Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Hovorí sa, že, alebo ja si to tak hovorím, že nechcel by som sa dostať k takému doktorovi, jako je minister životného prostredia ochranca životného prostredia, a myslím si, že kolega Hlina to veľmi trefne pomenoval, že tu nejde o nič iné iba o biznis. A čudujem sa aj pánovi Kmecovi, ktorý nekričal v uplynulom období a dlhé roky predtým, že bolo treba odstraňovať environmentálne záťaže napríklad na Zemplíne, kde 30 rokov žiadna z vlád, ktorá sa tam chodila procedúrova... a rôznymi procedúrami a chodili sa tam fotiť a sľubovali ľuďom, jak odstránia odkalisko Poša a Chemko Strážske, a až vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera urobila konkrétne kroky, keď sme naozaj tú environmentálnu záťaž odstránili a naďalej, ak mám teda správne informácie, sa v tom pokračuje, a to len vďaka zložkám ministerstva vnútra a najmä hasičov, za čo im treba poďakovať.
Ale myslím, že kolega Hlina úplne presne povedal, že tu ide o to, a preto sa aj tie environmentálne záťaže nedarilo odstraňovať, pretože tí ľudia, na pozemkoch ktorých tie environmentálne záťaže sú, tak jednoducho nemali zodpovednosť, nemali povinnosť odstrániť na vlastné náklady, a to sme od nich chceli v uplynulom období. No a teraz to, samozrejme, opäť idú zmeniť alebo chcú to zmeniť, a dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, na čo absolútne nie je žiadny dôvod.
Takže ja si myslím, že to vystúpenie kolegu Hlinu bolo absolútne trefné a okrem toho, samozrejme, aj, aj malo to svoju šťavu, za čo ja ďakujem, lebo je to oživením. A myslím si, že naozaj diplomati s dlhoročnou praxou by mali byť oveľa viac nad vecou a nemali by tu osočovať poslancov Národnej rady, pretože tým sú zodpovední za svoju prácu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by som sa zastať diplomatov, poznám ich naozaj veľa a viacerých, ktorí by nikdy v živote, nikdy nepovedali o diskusii v parlamente, že je to škriekanie. Ak sa menia zákony s pofidérnym úmyslom, je povinnosťou každého politika, ktorému ide o verejný záujem, sa proti tomu ohradiť. A poznám viacerých diplomatov, ktorí by mi dali za pravdu.
Ak toto je pre niekoho škriekanie, som zvedavý, ako nazvete našu oprávnenú kritiku, ktorú prednesieme pri rušení špeciálnej prokuratúry. Lebo my sa ozveme. Pretože likvidácia spravodlivosti, ktorú tu chystáte buldozérom v skrátenom legislatívnom konaní, to je niečo tak nehorázne, že by sa za to každý diplomat hanbil. A vy to viete a viete, čo to vyvolá na medzinárodnej scéne medzi diplomatmi s tridsaťročnou skúsenosťou. Takže my sa ozveme a ak to má byť označené za škriekanie, tak ja sa k tomu škriekaniu hrdo hlásim. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega Hlina, mňa zaujalo to, že, že sa čudujete, že sa nám alebo vám niekto z predstaviteľov koalície klamárov a podvodníkov dovolí povedať, že škriekate. Lebo myslím si, že sa zhodneme na tom, že to, že oni sú drzí ako opice, to, to je ešte ten najmenší problém. Takisto ani to, že si títo chalankovia a dievčence z vlády klamárov a podvodníkov ešte nestihli asi uvedomiť, že oni sa majú zodpovedať nám a nie my im. A aj to by sa ešte dalo nejakým spôsobom prehliadnuť. Ale, ale oveľa väčší problém je to, že čo to tu za ten mesiac oni nastvárali so Slovenskom. Z legislatívneho procesu spravili trhací kalendár. Už ani divá sviňa nevie, že kedy a o čom sa bude hlasovať a o čom sa bude rokovať a kedy čo sa bude prerokúvať. Nosia sem paškvily, až, až nebezpečné veci, a to dokonca v skrátenom konaní.
Aj tento zákon, to je typickým príkladom takéhoto nehanebného konania. Mirnix-dirnix, bez akejkoľvek odbornej diskusie, bez akejkoľvek adekvátnej ministerskej účasti, adekvátneho ministerského zastupovania. Sa tu zastupujú zľava-sprava a blbosti, čo sem nosia.
Jedno je však isté, a to viem povedať už dnes, že by bolo naozaj treba začať rozmýšľať nad tým, že treba prijať zákon o tom, že budeme potrebovať dva alebo tri ústavné súdy, pretože keď toto všetko my začneme dávať na Ústavný súd, a to budeme robiť, tak už dnes je isté, že to ten jeden Ústavný súd nezvládne celé prerokovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, za osviežujúce, osviežujúce vystúpenie v rozprave. Áno, táto vládna koalícia má zastúpené všetky druhy, má tu diplomatov v bielych rukavičkách, ktorí nás tu mentorujú, že nemáme škriekať. Potom tam má takých obyčajných hulvátov, ktorí tu občas vystupujú, a potom tam má aj bagristov, ako je, ktorí všetko berú bagrom, ako je Šutaj Eštok. No.
Pri tomto zákone o envirozáťažiach človeku, ktorému záleží na ochrane prírody, ktorému záleží na, na tom, aby sa naozaj environmentálne záťaže odstraňovali, tak má chuť poukázať, alebo áno, kričať, že tento zákon je výsostne nespravodlivý a nespravodlivý hlavne kvôli tomu, že minimálne pomáha malým vlastníkom a veľmi bude pomáhať hlavne tým veľkým vlastníkom, ktorí za naše peniaze envirozáťaže budú odstraňovať.
A pokiaľ ide o to, že pri takom dôležitom zákone tu pán minister nie je a je v Dubaji, tak to je naozaj ukážka toho, ako mu záleží, ako mu záleží na envirozáťažiach. Mimochodom, pán Taraba naozaj s ochranou prírody, s ochranou klímy má pramálo spoločné. Jeho prvé rozhodnutia boli o tom, že chce strieľať vlkov, všetkých, všetkých dlhoročných odborníkov zo štátnych inštitúcií odpratal, vyhrážal sa im, šikanoval, takže pán minister Taraba a ochrana prírody, to je skrátka oxymoron.
Ďakujem.

Ďakujem. Toto bude legenda medzi legendami v rozpravách. (Povedané so smiechom.) No, musím povedať, že výborne a ja som rád, že máte toľko faktických poznámok a keď budú tieto faktické poznámky na všetky vystúpenia, tak dnes sme naozaj, do 16.00 h máme čo robiť. A ako ste vtedy povedali, také malé víťazstvo zase bude opozície.
Spomínali ste teda pána Tarabu, ktorý je v Dubaji. No aj to svedčí o tom, čo je dôležitejšie, že či Dubaj a riešenie environmentálnej záťaže ropy, alebo či je dôležitejšie tu sedieť a riešiť toto. Ono tá diplomacia, ktorú ste hovorili, tak tí diplomati majú radi, keď je ticho, tak ako ste to predviedlin a nemajú radi, keď im niekto niečo povie, tak ako ste im povedali vy, že on je vlastne DKP-čko. DKP, to je taký predmet, ktorý položíte niekde a ten sedí namiesto ministrov.
A ja kvitujem, naozaj ste to perfektne, perfektne popísali v tom, že nejaký pánko si kúpil pozemok za lacné peniaze, za veľmi lacné peniaze a ten pánko potrebuje ten pozemok vyčistiť, dohodnúť sa s tým, s kým sa dá dohodnúť a s Tarabom sa vždy dá dohodnúť, to teda jeéj, Taraba, ten sa vedel dohodnúť s KDŽP, s ĽSNS, s... s... čo to bol? S ZRS, to, ten bol, teraz je SNS, ten sa vie dohodnúť s každým. Taraba, ty ko... šak Taraba, to je podľa mňa úžasný človek, no šak ten aj s vami pôjde, so smerákmi, šak to s vami pôjde, šak s vami už ide, šak kšefty sa, kšefty sa hejbou. Čiže vlastne Taraba je človek, ktorý myslí tak úprimne s environmentálnym, s environmentálnou záťažou, že tu rieši teraz v Dubaji. A to svedčí o tom, aký má záujem na tomto probléme.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za konštruktívne faktické poznámky. Odpoviem na dve.
Pán poslanec, myslím, Hazucha, ja rozumiem, ja rozumiem tej obave malých vlastníkov pôdy, to znamená, že maloroľníkov, ktorí reštituovali pozemky a teraz by mali dávať obrovské peniaze, ktoré ani nemajú na vyčistenie svojho pozemku. Ale ako hovorím, to sa, zákonom sa to dá veľmi dobre ošetriť. A ten rozdiel medzi práve takýmito drobnými roľníkmi alebo vlastníkmi pôdy a medzi obrovskými právnickými osobami, firmami s obrovským majetkom, tak myslím, že sa dá v zákone veľmi dobre špecifikovať, aj v pozmeňujúcom zákone pani Stohlová sa snaží tento problém konštruktívne vyriešiť.
Druhú vec, ktorú som chcela povedať, to je, pán Lackovič, ďakujem veľmi pekne za, za konštruktívnu faktickú poznámku. Áno, ten problém pri prednostoch a pri vôbec organizácii verejnej správy, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, je dlhodobý a ak by sa mal riešiť, tak by sa mal riešiť komplexne vlastne reformou celej verejnej správy. A je úplne absurdné to, že máte okresný úrad, máte tam úsek životného prostredia, ktorý nezodpovedá svojmu ministrovi, ale patrí pod okresný úrad a v zásade tento model je veľmi nefunkčný. A potom sa stane to, že pri takýchto komplexných problémoch, ako je napríklad určenie znečisťovateľa alebo povinnej osoby, sa nikam nepohneme. Čiže je to problém, ktorý je dlhodobý a ktorý by bolo dobré riešiť, aby tá verejná správa fungovala naozaj, naozaj efektívne. A ako hovorím, pri envirozáťažiach špeciálne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Považujem za veľmi trefné to podčiarknutie toho, že tu nejde len o peniaze, pokiaľ sa rozprávame o odstraňovaní environmentálnych záťaží, a že tie nejasné kompetencie tomu vôbec nenahrávajú, práve naopak, poriadne to sťažujú. Byrokracia, to je to, čo by malo ministerstvo riešiť, ale tie peniaze zároveň, sa ešte ku nim vrátim, pretože ty si spomenula, Veronika, jednu z najväčších záťaží, ktorá sa viaže k Istrochemu, 360 mil. je suma, ktorá je teda závratná v porovnaní nie s tisícami, bola taká reakcia, že tu máme tisíce, tak evidujeme okolo 300 v tom portáli ministerstva životného prostredia, 300 environmentálnych záťaží približne a keby ste ich chceli naceniť, to odstránenie, tak by to vyšlo, teraz sa opriem o čísla Inštitútu environmentálnej politiky, tak vyšlo by to niekde medzi 1,6 až 2 mld. eur. Takže 360-miliónová alebo miliónový náklad na odstránenie jednej záťaže tu v Bratislave je rozhodne jeden z najväčších, jeden z najväčších nákladov na odstránenie záťaže medzi tými, ktoré evidujeme. A keď si tak zoberieme, skúsim to potom aj viacej rozviesť vo svojom vystúpení v ústnej rozprave, do ktorej sa chcem prihlásiť, keď si tak zoberieme, že ste prišli k pozemku, k veľkému pozemku za bagateľ, čiže skúsme tak plasticky povedať, že by to bolo pár eur za meter štvorcový, a zrazu po nepriamej štátnej pomoci, ktorú ministerstvo de facto teraz navrhuje, by ten meter štvorcový stál tisíc euro alebo dve. Tak to je rozdiel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, mám dve poznámky k tomuto vystúpeniu.
Prvá, ja som rád, že si spomenula tie eurofondy, lebo názor, že veď to sú eurofondy, to je zadarmo, je v našej spoločnosti mimoriadne rozšírený a mimoriadne obľúbený a škodlivý, dovolím si povedať, lebo my zorientovanejší veľmi dobre vieme, že platí, po prvé, že nič nie je zadarmo. No a po druhé, že ak teda je už niečo zadarmo, tak je to príšerne drahé. Ani eurofondy nerastú na stromoch, to sú reálne peniaze, skladajú sa na ne reálni občania reálnych štátov Európskej únie, a teda aj Slovenska.
A druhá poznámka, ktorá ma zaujala alebo teda druhá časť bolo, čo sa týka toho šikanózneho konania, tých šikanóznych vyjadrení ministra životného prostredia smerom k šéfovi inšpekcie životného prostredia, jeho vyštvanie z úradu. Musím povedať, že aj ja som si toto konanie totiž všimol a mám pocit, že, že to už je také, taký modus operandi členov tejto vlády klamárov a podvodníkov.
Videli sme to už na ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi, ktorý narába s policajtmi ako s prašivými psami, hej. Minister práce Tomáš sa tu v pléne správa arogantne, vybľakuje tu po poslancoch spod balkóna ako posledný bulo, hej. Ale tak sa nečudujme teraz ministrovi Tarabovi, on v podstate len zapadol do toho ich orchestra. Ja som preto nútený konštatovať, že máme nielen vládu klamárov a podvodníkov, ale aj vládu totálnych primitívov.
Ďakujem pekne.

No, ďakujem veľmi pekne.
Veľmi, veľmi pozorne si to, veľmi presne si to vysvetlila, že naozaj veľmi veľkí, bohatí majitelia pozemkov, ako je pán Babiš, potrebujú urobiť kšeft. A pán Taraba je človek, ktorý veľmi dobre vie, ako sa kšeftuje, keď si dáte meno Taraba do Googlu, pozriete si, s kým spolupracoval, takže toto je tá vec, ktorú, darmo tu kývajú niektorí poslanci hlavou, je to tak, žiaľbohu, je to tak, ono celý tento zákon, ako som už spomínal, je o tom celom, že urobiť biznis, biznis pre "našich ľudí". Odišiel odborník z vedenia, z vedenia ministerstva preto, lebo tam prišlo neodborné vedenie. A to sa deje všade, to je v celom, v každom jednom rezorte, v každom jednom rezorte, tam dostávame, ministerku máme hoaxerku, ministra ďalšieho máme človeka, ktorý kšeftoval s pozemkami v Prievidzi, a toto tu je, toto tu sa deje.
A skrývajú sa tu za, skrývajú sa tu za odstránenie environmentálnych záťaží. No jednoducho pomenujme veci tak, ako sa majú pomenovať. Ide o odstránenie záťaže bohatým, naozaj bohatým ľuďom. Veď ste počuli dobre, Babišovi... (Rečník sa otočil k inému poslancovi.) Koľko miliónov? (Reakcia poslanca.) Tristošesťdesiat miliónov treba na odstránenie, odstránenie z jeho pozemkov. Kto to zaplatí? Slovensko. Kto to zaplatí? Obyčajní ľudia. A Babiš a Taraba budú z čoho mať, mať čo z toho?

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k návrhu zákona o envirozáťažiach.
Minister Taraba v prvom rade, však on to už ukázal viacerými svojimi zákonmi a rozhodnutiami, tak v prvom rade je obchodník. V tomto zákone vychádza v ústrety veľkým privatizérom a de facto tento zákon je amnestiou na platenie alebo na zaplatenie environmentálnych škôd na pozemkoch, hlavne teda veľkých vlastníkov. Ako to už povedala kolegyňa pani poslankyňa Stohlová, takým emblematickým je príklad, príklad Istrochemu, pozemky, ktoré vlastní Andrej Babiš v jednej z najlukratívnejších častí Bratislavy, kde envirozáťaže, envirozáťaže, resp. aj znečistenie je obrovské a na vyčistenie je potrebná suma okolo, myslím, že 360 mil. eur.
Čo robí minister Taraba? Tak minister Taraba v zásade navrhuje to, že na to, aby sme na Babišových pozemkoch vyčistili envirozáťaže, sa poskladáme my všetci. Také výhovorky, že však je to z eurofondov, tak to neplatia slovenskí občania, je, všetci veľmi dobre vieme, že hlúposť, lebo to sú verejné peniaze, ktoré môžu ísť do iných užitočných projektov napríklad. Takže my všetci sa poskladáme na vyčistenie týchto pozemkov a potom tam vznikne lukratívna nová štvrť, kde budú miliónové byty, na ktorých zbohatnú obrovskí developeri, vlastníci, privatizéri, ako chcete, zbohatnú druhýkrát. Čiže my všetci sa im poskladáme na to, aby sme vyčistili súkromným vlastníkom pozemky a oni ich potom lukratívne predajú. Mimochodom, však na to jediné vlastníci týchto veľkých pozemkov v okolí Bratislavy čakajú. Čakajú na to, že z vlastného vrecka my sa im vyskladáme na envirozáťaže.
Ja nehovorím o tom, že rozumiem, prečo pani prezidentka vtedy mala výhrady voči zákonu, mala výhrady najmä voči malým vlastníkom, ktorí nejakým spôsobom reštituovali malé kúsky pôdy, boli na nich envirozáťaže a teraz nemali prostriedky na to, aby ich mohli vyčistiť, hoci, hoci envirozáťaže znečisťovali vodu alebo pôdu. Ale toto sa dá vyriešiť veľmi ľahko. Dá sa to, dá sa to vyriešiť férovo a spravodlivo a dá sa to vyriešiť nie tak, že my všetci sa budeme skladať na to, aby sme zvýšili hodnotu pozemkov, ktoré patria veľkým developerom.
Ako hovorím, pán minister Taraba je obchodník, však je to podnikateľ, vieme, s kým všetkým podnikal, dokonca aj s pozemkami, čiže uvedomuje si tie veľké problémy, ktoré trápia vlastníkov pozemkov, ktorí, žiaľ, na tom majú tú environmentálnu záťaž, ale nemôžu ich speňažiť a draho predať, a tak chce nájsť nejakú cestu, aby, aby sme im my všetci z peňazí daňových poplatníkov pomohli.
Teraz sa vrátim celkovo k envirozáťažiam. Na Slovensku je približne dvetisíc pravdepodobných alebo potvrdených environmentálnych záťaží a tie náklady na ich vyčistenie sú dve miliardy eur. V operačnom programe Slovensko sme na to vyčlenili 240 miliónov eur a takisto peniaze boli na to vyčlenené aj v predchádzajúcom, v predchádzajúcom období, ale najväčším problémom pri envirozáťažiach to nie je, nie sú len peniaze. Najväčším problémom pri envirozáťažiach, a hovorí to aj Najvyšší kontrolný úrad, je hlavne byrokracia. Je, sú to nejasné kompetencie, pretože za určenie, určenie vlastníka alebo povinnej osoby sú zodpovedné okresné úrady, ktoré však nespadajú pod ministerstvo životného prostredia, ale spadajú pod ministerstvo vnútra. A ďalším problémom, veľkým problémom je aj komplikovanosť procedúr verejného obstarávania. To znamená, že ak by minister Taraba mal skutočný záujem na tom, aby tu na Slovensku sme mali rýchlejšie, lepšie sme sa dokázali vysporiadavať s envirozáťažami, ktoré sú zväčša pozostatkom komunizmu, ale nielen, tak by v prvom rade riešil tieto byrokratické obštrukcie, ktoré historicky tu na Slovensku máme a ktoré prekážajú tomu, aby sa envirozáťaže rýchlo odstraňovali. Ani jednu z týchto vecí nerieši, namiesto toho, ešte raz opakujem, robí len to, že my všetci sa budeme skladať veľkým vlastníkom na to, aby oni si mohli zvýšiť hodnotu svojich pozemkov.
Ja mám, povedala to už aj pani kolegyňa Stohlová, beží konanie na Ústavnom súde, čaká sa na, na rozhodnutie Ústavného súdu, či súčasný mechanizmus je súladný s ústavou, a preto ja budem mať procedurálny návrh, v ktorom navrhujem, aby sa zákon stiahol a aby sa počkalo so zákonom až na rozhodnutie Ústavného súdu. Procedurál dám aj pánovi predsedajúcemu.
Zároveň tu chcem ešte podotknúť to, že dôležitým, dôležitým, dôležitou inštitúciou pri odstraňovaní a kontrole environmentálnych záťaží je aj Slovenská inšpekcia životného prostredia. Čo urobí minister Taraba ako prvú vec? Tak vyhráža sa šéfovi inšpekcie životného prostredia, šikanuje ho, zakazuje mu prijímať personálne zmeny, hoci Slovenská inšpekcia životného prostredia je dlhodobo poddimenzovaná, na facebooku o ňom dehonestujúco píše dehonestujúce správy, takže napokon riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia sám rezignoval, aby som to povedala jeho slovami, pretože považuje súčasné vedenie ministerstva za neodborné. Čiže na jednej strane nám minister Taraba tu v pléne hovorí, ako chce odstraňovať envirozáťaže, na druhej strane reálne a v praxi robí všetko pre to, aby sa tie envirozáťaže, hlavne teda tých, hlavne teda tie malé envirozáťaže aby sa nedali odstrániť, pretože neodstraňuje žiadnu z byrokratických prekážok, ktorú, ktorá tomu bráni.
Na záver mi dovoľte povedať už len to, že aj na výbore, parlamentnom výbore pre životné prostredie chceme, aby envirorezort pravidelne robil odpočet o stave riešenia najrizikovejších lokalít, aby na každom enviromen... výbore pre životné prostredie aby minister informoval, čo sa urobilo, ako to napreduje a ktoré sú najrizikovejšie. Tie, ktoré sú najrizikovejšie, tam by mala byť vyhlásená mimoriadna situácia a mal by dávať na každom výbore pre životné prostredie odpočet práce v odstraňovaní envirozáťaží.
Ďakujem vám veľmi pekne, toľko k tomuto problému. My považujeme odstraňovanie environmentálnych záťaží za mimoriadne dôležité, preto aj v Operačnom programe Slovensko sme práve na túto problematiku vyčlenili viac peňazí, ako tomu bolo v predchádzajúcom období, čiže peniaze, peniaze na riešenie envirozáťaží sú, ale na to je potrebná aj súčinnosť ministerstva, aby skutočne prijalo také opatrenia, ktoré tento celý proces, ktorý, priznávam, je náročný, ale ktorý ho bude, budú uľahčovať a nebude vychádzať v ústrety len vybraným majiteľom pozemkov.
Ďakujem vám veľmi pekne.