Ďakujem vám, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, hŕstka kolegýň, jeden kolega, milá verejnosť, ja mám také déja vu, že sa rok s rokom stretol a ja idem rozprávať o tom istom nie preto, že by som o inom rozprávať nevedel, ale preto, že o tom istom rozprávať musím.
Máme tu totižto tretie dejstvo konsolidačného kabaretu a mne sa tak núti povedať, že toto už vlastne nie je ani politika, že toto už je taká trochu paródia na štát. Alebo inak. Toto nie je konsolidácia, ale je to konso-likvidácia. Lebo oproti minulým rokom táto vláda sa rozhodla, že ide míňať peniaze, ktoré nemáme a nieže nemáme, nemali sme ich ani pred dvomi rokmi, nemali sme ich ani minulý rok, ale teraz je tam taký malý pseudokreatívny zvrat, že na helikoptérové rozhadzovanie peňazí chce štvrtý kabinet Roberta Fica cez energopomoc používať envirofondy. Tie envirofondy, ktoré sama inak efektívne nevie vyčerpať, lebo je nemožná. A tá krutá pravda je, že táto vláda chce v plynových kotloch spaľovať envirofondy, európske peniaze, za ktoré sme mohli budovať napríklad vodovody a kanalizácie. Tie vodovody a tie kanalizácie, ktoré Robert Fico sľuboval dobudovať už do roku 2015 a stále dobudované nie sú.
Veď my to s kolegyňou Janou Hanuliakovou opakujeme pomerne často v tomto pléne, že aj desať rokov po tom, čo bol ten šľachetný plán, že budú dobudované vodovody a kanalizácie, tak stále pol milióna ľudí na Slovensku žije v obciach, kde ten vodovod dobudovaný nemajú, prípadne tam majú taký jeden luxusný suchovod, na ktorý sa pozerajú, a to je všetko. Jeden a pol milióna ľudí žije v obciach bez dobudovanej kanalizácie. A máme tam ešte takú koncovku, lebo veď súčasťou tohto vládneho kabinetu je teda aj vicepremiér Tomáš Taraba, ktorý teda kampaňoval s medveďmi a potom zrazu zistil, že musí aj niečo robiť, tak začal rozprávať o vodovodoch a kanalizáciách, len tým, že to sa stáva, keď človek ide nepripravený na akýkoľvek rezort, v jeho prípade na envirezort, že narazil na realitu a my sledujeme taký náročný proces Tomáša Tarabu, kde rozpráva o tom, že tu dá nejaké peniaze na vodovod a kanalizáciu, tam dá vodovod a kanalizáciu, no ale doteraz mu chýbajú koncovky. A neponaučil sa ani z toho, resp. nenačítal, lebo možno tie procesy nepozná, že v decembri minulého roka Slovenská republika dostala infringement od Európskej komisie, ktorá nás upozorňuje na to, že nedostatočne čistíme odpadové komunálne vody. A keby Tomáš Taraba išiel na ten rezort pripravený, tak by vedel, že okrem vodovodu a kanalizácií musí počítať aj s čistiarňami odpadových vôd. Ale ak si dáte akokoľvek z ktorého konca do programového vyhlásenia vlády slovné spojenie čistiarne odpadových vôd, tak ich tam nájdete presne nula-krát.
Ďalšia ukážka toho, čo by sme mohli mať, keby sme boli dobrí hospodári, tak ide táto vláda, opäť raz spomínam, spaľovať v plynových kotloch eurofondy, za ktoré sme napríklad mohli opravovať mosty a železnice. A netvárme sa, že tak ako pri vodovodoch a kanalizáciách nemáme problém, takže pri vodo... teda pri mostoch a železniciach nemáme problém, je čo opravovať. Máme viac ako dvetisíc mostov v kritickom alebo havarijnom stave. O železniciach to ani nehovorím, lebo ak som začal tým, že to je paródia na štát, tak železnice sú paródia na aktivitu. Veď si len spomeňme napríklad na úsek Senec - Bernolákovo, kde bola v istom čase obmedzená prevádzka na 10 km/h. Alebo nie je to tak dávno, čo do hlavnej stanice v hlavnom meste Slovenskej republiky sa smerom z Českej republiky tiež vchádzalo rýchlosťou 10 km/h. To je aká kapitálna hanba, aká vizitka tejto republiky? Ale celkovo, hej, najrýchlejšie trate pre európske vlaky, elektrifikované pochopiteľne, lebo veď žijú niektoré krajiny aj v 21. storočí aj fakticky, 300 až 350 km/h, slovenské maximum 160. Ale pozor! To platí iba pre koridor č. 1, hej? Väčšina slovenských železničných tratí má povolenú rýchlosť 80 až 120 km/h, pričom na regionálnych a na vedľajších tratiach často je to len 50 až 80. Ja do Bratislavy cestujem regionálkou po jednokoľajke, ktorá ešte nie je ani elektrifikovaná, a chodí tam krásny diesel. Wow!
Spomínajúc teda fosílne palivá, tak sa vrátim k tým plynovým kotlom, pretože ešte jeden bod chcem pripomenúť. Opäť raz vláda Robert Fica ide v plynových kotloch páliť eurofondy, európske peniaze, za ktoré sme mohli zatepľovať školy, nemocnice, rôzne verejné budovy vrátane tejto, lebo táto má energetickú hodnotu, to ani nechcite vedieť, ale, samozrejme, to najdôležitejšie, mohli sme masívne, podotýkam, masívne zatepľovať a obnovovať rodinné domy. Ale nie, táto vláda vypla zelenú domácnostiam, lebo to je super nápad. Ironicky, hej? Super nápad všade, okrem Bratislavského samosprávneho kraja, vidí predsa niekto na tom ministerstve hospodárstva alebo na Úrade vlády, že záujem o tie dotácie predsa je eminentný, že keď je vyčerpaný v nanosekunde rozpočet, že záujem o tie dotácie asi je, nie? Keď sa to rýchlo vyrezervuje, tie peniaze, že ľudia si chcú modernizovať svoje vykurovacie jednotky, že ľudia o to majú záujem. A táto vláda sa na to pozerá, ako všetky peniaze v tom programe sú rezervované a namiesto toho, aby tam naliali ďalšie milióny a milióny, tak len akože dvíha ruky, veď počkajte si, niekedy na budúce možno hádam, ak to stihnem ešte v tomto volebnom období. A pritom netvárme sa, že nie je z čoho tam naliať tie milióny. Minimálne v envirofonde sú miliardy eur, ktoré môžu, môže táto vláda okamžite použiť, alokovať na zelenú domácnostiam, ale nielen na zelenú domácnostiam. Namiesto toho vidíme, ako Tomáš Taraba, spomínaný, dotuje z envirofondu znečisťovateľov a absolútne ide proti základnému princípu znečisťovateľ platí. To je mantra envirofondu. Celé naopak.
Spomínajúc zelenú domácnostiam, tak práve zelená domácnostiam tento program je jedným, nehovorím, že tým jediným, ale jedným z mnohých nástrojov skutočnej adresnej pomoci s cenami energií. Nie to bájne helikoptérové rozhadzovanie peňazí a nie tak, ako to robí táto vláda. Táto vláda to opäť s touto konsolidáciou chce urobiť plošne, takmer pre všetkých, no a výsledok bude, samozrejme, žalostný, pretože krajina sa ešte viacej zadlží, minieme európske peniaze, ktoré sme mohli minúť na čokoľvek iné, sofistikované a dlhodobo udržateľné, a tí, ktorí skutočne tú pomoc potrebujú, tak tí budú naďalej balansovať na hrane, alebo sa vplyvom zničujúcich politík pseudosociálno-demokratickej vlády cez tú, cez tú hranu, cez ten balans prekopnú do energetickej chudoby.
Spomínajúc energetickú chudobu, lebo však tvárime sa, že ju riešime už tri roky, hej, ministerka Saková tri roky sa tvári, že rieši energetickú chudobu, tak si zoberme teda čerstvé dáta, aby sme mali aktualizačný moment. Podľa analýz odbornej verejnosti, ktorá sa profesne a naozaj hĺbkovo metodicky venuje problematike energetickej chudoby, konkrétne je to organizácia CEPA, ktorá uvádza vo svojej najnovšej správe, dáva vysvedčenie tomuto vládnemu kabinetu: zhruba 4 miliardy eur vlády Roberta Fica od roku 2022 premrhali plošnou helikoptérovou pomocou a za túto sumu už dnes, keby to robili efektívne, 37 % domácností všetkých slovenských domov by mohlo mať nižšie účty za kúrenie. Tridsať sedem percent Slovenska mohlo mať vymenené okná, dvere, zateplené stropy a tým pádom každý mesiac nižšie účty za energie. Každý jeden mesiac. A dlhodobo. Dlhodobo udržateľné. Nie kým sa niekto nerozhodne, že teraz to stopneme, raz to vymeníte, raz to inovujete a máte to, kým to vydrží, hej? Tá, tá udržateľnosť je dlhodobá, nie je to len otázka niekoľkých mesiacov či rokov. Ale to nie je našou realitou.
No nie je to našou realitou preto, že táto vláda namiesto investícií rozdala peniaze aj tam, kde peniaze nemusela rozdávať, veď to nemusíme si spomínať, že ten prvý a druhý rok pseudokonsolidácie sa tu vykurovali bazény bohatých ľudí, garáže na vozové parky, kde bolo také lambo a hocičo iné. No a teraz, teraz sa síce tvária, že dáme to len 90 % domácností, čo je teda absolútny paradox a absolútna hanba, ak sociálno-demokratická vláda po štrnástich rokoch, teda konkrétne "sociálno-demokratický" premiér po štrnástich rokoch svojich vlád povie, že deväťdesiatim percentám domácností potrebuje pomôcť, tak asi robíš niečo zle, kamarát, hej, že asi ti niečo nevychádza.
No a teraz ďalší smutný príbeh, ďalšia skladačka a ďalšie puzzle, vláda ide rozhajdákať ďalších ohlásených 435 miliónov a teda, ako som spomínal, zadotovať 90 % slovenských domácností. Prečo? Už som ju spomínal. Ministerka Saková tri roky vymýšľa vzorec, ako vypočítať energetickú chudobu, lebo asi je to raketová veda. Pred dvomi rokmi som jej hovoril, že ale veď ten vzorec už existuje. Ne-ne-ne, ne, my to spravíme po svojom. My to vieme, my to urobíme po svojom, my to urobíme najlepšie, ako sa dá, hej, že všetci vedci sveta sú nepodstatní, veď akože, veď to je tejto vlády, nie? Tohto vládneho kabinetu. My to vymyslíme najlepšie. Hovoril som jej pred rokom, že no už sme takmer tam. Už sme takýto kúštik od toho, aby sme ten vzorec mali. No nie, ešte stále vymýšľajú koleso, pretože po troch rokoch ten vzorec očividne ešte neexistuje a pritom, toť, s kolegyňou Bea Jurík sme už opakovane niekoľkokrát predkladali návrh na, návrh zákona o energetickej, adresnej energetickej pomoci, tam bola aj definícia, aj ten vzorec. A keby už teda, že opozícii neveríme, veď dobre, to je vaša voľba, že nechcete uprednostňovať ako politici tie najlepšie možné nápady a návrhy a že nechcete o nich viesť akademickú debatu, tak sa obráťte na tých spomínaných akademikov.
Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied ten vzorec má a má ho už niekoľko rokov. Mal ho dokonca aj vtedy, keď táto vláda preberala poverovací dekrét, lebo Slovenská akadémia vied energetickú chudobu ako problematiku, ako fenomén Slovenskej republiky študuje dlhoročne, špeciálne chcem vzdať hold a pozdraviť týmto Dušku Dokupilovú. A SAV hovorí jasne, energeticky chudobných domácností na Slovensku je 18 %, nie 90. Osemnásť percent. Čiže rozdiel medzi tým, čo treba a tým, čo robí táto vláda, je, to sa nedá ani nazvať, že obrovský. Je priep...
=====
