Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Dobrý deň, pán minister, pani ministerka, vážení poslanci, pani poslankyne. Prečo tu dnes vlastne máme túto novelu a prečo o nej rokujeme? Odpoveď je jednoduchá, pretože vládne strany, strana SMER nechce a nie je schopná šetriť a v podstate vie len rozhadzovať. A to až tak veľmi, že musí predkladať zákon, ktorý je zrejme v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky aj s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Zákon, ktorý je v rozpore s ich vlastným šesť mesiacov starým programovým vyhlásením vlády, a to je pravda, kvôli čomu tu dnes sme, pretože tvrdiť, že Matovič rozvrátil rozpočet, bolo jednoduché. Tvrdiť, že deficit za rok 2023 je 6,5 % a pomáhať si pritom trikom pri vykazovaní energodotácií bolo jednoduché. Aj sa tváriť, že budú konsolidovať 0,5 % oproti vymyslenému deficitu 6,5 %, bolo jednoduché.
Zložitým sa to stalo vtedy, keď bolo odhalené klamstvo, že Matovič žiadne financie Slovenska nerozvrátil, a odhalil to štatistický úrad vedený vaším nominantom, ktorý potvrdil, že dlh za rok 2023 nebol 6,5 %, ale 4,9 %. A tiež potom, ako bol odhalený trik s energodotáciami. Šetriť 0,5 % HDP z deficitu 4,9 % neviete ani nechcete. A preto tu teraz riešime tento návrh zákona, preto ste museli vymyslieť plán, že nebudete akceptovať ústavné výdavkové limity, ale začnete uplatňovať jednoduchšie výdavkové limit, aby ste mohli Slovensko historicky zadlžiť.
Aby som to doplnil, o rozpore s ústavou nehovorím ja ako opozičný poslanec, to by vám vôbec nevadilo, omnoho horšie je pre vás a aj bude, že o rozpore s ústavou hovorí vo svojom stanovisku nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá stále nezávislou je. A zároveň tak vo veľkej miere hovorí aj judikát Ústavného súdu vo svojom náleze so spisovou značkou 13/2022.
Preto ak pani prezidentka tento zákon nepodá na Ústavný súd, budeme tak iniciovať my z opozície. My, ktorí sme v ťažkých časoch troch kríz boli schopní výdavkové limity nielen zaviesť, čo ste vy nedokázali osem rokov, ale aj splniť, aj keď sme nemuseli. O tom, ako SMER nevie šetriť, ale len míňať, je dostatok dát z minulosti, ale aj súčasnosti. V 21. storočí, ale vlastne od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 totiž neexistuje jediná vláda vrátane troch volebných období SMER-u, ktorá by dokázala hospodáriť lepšie ako priemer Európskej únie alebo ako priemer krajín eurozóny. Teda, pardon, jedna vláda existuje, a bola to vláda hnutia OĽANO, dnes SLOVENSKO, z rokov 2020 až 2023, čo bola v histórii Slovenskej republiky jediná vláda, ktorá dokázala hospodáriť lepšie ako priemer krajín Európskej únie a lepšie ako priemer krajín eurozóny. A keď vidím súčasnú vládu, som si istý, že lepšie ako priemer krajín Európy, Európskej únie alebo eurozóny hospodáriť nedokážu.
Keď sme nastúpili v roku 2020, v štátnej kase bolo 1,5 mld. eur, ktoré stačili na tri týždne fungovanie krajiny. Napriek tomu naša vláda dokázala z toho vykúzliť nemožné. A po našom vládnutí sme tam nechali šesťkrát viac peňazí, ako sme zdedili. Na covid a energetickú krízu sme ľuďom doručili 17,9 mld. eur, na prorodinnú politiku 200 eur na dieťa, 1,7 mld. eur. Oproti vládam SMER-u a HLAS-u sme dali dôchodcom navyše 1,1 mld. eur len v roku 2023. Ďalšie miliardy od roku 2020. Aj vianočný dôchodok 300 eur v roku 2023 sme zabezpečili my, čo ste na výbore finančnom priznali sami. Učiteľom, zdravotníkom a štátnym zamestnancom sme historicky navýšili platy. Učiteľom o 27 %, zdravotníkom a štátnym zamestnancom o takmer 22 %. Historicky sme zvýšili platy aj lekárom. V porovnaní s priemernou mzdou zarábajú lekári v nemocniciach lepšie ako ich českí kolegovia. Zastropovali sme ceny energií, tak aby Slováci nemuseli platiť mnohonásobne viac ako ich napríklad českí kolegovia. Ceny elektriny sme zabezpečili na minimálnych úrovniach do roku 2027, preto sa táto vláda o to starať už vôbec nemusí.
A počas týchto ťažkých kríz a enormnej podpory obyvateľa, rádovo v desiatkach miliárd eur, sme od roku 2020 hospodárili s rozpočtom lepšie ako priemer krajín Európskej únie a lepšie ako priemer krajín eurozóny, čo sa inej vláde nepodarilo. O 0,7 % HDP lepšie ako priemer. Zároveň sme dokázali medzi krízovými rokmi 2021 a ’22 skonsolidovať verejné financie o 3 %, čo sa vám nepodarí.
Politici zo SMER-u, keď boli v opozícii, tak mali plné reči o zadlžovaní Slovenska, hoci boli tri gigantické krízy a to zadlženie bolo menšie ako v ostatných, a teda v mnohých iných krajinách Európskej únie. Ale nepočuli ste o zadlžení hovoriť posledného pol roka. Prečo? No preto, lebo odkedy ste prebrali koncom októbra moc, tak len za pol roka ste zadlžili Slovensko o 6,3 mld. eur.
Pán Blcháč hovoril, že tu narábame s miliardami hore-dole, takže exaktné číslo, 31. 10. 2023 bol dlh 65,6 mld. eur, 30. 4. 2024 72 mld. eur. To je rozdiel 6,3 mld. eur. Týmto tempom za štyri roky zadlžíte Slovensko o viac ako 50 mld. eur, čo je približne 10-tisíc eur na hlavu. A to ste Matovičovi vyčítali, že mal deficit 4 mld. eur ročne, ale za pol roka ste dokázali minúť 6,3 mld. alebo zadlžiť Slovensko 6,3 mld., čo je trojnásobné tempo. A namiesto šetrenia ste ľuďom od začiatku vášho pôsobenia vo vláde dokázali akurát zvýšiť dane, zvýšiť zdravotné odvody, siahnuť na II. pilier, zvýšiť viac ako 900 poplatkov, zabrániť dôchodcom, aby odchádzali do predčasného dôchodku, znížiť im výpočet na tento dôchodok, daň zo sladených nápojov a tak ďalej a tak ďalej.
Takže zhrniem. Ako sme zvyknutí, máme tu opäť pokus o taký trik pri správe verejných financií. Minule to bol trik výkaznícky, ako hovorí pán minister, neúspešný. Teraz je tu trik legislatívny, zrejme protiústavný a je to aj trik na ich vlastnom pol roka starom programovom vyhlásení vlády. Nie, dnes už neplatí teda veta z programového vyhlásenia vlády, strana 27: „V roku 2024 bude zníženie deficitu verejných financií predstavovať 0,5 % HDP.“ Na to by im bohato stačili dnešné výdavkové limity vypočítané Radou pre rozpočtovú zodpovednosť v sume 48 mld. eur, ale dnes máme v zákone sumu o 10 mld. vyššiu. Od ministra, ktorý sa ešte pred rokom verejne chválil, ako on hospodáril s 19 mld., a kritizoval nás za prvýkrát historicky lepšie hospodárenie než priemer krajín Európskej únie, tak ten istý človek dnes predkladá zákon, kde si napísal 58 mld., čiže o 200 % viac, resp. trojnásobne viac.
Takže o akom šetrení sa bavíme v roku 2024? O žiadnom. Päťdesiat osem miliárd totiž nie je šanca minúť, lebo im toľko nikto ani len nepožičia. To sú naše limity v podstate aj bez zákona. Načo sú nám potom takéto bezzubé limity vôbec v zákone? Pre verejné financie nanič.
Preto nemôžme podporiť tento zákon, lebo neprináša žiadne limity, žiadne šetrenia, ako súčasná vláda sľubovala, a navyše je zrejme aj protiústavný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Najprv chcem zablahoželať pánovi poslancovi Hlinovi za to premostenie na výdavkové limity cez budovu ministerstva cestovného ruchu, to bolo majstrovské. A videl som aj z mimiky pána predsedajúceho, že aj jemu sa to páčilo, a teda neprerušil rečníka, lebo bolo to k veci, naozaj to premostenie tam bolo zjavné.
No, ale teraz vážnejšie. Výber tej budovy pre ministerstvo cestovného ruchu, už keď to zaznelo v rozprave, tak budem reagovať na túto časť vystúpenia pána poslanca, je pre mňa zarážajúce ani nie s tou samotnou finančnou skupinou, ktorá tú budovu vlastní, ale tými okolnosťami, že vlastne vláda zatiaľ nezverejnila žiadne informácie, na základe ktorých by sa dalo posúdiť, či to bola naozaj najvýhodnejšia ponuka, či v Bratislave existujú, alebo neexistujú komerčné nehnuteľnosti, koľko vlastne bude štát platiť za meter štvorcový a ako zneli iné ponuky konkurenčné. Proste tá, tá informačná hmla, ktorá sprevádza výber tejto budovy, vzbudzuje tie podozrenia. Čiže keby koalícia túžila po tom, aby celá, celý ten prenájom nebol podozrivý, tak by mala od začiatku, od prvého momentu zverejniť všetky informácie. Ale ona vlastne nezverejnila žiadne. My nevieme, koľko bude štát platiť a či naozaj za týchto podmienok by nebolo výhodnejšie, keby išlo to ministerstvo do nejakej štátnej budovy, čiže vyzývam aj touto koalíciu, aby okamžite zverejnila všetky tieto informácie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, je všeobecne známe, že Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať základné pravidlá medzinárodného práva a medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv, ľudských a občianskych práv na Slovensku vrátane práv občanov rómskej národnosti.
Medzi tie najvýznamnejšie zmluvy, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať, patria napríklad: Charta Organizácie spojených národov, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín.
O ochrane ľudských a občianskych práv hovorí ale aj Ústava Slovenskej republiky, citujem: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“
Slovenská republika sa zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a zmluvám sme sa prihlásili ešte ako Československá socialistická republika, napriek tomu sme v tom čase nemali reálny záujem dodržiavať naše záväzky. Na to nás upozornila už Charta 77, ktorá vznikla kvôli nedodržiavaniu Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ku ktorému Československo pristúpilo a ktorý hovoril o dodržiavaní ľudských a občianskych práv, zároveň sme mali ešte väčší problém dodržiavať ľudské a občianske práva menšín, špeciálne rómskej komunity. Na tento fakt nás rovnako upozornila Charta 77 v dokumente o postavení Cigáňov-Rómov v Československu, kde opisovali praktiky režimu voči rómskej komunite. Napriek tomu, že sa vtedy, odvtedy situácia Rómov v mnohých ohľadoch zlepšila, základné problémy ostávajú v našej spoločnosti aj naďalej. Príklady praktík voči Rómom môžeme vidieť naprieč mnohým oblastiam cez segregáciu a diskrimináciu v oblasti bývania, v práci alebo tiež vzdelávania rómskych detí.
Ďalším veľkým problémom je stereotypizácia celej komunity, čo sme mohli vidieť pri reakciách na vraždu zdravotnej sestry v Michalovciach či aj naďalej pretrvávajúci rasizmus. Práve kvôli týmto javom som v minulom volebnom období do parlamentu podal uznesenie o protirómskom rasizme, ktoré vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu, IRA. Toto uznesenie obsahovalo definíciu protirómskeho rasizmu a tiež 12 demonštratívnych a deklaratívnych príkladov takéhoto rasizmu.
Mnoho prípadov diskriminácie som zažíval aj ja sám už od detstva, viacero z nich som ale zažil už ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Posledný vážnejší prípad sa stal minulé leto, kedy mňa a ďalších mojich kolegov Rómov odmietli obslúžiť v reštaurácii. Podobných prípadov, o ktorých médiá často nepíšu, sú však stovky.
V realite je segregácia a diskriminácia všade, len ju každý prehliada. Rómov často nechcú zamestnať, aj keď je to vec, ktorú ako komunita veľmi potrebujeme. Niekedy je problém aj s ubytovaním, kde sa často rozlišuje priamo podľa farby pleti. A najhoršia situácia je priamo vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré majú budúcnosť tejto komunity, od celorómskych tried až po zaraďovanie zdravých detí do špeciálnych škôl, segregácia a diskriminácia je obrovská. A keďže Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, medzinárodné zmluvy a právne predpisy nestačí len formálne prijať, je nutné ich dodržiavať a vynucovať.
Z tohto dôvodu podávame uznesenie, v ktorom odsudzujeme všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či k etnickej skupine, ktoré sú garantované všetkými vyššie spomenutými právnymi záväzkami, zmluvami, dohovormi či Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby prijala rázne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika zaviazaná.
Nakoniec zaväzujeme vládu Slovenskej republiky informovať Národnú radu o prijatých opatreniach o stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súvislosti s elimináciou diskriminácie osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami do 31. decembra 2024.
Toto uznesenie je takmer totožné s tým, o ktorom sme rokovali na minulej schôdzi. Predošlý návrh bol vrátený na prepracovanie, preto ho podávame znova. Hlavným rozdielom oproti pôvodnému návrhu uznesenia je jeho zúženie z odsúdenia porušovania základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine na odsúdenie porušovania základných práv a slobôd Rómov.
Rád by som vás všetkých poprosil o podporu tohto uznesenia, pretože ho vnímam nesmierne... ako nesmierne dôležité.
Keďže sa jedná o uznesenie hovoriace o ochrane ľudských a občianskych práv, ktoré majú platiť pre každého človeka rovnako, predpokladám, že ani poslanci koalície nebudú mať problém za dané uznesenie zahlasovať. Mnohí z vás posledné volebné obdobie kritizovali žalostný stav ochrany ľudských práv na Slovensku.
Veľmi pekne ďakujem.