Vidím, že tu už je zábavka takto večer. Ja som rozmýšľal, že čo povedať, aby som neurazil, ako... (povedané so smiechom) svoje príhovory začína jeden klasik z tohto parlamentu. Nebudem ho menovať, snáď sa spozná. A... a potom som rozmýšľal, že čo povedať, aby som sa neopakoval, lebo ja som, sa tak považujem za takého praktického človeka, ktorý chápe, že o veciach sa treba porozprávať. Treba si ich premyslieť, prediskutovať, ale potom hlavne...
Vidím, že tu už je zábavka takto večer. Ja som rozmýšľal, že čo povedať, aby som neurazil, ako... (povedané so smiechom) svoje príhovory začína jeden klasik z tohto parlamentu. Nebudem ho menovať, snáď sa spozná. A... a potom som rozmýšľal, že čo povedať, aby som sa neopakoval, lebo ja som, sa tak považujem za takého praktického človeka, ktorý chápe, že o veciach sa treba porozprávať. Treba si ich premyslieť, prediskutovať, ale potom hlavne treba konať. Veľakrát to, čo ľudia rozprávajú, potom nedokážu, nedokážu urobiť.
Potom keď som aj pozeral túto rozpravu, veľakrát sa vo mne tak lámalo, sa musím úprimne priznať, som videl, že sa tu niečo niekoľkokrát opakuje, a rozmýšľal som nad tým, či to má zmysel, neustále opakovať aj tie isté veci, tie isté argumenty, ale keď už sa to posúvalo tretí týždeň, tak som vlastne vtedy začal vidieť, že naozaj to má zmysel, pretože ako sa hovorí, že opakovanie je matka múdrosti, a tie argumenty možno, ktoré sa na začiatku zdali k tomu, keď niekto povedal napríklad, že sadzby sú zlé, premlčacie doby sú zlé, zrušenie ÚŠP je zlé, tak možno po tých prvých pár príhovoroch to tak nerezonovalo, ale keď to tak človek počuje zo všetkých možných strán, zľava, sprava, taký argument, taký argument, tak vtedy si začneme uvedomovať reálne, že aká zlá je táto novela a čo spraví, čo môže spraviť s touto našou krajinou.
Potom som rozmýšľal, či ešte môžu zaznieť nejaké nové argumenty po týchto troch týždňov, naozaj či nemá zmysel to aj useknúť, že načo to tu točiť stále dookola, aj keď si to stále nepamätáme. A skúšal som prísť na niečo, čo som tu ešte nepočul alebo niečo, čo mňa priamo zaujalo na tejto novele alebo nejaký iný argument proti tomu. A neviem, či to tu už niekto nespomínal, musím sa priznať tiež, že nebol som tu sto percent času, ale keď som tu bol, tak sa mi nezdalo, že sa o tom hovorilo. A to je v ekonómií alebo pri investovaní, možno poznáte taký termín, že ušlá príležitosť.
Vždy keď niekde investujete alebo dávate svoje peniaze, tak jednak hodnotíte tú samotnú investíciu, čo vám môže vrátiť, ale potom rozmýšľate, kde inde ste mohli dať tie peniaze, čo iné to mohlo zarobiť. A musíte do tých svojich nákladov, do tej investície, ktorú idete urobiť, v zásade započítať aspoň mentálne aj to, že kde ste to mohli dať a čo iné z toho mohlo byť.
Ja som nad týmto vlastne tak rozmýšľal, nad takou ušlou príležitosťou toho, že ako by to vlastne mohlo byť, keby táto novela sa robila poriadne, že keby naozaj išlo poriadne pripomienkovacie konanie, keby sa tu pol roka o tomto celom bavili všetci odborníci, opozícia s koalíciou, skúsme sa tak zasnívať trošku, že naozaj tí zákonodarci alebo vládni politici by chceli fakt že dobre pre ľudí, a nie pre seba, že by to robili naozaj poctivo, ako sa má, ako sme aj my častokrát hovorili, že by po pol roku, možno aj po roku, viem, že zmena Trestného zákona, toto všetko sa tu aj dlhé roky už debatovalo, že by sa to prediskutovalo. Bol by naozaj že veľmi, veľmi kvalitný návrh niekde na tom konci, že by sme tu mali návrh, ktorý by reálne aj odsúdil a spravodlivo potrestal ľudí, ktorí robili zle, ktorí kradli, čo by vo výsledku znamenalo, keby bola naozaj dobrá tá novela, že by tu bolo menej zlodejov, že by tu bola naozaj že menšia korupcia. Zrazu by sa naša krajina začala zlepšovať, že naozaj by aj táto novela priniesla to, čo sľubuje filozoficky, že ľudia by sa nezatvárali do väzenia na dlho, ale naozaj by sa naprávali aj inými trestami. Ľudia, ktorí aj niekedy vo svojom živote sa možno pomýlili, tak by dostali naozaj jednoduchší a ľahší trest, uvedomili by si to, bolo by možno menej ľudí vo väzniciach, bola by tu naozaj oveľa lepšia atmosféra v spoločnosti.
A potom si predstavme, že by to malo aj ten pozitívny dopad ekonomický, ktorý my teraz kritizujeme, že to má presne opačný. Nechcem tu hovoriť, že zrazu by nám z Európskej únie poslali viac eurofondov (povedané so smiechom) vďaka takejto dobrej novele, ale že naozaj by sa tu podnikateľom lepšie žilo, že by tu dokonca prichádzali aj vďaka tomu iné investície, oveľa viac zo zahraničia, že by sa tu cítili naozaj bezpečne s tými ich investíciami.
A znova, to dôležité, čo my teraz hovoríme, že odíde a bude odchádzať z tejto krajiny, nielen kapitál peňažný, ale aj kapitál ľudský, ten najdôležitejší, že aj vďaka takejto novele možno zopár menej ľudí by si povedalo, že v tejto krajine nestojí za to žiť, že by neodišli. Naopak, by si možno niektorí povedali, že, waw, super, máme krajinu fakt skutočne, nielen domnelo a klamlivo hovorené, ale naozajstnú, kde je najmodernejší spravodlivý systém, kde naozaj spravodlivosť fakt že super funguje, kde sa môžeme rozvíjať, kde viem, že prídu ďalší investori, prídu ďalší moji kamaráti, že to Slovensko vieme naozaj niekam posunúť.
A keď som nad týmto celým rozmýšľal, že vlastne tá samotná novela je taká strašne zlá, a tak veľmi veľa argumentov tu už proti nej padlo, že čo všetko sa s tým stane, keď toto prejde, a môžme si povedať, že ono to asi teda prejde, tak potom keď som nad tým rozmýšľal, že to je jedna vec, ale že ako by to fakt že mohlo byť, keby ná... neprešla... keby prešla, v dobrom, a nehovorím iba s našimi pripomienky... pripomienkami, ale naozaj v dobrom, v dobrej debate, konštruktívnej, vysnenej, ktorá v politike nikdy nebude, ale že keby to tak bolo, ako by sa dokázalo Slovensko posunúť dopredu.
A potom mi to prišlo o to, o to viac ľúto, ale ja som podnikateľ aj vytrvalostný športovec a viem, že na veci sa treba pozerať z dlhodobého hľadiska. A neni každým dňom koniec, vždy keď sa niečo nepodarí, alebo keď je nejaká kríza, tak sa dá napraviť a ten, čo sa na to pozerá z dlhodobého pohľadu, ktorý vytrvá, potom má pravdu a potom sa veci zlepšia. Takže mne, potom som dostal normálne znova takú nádej, že aj keď toto prejde, čo asi prejde, narobí to obrovské škody, o tom niet pochýb, ale stále sa to bude dať napraviť, a verím, že to aj potom napravíme, že všetci, čo sme tu, čo sme tu aj vystupovali budeme aj napriek tomu ďalej bojovať o to, aby sa to potom napravilo, a potom aby sme tu mali naozaj vysnívanú krajinu, ktorú ja vnímam, nieže ja poviem o nej, že je vysnívaná, ale že ľudia, občania z nej nebudú utekať, ale, naopak, budú sa vracať.
A s tým súvisí a podľa mňa to podporuje ten argument, ktorý sme tu mali, keď sa tu spomínal Wittgenstein, ktorý, ako som aj ja vtedy hovoril, že sa mu stala taká vec, že v celom svojom živote sa rozhodol hovoriť iba a len pravdu a urobilo mu to veľké problémy v rodine. A terajší vládni alebo koaliční poslanci sa rozhodli iba klamať, takmer v každom, vo všetkom, čo robia, že tá pravda nakoniec zvíťazí, a nakoniec niekedy tu budeme mať veľmi dobrú, kvalitnú reformu aj trestného práva, takú, na ktorú bude tento parlament hrdý a na ktorú ľudia, teraz to možno aj trošku preženiem, ale nie... na kto... proti ktorej nebudú ľudia že chodiť protestovať, ale ktorý, ktorú reálne tí občania budú chváliť. Nehovorím, že prídu desaťtisíce na námestie za to, že sa tu schváli nejaký zákon, ale verím tomu, že sa dožijeme doby, kedy poslanci budú pracovať tak kvalitne, že ľudia to aj priamo uvidia, ocenia... a ocenia to priamo aj na uliciach.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
