Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za tvoj príspevok, pani poslankyňa Jaurová.
Ty si hovorila v tom svojom príspevku vo vystúpení o tom, že vládna koalícia častokrát skúša kam až môže zájsť a že toho sme svedkami aj v tomto prípade. Úplne súhlasím a navyše niekedy sa zdá, že tomu proste pridávajú aj tú pachuť takej pomstychtivosti, ktorá je sprevádzaná aj takou zbabelosťou, čo sme si už povedali, že ako to prebiehalo napríklad na včerajšom ústavnoprávnom výbore, a takou zákernosťou. A to sú proste vlastnosti, ktoré nie sú úplne predurčené na úspešné riadenie tejto krajiny. A zrkadlila si to aj na tom príklade rušenia RTVS.
Ja sledujem aj na tejto schôdzi a budem veľmi pečlivo sledovať tú legislatívu, ktorá sa týka samospráv. A tam je to rovnako tak veľmi veľkou legislatívnou katastrofou alebo tam je to veľkou legislatívnou katastrofou, lebo keď si pozrieme ten výpočet tých legislatívnych návrhov, ktoré sa týkajú konkrétne samosprávneho sektora na túto schôdzu, tak či už sú to Lučanského a Dankove novely, týkajúce sa štátnych symbolov o tých vlajkách na tých štátnych budovách, a či už, či už je to SNS-ácky návrh, ktorý sa týka Obecnej polícii, ktorý je v úplnom rozpore s tým zákonom alebo s tou novelou o obecnej polícii, ktorú sem má priniesť na jar ministerstvo vnútra, a navyše ešte prelamovanie prezidentovho veta, ktoré sa týka Huliakovho hazardu, že to sú také skvosty, ktoré sem prichádzajú, že, že človek naozaj niekedy nevie, či sa má smiať alebo plakať. No, bohužiaľ, plakať asi v tomto prípade, ale teda rozhodne to nenecháme ani v tomto prípade tak.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zora, som veľmi rada, že si aj takto neskoro večer dala takúto fresh speech, lebo veľmi ma to pobavilo, keď si chcela premenovať tento úrad na Zachráňme korupciu alebo Úrad na ochranu korupcie, pretože keby toto sem priniesli, tak to im normálne uverím, že to tak myslia.
A aj tú analógiu, ktorú si dala k RTVS, tak tá bola naozaj že úplne super trefná vo všetkých bodoch a ukazuje nám úplne rovnaké babráctvo, aké tu predviedli vtedy v lete, keď rušili tú telku a bolo to babráctvo celého legislatívneho procesu, to, akým sem priniesli najprv SNS-áci ten trápny poslanecký návrh, potom ako si to vláda celé osvojila a cieľ bol rovnaký ako tu - zbaviť sa riaditeľa a tu je to zbaviť sa predsedníčky. Lenže toto oni nemôžu dať do dôvodovej správy.
Presne si trafila aj to oslabenie verejnoprávnosti, čo v tomto prípade je oslabenie toho verejného záujmu, prečo my by sme mali chcieť chrániť oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A aj tá osobná pomsta, tak to je naozaj super analógia, pretože tu naozaj ani o nič iné nejde ako o osobnú pomstu a ani toto nemôžu dať do dôvodovej správy.
A potom, samozrejme, ten rozpor s európskym právom čo vidíme aj v tom pozmeňováku z dielne Bartek-Eliáš, ktorým sa snažili teda aspoň trochu vyhovieť Európskej komisii. Ale podľa mňa ju iba klamú nejakým zdaním nezávislosti. A ja budem možno na záver tiež trochu naivná. Trocha sa zľakli Európskej komisie a Európskej prokuratúry, ale možno keď dajú ešte jeden-dva pozmeňováky, tak zrušia všetko, čo tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja pri takom zbežnom pohľade do pléna som troška na rozpakoch, lebo, zdravím, kolegovia (rečníčka zakývala smerom ku koaličným poslancom), lebo som si myslela, že tých 78 poslancov koalície, ktorí dnes hlasovali za rokovanie do polnoci, že tu aj do polnoci budú sedieť. Ja stále som takáto naivná. Ale ja som len pár sekúnd dozadu tu narátala dokopy piatich členov výboru pre kultúru a médiá, tak, kolegovia, som na vás hrdá, výbor pre kultúru a médiá je očividne chrbtica slovenského parlamentarizmu, a teda ďakujem aj ostatným kolegom z koalície, je ich tu málo, ale aspoň niektorí.
No čo už teraz vlastne k tomuto všetkému povedať, keď tu už takmer všetko bolo povedané, keď už tento nezmyselný, účelový a protiústavný návrh bol rozobratý na drobné, padlo tu množstvo argumentov, padlo tu veľa pádnych otázok a vlastne veľmi málo alebo takmer žiadne odpovede od tých predkladateľov.
A dnes sme tu mali aj také dramatické zvraty, ja to mám veľmi rada aj z profesionálnych dôvodov, ten pozmeňovací návrh kolegov z HLAS-u, ale teda, bohužiaľ, tá podstata problému, o ktorom sa tu rozprávame, sa tým ešte viacej obnažila. A ja som tú debatu počúvala celých tých šesť dní a, bohužiaľ, teda ako už mnohokrát predtým som nemala úplne pocit, že by sme sa akokoľvek dokázali pochopiť navzájom a že by navrhovatelia a obhajcovia tejto legislatívnej katastrofy dokázali vôbec reálne pochopiť, čo idú urobiť a aké dôsledky to môže mať. Usudzujúc z toho pozmeňujúceho návrhu tak trocha sa zľakli výhrad Európskej komisie, ale zdá sa mi, že nie úplne dostatočne, lebo inak by ten pozmeňovací návrh asi vyzeral inak alebo respektíve namiesto neho by ten zákon stiahli.
No a tak som si teda povedala, že keď nezaberajú tie argumenty a očividne sa nerozumieme, tak možno zaberú názorné príklady, lebo viete, príklady, to je najlepšia forma pedagogiky. A nejde mi o nejaké vzdialené analógie, ale reálne príklady z tohto pléna, príklady, ktoré by boli veľmi podobné tomu, o čom tu dnes rokujeme, pretože tie môžu ukázať, aký by mohol byť výsledok takejto účelovej a revanšistickej legislatívy. Ja teda chcem hovoriť najmä o tom, čo sa už stalo a čo sa deje pri inej legislatíve, aby sme si mohli v živých farbách predstaviť sled udalostí, ktorý bude nasledovať po tom, ak by Národná rada tento zákon schválila.
Ako si iste pamätáte, jednou z prvých vecí, ktoré táto vládna koalícia po prevzatí moci urobila, bolo zrušenie RTVS a založenie STVR. A už v tejto vete je vlastne obsiahnutá analógia úplne jasná s tou situáciou, o ktorej tu hovoríme teraz. Zákon, ktorý máme pred sebou, totižto opäť ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, v skratke ÚOO, a zriaďuje Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v skratke ÚOOTČOPČ. A toto asi bude dosť komplikovaná skratka na používanie, keď to teda zriadite, takže navrhujem takú stručnejšiu skratku, mohlo by sa to volať ÚOK - Úrad na ochranu korupcie. Alebo mám ešte taký poetickejší názov, mohlo by sa to volať že Zachráňme korupciu.
No ale teda vrátim sa k tomu STVR. Ten príbeh zrušenia RTVS a založenia STVR je veľmi podobný tomu, o čom tu rokujeme. A tie analógie sú v každom jednom kroku toho celého procesu, pretože aj v tom prípade išlo o úplne evidentnú snahu, ktorou sa vlastne vláda ani netajila - odstrániť nepohodlné vedenie verejnej inštitúcie a ovládnuť jej fungovanie, ktoré má byť z definície toho, čo tie inštitúcie robia, nezávislé. Aj v prípade verejnoprávnych médií, aj v prípade tohto úradu.
Pozrime sa teda na tie analógie medzi oboma prípadmi, ktoré nám napovedia, ako by mohlo dopadnúť to, o čom tu dnes rokujeme. Tá podobnosť totiž je veľmi výrazná a nie je čisto náhodná. Po prvé, v obidvoch prípadoch vláda nezvládla legislatívny proces. V prípade STVR to bola najprv tá verzia známa pod názvom STaR, ktorá bola neakceptovateľná zrejme aj pre koalíciu. Neskôr prišli s tým STVR, boli tam chybné časti, pozmeňováky, problematické prechodné obdobie. Toho istého sme svedkami aj pri tomto návrhu, kde prvú verziu novely z decembra 2023 vláda stiahla, potom vláda napísala poslanecký návrh poslancovi Bartekovi, nakoniec prišla s SLK vládneho návrhu bez akéhokoľvek zdôvodnenia a to, samozrejme, spochybňujú vlastne všetci, ktorí tomu rozumejú, a dokonca aj podpredseda Národnej rady pán Gašpar. To znamená, že v obidvoch prípadoch vlastne vládna koalícia ako keby skúšala kam až ďaleko môže ísť, ale, bohužiaľ, sa jej nepodarilo napísať legislatívu s elementárnymi štandardami, a to má, samozrejme, nejaké dôsledky. Napríklad že tie dôvodové správy nesedia s tou legislatívou, no a to tu nesedeli od začiatku. Ale po tom pozmeňovacom návrhu, aj keď teda ten sme ešte neschválili, tak možno nám kolegovia zo SMER-u prezradia, či za to budú hlasovať, lebo ešte sa ten pozmeňovák nemusí schváliť, ale vlastne teraz, ak by sme ho schválili, tak tá dôvodová správa už nesedí vôbec.
Druhá skupina veľmi podobných krokov alebo motívov je tá, že teda hlavným zmyslom tej novej inštitúcie, ktorá sa zakladá, je odstránenie vedenia tej starej. V prípade STVR to bol pán Machaj, v prípade Úradu na ochranu oznamovateľov je to predsedníčka, podpredseda úradu. Ale ani v jednom z tých dvoch prípadov to z hľadiska legislatívnych pravidiel, samozrejme, nie je vôbec dostatočný dôvod na takúto legislatívnu zmenu, pretože všetko ostatné, čo je v tých zákonoch, bolo možné urobiť v obidvoch prípadoch novelou zákona, o čom svedčí tretí bod, ďalšia podobnosť, že zákon o novej inštitúcii je viac ako na 90 % rovnaký ako ten o tej starej. V STVR išlo len o to, aby sa oslabila nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie podriadením jej orgánov politickej moci. Pri Úrade na ochranu oznamovateľov ten pôvodný zámer bol oslabiť ochranu oznamovateľov a ovládnuť riadenie úradu.
Štvrtou oblasťou je, že obidve zmeny sú očividne motivované osobnými dôvodmi a pomstou. V prípade STVR sa pán Machala a iní politici, ktorí sa v médiách vyhrážali konkrétnym redaktorom a vedeniu RTVS, tým vlastne ani netajili. V prípade Úradu na ochranu oznamovateľov pán minister vnútra, ktorý proste prehráva súdy, neotvára si schránky a tak celkovo je všetkým na smiech, tak ho za to kritizuje už aj generálny prokurátor. Ale, bohužiaľ, ani toto nie je dôvod na rušenie inštitúcie.
A ten piaty bod, kde vidíme evidentnú podobnosť, je rozpor tej novej legislatívy s právom EÚ, ktorý sa ukazuje už počas prijímania legislatívy. Európska komisia varovala aj v prípade STVR, dokonca komisárka Jourová napísala list, v ktorom hovorí o rozpore s európskymi nariadeniami. Dnes sme teda zažili to, že predkladatelia museli polovicu tejto novely vypustiť po konzultáciách s Európskou komisiou, ale napriek tomu, ako tu už bolo povedané, naďalej ten zákon je v rozpore s európskym právom. A takto by sme mohli pokračovať aj viacerými analógiami. Napríklad že tá legislatíva nebola prediskutovaná s tými dotknutými inštitúciami. O dôvodových správach som už hovorila, ako vyzerajú - neobsahujú žiadne argumenty, žiadne dáta, žiadne reálne podklady. A, samozrejme, v oboch prípadoch to bolo sprevádzané protestami odbornej obce a občianskej spoločnosti. A, áno, zmysel a činnosť týchto dvoch inštitúcií sú odlišné, ale to, čo ich spája, je to, že ide o nezávislé verejné inštitúcie, ktoré môžu naozaj dobre fungovať iba vtedy, ak je čo najviac vylúčené politické zasahovanie do ich činnosti. A to, čo sa tu dnes deje, je rovnako ako v prípade verejnoprávnych médií učebnicovým zasahovaním do nezávislosti tejto inštitúcie.
V zásade nie sú to jediné dva príklady, z ktorých je jasné, že práve takéto inštitúcie tejto vláde veľmi kolú oči a komplikujú život. Ale teraz sa dostávame k tomu podstatnému. K tomu, čo sa stalo po prijatí zákona o STVR a čo sa môže stať aj po prijatí tohto zákona. Pretože aké boli dôsledky prijatia zákona o STVR? No boli na niekoľkých úrovniach. Politické dôsledky boli veľmi priame. Riaditeľ bol odstránený, politické zasahovanie do obsahu vysielania narastá, vidíme to stále, rušia sa relácie, vymieňajú sa moderátori, takisto došlo k očividne politickému ovládnutiu Rady STVR, do ktorej bol vymenovaný dokonca za jej predsedu bývalý hovorca Vladimíra Mečiara, nájdeme tam proruského konšpirátora, nájdeme tam dokonca zamestnanca ministerstva kultúry, no a, samozrejme, tam nájdeme pána Machalu, ktorý už mám pocit, že je tieňový minister takmer všetkého, ktorý teda akože bol podpredseda rady, ale dnes jej dokonca predsedá, pretože pôvodný predseda rady zomrel a oni si nikoho iného tam nezvolili.
Čo sa týka európskych a právnych dôsledkov, tak dôsledkom bola ústavná sťažnosť, o ktorej stále ešte Ústavný súd rozhoduje. Dôsledkom boli protesty z Európskej komisie a dôsledkom bolo to, že dnes Európska komisia vyšetruje rozpor s právom EÚ, pretože v auguste tohto roku začala v plnej miere, začalo platiť nariadenie o slobode médií.
Čo sa týka operatívnych dôsledkov, tak v tom zákone o STVR boli zlé prechodné ustanovenia, na to sme upozorňovali, ale tá realita, toho čo sa dialo, zďaleka prekonala všetky očakávania, pretože osem mesiacov si nevedel parlament zvoliť členov rady. Trvalo desať mesiacov, kým bol zvolený generálny riaditeľ. Za ten čas bol poverený riaditeľ presne takým istým spôsobom, ako sa navrhuje tu, ktorý očividne vysvitlo, že za ten čas popodpisoval všelijaké zmluvy v rozpore so zákonom, čo dnes vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní.
A čo sa týka teda kvalitatívnych dôsledkov, ako sa to odrazilo na tom výkone tej inštitúcie, tak za prvé tri kvartály po zmene RTVS na STVR kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 % na 20,8. A medzi rokmi 2024 a ´25 klesla dôveryhodnosť STVR z 56 % na 45. Proste je to jedno nádherné dobrodružstvo, ako povedal klasik.
Z tohto všetkého vyplýva, že ten príklad STVR je veľmi dobrou ukážkou a varovaním, ako by mohol dopadnúť Úrad na ochranu oznamovateľov alebo teda ten Úrad na ochranu korupcie. Pretože skúsme si podľa tohto príkladu s STVR naevokovať, ako by sa to mohlo stať, hej? Riaditeľka a jej zástupcovia, zástupca bude odstránený, nastanú politické zásahy do činnosti úradu a okamžite, a to, že nastanú, je jasné, lebo preto sa tá legislatíva prijíma a premiér napríklad to aj priznal na tlačovej konferencii. Ochrana obetí trestných činov, čo je tá druhá agenda, ktorá sa tam pridáva, bude na dlhé obdobie nezabezpečená, lebo naozaj chýbajú tie prechodné ustanovenia. Dočasne bude úrad, ale nevieme dokedy, riadiť nominant vládnej koalície. Rozhodovanie úradu bude teda priamo politicky ovplyvňované v tom prechodnom období a neskôr bude ovplyvňované nepriamo. Európska komisia voči nám zaháji konanie pre porušenie európskej legislatívy, ktoré si myslím, že hrozí, aj keby bol prijatý ten pozmeňujúci návrh. Dôsledkom môže byť zastavenie eurofondov, pretože aj kvôli využívaniu eurofondov tento úrad existuje, ale najmä Plánu obnovy, pretože vznik úradu je naň priamo naviazaný.
Ďalšie, čo by sa mohlo stať, koalícia sa nebude vedieť dohodnúť na tom nominantovi alebo na nominantoch, takže prechodné obdobie bude trvať donekonečna. Medzitým, samozrejme, úrad môže zrušiť nejaké konania, ktoré vedie, také, ktoré vláde nevyhovujú a prípadne sa začne nejaké iné, ktoré by vláde vyhovovali. Som tak rozmýšľala, že kto by tak mohol požiadať o ochranu ako oznamovateľ, tak mi napadlo, že taký Daniel Bombic určite by to využil, ale kľudne aj taký pán Tibor Gašpar, si myslím, že by sa mu to hodilo teraz. Dôvera verejnosti v tento úrad klesne tesne nad nulu a ozajstní oznamovatelia nebudú radšej nič oznamovať a korupcia bude teda prekvitať. Podľa mňa je to akože veľmi realistická predpoveď a nie je prvá, ktorá by mi v tomto pléne vyšla, lebo keď si spomenieme na novely zákonov FPU aj STVR a ďalšie, tak pán Michelko by vedel o tom rozprávať, čo všetko som dokázala predvídať.
No takže sa chcem spýtať, že neskúsite sa, kolegovia, poučiť? Lebo nie je hanba robiť chyby, ale hanba je na nich zotrvávať, pretože to vytvára zlý návyk a ten môže viesť k fatálnym dôsledkom. A koniec-koncov pri pohľade na preferencie vládnych strán sa dá povedať, že k tým fatálnym dôsledkom už aj dochádza. Príbeh STVR, ale aj príbeh FPU, novely Trestného zákona, konsolidačných opatrení a mnohých ďalších legislatív, ktoré ste sem priniesli, by vám mohol byť mementom, pretože zrejme to tu nepriznáte a budete sa tváriť, že presne takto ste to chceli, ale všetci dobre vieme a počúvame to v kuloároch, na chodbách a v súkromných rozhovoroch, že nie je tu veľa takých, ktorým sa napríklad zdá, že by verejnoprávne médiá sa zlepšili, že napríklad Fond na podporu umenia by fungoval alebo že Trestný zákon priniesol zlepšenie stavu spravodlivosti a bezpečnosti na Slovensku. Vy dobre viete, že to nerobíte dobre. Dôkazom je aj ten pozmeňovací návrh, čo sme tu dneska počuli. Tak načo pridávať ďalšiu fatálnu chybu na tento zoznam? Chybu, ktorá sa nakoniec ako všetky obráti proti vám, ale ešte predtým sa obráti proti všetkým občanom Slovenska. Učenie sa z vlastných chýb je jedným zo základných princípov v etológii. Všetky živé tvory sa učia aj prostredníctvom chýb a na ich základe si vytvárajú efektívne vzorce správania, ktoré im umožňujú prežiť. A je rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi a ten je v tom, že človek vďaka paradoxnému efektu intelektu môže neuposlúchnuť tieto inštinktívne vzorce a chybu opakovať znovu a znovu. Dôsledky sú však tak či tak nevyhnutné, kto opakuje chybu, neprežije. Toto je moja, síce nevyžiadaná, ale myslím si, že celkom dobrá rada pre vás vo vládnej koalícii. Je múdre neopakovať vlastné chyby a netýka sa to len Úradu na ochranu oznamovateľov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za všetky faktické poznámky, z ktorých som navnímal, že, áno, pochopili ste alebo je to tak, čo som chcel povedať.
Tu by som poznamenal len jedno ešte, že sa tu hovorí väčšinou ani nie že oznamovatelia protispoločenskej činnosti, ale korupcii, korupcii, boj proti korupcii, korupcia, korupcia. Podľa mňa nie korupcia je to najhoršie, korupcia je len jeden z nástrojov organizovanej kriminality, keď to chceme nazvať tak tej mafie, len jeden z nástrojov. Tá organizovaná kriminalita je to temno, to je to zlo. Keď je schopná vyplatiť milión korupčne, tak koľko asi chce mať zisk? A to je ten problém - tie nelegálne zisky, krátenie štátneho rozpočtu a nivočenie celého hospodárstva. Organizovanú kriminalitu musíme zlikvidovať a tým pádom zlikvidujeme aj korupciu. Tá malá korupcia, že niekto si uplatí svojho lekára, to je bežná vec. Ale tu o tej korupcii, o ktorej hovoríme, toto je, to je, organizovaná kriminalita je tá nebezpečná, túto musíme zlikvidovať. A keď zlikvidujeme tento úrad alebo vezmeme si ho, alebo vezmú si ho pod kontrolu, tak nezlikvidujeme tu nič, akurát otvoríme mantinely, ktoré už sú dosť pootvárané, ešte viac. A tá organizovaná kriminalita ide pokiaľ nenarazí na mantinel. A teraz otvárame dvierka na mantinely. (Rečník sa pozrel smerom k časovej elektronickej tabuli.) Ešte furt môžem hovoriť, ale stačí. (Smiech v sále.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doceniť tú časť, kedy teda poslanec Spišiak nám poskytol taký širší kontext, že to naozaj nie je len, a to len dávam do úvodzoviek, záležitosť alebo ten dôvod nie je len spojený s právnymi pletkami pána ministra vnútra so samotným úradom, ale je to naozaj širší záujem. Poslanec Spišiak spomenul aj generálneho prokurátora - spory, ktoré tam dnes teda celkom, hej, vnímame ako vyhrotené. Ja by som sa možno tu len tak nepodpichovačne chcela spýtať, že či pán žilinský prokurátor už podal tú avizovanú, avizovaný podnet Úradu na ochranu oznamovateľov alebo či čaká, až keď bude nové vedenie. Lebo ja teda pripomínam, že ešte aj tento front tu máme spojený s týmto úradom a ktorý teda dáva nejakú zdôvodňujúcu bázu na to, aby bol zrušený.
Nechcem byť hnusná, nechcem, aby to tak vyznelo, ale so všetkou úctou teda k členom, poslancom, poslankyniam za stranu HLAS si ja osobne myslím, že v tejto veci nemiešajú kávu, že toto je proste niečo, čo chce SMER. Znovu odkazujem na ten spor v prokuratúre. Možno len by som sa tiež tak nepodpichovačne spýtala, že ten nominant, nominantka alebo tá osoba, o ktorej sa uvažuje, že by riadila tento úrad, je osobou, o ktorej bude dominantne rozhodovať HLAS alebo SMER?
Ďakujem.

Vďaka ti, pán poslanec Jaro, nasvietil si tento zlý, nešťastný návrh zákona novým spôsobom, za ktorý som ti naozaj vďačný. A, áno, tu sa skutočne snúbi tá urazenosť a ješitnosť ministra vnútra so širším záujmom celej vládnej koalície, pretože skutočne ak bude na čele úradu nominant vládnej koalície, a asi sa zhodneme všetci, že práve výmena vedenia je celou pointou tohto legislatívneho návrhu, tak nielen minister vnútra, ale všetci tí, ktorí v tejto vládnej koalícii majú za ušami, majú nekalé či korupčné úmysly, tak takisto profitujú. Aj ich prípadné porušenie zákona sa im môže prepiecť, pokiaľ výmena lídra úradu odradí odvážnych zamestnancov od nahlásenia korupcie či inak protispoločenskej činnosti. To inak, mimochodom, aj vysvetľuje, že prečo celá vládna koalícia poctivo pokračuje v tejto šaráde. Veď majú aj iné priority, iné návrhy zákonov, na ktorých pracovali, ktoré chcú predať voličom a pochváliť sa, ale nemôžu, lebo my tu už v podstate druhý týždeň rokujeme len o tomto. Len pár zákonov sa popritom prešmyklo a to by sa nedialo, keby tento návrh zákona nemal tichú podporu aj iných, keby ten záujem na tom, aby prešiel, nebol naozaj široko zdieľaný, ak sú tu, ako si naznačil, skutočne potenciálne desiatky politikov a političiek vládnej koalície, ktorým sa uľaví, ak prejde. Tak potom zrazu začína človek chápať tú trpezlivosť a to pochopenie vládnej koalície, pretože sme sa zasekli na tomto jednom úrade. Ako si správne povedal, s vládnym nominantom na čele úradu môžu zabudnúť na to, že budú odvážni ľudia nahlasovať v prípade korupcie všade, pretože dôvera je niečo, na čom tento úrad stojí, bude s vládnym nominantom na jej čele v ťahu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, pán poslanec Spišiak, za tvoje vystúpenie v rozprave. Vo svojom príspevku si hovoril o tom, že cieľom vládnej koalície nie je skvalitniť, žiaľ, ten jestvujúci úrad alebo ho pretransformovať na niečo ešte lepšie než je teraz, alebo ho nejako zreformovať, zmodernizovať, urobiť ho prosto lepším než je dnes. A povedal si to veľmi správne a svedčia o tom aj samotné kroky vládnej koalície, ktoré podnikla ostatné hodiny, ostatné dni. Veď keď si pozrieme len včerajší ústavnoprávny výbor tu na pôde Národnej rady, tak to je úplný opak transparentnosti a už samotný vznik, samotný proces je nahnitý odspodu, veď ako inak si môžeme vysvetliť to, že dokonca koalícia ani neumožní, ani neudelí slovo súčasnej predsedníčke úradu pani Dlugošovej, že ešte aj to hlasovanie o tom, že či sa slovo udelí alebo neudelí, tak ešte aj to viete domrviť na tom ústavnoprávnom výbore. Dokonca samotný minister sa neunúva prísť na ten výbor a pošle tam zbabelo za seba len štátnu tajomníčku. A takéto kroky by sa nemali diať, keď aspoň čiastočne chcete zadosťučiniť tým vlastným, tým proklamáciám o tom, ako to má byť transparentné, ako to má byť po novom zreformované, otvorené, lepšie. Všetky kroky, ktoré robíte, všetky kroky, ktoré robíte za posledné dni a všetko, čo hovoríte, svedčí proste o opaku. Mrzí ma, ale je to tak.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Jaro, ďakujem ti za to, že si nasvietil tú situáciu z tej tvojej expertízy ako bývalého policajného prezidenta, aj že si nám vysvetlil to prepojenie Úradu na ochranu oznamovateľov a prokuratúru, ktoré vlastne tvoria ten systém ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tiež je super, že si nám vysvetlil aj postavenie a právomoci predsedu alebo predsedníčky tohto úradu, aj to, akým spôsobom on vlastne môže ovplyvňovať či už pozitívne alebo negatívne to, ako tento úrad bude fungovať a pôsobiť. A ďakujem ti aj za to, že si upozornil na tú dôležitosť tohto úradu v boji proti organizovanému zločinu. A tie tvoje úvahy boli naozaj veľmi, veľmi kvalitné a bezpochyby upozorňujú nás všetkých na to, že hlavným cieľom tohto návrhu je ovládnutie tohto úradu osobou, ktorá bude lojálna strane SMER. Tých lojálnych ľudí dosadí najskôr predseda Národnej rady a potom lojálna komisia vyberie predsedu alebo predsedníčku tohto úradu. Správne si vysvetlil, že oni to potrebujú, pretože táto organizácia chráni vlastne poctivých oznamovateľov protispoločenskej činnosti, poctivých vyšetrovateľov a policajtov a toto sa im nepáči. A je super, že si aj upozornil na ten výberový proces. A tento proces okrem Európskej prokuratúry a Európskej komisie napadli aj ďalšie dve dôležité organizácie, a to Whistleblowing International Network a Európsky inštitút pre whistleblowing.
A ďakujem ti ešte raz za tvoj príspevok.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo.
Vo svojom príspevku by som chcel zvýrazniť to, že tento zamýšľaný, zamýšľané zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je vlastne strategická, vopred premyslená operácia strany SMER a ľudí, pre ktorých táto strana SMER tvorí podmienky pre ich ďalšiu existenciu, pre ich podnikanie, pre ich pôsobenie v Slovenskej republike. Jednoducho to môžeme nazvať organizovaná kriminalita alebo podnikatelia, ktorí svojou nekalou činnosťou sa snažia parazitovať na ekonomike, na hospodárstve ako na celku Slovenskej republiky. Toto vidíme od samého nástupu tejto vládnej koalície už samotnou novelizáciou trestno-právnych kódexov a následne všetkými krokmi, ktoré eliminujú to, čo tu bolo vybudované v boji proti organizovanej kriminalite. Čiže nejde tu až tak o pomstu, vôbec nejde o pomstu Matúša Šutaja Eštoka, nejde tu o čurillovcov, až v druhom, možno v treťom rade, keď sa podarí, tak sa podarí. Ale v prvom rade je tu ovládnutie tohto úradu osobou, ktorá bude lojálna, hovoríme, toto sa hovorí, že politicky ovládnuť, politicky ovládnuť v prospech toho zla, ktoré som tu pred chvíľou vymenoval. To je hlavný cieľ, to je to najhlavnejšie, kvôli čomu tu sme.
To, že sa to snaží urobiť vládna koalícia práve teraz, keď tu je ten vypuklý problém sporu medzi ministrom vnútra a riaditeľkou úradu, je len vlastne taký aktualizačný moment, ktorý pomôže strane SMER zvaliť všetku vinu a všetku tú iniciatívu na stranu HLAS, že ako keby je to všetko v rukách ministra vnútra, ktorý sa cíti urazený, ukrivdený pôsobením tohto úradu v snahe eliminovať policajtov čurillovcov a nie a nie si s nimi poradiť. To ovládnutie tohto úradu, už to tu bolo hovorené, že po tomto navrhovanom pozmeňujúcom návrhu je to už úplne evidentné, že o čo ide. Nejde o skvalitnenie, v podstate vôbec nejde o to, aby (povedané so smiechom), aby sa nejako zmenila táto koncepcia ochrany oznamovateľov.
A teraz sa vám pokúsim vysvetliť, že v podstate v čom spočíva podstata toho ovládnutia personálne riaditeľom dosadeným priamo predsedom parlamentu dočasne a potom novokreovanou komisiou, ktorá, ako už tu bolo povedané, vôbec nebude nestranná.
Praktická ukážka toho, ako môže štátna inštitúcia super legislatívne podkutá právnymi normami trestného poriadku aj všetkými ostatnými, určená na boj proti organizovanej kriminalite a korupcii, je, vlastne bola špeciálna prokuratúra. Kým bola ovládaná osobou Dušan Kováčik, devätnásť rokov alebo osemnásť, tak bola v podstate neškodná pre tie vrstvy, ktoré som tu menoval, absolútne neškodná. Sem-tam sa podarilo odsúdiť klasickú tú teplákovú zločineckú štruktúru, ale tie štruktúry, o ktorých som hovoril, nikdy, nikdy. Dokonca špeciálna prokuratúra nedokázala obžalovať členov zločineckej organizácie, ktorí úkladne mňa osobne ako prvého viceprezidenta krivo obvinili, že som zobral úplatok. Dokázalo sa, že to je krivé, polícia obvinila osoby nakoniec, teraz už boli aj odsúdené, sa priznali, že to urobili. Ale špeciálny prokurátor Kováčik to desať rokov držal v šuflíku, že prvého viceprezidenta krivo obvinili mafiáni Šátorovci z Dunajskej Stredy. Toto bola špeciálna prokuratúra pod vhodným človekom. Zrazu bola nepríjemná až keď sa tento človek odtiaľ odstavil. Čiže tu je praktický príklad, že akokoľvek dobre koncipovaná kreovaná štátna nezávisle pôsobiaca organizácia jedným človekom dokáže byť totálne ovládaná a zmanipulovaná a jej výsledok sa absolútne zmarí.
A teraz, keďže zrušili špeciálnu prokuratúru, domnievali sa, že generálna prokuratúra bude tá, ktorá bude garantovať to, čo dovtedy robil pán Kováčik. Vyplývalo to aj z tých rozhodnutí generálneho prokurátora v tej vojne polície a tak ďalej. Čiže v poslednom čase ako keby ten generálny prokurátor už prijíma rozhodnutia, ktoré sa až tak nepáčia tejto konštrukcii vládnej. Čiže nie sú si istý, že oznamovateľ protispoločenskej činnosti bude tak, akoby som to nazval, manažovaný, aby to bolo výhodné pre tých, pre ktorých to má byť výhodné. Tak zrazu zistili, že keď sa nemôžu spoľahnúť už na prokuratúru, tak potom kde to ubrzdia? Tak na tomto úrade, ktorý tu navrhujú ovládnuť. Na tom úrade, lebo teda ešte musím povedať to, že tento úrad vôbec neposkytuje žiadnu ochranu. Tento úrad len manažuje tú ochranu, ktorú tej osobe oznamovateľa udelí prokurátor, keď dá kvalifikované oznámenie, čo sa v podstate rozumie trestné oznámenie v tomto prípade. Zo zákona ak dá takéto kvalifikované oznámenie oznamovateľ, vymenoval konkrétne trestné činy korupcie a závažná trestná činnosť a požiada o ochranu, tak ten prokurátor zo zákona mu tú ochranu dá, ani nemusí nad tým špekulovať. Nemôže nedať, lebo keď ju nedá, tak ten oznamovateľ sa môže sťažovať, že prečo nedostal. Jednoducho to dostane a ten úrad už potom len manažuje a úrad vlastne komunikuje s tým zamestnávateľom, ktorý by chcel ho neoprávnene odvolať alebo voči nemu nejak šikanózne konať.
To je prípad aj teraz čurillovcov. Prokurátor ich určil ako chránené osoby a tento úrad aj keby totálne zrušili bez akejkoľvek náhrady, tak tú ochranu nezruší, to musí zrušiť prokurátor. No a teraz ten generálny prokurátor so svojimi ľuďmi neni isté podľa koalície, konkrétne podľa strany SMER, že by konal tak, ako by podľa nich konať mal. Preto potrebujú mať riaditeľa tohto úradu svojho loajálneho, tak aj jak majú loajálneho riaditeľa SIS - nerobí nič, len to, aby kryl a pomáhal vládnucej strane SMER pri jej aktivitách.
Čiže tento riaditeľ čo môže urobiť? Oznamovateľ môže oznámiť tú svoju informáciu protispoločenskej činnosti buď na ten úrad priamo a ten úrad rozhodne či to je trestný čin a pošle ho na prokuratúru, zo začiatku to môže byť aj anonymné, no lenže keď už sa henten riaditeľ úradu dozvie, kto chce a proti čomu hovoriť a je loajálny k tým, ktorí ho dosadili, tak povie pozor, tu je človek, ktorý toto, toto, proti tomu chce, už tu hlási, pripravte sa na to, zmanažujte obhajobu, zatutlajte všetko, aby sa náhodou k niečomu nekalému niekto nedostal.
Ak podá, môže podať okrem úradu rovno na prokuratúru. Prokurátor ale keď udelí tú ochranu, okamžite musí hlásiť túto skutočnosť tomuto úradu. Predtým jak začne trestné stíhanie, predtým jak by informoval proti komu vlastne ten svedčí. Keď informuje riaditeľa úradu, riaditeľ úradu okamžite môže zas vzhľadom k tomu, že je loajálny, informovať dotknutých, pozor, je tu človek, ktorý niečo hlási, tutlať, kamuflovať, obhajcovia, šrotovať faktúry, všetko, čo súvisí s tým, aby sa nemohlo ďalej pokračovať v trestnom stíhaní. Toto je kľúčom tohto riaditeľa. A potom, samozrejme, v ďalšom konaní, už keď tá ochrana je daná prokurátorom, tak potom rozhodovať o tom, keď sa ten zamestnávateľ snaží toho zamestnanca nejakým spôsobom odvolať, personálne opatrenie, tak musí požiadať ten úrad. No ten úrad mu tú ochranu buď dá súhlas alebo nedá súhlas. Čiže keď je loajálny, môže sa stať, že ten súhlas dá. Lenže to musí byť, to nemôže dať len tak mirnix-dirnix, to je napísané v zákone a to nezrušia, že kedy môže ten súhlas len dať.
Čiže kľúčom je osoba riaditeľa loajálna, ktorá dokáže tento úrad absolútne znefunkčniť, znefunkčniť, informovať tých, ktorých by informovať nemal. Všetko je to v rozpore so zákonom. Bude páchať, a kto to bude robiť, fakt on, tú protispoločenskú činnosť, ale kto mu to kedy dokáže? Možno niekedy, jak sa dokázalo niekedy pánovi Kováčikovi, že čo všetko robil ako špeciálny prokurátor, ale kým tam bude ten dosadený, tak dovtedy budú mať tí, ktorí páchajú protispoločenskú činnosť hoc tú najzávažnejšiu, viac-menej pokoj a viac-menej budú včas informovaní, že čo sa okolo nich deje. Lebo viete, tento úrad je veľmi, to je ten prvý, prvý krok v boji proti organizovanej kriminalite, prvý, ten najzákladnej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Peter, Žiga, podpredseda NR SR
Pán poslanec Macášek, v sále sa netelefonuje.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Ja už som myslel, že ja robím niečo zle. Dobre, pokračujeme.
Prvý preto, lebo osoba, ktorá, ešte inak, toto súvisí s tým, čo som roky chcel presadiť, to je trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Nie a nie to uzákoniť. Až postupne, keď už som bol v civile, bol prijatý zákon, ktorý umožňoval trestnoprávne stíhať právnické osoby. Lenže bolo to tak zle definované, že v podstate nechránilo poctivé podniky, poctivých podnikateľov, poctivé právnické osoby, ale zločineckými štruktúrami založené firmy na pranie špinavých peňazí a na nelegálne podnikanie, tých to skôr chránilo, ako umožňovalo polícii ich stíhať. Šikanózne, to som zažil.
Ja som bol šéf bezpečný v Slovnafte. Sme museli robiť totálne opatrenia, aby náhodou niektorý zamestnanec nepodpísal nejakú zmluvu, nejakú dodávku, za ktorú by mohli stíhať celú firmu, vymazať z obchodného registra. Museli sme štvornásobne zvýšiť úroveň rozhodovania oproti bežnému. A tento zákon na ochranu oznamovateľov takýmto firmám pomáha, vyslovene pomáha, lebo umožňuje zase tomu zamestnávateľovi určiť konkrétnu osobu zodpovednú za prijímanie oznámení zamestnancov, vyšetrovať ich, skúmať, či sa zakladajú na pravde a komunikovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Čiže môže zabezpečiť, aby identifikoval osobu a podal trestné oznámenie ešte predtým, jak by polícia zistila, že firma koná ako celok nezákonne a odstíha celú firmu a proti tomuto neni v zákone opravný prostriedok, nemôže sa vyviniť tá firma, ani účinnou ľútosťou, ničím. Jednoducho policajt aj keď oznámi, ktorá osoba za našu firmu to spáchala, aj tak je trestno-procesne stíhateľná spolu aj s tou osobou. Tento zákon na ochranu oznamovateľov dal takú pomocnú barličku, aby firmy mohli iniciatívne iniciovať tých zamestnancov, aby netutlali, aby hlásili všetko, čo je neoprávnené a my ako útvar na to určený ak sme zistili, že nejaký zamestnanec vedel a nenahlásil, no tak my sme ho vyhodili, my sme naňho mohli dať aj trestné oznámenie, že niečo, že je spolupáchateľom nejakej nekalej činnosti. Pomáha tento systém legálnym podnikateľom, legálnym firmám, ktorí chcú podnikať legálne, ale je na prekážku tým firmám a tým podnikateľom, ktorí chcú, firmy si zakladajú na nelegálnu činnosť, prevažne pranie špinavých peňazí alebo daňové úniky.
Čiže tento úrad je veľmi dôležitý pre boj proti organizovanej kriminalite, lebo zamestnanec, ktorý vidí, že sa tu koná trestná činnosť, či už korumpujú nadriadení, neoprávnene sa dostávajú k nejakým štátnym zákazkám, manipulujú tendre, robia protiprávne možno aj trestnú činnosť, teraz, keď nebude mať istotu, že ho tu niekto bude chrániť, tak to neoznámi. A čo sa mu stane? Stane sa spolupáchateľom, lebo občan musí oznámiť, mal by, ak sa dozvie o nekalej alebo trestnej činnosti. Stane sa spolupáchateľom, a keď potom príde polícia, že táto firma je začlenená do nejakého karuselového kšeftu daňového alebo korupčného, tak bude obvinený. Potom môže byť už spolupracujúca osoba, takzvaný kajúcnik, ale už je obvinený, už skutok sa stal, škoda bola daná. Ale keď ešte predtým oznámi, má právo, má možnosť byť čestný a nahlásiť zamestnávateľovi, lebo zamestnávateľ nad 50 zamestnancov musí mať poverenú osobu, ktorá prijíma tieto oznámenia, musí. Dokonca ten úrad to môže aj kontrolovať, dávať pokuty, ak to nemá. My sme sa tešili, že takéto je, vyzývali občanov, ak niečo, hlás všetko. Čiže podmanenie si úradu, to, že to teraz spravili, to neni kvôli Šutajovi Eštokovi a jeho problémom s úradom, to je kvôli generálnemu prokurátorovi, ktorý zrazu nebol taký, aký si ho predstavovali, že by mal byť.
Čiže tí občania ak idú na generálnu prokuratúru, tam môžu ísť aj bez tohto úradu kľudne a prokurátor začne alebo nezačne, určí to nejakému policajnému aparátu a začnú skúmať, či je dôvod na začatie. Keď začnú ešte stále nemusia, ani by nemali, informovať toho voči komu to je, ale musia oznámiť úradu a úrad, ako som už povedal, ak bude robiť to, kvôli čomu je tam daný ten riaditeľ, tak bude informovať, lebo na to tam je, na to tam chcú, aby bol. To je ten problém. A to, že to urobili teraz, tak to akurát tak zvalia na chudáka Matúša Šutaja Eštoka a všetci si tu myslíme, že to je jeho problém, že to je kvôli nemu a strana HLAS má nepríjemnosti, že ona chce zrušiť špeciálny ochranný útvar. Ale nie, toto je len druho alebo treťoradé.
Mohli to spraviť už skôr, len vtedy si mysleli, že generálna prokuratúra je na ich strane podľa rozhodnutí, ktoré dovtedy vydával generálny prokurátor. Teraz majú s ním problémy. Mediálne naňho útočia. Sám premiér tu takto sa pozrel naňho a vyčítal mu, že nerobí nič. Útočia naňho cez výbor brannobezpečnostný, cez krajského prokurátora v Žiline. To je útok a vyšlo im, že neni isté, že prokuratúra bude držať líniu.
Preto treba zrušiť tento úrad, lebo inak sa nedá vymeniť riaditeľ, len zrušením a novovytvorením. A úplne to potvrdili teraz tým návrhom na zmeny, že ostalo len to jediné - zmeniť riaditeľa a dosadiť ho v prvej fáze predsedom parlamentu a v druhej fáze nejakou účelovou komisiou, čo sa mu nemôže ani podariť. Vidíte, dva roky vydrží, stále tu nikoho neschvália, lebo vždy je problém. Aj prokurátora, aj špeciálneho prokurátora, aj takého nezávislého, to je politicky vždy problém nezávislého nájsť. Ale keď niekoho rovno dosadia a rovno vie, čo tam má robiť a rovno takého ako napríklad riaditeľ SIS terajší, čo teraz s tým spravíme? Je to tak. Môžeme tu demonštrovať, môžeme robiť, môžeme tu hovoriť celé dni, ale situácia je už daná, je daná. Boj proti organizovanej kriminalite tej najzávažnejšej je od prvého dňa nástupu tejto vlády eliminovaný deň po dni, krok za krokom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem vám za slovo.
Pán kolega Dostál, tieto ostro sledované momenty v týchto vypuklých legislatívach návrhov zákonov vždy prinášajú nejaké prekvapenia, respektíve aha moment, kedy je úplne namieste sa spýtať, že či toto je naozaj tá vláda profesionálov, ktorá nám bola mylne sľubovaná, či to bol Trestný zákon, ktorý koalícia už ikskrát opakovala a opätovne bude, alebo to bola zmena RTVS na STVR, ktorá tiež teda priniesla plnú nošu bizarností. Veď si len spomeňme, že táto inštitúcia dodnes nemá logo a je úplne namieste sa pýtať, že či tento nový úrad, ktorý tu ide vzniknúť, vôbec, vôbec dostane logo a ak áno, tak kedy.
Ale táto konkrétna rozprava nám priniesla aj teda poslanca Barteka v plnej kráse. Jednak to, že tu vulgárne nadáva svojej kolegyni, to je samostatná kategória, ale poslanca Barteka plastického, ktorý bez mihnutia brvou dokáže poprieť samého seba a tváriť sa, že nič, že business as usual, pretože dnešným pozmeňovákom, ktorý priniesol do tohto pléna a prečítal ho pán poslanec Eliáš, on v plnom rozsahu poprel svoj starší poslanecký návrh zákona, v plnom rozsahu. A teraz sa tvári, že vlastne je to z rešpektu k Európskej komisii, pričom minulý týždeň nám bolo tvrdené, že celá táto legislatívna iniciatíva je už odkonzultovaná a je v súlade s pravidlami Európskej únie. Tak ja neviem, bolo to odkonzultované alebo to nebolo odkonzultované? Nejak tá časová línia vôbec nesedí.
No a spomínajúc teda plasticitu (povedané so smiechom) pána kolegu Barteka, tak ja chcem len pripomenúť, že tento konkrétny pán poslanec včera prílepkom k zákonu ministerky Sakovej opravoval zbabraný návrh zákona, teda zákon prijatý, ministra Tarabu, pričom opravoval alebo teda odstraňoval svojím prílepkom bariéru v stavbe veterných parkov, pričom pár minút predtým ako prečítal ten pozmeňovák, tvrdil teda, že on je proti veterným parkom. Čiže opäť plastický poslanec Bartek v plnej kráse. Krása. Kam vítr, tam plášť.