Videokanál klubu

203.
Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025, do prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, je mi cťou, že z tohto miesta môžem hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k pádu totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii.
Nedávno sme si pripomenuli 35. výročie Novembra ’89. Rozprávame však aj o tom, čo tejto udalosti predchádzalo.
Rada by som vás požiadala o podporenie novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch, ktoré predkladáme spolu s pánom poslancom Vašečkom z Kresťanskej únie.
Hovoríme o udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu vo svetle sviečok, v modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore, no s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch.
Je našou povinnosťou, a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu dôrazne a nahlas pripomínať, vysvetľovať a zdôrazňovať význam Sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo jasný, silný signál aj do zahraničia. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom, navrhujeme, aby Deň zápasu za ľudské práva sa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno.
Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom.
Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomenuli 35 rokov od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vzišla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv.
Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády pre slobodu vierovyznania a presvedčenia.
Význam tzv. Bratislavského Veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, počas návštevy Slovenska slovami:
„Túto sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väznenia, z utrpenia intelektuálov.“ Toľko citát.
Z kontektu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti, sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť, a vždy sa za ňu oplatí bojovať už len z úcty k tým, ktorí za ňu zaplatili najvyššiu cenu.
Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960.
Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej Madridskej konferencie z roku ’83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie.
Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí iba pamätať, 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala Slovensko i svet. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách vyšli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo. Ďakujem za seba, ďakujem za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.
Verím, že náš návrh, aby sa 25. marec, deň výročia Sviečkovej manifestácie stal štátnym sviatkom, bez nároku na pracovné voľno, podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ospravedlňujem sa kolegom možno, ktorí si myslia, že zdržujem, ale je to za potreby, tieto veci, akože tento bod návrh, táto téma tu nie je omieľaná stále a Rómovia sa tu málokedy spomínajú v tomto pléne. Áno, je to naša robota. Ak vás s tým otravujeme, tak, bohužiaľ, musíme si na to zvyknúť.
Ja aj v tomto prípade som sa prihlásil do rozpravy kvôli tomu, aby som si vypočul možno názor koaličného poslanca. Ja som rád, že tu sedí pán Hazucha, člen ľudskoprávneho výboru, aby povedal možno svoj názor na túto tému, lebo ja si nemyslím, že táto téma má nosiť nejaké politické tričko. Táto téma tu je. A keď si zoberieme, že Rómovia v histórii stáli vždy na tej správnej strane, alebo teda stáli na strane Slovenskej republiky, či to bolo počas druhej svetovej vojny, či to bolo potom v ´89., a bojovali za Slovensko, za Slovenskú republiku, za Slovákov, tak v tomto prípade, a môžem to povedať na plné ústa, sme dlžní ako Slovenská republika teraz Rómov pri tomto návrhu, napríklad také odškodnenie žien, ktoré boli sterilizované s právom.
A ja som si istý, že aj vy máte vo svojich kruhoch, milí koaliční poslanci a poslankyne, Rómov, ktorí majú tie isté problémy ako ostatní, a môžte mať dnes, ja som pozeral, že v Nižnej Myšli, do Nižnej Myšli, to je taká obec na východnom Slovensku, prišli Rómovia z Anglicka, ktorí si zarobili peniaze a kúpili si tam dom cez realitku, a zrazu sa tam zvolalo obecné zastupiteľstvo, prišla tam celá obec a protestovať proti tej rodine, že oni ich tam nechcú.
Z nášho pohľadu to vyzerá tak môžte mať postavenie, môžte mať peniaze, môžte mať školu, môžte mať čokoľvek stále budete ten istý Cigáň. A povedzte, ako máme my fungovať v tejto republike. Aj napriek tomu. (Reakcia z pléna.) Je to ťažké, áno, ďakujem, pán Hazucha, že to uznávate, a mne nič iné neostáva, a keď som si pozrel, že koho tam tí ľudia volili, tak vy ste tam vyhrali voľby, SMER, druhý skončil HLAS, tretie KDH, že možno ak teda teraz hovoríte, pán Hazucha, že, že to je ťažké akože žiť v takomto, v takejto krajine, aj keby ste mali postavenie, peniaze, školu, čokoľvek, proste tak stále budete tým Cigáňom.
Ja by som vás touto cestou chcel možno tak pekne poprosiť, keby ste išli vy alebo nejaký váš zástupca zo SMER-u a porozprávali s tými ľuďmi, lebo naozaj to sú ľudia, ktorí si zarobili poctivo tie peniaze v tom Anglicku, prišli domov a čakajú, no teda si kúpili ten dom a chcú tam bývať, no lenže, bohužiaľ, obyvatelia tejto obce ich odtiaľ vykázali, alebo teda ich tam nechcú.
S týmito problémami sa predierajú Rómovia už dlhodobo, a keď príde do tuhého, tak Rómovia vedia stáť vždy na tej správnej strane histórie, naozaj. Taký obyčajný hokej, keď sa hrajú majstrovstvá sveta, Rómovia sú neskutoční fanúšikovia slovenského hokeja, slovenského futbalu. Fandia Slovenskej republike, cítime sa tu doma, však spolunažívame v tejto krajine, a keby malo ísť o to, ak by tu bola väčšina parlamentu rómskej národnosti, aby sme mali odškodňovať, naopak, nerómov, tak verte tomu, že by sme zahlasovali za.
Opäť to poviem, že nemyslím si, že táto téma by mala mať politické tričká, preto naozaj, pán Hazucha, chcem vedieť názor koaličného poslanca, lebo dlho som ho nepočul. Ministerstvo spravodlivosti sa k tomu dlho nevyjadrilo. Áno, v tomto prípade minister spravodlivosti Boris Susko, a ešte raz poviem, áno, veľakrát v minulosti počas minulého volebného obdobia boli, za návrhy Borisa Suska som zahlasoval aj ja, aj teraz, keď vy predložíte nejaký návrh zákona, ja nemám problém zahlasovať za. Keď ide o sociálnu pomoc alebo o čokoľvek, čo vyhodnotíme, že to je prospešné pre ľudí, zahlasujeme za. Ja len v tomto prípade nechcem, aby sme delili ľudí na takých a takých, poďme sa baviť naozaj o tejto téme, ako je, a keď sa naozaj chceme vysporiadať s krivkami minulého režimu, tak zahlasujme za.
Ak nie, tak vám dávam k dispozícii naozaj tento návrh zákona, ktorý vypracovali, ešte raz poviem, tí istí ľudia z ministerstva spravodlivosti počas bývalého vedenia ministerstva spravodlivosti, počas našej vlády, ktorí sú tam dnes, a tým iba ušetríme im aj čas, možno aj peniaze ušetríme, a predložíte ten istý návrh zákona. A keď ho predložíte, tak ja vám ho garantujem, že náš klub bude za.
Bol by som naozaj veľmi rád, pán Hazucha, keby ste tú faktickú dali a povedali by ste svoj názor na túto tému, že či súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tým, aby sa tieto ženy odškodnili.
Ja veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Ďakujem, Anežka, že si vystúpila aj s tým svedectvom, čo si povedala, skutočne že často to bola manipulácia a nátlak, a mnohé tieto ženy sa ani dokonca života nedozvedeli, že v podstate boli sterilizované, pretože ak medzitým nechceli mať deti alebo si to vysvetlili inak, alebo neboli operované, takže možno tie počty boli ďaleko vyššie, ako máme teraz dôkazy.
Ale ešte jedno by som chcela povedať, že aj v súčasnej dobe ženy, ktoré mali dvakrát cisársky rez, sú mnohokrát posúvané gynekológmi k tomu, aby boli sterilizované bez toho, aby sa lekári poskúsili o to, to dieťa zachrániť alebo to, aby tá žena mala aj ďalšie, ďalšie dieťa. Poznám ženy, ktoré šesťkrát porodili cisárskym rezom, čiže aj tu to, že tri cisárske rezy a dosť, a sterilizácia, je niekedy za vlasy pritiahnuté a mali by sme si to uvedomiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku na mňa. Ďakujem ti, Anička, za podporné slová. Ja by som sa v tomto momente chcel prihovoriť koaličným poslancom. Vidím tu môjho kolegu z ľudskoprávneho výboru pána Hazuchu, o ktorom si nemyslím naozaj nič zlé, skôr ho beriem ako takého prirodzeného partnera aj v ľudskoprávnom výbore, že riešime veci. A môžeme mať odlišné názory na konkrétne veci, ale nikdy tam neprichádza do nejakých sporov. Povieme si svoje a na konci dňa nejakým spôsobom zahlasujeme. Oceňujem naozaj aj váš prístup k ľudskoprávnemu výboru, keďže ste tam podpredsedom, a mali sme možnosť byť aj na nejakom poslaneckom prieskume. Môže, nemusí vám to byť po chuti akože tie poslanecké prieskumy. Aj táto téma môže, nemusí vám byť po chuti.
Ja by som chcel vás požiadať, možno moje slová nebudú vypočuté na ministerstve spravodlivosti, ale verím, že vaše slová budú vypočuté na ministerstve spravodlivosti. Keby ste sa, keby ste boli taký dobrý, pán Hazucha a porozprávali s Borisom Suskom ako s ministrom spravodlivosti, ktorý v minulosti hovoril o tom, že túto tému treba raz a navždy vyriešiť, aby sa jej chopil. Ja som ochotný naozaj tento návrh zákona mu odovzdať, nech ho predkladá, lebo to vypracovali ľudia, ktorí dnes pracujú na ministerstve spravodlivosti.
Ja som si tento zákon osvojil, áno. Ak máte otázky, že v minulom volebnom období a tom som dával, že to neprešlo, tak to neprešlo tesne predtým než schôdza bola zarezaná, vlastne v druhom čítaní sa o tom malo hlasovať. Dnes by som o tejto téme nemal dôvod rozprávať, lebo by sme boli vlastne vyriešení, hej.
Tak vás chcem iba touto cestou požiadať, pán Hazucha, keby ste mohli smerovať túto moju otázku na ministerstvo spravodlivosti, že keby s tým prídu, lebo po roku sa naozaj nič neudialo, hovoria o nejakej pracovnej skupine, že sa vytvorí na ministerstve spravodlivosti s ľuďmi, ktorí tento zákon vypracovali. A keď sa povie v týchto kruhoch vládnych, koaličných, že ide sa vytvoriť nejaká pracovná skupina, to znamená, že toto ide do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Som tak trochu pamätníkom v tomto parlamente a pamätám si to, že prvýkrát táto téma bola otvorená buď za prvej, alebo druhej vlády Mikuláša Dzurindu, ale myslím si, že prvej, čiže v rokoch ’98 až 2002, čiže je to skoro 25 rokov, čo sa nevieme vysporiadať s touto témou. A ja skutočne, Peter, oceňujem tvoju aj trpezlivosť, aj takú cieľavedomosť a vytrvalosť, aby si opakovane podával tento, tento návrh. Musíme si uvedomiť, že to nie sú len, ako si to pomenoval zverstvá nášho komunistického režimu, lebo aj ten, ktorý bol u nás, ale sú to, spomeňme si na Čínu, kde boli nútené sterilizácie robené z rovnakého dôvodu, z toho, aby sa proste, aby sa potlačila demografická krivka tejto, tejto skupiny ľudí. A aj počas môjho pôsobenia v Európskom parlamente som celých 15 rokov dávala v každej jednej správe, ktorá sa týkala rozvojovej politiky, pretože toto sa deje denne aj v krajinách tretieho sveta, v Afrike, v Južnej Amerike.
Čiže dotiahnime to dokonca. Ja skutočne chcem požiadať súčasnú koalíciu, aby za tento návrh zahlasovala, aby sme zo seba zmyli aspoň čiastočne tú vinu, na ktorej sa podieľame.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Áno, Peťo, tento návrh prinášame už viackrát do parlamentu a verím, že to odškodnenie, o ktorom sa tu bavíme, a vlastne tá krivda, ktorá bola spôsobená na ženách, ktoré už viac vo svojom živote nemohli mať deti, tak Slovenská republika sa s tým vysporiada, tak ako aj iné štáty. A takým príkladným štátom je Česká republika, kde naozaj došlo aj k ospravedlneniu sa, ale aj k takej náhrade tej finančnej. A vlastne tento návrh v sebe obsahuje tú druhú časť, náhradu tým poškodeným, je tam nejaká určitá suma, čo však nikdy nevykryje tú bolesť a ako keby znevýhodnenie voči ostatným rodinám alebo ostatným ženám, že viac už nemohli mať deti.
A tak preto vyzývam aj sám seba, možno opozičných (povedané so smiechom), ale aj ostatných poslancov v tejto snemovni, aby sme naozaj raz a navždy uzatvorili túto tému, a tak ukázali aj, aj takú ľudskosť, aj takú nášho štátu, že sa vieme vysporiadať aj s činmi z minulosti, ktoré boli spáchané či už na týchto ženách, alebo iné krivdy voči iným skupinám. A takéto návrhy alebo vysporiadanie svedčia iba o vyspelosti, zopakujem, a o ľudskosti.
Ďakujem za tento návrh.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia predkladáme opäť zo skupinou poslancov návrh zákona, ktorý má riešiť mechanizmus odškodnenia žien, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom. Tento návrh tu predkladáme pomerne dlho, ak sa vezme doba od minulého volebného obdobia až po dnešok, niekoľkokrát sme rozprávali o tých krivdách, ktoré sa páchali na ženách počas komunistického režimu, až do roku 2004, kedy sa potom, samozrejme, prijala legislatíva, ktorá už neumožňovala, aby sa naďalej mohli nejakým spôsobom ženy sterilizovať, alebo teda nezákonne sterilizovať.
Ja som iba rád, že sa nám podarilo túto tému otvoriť na tých najvyšších miestach, alebo teda na miestach, kde o tom môžeme rozhodovať, kým v minulosti to boli skôr nejaké neziskové organizácie alebo potom aj verejný ochranca práv z úst vtedajšej predsedkyne, alebo teda, áno, riaditeľky profesorky Patakyovej, ktorá sa naozaj tejto téme rovnako venovala, tak sa nám podarilo počas minulého volebného obdobia doniesť túto tému na tie najvyššie poschodia politiky.
A ten prvý krok sme smerom k týmto ženám urobili. A to je ten, že vláda Slovenskej republiky úst vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera sa ospravedlnila za tieto ohavnosti, ktoré sa páchali na ženách v komunistickom režime, a, samozrejme, že to týmto ohavnostiam prichádzali aj ženy počas... aj po komunistickom režime. Samozrejme, že odškodnenie či finančné, alebo v tomto prípade, áno, finančné, nejakým spôsobom neumožní, alebo teda nevráti späť etapu života tým ženám a berme to iba akúsi náplasť, cez ktorú, samozrejme, tie ženy naďalej budú krvácať, lebo nevrátime im späť to, čo im bolo vzaté.
A tieto ženy, ktoré predišli, alebo teda prišli k tomu, že, bohužiaľ, boli sterilizované na základe vtedajšej vyhlášky, alebo teda zákonov, ktoré umožňovali túto, túto, túto sterilizáciu tak ich postretli naozaj veľmi nešťastné osudy. My sme počas minulého volebného obdobia tieto ženy prijali na prijali na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde som mal česť vlastne nejaký moment predsedať tomuto výboru ako dočasný predseda, keďže predsedu sme nemali, tak ako podpredseda som viedol tento výbor, a verte, že tie spovede, alebo teda výpovede tých žien boli veľmi emotívne a sme sa držali aj s ďalšími členmi tohto výboru, aby sme nepustili nejakú slzu.
O to viac si vážim naozaj že táto téma prišla aj do parlamentu a môžeme o nej rozprávať ako zástupcovia z menšiny, ktorí vlastne obhajujú túto tému smerom k ženám, ktoré poväčšine, áno, boli rómskej národnosti, kde vyhláška rozprávala, alebo teda hovorila čisto o cigánskom nejakom probléme, kde takýmto spôsobom sa vysporiadavali s tým, aby cigánsky problém kvázi neprerástol, aby nebolo umožnené cigánskym ženám viac rodiť. Aj toto sú vlastne zverstvá komunistického režimu. Áno, aj v našej komunite sú ľudia, ktorí nejakým spôsobom stále majú takú nostalgiu za komunistickým režimom, a hovoria, že počas komunizmu mali nejakú väčšiu istotu, ale jednoducho, alebo teda, resp. že mohli pracovať. Áno, kým komunisti zobrali Rómom možno husle, tak demokracia lopatu, avšak také svetielko nádeje tu prišla Európska únia. V ’89. rovnako rovnako Rómovia stáli na tých námestiach a bojovali za takú tu lepšiu budúcnosť, len tu budúcnosť nevybojovali pre seba, ale pre každého iného, lebo po páde komunistického režimu Rómov v demokracii, v tej novodobej, čakali, nečakala taká možno jasná budúcnosť ako možno nás ostatných, menej pracovných príležitostí a tak ďalej.
Áno, svetielko nádeje tu prišla Európska únia, vstup do Európskej únie a európske projekty, vyčlenené peniaze na Rómov a my sme vďačný naozaj za tento projekt Európskej únie a určite Rómovia sa budú byť za to, aby Slovensko patrilo naďalej do Európskej únie, lebo čerpáme z toho výhody, tak ako aj ostatní. Poznáme krivdy komunistického režimu. Aj v mojom prípade ide naozaj o to, aby sme možno aj tým Rómom, ktorí dnes môžu mať takú nostalgickú chvíľku a spomínať na komunistický režim, aby sme aj cez tieto činy hovorili o zverstvách komunistického režimu, lebo aj Rómovia majú svoje obete, aj skrz takýto návrh, ktorý neumožňoval viac podľa toho návrhu cigánskym ženám, aby viac rodili. Úprimne som rád, že aj pri kontakte s touto vládnou koalíciou minulý rok, myslím, v takomto čase padla otázka na ministra spravodlivosti, z môjho pohľadu najpovolanejšieho muža tejto vládnej koalície, smerom k tejto téme, že akoby sa on dokázal vysporiadať s touto témou, a som rád, že povedal áno, že túto tému treba raz a navždy vyriešiť, a áno, mňa potešili tieto slová, aj preto som vlastne cez tieto návrhy zákonov, alebo teda cez tento návrh zákona vyzývam ministra spravodlivosti k tomu, aby sa naozaj podujal riešiť túto tému, lebo my sme si úplne vedomí toho, že my v opozícii zrejme tento návrh nejakým spôsobom nepretlačíme k tomu, aby vládna koalícia zaňho zahlasovala, iba z princípu, že ho podáva opozícia. Ale tento návrh zákona, dámy a páni, bol pripravovaný ľuďmi z ministerstva spravodlivosti. S tými istými ľuďmi, ktorí sú tam aj do dnes. Áno sú to odborníci. Dôležité pri tejto otázke je, že tí ľudia, ktorí vypracovali tento návrh zákona, ktorý som si ja osvojil, a od minulého volebného obdobia ho neustále predkladám a k tomu sa dostaneme vlastne, že prečo ho stále predkladám, bolo aj politické zadanie. A politické zadanie pri tomto návrhu zákona bolo také, aby pripravili návrh zákona, ktorý umožní, aby ženy, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom, boli naozaj odškodnené. A toto je veľmi dôležitý moment pri tomto návrhu, ktorý predkladáme. Áno, my sme mali aj na výbore pre ľudské práva zástupcov z ministerstva spravodlivosti, konkrétne pani štátnu tajomníčku aj splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorý áno, však môžu komentovať tento návrh zákona a môžu mať iný pohľad na vec, ale v prvom rade sa musíme baviť o tom, či naozaj aj týmto ľuďom ide o to, aby sme umožnili a pripravili návrh zákona, ktorý umožní tieto ženy finančne kompenzovať za krivdy, ktoré sa stali v minulosti.
A toto je veľmi dôležitý moment. Ja mám ten pocit a mňa to mrzí, že to politické zadanie príde, áno, z ministerstva spravodlivosti vytvoriť nejaký, nejaký mechanizmus k tomu, aby sme tieto ženy, ktoré utrpeli krivdu v minulosti odškodnili, avšak ten návrh zákona nemusí byť účinný, resp. nebudeme môcť odškodňovať tieto ženy, lebo budú potrebovať k tomu nehoráznu administratívu, a jednoducho dokumenty, ktoré dnes, bohužiaľ, nie sú k dispozícii a neboli k dispozícii už ani desiatky rokov pred dneškom.
A keď sa naozaj chceme baviť o tom, že sa chceme vysporiadať s krivdami komunistického režimu musíme hľadať spôsoby, ako naozaj umožniť týmto ženám akúsi náplasť, cez ktorú budú krvácať. Áno, nevrátime im späť etapu života, ale budeme sa vedieť ako krajina, demokratická krajina vysporiadať s krivdami z minulosti. A môžeme si tu hovoriť, naozaj či sme sa vedeli vysporiadať s krivdami z minulosti v iných prípadoch – ja si myslím, že nie –, ale pri tejto téme mi to naozaj, pri tejto téme mi veľmi, veľmi, veľmi záleží na tom, aby raz tieto ženy, kým ešte žijú, boli odškodnené s tým, že ako krajina ukážeme, že v tomto prípade, áno, vieme sa vysporiadať s minulosťou.
A keď sa pýtate, prečo ho neustále predkladám, áno, správna otázka, že prečo ho predkladám neustále, keďže v minulom volebnom období sme vládli, a tento návrh zákona nebol prijatý a ja akceptujem tento názor, aj keď ma niekto z koalície bude ním konfrontovať, lebo je pravdivý, bohužiaľ. Tento návrh zákona som predkladal opakovane, teda prvý krát počas nášho volebného obdobia. Prvým čítaním prešiel. V druhom čítaní bol, prijali sa nejaké pripomienky k tomuto návrhu zákona, ktoré sme zapracovali, ale tesne predtým, dámy a páni, keď prišlo k hlasovaniu v druhom čítaní o tomto návrhu zákona, to bola posledná schôdza bývalej vládnej garnitúry, ktorá bola zarezaná pred hlasovaním v druhom čítaní. Boli sme takýto kúsok od toho (rečník prstami znázornil veľmi malý rozmer), naozaj aby sme sa ako demokratická krajina vysporiadali s krivdami komunistického režimu. Takýto kúsok. (Rečník prstami znázornil veľmi malý rozmer.) A dnes by sme neotravovali spoločnosť z môjho pohľadu, a teda z pohľadu možno nejakých koaličných poslancov, ktorí sa nemajú k tejto téme, avšak, okej, to je ich názor, nemali by sme o čom diskutovať.
A tým pádom mne nič iné neostáva, dámy a páni, aby som len neustále a neustále týmto návrhom, ja som si vedomý toho, čiže tento návrh zákona cez koalíciu neprejde, ale ja chcem pripomínať tejto vládnej koalícii, konkrétne ministrovi spravodlivosti, že my nezabúdame. Možno on má naozaj veľa roboty, však je minister, ale ja mu budem cez tento návrh zákona iba pripomínať jeho slová, že raz a navždy sa treba s touto témou vysporiadať, lebo to povedal minister spravodlivosti Boris Susko. A ja opakovane budem hovoriť, áno, ja som počas minulého volebného obdobia obdivoval Borisa Suska s jeho konštruktívnymi pripomienkami k bodom, k rôznym bodom schôdzi a sám som bol niekedy akože presvedčený jeho argumentovaním, a neraz sa stalo, že aj my s nášho klubu sme zahlasovali za niektoré pripomienky Borisa Suska, preto si myslím, aby som, že Boris Susko tým, že je minister spravodlivosti, má veľa roboty, že moja práca bude v tomto volebnom období, pri tomto návrhu mu pripomínať, kým sa neprijme tento návrh zákona alebo kým koalícia nepríde s týmto návrhom zákona, kde naozaj som ochotný im odovzdať takto tento zákon, aby si ho osvojili (rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu), lebo toto je návrh, ktorý umožní, aby sa ženy, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom, aj odškodnili. A všetko to záleží od toho, aké zadanie dá ľuďom ministerstvo spravodlivosti, konkrétne minister Susko, alebo teda štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, či odškodniť, tieto ženy alebo neodškodniť tieto ženy. Všetko závisí od toho. Áno, dá sa pripraviť aj taký návrh zákona, ktorý bude pro forma predkladaný, a budú hovoriť o tom, že áno, pripravili nejaký návrh zákona, ktorý umožní týmto ženám nejakým spôsobom sa odškodniť, ale v skutočnosti nebude aktívny, resp. efektívny, a tieto ženy skôr budú trpieť na tom, lebo tak ako som povedal, žiadna dokumentácia zdravotná v tomto prípade neexistuje. Urobili sme zmeny, áno, prijali sme pripomienky NGO-viek, resp. neziskových organizácií, ktorí v tejto téme pracujú dlhodobo, a súhlasili sme s nimi. Rád by som o týchto pripomienkach potom možno hovoril ďalej v rozprave, ak teda vidím kolegov, ktorí sa prihlásili do faktických. V tomto prípade som mal za potrebu hovoriť o takom tom duchu a jednoducho o princípe toho, že naozaj, ak chceme byť raz nejakou modernou demokraciou, tak sa musíme vysporiadať s činmi, ktoré sa v minulosti diali, aby sa v budúcnosti nediali.
Veľmi pekne ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 539.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.
Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozpore s právom a o doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač Národnej rady Slovenskej republiky č. 539, ktorý ďalej opíšem v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.