Videokanál klubu

...na tom ministerstve, no a zrazu pán minister začal, napriek tomu, že tu je naozaj veľa agendy, ktorou treba a dá sa veľmi ľahko pohnúť, tak namiesto toho, aby sa venoval tomuto, tak začal veľmi aktívne konať práve v téme Istrochemu a tejto environmentálnej záťaži a zhodou, zhodou okolností, tie náhody životné, to bolo zopár dní potom, ako sa osobne stretol práve s Andrejom Babišom. Ja som jednoducho presvedčená, že Tomáš Taraba nechce pomáhať verejnosti, nechce chrániť ľudí, nechce riešiť environmentálne záťaže, lebo na to mal veľa príležitostí, takto rovno pred sebou. Nie, Tomáš Taraba chce v skutočnosti pomáhať oligarchovi Babišovi. Vysvetlím aj ako, Tomáš Taraba totiž ten zaseknutý proces, roky zaseknutý proces zrazu zázračne teda pohol a dostal ho do kľúčového momentu, kde má vláda určiť ministerstvo, ktoré tú environmentálnu záťaž, jej sanáciu bude riešiť a tým definitívne štát na seba prevezme zodpovednosť. Ak sa toto stane, tak štát z verejných prostriedkov, z peňazí nás všetkých zabezpečí vyčistenie pozemkov v areáli Istrochemu a Andreja Babiša to nebude stáť ani cent. Naopak, on na tom ešte veľmi dobre, naozaj veľmi dobre zarobí, pretože tie pozemky tým, že sa vyčistia, tak to budú naozaj lukratívne pozemky v širšom centre Bratislavy a Andrej Babiš na nich poriadne zarobí. No, problémom ale je, že to čo sme si zatiaľ povedali, tak z tých ušetrených eurofondov za zastavenie vrakunskej skládky, za neriešenie predajnej, za nevyčerpané eurofondy s víziou, ktoré končili v júni tohto roka, tak to stále nestačí, pretože odhad sanácie je niekde alebo v roku 2020 bol niekde okolo 350 miliónov, teraz sú tie odhady niekde približne možno spriemerované okolo pol miliardy, pol miliardy na vyčistenie tejto záťaže. No a to čo sme si zatiaľ povedali, tie naškrabkané eurofondy, tie sa pohybujú niekde okolo 200 miliónov. Takže je jasné, že na celú tú sanáciu to stačiť nebude, eurofondy na to stačiť nebudú a tu aj pripomeniem, že ak všetky tie peniaze pôjdu práve na riešenie Istrochemu, tak nezostane na riešenie žiadnej ďalšej environmentálnej záťaže na Slovensku a treba povedať, že žiadna ďalšia sa ani nerieši a nie je v procese. No a práve sem prichádza vhod, takpovediac envirofond, pretože ako nám aj pán minister povedal, on chce platiť tú sanáciu environmentálnej záťaže práve z envirofondu, doplatiť si k tým 200 miliónom, ktoré sú naškrabkané, ušetrené na ministerstve pre Andreja Babiša z envirofondu. No a presne preto prináša túto novelu zákona, respektíve celý nový zákon o environmentálnom fonde, aby mohol o tých dvoch miliardách rozhodovať svojvoľne a zaplatiť z peňazí, z ktorých majú naozaj profitovať všetci ľudia na Slovensku, sanáciu pre Andreja Babiša. Aký krásny vianočný darček, pán minister. No a minister sa pritom oháňa rozhodnutiami okresných, okresného úradu, že pán Babiš nie je povinný vyčistiť tieto pozemky. Ja tieto rozhodnutia veľmi dobre poznám a treba povedať, že prvé z nich bolo v roku 2016 a potom zázračne práve tento rok, v roku 2025 pribudli ďalšie tri a úplnou náhodou sa to týka práve parciel, ktoré patria firme Andreja Babiša. Tých náhod je nejako, nejako veľa a ja sa priznám, že mňa dosť zaráža, že týmito rozhodnutiami sa minister zaštiťuje, keď pritom alebo teda to je akoby ten ultimátny dôvod, prečo to proste nejde inak, musí to zaplatiť štát tých pol miliardy, nejde to jednoducho inak a mňa teda veľmi vyrušuje, že minister pri tom vôbec nehovorí o tom pofidérnom spôsobe, akým prebehla privatizácia toho podniku, ku ktorému patria, patrí ten pozemok, tie pozemky, kde sa nachádza environmentálna záťaž, tá privatizácia, ktorou sa Andrej Babiš zbavil takpovediac zodpovednosti riešiť túto environmentálnu záťaž. Tie formulácie, jednoducho, ktoré tam sú, o tom nepočujeme. Tak ja využijem túto príležitosť a niečo tomuto ctenému plénu k tomu poviem, lebo si myslím, že je veľmi dôležité, aby aj koaliční poslanci a poslankyne chápali ten kontext, ktorým tento zákon prichádza do Národnej rady. Andrej Babiš kupoval Istrochem, tú firmu, aj s environmentálnou záťažou a treba povedať, že aj s vedomosťou o tejto environmentálnej záťaži. Napriek tomu mu tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva, lebo naozaj tá privatizácia prebehla pofidérne, tak tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva mu ukladala len povinnosť investovať do 10 rokov 33 miliónov do rozvoja, najmä, najmä do ekológie. Tá environmentálna záťaž je naozaj obrovských rozmerov. Ja som presvedčená, že v rámci Bratislavy je to najväčšia environmentálna záťaž. Povedala by som, že je to v top trojke aj v rámci Slovenska. Tam samozrejme musíme brať aj do úvahy rôzne ďalšie faktory a firma Andreja Babiša sa mala privatizačnou zmluvou zbaviť povinnosti vyčistiť toto znečistenie investíciami, najmä do ekológie. Tak myslím, že si vieme všetci pod tým kadečo predstaviť. No a ono sa to aj potvrdilo, pretože podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, podarilo sa nám dostať po rokoch k dokumentom, ktoré doteraz neboli zverejnené, my dnes vieme, že mnohé tieto investície sa naozaj ekológie týkali len minimálne. Zároveň nemáme žiadne dôkazy, že tie investície boli vykonané v tej dohodnutej sume 33 miliónov, pretože neboli vyčíslené v tých podkladoch, ktorými operoval okresný úrad. Časť týchto investícií nebola urobená v lehote, ktorá bola zmluvne dohodnutá do roku 2012, ale napríklad až v roku 2016. Prípadne, niektoré opatrenia v tých podkladoch boli, figurovalo len, že sú v príprave. Tak asi sa tu hráme na dobré slovo. No a napokon firma Andreja Babiša nezdokladovala ani zlepšenie životného prostredia, hoci to je podmienka, ktorú jej ukladal zákon a to je niečo, čo mal okresný úrad jednoznačne posudzovať. Nedostal k tomu predloženú ale žiadnu dokumentáciu. Ja aj uvediem zopár príkladov týchto investícií, lebo myslím si, že príklady úplne najlepšie ilustrujú tú absurditu. Sú to jednoducho investície, vďaka ktorým okresný úrad Andreja Babiša zbavil zodpovednosti za environmentálnu záťaž obrovských rozmerov. Tak firma, napríklad, kúpila cisternu, nech sa páči, cisterna za environmentálnu záťaž. Zrekonštruovala svoju administratívnu budovu. No, tým sa teda riadne riešila environmentálna záťaž. Nainštalovala firemný rozhlas, vymenila na objektoch okná alebo osvetlenie, vymenila výťah, zrekonštruovala železničnú vlečku a moje obľúbené, dostala odpustenie riešiť environmentálnu záťaž v Bratislave, v Istrocheme, tým, že vďaka tomu, že rozšírila, rozšírila skládku odpadov v úplne inej obci. Takže aj takéto naozaj výnimočné počiny nájdeme v podkladoch, ktoré posudzoval okresný úrad. Ja som teda presvedčená, že toto sú príklady úplne bežných investícií firmy do vlastného rozvoja, na vlastný prospech alebo na splnenie nejakých štátnych noriem k aktuálnej výrobe a prevádzke firmy, nie na riešenie starej environmentálnej záťaže. My zároveň nepoznáme ich kumulatívnu hodnotu a ten deklarovaný pozitívny vplyv na životné prostredie je naozaj len deklarovaný vlastnými vyhláseniami firmy. No a podotýkam ešte, že naozaj aj samotný privatizačný projekt, ktorý bol podkladom k tej privatizačnej zmluve, hovorí, že jadro environmentálnej záťaže je v znečistení podzemnej vody, je to tam aj vyčíslené a tie čísla podľa všetkého presne potom boli akoby základom prečo firma mala práve 33 miliónov investovať. Hoci aj samotný privatizačný projekt hovorí, že nie je dostatok podkladov na to vyčíslenie, je tam hlavne spomenuté, že je to znečistenie v podzemnej vode. No ale ani jedno z tých vykázaných opatrení sa nijakým spôsobom tej znečistenej podzemnej vody nedotýka, nerieši, nerieši ju, hoci opakujem, to vyžaduje zákon a je to niečo, čo mal v skutočnosti posudzovať okresný úrad. Takže takto nejako sa pristupovalo k plneniu tej privatizačnej zmluvy, ale pána ministra životného prostredia toto vôbec nevyrušovalo, vôbec o tom nehovoril, naopak len dookola obhajoval Andreja Babiša. Pána ministra takisto nevyrušovalo to, že aj keby, aj keby sa s tou, aj keby sa s tou environmentálnou záťažou, ale teda tým, ako pofidérne sa jej Andrej Babiš zbavil a treba povedať, že existujú tam nástroje na to, aby sa to spochybnilo, my taký jeden využívame, je to podnet na Generálnu prokuratúru na prešetrenie. Minimálne teda v prípade troch zo štyroch sa to ešte stále dá. My sme na základe všetkých tých získaných dokumentov takéto podanie vypracovali, kde veľmi jasne spochybňujeme postup okresného úradu. Pre všetky tie zmienené absurdnosti, ktoré som tu spomenula a ja si myslím, že je úplne základnou povinnosťou toto urobiť pre každého, kto slúži záujmom Slovenska. To, že to pán minister neurobil, si myslím, že je dostatočne výpovedné. Pán minister, budete mať slovo, nech sa páči, môžete si dať aj, nielen záverečné slovo, nech sa páči, vystúpte. Keď budete mať čas, myslím, že pán, prosím vás, pán minister...

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa priznám, že teda počúvala som aj pána ministra v tomto úvodnom slove a ono by to možno aj sedelo, časť toho, čo očakával, že bude teraz počuť, lebo nás, naozaj na tej minulej schôdzi som plánovala začať túto rozpravu k obsahu zákona úplne inak, ale odvtedy sa naozaj mnoho vecí zmenilo a vyjasnilo za ten mesiac, čo vlastne tento naliehavý-naliehavý zákon, ktorý museli v skrátenom legislatívnom konaní, čakal na schôdzu po tom, čo tento naliehavý-naliehavý zákon vlastne otvárame deň pred skončením schôdze.
No musím povedať, že nebolo pre mňa prekvapením, že tak ako minister Huliak prišiel so svojím zákonom, ktorý riešil hazard a otváral otázku hazardu, ktorý podporoval hazard, tak minister Taraba prišiel takto s envirofondom. Ja si myslím, že to je dnes viac než jasný obraz koalície, kde jednoducho nejde o verejný záujem, ale o to, kto koho zvládne ako dovydierať a čo si vybaviť. Tieto zákony, tak ako má pán Huliak hazard, tak si, som presvedčená o tom, minister Taraba vybavil tento zákon za podporu štátneho rozpočtu a tak sme dnes tu. A veď prečo by si aj minister Taraba nevybavil práve alebo nevybral práve Environmentálny fond a jeho ovládnutie, lebo to je to, o čom sa tu bavíme. Veď v envirofonde je nazbieraných za tie roky dve miliardy eur. Týmto zákonom navyše minister cieli k ovládnutiu systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vybavuje si v ňom, aby mohol z neho platiť pokuty za porušovanie európskeho práva. Tam sa, samozrejme, k všetkým tým podrobnostiam dostanem.
Ale priznám sa, že bolo mi také podozrivé, že prečo. Prečo to skrátené legislatívne konanie, prečo je to jednoducho také celé naliehavé, že však bolo by to možno aj celé menej podozrivé, keby sa to udialo v normálnom legislatívnom procese. My totiž vieme dnes veľmi jasne, že tie zákonné dôvody splnené jednoducho neboli. Tu nešlo o žiadnu hroziacu hospodársku škodu, nič o tom nevypovedá lepšie ako to, že ten zákon bol predložený na predchádzajúcej schôdzi a úplne pokojne bez hocijakých problémov si počkal na túto ďalšiu schôdzu. Tu sa prekladal čoraz neskôr a neskôr v programe, dokonca boli pred neho predradené aj správy, ktoré sme tu pred chvíľou počuli, ktoré tradične pre túto koalíciu nie sú absolútne žiadnu prioritou. Videli sme to aj z toho, že vlastne do diskusie sa zapájala iba opozícia.
No a teda ja som presvedčená, že vďaka tomu mesiacu, čo sme čakali, tak dnes je jasný ten dôvod, prečo sa tento zákon predkladá, prečo sa s ním minister chcel pôvodne tak ponáhľať. On nám to vlastne pán minister povedal aj sám za ten mesiac, keď povedal, že z Environmentálneho fondu chce hradiť sanáciu areálu Istrochem.
Pán minister, tak ja vás sklamem, budeme sa tu dneska baviť o tejto vašej motivácii, prečo predkladáte ten zákon. Vy ste to povedali, že v správe z Environmentálneho fondu chcete riešiť vyčistenie areálu Istrochemu. Kto nevie, o čom hovorím alebo o aké miesto ide, tak je to areál, nehnuteľnosť, pozemok, ktorý patrí Andrejovi Babišovi, najbohatšiemu oligarchovi v našom regióne snáď, no. A teraz vysvetlím, prečo som presvedčená o tom, že práve to je tá motivácia pre to, že minister predkladá teraz ten zákon, ktorým cieli ovládnuť Environmentálny fond, aby mohol s týmito dvoma miliardami narábať svojvoľne, ešte vo väčšej miere. Tak pozrime sa na ten, na ten celý príbeh, ako sa to stalo, lebo je to naozaj veľmi zaujímavé.
Táto sanácia alebo čistenie areálu Istrochemu naozaj roky stálo. Je to situácia, ktorá sa roky nehýbala. Ja o tom viem, pretože som na túto tému, práve na túto tému upozornila ešte v roku 2020, keď sa mi podarilo získať dovtedy utajovanú správu o znečistení, o obrovskom, naozaj obrovskom znečistení v rámci tohto areálu. A je proste pravda, že roky tam nikto nekonal, tá situácia sa nehýbala, bolo to zaseknuté.
No a teraz, aby sme si hneď vyjasnili, že Tomášovi Tarabovi v tomto prípade určite nejde z nejakej, o to, z nejakej dobrej vôle riešiť environmentálne záťaže na Slovensku, ja to ilustrujem hneď na niekoľkých prípadoch. Prvým je vrakúňska skládka, čo bol, čo bola sanácia pripravená, hotová na spustenie na práce, kým nedošiel minister Taraba a úplne znenazdajky to celé usekol, zastavil, škrtol a urobil to bez toho, aby vlastne poskytol relevantné zdôvodnenie, a čo je ešte horšie, bez toho, aby poskytol relevantnú náhradu. A my teda, to už je vyše roka po tom, rok a pol, potom najprv sme počuli, že teda má prísť nejaké úžasné náhradné riešenie, no, samozrejme, malo prísť do dvoch mesiacov, prosím pekne, to bola aj úloha z vlády. Vidíme, že za rok a pol sa absolútne nekoná. Pán minister to riešenie, ktoré sa pripravovalo osem rokov, vrátil jednoducho do bodu nula.
Rovnako takto stojí aj sanácia Predajnej, tých gudrónových jám, ktoré sa tam nachádzajú, kde dlho, dlhodobo je hrozba, že sa tieto, tieto jazerá, toxické, prelejú. Tak tam jednoducho to od roku, myslím, 2016 takisto čaká a pán minister nekoná. Jediné, na čo sa tam čaká, je, na to, aby sa vypísalo verejné obstarávanie. Nekoná. Nie, neexistuje na to dôvod, sú na to peniaze z eurofondov, neexistuje dôvod. Ak by ministrovi životného prostredia záležalo na environmentálnych záťažiach v skutočnosti, nech sa páči, tu je tá najjednoduchšia cesta, ako pomôcť ľuďom na Slovensku.
Len spomeniem, že okrem toho sme videli za posledné mesiace aj to, že sa nevyčerpali, alebo teda že rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem o čerpanie eurofondov z výziev, ktoré boli špecificky určené na sanáciu a prieskumy environmentálnych záťaží a vďaka tomu sa nevyužili desiatky miliónov eur. Tam jednoducho boli výzvy, do ktorých sa môže prihlásiť len ministerstvo životného prostredia, jeho rezortné organizácie a tieto peniaze jednoducho prepadli do toho limitu, pretože mali, mali deadliny, mali termíny v júni tohto roka a ten dôvod bol, že je tam nezáujem, nezáujem žiadateľov, čo pripomína mi ministerstvo a jeho rezortné organizácie. Takže tu máme dokopy niekde okolo dvesto miliónov eur, vrakúňska skládka, Predajná, tieto nevyčerpané eurofondy, ktoré tak nejako stoja a čakajú na tom ministerstve.
No a zrazu pán minister začal, napriek tomu, že tu je naozaj veľa agendy, s ktorou treba a dá sa veľmi ľahko pohnúť, tak namiesto toho, aby sa venoval tomuto, tak začal veľmi aktívne konať práve v téme Istrochemu a tejto environment...
=====

No, kolega Jakab, ministrovi financií sa o vyrovnanom rozpočte ani len nevysníva, alebo teda ak sníva, tak je to nočná mora. Ale ja by som aj v reakcii na túto rozpravu a tieto faktické chcel vlastne oceniť vôbec prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aj to, že tak nám prináša tieto argumenty a tieto, tieto správy a dáva veľa transparentnosti do rozpočtovej politiky štátu. A ako som spomínal v tom mojom vystúpení, koalícia je z toho nervózna. Predseda výboru finančného pán Blcháč už teda viackrát sa tam vyjadril, aj viacerí ďalší, že stále sa im tam niečo nepáči, hľadajú také zádrapky, kde tade v reportoch RRZ, samozrejme hľadajú prepojenia ako, ako s nami spojení, s ostatnými opozičnými a tak ďalej. No, tak ja by som chcel povedať, že to, čo nás spája s nezávislou RRZ, je, že aj my, aj oni hájime verejný záujem a to aj vždy budeme a ak teda budete aj vy v koalícii plniť verejný záujem, tak potom budeme mať spoločné ciele, zatiaľ to tak, som presvedčený, nie je, takže jediné, čo vám ostáva, je hľadať také rôzne zádrapky a spôsoby, ako dehonestovať prácu alebo hľadať rôzne zámienky, ako, ako znevažovať buď teda prácu nezávislých inštitúcií, alebo našu opozičnú.
Ďakujem.

Kolega Jakab

a takisto sa rozhodli, že už sa nebude o hocčom rokovať, a neviem, že či že by mali výčitky svedomia, to asi nie, ale v kontexte, kedy zarezali všetky tie rozpravy o odvolávačkách, ktoré vlastne sa mali teraz diať, tak je zaujímavé že rokujeme napríklad o tejto správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A možno si povedali, že však a nejaká správa, vyplníme čas, kým tie naše veci nejako dojdú, už to nejako doklepeme. Samozrejme tam je ešte mnoho veľmi relevantných bodov, ktoré sa zjavne už nechystáte prerokovať. Napríklad také veto prezidenta o hazarde. Spomínate si? mali sme ho rokovať na začiatku schôdze, ale rokujeme o plnení zákona O rozpočtovej zodpovednosti. Ja som rád, pretože to je dôležitá správa a dôležitý zákon, ale možno mi to tak trošku ušlo, že to je nejaká správa. No tak. Čo sa v tej správe nachádza. Predseda RRZ vám tu povedal, že vlastne ste nedodržali sankcie, ktoré vyplývajú z tohto ústavného zákona. Jednu, ktorú ste nedodržali ešte minulý rok je plnenie alebo teda predloženie opatrení na zníženie dlho. To je to čo ste mali urobiť už od začiatku vládnutia, a teda aj minulý rok, neurobili ste to, alebo teda urobili ste to formálne, aby som bol presný. Ale teda nedozvedeli sme sa ako chcete v tom, v tej spárve ako chceta dlh a zároveň sme sa to nedozvedeli ani v skutočnom živote, pretože dlh neklesá, ako ste si povedali v programovom vyhlásení vlády. Naopak. Dokonca rekordne rastie. A takisto ste si nezmrazili platy. Respektíve, správa správne technicky konštatuje, že platy ste si nezvýšili, a teda vláda si nezvýšili, ale zvýsili si svoje paušálne náhrady. Dnes majú vládny predstavitelia dvojnásobné platy, ale teda nemohli si ich zvýšiť spôsobom, akým by bolo normálne, napríjkad, že by sa zdaňovali teda normálne klasický plat, ale vymysleli si okľuku, zvýšili si takzvané paušálne náhrady. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti vám to zakazuje v bode kedy je dlh taký vysoký a nič s ním nerobíte. No a ale potom tá správa je o plnení pravidiel, za minulý rok, lenže zaujímavá zápletka prichádza tento rok a bude sa ešte ďalej stupňovať. Takže túto rozpravu v podaní RRZ bude aj budúci rok. Ale teda čo je vysoko dôležité, v tejto chvíli, uplynula tá dvojročná prekleňovacia doba, také moratórium, ktoré ste mali, že niektoré, na niektoré pravidlá sa prvé dva roky nevzťahujú povinnosti. A keďže ste tu už bohužial viac ako dva roky tak vašou povinnosťou, teda povinnosťou vlády je požiadať parlament o dôveru. A ja sa pýtam, prečo ste to tak neurobili. Pretože, keďže ten dlh dosahuje rekordnú úroveň, zákon O rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že musíte požiadať bezodkladne o dôveru parlamentu. A najprv teda chodili také šumy, že vraj to možno aj urobia, no, v kontexte dnešného zrušenia všetkých odvolávačiek už je isté že ti sa to tak vláda nechystá urobiť. Takže tým porušujete ústavu páni poslanci. K tomu sa ešte vrátim, tá zápletka bude pokračovať, že ako teda sa stým vysporiadate ďalej, ale keďže uplynuli už dva roky pred tým ako uplynuli ste sa rozhodli si teda to urýchliť a schváliť rozpočet, aby ste sa vyhli poslednej z tých sankcií a to je vyrovnaný rozpočet. Som fakt veľmi zvedavý, čo chcete urobiť budúci rok ako chcete obísť znovu ústavný zákon, a ďalej teda naťahovať tú šnúrku od gatí na ústavnom zákonev ktoreom teda porušujete už niekoľko ustanovení. My teda podamá podanie na Ústavný súd v súvislosti z porušením viacerých týchto ustanovení, ale teda prioritne v súvislosti s porušením tej povinnosti na základe ktorej ste mali požiadať o dôveru. No a ešte sa vrátim k tomu, že vlastne je tu možnosť rokovať o tomnto bode a vypočuť si predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad predsedníčka Úradu oznamovateľov toto šťastie už nemala, funkčne profesionálne sa ho nedožila. Keď ste zachytili okrem toho teda že na deň boja proti korupcii zrušili úrad boja proti korupcii, tak dnes teda aj hlasovaním vypustili z rozpravy správu, ktorá mala byť analogicky teda bola správou ale teda Úradu pre oznamovateľov. Takže túto, takúto rozpravu už toto plénum nezažije. No a viete aký je rozdiel medzi teda napríklad týmito dvoma inštitúciami, že táto je zriadená ústavou, úrad pre oznamovateľov nie je. A obzvlášť na finančnom výbore teraz tu nevidím nikoho z finančného výboru, okrem opzičných samozrejme, a prepáčte dobre. Spravodajcum, dobre vidím tu nberiem späť, vdím tu dvoch členov z kaolície, ale tak môžem to porozprávať aj vám ale teda mohol by tu byť aj predseda, ale okej. Mňa teda obzvlásť mrzí, že práve na finančnom výbore jednak by sa mala diať diskusia úplne na plénum takáto technická diskusia až tak nezmestí, ale teda v tom plenom rozsahu ako by bolo náležité, takým dôležitým ustanoveniam o ktroých sa tu bavíme. Ale čo sa teda na finančnom výbore nedeje, je akákoľvek diskusia o týcto veciach, mne to tak troch u pripomína také normalizačné praktiky, že v princípe Rada pre rozpočtoú zodpovednosť sa tam nepozýva. Normálne bežným zvykom, že v normálny slušných krajinách, že nezávislé inštitúcie, alebo odborníci, ktorí majú čo povadať prídu porozprávať o nejakej veci. Takmer z pravidla sa tam Rada pre rozpočtoú zodpovednosť nepozýva, alebo teda aj keby nejakými rôznymi nasilu praktikami, nevolajú ich, presúvajú body a dokonca minule mylsím že to bolo práve počas bodu, kedy nám reportoval predseda Rady pre rozpočtoú zodpovednosť tak vlastne predseda výboru prerušil výbor, lebo. Lebo, mohol. Už ho to nebavilo sme tam sedeli asi dlho.
A nechcelo sa mu to počúvať to proste to čo nám RRZ hovorí. No a to je škoda, lebo to čo sa tu v skutočnosti deje, a prečo máme v skutočnosti technicky legislatívny proces s ústavou je, že je ten spôsob ako vy vládnete. Teda už sme to hovorili pri iných rozpravách, ale čo vieme že ste si nesplnili sľub, ktorý ste dali voličom v programovom vyhlásení vlády, že budete stabilizovať dlh. Ten naopak dokonca rekordne rastie, preto ste prekročil všetky sankčné pásma. Takisto vieme, že deficit ste neznížili vôbec nijako. Dokonca, keď neprestavíte štvrtý balíček Boh nás chráň, tak deficit dokonca ešte stúpne na budúci na ten ob rok teda 2027, predvolebný. Takisto sme sa dozvedeli a prepočítali, že len tento rok prídu občania o tisíc eur v čistom, kvôli konsolidačným opatreniam, ktoré ste zaviedli na tento rok v tom balíčku, z predchádzajúceho kola. To už aj nehovorím o opatreniach, ktoré ste predstavili v tohto ročnom balíčku. N a tak by sa dalo pokračovať o výsledkoch tejto vlády v ekonomickej politike, napríklad lacnejších potravinách že. A jedným z mnohých výsledkov je aj to, že sme sa ocitli úplne na chvoste v hodnotení časopisu Economist to bol myslím. Kde medzi všetkými krajinami OECD sme na poslednom mieste v ekonomických výsledkoch za posledné dva roky. Celý svet si prečítal ako sa darí Slovensku v ekonomike. A verte, že investori si takéto správy prečítajú, keď sa rozhodujú, či prídu investovať svoje peniaze na Slovensko alebo do nejakej inej krajiny. A takýmto spôsobom odháňate investície a ďalej teda len roztáčate tú špirálu, na ktorej konci je napríklad zvyšujúci sa dlh, zvyšujúce sa splátky namiesto ktorých sme si mohli kúpiť niečo čo občania potrebujú. Napríklad nemocnice, školy, opraviť nejaké mosty napríklad alebo čokoľvek, čo potrebujeme pre lepší život. Namiesto toho musíme splácať dlhy, a jediné čo dokážete, je vyberať peniaze z vrecák občanov. No a aby som to zhrnul táto správa sumarizuje úplne zásadné zlyhanie vlády v ekonomickej politike a na jej, na jej vrchole je dnes fakt, že je ústavou alebo Ústavným zákonom prikázané, že musí vláda požiadať o dôveru parlament. A ak tak neurobí, tak porušuje Ústavný zákon. Tak v predchádzajúcom bode tu bola debata, či ešte sme demokratická krajiny alebo nie sme ja tiež pevne verím, že stále sme, ale keď teda nepožiadate o dôveru na základe Ústavného zákona, tak opäť len naďalej tu bude visieť tento otáznik.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán predseda, kolegyne, kolegovia, o čo tu dnes rokujeme. Priznám sa, že ma trošku prekvapilo. Normálne zaradili do rozpravy bod o plnení pravidiel takzvanej dlhovej brzdy v čase, kedy úprimne poviem, že už som to nečakal, lebo jednak v parlamente sa už zvianočnieva. Už sa pomaličky poslanci chystajú na ukončenie vôbec tohtoročného rokovania Národnej rady, uvidíme kedy. Ale isté je, že to bude čoskoro. A takisto sa rozhodli, že už sa nebude len tak o hocičom rokovať. A neviem, že či, že by mali výčitky svedomia, to asi. Ale v kontexte, kedy zarezali vlastne všetky tie rozpravy o odvolávačkach, ktoré vlastne tuná sa mali práve teraz diať, tak je zaujímavé, že...
======

Ja sa vás chcem pán Raši spýtať, že ako je vôbec možné obhájiť určenie času rozpravy podľa § 20...(Ruch v sále.)

Ja sa vás chcem pán Raši spýtať, že ako je vôbec možné obhájiť

Ďakujem za slovo a ja by som tiež chcela oceniť práve tú časť, ktorá sa týka vzdelávania, Ondrej to tak okrajovo, okrajovo spomenul, ja tým, že sa, že sa venujem školstvu, tak tak práve cez toto vnímam, vnímam aj vaše aktivity. Viem, že tam bola v tomto roku aj istá príležitosť spolupráce s priamo s ministerstvom školstva práve na tom, ako vzdelávať o 17. novembri a o novodobých dejinách, čiže vnímam to ako veľmi, veľmi taký dôležitý pilier vôbec budovania našej, našej spoločnosti a súdržnej spoločnosti, aby sme vlastne vytvárali nejaký, nejaký spoločný naratív aj, aj o o našich novodobých dejinách a teda v tomto veľmi, veľmi len chcem aj túto na tieto pôjde oceniť vašu prácu.