Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel povedať jednu vec. Mám pocit, že toto bol najhoršie strávený deň v mojej pracovnej kariére, odkedy som vlastne v živote začal robiť. A to som čistil záchody na Korzike ako brigádnik. Obsluhoval som ľudí, vytváral firmy, robil rôzne roboty, ale toto je najhoršie stratený deň v mojom pracovnom živote. A tým pádom, tým pádom by som chcel poprosiť Národnú radu, že aby mi...
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel povedať jednu vec. Mám pocit, že toto bol najhoršie strávený deň v mojej pracovnej kariére, odkedy som vlastne v živote začal robiť. A to som čistil záchody na Korzike ako brigádnik. Obsluhoval som ľudí, vytváral firmy, robil rôzne roboty, ale toto je najhoršie stratený deň v mojom pracovnom živote. A tým pádom, tým pádom by som chcel poprosiť Národnú radu, že aby mi tento denný plat nezaúčtovala a v prípade, že sa to nedá z nejakých administratívnych dôvodov, tak ten plat venujem nejakej organizácii. A nebojte sa, nebude to Nadácia Milana Šimečku. (Smiech.)
Moje kolegyne a kolegovia veľmi trefne pomenovali z rôznych sektorov spoločnosť, v ktorej žijeme a vlastne v stave, v ktorom sa nachádzame. A nebudem teda sa snažiť ich duplikovať, ale poviem to cez taký ako kebyže príbeh.
Ja mám tri deti s jednou manželkou. Neviem, kto sa tu z konzervatívneho spektra takto môže pochváliť. A najstaršia dcéra má 17 rokov. Táto dcéra prežila skoro celý život alebo 70 % svojho života za vlády SMER-u, to znamená, že 4 700 dní. Keď vy stále rozprávate a pozorujem to strašne intenzívne, že vždy ste sa, spomínali ste Dzurindovu vládu, Radičovej vládu, Ódorovej, Matovičovu a tak ďalej, a tak ďalej. Poďme sa na to pozrieť ako keby z celej perspektívy osemnásťročného človeka. To znamená, že zo 7 700 dní ste boli 4700 dní pri moci. A poďme si teda pozrieť ten výsledok. 70 % vašej aktivity. Lebo keď sa na to pozriem z perspektívy života mojej dcéry, neposunuli ste túto krajinu dopredu, naozaj nie. A možno vy máte iný subjektívny pocit, lebo sa buď vy, alebo vaše okolie má dobre, ale vieme si to porovnať, ako sa posunuli iné krajiny dopredu. A dá sa to urobiť presne tými rebríčkami. Možno poviete, že tie rebríčky sú manipulované, alebo niekto iný ich nejakým spôsobom, neviem, manipuluje, alebo to sú len štatistiky, to sú len čísla, vy chodíte do regiónov, pravdepodobne vám v Snine alebo v Bardejove, alebo ja neviem, v Chorvátskom Grobe povedia ľudia, že sa majú dobre, ale poďme si povedať, že teda, že ako sa, v akom stave sa nachádza perspektíva, lebo sa chcete baviť o budúcnosti, a teda nie o minulosti, mojej dcéry a jej rovesníkov. Skrátka napríklad pri zdravotníctve. Vyzerá to tak, že oni, ich generácia, nebudú zdravší ako iní, ako mladí ľudia v iných krajinách. Skrátka nebudú, lebo vo všetkých rebríčkoch sa Slovensko za vašej 70 % vlády za osemnásť rokov prepadáva. V roku 2006 sme boli piatou najhoršou krajinou v dostupnosti zdravotníctva. Teraz sme na treťom mieste najhoršou krajinou a vyzerá to tak, že v niektorých oblastiach nás už aj tie posledné krajiny budú predbiehať, lebo oni sa dostali do krízy a postupne sa z nej dostávajú.
Sme na chvoste rebríčku v miere odvrátiteľných úmrtí, a to vám hovorím ako človek, ktorý v tomto zdravotníctve aj za vašej vlády stratil dvoch rodičov. Mamu som stratil, keď mala 53 rokov a otca keď mal 67 rokov. Obidve úmrtia sa dali odvrátiť, problém bol v podmienkach, v ktorých umierali, v zdravotníctve, ktoré nebolo dostatočne vybavené na včasnú diagnostiku. Môžeme sa o tom rozprávať. Vidím, že medicínski experti o tom budú chcieť počuť a ja im to rád vysvetlím. A dokonca zomierame na choroby, ktoré ostatné európske krajiny veľmi preventívne vedia vyriešiť. Ľudia sa pritom liečia v nemocniciach s hrdzavým potrubím a keď teda nechcete sa baviť o Trenčíne, pán Bartek, tak choďte sa prejsť na Mickiewiczovej ulici, keď pôjdete dole do podchodu, kde musia pacienti prechádzať, tak tam tečie voda, sú tam prasknuté okná a je to vlastne výkladná skriňa vášho osemnásťročného alebo fungovania za posledných osemnásť rokov.
Poviem ešte takú jednu osobnú vec, možno mnohí to neviete, ale ja som mal trikrát operovaný mozog a z toho mám epilepsiu, čo je vlastne choroba, ktorú som si nespôsobil sám a pravidelne by som mal brať lieky. Teraz som si ešte ich nezobral, lebo som tu, chcel som sa dostať na rad. A predstavte si, že tie lieky, ktoré mám namixované, aby som ich bral, vlastne dvoje z nich už nie sú k mání, skrátka už sa prestali dovážať, kvôli tomu, že sa kšeftovalo s tými liekmi a ten dodávateľ, belgická firma sa rozhodla, že slovenský trh vynechá, lebo skrátka sa reexportujú lieky. Za vašej vlády nechcem ani pripomínať, kto to organizoval, aby som tu nevzbudil vášne. A to už nehovorím o možno ešte vážnejších chorobách ako lieky na rakovinu, kardiovaskulárne choroby a tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že ja by som sa strašne rád prihovoril vašim voličom, ktorých, nazvime to, chcete kompenzovať trinástymi dôchodkami a ja som za, ale myslím si, že na to je úplne iné riešenie. Mať aj štrnásty, aj pätnásty, aj šestnásty dôchodok nevyriešite to, že oni majú za posledných osemnásť rokov veľmi nízke dôchodky preto, lebo naša ekonomika nerastie, naša ekonomika stagnuje, lebo tu máme zlé pracovné príležitosti pre ľudí, a zároveň firmy, ktoré tu vyrábajú majú nízku, po prvé produktivitu práce, ale po druhé majú nízku, produkujú nízku nadhodnotu. To znamená, že firmy, kde sú, alebo krajiny, kde je oveľa väčšia inovácia, oveľa väčšia inovatívna ekonomika, tak v zásade tam, kde sú tie mozgy, tak tam sa v skutočnosti zarába. A vy za posledných sedemnásť rokov ste takisto ako čo ste kritizovali na Mikloša, tak to robíte aj vy, že v skutočnosti len dotujete výrobné haly.
Ale poďme ďalej. Spomenula to moja kolegyňa Tina Gažovičová a veľmi sa čudujem, pán Podmanický, a aj, pán Bartek, že ste takýmto spôsobom na to reagovali, lebo to bol jeden podľa mňa z najlepších prejavov, ktorý sa tu dnes udial, kde vám povedala pani Gažovičová, ktorá sa rozumie do školstva, ktorá vám ponúkla, že nepoďme dozadu, ale poďme sa rozprávať, čo urobíme dopredu a v zásade vy ste reagovali, že v zásade tu je všetko okej a že prečo sa rozhorčuje, a prečo má emotívne prejavy. No možno preto má emotívne prejavy, lebo vie, že školstvo a kvalita školstva je budúcnosť tejto krajiny. Naozaj. Budúcnosť krajiny je v tom, že tu budeme mať kvalitných, múdrych ľudí, a zároveň budú zdraví a budú môcť chodiť do roboty a vytvárať hodnoty, ktoré budeme môcť dávať tým dôchodcom.
To znamená, že nebudú mať trináste, štrnáste, pätnáste dôchodky, ale budú mať dvakrát väčšie dôchodky, možno len tých dvanásť. A to by ich oveľa viacej potešilo. V skutočnosti tie dôchodky, ktoré vy im dorozdáte, v skutočnosti minú na to, aby si dokúpili lieky, ktoré nie sú k dostání normálne na voľnom trhu, alebo aby si priplácali za rôzne prednostné termíny u lekárov a tak ďalej. To, samozrejme, nehovorím o tom ešte, že koľko málo je lekárov.
Ale vráťme sa k tomu školstvu. Vy ste povedali, že teda je problém so zvyšovaním platov učiteľov, lebo je tu nejaký konsolidačný balíček. Nedajte sa vysmiať. Keď mám priority, tak mám priority. Keď je školstvo a budúcnosť tejto krajiny najdôležitejšia, tak proste dám to do školstva. A nedám to do nejakých iných vecí. Dám to do školstva, lebo to je budúcnosť tej krajiny.
A ešte jedna vec. Viete, nikdy to tak neformulujete, ale vám je vlastne úplne jedno, ako žijú tí, ktorí vyrastajú v sociálne znevýhodnených komunitách. A to vám spomenula aj Tina Gažovičová. Skrátka, keď je toľko ľudí odsúdených na neproduktívny život, lebo ich strčíte do tých škôl, kde 5 % vychádza, ako keby je v tých školách, kde im nedajú perspektívu do života. Tak to sú tých 5 % ľudí, ktorí budú na tých dávkach, ktoré vlastne v skutočnosti aj kritizujete a ktorých extrémisti volajú, že paraziti na spoločnosti. Toto by som riešil.
A tým pádom, pán Bartek, váš dôchodok by bol zabezpečený, lebo aj tí, ktorí by neboli v tých pomocných školách, by vlastne zarábali na váš dôchodok. Ale nie, je oveľa ľahšie segregovať a dať ich preč, ako riešiť skutočný problém.
Poďme sa pozrieť ešte na to, že ako sa moja dcéra a jej generácia bude mať v otázke ubytovania, lebo neviem, či ste si všimli, ale je tu vážny problém s bývaním. A nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách. Skrátka, rastú nájmy, hypotéky zdraželi kvôli vašej veľmi "múdrej" politike minulý rok, a tým pádom vlastne na kúpu 70 m bytu, alebo 70 m2 bytu na Slovensku potrebujeme v priemere asi 12,7-násobok hrubej ročnej mzdy, čo je najviac spomedzi všetkých susedov. 68 % mladých ľudí do 34 rokov žije s rodičmi. Sme najhorší, druhí najhorší v Európskej únii. No a ako, keď si hovoríte, akí ste prorodinní všetci, kresťanskí a tradiční a už neviem, akí ste teraz, ako chcete tým mladým umožniť, aby mali deti, aby ich vychovávali, keď sú závislí na tom, že žijú v tých rodinách so starým otcom, so starou mamou, s mamou, so svokrou a tak ďalej, a tak ďalej. Proste tak sa to asi nedá. To znamená, že keď chcete, aby niekto zarábal na vaše dôchodky a dôchodky tých, o ktorých teda hovoríte, že vám záleží, tak by som vám odporučil, aby ste uvoľnili mladým ľuďom podmienky na bývanie.
Aby som to nepredlžoval, myslím, že vy ste venovali veľkú časť vlastnej kampane na tému drahých potravín. Tak ja si neviem predstaviť akože väčší lapsus, ako spraviť bilbordy, že zastavíme zvyšovanie cien potravín a v skutočnosti na Slovensku sú najdrahšie potraviny v okolitých krajinách. To je štatistika. A ešte to rastie. A to, čo vlastne spravíte teraz s niektorými vašimi akože konsolidačnými opatreniami, tak v skutočnosti tie potraviny ešte zdražejú. A čo sa stane? Že ľudia budú chodiť nakupovať do zahraničia.
Zo severu do Poľska, z juhu do Maďarska, z Bratislavy do Rakúska a zo západu do Čiech. A čo sa stane? No stane sa to, že zase budú nižšie dane, lebo naše reťazce nebudú platiť dane, lebo budú mať nízke obraty. Vy robíte všetko ako nejakým spôsobom naopak. A ja sa pýtam, je toto zámer, že vy tu už nechcete žiť, pán Gašpar? Alebo ja neviem, kto ešte, proste národniari? Však to normálne že robíte všetky kroky pre to, aby tí, ktorí nás majú živiť, naše dôchodky, váš dôchodok, pán Bartek, tak tí utekajú, dupkajú preč, lebo nie každý v tom veku má šancu byť poslanec, tak dupkajú preč a my si hovoríme, ako sme na tom super. A ako je strašne dôležité stráviť jeden deň v parlamente vymyslenou kauzou Nadácie Milana Šimečku a tak ďalej, a tak ďalej. Je to proste až trestuhodné a fakt si myslím, že toto bude niečo, čo si zaslúži aj do budúcnosti vôbec takú ako keby že analýzu, že čo ste s tým spôsobili. Lebo podľa mňa s tým spôsobíte sympatie múdrych ľudí, ktorí budú vlastne voliť ešte viac Progresívne Slovensko a možno to zradikalizuje aj vašich voličov a možno aj kvôli tomu to robíte, ale v skutočnosti táto krajina nepotrebuje radikalizáciu. Táto krajina potrebuje kľud na prácu, na tvorenie hodnôt, aby tí dôchodcovia, na ktorých vám tak záleží, v skutočnosti mali z čoho žiť.
A ja by som sa ešte raz vrátil k tomu exodu mladých ľudí. Spomínam to už asi piaty alebo šiestykrát, aj za týmto pultom a napísal som o tom s kolegami, kolegyňami rôzne články. Viete, ja sa radím ku generácii Husákových detí, sa to tak hovorí aj sociologicky. To znamená, že tie ročníky, ktoré sa narodili od 1975 povedzme do 1982, myslím, že tak je to, tak to sú ako tie Husákové deti, ktoré vlastne boli že veľmi silné ročníky, lebo tam boli nejaké sociálne opatrenia a tak ďalej a tak ďalej. No a teda Husák si zaslúžil v zásade pomenovanie jednej generácie, mojej generácie. No a ja mám obavu, že budú aj Ficovi vysťahovalci. Lebo ja si vôbec neviem predstaviť, že v skutočnosti čo bude hovoriť história nášho Slovenska o 50 rokov. Ona úplne zabudne na Fica, na Mečiara, na Kisku, na PS a tak ďalej. V skutočnosti, čo bude riešiť história, je, že doba vysťahovania, kedy naša krajina stratí viac ako 10 % obyvateľstva, tých múdrych, vzdelaných ľudí s perspektívou, ktorí zarábajú, budú zarábať na nemecké, české, americké a neviem, aké dôchodky a na Slovensku tu zostanú chudáčikovia, babky a dedkovia, ktorí sa budú spájať so svojimi vnukmi a vnučkami cez Skype. A to je ten problém.
Tým pádom vlastne my naozaj strácame budúcnosť. Teraz akože ja sa čudujem trošku, je tu pán Danko, on mi to vysvetlí možno, možno bude reagovať, že ja tu vidím len poslancov SMER-u. Vidím tu pána Barteka, jeden z HLAS-u, druhý z HLAS-u, pani Laššáková, pozdravujem, tretia. Sú tu, je tu jeden, dvaja ľudia za poslanecký klub SNS.
A tomu sa teším, že je tu aj SNS, aj keď vyzerá to, ako kebyže je to súboj medzi SMER-om a PS-kom.
(Reakcia z pléna.) Tak ja vám, ja vám teraz teraz hovorím o navrhovateľoch, ale ďakujem, až tak mi to nevadí, že mi do toho skáčete.
Jeden z členov, historických členov SNS sa volal Janko Jesenský. Určite o ňom viete niečo a tak ďalej. On napísal taký krásny román medzivojnový, ktorý sa volal a ktorý sa volá, že Demokrati. Veľmi vám ho odporúčam, je to výborný román, je extrémne vtipný. Môžem vám ho aj požičať a dokonca sa dá kúpiť aj v audioknihe, keď tu musíte sedieť, môžete potichučky počúvať. A ten citát je nasledovný a ospravedlňujem sa, neviem veľmi nahlas čítať kvôli mojim operáciám mozgu, takže skúsim to: "Na vraždy sa ešte nedáme, to je v pokojných časoch hrubý prostriedok. Hoci i zabíjame, keď nie naozajstne, tak mravne. Kompromitovaním, charakterne, odstrkávaním, ohováraním, priťahovaním, podkupovaním, výhodami a mlčaním. Máme na to tisíce pušiek, ktorými ostreľujeme. Z nemravných našich činov spravíme politickým komedianstvom činy nevinné, záslužné, vlastenecké, z perdít panenky, z čertov anjelov. Potrebujeme čarodejníka." Našli ho a myslím, že tento citát sa oplatí si preložiť aj do dnešnej doby a ten čarodejník je pán Gašpar.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
