Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Moji kolegovia ma predbehli, ale tak súhlasím, že naozaj ten priestor pre zlepšenie a vylepšenie všetkých tých zámerov a dopadov, čo sa týka slovenskej spoločnosti a menšín a všetkých komunít v nej, by sme mohli naozaj potom pretaviť v nejakej novele.
A dovolím si súhlasiť aj s Peťom, aj s Irenou, že, že vlastne ten, táto, toto uznesenie sa týka tak trošku tej určitej skupiny, ale neohradzujeme sa toho, neohradzujeme to iba na Rómov. Poďme, poďme sa baviť o tom. Poďme pripraviť niečo, čo, čo naozaj bude také úderné a, a čo bude v prospech ľudí, lebo nie som tu tak dlho, aby, aby som mohol nejaké veľké veci hovoriť, ale to, čo som si všimol za ten čas, čo sme tu, tak zdvíha sa veľká vlna hlavne u ľudí v spoločnosti, ktorí majú jednu jedinú takú jednoduchú požiadavku, kedy sa budú robiť alebo kedy budete prijímať zákony, ktoré budú v prospech nás obyčajných ľudí.
A toto, si myslím, že je vízia pre nás všetkých, aby sme napĺňali to obyčajné, kedy budeme naozaj robiť a pracovať a prijímať zákony, ktoré budú naozaj pomáhať ľuďom.

Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, rozumiem vašim výčitkám. My sme vychádzali v tomto prípade z konkrétnej situácie a z vlny, ktorá sa dvihla počas leta, a chceli sme na ňu primerane aj zareagovať, rozumieme tomu, že asi takým tým najlepším spôsobom bude návrh nejakej novely alebo zákona v tom, aby sme pomohli týmto ľuďom, aby sa niečo podobné nestávalo, aj keď vieme, možno v tomto momente, možno v tomto momente sa deje niečo podobné niekde v nejakom kúte Slovenska, že niektorý Róm príde do kontaktu s nejakou diskrimináciou, rasizmom, aj preto sme čisto vyčlenili vlastne toto uznesenie smerom k Rómom a k prístupu možno v službách, alebo teda všetkým tým nerestiam, ktoré sú opísané v tomto uznesení. Ja budem rád, keď prídete vy s nejakým uznesením, kde chcete vlastne zahrnúť konkrétne komunity, osoby znevýhodňované, určite vám za to zahlasujeme, lebo tak ako bojujeme za práva Rómov, tak bojujeme, samozrejme, aj za práva ostatných menšín, ktoré sú na Slovensku diskriminované. Verím, že aj vy nájdete pre toto pochopenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes by som chcela vystúpiť pred vami s cieľom priblížiť vám problémy, ktorým musia dennodenne desiatky tisíc rómskych občanov čeliť v tejto republike.
Tými problémami sú rasizmus a diskriminácia. Nemôžeme si pred týmito problémami zatvárať oči a tváriť sa, že také niečo sa v našej spoločnosti nedeje. Rómovia sú rovnakou súčasťou Slovenska ako všetky iné etniká a národnosti, a preto si zaslúžia rovnaké príležitosti. A zaslúžia si, aby sa konečne riešili aj problémy, ktorým musia čeliť.
Segregované školy, ktoré navštevujú len rómske deti, či segregované triedy a oddelené miesta v jedálni určené pre Rómov. Nehovoriac o tom, že mnoho rómskych detí sú neprávom zaraďované do špeciálnych škôl. Až 65 % rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov na Slovensku navštevuje školy, v ktorých všetci alebo väčšina žiakov sú Rómovia. Kvôli tejto segregácii čelí Slovenská republike žalobe zo strany Európskej komisie, čo môže vyústiť až do obrovských pokút.
Diskriminácia sa však netýka len vzdelania, ale aj mnohých iných oblastí života, ako napríklad zdravotníctva. V správe Európskeho centra pre práva Rómov sa napríklad uvádza, že bolo zaznamenaných viacero prípadov, keď Rómovia z osady volali záchranku, avšak po opätovných výzvach zdravotnícka pomoc neprišla. Mnohokrát to boli naliehavé prípady a stalo sa, že chorý po takomto odmietnutí, v takejto odmietnutí pomoci zomrel. V nemocniciach sa segregácia praktizuje oddelenými rómskymi izbami, čo často ide o pôrodnice, kde sa rómske ženy systematicky umiestňujú do tzv. rómskych izieb. Predstavte si, že ste tehotná rómska žena a prichádzate do pôrodnice a namiesto toho, aby ste sa dočkali rovného prístupu, ste odvedená do segregovanej izby určenej len pre Rómov. Rómovia sa taktiež často stretávajú s nerovným prístupom pri vyšetreniach u lekára a sú im poskytované horšie služby ako ostatným pacientom.
Z vlastnej skúsenosti viem, aké ťažké je čeliť rasizmu a diskriminácii. Vyrastala som vo vylúčenej komunite, z ktorej sa len málokomu podarí vymaniť.
„Je hanbou Slovenska a hanbou Európy, že niektorí Rómovia prežívajú v stredovekých podmienkach,“ povedal Younous Omarjee, vedúci delegácie Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj po návšteve rómskych osád na Slovensku. Takýchto vylúčených komunít na Slovensku je veľa, pričom približne 27 % osôb z marginalizovaných rómskych komunít žije v príbytkoch bez tečúcej vody. To, čo väčšina ľudí považuje za samozrejmosť, je pre mnohých Rómov len vzdialeným snom. Život bez tečúcej vody prináša so sebou mnoho ťažkostí a obmedzení. Znamená to dennodenné trápenie s obstarávaním pitnej a úžitkovej vody, zhoršené hygienické podmienky a s tým súvisiace zdravotné riziká.
Život sociálne vylúčených Rómov v osadách má hlboké historické korene. Nie je to spôsob života, ktorý si Rómovia vybrali, ale dôsledok dlhodobého útlaku a diskriminácie, ktorá ich odsunula na okraj spoločnosti. Generačná chudoba, ktorá panuje v osadách, je priamym dôsledkom tejto marginalizácie. Rómovia v osadách nemajú rovnaké príležitosti, ako majoritná populácia v oblasti vzdelávania, zamestnania, bývania a prístup ku základným službám. Táto nerovnosť vedie k začarovanému kruhu chudoby a sociálneho vylúčenia, z ktorého je ťažké uniknúť. Za to, že sa z tohto vylúčenia a chudoby podarilo uniknúť mne, vďačím svojej matke, ktorá napriek mnohým prekážkam a výzvam usilovne bojovala, až dokým sa jej nepodarilo zabezpečiť nám družstevný byt mimo vylúčenej komunity, čo vôbec nebolo jednoduché, mesto nám totiž nechcelo poskytnúť, pretože sme sa nenarodili so správnou pleťou, so správnou farbou pleti.
Áno, možno to znie tvrdo, ale je to krutá realita, ktorej musia Rómovia na Slovensku čeliť. V každodennom živote sa tak môžu Rómovia stretnúť s rôznymi prejavmi rasizmu či diskriminácie. Diskrimináciu som si na vlastnej koži zažila aj ja, keď mňa a mojich kolegov odmietli obslúžiť v kaviarni. Nechceli sme nič iné, len dať si kávu, pohár vody. Namiesto toho sme sa však dočkali uvedomia, krutého uvedomenia, že v 21. storočí musia Rómovia bojovať za svoje základné ľudské práva, ako je právo na rovnaké zaobchádzanie a prístup k službám.
V spoločnosti sa tiež Rómovia stretávajú s predsudkami, že nechcú pracovať. Podobne sa nedávno vyjadril aj premiér pán Robert Fico. Pravdou však je, že nezamestnaní Rómovia čelia enormným prekážkam a ich šance na pracovný pohovor sú o polovicu nižšie v porovnaní s rovnako kvalifikovanými kandidátmi s tou správnou farbou pleti. To preukázal experiment Inštitútu finančnej politiky, ktorý je analytickým útvarom ministerstva financií. Experiment spočíval v zasielaní žiadostí o prácu fiktívnymi rómskymi a nerómskymi uchádzačmi. Na pohovor bolo pozvaných 40 % nerómskych uchádzačov, avšak iba 17 % rómskych uchádzačov, taktiež 69 % nerómskych uchádzačov obdržalo aspoň nejakú formu odpovede na svoju žiadosť, zatiaľ čo len 37 % rómskych uchádzačov malo rovnakú skúsenosť.
Osobnú skúsenosť má aj Rómka z Galanty, ktorá prejavila záujem o pracovnú pozíciu v miestnej fabrike. Rozhodla sa preto do firmy zavolať a dohodnúť si pohovor. Dovolala sa pánovi na personálnom oddelení, avšak, citujem: „Na konci telefonátu sa ma spýtal, či náhodou nie som Rómka, pretože má od nariadených príkaz Rómov neprijímať. Keď som sa priznala, že mám rómsky pôvod, bez slova zložil telefón a viac mi už nedvíhal.“
Takže, vážená vláda, Rómovia chcú pracovať, Rómovia chcú sa vzdelávať, žijú však v podmienkach, ktoré hraničia s extrémnou chudobou, a k tomu všetkému musia čeliť takýmto rasistickým prejavom. Skúste v sebe nájsť štipku empatie a solidarity.
Prijatie uznesenia, ktoré predkladáme, vyšle Rómom jasný signál, že štátu na právach ľudí záleží, pretože práva Rómov sú v skutočnosti práva ľudí, lebo Rómovia sú tiež ľudia. A ľudia si zaslúžia dôstojný život bez diskriminácie a s rovnakými príležitosťami ako všetci ostatní.
Na záver by som sa rada s vami podelila o príhodu, ktorá sa mi stala začiatkom roka. Tak ako po každé, keď odchádzam z parlamentu, odchádzam na východ vlakom a do môjho rodného mesta som sa odviezla potom zo stanice taxíkom. V taxíku sedel Róm. Šoféroval ten taxík. Po krátkom rozhovore s ním vo mne rezonovali slová. Viete, čo mi povedal? Povedal mi, že v ich firme pracuje viacej takýchto šikovných, usilovných Rómov. Zarezonovalo to vo mne, pretože práve toto sú príklady, ktoré dokazujú, že Rómovia chcú pracovať, chcú byť súčasťou spoločnosti, chcú byť príležitosťou, a nie príťažou. Stačí jediné, dať im šancu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je všeobecne známe, že Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať základné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv na Slovensku.
Medzi tie najznámejšie zmluvy, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať, patria napríklad Charta Organizácie Spojených národov, kde sa v čl. 1 definuje cieľ posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.
Takisto Všeobecná deklarácia ľudských práv, kde podľa čl. 2 je každý oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Takisto Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je podľa čl. 14: „Užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, kde podľa čl. 2: „Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou paktu, sa zaväzuje rešpektovať práva uznané v tomto pakte a zabezpečiť tieto práva všetkým jednotlivcom na svojom území podliehajúcim jeho jurisdikcii bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.“
Rovnako tak je aj pri Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v čl. 2 zaručuje všetky práva v tomto pakte pre všetkých bez ohľadu na rasu a národnostný pôvod.
Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, kde sa v čl. 2 píše: „Zmluvné štáty posudzujú rasovú diskrimináciu a zaväzujú sa, že budú vykonávať bez meškania a všetkými vhodnými spôsobmi politiku smerujúcu k odstráneniu rasovej diskriminácie vo všetkých jej formách a k rozvoju porozumenia medzi všetkými rasami.“
Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín, kde podľa čl. 4: „Strany sa zaväzujú zaručiť osobám patriacim k národnostným menšinám právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej menšine.“
O ochrane ľudských a občianskych práv hovorí ale aj Ústava Slovenskej republiky: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“
Slovenská republika sa tak zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a k zmluvám sme sa prihlásili ešte ako Československá socialistická republika, no napriek tomu sme v tom čase nemali záujem dodržiavať všetky naše záväzky. Na to nás upozornila, samozrejme, už Charta 77, ktorá vznikla na základe nedodržiavania záverečného... Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ku ktorému Československo pristúpilo a ktorý hovoril o dodržiavaní ľudských a občianskych práv. Zároveň sme mali ešte väčší problém dodržiavať ľudské a občianske práva menšín, špeciálne rómskej komunity. Na tento fakt nás rovnako upozornila Charta 77 v dokumente o postavení Cigáňov-Rómov v Československu, kde opisovali praktiky režimu voči rómskej komunite. Napriek tomu sa, napriek tomu, že sa odvtedy situácia Rómov v mnohých ohľadoch zlepšila, základné problémy ostávajú v našej spoločnosti aj naďalej.
Príklady praktík voči Rómom môžeme vidieť naprieč mnohými oblasťami cez segregáciu a diskrimináciu v oblasti bývania, práce alebo práve vzdelávania rómskych detí. Ďalším veľkým problémom je stereotypizácia celej komunity, čo sme mohli vidieť pri reakciách na vraždu zdravotnej sestry v Michalovciach, či stále pretrvávajúci rasizmus. Ale práve kvôli týmto javom som do parlamentu podal uznesenie o protirómskom rasizme, ktoré vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu. Toto uznesenie obsahovalo definíciu protirómskeho rasizmu a tiež 12 demonštratívnych a deklaratívnych príkladov takéhoto rasizmu. Toto uznesenie som podával ešte v predchádzajúcom volebnom období a ďakujem naozaj vtedajšej koalícii a koaličným poslancom, ktorí za toto uznesenie zahlasovali.
Mnoho prípadov diskriminácie som zažíval aj ja sám od detstva. Viacero z nich som ale zažil už ako aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Posledný prípad bol toto leto, kedy mňa a ďalších slušných ľudí odmietli obslúžiť v reštaurácii. Podobných prípadov, o ktorých médiá často nepíšu, sú však stovky. V realite je segregácia a diskriminácia všade, len ju každý prehliada. Rómov často nechcú zamestnať, aj keď je to vec, ktorú som, ktorú ako komunita, samozrejme, potrebujeme. Niekedy je problém aj s ubytovaním, kde sa často rozlišuje podľa farby pleti, a najhoršia situácia je vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré majú byť v budúcnosťou Slovenska, ale rovnako aj našej komunity, od celorómskych tried až po zaraďovanie zdravých detí do špeciálnych škôl, segregácia a diskriminácia je obrovská.
Keďže Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, medzinárodné zmluvy a právne predpisy nestačí len formálne prijať. Je nutné ich dodržiavať a vynucovať a takisto sa podľa nich správať. Z tohto dôvodu podávame uznesenie, v ktorom odsudzujeme všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či k etnickej skupine, ktoré sú garantované všetkými vyššie spomenutými právnymi záväzkami, zmluvami, dohovormi či Ústavou Slovenskej republiky.
Zároveň vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby prijala rázne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nakoniec zaväzujeme vládu Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach o stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súvislosti s elimináciou diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami do 31. decembra 2024.
Keďže sa jedná o uznesenie hovoriace o ochrane ľudských a občianskych práv, ktoré majú platiť pre každého človeka rovnako, predpokladám, že ani poslanci koalície nebudú mať problém za dané uznesenie zahlasovať. Predsa len sú tu mnohí z ich radov, ktorí posledné volebné obdobie kritizovali žalostný stav ľudských práv na Slovensku.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 172. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 169 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, chcel by som reagovať na tú časť tvojho vystúpenia, keď si na záver vyzval aj opozíciu, aj koalíciu, aby tento návrh podporili, pretože nejde o taký, by som povedal, typický ideologický návrh, ale skôr taký všeobecný, ktorý by ocenili motoristi bez ohľadu na to, či volia jednu stranu barikády, alebo tú druhú.
Tak, samozrejme, zázraky sa niekedy dejú, aj v minulom volebnom období, si spomínam, že boli schválené niektoré opozičné návrhy v tomto pléne s podporou časti koalície, čiže môže sa to stať. A v tom prípade by ma zaujímalo, ešte som to neskontroloval, že ako máš nastavenú účinnosť vo svojom návrhu, pretože ťa chcem upozorniť na to, že môže sa aj tebe stať, že aj keby tým zázrakom bol tento návrh schválený v prvom, druhom, treťom čítaní, tak potom predseda parlamentu sa rozhodne, že si to odloží do šuflíka, a tri týždne ho neodošle na ministerstvo spravodlivosti, aby ten návrh mohol byť zverejnený v Zbierke zákonov. Čiže či s tým počíta tvoj návrh pri nastavení účinnosti.
A keď už o tom hovorím, tak aj dnes by som chcel vyzvať predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby sa takto nesprával, aby si nerobil handru z Ústavného súdu a novelu Trestného zákona odoslal na ministerstvo spravodlivosti, aby mohla byť zverejnená v Zbierke zákonov.

Ja vlastne chcem povedať, že po štyroch mesiacoch, čo som tu v Národnej rade, tak prvýkrát mám taký pocit, že také fakt dobré fungovanie Národnej rady, hej? Že prebieha odborná diskusia aj z koalície, aj z opozície, kladú sa otázky bez toho, aby bol ktokoľvek osočovaný, tak vám chcem za to poďakovať, lebo 21. február je tým pádom pre mňa pamätný deň v tomto a myslím si, že ženy do politiky patria, ženy odborníčky, proste teraz sa tu aj ukazuje aj o fundovanej debate, aj o to, že pani kolegyňa Plevíková z koalície sa nebála pýtať a dostávala odpovede, na ktoré normálne reagovala.
Čiže naozaj vám chcem, ženy, poďakovať za to, že som mohol toto zažiť, a prial by som si do budúcna aj viac takýchto debát pri iných zákonoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Opäť ešte raz ďakujem za slovo.
Čiže máme tu v podstate teraz pred sebou spojenú rozpravu o dvoch návrhoch zákonov, jeden je ústavný, 397/2014, a druhý opäť rokovací poriadok, kde sa premietajú, plus nabaľujú niektoré drobné návrhy v súvislosti, substantívne teda sa jedná o rovnakú záležitosť.
Uviedol by som to opäť tak, že by som odôvodnil osobne každý ten bod toho návrhu. Nejedná sa vôbec o dlhé návrhy. Je to ani nie jedna celá A4, takže, takže nie je to také rozsiahle, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Pokiaľ ide teda o ústavný zákon 397, ktorý pojednáva o spolupráci Národnej rady a vlády, tak prvý bod a druhý bod sa týka vyslovene len technickej zmeny názvu v jednotlivých článkoch, kde upravujeme názov a upravujeme ho tak, že sa tam bude používať v príslušnom bode názov „Európskych spoločenstiev".
Pokiaľ ide o bod č. 3, v článku 1 ods. 2 sa slová „v dostatočnom časovom predstihu" nahrádzajú slovami „najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie okrem prípadov, ak vec neznesie odklad".
O čo ide? Čo sa tým myslí? O čom tento bod hovorí? Ja som hovoril o odôvodnenom stanovisku v tom predchádzajúcom bode rokovania. Prosím, teraz toto dajte bokom, pretože to je niečo iné ako termín stanovisko, ktoré teraz budem používať. Termín stanovisko sa používa na materiál, ktorý, ktorý prislúcha členovi vlády po procese, v ktorom sa, ktorý tento, ktoré toto stanovisko absolvovalo, ktoré sa vyvíjalo dané, dlhšie obdobie. Toto stanovisko so sebou nesie tento člen vlády na stretnutie členov vlád do Bruselu a v podstate je to stanovisko za Slovenskú republiku k danému návrhu, k danému legislatívnemu aktu.
To, čo sa tu navrhuje v tomto bode 3, je, že by členovia výboru pre európske záležitosti v tomto prípade dostali, a návrh tohto alebo členov, člena výboru dostali znenie tohto stanoviska minimálne päť pracovných dní pred týmto výborom. Je tomu tak, však všetci poznáme teraz tú prax, že sa nosia všelijaké podpazušníky a z noci do rána, kým začne výbor, tak sa ešte objavia nejaké návrhy na stole, čiže vyslovene táto lehota, tých päť pracovných dní, je tu navrhnutá z toho titulu, aby na to bol čas oboznámiť sa s týmto stanoviskom a aby výbor pre európske záležitosti napríklad odobril toto stanovisko za Slovenskú republiku ministrom. Teraz nikde to neni vryté do kameňa, že to má byť tých päť pracovných dní, ale tento návrh je tu preto, pretože teraz je to tam neflex... veľmi flexibilné a je tam vyslovene ten terminus technicus, že v dostatočnom časovom predstihu. Čo teda môžme diskutovať o tom, či to má byť päť, alebo menej pracovných dní, ale určite je lepšie podľa môjho názoru stanoviť lehotu, ako to nechávať častokrát na poslednú chvíľku.
Pokiaľ ide o bod 4, článok 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží", teraz hovorím o tomto stanovisku, „nepredloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh stanoviska v lehote podľa odseku 2 ešte do tých päť pracovných dní pred začiatkom, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne, negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní zástupcov vlád členských štátov Európskej únie k návrhom právne záväzných aktuálnych aktov podľa odseku 1."
No. Mohlo by sa to zdať, že to je také neflexibilné, ale chcem upozorniť na odsek 11 tohoto zákona, kde sa teda vsúva alebo teda uskutočňuje táto zmena, ktorá hovorí, a stále sa tam ponecháva ministrovi možnosť zmeniť, samozrejme, toto stanovisko na mieste v prípade, že by na mieste zistil nejaké iné závažné skutočnosti. Samozrejme, že on by mal potom prísť na výbor a odôvodniť, že prečo zmenil toto stanovisko, s ktorým ho tam Národná rada poslala.
Ono v praxi často dochádza k tomu, že títo ministri nemajú "posvätené" alebo odsúhlasené stanovisko Národnou radou. Je to veľká škoda. Nevnímam to ako zúženie flexibility pre ministra na základe toho, čo som povedal pred chvíľkou. Je to presne o tom, že my si tu môžeme urobiť jasný nástroj a proces na to, aby tie stanoviská, ktoré ministri jednotlivým európskym politikám vyjadrujú, aby boli naozaj stanoviská za Slovenskú republiku, aby to neboli nejaké individuálne názory alebo, alebo podobne. Preto, preto tento bod 3. Čiže inak povedané, člen vlády nemôže obísť VEZ v danom prípade.
Ďalší, ďalší bod, ktorý by som rád odôvodnil. V článku 2 ods. 4 druhá veta znie: "Ak sa ani deň pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie Národná rada Slovenskej republiky nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky, alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky." Inak povedané, opäť recipročne, pokiaľ člen vlády si splnil lehotu, zaslal návrh stanoviska, ale výbor v tomto prípade sa ukrátil o to, aby toto stanovisko mohol buď korigovať, alebo odsúhlasiť, alebo navrhnúť úplne iné stanovisko, tak, samozrejme, platí, že to, čo má člen vlády pripravené, to, čo predložil, tak s tým ide a s tým potom rokuje a jedná o našej pozícii. Čiže o tomto hovorí tento bod 5.
Tým som vyčerpal v podstate body, ktoré sa týkajú návrhu bodu 68 rozpravy, článku, číslo parlamentnej tlače 164. V nadväznosti na to, keďže máme spojenú rozpravu, tak by som hneď odôvodnil jednotlivé návrhy zmien v zákone o rokovacom poriadku, ktorý sa týka bodu 69 tejto schôdze, číslo parlamentnej tlač 165.
Opäť sa v podstate rozprávame o tej istej téme a nadväzujeme na to, čo som uviedol pred chvíľkou.
Čiže bod 1. V § 58a ods. 8 sa slová „štyri týždne" nahrádzajú slovami „päť týždňov".
O čo ide? Ide tu o to, že z praxe ministerstvá, ktoré dostanú informáciu, anotáciu o zámere legislatívneho aktu, tak začnú na ňom pracovať. Častokrát ide o medzirezortné alebo nadrezortnú politiku, čiže je dôležité sa tam koordinovať medzi jednotlivými ministerstvami a zároveň tu prebieha alebo, áno, to prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa treba potom vysporiadať s pripomienkami. Z praxe je odozva, že štyri týždne sú, sú nesplniteľný termín, takže navrhujem päť týždňov, predĺžiť túto lehotu.
Ďalší bod je, v § 58a sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie, teraz ten odsek znie: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti ho neschváli, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko, čiže potrebuje schválenie výboru pre európske záležitosti, vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Čiže inak povedané, on príde na to rokovanie a povie, že má parlamentnú výhradu, čiže nedočistili, nezhodli sme sa na tom doma v národnom parlamente.
Pokračujeme: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, hoci bol zvolaný, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Opäť, čiže potrebuje, potrebuje to posvätenie výboru, aby nedochádzalo teda k tomu, že má nejaké, nejaký vlastný názor alebo že ide si nejakú jednostrannú politiku.
"Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, pretože nebol zvolaný, člen vlády je viazaný predbežným stanoviskom." Opäť platí to, že ak má prípravu, výbor nevyužil možnosť, tak má svoju prípravu, ktorej sa drží alebo teda stanoviska, a teraz čiarka a pokračujeme: „ktoré predložil výboru pre európske záležitosti. Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie."
Nejde o nič nezvyčajné. Nielen, nielen členovia vlády, ale aj experti na nižších úrovniach často môžu používať tieto výhrady v danej skupine, či môže vzniesť substantívnu, alebo časovú výhradu, tak v tomto prípade by vzniesol parlamentnú, čo znamená opäť to, čo som už odôvodňoval, že je potrebné, aby mu v Národnej rade stanovisko za Slovenskú republiku odsúhlasil príslušný orgán.
Teraz je tu technická vsuvka, čiže doterajšie odseky 9 až 13 sa označujú ako odseky 10 až 14.
Ďalší bod, § 58 ods. 10 znie: "Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním v príslušnom orgáne Európskej únie predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom podľa odseku 3 písm. a). Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky v lehote podľa prvej vety, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní v príslušnom orgáne Európskej únie. Člen vlády si v tomto prípade nemôže uplatniť iné stanovisko, ako je uvedené v druhej vete." Čiže opäť je to o tom, aby daný člen vlády mal schválené stanovisko VEZ-om.
Poznámka pod čiarou k bodu 47c znie: „Článok 2 ods. 5 prvá veta ústavného zákona (...)", toto už je vlastne len legislatívno-technická, technická záležitosť. Áno. A ďalšie body rovnakého charakteru.
Čiže v podstate ide o to, aby sme jasne nastavili pravidlá, aby nedochádzalo k tomu, aby nebolo už viacej výhovorky, že nejaký zlý Brusel a, alebo nejaké legislatívne akty idú k nám z Európskej únie a my tu teraz postavení pred nich a jednoducho paralizovaní tým, že nemáme presne daný postup, pretože, mimochodom, ten ústavný zákon, o ktorom rokujeme v spojení s bodom o rokovacom poriadku, predpokladá, že bude mať jasne dané pravidlá, ako sa takéto momenty a procesy upravujú. My máme, my máme tieto pravidlá v uznesení vlády len upravené v revidovanom uznesení vlády, ktoré pojednáva o spolupráci národného parlamentu s vládou v týchto záležitostiach, ale nemáme na to osobitý zákon, čo je z môjho pohľadu aj priestor aj pre tých, ktorí sa venujú týmto témam a priestor na doplnenie v ďalšom čítaní.
A týmto vás chcem aj poprosiť o podporu týchto dvoch návrhov zákonov, ktoré prinesú aj pre občanov jasné pravidlá, jasné možnosti toho, akým spôsobom sa môžeme a akým procesom sa môžeme zapojiť a ozvať ako národný parlament k jednotlivým legislatívnym aktom na, v Európskej únii, ktoré vznikajú. A budeme mať presne daný v zákone, aj v ústavnom, aj v rokovacom poriadku, ten proces, akým spôsobom to má prebehnúť, a budeme ho môcť využívať takýmto spôsobom, ako bol navrhnutý, prípadne v druhom čítaní pri pozmenení a doplnení iným spôsobom, ale bude to jasne dané. Nebude tu výhovorky alebo priestor na ďalší populizmus, pretože toto sa bude môcť aplikovať a budeme sa ako národný parlament aktívnejšie vedieť zapojiť a zároveň to prinesie posilnenie personálne pre výboru, výboru pre európske záležitosti, čo určite bude vítané vzhľadom na množstvo agendy, ktoré je tam a ktoré prinesie to poctivé skúmanie toho, že či legislatívne akty, ktoré idú z Komisie, sú, alebo nie sú v rozpore s princípom proporcionality a subsidiarity.
Takže veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Viem, že to bola taká legislatívno-technická rozprava, viac odborná, a že som išiel po jednotlivých bodoch, ale chcel som si dopriať ten komfort vám vysvetliť každý jeden paragraf, aby ste presne vedeli, čo za ním stojí. Takže ešte raz ďakujem za pozornosť a prosím o podporu týchto návrhov.

vymazať rámček

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Tak opäť rovnakým spôsobom by som to uviedol všeobecne a potom by som sa teda, sa hlásim do rozpravy, lebo aby ste mohli reagovať, prípadne, ak by vznikli otázky, tak veľmi rád dám priestor.
Pokiaľ ide o bod 68, tlač 164, cieľom návrhu ústavného zákona je zlepšiť spoluprácu Národnej rady a vlády v európskych záležitostiach pri vypracovaní stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnou radou pred tým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov EÚ, a to tak, že sa spresní rámec tejto spolupráce optimalizáciou doterajších lehôt na vypracovanie týchto stanovísk a vhodnejším nastavením sankcií za nedodržiavanie povinností v zmysle tohto zákona tak zo strany vlády, ako aj zo strany parlamentu.
Takže toľko k úvodnému slovu. A viac, podrobnejšie poviem v rozprave.