok. Ale nielen keby som bol na mieste Európskej komisie, ale aj keby som bol na mieste poslancov a poslankýň, nielen koaličných ale aj opozičných, lebo veď chceme schvaľovať to najlepšie, čo schváliť vieme. Tiež by som mal otázky tak, ako mal napríklad na výbore otázky a relevantné predseda výboru pán Ševčík. Tiež by som mal otázky, keby som bol na mieste pána vicepremiéra Kmeca, alebo keby som bol na mieste pani vicepremiérky Sakovej. Ale som tu od toho a prihlásil som sa do tejto rozpravy aj za seba, lebo ma to naozaj úprimne zaujíma. Pýtam sa teda aj za seba, ale pýtal by som sa to aj na mieste všetkých tých ľudí, ktorých som spomenul. Pýtal by som sa konečne teda konkrétne na to zjednodušené posudzovanie vplyvov pre lyžiarske a rekreačné strediská v chránených územiach. Prečo by som sa pýtal. No lebo je podľa mňa otázny tento návrh a táto iniciatíva. Podľa mňa ak by Národná rada schválila návrh zákona v tomto znení, tak by to mohlo podľa mňa zvrátiť už schválený a hlavne preplatený míľnik, míľnik zo zákona o ochrane prírody, čiže ak by sme ohrozili už schválený a preplatený míľnik, to by podľa mňa znamenalo, opäť opravte ma ak sa mýlim, že by sme museli vracať peniaze. A tipujem, že by sme nemuseli vracať pár nejakých drobných eur, ale že by to bolo v stámiliónoch nie? Rád sa nechám usmerniť, ale tipujem, že by to bolo teda v stámiliónoch eur. Tiež by som sa pýtal na mieste ľudí, ktorí sú zodpovední, aký je vlastne skutočný cieľ tejto novely. Či naozaj chce teda ministerstvo životného prostredia zjednodušiť výstavbu lyžiarskych svahov a inej infraštruktúry v chránených územiach. Veď v poriadku akože, keď sa tu rozprávame o tom, že ideme budovať infraštruktúru alebo podporovať turizmus, ja som za, ja som prežil fantastickú dovolenku koncom augusta v Slovenskom raji, no tak tam je čo zveľaďovať. Naozaj je čo zveľaďovať, ale prečo máte tú obsesívnu potrebu zveľaďovať v chránených územiach a ako je toto vlastne celé v súlade s ochranou životného prostredia a ochrana životného prostredia, ak si dobre spomínam tak je prvá a tá najhlavnejšia misia, úloha ministerstva životného prostredia. Tiež ma zaujíma, že ako konkrétne chce ministerstvo životného prostredia garantovať, že sa nebude teoreticky divoko stavať v hlucháních biotopoch a s týmto, keď sme v tejto téme, tak akože máme bohaté skúsenosti s infringementmi a s pokutami, tak akože chceme to opäť riskovať, že si dáme repete a ďalšiu pokutu? Je konkrétne tento návrh v súlade s požiadavkami komponentu 5 pokiaľ ide o Zónu A V. stupňa ochrany. Je alebo nie je? Prečo sa pýtam? No lebo to je kľúčová podmienka pre reformu zonácie národných parkov. Je to relevantná otázka. No a pýtam sa a budem sa pýtať aj ďalej, pretože tieto body sú podľa mňa sporné a mali by sme sa ich pýtať a mali by sme ich mať pred hlasovaním vyjasnené. Pani kolegyňa Matejičková povedala, že kolegyňa Stohlová rozpráva to isté, no tak akože keď je sa na čo pýtať a keď tie odpovede neprichádzajú, tak samozrejme, že musíme rozprávať o tom istom, lebo očakávame, že dostaneme aj relevantnú odpoveď na naše otázky. A pýtame sa aj preto, lebo ako som spomenul, tieto otázky sú sporné a my sa rozprávame teraz aj o tom, že prijatie tejto legislatívy môže mať koncovku v tom, že to skončí a nie malými sankciami od Európskej komisie. Preto sa na to pýtame. A aké by to boli sankcie. No tak mohlo by to byť ako som hovoril vrátenie peňazí za už schválený míľnik a vyplatený, k tomu ďalšia pokuta, opäť nie malá, stámiliónová, môže to byť stopka pre podávanie ďalších žiadostí o preplatenie. Tak ja neviem, akože stojí zato takto riskovať? A veď v pohode akože, ste v plnom práve dávať nejakú legislatívu, ale za toto riziko? Kým to nemáme celé vyladené, kým nie sú odpovedané tieto otázky? No a potom samozrejme by som mal aj ďalšie. Tak, ako kolegyňa Stohlová hovorila, že vlastne tou pôvodnou misiou tejto legislatívy, alebo tohto návrhu sú obnoviteľné zdroje energie, návrh zákona určuje dve pilotné zóny pre rozvoj veternej energie, no ale toto je v rozpore, alebo nie je v rozpore so stratégiou míľnika Plánu obnovy? Pýtam sa, je alebo nie je? No podľa mňa je, pretože v tom návrhu sú dve akceleračné zóny. Nie je tam celková podpora zavádzania akceleračných zón, čiže opäť ďalšia otázka. Za akú cenu ideme v tom zákone zúžiť a dať obmedzenie iba na dve akceleračné zóny. Ja som naozaj úprimne presvedčený o tom, že toto obmedzenie ide proti rozvoju obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Som presvedčený o tom, že máme potenciál na viac zón. Máme potenciál pochopiteľne na väčšie ambície pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Máme pochopiteľne preto aj ako krajina záujem o rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Ten záujem je jasný, aby sme sa mohli odstrihnúť od fosílnych palív. Hádam sa zhodneme na tom, že to by mal byť spoločný spoločenský záujem. Takže ešte raz, máme tu rôzne otázky, rôzne problematické body. Podľa mňa pán minister si je toho vedomý, že tie body sú žeravé, že otázky sú nezodpovedané. No a teraz je otázne teda, či bude trvať na svojom, alebo narazí na Plán obnovy a odolnosti. A ja sa naozaj pýtam, že či vám schválenie tohto zákonu naozaj stojí za to, že nebude schválený míľnik a potom šiesta žiadosť o platbu. Nejde o fazuľky hej. Stojí vám to za to? Hovoríme o reformnom míľniku a celková škoda za neschválenie by bola vo výške 430 mil. eur. To nehovorím ja. To bola jedna z relevantných, jedna z mála relevantných odpovedí, ktoré sme dostali na výbore, kde sme toho veľa nepočuli, ako kolegyňa Stohlová hovorila, pán Kuffa, štátny tajomník pozeral na nás ako teliatko na nové vráta, ale pani ministerská pracovníčka aspoň jednu relevantnú odpoveď nám dala, že škoda, ktorá hrozí je vo výške 430 mil. eur. Nad čím rozmýšľame. Akože naozaj nám teraz stojí za to, že to schválime a bude to stáť 430 mega? Namiesto toho, aby sme to nehnali, aby sme nešli cez skrátený legislatívny proces, aby sa všetko vyladilo, aby všetky otázky, ktoré máme všetci predpokladám boli vyladené, tak nie, ideme to pchať ako slona cez kľúčovú dierku za každú cenu len preto, aby boli splnené mokré sny lobistov, developerov, lobistov fosílnych, ktorí samozrejme robia všetko preto a vynakladajú aj veľa peňazí na to, aby Slovensko nenapredovalo v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, pretože niekto si naozaj dáva záležať na to, aby sme boli naďalej vazalmi fosílneho priemyslu, aby sme boli vazalmi aj Ruska a ruských zdrojov
=====

Ďakujem pekne. Najprv chcem poďakovať pánovi poslancovi Galkovi za tú pripomienku, že toto je jednoducho úplne ukážková lobistická zmena, lebo je to jednoducho zákon, ktorý prechádzal úplne riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, kde sa naozaj venoval tej transpozícii smernice a bolo tam čo naprávať. Potom úplne sčista-jasna si pán minister urobil najprv tlačovku počas leta, kde zjavne teda dostal už tú objednávku. Niekto mu povedal, čo treba zmeniť, na vládu predložil zákon v inom znení s ustanoveniami, ktoré sú zásadné, nie sú v súlade s tým deklarovaným účelom zákona a ktoré neprešli pripomienkovým konaním. Takto presne sa robí lobistická legislatíva, že znenazdajky len tak príde sčista-jasna úprava, ktorú ešte aj pán minister povedal, že áno, je to on, ktorý inicioval to, aby to do toho zákona išlo. No a pani poslankyňa Matejičková viete, to je tak, že aby tá diskusia v parlamente mala zmysel, tak by museli prichádzať aj nejaké odpovede. Ja veľmi rada bude hovoriť viac do detailov, budem hovoriť o ďalších oblastiach, lebo je o čom hovoriť. Problém je, že my sa pýtame otázky a neprichádzajú odpovede. Hádam nechcete obhajovať výkon napríklad pána Kuffu, ktorý bol na výbore a to bola teda riadna hanba vám poviem, aby mi na otázky pán štátny tajomník odpovedal, že je to zdôvodnené v dôvodovej správe. No výbore, tak to si môžeme AI namiesto toho, nemusíme mať plateného štátneho tajomníka, môžeme mať generátor náhodných slov, ak toto majú byť odpovede. A ak hovoríte, že aj vy máte radi prírodu, tak treba chodiť do práce, ako dnes na výbore vaši kolegovia neprišli a treba pre to niečo robiť.

presvedčený o tom, že práve Slovenský vodohospodársky podnik, pri všetkej úcte je tou zodpovednou a odborne pripravenou organizáciou.
Čiastkové audity odhalili, že SVP, vrátim sa k nemu, má medzery efektívnosti ich fungovania. Doteraz nebola vykonaná optimalizácia vnútorných procesov. Podnik má cez 3-tisíc zamestnancov, je rozdelený na odštepné závody, pričom interné procesy prešli len minimálnou modernizáciou. Zatiaľ nebola vykonaná detailná analýza stavu podniku a počet zamestnancov sa odvíja od neaktualizovaných noriem zo 70. rokov. Existuje priestor pre skvalitnenie podkladov a na rokovania o rozpočte, vrátane vykazovania konkrétnych ukazovateľov. To sú citácie z toho posudku. Pokračujem, v súčasnosti chýba pasportizácia vodohospodárskych stavieb s odhadom investičného a prevádzkového dlhu. Pre efektívne spracovanie štátneho majetku je potrebné vyčísliť historický dlh a určiť prínosové, prínosné investície. Toto veru neznie pre mňa ako zdravá firma.
A opäť sa vrátime k tomu, že práve takto by podľa mňa nemala vyzerať firma, ktorej chceme zveriť nové úlohy, ktorá ani dnes nedokáže plniť ani tie základné úlohy, ktoré jej vyplývajú zo zákona. Predstave si, že už pred rokmi Najvyšší kontrolný úrad a aj spomínaný Inštitút enviromenálnej politiky upozorňovali ministerstvo životného prostredia a vládu na to, že štátny podnik SVP si neplní svoju funkciu, nevykonáva v potrebnej miere starostlivosť o vodné toky a vodohospodárskej stavy, samozrejme, čo ich základná úloha, čím citujem: "Vzniká riziko vzniku havárií na vodných stavbách, povodňových situáciách na vodných tokoch a ohrozenia majetku obyvateľov. Naozaj opakuje a akcentujem to a podčiarkujem, nemyslím si, že je správnym riešením a vôbec prínosným nápadom dať Slovenskému vodohospodárskemu podniku dať na starosti a rekultiváciu skládok, keď nedokážu plniť ani svoje základné úlohy. Majú robiť niečo iné. Paradoxne každý, každého pol roka, možno viete, vláda Slovenskej republiky berie na vedomie správu o príčinách povodní. Každého pol roka je tam uvedené a sú tam zdôraznené nedostatky, ako nepostačujúca údržba vodných tokov, nepostačujúca údržba horkých bystrín, nepostačujúca údržba odvodňovacích rigolov. Vodné toky v drvivej väčšine prípadov spravuje, za údržbu zodpovedá práve štátny podnik SVP a od roku 2016 vláda bez ohľadu na to v akom je zložení, berie na vedomie, že činnosť SVP je nedostatočná a vlastne nerobia to, čo im dnes zákon ukladá.
Samozrejme, že je tam možno aj idea teda, že si pán minister, respektíve ministerstvo životného prostredia cez SVP už vybudovalo, alebo vytipovali nejaké cestičky, že v budúcnosti by možno boli služby cez SVP aj aucorsované na nejakých konkrétnych možných zamýšľaných ľudí, ktovie. To je len tak akože myšlienka, lebo iba tak by mi to v podstate asi celé tento nápad dával zmysel, že poveríme tým sanovaním skládok SVP, síce ani svoje základné funkcie si neviem splniť, ale cez SVP našijeme kšeft možno transparentne, ale skôr pri tejto vláde ja tipujem, že netransparentne dohodíme kšeft niekomu inému. Toľko teda SVP.
Čo sa porušovania európskej legislatívy o skládkach týka, ono neuplynie asi veľa času a dostaneme ďalšiu, možno niekoľko miliónovú pokutu za skládkovanie. Ja neviem odhadnúť v akej sume bude, nemám vešteckú guľu a v tom momente keď tá pokuta príde, tak verte, že ja budem prvý, ktorý povie vďaka Robert Fico, lebo toto je tvoja práca a nie je to teda dobrá práca, ktorá si zasluhuje uznanie. A nielen teda premiérovi Ficovi, ale aj všetkým, ktorý na ceste v minulosti spôsobili to, že odpadové hospodárstvo sa dostalo do tohto stavu. Ale nielen kolegom premiéra z minulosti, ale aj tomuto zloženiu tejto Národnej rady a tejto koalícii, pretože vďaka koalícii, vďaka v úvodzovkách, on to už čoskoro uplynie aj rok, odkedy aj opäť nekalým spôsobom, lebo to prešlo pozmeňovákom na poslednú chvíľu, samozrejme k nesúvisiacej legislatíve, lebo tak je to najlepším možným riešením, opäť v úvodzovkách, koalícia minulý rok, myslím že to bolo v novembri, odložila x-týkrát, lebo už xkrát bola odkladaná povinnosť zavedenia upravovať odpad pred uložením na skládku. Opäť to bolo v situácii, kedy zdravie obyvateľov bolo podružné, pretože čo tam po tom, že ten odpad na skládke produkuje metán, čo že skládkujeme aj recyklovateľné odpady nie v stovkách, ale v objeme statisíc ton a sme v situácii, kedy od 1. januára 2025 tá mechanicko-biologická úprava odpadu pred uložením na skládku mala byť na Slovensku aktívna. Mali sme upravovať odpad pred uložením na skládku. To by znamenalo, že na skládkach by nekončil biologicky aktívny odpad. Hlavne zo skládok by tou úpravou boli odklonené státisíce ton odpadu. Čiže na jednej strane máme tu v éteri taký naratív, že sme skládková veľmoc a že ako veľa skládkujeme, ale minulý rok, koncom roka, koalícia pozmeňovákom na poslednú chvíľu, bez ohlásenia, bez konzultácie so samosprávami naproti tomu, že aj podnikateľské subjekty boli pripravené a naozaj, že malé percento samospráv nebolo pripravené na túto povinnosť, bolo NBÚ posunuté. Tým pádom na skládkach odpadu od 1. januára 2025 končia státisíce ton odpadu, ktoré tam končiť nemuseli. (...nezrozumiteľne vyslovené...) z júla 2025 hovorí, budem citovať: "Slovensko stále správne netransponovalo do svojej národnej legislatívy povinnosť predbežne upravovať odpad pred skládkovaním a opakovane odkladalo nadobudnutie účinnosti tejto povinnosti, v súčasnosti až do 1. januára 2027. Komisia sa preto rozhodla vydať Slovensku odôvodnené stanovisko, ktoré má teraz dva mesiace na odpoveď a prijatie potrebných opatrení. V opačnom prípade sa komisia môže rozhodnúť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.". Toto je teda "ľúbostný lisť" od európskej komisie s dátumom 18. júna 2025. Dva mesiace uplynuli a o úprave odpadov pred uložením na skládku ani chýbu, ani slychu. Čiže dnes sme v situácii, práve v tomto čase, kedy sa snažíme narýchlo uťapkať veľmi netransparentnú procesom jeden problematický (...nezrozumiteľne vyslovené...), o ktorom viete teda, ešte raz pripomínam, v roku 2017 na programe už máme ďalší (...nezrozumiteľne vyslovené...), ďalšiu hrozbu miliónových pokút a ja som zvedavý, či niekto prevezme aspoň morálnu, alebo politickú zodpovednosť a prihlási sa k tomu, že áno, prispeli sme k tomu. Ja tipujem, že nie, lebo to by chcelo trošku väčšiu odvahu a odvaha nie je práve to, čo je druhým menom tejto koalície, popravde.
A tam by sme mohli pri príbehu skončiť, ale to nie je jediný problém, kedy táto koalícia nepomohla odpadovému hospodárstvu. Jedna vec, je že bolo posunuté NBÚ, že na skládkach končia státisíce ton odpadu, ktoré tam končiť nemuseli. Od 1. januára 2025 sme mohli napríklad efektívne triediť textil. Tá metodika bola pripravená. Priemysel vyslal opakovane signál, že chce participovať na tom, aby textil bol kvalitne triedený. A nie, končilo to opäť tak, ako vždy, že na skládkach zbytočne končí odpad, ktorý mohlo byť kvalitne vytriedený, ktorý mohol ísť na spracovanie. Máme na Slovensku aj spracovateľa, ktorý mohol dostať napríklad finančný stimul na spracovanie tohto vytriedeného odpadu. Nie, ten odpad, ktorý mohol byť vytriedený opäť končí na skládkach zbytočne, jedným hlúpym rozhodnutím. Aj napriek tomu, že to bolo pripravené, aj napriek tomu že na tom pracovali odborníci, aj napriek tomu, že priemysel chcel participovať, tak je tu ďalšia položka, ktorá dnes končí na vrub domácnostiam, platia ju domácnosti vo svojom poplatku za odpad. Zodpovednosť v plnej šírke, v plnej tiahe bola presunutá na obce, ktorí samozrejme sú v šoku z toho, že nevedia, čo majú robiť, pretože tiež ostali prekvapené týmto rozhodnutím.
A takto by som mohol pokračovať ďalej, ale keďže už mám len tri minúty, chcem ešte raz zopakovať, že v akej sme situácii, aby to bolo zreteľné. Janka vitaj. Aby sme mali jasno. Máme na programe skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo schvále na vláde minulý týždeň. Tento týždeň bolo na výbore, na ktorom nebol skrátené legislatívne konanie prezentovať minister. Ja si myslím, že minimálne slušné je, keď už na ostatné výbory ministri nechodia, tak aspoň skrátené legislatívne konanie by si ministri mohli prísť obhájiť a neposlať tam nemehletného štátneho tajomníka, ktorý je prekvapený akoukoľvek otázkou. Ja som mal pocit, že on sa psychicky zrúti, ten Kuffa mladší, už len pri pozdrave dobrý deň. Čiže mať dôvod, prečo to SLK robíme a keď už teda si vymyslíme nejaký fiktívny dôvod, že to SLK potrebujeme naozaj rýchlo spraviť, tak aspoň odpovedať, že keď v druhom čítaní príde nejaký pozmeňovák, tak či vôbec bude a o čom bude, lebo hej...ale (...nezrozumiteľne vyslovené...) Jakub včera hovoril, že by ten pozmeňovák mohol smerovať k tomu, že aby Slovnaft mal jednoduchšie povoľovanie svojej spaľovne v Slovnafte. No ja si nemyslím, že o tomto by mohol byť ten pozmeňovák. Ja mám oveľa iný tip, že o tom by ten pozmeňovák mohol byť. A ja si myslím, že ten pozmeňovák by mohol byť o, vzhľadom že sme teda v konsolidácii a že každé ministerstvo dostalo za úlohu nájsť nejaké zdroje, kde zohnať tu a tam nejaký milión, prípadne viac v ideálnom svete. Tak ja si myslím, že niekomu na ministerstve životného prostredia skrsla idea, že ako by tie peniaze bez toho, ako by tie peniaze bez toho, aby akékoľvek zmeny na ministerstve urobil, by mohol získať. A to je zoštátnením niektorých konkrétnych organizácií. To je môj tip, čo sa môže stať v druhom čítaní. Pamätajte na moje slová, ak to príde, tak vám poviem, že ja som to hovoril.
Ale zároveň podotýkam, že som sa pýtal aj, Igor, máš nejaké informácie, ale rozprávame sa v teoretickej rovine. Keď som sa pýtal na výbore, že či nejaký pozmeňovák máme očakávať, dostal som nepresvedčivú odpoveď. A teraz nehovorím o štátnom tajomníkovi, pretože ten nevie absolútne nič. Ale ani pán generálny ma nepresvedčil svojou odpoveďou, lebo to nie bolo také, že hmhhhmmm... No tak akože áno, alebo nie? Je to jednoduchá otázka. Bude pozmeňovák v druhom čítaní? Áno, alebo nie? Čo je na tom, akože, to nie je ako sa na to nedá odpovedať. Keď som sa včera pýtal pána ministra, tak sa tváril, že ma nepočuje, ukončila sa rozprava, nedostal som odpoveď. Čo je na tom, akože to, čo je také ťažké, keď dostaneš jednoduchú otázku, odpovedať. Bude v druhom čítaní pozmeňovák. Áno bude, nie nebude. Mne je jedno v tomto momente, že aký bude obsah. Ja chcem len vedieť, že či áno, alebo nie, lebo ak my tu máme prvé čítanie v septembri, mohli sme ho pekne, luxusne sme ho mohli prejsť v septembri. Na túto schôdzu bude nalepená ďalšia októbrová schôdza. V októbri o mesiac sme mohli mať normálne luxusne riadnym, poctivým legislatívnym procesom schválený zákon. Nemuseli sme to robiť na hulváta cez SLK. Naozaj sme to nemuseli. A nepresvedčíš ma o tom, že by to malo byť inak.
Moje EKG za posledné dva dni musí byť naozaj luxusné tiež. Takže ukončujem, ďakujem za pozornosť, dovidenia, dobrú noc.

Dobre, ďakujeme.

A keď nie, tak o piatej.

...ja som to už spomínala, teda má konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. Hlavne sú to teda tie zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neverených alebo kontaminovaných zdrojov. Environmentálne škody, keď splašky z domácnosti končia v potokoch, riekach a pôde a naozaj je to potom jeden, jeden kolobeh, pretože aj u nás znova poviem, že nemusíme ísť nikdy ďaleko, lebo my už dávame toľko chémie. Máme vlastný vodovod ako obec, ale už dávame toľko chémie do vody, že už naozaj, že aj my sme prestali piť aj tú vodu z vodovodu. Takisto rozvoj kritickej infraštruktúry predstavuje aj zastavený rozvoj našich obcí, lebo bez vody a kanalizácie nepríde ani podnikateľ, nepríde ani developer a nepríde ani mladá rodina a naozaj, že v dnešnej dobe, sa už ľudia pýtajú, že či tam, a často to teda býva, ja som tu už hovorila taký taký príbeh, že moja známa kupovala v Rakúsku, tuto neďaleko dom a pýtala sa realitnej maklérky, že či je vôbec dom pripojený na vodovod a kanalizáciu a tá sa na ňu pozerala, že až sa zasmiala, že či to myslí vážne. No ale u nás je to realita, že či je dom pripojený na vodovod a kanalizáciu a samozrejme, spoločenská nespravodlivosť. Častokrát teda obyvatelia veľkých miest platia za kvalitné služby, zatiaľ čo tisíce ľudí na vidieku žijú vo fyzickej a infraštruktúrnej biede a samozrejme týka sa to dneska aj mnohých veľkých miest, keďže sú aj nové časti aj, však aj Bratislava má časti, ktoré nie sú skanalizované alebo sú to mnohé, mnohé časti aj v blízkosti alebo väčšie obce v blízkosti veľkých miest. Čiže takisto netýka sa táto téma len oblasti na vidieku. My v Progresívnom Slovensku naozaj odmietame predstavu, že existujú prvotriedni občania, ktorým tečie voda z kohútika, funguje kanalizácia a druhotriedni občania, ktorí sa musia starať o vodu, žumpy a baktérie v pôde. Nerovnosť v prístupe k základnej infraštruktúre je sociálnou nerovnosťou a zároveň brzdou rozvoja našich regiónov. A teraz pár slov k aktuálnemu vedeniu rezortu životného prostredia. Ja som to už spomínala, že pán minister prišiel teda do úradu s množstvom sľubov, hovoril, že teda bude bojovať proti byrokracii, že pomôže vidieku, že urýchli eurofondové investície. A realita takmer po dvoch rokoch. Po prvé, chýba systémová vízia. Ministerstvo pod vedením pána ministra Tarabu nepredstavilo žiadnu ucelenú stratégiu obnovy vodovodov a kanalizácií. Bolo síce komunikované, že v marci bude predstavený ďalší nejaký strategický dokument k budovaniu, ten teda, že sme žiaľ nevideli, ale naozaj, že chcelo by to už seriózny prístup, ktorý teda žiaľ vidíme, že nie je, lebo aj teraz to dokazuje aj táto situácia, že ja by som chcela vedieť, že s koľkými ľuďmi v tejto téme sa pán minister za tie dva roky stretol a čo čo vlastne vyriešil, keď tu vidíme aj teraz takú polovičnú robotu ohľadom tohto zákona. Neexistuje mapa potrieb, jasná priorizácia ani plán financovania. Slovensko potrebuje jasne vedieť, kde sú najväčšie biele miesta a ako ich v nasledujúcich 10 rokoch pokryjeme. Aj riešenie tohto zákona sprevádzalo teda na začiatku vaše spochybňovanie a zosmiešňovanie ako NKÚ, tak aj nás. Po druhé, teda kolabuje čerpanie peňazí. Slovensko má k dispozícii stovky miliónov, no ich čerpanie viazne. Projekty sa zasekávajú na povoľovacích procesoch, nie sú pripravené kvalitné žiadosti, miestne samosprávy sú ponechané napospas s ministerstvo, ja teda som nepočula naozaj žiadne riešenia. Po tretie, ignoruje sa hlas samospráv. Starostovia a starostky po celom Slovensku volajú po lepšej koordinácii, po technickej pomoci, po flexibilite pri spolufinancovaní projektov. Pán minister Taraba, vy im neponúkate nič. Len formalizmus, prehadzovanie kompetencií a mediálne výstupy bez obsahu. Po štvrté, preferujete mediálny populizmus pred odbornou prácou. Namiesto systematickej práce sa venujete kultúrnym vojnám, zakazovaniu dúh alebo rušeniu environmentálnych organizácií. Čo môžeme a musíme urobiť ako politici? Áno, nestačí kritizovať, to súhlasím. Musíme ukázať, čo vieme ako zodpovední politici ponúknuť. To sú konkrétne návrhy, ktoré by mala vláda okamžite riešiť. Ja chcem zároveň aj povedať, že my sme s kolegom predložili aktuálne aj uznesenie, čo sa týka problému vývozov z žúmp a čistiarní odpadových vôd, lebo naozaj, že vnímame to veľmi, dostávame veľa podnetov v týchto témach a treba tú situáciu riešiť a v kontexte aj nákladov, ktoré na rodiny teda táto Ficova drahota dotlačila, tak dneska jednu rodinu, ktorá nie je pripojená na kanalizáciu a poctivo teda odvádza alebo teda využíva odvoz týchto odpadových vôd cez teda fekálne vozidlo do čistiarne, tak stojí takúto rodinu náklady ročne od 500 do 1 000 eur, čiže to je naozaj obrovská záťaž a my máme viacej príkladov po Slovensku, kde tie rodiny žiadajú, aby sa toto riešilo, že to je proste v dnešných časoch neúnosné, aby znášali len kvôli tomu, že vláda Roberta Fica najmä, si nesplnila svoju domácu úlohu a nedobudovala kanalizačnú sieť tak, ako to vyžadovala aj Európska únia. Dôležité je teda podľa nás vypracovať naozaj strategický plán budovania a obnovy, ale ktorý bude stáť na technickom zhodnotení, na tých možnostiach a kde bude konkrétne zadefinované akým spôsobom sa idú riešiť tie problémy v konkrétnych oblastiach na Slovensku, lebo máme tu, ako som už spomínala množstvo takých absurdít, ako bol ten Rohov alebo napríklad Domaniža. Tam v okolí obce majú položené siete a nevedia sa pripojiť na čističkám, pretože tá nemá kapacitu a už štyri, päť rokov siete sú v zemi položené kanalizačné a proste situáciu, prečo sa tieto veci naozaj neriešia. To, čo je dôležité, samozrejme je zjednodušovať povoľovanie a financovanie projektov. Samosprávy potrebujú menej byrokracie, viac predpripravených typových projektov a technickú pomoc pri vypracovaní žiadostí. Štát musí pomáhať, nie trestať. V envirofonde sú zdroje, ktoré by sa mohli využiť aj na danú oblasť a zaviesť, samozrejme, transparentný mechanizmus spolufinancovania, zvýšiť verejný tlak, aj informovanosť. Treba o tejto téme viac hovoriť., čiže my tie rúry nevidíme v tej zemi, ono človek si to uvedomí, až keď vám odstaví obec na pol dňa vodu a zrazu zistia ľudia, že aké to je, keď im z toho kohútika voda netečie, čiže treba s ľuďmi hovoriť, aká je tá situácia a najmä s tými teda, kde tie siete v dnešnej dobe chýbajú, že ako chce štát riešiť tu tieto dopady, ktoré to na nich má. Ja už asi nestihnem všetko, tak ešte sa po prípadne prihlásim do ústnej, ďakujem.

(Reakcie z pléna.) Áno, áno. (Rečníčka sa za rečníckym pultom zapájaním elektrotechniky pripravuje na svoje vystúpenie.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím technikov, aby ste vrátili čas, ešte nezačalo vystúpenie, dobre?

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, mne sa to ináč tak páči, že teraz teda tu otvoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu problém s tým pozmeňovacím návrhom a zrazu tu teda prebieha k tomu veľká diskusia a ja sa pýtam, že čo ste robili dva roky a čo ste robili odvtedy, ako Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na tieto problémy, ktoré sa vo vodárenstve dejú.
Ja si myslím, že aj stav vo vodárenstve je opäť raz obrazom toho, ako Robert Fico pristupoval k tejto krajine, tak ako to vidíme pri rozpadajúcich sa mostoch, tak ako to vidíme pri rozpadajúcich sa nemocniciach, tak ako to vidíme pri železniciach a v mnohých iných oblastiach na Slovensku, že kam sa človek pozrie, tam vidí obrovské problémy, pretože ste nemalí víziu, nemali ste priority a rovnako to dopadlo aj s vodárenstvom. Pretože tá téma tu mala byť oveľa oveľa skôr na stole. A dnes vieme, že tá situácia na Slovensku v roku 2025 je naozaj alarmujúca. Máme investičný dlh na úrovni 10 mld. eur. A ja sa pýtam, akým spôsobom, alebo kto z vás, aj kto tu sedíte, alebo aj kto tu nesedí a rieši túto tému, akým spôsobom chcete toto napraviť a aké sú vaše riešenia. Pán minister vstupoval pred voľbami do kampane, že jednou z jeho priorít budú kanalizácie. A ja sa pýtam, prečo sa tej téme viac nevenoval? Prečo dneska tu máme síce konečne na stole návrh zákona, novelu k vodovodom a kanalizáciám, ale tá nerieši dostatočne problémy, ktoré dneska v tomto segmente máme. Michal povedal mnohé veci, ktoré sa nám teda dejú, odkedy sme sa tejto otázke začali venovať. My sme spoločne už pár rokov sa venujeme dostupnosti pitnej vody, máme na to aj web, takže ľudia, keď si chcú pozrieť, alebo aj vy www.vodaprevsetkych.sk, kde naozaj pravidelne informujeme o všetkých aktivitách, ktoré v tejto oblasti robíme. A popritom teda sme sa dostali aj k tomuto problému vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti na základe tých správ od Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré takisto pristáli aj vám určite v mailových schránkach. My dokonca sme upozorňovali na to, že táto správa nebola ani len prerokovaná a predložená na výbore. Včera sme sa tu bavili, alebo predvčerom, o rokovacom poriadku. Ale my by sme v prvom rade mali dbať na to, aby sa vôbec dodržiavali tie pravidlá, ktoré už dneska v tom rokovacom poriadku sú. Mnohé správy sa ani len nedostávajú na výbory, ktoré sú naozaj že dôležité. Ja sa naozaj pýtam, že čo robíte vôbec? Že prečo na toto neapelujete? Vy máte moc, chceli ste vládnuť, máte moc v rukách, tak prosím vás, snažte sa tieto veci riešiť. A obzvlášť téma kritickej infraštruktúry je naozaj téma, ktorou by sme sa tu mali veľmi seriózne zaoberať. Pretože týka sa to každého jedného človeka na Slovensku. A mnohí ľudia ešte v roku 2025, je ich cez pol milióna, nemajú prístup k pitnej vode. Michal ešte bude hovoriť vo svojej ústnej rozprave viac, čo sa týka toho problému, alebo toho samotného návrhu zákona.
Ja by som sa chcela ešte venovať teda viac možno takej situačnej analýze toho stavu. A teda viem, že prevádzkovateľmi verejných vodovodov a verejných kanalizácií sú vodárenské spoločnosti, teda tie boli aj predmetom viacerých kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, z ktorých mali teda vychádzať aj zmeny, ako som už povedala, prerokovávaného zákona. To, či sa tak ide udiať a v čom vidíme my problém, už teda zhodnotil aj Michal a pozmeňujúcim návrhom my reflektujeme aj na nedostatky, ktoré sme v predloženom návrhu našli. Ja by som sa teda chcela viac venovať tej situačnej analýze v oblasti našej kritickej infraštruktúry. Nejde len o technickú tému, hovoríme tu o zdraví obyvateľov, o živote na vidieku, o ochrane životného prostredia a o schopnosti štátu zabezpečiť základné verejné služby pre svojich obyvateľov v 21. storočí.
Na úvod položím jednoduchú otázku. Ako je možné, že v roku 2025 máme na Slovensku obce, kde ľudia stále nemajú prístup k pitnej vode z verejného vodovodu? A ako je možné, že v roku 2025 hovoríme o žumpách a nedostatočnom čistení odpadových vôd v stovkách obcí? Odpoveď je bolestne jasná. Systém dlhodobo zlyháva. Ak aktuálne ministerstvo pod vedení a aktuálne ministerstvo pod vedení pána ministra Tarabu rovnako nepredložilo žiadny strategický plán, kde by sa riešili kľúčové problémy, ktoré tu dnes máme vo vodárenstve a so stavom vodovodov a kanalizácií. Pán minister častokrát, aj teda mal nejaké iné investičné zámery, čo sa týka budovania vodovodov a kanalizácií, ale naozaj boli to také ad hoc veci, ktoré kde niekde pustil, teda peniaze, ale máme tu naozaj že mnohé obce, ktoré ja poviem príklad, obce Rohov na Záhorí, ale týka sa to mnohých obcí, ktoré sme precestovali, kde 200 metrov pred hranicou obce je zablendovaný vodovod už asi 7 rokov. Táto obec každý rok žiada v envirofonde peniaze na dobudovanie. Tí ľudia sú tam totálne nešťastní. Tam v lete, keď idete, že nemajú v studniach vodu, tak naozaj tam sa ľudia rozhodujú a my sme už to tu hovorili veľakrát, či si večer spláchnu záchod alebo sa osprchujú. Ja sa pýtam, že kto z vás by chcel žiť v takýchto podmienkach. Páni poslanci zo SMER-u, kde ste boli, mnohí z vás tu sedeli aj predchádzajúce volebné obdobia. Kľudne si tam tak čučkáte stále, ale treba robiť. Treba robiť niečo v tých témach. Ja to vidím aj na tom výbore. Však za dva roky, ja som nová poslankyňa, ale ja som bola normálne, že som žasla, že to je, tie výbory sú len štatisti, ktorí tam nejakým spôsobom nutne len pretečie, čo je treba a to je konec. Tam sa vôbec nerozpráva o dôležitých veciach. A my, keď aj niečo otvoríme a chceme sa o tom rozprávať, tak proste nezáujem. Všetko sa hádže rýchlo zo stola, alebo odídete, alebo neotvoríte ani tie výbory. A tak to tu fungujeme dva roky. A ja neviem, či sa vám to páči, ale už by ste konečne naozaj sa mali nejako voči tomu postaviť a obzvlášť, keď tu máme teda aj návrh toho rokovacieho poriadku. Tak povedzte, čo by malo fungovať teda inak a lepšie, keď neviete dodržiavať ani to, čo tam je teraz.
Dovoľte mi teda ešte sa vrátiť aj k nejakým tým štatistikám, o ktorých som tu aj o viacerých hovorila. Čiže prístup k verejnému vodovodu má dneska na Slovensku približne 90 % obyvateľov. To znie síce dobre, ale teda stále tých 10 % z 5,5 mil. je približne tých 500-tis. obyvateľov bez pripojenia na kvalitný zdroj pitnej vody. K verejnej kanalizácii je teda ešte menej ľudí pripojených. Tam je to okolo 70 % a je to 1,5 mil. obyvateľov na Slovensku stále nemá prístup ku kanalizácii, napriek tomu, že sme sa k tomu zaviazali, že väčšina obyvateľstva už mala byť odkanalizovaná. Dneska, keď si pozriete správy, tak nie je týždňa, aby ste nevideli reportáž, kde je, kde ľudia majú problém s tým, že rieky zapáchajú, lebo sa splašky púšťajú do našich riek, kde sa vypúšťajú fekálne vozidlá. Namiesto čistiarní sa vypúšťajú do našich polí, pretože dneska je stav čistiarní odpadových vôd, to je ďalšia obrovská téma, je alarmujúci. Tu sa hasil jeden problém prednedávnom v Šamoríne, ale to je smietka oproti tomu, aké problémy máme na Slovensku.
Veľké rozdiely sú naozaj, že tieto problémy sú od západu a na východ. Mne často ľudia píšu. Keď s kolegom komunikovali sme túto tému, tak každý vždy píše pod naše statusy, že to je problém marginalizovaných komunít, čo sa týka vody. Ale naozaj že tieto problémy majú ľudia od západu na východ, od severu na juh, to sa dotýka rôznych častí Slovenska. Najhoršie to je však, samozrejme, v okresoch ako Gelnica, Rimavská Sobota, Poltár, Sobrance alebo Medzilaborce. Ďalší dôležitý fakt je ten, že existujúce siete sú naozaj roky staré. Ja vám poviem príklad z našej obce. My napr. máme ešte vodovod, ktorý je z azbestových rúr. Naša obec, ja si neviem predstaviť situáciu, že kedy my v týchto podmienkach, v akých na Slovensku fungujeme, dokážeme ako samospráva vymeniť tento vodovod, tieto siete. A nechcem ani vedieť radšej, aké dopady to má na naše zdravie. A toto sú témy, ktoré by sme tu mali riešiť. Ako sú aj schopné vôbec samosprávy, je to síce iná téma, ktorej sa venujem, ale aj to by sme mali riešiť, ako sú naše samosprávy vôbec silné a schopné. A po tejto konsolidácii už asi môžme zabudnúť na všetko v malých obciach, čo sa týka investícií, lebo už nebudú mať absolútne. Pokiaľ nemá obec príjmy z nejakých že nemá priemyselný park, alebo nejakého silného, teda nejaké silnejšie príjmy okrem tých, ktoré dostáva zo štátu, tak naozaj nedokáže urobiť dneska ani 100 metrov z vlastných peňazí, ani cesty. ani chodníka. ani ničoho. Keby tu neni sú európske zdroje , tak proste obce menšie alebo aj väčšie neurobia jednoducho nič.
Tento stav a ja som to už spomínala, teda má konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. Hlavne sú to teda tie zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neoverených alebo kontaminovaných zdrojov...
=====

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Grendel, toto bola len nanostotina z toho všetkého, z toho celého príbehu s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou. Akože ja raz napíšem knihu. A len tak chlapcom, ktorí teraz určite pozerajú túto diskusiu, keby ste mi opäť chceli poslať niekoho pred barák kempovať, tak ja mám už zvýšenú ochranu, hej? Akože kašlite na to. Fakt ušetrite energiu.
Jožo, upozornil na tieto praktiky jednak Najvyšší kontrolný úrad, ktorý dával aj podnety, prebehol dokonca aj pracovný stôl s Generálnou prokuratúrou a s inými inštitúciami, ale to je asi povedzme že beh na dlhé trate. Toto, čo sa deje, to sa deje tu a teraz. Podľa mňa a mohli sme dať takú akože všeobecnú zhodu teraz prierezom tohto parlamentu, že strihnime si obštrukciu, hej, dajme to cez jedenástu, aby sa o jedenástej o tom nehlasovalo, lebo toto je za hranicou vlastizrady podľa mňa, čo tu chcú spraviť s týmto pozmeňujúcim návrhom. Peter Kalivoda je spolupáchateľ. A ja ve... nekrúť tou hlavou! Ty si to predložil, kamarát. Ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, skúste byť osobný, dobre?

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Akože som osobný.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Nie, nie. Ja ešte raz hovorím, ste osobný, tykáte mu. Keď si tykáte, je to v poriadku, ale prestaňte byť osobný.

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Beriete mi z času.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Áno, beriem vám z času, lebo vás na to upozorňujem. Nech sa páči.

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Tridsať sekúnd navyše prosím. Ďakujem.
Jediné, čo môže teraz nastať, je, že po prvé pán minister Taraba, ktorý musel súhlasiť podľa koaličnej zmluvy, aby tento pozmeňujúci návrh bol predložený, buď bol tiež uvedený do omylu a súhlasil s niečím a nevie, nevie s čím, práve preto tam teraz prebieha tá diskusia, a môže ten návrh zablokovať, môže tento návrh celý stiahnuť a môžeme jednoducho tomu zabrániť.

Viete, pán poslanec, ja celkom nerozumiem, že ako máte pocit, že táto toxická úprava, ktorá umožní divokú výstavbu v našich najcennejších územiach, v našich národných parkoch, ako má táto pomôcť turizmu. Lebo keď sa pozrieme na tie skutočné dôvody a pán minister, on to v konečnom dôsledku aj spomínal, porovnával nás s Poľskom, tak keď sa napríklad pozrieme na tú situáciu, ktorá bola túto sezónu, toto leto, tak my máme tú informáciu od podnikateľov v turizme, že veľmi chýbali a bolo cítiť, že neprišli českí turisti. A oni uvádzajú v skutočnosti tie dôvody, že je to jednak cena, pretože vďaka konsolidácii tu máme drahotu, po novom tu budeme mať aj chudobu. Jednoducho českí turisti, ktorí naozaj tvoria veľkú časť zárobkov v turizme, tak neprichádzajú kvôli cenám. A druhý dôvod, ktorý uvádzajú, je, že neprichádzajú kvôli politike, neprichádzajú kvôli vašej vláde. A ja som presvedčená, že ak táto novela prejde, tak k tým dôvodom sa pridá aj divoká výstavba v našich národných parkoch, pretože nikto nechce chodiť do stavenísk, nikto nechce, však ľudia sa nechodia pozerať na výhľady na hotely, ľudia sa chodia pozerať na výhľad na Tatry, na Kriváň, chodia sa pozerať na Chopok, nechcú vidieť zástavbu. Takže ja som presvedčená, že táto novela bude ďalším klincom do rakvy nášho cestovného ruchu. Sú to, je to Ficova drahota, je to politika vašej vlády a teraz to bude aj Tarabova novela.