Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som skúsil možno pár poznámok k celej tej debate, ktorá sa vyvíja, môžem úprimne povedať, že lepšie, ako som z doterajších skúseností očakával. A naozaj to pokladám za dôležité a nie je to ľahké, lebo, lebo naozaj ako povedal pán spravodajca, že je to téma, ktorá je, samozrejme, veľmi osobná, hej, že my sa tu nebavíme o niečom, čo je nejaká teória, ktorá sa deje kdesi v Amerike alebo...
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som skúsil možno pár poznámok k celej tej debate, ktorá sa vyvíja, môžem úprimne povedať, že lepšie, ako som z doterajších skúseností očakával. A naozaj to pokladám za dôležité a nie je to ľahké, lebo, lebo naozaj ako povedal pán spravodajca, že je to téma, ktorá je, samozrejme, veľmi osobná, hej, že my sa tu nebavíme o niečom, čo je nejaká teória, ktorá sa deje kdesi v Amerike alebo na Marse, ale niečo, čo prechádza naprieč rodinami na Slovensku. Je to citlivá vec, hej. To znamená, v žiadnom prípade tu nejde o to, aby sme teraz niekoho, na niekoho ukazovali prstom, odsudzovali alebo tvrdili, že niekto je horší a niekto je lepší a tak ďalej.
Na druhej strane ide nám o to, tak ako to povedal pán poslanec Krátky, že ak sme presvedčení a máme na to solídne argumenty, že nenarodené dieťa je človek, a tie argumenty sú jednak biologické, sú právne, sú filozofické, akékoľvek, nakoniec je to aj osobná skúsenosť, tak sa snažíme ten nenarodený život chrániť. A je to možné rôznymi spôsobmi. Bolo tu o nich povedané. Ale niekto povie, to nemá Slovensko iné problémy? No ja si myslím, že demografia je obrovský problém Slovenska, a nielen Slovenska, a my si teda nemyslíme nejak tak s klapkami na očiach, že teraz obmedzíme potraty, alebo rovno keby sme ich zakázali, takže tým pádom je vyriešený demografický problém Slovenska. Nie, nie, samozrejme, tak, tak to nefunguje, ale samotná tá vec, aby sme na to nezabúdali, že sú ľudia, ktorí možno by aj chceli a nemôžu, alebo sa neodhodlajú počať dieťa. A tu hovoríme o deťoch, ktoré už sú počaté, čiže sú o krok ďalej tie rodiny, zvlášť teda tie tehotné matky, už ide o ten druhý krok, aby teda to dieťa, ktoré už je počaté, už je živou bytosťou, aby sa mohlo narodiť. A tam im treba poskytnúť teda pomoc, ale zároveň chcem povedať jednu vec, ktorá možno trocha objasní ten posun z toho 12. na 8. týždeň.
Viackrát tu bolo povedané, že súčasný legislatívny stav ohľadom umelého potratu je spoločenský konsenzus. No nemôžem úplne súhlasiť, pretože tento zákon bol prijatý v roku 1986 a myslím platil od 1. januára 1987, no a to dobre vieme, že tu vládla komunistická totalita, že to nebolo nejaký parlament, ktorý si sadol, boli nejaké odborné komisie, bolo prvé čítanie, druhé čítanie, medzirezortné pripomienkové konanie a došlo sa k nejakému konsenzu. To bol výsledok rozhodnutia komunistickej totality. Dneska, keďže rátame rok 1986, sme takmer o 40 rokov ďalej a veda, nie politika, ale veda postúpila míľovými krokmi dopredu. Dnes vedia pôrodníci, gynekológovia, lekári oveľa skôr indikovať tehotenstvo, teda že dieťa sa už počalo, majú zobrazovacie zariadenia, ženy chodia na ultrazvuk a tak ďalej a vďaka tomu aj veľmi dobre vieme, ako je to s dieťaťom, že dneska mnohí opakujú, aj tuto v tých laviciach sme to zažili, že to je nejaký zhluk buniek a tak ďalej. My vieme, že v 8. týždni to v žiadnom prípade nie je zhluk buniek a nie je to nejaká neurčitá pena, alebo také... také som ešte tu niečo počul (povedané so smiechom), ale že je to, že je to človek.
A myslím si, že ten posun z toho 12. na 8. týždeň nie je len nejaká salámová metóda, ale je to naozaj niečo, čo zodpovedá tomu 40-ročnému posunu vo vede, že proste veda odôvodňuje, lebo prečo sa určil ten 12. týždeň. No vychádzalo to z vtedajšej nejakej úrovne poznania, vedy, možno aj k príkladu iných krajín a definícia, ktorú si asi pamätám, ešte z občianskej náuky, že, že veda je súhrn poznatkov z danej oblasti, ktoré dobovo najlepšie vystihujú danú skutočnosť. Dobovo najlepšie, v 80. rokoch to bol 12. týždeň. My sme presvedčení na základe – znova, nie, nie že my sme si tu sadli a sme si dali, tak dáme 8. týždeň, debatovali sme o iných lehotách, hovorili sme napríklad o 9. o 7. a tak ďalej, a z nejakých dôvodov sme hovorili, že dobre, tak tam dáme 8. týždeň. V prvom rade je to, samozrejme, aj symbolická vec, že nechceme tak sprisahanecky mlčať o tých nenarodených deťoch. Ono je to nepríjemné. Ja si nemyslím, že si to pani poslankyňa tu užíva alebo že si to užívam ja, alebo ktokoľvek iný. Alebo že my tu chceme dostať do trápnej situácie ženy, ktoré vo svojom živote podstúpili umelý potrat. Nie nechcem a je mi to ľúto. Keby som mohol... tým... že mohol by som mlčať a vyriešiť ten problém, tak by som mlčal, aby som nezraňoval. Ale to, čo povedal pán poslanec Krátky a ja to znova zopakujem, že žene akoby obrazne môžeme zničiť život tým, keď to dieťa sa narodí, lebo, lebo... niečo sa stane, to sme hovorili, ale tomu dieťaťu – doslovne.
Ja nemôžem ukazovať, aby som už druhýkrát neporušil rokovací poriadok, ale mám tu, mám tu cigaretovú krabičku, ktorú som si zobral od jedného kolegu, ktorý fajčil, ja teda nefajčím, a mňa fascinovalo, že na tej krabičke, ja vám to len poviem, nebudem to ukazovať, je napísané: „Fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa.“ A mňa to veľmi tak zaskočilo, že, že, teda predpokladám, že ministerstvo zdravotníctva je, je pôvodcom týchto výrokov, že deklaruje, že fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa. To znamená, je to jasné neodporučenie, je tam aj obrázok, ktorý nebudem ukazovať znova a je veľmi teda nepríjemný, ale to je práve cieľ, odradiť od toho fajčenia. Odradiť od toho fajčenia, ktoré môže teda nielen váš život, ale aj život vášho nenarodeného dieťaťa poškodiť. Viete, ale potom by sa malo na nejaký formulár, kde sa vypisuje žiadosť o umelé ukončenie tehotenstva, napísať, že potrat určite zabije vaše nenarodené dieťa, že keď fajčenie môže zabiť, tak potrat určite zabije.
A tým chcem povedať to, že preto o tom hovoríme, že skutočne tu sa, tu sa vedú také nejaké zástupné termíny, ktoré, ktoré sa akoby, áno, snaží sa tým vyriešiť... Dobre, žena sa cíti tlačená do kúta, tak ide na, na potrat, a teraz aby, aby sa to... aby to nebolo také, také trpké, tak, tak používame jazyk, ktorý, ktorý to uľahčuje. Áno, ja som za to, aby všetkými desiatimi sme každej žene, nech už sa rozhodne akokoľvek, uľahčili. Ale zároveň musíme dať na vážky, tiež to hovoril pán poslanec Krátky, na vážky život toho dieťaťa.
Ešte jednu takú nevedeckú... (povedané so smiechom) nevedeckú vec by som spomenul, že je tu často spomínané, že muži, nemiešajte sa do toho. Ja vám poviem úprimne, že ja nemám nejakú záľubu v rozprávaní o ochrane nenarodeného života a ja sám som trochu v rozpakoch, lebo tehotná bola moja manželka, rodila ona. Bol som pri všetkých pôrodoch a som za to veľmi vďačný a stál som pri nej počas celého tehotenstva, ale tak chápem, že pre ženu je to niečo interné, veľmi intímne a my muži tak trochu sme ako keby tak, tak sa pozeráme tak trocha zvonka na to. A ja, ja to, ja to cítim a rozprávam o tom s rešpektom. A na druhej strane, len tak čisto biologicky, ak by sme sa do toho nemiešali, tak by žiadne deti neboli. To znamená, že vlastne z toho že sa miešame muži a ženy, tak vznikajú deti, čiže nie sme len nejakí plodiči, ale sme rodičia a máme rovnaké rodičovské práva aj povinnosti, a to je problém, že mnohí muži toto skutočne zanedbávajú a oni a ich postoj je príčinou umelého potratu alebo rozhodnutia ženy, že chce ísť na umelý potrat.
Ešte jedna vec, čítal som raz v jednom v podstate liberálnom denníku taký, takú anketu, že čo ľutujú zomierajúci ľudia. A nikto zo zomierajúcich neľutoval, že nezarobil viac peňazí, že nechodil viac do práce, že si neurobil väčšiu kariéru. Ale takmer všetci ľutovali to, že strávili málo času so svojimi blízkymi, že sa im, neviem, rozpadla rodina alebo... Proste to je naozaj také to najcennejšie. A áno, sú ekonomické ťažkosti, sú sociálne ťažkosti, ale to, čo som povedal, mne sa skutočne veľmi páči to čínske príslovie, ja som to povedal vo faktickej poznámke, že, že kto žije bezdetný, nevie, čo je bolesť, kto zomiera bezdetný, nevie čo radosť. A znova, opakujem, to nie fyzikálny zákon, ale niečo chce vyjadriť to príslovie, že skutočne tá hodnota ľudského života, tá hodnota dieťaťa je veľmi veľká. Ja to teraz prežívam tak, tak veľmi osobne, lebo my máme teda štyri deti, a – opakujem – že iba štyri deti, lebo susedia naľavo majú päť a susedia napravo majú šesť, ale predbehli sme ich v jednej veci, že my už máme vnúčatko, trojtýždňové, takže teraz to tak zažívame trošku od začiatku s tým malým bábätkom a skutočne si neviem predstaviť, že by, že by sme ho nechceli, že by ho nechceli teda jeho rodičia a že je to krásne, že ho môžu prijať.
A, samozrejme, je na nás všetkých tu na Slovensku, aby sme maximálne podporovali túto možnosť, aby sa nenarodené deti mohli narodiť a aby aj dobre a dôstojne žili, takže ďakujem ešte raz veľmi pekne ako predkladateľ zákona za rozpravu, za diskusiu.
Vďaka. (Potlesk.)
Skryt prepis
