..Na to môže opozícia, lebo ona teda má takúto komunikačnú kampaň. No, ak je to vec komunikačnej kampane, tak prosím pekne znovu sme v zlej aréne. tak sa normálne sa zídite na centrálach svojich strán, tam si sadnite s vašim komunikačným a vytvorte kontranaratív. Načo to tu meníme hej. Keď to je problém komunikácie. Keď je to dezinformačná kampaň opozície, vytvorte kontranaratív, nemeňme legislatívu. To nemá potom, načo to meníme, keď to je vlastne len problém nejakých rečí a nejakých mediálnych útočných dezinformačných kampaní. To potom nemáme nič, to nedokáže meniť legislatíva.
Dobre, ale teda prišli ste s niečim, chvala Bohu, dobre už nech je to akokoľvek zdôvodňované. Dobre, proste naozaj ja som zatvorila oči, uši, ústa. Snažila som sa k tomu naozaj veľmi, veľmi vecne pristupovať. V predošlých rozpravách som sa snažila vlastne (...nezrozumiteľne vyslovené...), light motívom bolo dostať sa k odpovedi, že či nám táto predostretá úprava tak, ako teda je dnes, teda včera bola predmetom teda návrhom o ktorom sme mali rokovať v tom znení, že či na konci dňa pomôže riešiť ten problém, ktorý teda je skutočný. Snažila som sa ilustrovať, snažila som sa vysvetliť tú komplexnosť a tú zložitosť práva, trestného práva. No a potom, ak je mnoho iných inštitútov a ja som ich tu menovala, ilustrovala, naskladaných tak, že ich kompletne trestné právo vychýlené v prospech páchateľa, aj hmotnoprávnych, aj procesnoprávnych inštitútov, tak touto jedinou izolovanou zmenu nedosiahneme žiaľ ten úplný želaný efekt, aby sa nám veci vrátili aspoň teda čiastočne, hej reštitúcia Vintegru. Že aby to aspoň teda nemalo takto veľmi vypuklý problém. Ilustrovala som to na, hej cez teóriu, cez prax. Vždy sa rozprávame teda k otázke, či sa to teda oplatí, neoplatí a teda túto tému možno uzavriem jedným veľmi zrozumiteľným príkladom na ktorom sa dá vidieť, že či sa naozaj vytvoril taký trestný zákon, kedy sa oplatí páchať majetkovú a hospodársku kriminalitu. Napríklad podvod § 221, ak teda podvodom spôsobíte malú škodu, hej, to znamená, že od 701 do 20 tisíc, tak môžete byť teda v znení tejto základnej skutkovej podstaty potrestaný trestom odňatia slobody až na 2 roky a ak tento istý trestný čin spáchate so škodou od 20 001 euro do 250 000 euro, do 250 000 euro, do 250 000 euro, tak môžete byť do 4 rokoch. Ale preto som sa to snažila v tých predošlých rozpravách vám vysvetliť, že to neznamená, že páchateľ dostane 4 roky. On ich nedostane, v tom je ten problém. Lebo na začiatku trestného zákona sú nastavené nejaké zásady ukladania trestov a ja som ich tu vysvetľovala, že prečo sa vlastne nedostaneme k tomu trestu odňatia slobody. Pretože je expresiv verdis, hej, v tých zásadách ukladania trestov sudcovi uložené, páchateľovi nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno úžokvenkcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej ujmou na osobnej slobode páchateľa. Si predstavte nejakého otca vo Volkswagene, robotníka, živí tri deti, lísing, hypotéka, spotrebný úver, naozaj by bol prvotestnaný človek, ak sa dopustil takéhoto teda podvoda v tej kvalifikovanej skutkovej podstate. Tak áno, ten sudca keď zohľadní všetky okolnosti s najväčšou pravdepodobnosťou, hej, teda vôbec neuvažoval o nepodmienečnom treste. Mohol by teda rátať s nejakými alterantívnymi, áno tu možno mi pán minister povie, že ale veď najprv by musel uhradiť spôsobenú škodu. No možno aj nemusel, možno by stačilo teda, že sudca vyhodnotí osobu páchateľa tak, ako som popísala, že bola pod vplyvom nejakej objektívnej sociálnej ťaživej tiesne a teda niekto, kto sa podvodom obohatil o 250 000 euro môže skončiť s náramkom. Čiže toto je tá trestná politika, ktorá implikuje záver, že kradnúť sa oplatí. A teraz ja som na vine, že som to povedala, alebo je na vine ja neviem novinár, ktorý ma teraz odcituje? Alebo je na vine verejnosť, ktorá sa nedaj Bože podľa toho zariadi? Nie náhodou je na vine ten, kto takúto legislatívu nastavil, kto takto nastavil trestnú politiku? To naozaj je taký problém aspoň akože mať toľký chochmes a prevziať na seba tú zodpovednosť a prísť sem s tým, že dobre, tak možno niektoré veci v tom chvate, v tom expresnom konaní, v akom sme robili trestnú reformu, neboli možno úplne premyslené do praktických dôsledkov, ale sme pripravení to skorigovať. Lenže teda mi to negorigujeme, my to nekorigujeme celú tú filozofiu trestania tak, ako je nastavená, lebo naozaj to je obrovský proces. To sa nerobí tak, ako sa to robilo pred Vianocami v roku 2023, ale teda prichádzame aspoň s nejakou malou náplasťou na dieru v Titanicu, ale teda dobre. Okrem toho teda a to zase treba tiež súdne povedať, nielenže by na to, aby sme dosiahli želaný efekt muselo prísť k zásadnej teda reforme trestného práva a tu teraz prodúvam aj k opozičným kolegom, lebo určite sa mnohí z nás stretávate s tými otázkami, že ak by ste raz teda vy vládli, vrátite to naspäť. No ja vždy odpovedám, že určite nie tak, ako si to predstavujete, že nebudeme robiť trestné právo, ak by sme teda raz mali ten mandát, však ja sa nehlásim do exekutívy, hovorím to všeobecne, na to sa naozaj robia tak, ako to vidíte pri občianskom zákonníku, na to sa robia komisie, ten proces trvá dlho a musí byť urobený naozaj poctivo. Lebo áno, aj predtým si to trestné právo pýtalo samozrejme korekcie, ale nemôže sa to robiť v skrátenom legislatívnom konaní a nemôže sa to robiť tak, ako sme to teda zažili, byť upovedomení a uzrozumení s tým, že tá reforma sledovala teda zjavne celkom iné ciele. Čiže ak na to príde teda, tá reforma musí byť naozaj dlhodobým procesom. Nasledujúca vláda, nech už to bude ktokoľvek, bude možno v úvode musieť urobiť nejaké rýchle fixis, ale tá zmena celého toho konceptu si bude musieť vyžadovať ďaleko viac práce. Ale teda v kontexte toho horalkového paragrafu, aj keby sme dnes boli v tom štádiu, to nebude celkom vyčerpávajúci všeliek, pretože znovu máme tu ďalšiu kalamitu, ktorá prispieva k situácii ktorej dnes čelíme a tým je dramaticky zhoršená sociálna situácia. Trestné právo, nástroje trestného práva nemôžu, naozaj nemôžu sanovať nejaké sociálne patológie spôsobené kalamitnou a katastrofálnou sociálnom politikou štátu, kde sa za úspech, prosím pekne, vydáva koľko ľudí sme obrali o dávku v hmotnej núdzi. A to sme tým ľuďom teda vlastne povedali, že čo majú už robiť. No tak pôjdu asi sa živiť nelegálne, však? A potom budeme hovoriť, že to je pocitová kriminalita. Čiže tým druhým systémovým riešením, aby sme dosiahli ten efekt pri tomto vypuklom probléme, ktorý teraz hasíme sa teda áno, nezaobíde bez určitých zásahov aj v sociálne politike.
No a do tretice a možno to je jedno z takých tých najdôležitejších pre túto chvíľu, nezaobíde sa bez zmien v policajnom zbore, pretože a teraz dúfam, že hovorím o správnom meste, že si to dobre pamätám, uvediem to ako príklad, mesto Zvolen, kde sú myslím že, no neviem Inge je zo Zvolena, môžeš ma opraviť. Že Zvolen ma 48 tisíc zruba obyvateľom, plus mínus a teda podľa toho, čo som zachytila majú dve hliadky. Teraz si predstavte, že mnohé tie trestné činy sú prečiny, to znamená, že sa vyšetrujú v skrátenom vyšetrovaní a teraz tá hliadka sa musí rozhodnúť, že či ide ratovať niekde nejaký násilný trestný čin, musí urobiť výjazd, alebo teda ide riešiť to, čo tam teraz pristálo ako prečin a čo si vyžaduje zase nejaký iný typ práce. Si asi tak nedokážu, nedokážu alokovať svoje kapacity tak, aby pokryli potrebu vzniknutú teda zvýšenou mierou kriminality na jednej strane a nedostatkom personálnych kapacít na strane druhej. Toto som vlastne možno zhrnula do takej skratky a skondenzovala to, čo som hovorila v tých predošlých rozpravách, keď som sa snažila dopracovať, alebo naviesť vás k odpovedi, či toto samotné bude dostatočné na to, aby odstránilo teda šibnutím zázračného prútika ten problém. Nie, ale hovorím, boli sme ochotní to podporiť, pretože lepšie niečo, ako vôbec nič.
Keď sa teda následne posuniem k tej samotnej dikcii, čo ma tam mňa osobne zaujalo je, že teda zavádzame priestupkovú recidívu spôsobom priestupok, priestupok, trestný čin. Áno, že ten priestupok sa stane trestným činom, ale zákonodarca nepamätal na situáciu čo sa stane, kebyže máme trestný čin, priestupok, priestupok. My musíme tým pádom počkať na tretí priestupok, pričom už tá kriminálny minulosť začala. On spáchal oveľa vážnejší, teda závažnejšie protiprávne konanie, nasleduje priestupok, druhý priestupok a stále teda ten druhý priestupok nie je dostatočný na to, aby sme to posúdili komplexne. Pritom je to iba vlastne recidíva v opačnom poradí. My poznáme, na príklade som ti to tu narýchlo vytiahla, možnosť kedy je skutok, za ktorý bol páchateľ už odsúdený a znovu ho zopakuje, ako možnosť prípustnej, teda tam sa ta recidíva aj ako prípustný dôvod na prísnejšie trestanie. Príklad pri úkladnej vražde kvalifikovanej skutkovej podstate je, že sa páchateľ úkladnej vraždy potrestá prísnejšie, ak už bol odsúdený za daný trestný čin. Tá dikcia, ktorá je v tomto návrhu hovorí o tom, že páchateľ bol postihnutý, to znamená, že sa zratávajú len priestupky, hej, lebo sa postih sa dáva iba priestupky a odsúdenie za trestné činy. Čiže je to také podľa mňa zvláštne a trochu nelogické, pretože by to malo sledovať aj teda nejakú preventívnu funkciu trestného práva a ide teda, ako som povedala o rovnaké recidivujúce správanie, len to poradie je opačné. Áno, bude to mať zaujímavé konsekvencie podľa mňa aj v praxi, keď bude stáť OČTK pred otázkou, že teda máme potrestať páchateľa, ktorý už bol odsúdený za krádež, ale teraz si vybral lacnejší tovar a tým teda sa ocitol v tej priestupkovej rovine. No a zákon mu odpovie, že nie, lebo tentokrát je to zase len priestupok, čiže nehľadí sa na to, že on už tú kriminálnu minulosť má, že on už recidivuje.
Ďalšia z vecí, ktorej som sa chcela dotknúť, včera som ju v krátkosti načala je, ak by som to tak akože nejak eufeminicky povedala, že tá pripravenosť naozaj nie je silnou stránkou tejto koalície, pretože aby to celé fungovalo, to sú ako ozubené kolesá, ktoré musia do seba zapadať. Máte zmenu v trestom zákone, prijímate teda zmenu v exekučnom, čo znamená, že sú tam teda tie nástroje na vymoženie už teda uloženej sankcie, ale chýba nám priestupkový, ktorý teda síce meníte, ale ten vznikne, nadobudne účinnosť o 6 mesiacov neskôr. Čiže vy idete ako ten prvý a druhý priestupok v tejto chvíli sankcionovať, keď vlastne tá priestková novela, ktorá reaguje na tento fenomén niekde, keď to tu doskrolujem z nej, aj z dôvodovky prečítam, je vlastne v 6 mesačnom sklze. Čiže tie ozubené kolesá vlastne nebudú môcť spolu fungovať. Hľadám, či tu nenájdem tú dôvodovku, ale ako to je zaujímavé, že v tej dôvodovke priestupkovej sa zase záhadne už priznáva teda, že je tu ten problém so zvýšenou mierou drobnej majetkovej kriminality. Nespomína sa tam len nejaká pocitová a teda dôvodní sa tým potrebnosť zavedenia novej sankcie menších obecných služieb, ale tak nejak sa to volá.
Čiže áno, v skutočnosti ak by som to mala nejak dať do záveru, debatujeme o legislatíve, ktorá má reagovať na krízový stav v oblasti majetkovej kriminality, ktorý sama koalícia vyvolala svojimi predchádzajúcimi krokmi. A teraz sa koalícia tvári, že ide dynamicky reagovať, hej. Že táto reakcia je asi teda z rovnakého "dynamického" legislatívneho súdka, z akého bola aj tá pôvodná chyba. Naozaj na záver len toľko, že trestné právo sa nemôže robiť štýlom orného láka a motorevej píle. Už som to hovorila predtým, že to je tak citlivý proste mechanizmus, kde som takisto spomínala, že ten zákonodárca keď čokoľvek upravuje, musí mať na zreteli, hovorila som o takzvaných vytrinkových axiomách, že musí mať na pamäti že na jednej strane záujem štátu chrániť veľmi dôležité hodnoty tak cenné vo verejnom záujme, že je ochotní použiť teda nástroje ultima racio trestného práva. Zároveň musí zohľadniť aj teda legitímne práve poškodenej osoby tak, aby bol trestný čin účinne vyšetrený a aby mala nejaký tip satisfakcie, zadosťučinenia, povedzme v podobe spravodlivého postrestania páchateľa. A ten tretí kontrapozičný, ale oprávnený záujem je ten, že musí dbať na to, že postihuje páchateľa, tu znovu opakujem, ono ho musí ten trest postihnúť tvrdšie než tá ujma, ktorú spôsobil. To nemôžu byť ekvivalentné ujmy, lebo to sa...
=====
