Dobré ráno, ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, vážení kolegovia, štvornásobný premiér Slovenska nás tu každú nedeľu doslova otravuje svojimi problémami namiesto toho, aby riešil dôležité témy, ktoré trápia ľudí na Slovensku. Deväťdesiat percent času venuje tomu, aby chránil ľudí, ktorí majú za ušami korupciu, alebo tých, ktorým dnes za skutky z minulosti...
Dobré ráno, ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, vážení kolegovia, štvornásobný premiér Slovenska nás tu každú nedeľu doslova otravuje svojimi problémami namiesto toho, aby riešil dôležité témy, ktoré trápia ľudí na Slovensku. Deväťdesiat percent času venuje tomu, aby chránil ľudí, ktorí majú za ušami korupciu, alebo tých, ktorým dnes za skutky z minulosti reálne hrozí basa. Štvornásobného premiéra nezaujíma, že jeden a pol milióna ľudí nemá stále prístup ku kanalizácii, že vyše pol milióna ľudí nemá pitnú vodu z verejného vodovodu. To je priamo výsledok vlád Roberta Fica. Za túto nečinnosť je priamo obžalovaný Robert Fico, nie Matovič, nie Heger, ani Ódor. Robert Fico je zodpovedný za to, v akom stave máme dneska sieť vodovodov a kanalizácií na Slovensku. On a jeho vlády sú zodpovedné za to, že na Slovensku sa neinvestovalo do kritickej infraštruktúry premyslene a systematicky, že sa nevyužívali európske zdroje, ktoré na to boli určené. V roku 2026, po 15 rokoch vlád Roberta Fica, je stav našej kritickej infraštruktúry alarmujúci. Toto by sme tu mali riešiť a nie rušenie inštitúcií, ktoré bojujú s korupciou, nie rokovací poriadok, nie mimovládky či Šimečkovu mamu. Dnes by sme tu mali riešiť to, v akom stave máme našu kritickú infraštruktúru. Zároveň tu neustále s kolegom upozorňujeme už nejakých teda pár rokov pred hrozbou skrytej privatizácie, ktorú táto vláda absolútne, aleže absolútne ignoruje. Najvyšší kontrolný úrad o tejto téme priniesol niekoľko závažných zistení. A čo robí minister životného prostredia Taraba? Čo robí premiér Slovenskej republiky pán Robert Fico? Nič, absolútne ich to nezaujíma.
Ďalej nám posledné správy hovoria aj o tom, že prichádza k obrovským únikom pitnej vody na našich potrubiach, o tom, že máme prestarnutú infraštruktúru a o fakte, že dnes keď by sme už mali investovať do výmeny, tak my stále ešte len musíme dobudovávať kritickú infraštruktúru. Opakujem, jeden a pol milióna ľudí je bez kanalizácie, pol milióna ľudí je bez prístupu ku pitnej vode z verejného vodovodu. A čo je ešte alarmujúcejšie, chýbajú nám kapacity v čistiarňach odpadových vôd. S tým sa stretáme naozaj pri každom jednom našom výjazde, že obce, tie, ktoré sa najviac rozvíjajú, majú skutočne obrovské problémy s tým, aby im postačovali kapacity čistiarní odpadových vôd.
A ja sa pýtam, a mrzí ma teda, že tu nevidím aj pána Hazuchu, ktorý sa väčšinou zapája do týchto diskusií, že koľko odborných riešení priniesla táto vláda za dva a pol roka k téme kritickej infraštruktúry. A ja vám poviem koľko, presne nula. Okrem toho, že tu pán Taraba priniesol zákon, kde sme my museli pod naším tlakom, vďakabohu sa nám podarilo odtiaľ dostať pozmeňovák, ktorý tam chcela pretlačiť strana HLAS, tak nakoniec vôbec nemá ten vplyv, ktorý by sme potrebovali, aby dneska novela zákona o vodovodoch a kanalizáciách mala. A preto prichádzame aj s kolegom Michalom Sabom s návrhom, ktorý sme predtým priniesli ako pozmeňovák k otvorenému zákonu, keď tu bol minister Taraba s ním, a prinášame ho teda ako návrh zákona, aby sa tieto zmeny premietli do zákona o vodovodoch a kanalizáciách, pretože ich naozaj považujeme za veľmi dôležité.
Zákon o vodovodoch a kanalizáciách, ku ktorému navrhuje konkrétne zmeny, je naozaj dôležitý zákon, ktorému by sme tu mali venovať aj dôležitý čas. Tento zákon upravuje teda zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií a rovnako pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Prevádzkovateľom vodovodov a kanalizácií sú vodárenské spoločnosti a tie boli aj predmetom viacerých kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, z ktorých mali vychádzať aj zmeny naposledy prerokovávaného zákona o vodovodoch a kanalizáciách. A ako som spomínala a hovoril to teda ja kolega vo svojej rozprave včera večer, keď bol tento zákon o vodovodoch a kanalizáciách otvorený, sme spoločne teda predložili pozmeňujúci návrh, ktorý mal upraviť zákon spôsobom, aby reflektoval aj na výhrady Najvyššieho kontrolného úradu. Náš pozmeňovací návrh teda bol odmietnutý a preto sme tieto návrh, ako som už hovorila, priniesli vo vlastnom návrhu.
Ja by som sa v mojej rozprave chcela však venovať najmä tej situačnej analýze v oblasti našej kritickej infraštruktúry. Pri vodovodoch a kanalizáciách nejde len o technickú tému, hovoríme tu o zdraví obyvateľov, o živote na vidieku, o ochrane životného prostredia a o schopnosti štátu zabezpečiť základné verejné služby pre svojich občanov v 21. storočí. A na úvod položím naozaj jednoduchú otázku: Ako je možné, že v roku 2026 máme na Slovensku obce, kde ľudia stále nemajú prístup k pitnej vode z verejného vodovodu, a ako je možné, že v roku 2026 hovoríme o žumpách a o nedostatočnom čistení odpadových vôd v stovkách našich obcí? Ako je možné, že splašky končia v našich potokoch a na poliach? Odpoveď je bolestne jasná. Systém dlhodobo zlyháva a aktuálne ministerstvo pod vedením pána ministra Tarabu rovnako nepredložilo žiadny strategický plán, kde by sa riešili kľúčové problémy, ktoré tu dnes máme vo vodárenstve a aj so stavom vodovodov a kanalizácií na Slovensku.
Aj pán Taraba naozaj reagoval len na nejaké akútne problémy, ale to ani zďaleka, naozaj ani zďaleka nestačí pri tak kľúčovej téme, ako je kritická infraštruktúra.
Dovoľte mi teda spomenúť nejaké fakty a, ako som už hovorila, prístup teda k verejnému vodovodu má na Slovensku len približne 90 % obyvateľov. Ono to znie možno dobre, že 90 % je veľa, ale teda tých chýbajúcich 10 % z 5,5 milióna je tých 1,5 milióna ľudí, ktorí teda v našich domácnostiach stále nemajú pripojenie na kanalizačné potrubie. Ja poviem taký príklad, čo sa týka budovania, alebo to, na čo veľmi často upozorňujeme aj s kolegom, aj keď cestujeme po Slovensku, že mnohé obce majú napríklad aj položené potrubie, ale teda je problém s tými čistiarňami odpadových vôd, kedy napríklad sme boli v obci Domaniža, ktorá má potrubie vybudované, ale nevie sa pripojiť na čistiareň odpadových vôd, pretože tá nespĺňa kapacitné možnosti. A takýchto prípadov po Slovensku je naozaj obrovské množstvo, kde by obce mohli mať funkčnú kanalizáciu, ale proste Taraba nerieši to, že dneska máme čistiarne odpadových vôd, ktoré buď už technicky nespĺňajú požiadavky, alebo jednoducho nedokážu zabezpečiť tú kapacitu, ktorú by bolo treba.
K verejnej kanalizácii je pripojených teda ešte menej, len okolo 70 % obyvateľov. Veľké rozdiely sú najmä medzi mestami a vidiekom, pričom najmenej infraštruktúry nájdeme v okresoch ako Gelnica, Rimavská Sobota, Poltár, Sobrance alebo Medzilaborce. Mnohé existujúce siete sú naozaj desiatky rokov staré, s obrovskými stratami vody, miestami až na 50 %. Stav kritickej infraštruktúry veľmi presne ovláda prístup vlád Roberta Fica k našej krajine. Dnes sa nám tu rozpadajú mosty, rozpadajú sa nám nemocnice, železnice, rozpadá sa nám aj kritická infraštruktúra. A toto je naozaj výsledok len toho, že aj, nechcem nikoho tuto z kolegov z koalície obviňovať, ale mne príde, že vy okrem naozaj toho, že si tu chodíte stláčať tie gombíky, ja neviem, čomu sa venujete odborne jednotliví poslanci, ktorí tu sedíte, ale keby vás skutočne tie problémy zaujímajú aj v predchádzajúcich volebným obdobiach, tak ja neverím, že dneska v každej jednej oblasti, kam sa na Slovensku pozrieme, máme obrovské investičné dlhy, máme obrovské problémy. Keby sme tu nemali zdroje z Európskej únie, tak ja si ani neviem predstaviť, ako by táto krajina fungovala. Tento stav, ktorý tu dnes máme, má aj teda konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. V prvom rade sú to zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neoverených alebo kontaminovaných zdrojov.
Rovnako uvediem príklad, my sme s kolegom boli pri obci pri Košiciach, kde teda bola výstavba, kde im bola sľubovaná, že teda budú mať aj vodu, aj kanalizáciu do dvoch rokov, vodu tam teda stále nemajú, nie sú pripojení, majú len studne, ale majú tam tak kontaminovanú vodu, že malé deti ani v tejto vode nemôžu kúpať, musia si vodu chodiť brávať do proste nejakých nádob a s tým umývať svoje deti. Takže toto je 21. storočie na Slovensku obce, ktorá je teda vedľa Košíc, teda vedľa druhého najväčšieho mesta na Slovensku a my stále počúvame takéto príbehy.
Zároveň tu sú aj, treba dôležité, čo treba spomenúť, sú environmentálne škody, keď splašky z domácnosti končia v potokoch, riekach a pôde a určite tiež rovnako ak sledujete správy, tak naozaj nie je týždňa alebo nie je mesiaca keď poviem, že kedy by som nezachytila nejakú reportáž, kedy ľudia upozorňujú na to, že splašky končia v našich potokoch a končia v našich poliach.
Nedobudovaná infraštruktúra znamená aj zastavený rozvoj našich obcí, bez vody a kanalizácie asi ťažko príde nejaký podnikateľ, nepríde developer, nepríde ani mladá rodina. Spoločenská nespravodlivosť je to, čo teda ľudia zažívajú v našich obciach, a tisíce ľudí, najmä teda na vidieku, žijú vo fyzickej a infraštruktúrnej biede, ale v mnohých mestách, teda aj čo som spomínala pri Košiciach, je problém s dobudovaním kritickej infraštruktúry. A my v Progresívnom Slovensku naozaj odmietame predstavu, že existujú prvotriedni občania, ktorým tečie voda z kohútika a funguje kanalizácia, a druhotriedni občania, ktorí sa musia starať o vodu, žumpy a baktérie v pôde. Nerovnosť v prístupe k základnej infraštruktúre je sociálnou nespravodlivosťou a zároveň brzdou rozvoja našich regiónov.
A teraz mi dovoľte pár slov aj teda k aktuálnemu vedeniu rezortu životného prostredia. Pán minister Taraba prišiel do úradu naozaj s množstvom sľubov, hovoril o tom, že bude bojovať proti byrokracii, že pomôže vidieku, že urýchli eurofondové investície, a realita po dva a pol roku? Áno, dal naozaj aj na Orave, prišli nejaké peniaze aj na juh Slovenska, ale toto nie je riešenie aktuálnej situácie, že my len pustíme eurofondy, ktoré vy teda permanentne ohrozujete, ale tam treba naozaj pripraviť strategický plán, akým spôsobom budeme pristupovať k tomu, aby sa tá infraštruktúra dobudovala a čo chceme robiť s tou infraštruktúrou, ktorá dneska jednoducho je po dobe svojej životnosti a máme tu obrovské úniky, teda ako som spomínala, pitnej vody. Chýba teda systémová vízia a teda ministerstvo pod vedením Tarabu nepredstavilo naozaj žiadnu ucelenú stratégiu obnovy vodovodov a kanalizácií, neexistuje žiadna mapa potrieb, jasná priorizácia, ani plán financovania. Slovensko potrebuje jasne vedieť, kde sú najväčšie biele miesta a ako ich v nasledujúcich desiatich rokov pokryjeme.
Po druhé, kolabuje aj čerpanie eurofondov. Slovensko má k dispozícii stovky miliónov eur, no ich čerpanie viazne, projekty sa naozaj zasekávajú na povoľovacích procesoch, nie sú pripravené kvalitné žiadosti, miestne samosprávy sú ponechané častokrát napospas, pretože povedzme si pravdu, že malá obec do tisíc obyvateľov dokáže len veľmi ťažko pripraviť desaťtisícové projekty na kanalizácie a vodovody a takisto nič sa s touto témou nerobí, aby jednoducho sme urobili systém, kde aj malé obce budú schopné nejakým spôsobom teda si tie kanalizácie a vodovody dobudovať a týmto ja, ja som teda prvýkrát v parlamente, máme tu mnohých poslancov, ktorí tu sedia druhé, tretie, štvrté volebné obdobie, a ja naozaj nerozumiem, že v tomto sa absolútne nič nerobilo, v tak, v tak dôležitej téme tu stále stojíme na mieste a doplácame na to, že peniaze, ktoré boli na to určené, neboli využité správnym spôsobom. A dneska sme v takom stave, v akom sme, len kvôli tomu, že vlády Roberta Fica proste na všetko kašlali a pristupovali ste presne takýmto spôsobom, ako je to teraz, že riešite nepodstatné veci, chodíte sem len stláčať gombíky, nevidíme od vás žiadne návrhy. Pán Karas, prikyvujete, ale tak si zoberte tento návrh zákona, potvrdí vám to aj Najvyšší kontrolný úrad, že tie zmeny sú dôležité, tak si ich okopírujte, predložte to vy. Predložíte to, tento zákon? Zoberete si (reakcia z pléna), prosím? Určite je realizovateľný, môžeme si potom k tomu povedať, aby sme teda dodržovali nejaké pravidlá diskusie, ale v pohode, však ja som sa vás pýtala. Ale každopádne ja si myslím, že keby ste naozaj, použijem také slovo, že makali, makali naozaj od rána do večera, tak ako si to naša krajina vyžaduje a tak, ako to aj robíme my, aj keď tu nesedíme v parlamente, tak dneska tá krajina vyzerá ináč. Som si stopercentne istá. Či v školstve, či v zdravotníctve, či v kritickej infraštruktúre, či stav mostov, či diaľnica do Košíc a mohla by som menovať jednu oblasť za druhou, ktorú treba opravovať po vás len preto, že ste si robili svoju robotu lajdácky a robíte si ju rovnako aj počas tejto štvrtej vlády Roberta Fica.
Viac preferujete, a to je to najsmutnejšie, že viac preferujete mediálny populizmus pred odbornou diskusiou a pred odbornou prácou a to tu chýba a ja to vidím aj na výboroch. A môžete sa usmievať, kolegovia, ale tak to je. Tú realitu, keby ste na tie výbory chodili, tak zažívate ju určite aj vy, že vaše stoličky sú väčšinou prázdne a keď sú aj plné, tak tá diskusia je tak biedna a keď aj vás vyzývame o niečom naozaj serióznom sa rozprávať, tak reakcie sú opovrhujúce, však čo tu vy chcete, vy, čo, čo vy čo tu máte rozprávať. Takí, čo tu sedia, nechcem menovať kolegov, ktorí sú v našom výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, viem, že sú tu už dlhé roky a ale žeby prišli s riešeniami, nepočula som, žiaľ, žiadne riešenia od nich. A toto je to smutné, čo sa tu stále deje a opakuje. A vy sa tvárite naozaj jak najväčší hrdinovia z toho, že tu schvaľujete zákony, ktoré nijakým spôsobom ľuďom na Slovensku nepomáhajú.
Nemám už veľa času, prihlásim sa teda ešte do ústnej so zvyškom mojej rozpravy, tak zatiaľ vám veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
