Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, teraz sme sa rozprávali s tuná za mnou Julom Jakabom a zhodli sme sa, perfektné.
A zhodli sme na tom, že ste vlastne hovorili presne to, čo ja, a ešte raz perfektné.
Jednu vec som neurobil a presne, že som sa neospravedlnil aj ja tým, tým zamestnancom, ale, ale to kvitujem, lebo naozaj robia si všetci, všetci si robia svoju prácu poctivo a zodpovedne. A táto vládna koalícia im normálne trhá žily, keď počujú, alebo vidia v tých reláciách, prípadne v niektorých spotoch alebo v televíznych novinách o tom, že robia kšefty, a že robia niečo, čo je zlé.
Takže výborne a zhodli sme sa, ako povedal Julo Jakab, vo všetkom.
Ďakujem.

Milé kolegyne, milí kolegovia, milý pán predseda, veľavážená pani ministerka, chcem sa ešte raz ospravedlniť za ružové šaty a za delfínikov. Nemyslím si, že by to bolo nejaké urážajúce, ale ospravedlňujem sa. Opakujem, pán kolega Hlina používa rovnaké výrazy a mne sa to veľmi páči, pán Hlina. Takže pokračujte. Nebojte sa, nikto vás nebude dehonestovať.
Tento vládny zákon, ktorý predkladá strana SNS, je presne taký, ako predviedol pán Jarjabek tu v úvode. Chaotický. Môžem zvýšiť trošku hlas? Koľko? Ukážte mi. Aby sa neurážali z PS-ka. Koľko? Toľko? Dobre. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Trošku tichšie. Dobre. Ďakujem. Viete, oni toto presne chcú, oni kľud, mier, budeme, veď preboha, veď poďme zmierenie. Pročkovi treba rozbiť hlavu, je dementný, senilný, starý. Veď toto je to také milé, príjemné, toto robme. Buďme, nechajme, nech chodí na dovolenky. Veď takto budeme pracovať. Danko bude určovať, kto tu bude a kto nebude. Takéto rozpravy majú.
No, ja nie som taký. Ja nie som taký. Ospravedlňujem sa Progresívnemu Slovensku. Nie som taký, nechodím na obed s Huliakom, nechodím na pivo s poslancom, ktorý nám trhal káble, ani s ním nepijem. Ja tu v rozprave, to, čo rozprávam, tak ako rozprávam, tak aj žijem, tak sa aj správam. Čestne a spravodlivo. Nekšeftujem, nechodím, nevybavujem s rôznymi poslancami, vzadu s Tarabom a ďalšími, veci. A toľko som chcel povedať ku sebe. To, že niekedy mám emóciu a zvýšim hlas, tak sa ospravedlňujem, zvýšim ten hlas. Ale taká istá je pani Bihariová, škoda, že tu nie je, pretože mne sa jej vystúpenia páčia.
Ale chcem vám povedať, že o čom je tento zákon, priatelia. Tento zákon je presne o tomto. (Rečník si páskou prelepil ústa.) A presne a dokonca, a dokonca, toto sú oni, oni sa neprihlásia do do rozpravy, ale budú vás vyrušovať. O tomto je ten zákon. Chcú nám, nielen nám, ale hlavne novinárom zalepiť ústa.
Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité, umlčať pravdu. Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité, aby sa v verejnoprávnej televízii nehovorilo o tom... pani Jaurová, toto nie je, keby trošičku ma nevyrušovali, toto môže byť? Keď vyrušujú? Dobre. Tak vyrušujte. Ne, ne, vyrušujte kľudne. Vy môžte, pán Dubéci, veď vy ste predseda, vyrušujte kľudne. Toto nie je nevhodné, pani Jaurová. Toto je vhodné. Nie, nie v pohodičke.
Vyrušujte, pán Dubéci, kľudne vyrušujte, kľudne, kľudne. Ďakujem. V pohodičke.
Ďakujem, pán Dostál. Ďakujem veľmi pekne. Bolo mi povedané, aby sme sa správali teda kultivovane, pani Jaurovou, tak teda, poprosím teda, aby sme naozaj kultivovane nechali kolegu rozprávať a nevyrušovali ho.
Táto vládna koalícia veľmi dobre vie, že novinárov treba umlčať. Veľmi dobre vie táto vládna koalícia, že novinári sú tí, ktorí svojou prácou spĺňajú kritéria najprísnejšieho kontrolovania politikov. A v RTVS sú takí novinári, ktorí to robia. Ale nielen v RTVS. A musím spomenúť nebohého novinára Kuciaka, ktorého dali zavraždiť kvôli tomu, že si svoju robotu robil poctivo. Kto ho dal zavraždiť, nám, verím, pán premiér povie, pretože aj vo svojom vystúpení, ktoré mal v televízii po streľbe naňho, povedal, že ešte nie je vyšetrená vražda Kuciaka, kvôli ktorej on musel odstúpiť. Tak ja som hlboko presvedčený a ja ho prosím, prosím pána premiéra Roberta Fica, aby konečne povedal, kto dal zavraždiť Kuciaka. Pretože pán premiér vo svojom vystúpení povedal, že on povie a vie, že raz sa ľudia dozvedia, kto zavraždil Kuciaka. Tak ja prosím a vyzývam premiéra Slovenskej republiky, aby to konečne povedal, kto zavraždil Kuciaka.
Áno, sú to novinári, ktorí nielen kontrolujú, nielen informujú, ale naozaj svojou robotou majú prispievať k čistote, k čistote demokracie a politiky, pretože politik kontrolovaný novinármi, no to je normálna vec. Lenže tento zákon je o tom, že tu sú politi... teda novinári, ktorí sú, no to, čo rozprával tuná vedľa mňa sediaci pán Michelko o novinároch, alebo čo rozpráva Jarjabek o novinároch, a čo rozpráva premiér Slovenskej republiky Robert Fico o novinároch, nemá so slušnosťou nič spoločné. Označovať ich za hyeny, za špiny, za slovenské prostitútky, ale len preto, lebo informujú pravdivo o tom, čo sa tu deje. Krásny príklad, krásny príklad je Robert Fico, ktorý bol v televízii Markíza a moderátor Kovačič ho usvedčil z klamstva. Usvedčil. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Nechajme, prosím, pán poslanca dokončiť svoje vystúpenie.
Poprosím vás o kľud v sále.
Pán poslanec, pokračujte.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Jasne, že nie. Pozrite, aha, hore Huliak, tamto minister bývalý, jak sa volá? Richter. Hore Jarjabek. To je, to je tá politická kultúra. Vyrušujú, vyrušujú, hučia. Toto je, toto je tá a potom, potom príde Blaha a keď to, keď náhodou niekto z nás niečo povie, tak povie, neprovokujte, nevyrušujte. Neprovokujte, nevyrušujte.
Tak. Poďme ďalej.
Robert Fico, Robert Fico je krásny príklad toho, ako mu vadí práca novinárov. V spomínanej televízii Markíza ho usvedčil Kovačič z toho, že Robert Fico klamal. Čo spravil Robert Fico? No už nikdy nepríde do televízie Markíza.
A toto sa dialo a deje aj v Slovenskej televízii, v RTVS. Nie je pravda, čo vám tu tvrdia, že oni nedostávajú priestor, že sú, že moderátori sú jednostranní. No keď prídem niekde do televízie a dostanem otázku, tak na tú otázku odpovedám, ako ja chcem. A v televízii Markíza povedal Šutaj Eštok, že on nebude odpovedať, že on bude na otázky odpovedať, ako on chce, veď to je normálne a správne. Je to tak, odpovedajte, ako chcete, určite, samozrejme. Už vyrušuje aj Danko. (Povedané s pobavením.) Však ale ten je, to je jasné, to je, to je kandidát na predsedu Národnej rady, ktorý tu chodí a vyrušuje, lebo on to chce robiť inak. Ale k nemu sa ešte vrátim, k nemu sa ešte vrátim. To, čo sa tu deje teraz? Viete, čo by spravil Blaha? Jak by ich, jak by ich poslal niekam? Ďakujem. Ďakujem, pán Šimečka.
Škoda, že pani Jaurová nepovie, že by ste mali pracovať, aby všetci boli, aby všetci, aby sa tu slušne správali všetci, aby tu naozaj bola tá kultúra, o ktorej hovorila aj pani poslankyňa Jurík. Takže idem ďalej. Skrátili nám legislatívnu, skrátili nám legislatívne konanie, legislatívnu rozpravu a namiesto toho, aby sa naozaj správali kultivovane a slušne, tak pozrite, čo robia. Vyrušujú. Ešte aj ten čas, ktorý nám zobrali, ešte aj v tom čase vyrušujú. Ešte aj v tom čase robia toto, čo robia. Oni sa naozaj nevedia správať ako normálni, normálni politickí oponenti.
A tie ich, tie ich, no poď, pokračuj, veď choď, veď vráťte mu čas. My, ja som si s vami nepotykal, s ani jedným z nich. Rozumiete? A vykrikujú. Viete, čo by robil Blaha? Viete, čo by robil Blaha? Ako by mňa upozorňoval a ostatných? Katastrofa.
Čiže ideme, ideme ďalej. Novinári majú kontrolnú funkciu a naozaj nielen informačnú.
Ideme hlasovať pán, pán, pán Šimečka? Dobre, tak ja teda skončím, lebo, a budem pokračovať potom, pretože prišli, prišli, ešte chcem dopovedať, kým budete tlieskať, ešte chcem dopovedať, že teraz, keď zatlieskajú, teraz, keď zatlieskajú, tak si zatlieskajú k tomu, že naozaj sa nevedia slušne správať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade by som bol rád, aby sme veci nazývali pravým menom. Návrh zákona, ktorý prerokúvame v prvom čítaní, nie je žiaden lex atentát, ako sa marketingovo snaží vládna koalícia podsunúť a mediálne v rámci svojho piár tlačiť, ale je to návrh lex Robert Fico, alebo možno lepšie povedané lex papalášizmus.
Prednostne ide vládnej koalícii totiž týmto návrhom zákona len o to, aby dala odchádzajúcemu premiérovi doživotnú ochranku a doživotnú rentu a popritom si ešte poupravovala nejaké veci, napríklad to, aby mohla pre ňu pohodlným spôsobom obmedzovať občanov pri protestoch, ak bude cítiť takúto potrebu. Všetko ostatné v návrhu je omáčka, prípadne kosť podhodená opozícii, k tomuto sa neskôr ešte vrátim.
To, že hovorím v tejto súvislosti o odchádzajúcom premiérovi, nehovorím náhodou. Vzhľadom k chvatu, akým sa tento návrh prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, je totiž každému človeku, čo vie trafiť do dverí, jasné, že Robert Fico je na odchode z politiky. Ak by tomu tak nebolo, nebol by žiaden racionálny dôvod mu teraz schvaľovať narýchlo ochranku po skončení funkcie alebo rentu po skončení funkcie, keď ochranku má a mal by ju mať ešte viac ako tri roky, a takisto ako premiérsky plat. Vládna koalícia by v takomto prípade takéto niečo vôbec teraz neriešila. Takže je jasné, že v politike v krátkom čase Robert Fico skončí.
Zrejme má na takéto rozhodnutie pádne dôvody, zdravotné alebo iné, koniec koncov ani jeho psychika nemusí byť úplne v poriadku, a to, že skončí, by mu nikto nemal zazlievať. Nikto z nás nevie, ako by reagoval, ak by do nás niekto strieľal v snahe zavraždiť nás. Je úplne v poriadku a je úplne legitímne, ak chce Robert Fico v politike skončiť.
Čo jemu aj vládnej koalícii zazlievať však môžeme, a ja im to zazlievam, že to nerobia čestne. Ale predtým narýchlo mu chcú ešte schváliť doživotnú ochranku a doživotnú rentu v skrátenom legislatívnom konaní a koalícia sa pritom tvári, že vylepšuje bezpečnosť ústavných činiteľov.
Osobne som presvedčený, že tu teraz ide hlavne o tú ochranku a auto so šoférom, a preto hovorím o papalášizme. Nemyslím si, že tu ide až tak o peniaze, o doživotnú rentu, lebo Robert Fico má evidentne peňazí dostatok. Dlhodobo, prakticky celý svoj politický život žije vysoko nad pomery a vysoko nad svoje oficiálne príjmy. Stačí sa pozrieť, ako sa oblieka, aké hodinky nosí, koľko platil za prenájom u daňového podvodníka a zločinca spriahnutého so stranou SMER Ladislava Bašternáka, keď uňho dlhý čas býval v komplexe Bonaparte, ktorý bol postavený z peňazí, ktorý, ktoré tento zločinec spriahnutý so SMER-om ukradol, doslova ukradol z rozpočtu, okradol o ne občanov Slovenskej republiky na daňových podvodoch, alebo sa treba pozrieť napríklad, aký byt si potom neskôr Robert Fico zaobstaral, a to bez hypotéky alebo nejakej pôžičky. Odkiaľ takýmto dostatkom a nadbytkom peňazí Robert Fico disponuje, vie on sám, my ostatní sa môžeme len domnievať. Preto som presvedčený, že tu nejde ani tak o peniaze, ako o tú ochranku a auto so šoférom pre Roberta Fica, a to je obyčajný papalášizmus, nič viac, nazvite si to, ako chcete.
Minister Kaliňák vo svojom vystúpení povedal, že tu v tejto časti nebude diskusia, respektíve, že v tomto bode má proste koalícia a opozícia rôzny politický názor, upravovať sa to nebude a že pri doživotnej rente a ochranke cez to nejde vlak, že to proste tak bude a basta. Však v poriadku, koalícia má na to hlasy, nech si to schváli. Ja zasa hovorím, že jedným z prvých opatrení novej vlády, ktorá vzíde po nových voľbách, ak to nebude táto istá vláda, by malo byť zrušenie týchto privilégií pre Roberta Fica a pevne verím, že sa to udeje.
Vyjadrím sa teraz k niektorým bodom predmetného návrhu v kontexte dôvodovej správy. Prvou z nich je poskytovanie ochrany určeným osobám a ochrany určených objektov, kde dochádza tak k rozšíreniu okruhu osôb a objektov, ktorým sa ochrana poskytuje, ako aj k explicitnej úprave veľkej časti z nich v zákone a nie v uznesení vlády, čím sa im poskytuje zásadne vyššia právna sila. Okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa v tejto časti zakotvuje aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov za určitých podmienok a zaisťovanie ochrany sa bude týkať aj detí a rodinných príslušníkov vybraných osôb, aj ako aj takzvaných lídrov opozície, teda predsedov politických strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky.
Dámy a páni, rozšírenie doživotnej ochrany pre troch najvyšších ústavných činiteľov je, samozrejme, nezmysel. Je to, po prvé, papalášizmus a, po druhé, v danom návrhu zákona je to úmyselne nadefinované tak, aby to nikto okrem Roberta Fica nesplnil, a teda to má slúžiť len ako zásterka pre jeho osobný benefit.
Po tretie, porovnanie predsedu parlamentu a predsedu vlády s prezidentom kríva na obidve nohy. Prezident je totiž najvyššia funkcia v štáte a je volený priamo ľuďmi, voličmi, je to teda celoštátna voľba konkrétneho človeka občanmi, a premiéra alebo predsedu parlamentu si určujú vládni politici na základe nejakých svojich dohôd, je to teda mocenský výber politikov, to je teda sakramentský rozdiel.
Mimochodom, tu si dovolím uviesť, že ja osobne nesúhlasím ani s doživotnou ochranou a rentou pre prezidenta, maximálne tak po dobu takého počtu rokov, aký odslúžil, by som mu tú ochranku a tú rentu nechal, teda ak bol v úrade päť rokov, tak by som mu päť rokov nechal ochranku a plat, aj to sa mne už vidí moc, a je to dostatočný luxus. Pravidlo by malo byť totiž také, že ak sa politik nevie po skončení v politike uživiť, tak nech sa do tej politiky nehrabe. Nech sa nehrabe za poslanca, za ministra, za premiéra alebo za prezidenta, áno, ja uznávam, že je to trocha zložitejšie sa potom zamestnať, však sme si tým niektorí aj prešli, ale dá sa to a politici vo výslužbe sa môžu normálne zaradiť do pracovného procesu alebo začať podnikať. Koruna za to z hlavy nikomu ešte nespadla, že sa začal živiť vlastnou prácou. Aj bývalí prezidenti, premiéri, ministri a poslanci, ja neviem kto, môžu podnikať, môžu školiť, môžu učiť na školách, viesť nejaké spoločnosti a podobne. Ak niekto má ambíciu manažovať a viesť štát, tak, preboha, nemôže byť preňho problémom viesť a manažovať nejakú spoločnosť alebo organizáciu, fabriku a podobne.
V tejto časti, o ktorej hovorím, sa dokonca navrhuje automatické predĺženie ochranky po skončení funkcie na pol roka ministrom všetkých silových rezortov, teda ministrom vnútra, obrany a spravodlivosti, ale aj ich deťom a manželom, partnerom a partnerkám v obdobnom vzťahu, ak o to dotyčné osoby požiadajú. No, to je podľa môjho názoru jednoznačne prehnané a drahé a takto náš štát minie veľa peňazí, ktoré mohlo použiť inde, v zdravotníctve, v školstve. Polícia má predsa možnosť konať na základe svojich poznatkov, a ja keď som skončil v roku 2011 ako minister obrany, tak som dostal na pár týždňov predĺženú ochranku, lebo polícia aj vtedajší minister vnútra videli na to pádny dôvod. Ale bolo to len na pár týždňov a veľmi dobre viem, prečo sa tak dialo. A nedialo sa tak dlho, nebolo to potrebné pol roka, peniazmi daňových poplatníkov sa neplytvalo. A dnes, ak budú mať minister vnútra, obrany a spravodlivosti automaticky po skončení funkcie pol roka ochranku, šoféra, limuzínu bez ohľadu na to, či bude k tomu relevantný dôvod, že by im niečo hrozilo, tak peniazmi daňových poplatníkova sa plytvať bude a to poriadne.
Takisto na rozšírenie ochranky pre predsedov parlamentných strán, ktorí sú zároveň poslancami Národnej rady, nie je žiaden dôvod. Stane sa tak totiž to, že ochranku, limuzínu so šoférom bude využívať nejaký predseda politickej parlamentnej strany, ktorému nič hroziť nebude, a poslanec, politik, novinár, lekár, možno aj bežný občan, hocikto iný, kto naozaj ohrozený bude, tak ju nedostane, lebo nebude dostatok personálu. Inak, ja osobne tento odsek alebo túto časť pokladám za bohapusté kupovanie si opozičných strán, predovšetkým KDH, SaS a hnutia SLOVENSKO, lebo predsedovia parlamentných strán SMER 1, SMER 2 a SNS – Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko – majú nárok na ochranku aj služobného šoféra, aj limuzínu z titulu svojej funkcie, a predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka má nárok na limuzínu a kombinovanú funkciu šoféra a ochrankára už teraz z titulu svojej funkcie. Čiže je to len obyčajné kupovanie si priazne predsedov tých troch opozičných politických subjektov, ktoré som zmienil, v snahe znížiť prah ich citlivosti a odporu pri prejednávaní tohto návrhu zákona. Ja som teda veľmi zvedavý, či sa niektorí z nich na tieto benefity ulakomí.
Rozšírenie ochranky a služobného šoféra s limuzínou aj na deti a manželky, manželov alebo partnerky, alebo iné osoby v obdobnom vzťahu s politikom, ak o to daný politika alebo ústavný činiteľ požiada, je absolútne neprimerané. Pri všetkej úcte, prečo by mala štátna limuzína aj s vodičom ochrankárom vyvážať deti a manželku napríklad predsedu Ústavného súdu alebo predsedu Národnej rady počas celého výkonu ich mandátu a ešte aj 30 dní po ich skončení. Robert Kaliňák v tej súvislosti povedal, že sú to malé peniaze, že to štátny rozpočet nezaťaží, no tak ja si dovoľujem výrazne oponovať, a mali sme tu v minulom období predsedu Národnej rady pána Kollára, ktorý má podľa Wikipédie v súčasnosti 17 detí so 14 partnerkami. A možno ešte aj viac, len to Wikipédia nestihla zachytiť. Tak mi nerozprávajte, že to nezaťaží štátny rozpočet, ak sa on napríklad rozhodne požiadať o 24-hodinovú ochranku spolu so štátnou limuzínou pre každé svoje dieťa a každú svoju partnerku. Veď to jeden taký, takýto politik vám vykreuje celý nový úrad. To koľko tu bude nových ochrankárov, 90, 100 alebo 200? Však len pre jedného človeka, len pri 24 hodinách ľahko zrátame, koľko pracovníkov takpovediac spotrebuje jedna chránená osoba.
Ja som použil extrémny príklad, ale všetci musíme rozumieť tomu, že rozšírenie ochranky a služobného šoféra s limuzínou aj na deti a manželky, manželov alebo partnerky, alebo iné osoby v obdobnom vzťahu s určenými politikmi a ústavnými činiteľmi, ak o to daný politik alebo ústavný činiteľ požiada, je absolútne neprimerané. Bez ohľadu na to, koľko detí ktorý ten človek, politik, verejný funkcionár má. Je to neskutočné plytvanie verejnými zdrojmi, a teda vlastne finančnými prostriedkami, na ktoré sa skladajú bežní ľudia. Sú to obrovské personálne, materiálne aj finančné kapacity a zdroje. A dnes keď pacienti nedostávajú preplácané lieky, čakajú mesiace až roky na dôležité operácie, skladajú sa a robia zbierky na okná v nemocniciach, pokladám takéto plytvanie finančnými prostriedkami zo strany vládnej koalície za mimoriadne cynické a arogantné.
Druhou časťou tohto návrhu zákona je úprava podmienok výkonu zhromažďovacieho práva, kde dochádza k úprave rozsahu a podmienok, za ktorých možno výkon zhromažďovacieho práva obmedziť. Ja rozumiem snahe vylúčiť z protestov veľmi blízke okolie obydlia politikov alebo napríklad obydlia lekárov, vedcov a podobne, aby bolo zabezpečené právo na určité súkromie ich a ich rodín. Koniec koncov pamätáme si, čo sa dialo počas pandémie, ako boli napríklad niektorí lekári doma obťažovaní, atakovaní, a to práve vinou vtedajších opozičných a terajších koaličných politikov, ktorí k tomu ľudí na Slovensku doslova hecovali a dnes presadzujú túto úpravu a tvária sa tu ako svätí za dedinou.
A mám však k tomuto dve poznámky. Prvá je, že chcem upozorniť na falošnú komunikáciu obhajcov tejto úpravy týkajúcu sa protestov pred komplexom Bonaparte. Tam sa, prosím pekne, neprotestovalo a priori preto, lebo to bolo obydlie vtedajšieho premiéra Fica ako také, ale preto, lebo to symbolizovalo boj proti prenájmu bytu vtedajšieho premiéra Roberta Fica od daňového podvodníka a zločinca Ladislava Bašternáka, naviazaného na stranu SMER. Ja už som to tu spomínal, Robert Fico býval za polovičný nájom oproti bežnému trhovému nájmu u daňového podvodníka naviazaného na stranu SMER, ktorý postavil tento bytový komplex z peňazí, ktoré ukradol občanom Slovenska pri daňových podvodoch, a ešte aj ten polovičný nájom bol tak vysoký, že ho Robert Fico nevedel zo svojich príjmov zdokladovať. Tak preto tam boli tie mimochodom na výsosť slušné a bezproblémové a, povedzme si otvorene, aj úspešné protesty organizované.
No, a druhá poznámka k tejto časti je to, že tak, ako je to teraz nadefinované, tak to významne posilňuje obce. A už dnes sú právne výklady, že obec bude môcť napríklad zakázať aj jarmok alebo koncerty, alebo niečo podobné, ak si niekoľko ľudí bývajúcich na Námestí SNP povie, že to ruší ich právo na súkromie a pokojné užívanie. A o toto, predpokladám, teda predkladateľom asi nešlo, že? Tak to treba aj exaktne nadefinovať.
V tretej a štvrtej časti návrhu týkajúcej sa napríklad sankcií za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu alebo posilneniu oprávnenia príslušníkov Policajného zboru nebudem sa venovať, lebo však to už urobila za mňa Súdna rada, ombudsman a generálny prokurátor a neviem kto, a tam zrejme v druhom čítaní budú postupné zmeny.
Ale na záver by som sa ešte chcel vrátiť k tej komunikácii vládnej koalícii v súvislosti s týmto návrhom zákona, ktorú nastavili a ktorú forsírujú verejnosti. Čiastočne niektorí členovia vlády, ale aj napríklad aj hlavne tu v parlamente Tibor Gašpar ako spravodajca, prosím vás, prestaňte tu tárať dve na tri, že za to, že ste museli prísť do parlamentu s týmto návrhom lex papalášizmus, môže opozícia, ktorá je na vine tomu, že nejaký človek zaútočil strelnou zbraňou na premiéra Fica a vraj to zapríčinila svojimi výrokmi opozícia.
Ešte to tam poslanec Gašpar povie takú kolosálnu hlúposť, že v koalícii len jediný prípad existoval, keď poslanec Blaha vyzval ľudí a tí kričali, že prezidentka je americká agentka, a zamýšľa sa, že či vlastne slovo agentka je nadávka. Že vraj nič iné zo strany predstaviteľov koalície sa nikdy neudialo. Tak po prvé, v tej Nitre na zhromaždení ľudia kričali, že prezidentka Čaputová je americká kurva a nie agentka. Po druhé, kričali to niekoľkokrát a poslanec Blaha nezakročil, nechal ich to skandovať, opakovane ich k tomu vyzýval. Nechal ich to skandovať aj minister Kamenický, poslankyňa Európskeho parlamentu Beňová, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richter, Jarjabek, všetci títo na pódiu vedľa toho pána Blahu stáli a namiesto toho, aby zakročili, tak sa chichúňali. Veď to video je voľne prístupné na internete, tak ja nerozumiem, kde pán Gašpar berie tú drzosť a odvahu v sebe, aby takéto niečo tu tvrdil.
A po druhé, tých škandalóznych výrokov zo strany predstaviteľov terajšej koalície bolo obrovské množstvo. Veď zmienený poslanec Blaha vykrikoval z tribúny ako zmyslov zbavený, že Matovič je Hitler. Že Lipšic, Matovič a Heger sú vrahovia. Robert Fico kričal, že dajú dole Zuzanu Čaputovú. Huckal ľudí, aby vzali lopaty a motyky a zbúrali parlament, že z neho nezostane kameň na kameni. Nejakému úradníkovi sa vyhrážal, že ho zaškrtí. Tieto videá sú takisto na nete voľne dostupné. Tak potom neviem, kde v sebe pán Gašpar naozaj berie tú odvahu tvrdiť, že nič také nebolo a že neprípustné výroky majú len predstavitelia opozície, je to lož.
Na záver uvediem už len to, že tento návrh zákona, ktorý ste sem priniesli, vôbec nie je zmysluplným reflektovaním na bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike. Ani na to, čo sa stalo predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi dňa 15. mája 2024 v Handlovej. Primárna reakcia mala byť tá, že mal okamžite odstúpiť minister vnútra, ktorý za to, čo sa stalo, nesie minimálne politickú zodpovednosť, ak nie trestnoprávnu zodpovednosť. A vy ste ani len takéto gesto úcty ako vládna koalícia nedokázali voči vlastnému premiérovi urobiť. Za to sa môžete hanbiť. A následne mala prísť poctivá odborná diskusia, čo vieme my ako zákonodarcovia a spoločnosť urobiť preto, aby sme riziko takýchto útokov a takýchto tragédií minimalizovali. Namiesto toho ste sem priniesli návrh zákona, ktorý neposilňuje bezpečnosť, ale posilňuje papalášizmus a benefity u politikov a ústavných činiteľov a ich rodinných príslušníkov, na ktoré sa im budú musieť opäť poskladať bežní ľudia, čo častokrát prežívajú doslova od výplaty k výplate, a ktorý bude, ak v novom volebnom období nastúpi nová príčetná vláda, potrebné zrušiť alebo významne revidovať ako jeden z prvých.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem.
Pán poslanec Hlina, dotkli ste sa veľmi závažnej veci, a to je to, že naozaj niektorí, niektorí vysokopostavení činitelia a politici nevedia vydokladovať, odkiaľ zobrali peniaze na majetky, ktoré majú, a je veľmi závažné, že napríklad kandidát na šéfa SIS Gašpar junior mlčí o tom, ako prišiel k luxusnej vile, sa píše v SME-čku. Gašpar má dnes 36 rokov a počas doterajšej kariéry nemal zamestnania, v ktorých by mohol nadštandardne zarobiť. Je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí riadia tento štát a sú na veľmi citlivých miestach, na miestach, kde sa zbierajú informácie, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa občania cítili bezpečne, aby občania mohli povedať: wau, mňa zastupuje človek alebo na vysokopostavenom mieste je človek, ktorý má majetok, ktorý si zarobil poctivo. Takže toto je naozaj téma, ktorú ste otvorili a ktorá je veľmi dôležitá, ale zároveň presne ste povedali vec (povedané so smiechom), ktorá, ja som mal krátky čas, ale určite sa ešte asi prihlásim v rozprave, aby som pani Plevíkovej fakty ešte nejaké povedal, je to, že naozaj súčasná legislatíva umožňuje a kreovanie v tejto legislatíve naozaj viacero možností, ako spraviť míting, ako spraviť protest, ako spraviť rôznu manifestáciu za svoje práva. A keď človek, mne sa strašne páčilo, ako ste povedali, že sú aj pozitívne, aj negatívne protesty. Pozitívny protest, že poďme podporiť toho Roberta Fica a budeme skandovať: Fico, si skvelý, ale môže byť aj negatívny protest, kde budeme skandovať: Fico skončí, dosť bolo, dosť bolo Roberta Fica. Takže to ma veľmi, veľmi zaujalo a kvitujem to.

Ďakujem pekne.
Milé kolegyne, milí kolegovia, práve v tejto chvíli ste boli svedkami toho, ako rozprávajú jedno a robia iné. Musím povedať, že presne pred malou chvíľou Tibor Gašpar rozprával, že si nikdy nesadne s nami, pretože my sme to tu za dlhé roky a naša je my, a my, a my a práve to neOĽANO. Keď som povedal tlupa, tak som myslel oné, a neOĽANO, to je, to je milé, hej?
Takže, milý pán Gašpar, klamal si, zavádzal, klameš a zavádzaš a zase robíš presne to, čo robíte celý čas. Vy hádžete to, čo ste 12 rokov tu robili. Vy hádžete to, že ste tu chceli fackať ľudí. Vy hádžete to, že Matovič je Hitler. Vy hádžete to, že ste, že ste chceli škrtiť ľudí. Vy hádžete to, že ste chceli strkať rohlík do huby ľuďom, že ste chceli ľudí búchať lopatami po hlave. Vy ste toto tu robili celý čas v opozícii, celý čas v opozícii ste kričali, Blaha na námestí. Vy tu rozprávate, že oni rozprávajú, že my sme kričali na Fica: Do basy. Viete, čo kričal Blaha s tou jeho ručičkou? Do basy! Do basy! Do basy! Toto ste kričali vy! Tú nenávisť ste šírili vy!
Tibor Gašpar, ty si obvinený a, samozrejme, vaša rétorika a celého toho vášho hnutia, v tej vašej sociálnej skupiny, nepoviem tlupa, aby si sa neurazil, sociálnej skupiny, ktorá robí naozaj veľmi zvláštne a nečestné veci. Tak je, že vy poviete celý čas, tu toto robilo neOĽANO, celý čas tu toto robilo. A ty si tu rozprával v príhovore včera, že jediná jedna vec, a sa za tú ospravedlňujeme, keď chudák Blaha rozprával na námestí, že pani prezidentka je agentka. No tak za toto sa ospravedlňujeme. Tebe nie je hanba? Teba nie je hanba za to, čo tu Fico rozprával, ako tu Fico šíril nenávisť? Ako ste tú nenávisť na tých mítingoch šírili vy?
Teraz som si pred malou chvíľou pozrel video, kde Fico rozpráva na mítingu, že oni nám chcú zobrať naše protesty, oni nám chcú, oni chcú, aby sme nerobili politické protesty. Veď ale politické protesty treba robiť. Na to istom mítingu Fico tam, tam proste rozprávali, že Matovič je Hitler. Ale idem pekne po poriadku. Včera ste mali zase ďalší krásny príklad toho, ako jedno rozprávajú a iné konajú. Tu sediaci poslanec dnes Šuca rozprával, že on nepotrebuje zmierenie, on nikdy nikomu neublížil. Včera mi kričal, že mi treba dať po hlave. Je toto normálne? Nikdy v živote som nikomu nezakričal, že treba, treba vám dať po hlave. Nikdy nikomu! Nikdy nikomu! Neskutočné!
Včera ste zažili poslanca Glücka, ktorý rozprával o mne, že holý behám, že jediné, čo viem, tak behať holý po uliciach a to vajíčko, čo som mal na hlave, ešte doteraz smrdí. Ja som sa aj vo videu, čo som si urobil, spýtal, viete, čo by sa stalo, keby za vami na mítingu, ako sme boli my, Peťo Pollák a Rómovia, a boli sme na mítingu v Lučenci a prišli traja priaznivci Brat za brata. Prvý hneď prišiel: No, Pročko, prišiel som ti niečo vysrstiť, tešíš sa, že ti niečo urobím? Toto prvé, čo povedal. Predstavte si, že by toto povedal Ficovi. Potom druhé, čo spravili, tak on natáčal, ten jeden, ten druhý hádzal vajíčko spredu a tretí prišiel a odzadu mi buchol päsťou po hlave, päsťou, je to na videu, dal som to na políciu. Polícii sa priznal ten chlapík, že mi rozbil vajíčko odzadu päsťou na hlave. Mám MR-ko z pohotovosti hneď ako som mal pomliaždenú hlavu, lebo v tej ruke určite niečo držal. Viete si predstaviť, že by prišiel niekto za Ficom a buchol mu päsťou odzadu po hlave? Viete, čo robili? Ten nákrčník, čo si tam mal. No povedal mi na pohotovosti lekár, že keď nebudem mať nákrčník po tom, ako mám vyvrtnutú krčnú chrbticu, tak môžem mať problémy, aj zdravotné a nielen zdravotné, ale aj s poisťovňou. Tak som ten nákrčník nosil, ale nie od toho, že mi tam niekto, kde je Glück, buchol, hodil vajíčko. Mne to vajíčko rozbili päsťou po hlave!
Pýtam sa ešte raz. Viete si predstaviť, že by toto spravil niekto Ficovi? Že by mu päsťou rozbil vajíčko? Veď v Čechách hádzali po Andrejovi Dankovi a Andrej Danko dal zatknúť tých chlapov, čo hádzali, tak ich zatkli. Viete, čo sa stalo s týmito, čo som ja dal trestné oznámenie na nich? No Šutaj Eštok povedal, že to sa nič nestalo. Že to je v pohode. Môžete hocikomu rozbiť päsťou odzadu vajíčko na hlave. Mám MR-ko, mám vyšetrenie, stále mi ruky tŕpnu, ale nič sa nestalo. Viete si predstaviť, že by toto spravil niekto Ficovi? A oni tu idú rozprávať o tom, že oni nikdy nič nerobili?
Ja som si včera pozeral to vystúpenie, pozeral som, čo Glück rozprával o tom, že pani poslankyňa Kolíková je zodpovedná za to, že sa mučili, pod jej vedením sa mučili ľudia. Toto povie Glück. To je ten Glück, ktorý odzadu päsťami búchal Igora Matoviča, keď mu Kaliňák držal ruky. A Šuc (správne Šuca, pozn. red.) tu včera zase vykrikoval, neprihlásil sa, že veď Matovič ho kopol. No samozrejme, predstavte si, čo by ste robili vy, keby vám do okienka sa vtrepal, do vášho auta, keby sa vám tam vtrepal, keby sa tam... (reakcia spravodajcu) teraz tu bude otravovať, teraz tu zase budú otravovať. Toto, toto sú oni. To je tá ich iná politická kontrola. Príde, vyruší vás. Viete si predstaviť, že by som toto spravil ja? Ako by tam hučali? Tá vaša tlupa, ako by hučala, ako by, ako by, ako by tu vykrikovali. Neskutočné, ale fakt neskutočné!
A včera sa udiala naozaj tá krásna vec, že tuná Glück rozprával o mne, že som holý behal po námestiach. Ale videli ste mňa niekedy holého? S holou, s holým zadkom, ako oni rozprávajú, na úrade vlády trošku troškovať každý deň? Toto im nevadí! Toto im nevadí! Ale nech si každý robí čo chce v súkromnom živote, ale nie na úrade vlády trošku s Troškovou, ktorá nemala ani previerku, nič. A dosadili si tam a s holým zadkom! Ja som raz prebehol 25 rokov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, skúste k téme lex atentát.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, toto je tá téma. Toto je tá téma, toto je tá téma. Včera, včera tu v rozprave toto zaznelo. Počuli ste to? Ja rozprávam k téme a k tomu, čo tu včera zaznelo.
No, ale poďme k tomu, čo porozprávali tuná Gašpar aj s Kaliňákom včera. Že treba dať ochranu aj opozičnému lídrovi. A ja sa pýtam, a keď kradne ten opozičný líder, potom čo, treba ho zase ochraňovať? Včera tu zaznela taká krásna veta, že ak je poslanec 15 rokov v parlamente, tak podľa Kaliňáka nie je možné, aby sa uplatnili v praxi títo matuzalémi, čo sú tu niektorí 20 rokov. A to isté, to isté chcú dať aj Ficovi, že včera tu rozprávali, že Robert Fico, preboha, ako by on mohol pracovať? Jak on môže pracovať. A čo Fico nemôže pracovať konečne? Čo on, kde on kedy pracoval? Kde on kedy pracoval?
Tu včera, ježiši, Kaliňák povedal, že nikto dlhé roky si nevybavoval účty v jeho rodine, v jeho byte, pri jeho deťoch, že nikto to nikdy nerobil, že to bolo len pred úradom, teda pred Bonaparte. Nikto to nerobil? Poslanec Benčík, keď mu tam prišli a klepali mu na byt tí, tí, tí, nebudem tú partičku ani ako nazývať, pred naše domy chodili, pred naše domy chodili, mne tam vylepili, že obesiť ma treba. Našim deťom sa vyhrážajú, tak ako to povedal, našim deťom sa vyhrážajú smrťou! Nikto to nikdy nerobil? Strašne krásne bolo, keď včera Kaliňák povedal, že keď demonštranti robili to, čo robili, tak použili na nich delá. Ja neviem, či Kaliňák nevidel, že polícia použila delá na tých, ktorí napadli policajtov, ak ste to nevideli, napadli policajtov a použili, naozaj použili vytlačovacie metódy na tých, ktorí, ktorí ničili bránu. Kde ste videli na mítingoch Za slušné Slovensko, žeby niekto niečo ničil, kde ste videli na mítingoch Za slušné Slovensko, žeby niekto napadol policajtov. To ste robili vy a vaši priaznivci, lebo ste ich hecovali na tých mítingov, rúška dole, a kričali ste, kričali ste: Obesiť! Obesiť ste kričali vy na vašich mítingoch. Čo tu rozprávate?
Rozprávajú, že Robertovi Ficovi priniesol niekto pred dom rakvu a že mu tam dali šibenicu. Obrovské klamstvá, klamstvá. Šibenicu, šibenicu dali v roku 2012 na protestoch proti vláde za, na mítingu, ktoré, protest proti Gorile na mítingu proti vláde Radičovej. Ale Erik Kaliňák to v 2018 vytiahol a odvtedy Erika Kaliňáka vtedy aj naozaj uznali a ukázali, že to je klamstvo, že to je vyslovene klamstvo, čo urobil, že vytiahol fotku (reakcia z pléna), či Erik Tomáš, čo som povedal, Erik Kaliňák? Ospravedlňujem sa, ďakujem, Erik Tomáš vytiahol fotku z roku 2012 a povedal, že to bolo v roku 2018. Ale to bola šibenica nie Ficovi, to bola šibenica proti Gorile, proti Radičovej vláde. Tu rozprávajú, že dali rakvu Ficovi. Pozrite si, dajte do gúglu rakva, pochovať vládu SMER-u. Priniesli rakvu, priniesli rakvu, že treba pochovať zločiny SMER-u. Treba pochovať zločiny SMER-u. A ja s tým súhlasím. Treba pochovať každé zločiny, či sú to už SMER-u, alebo sú to zločiny Černáka, prípadne Kočnera. Každé zločiny treba pochovať. Nie Ficovi priniesli tú rakvu, ale toto vám roky omieľajú a toto presviedčajú svojich voličov. Robertovi Ficovi priniesli rakvu, Roberta Fica chceli obesiť a chceli mu tam dať šibenicu. Nie je to pravda. Je to bohapusté klamstvo a lož, ale toto vám budú papagájovať donekonečna.
Ďalej, Kaliňák chce riešiť FB agresorov, ale riešia FB agresorov stopäťdesiatich, len ktorí sa vyhrážajú násilím im. Glück, to je ten poslanec, má, má ochranu, to je ten, ktorý búchal Igora Matoviča päsťami, keď ho Kaliňák držal. Tak ten poslanec, ktorý, ktorý násilne tu robil veci, tak ten poslanec má ochranu. A mňa tu obviňovali, o mne tu natočili video a spravili video, ako som sa ja nevhodne tu správal a toto nám robia, ako som ja tu provokoval v sále. Keď sa to stalo, keď sa to vtedy stalo, tak sme tu sedeli, kto ste tu vtedy sedeli ešte so mnou? Sedeli ste tu, pribehol sem arogantne poslanec Glück, začal nám vulgárne nadávať, ale až po tom, ako nám povedal, ako nám povedal poslanec Blaha: Toto je vaša robota! Hneď Blaha vedel, kto to urobil. A poslanec Glück prišiel a začal nadávať. Ja som si vytiahol telefón a tam som si ich zvrchu natáčal. Prišiel Hazucha a mi vyrazil telefón. Myslíte si, že keby som ja vyrazil Hazuchovi alebo smerákovi nejakému telefón, čo by spravili? Viete, čo by spravili? Ale oni si to môžu dovoliť, oni si to môžu dovoliť. A pritom je verejný činiteľ. Bola prestávka, natáčal som si, presne som si natáčal ich reakcie. Nikoho som neprovokoval. Viete, čo spravil Blaha? Blaha: Neprovokujte, Pročko, neprovokujte, Pročko. A všade sa šíri, provokoval Pročko. To, čo robil Hazucha, to, čo robil, to, čo robil Glück, nikde nie je o tom ani zmienka. Ani zmienka. Ale Gašpar vás bude presviedčať, že tri roky tu OĽANO robilo, teda nie OĽANO tu robilo veci, za ktoré chudák Robert Fico bol teraz postrelený. Aj mne je to ľúto a odporné to je a budem to opakovať každému, že to je odporné, nechutné, neľudské. Naša rodina mala rok traumu z toho, že nás, že sa vyhrážal mojim deťom, teraz bol s ním súd. Ale len preto bol súd, lebo som na to tlačil neskutočným spôsobom. Neskutočným spôsobom. (Reakcia z pléna.) Môže sa prihlásiť, môže sa prihlásiť, jeho upozorníte tiež, aby neskákal mi do reči. Upozorníte ho? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Keď vám bude skákať do reči. Pokračujte, pán poslanec.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Tam vzadu. My si netykáme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Poprosím vás, necháme pána poslanca dokončiť svoje vystúpenie.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Takže poďme ďalej.
Nijako nechcú obmedziť právo na zhromaždenie a ak obmedzia, tak len kvôli bezpečnosti. Toto včera povedali. Ak len obmedzia, tak len kvôli bezpečnosti. To znamená, že vy sa chcete zhromaždiť, ale oni vám povedia, viete čo, na tom zhromaždení môže byť ohrozená vaša bezpečnosť, tak to nebude. Tak to nebudete robiť. A presne pán Ferko Mikloško včera povedal presný, presný bod v tom, že predstavte si, nejaký chlapík tam povie, že no vyrušujete ma, tak tam nabehne komando a zruší vám celý míting. Krásne bolo, že ak prídete v nejakom tričku, v nejakom tričku, tak vám môžu dať pokutu a môžu vás stadiaľ vykázať, dokonca zatvoriť. Prestavte si, že prídete v tričku, že nechcem túto vládu, alebo nejakom tričku, ktorom, nejakom tričku, ktoré sa im nebude páčiť. Kto určí, v akom tričku môžete prísť a v akom tričku nemôžete prísť na ten, na ten míting.
Pekné bolo, keď Gašpar včera, pán Gašpar včera rozprával, že ak obec ohrozí bezpečnosť ľudí tým, že bude nejaký míting, ktorý bude bezpečnostné riziko, tak tá obec dostane pokutu. Ale my nechceme robiť bububu, my nebudeme robiť bububu, nie, my len jednoducho povieme tomu starostovi, že, pán starosta, pozrite, má tam byť u vás míting, je to bezpečnostné riziko, chcete pokutu tisíc-tisíc päťsto euro? Chcete? No ktorý starosta bude chcieť pokutu. No tak nedovolí ten míting. Nedovolí ten míting.
Celý tento zákon, ktorý kryjú za to, že Roberta Fica postrelili, čo budem stále opakovať, že je odporné, nechutné, nechutný čin, nechutný čin, tak za tento čin idú skrývať obmedzenie práv občanov na demonštráciu. Ale keď to robili oni, tak Fico na mítingoch rozprával, že oni nám chcú obmedziť, veď my politici môžeme robiť mítingy.
Že nezákonné konanie bolo sledovanie na chate. No keď tuná Tibor rozprával o tom, že ako, ako, akí sme agresori, tak som mu povedal, že čo, čo je agresia, nie je to, keď sa niekto vyhráža zabitím človeka, nechutné? A mladý Gašpar sa vo videu vyhrážal, že zabije Lipšica. Že ho zabije. A tento mladý muž je teraz šéfom SIS a bude šéfom SIS. V ktorom štáte je šéfom SIS človek, ktorý sa vyhrážal zabitím inému človeku. Je toto normálne? No na Slovensku je. Ale Tibor Gašpar včera povedal, že to je nezákonné odpočúvanie. To znamená, že ten policajt je, teraz bude súdne stíhaný, myslím, aj ho vyšetrujú, lebo dal odpočúvať pytliakov na chate, ktorú Bonul vlastnil, teda mal v prenájme, a tam si títo chlapci porozprávali okrem iného, že im Žilinka odkazuje, že sa nemajú čoho báť. Okrem iného Kaliňák tam porozprával, že no to bude takto, zrušíme najprv, pôjde do pi... viete do čoho pôjde, Lipšic, špeciálna prokuratúra a potom to všetko dáme, nebojte sa, my to tam zvalcujeme. Už vtedy vedeli, čo budú robiť. Už vtedy mali pripravený plán. Už vtedy.
Hrozby podľa pána Gašpara budú narastať. Tak riešte tie hrozby, naozaj. Poriešte tých agresorov, ktorí sú na tom facebooku a ktorí sú agresívni. Na tom facebooku tí ľudia, ktorí naozaj sa vyhrážajú rodinám, aj vašim rodinám, našim rodinám, veď ho poriešte. Ale neriešte len tých, ktorí sa vyhrážajú Glückovi, keď mu tam niekto napíše a Glück dostane hneď ochranku. Jeden tam napísal, čítal som, pod pánom Šimečkom, jak Šimečka, teba ja tak rozjeb..., keď ťa stretnem. No má niekto ochranku? Myslíte, že toho človeka, čo toto napísal pánovi Šimečkovi, niekto rieši? Myslíte si? Keď oni tak sledujú ten facebook? Všetko je, to je tak jednostranné a oni krásne používajú tú rétoriku, že vlastne my sme nevinní. My sme tí, ktorí tu roky robili len anjelskú prácu, my sme tu robili pre Slovensko, ale, ale, ale to je vaša práca. A nemáte pocit, že ten človek, ktorý strieľal na Roberta Fica, povedal, že táto vláda čo robí, tak to nie je dobré? Zamysleli ste sa trošičku nad tým, čo povedal ten človek? Trošičku. Aspoň trochu.
Viete, vy ste naozaj majstri v populizme, aj Robert Fico povedal, že keď chceme, sme majstri v populizme. Povedal, že politika nie je o hodnotách, je to o moci. Robert Fico povedal, že ďakuje Monike Jankovskej za kus roboty. A mám vám pripomínať kauzy, čo ste mali? Mýtny tender, hlas podobný Ficovi, 40 miliónov vybavil, 40 miliónov, on bol vždycky šikovný. Teta Anka, rekonštrukcia Bratislavského hradu, kauza Tipos, kauza Bžán, kauza kompa, Bonul, zákazky na upratovaciu firmu, diaľnica BA – Košice a tak ďalej, 40 odsúdených ľudí blízkych SMER-u. A to je to, viete, naozaj konečne polícia dostala voľnosť. Polícia, nikto neprikazoval, nikto neprikazoval. Za mnou chodili policajti a hovorili mi, viete, pán Pročko, čo je úžasné? Že nikto nechodí za nami a nerozpráva nám, že toto nebudeš riešiť, toto nebudeš riešiť. Ich Kováčik, ich Kováčik 61, 61 prípadov takto zmietol zo stola, takto zmietol zo stola. A ďalšie kauzy, Pellegriniho kauzy, Blanára, Šutaja Eštoka, Richtera, Kamenického, Vážneho, Rašiho a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej.
Tento zákon by mal pomôcť tomu, aby na Slovensku sa neudialo to, čo sa udialo, že sa postrelil, alebo niekto strieľal na premiéra Slovenskej republiky. Je to, je to úbohé. Ale pani Kolíková dnes v rozprave rozprávala, že sme naozaj zabezpečili mítingy a nič sa nestalo. A tam zozadu zaznelo, že no, až na streľbu na Roberta Fica. Ale to nebol žiaden míting. To nebol míting. Nikto tam nebol na mítingu. Tam boli priaznivci Roberta Fica, kde sa zamiešal človek, ktorý nesúhlasil s vládou Slovenskej republiky a s tým, čo robí vláda Slovenskej republiky. Ako zabezpečíte, že budete mať nejak, niekde nejaké stretnutie s občanmi a tam sa nezamieša takýto psychopat, ktorému preplo. Jak to zabezpečíte? Čiže tým, že my zrušíme mítingy, že my zrušíme všetky demonštrácie, zrušíme protesty, tak sa vlastne už nič neudeje?
V prvom rade zabezpečte, aby všetci tí agresívni ľudia z facebooku dostali po paprčiach a aby každý jeden z nich si naozaj vážil, vážil slová a nerobil to, čo tam robí. To je prvoradé. Druhoradé je to, zabezpečte, aby naozaj aj vaši predstavitelia nešírili to zlo, ako tuná Huliak vzadu mi rozprával počas rozpravy, že tebe dajú po hlave, veď neboj sa, tebe dajú po hlave. Ako to zabezpečíš, pán Gašpar? Ako zabezpečíš to, aby tam Šuca nerozprával, že tebe treba trepnúť po hlave. Ako zabezpečíte, ako to zabezpečíte, vysvetlite mi to. Ako toto chcete zabezpečiť? Tak sa podľa toho správajte.
Nebuďte farizeji, vodu kážete a víno pijete. Správajte sa tak, ako rozprávate. Mladý Kaliňák, keď som ho videl, ako rozprával, že vlastne oni chcú zriadiť nejakého ombudsmana, alebo takého človeka, ktorý vlastne bude riešiť prípady, keď niekto, nejaký politik niečo povie a niečo urobí zlého, tak by sa mal poriešiť. No kto porieši Huliaka, ktorý tu rozprával o mne veci, že by ma, že by ma mali zbiť a búchať po hlave. Kto? Ja vás prosím, páni z koalície, rozprávajte to, čo myslíte a čo na srdci.

Ďakujem pekne za slovo.
No, pán Gašpar, viete, toto je presne ten príklad, že vy jedno hovoríte a druhé konáte. Čo vy sa chcete baviť o nejakom zmierení, o deeskalácii napätia v spoločnosti, keď toto rozprávate a rozprávate bludy. Donekonečna rozprávate bludy a to zrkadlo by som mal doniesť vám. Vy ste obžalovaný, obvinený zo závažnej trestnej činnosti.
A hovoriť tu takéto záležitosti, naozaj vymyslené, že my sme zvyšovali rozpočet SIS pre nejakého kajúcnika, naozaj na to nemá zmysel snáď reagovať, ale ja sa vrátim k tej podstate. Viete, ak sa chceme niekde posunúť, pán Gašpar, v spoločnosti a vy chcete chodiť rovnako bezpečne po tých, po uliciach ako aj my, tak takýmto prístupom sa určite nikam nepohneme. A viete veľmi dobre, že donekonečna rozprávať alebo vracať sa k minulosti alebo hovoriť nejaké vymyslené veci nepomôže absolútne ničomu a nikomu. A toto, čo ste predviedli, len tu to napätie v spoločnosti zvyšuje, nič iné.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja teda poobede nadviažem na to, čo tu odznelo k lex atentát dopoludnia, a začnem asi tým, čím skončila moja predrečníčka pani Kolíková, ktorá vyzvala predkladateľa alebo teda navrhovateľa tohoto zákona k tomu, aby sme, alebo aby navrhovateľ tento zákon stiahol, minimálne niektoré jeho časti, a aby sme si sadli za jeden stôl a začali sa o tých veciach rozprávať. Keďže naozaj nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, nie je dôvod na to sa ponáhľať s mnohými tými vecami, ale chcem jedným dychom aj dodať, že rovnako ja aj my odcudzujeme to, čo sa udialo premiérovi Ficovi. Určite násilie riešenie situácie akejkoľvek, akejkoľvek nezhody medzi nami, rôzne názory, na to nie je dôvod, aby sa to riešilo násilím, aby sa to riešilo nejakým atentátom, streľbou, čokoľvek. Takže toto absolútne odmietam. Aj my v hnutí SLOVENSKO to odmietame.
A práve preto aj ja by som chcel možno požiadať, poprosiť navrhovateľa, aby sme o mnohých tých veciach, ktoré v tom zákone sú uvedené, aby sme o nich diskutovali. Máme na to čas. Teraz naozaj z pohľadu teda toho, čo aj navrhovateľ uvádza, že dôvod predkladania tohoto zákona je zhoršená bezpečnostná situácia v Slovenskej republike, nepočuli sme žiadne relevantné fakty o tom, v čom je zhoršená tá bezpečnostná situácia. Okrem toho, samozrejme, to, čo sa udialo, a to nikto nespochybňuje, ale tento zákon ako taký absolútne v ničom nerieši tú bezpečnostnú situáciu. Môžme sa naozaj baviť o mnohých tých veciach, a ja sa postupne k nim vyjadrím, tak ako idú, ako sú navrhované, ale tento zákon neupravuje to, čo má v názve. Okrem posilnenia ochrany niektorých ústavných činiteľov alebo vybraných ústavných činiteľov, ktorá bude vyjadrená aj formou zákona, čiže bude tomu daná vyššia právna sila a, samozrejme, to bude zahŕňať aj ochranu po výkone funkcií týchto ústavných činiteľov, tak žiadne z tých navrhovaných opatrení nesmerujú alebo nehovoria o tom, akým spôsobom chceme zmeniť tú bezpečnostnú situáciu. A ja sám som za to, poďme o tom hovoriť, lebo tá situácia v spoločnosti je napätá.
Tak ako tu už odznievalo ikskrát, veď aj ja osobne, my sme boli účastní mnohých vyhrážok a je tomu aj dnes tak. Každý jeden deň. Ja sám som vyzýval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby tak ako avizoval aj verejnosti, že sa bude zapodievať každým jedným podnetom, aby sa zapodieval aj jeho top fanúšikmi, ktorých má on na sociálnych sieťach, ktorí šíria nenávisť, ktorí sa dokonca vyhrážajú smrťou, posielajú mňa, moje deti teda na smrť. Takže samozrejme, že to nie je príjemné a ja to absolútne odcudzujem. Nepatrí to, nepatrí to do demokratickej rozumnej spoločnosti, takýto, takúto formu komunikácie ja neschvaľujem, naopak ja ju odcudzujem.
Takže ja naozaj by som chcel vyjadriť nádej, že by sme o takýchto veciach, o tých, ktoré sú aj tu navrhnuté, o tom, ako zlepšiť situáciu v spoločnosti, ako možno zlepšiť do budúcna ochranu ústavných činiteľov, poslancov, ale aj samotných občanov Slovenskej republiky, aby sme o tom hovorili aj s odborníkmi, možno pri nejakom okrúhlom stole, kde bude viac času a viac príležitostí povedať argumenty a nie v rámci skráteného legislatívneho konania alebo len pri rozprave v parlamente.
Takže ak dovolíte, ja prejdem jednotlivými tými oblasťami a chcem ešte teda na úvod dodať aj to, že tento zákon nevymedzuje pojmy, ktoré zavádza, a resp. obsahuje pojmy, ktoré sú značne vágne a umožňujú voľný výklad a nejednotnú interpretáciu povinností či aplikácií oprávnení. A viacero z tých sme už hovorili napríklad aj v súvislosti s tou navrhnutou zmenou v podmienkach zhromažďovacieho práva, kde jednoznačne na to upozornil aj pán ombudsman a viaceré verejné alebo štátne inštitúcie, že tou navrhovanou novelou, alebo tou úpravou dochádza k porušovaniu práv zhromažďovania, že to je možno až za hranou toho, čo by sme naozaj reálne v demokratickej spoločnosti chceli. A aj sám pán ombudsman poukazuje na to, že aj v súlade s európskymi normami pri ochrane ľudských práv je uvádzané, že zhromažďovacie právo by malo byť obmedzované len v nevyhnutnej miere. O tom sme už tu hovorili veľmi veľa, o tom zhromažďovacom práve, a naozaj nič iné nám z toho nevychádza, tak ako je to navrhnuté v tejto vašej úprave, že chcete zakázať ľuďom, aby sa zhromažďovali. Ja rozumiem tomu, že aj ja sám som bol naozaj svedkom alebo teda zažil som to, keď prišli demonštrujúci ľudia pred môj dom, a je to nepríjemné. Áno, poďme sa o tom baviť, v akom zmysle to dokážeme nakoncipovať tak, aby neboli vyrušujúce zhromaždenia alebo hejtujúce zhromaždenia pred obydliami politikov alebo verejných funkcionárov. To je v poriadku, poďme sa o tom rozprávať, ako to vieme zakotviť, ale nie takým spôsobom, ako je to teraz navrhnuté v tejto vašej úprave, kde dochádza k úprave podmienok a rozsahu, za ktorých možno, alebo teda áno, za ktorých možno výkon zhromažďovacieho práva obmedziť.
Bolo tu už spomenuté, akým spôsobom boli obmedzované zhromaždenia. No neboli obmedzované. Samozrejme, je rozdiel, keď máte vyhlásený núdzový stav z dôvodu pandémie a šírenia nákazlivej choroby, a je rozdiel zhromažďovanie obmedzovať, keď nie je žiadna takáto situácia na Slovensku. Keď teda ľudia vychádzajú do ulíc len preto, aby vyjadrili svoju nevôľu s vládnutím alebo chcú vyjadriť určitý protest voči tomu, akým spôsobom sa správa vláda. Toto je zásadný rozdiel a tento by sme si mali, samozrejme, uvedomiť.
Čo sa týka tej oblasti, kde idete a navrhujete teda rozšírenie ochrany osobám a chcete to zakotviť v zákone, okej, v poriadku. Doteraz to bolo, bolo len v uznesení vlády, ale ja osobne som nevnímal žiaden problém, fungovalo to tak roky a naozaj si myslím, že ktokoľvek mal problém alebo sa cítil nejakým spôsobom ohrozený a požiadal o ochranu, tak táto ochrana mu bola pridelená. Dokonca navrhovateľ určite vie veľmi dobre, že táto ochrana nebola poskytovaná len Úradom na ochranu ústavných činiteľov, ale aj Policajným zborom v niektorých prípadoch, kedy to bolo oprávnené.
Takže toto funguje a fungovalo a nie je teraz dôvod na to, aby táto oblasť bola týmto spôsobom v tak krátkej dobe menená a už vôbec nie je dôvod na to, aby sa potom v tejto oblasti zavádzal inštitút doživotnej ochrany pre či pána premiéra alebo ďalšieho najvyššieho ústavného činiteľa, predseda predsedu parlamentu a dokonca jeho rodinných príslušníkov. Ak si to odôvodníme alebo ak sa zhodneme na tom, a ja si myslím, že toto je oblasť, kde by sme naozaj mali hľadať spôsob v rámci komunikácie, kde vieme dospieť k nejakému celospoločenskému širokému konsenzu medzi koalíciou, opozíciou, pretože toto sú vážne veci. Toto sú veci, ktoré nebudú platiť jeden deň, týždeň alebo mesiac. Toto sú veci, ktoré potom budú v platnosti možno roky. Tak my sa tomu nebránime. Naozaj poďme o tom hovoriť, poďme skúsiť nájsť spôsob, ako to nastaviť, pretože tých argumentov pre to aj z vašej strany, ktoré odznievajú, prečo by to mal pán premiér či dvojnásobný mať, v poriadku, ja ich akceptujem, ale aj my máme argumenty, ktoré, ja potom hovorím, prečo by nemal mať premiér, ktorý bol vo funkcii premiéra. A bez ohľadu na to, či tam bol mesiac, rok alebo celé funkčné obdobie.
Poďme sa baviť, a my sme sa o tom bavili aj v predchádzajúcom období, pani ministerka bývalá spravodlivosti to spomenula. Veď my chránime prezidentov do konca ich života, v poriadku, ale my sme porovnávali aj právne úpravy iných štátov, kde nie všade je to takto. Vo veľa krajinách Európskej únie majú túto ochranu poskytovanú najvyšším ústavným činiteľom, alebo teda ak chcete, konkrétne prezidentom, napríklad päť rokov po uplynutí funkčného obdobia. A my sme to naozaj analyzovali, že, a chceli sme ísť s tým krokom, že budeme sa približovať k týmto krajinám, ale my teda teraz tu máme úpravu, ktorá hovorí o tom, že ideme rozširovať ten okruh poskytovania ochrany pre ústavných činiteľov až do konca života. Čo, samozrejme, jedna vec je sa zhodnúť na tom, či je to potrebné a za akých podmienok, a druhá vec je si povedať aj to bé, čo to bude všetko obnášať, lebo viete, to nie je len o tom povedať, že áno, spravme tú ochranu, ale tú ochranu musí niekto aj zabezpečovať.
A ja sa vrátim k tomu, čo tu aj odznelo dnes od pani Kolíkovej, že sme debatovali o tom, koľko máme my na Slovensku chránených osôb vo vzťahu k počtu príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov. Dámy a páni, možno mnohí z vás to neviete, ale v porovnaní s európskou dvadsať sedmičkou, a ja si trúfam povedať, že aj vo svetovom globálnom ponímaní, my máme najviac chránených osôb k pomeru počtu príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov. Najviac. Nechcem hovoriť konkrétne čísla, pretože neviem, teraz netuším, že či tu náhodou nie je nejaká utajovaná skutočnosť a nechcem ju teda prezradiť. A len aby ste si vedeli predstaviť, keby som zobral, aby sme, aby sme vedeli zhruba o čom hovoríme, že ak v Českej republike je tisíc príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov, tak majú päť chránených osôb. My ak máme 500 príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov a máme ich 50. Samozrejme tie čísla som si teraz vymyslel, ale aby ste si vedeli predstaviť zhruba ten pomer. Veď to je absolútne nepomer v zmysle tom, koho my všetkého chránime.
Áno, my sme tie debaty viedli v zmysle, či potrebujeme zabezpečiť úradom na ochranu ústavných činiteľov napríklad sudcov, prokurátorov. Bola to legitímna debata práve preto, že jednoducho kapacitne, technicky ten úrad na ochranu ústavných činiteľov nedokázal zabezpečiť ochranu úplne všetkým. Respektíve ak dokázal, tak s vypätím všetkých síl, kde potom sa, samozrejme, keď sa niečo stane a stalo sa aj toto nešťastie, ktoré všetci odsudzujeme, tak potom sa rozprávame o tom, či mali výcvik, či mali tréning, koľko, koľko, koľko teda absolvovali tých tréningov a výcvikových hodín. No, samozrejme, že ak sú epizodickí ochrancovia neustále v teréne, lebo tých chránených osôb je veľa, no tak kedy majú chodiť na ten tréning? Musia aj spať, musia aj oddychovať. Niektorí z nich sú aj chorí, sú na óčeerkách, sú to ľudia rovnako z mäsa a kostí, tak ako aj my.
Takže ak sa bavíme o týchto veciach, pán navrhovateľ, tak sa bavme potom aj o tom bé, lebo to si bude vyžadovať oveľa viac personálu, oveľa, oveľa viac finančných prostriedkov. A ja v tomto návrhu vašom zákone som síce sa dočítal, že to bude mať vplyv na rozpočtovú kapitolu ministerstva vnútra, no ale na jednu stranu, alebo teda z druhej strany sme počúvali aj od pána ministra financií, v akom zlom stave sú verejné financie, a teda že bude potrebné, aby štát šetril. Tak to mi celkom nesedí v tomto zmysle, pretože vy viete veľmi dobre, že to navýšenie pri takomto, pri takomto teda rozsahu, ak sa ten zákon prijíma, tak to nebude navýšenie o jeden alebo piatich ľudí, ale to budú v desiatkach príslušníkov Policajného zboru a, samozrejme, technika, vozidlá a tak ďalej, čo budú pomerne vysoké čiastky.
Čo sa týka zmien zhromažďovacieho práva, to som už spomínal, a čo sa týka zmien v priestupkovom zákone, kde sa navrhuje sprísniť sankcie za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj posilniť oprávnenia príslušníkov Policajného zboru za účelom zvýšenia objasniteľnosti týchto priestupkov hlavne pri elektronickej komunikácii. Tu treba povedať, že síce sa rozširuje alebo navrhujete rozšíriť kompetenciu Policajného zboru, ale v tomto zmysle je treba povedať, že tu dochádza alebo môže dôjsť až k prelomeniu telekomunikačného tajomstva, pretože tá úprava, tak ako ju vy navrhujete, hovoríte, že prokurátor keď bude súhlasiť s návrhom príslušníka Policajného zboru, tak potom sa bude tento môcť dostať k osobným údajom každého občana Slovenskej republiky. A tu je nesúlad aj s inou legislatívou, napríklad s Trestným poriadkom, Trestným zákonom, kde toto je uvedené a po schválení teda súdom.
Tak my teraz touto úpravou, touto novelou de facto posunieme priestupkový zákon a priestupky do nejakej výhodnejšej, lepšej polohy oproti Trestnému zákonu. Toto asi navrhovateľ, neviem, či toto celkom bol zmyslom tejto úpravy, ale tu by som ja poukázal na to, že toto nie je úplne, myslím si, z môjho pohľadu správny návrh a chcem dať do pozornosti, že v minulom volebnom období sme mali snahu schváliť novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá bola v normálnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorou sme pri objasňovaní priestupku proti majetku oprávňovali, alebo chceli oprávniť policajta požadovať od banky informácie ohľadne majiteľa a bankového účtu, a to aj právnickej, aj fyzickej osoby, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete. A proti tomuto rozhodnutiu alebo zneniu vyjadrili zásadné pripomienky viaceré subjekty, pretože išlo o rozpor s čl. 15 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách. A tento uvedený článok smernice umožňuje členským štátom, to je, samozrejme, smernica Európskej únie, umožňuje členským štátom vytvoriť legislatívne opatrenia, na základe ktorých možno získať údaje, ale len na presne vymedzené účely ako sú národná bezpečnosť alebo bezpečnosť štátu. Čiže tu tiež upozorňujem, že navrhovanou úpravou, tak ako máte koncipované, môže dôjsť k porušovaniu týchto článkov a nie je to v súlade s telekomunikačným tajomstvom a nie je tam ani súlad s ostatnými alebo s ostatnou legislatívou.
Čo sa týka doplnenia pôsobnosti iného štátneho orgánu, a v tomto zmysle teda mám na mysli Slovenskú informačnú službu, tak, aby mohla získavať informácie, ktoré, tak ako ste to vy tam uviedli, ktoré budú smerovať alebo sa týkať tých chránených osôb, no z môjho pohľadu, súhlasím s tým, čo tu bolo uvedené aj doposiaľ. Ja som absolútne presvedčený, že Slovenská informačná služba tieto kompetencie už má. A má ich roky. Veď Slovenská informačná služba predsa zo zákona získava, vyhodnocuje, analyzuje informácie, ktoré smerujú proti ústavnému zriadeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti Slovenskej republiky okrem iných, ktoré sú uvedené taxatívne v zákone o Slovenskej informačnej služby. A z tohto predsa vyplýva aj to, pretože teda sme sa zhodli a dokonca aj prijali uznesenie v Národnej rade Slovenskej republiky, že ten akt, ktorý sa udial, nešťastný, je možné považovať za určitý čin proti demokracii a teda proti zriadeniu Slovenskej republiky. Tak v tomto prípade Slovenská informačná služba predsa má oprávnenia a mala ich vždy.
Ja nevidím dôvod, prečo by sme takýmto zákonom mali rozširovať, rozširovať oprávnenie Slovenskej informačnej služby. Jediné, čo mi z toho vychádza, je, že bol by to legitímny dôvod na to, aby Slovenská informačná služba mala navýšený rozpočet a ja im ho prajem, ale v prospech občanov Slovenskej republiky. A, samozrejme, sa aj pýtam v tomto zmysle, ak teda táto kompetencia, pán navrhovateľ, by mala byť daná Slovenskej informačnej služby, prečo nie Vojenské spravodajstvo? V tomto návrhu zákona sa vôbec nespomína Vojenské spravodajstvo. Je to rovnako spravodajská služba a mohli by sme hovoriť o prelínaní tých kompetencií jednotlivých, či Vojenskej alebo Slovenskej informačnej služby, vo vzťahu k získavaniu informácií. Rovnako tento zákon nehovorí nič, nespomína ani Vojenskú políciu. Veď Vojenská polícia zabezpečuje ochranu ministra obrany. A dokonca aj iných, iných osôb, ktoré určí minister obrany. Tak tie teraz nemusíme riešiť z pohľadu bezpečnosti v Slovenskej republiky, v Slovenskej republike? Lebo tento zákon to absolútne nerieši. Týka sa to len zvýšenia kompetencie alebo teda, áno, Slovenskej informačnej služby.
Takže, bohužiaľ, nemám už príliš veľa času, ale toto boli najdôležitejšie veci, ktoré som chcel poukázať, že áno, bavme sa. Nám takisto záleží na deeskalácii napätia. Absolútne odmietam násilie a každé jeho prejavy. Poďme sa o tom rozprávať, pán navrhovateľ, pri nejakom okrúhlom stole s odborníkmi (reakcia spravodajcu), spravodajca, ale zastupujete aj navrhovateľa, tak poďme sa o tom rozprávať, poďme o tom debatovať, keď máme na to čas a nielen v parlamente.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, máme na rokovaní v druhom čítaní zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je zákonom, ktorý zaručuje, že peniaze daňových poplatníkov sa využívajú hospodárne a na zmysluplné veci, a preto je dôležité, aby zákon bol postavený dobre a bol postavený férovo voči obstarávateľom, ale bol postavený férovo aj voči podnikateľom, ktorí tieto služby štátu poskytujú a predávajú mu služby alebo, alebo produkty.
Pán minister uviedol vo svojom úvodnom slovo najmä eurofondové zákazky, kde podľa neho je najväčším problémom práve, práve verejné obstarávanie. Dovoľte mi pozrieť sa do minulosti. Keď sme totiž prevzali eurofondy, tak špeciálne pravidlá pre verejné obstarávanie v eurofondových zákazkách boli v katastrofálnom stave. To znamená, že boli nastavené tak, že každý jeden program mal svoju vlastnú príručku pre verejné obstarávanie a tieto pravidlá sa v mnohom líšili. To znamená, že keď ste obstarávali napríklad cestu cez integrovaný program na ministerstve dopravy, tak platili úplne iné pravidlá ako keď ste obstarávali cestu v regionálnom, integrovanom regionálnom programe. Požadovali sa úplne iné dokumenty, jeden operačný program požadoval iks dokumentov, druhý požadoval úplne iné dokumenty, a práve preto prvý krok, ktorý sme urobili, bolo, že sme zjednotili pravidlá pre verejné obstarávanie v rámci eurofondových zákaziek. A tu treba povedať, že pravidlá v eurofondových zákazkách pre verejné obstarávanie často šli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. Čiže tie pravidlá boli ešte tvrdšie, ako bol nastavený súčasný vtedajší zákon o verejnom obstarávaní.
Preto výraznou pomocou, ktorú ocenili aj starostovia a primátori, bola jednotná príručka pre verejné obstarávanie, ktorá zjednotila všetky pravidlá a zrušila opatrenia, ktoré boli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. A toto bol jeden zo zásadných krokov v uprataní verejného obstarávania práve v eurofondov. Dokonca, to už spomenul aj predrečník, sme zrušili v eurofondoch pri verejnom obstarávaní takzvanú dvojkolovosť. Zároveň sme do zákona presadili zverejňovanie najčastejších zistení kontrolných orgánov, to znamená, že aby sa žiadatelia mohli vyvarovať chýb. To znamená, keď v eurofondoch spravil žiadateľ nejaké chyby, dostal, dostal teda auditný, nejaký auditný výsledok, ale tento auditný výsledok nebol nikde zverejnený. To znamená, že tí ostatní sa nemohli poučiť z cudzích chýb a každý jeden primátor, starosta alebo žiadateľ sa musel učiť na svojich vlastných chybách a dookola sa opakovali tie isté chyby. Teraz sa auditné zistenia zverejňujú, čo sa týka napríklad aj zistení z verejného obstarávania.
Tretinko problémom, keď hovoríme o verejnom obstarávaní v eurofondoch, boli kontroly verejného obstarávania. Na ministerstvách to kontrolovalo pár úradníkov a to bolo obrovské kvantum verejných obstarávaní, ktoré, kde kontrola verejných obstarávaní často meškala. A tam sme urobili zásadné zmeny tým, že sme zjednotili útvary kontroly pod jednu strechu. Obce, čo sa týka samotnej kontroly, tam sme zrušili napríklad ex ante kontrolu, ktorá bola nad rámec zákona o verejnom obstarávaní, ktorá platila len pre eurofondy, ale tu je treba povedať jednu zaujímavú vec, že obce, starostovia aj primátori vítali, že môžu poslať rezortom ešte verejné obstarávanie na predbežnú kontrolu, ex ante kontrola, práve preto, aby si boli istí, že neskôr v tom procese nespravia chybu. Pretože ak by verejné obstarávanie zrealizovali zle, tak následne buď kontrola auditu alebo Európskej komisie tak im dá pokutu a celý projekt, peniaze z celého projektu musia vrátiť. Čiže aj keď sa ex ante kontroly zrušili, tak tá predbežná kontrola procesu verejného obstarávania v rámci eurofondov bola, bola vítaná a často to teda robili starostovia alebo primátori dobrovoľne. Hlavne takí, ktorí mali menšie zdroje na to, aby, aby, mať celý útvar, ktorý sa venoval verejnému obstarávaniu.
A bola by som veľmi rada, tak keď teraz hovorím o eurofondoch, aby táto tendencia v upratávaní pravidiel verejného obstarávania, špeciálne pri eurofondoch, aby pokračovala. To znamená, aby v eurofondoch sa nerobila dvojkoľajnosť, to znamená, že niečo platí na národnej úrovni a potom ešte niečo iné, nejaké ďalšie pravidlá platia v eurofondoch, čím sa celý proces zbyrokratizuje.
Čiže tie základné kroky boli zjednotiť pravidlá pre všetky programy, teraz je to jednoduchšie, lebo je jeden program, zaviesť jednotnú príručku verejného obstarávania a zaviesť jednotné štandardy a jednotnú kontrolu. To bol ináč ďalší problém, keď sa kontrolovalo verejné obstarávanie na rôznych ministerstvách, tak úradníci na rôznych ministerstvách dávali rôzne zistenia. Čiže ministerstvo iks k verejnému obstarávaniu malo úplne iné štandardy, ktorým to kontrolovali, hlavne pri eurofondových projektoch, a čo spôsobovalo absolútny chaos. Čiže veľmi dôležité, tu ešte apelujem na to, aby prebiehali v rámci teda verejných obstarávaní pri eurofondových zákazkách aj školenia, ale nielen žiadateľov, ale aj úradníkov.
K zákonu o verejnom obstarávaní bolo mnoho pripomienok. Myslím, že ich bolo viac ako 700. Odborná verejnosť upozorňovala na nedostatky, ktoré umožňujú, aby úradníci mohli nakupovať predražene alebo nakupovať od rodinných príslušníkov. Toto napríklad bola jedna taká hlavná pripomienka. Niektoré veci v rámci pripomienkového konania sa zmenili, čo oceňujem a myslím si, že to je dobré, že sa ten zákon posunul, povedala by som, z takého až eldoráda smerom k väčšej štruktúrovanosti. Ale mnohé také zásadné problémy tam podľa nášho názoru ostali.
Jednou z takých najväčších pripomienok bolo drastické zvýšenie limitov, k tomu predkladám aj pozmeňujúci návrh. Pretože súčasný návrh zákona obmedzuje námietky od konkurenčných firiem. Napríklad tie nebude možné podať pri zákazkách na stavebné práce do 1,5 mil. eur. To znamená, že firmy nebudú môcť namietať prípadnú nezákonnosť, akou sú napríklad diskriminačné podmienky alebo súťaže ušité na jedného záujemcu, alebo neoprávnené vylúčenie uchádzača. To znamená, že môže sa stať, že sa bude súťažiť len naoko. Vyberú sa tri subjekty a skutočná hospodárska súťaž, ktorá má za cieľ znižovanie ceny, tak neprebehne. Toho sme boli svedkami pri mnohých zákazkách a na to sa sťažujú aj starostovia, aj primátori, ktorým to robí problém, že sa napríklad prihlasujú stále tie isté firmy, ktoré medzi sebou akože súťažia, ale v zásade nikto nikoho medzi seba, seba nepustia.
Takisto Generálna prokuratúra namietala v rámci pripomienok, že ak by prešlo pôvodné znenie, tak by klesol počet povinne zverejňovaných podlimitných zákaziek na asi 8,5 % oproti súčasnosti. Toto je, si myslím, že je závažná pripomienka, povedal to už aj kolega z Progresívneho Slovenska. Zverejňovanie, väčšia transparentnosť sa rovná väčšia propodnikateľská otvorenosť, to znamená väčšia hospodárska súťaž a lepšie, nakoniec lepšie podmienky po štát. (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie! Zároveň stúpli limity, do ktorých môžu úradníci zadať zákazku bez predošlého zverejnenia. Stačí im vybrať len z troch cenových ponúk od vopred vytypovaných firiem.
Ďalší problém, ktorý som už spomínala, je, že kontrolóri zároveň tieto zákazky budú môcť preveriť de facto až po podpise zmluvy. V súčasnosti môžu preveriť nákupy ešte pred uzatvorením. Hovorím, pri eurofondoch preverovať zákazky pred uzatvorením, to bolo, vítali to aj obce, obce a primátori práve preto, aby si boli istí, že majú všetko v poriadku.
Ak dovolíte, tak ja teraz prečítam pozmeňujúce, dva krátke pozmeňujúce návrhy. A teda dúfam, že po druhom čítaní, však na to to druhé čítanie slúži, sa súčasný návrh zákona ešte vylepší o body, ktoré namietala jednak aj odborná verejnosť, ale aj, ale aj niektoré rezorty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/215 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 8.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa vypustiť predmetný bod, ktorým sa päťnásobne zvyšuje predpokladaná hodnota zákazky, ktorá je určujúca pre posúdenie, či sa na ňu predmetný zákon vzťahuje alebo nie, a ktorým sa zvyšuje limit rozhodujúci pre povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa poslať na uverejnenie súhrnnú správu. Takéto skokové navýšenie by malo za následok skokové zníženie transparentnosti vo verejnom obstarávaní.
2. V čl. I bode 80 § 170 ods. 7 písm. b) sa číslo „1 500 000” nahrádza číslom „800 000” .
A navrhuje sa zachovať limit 800-tisíc eur pre nemožnosť podať námietky pri zákazkách na uskutočňovanie stavebných, stavebných prác.
Ďakujem veľmi pekne a, ako som už povedala, verejné obstarávanie je zákon, ktorý stráži to, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali hospodárne, využívali sa na zmysluplné veci. Zároveň každý si želá, aby verejné obstarávanie malo jednoduché a zrozumiteľne pravidlá, aby ten proces bol čo najjednoduchší, najrýchlejší. Za našej vlády sme mali, myslím, že dve alebo tri novely verejného obstarávania, kde sa mnohé veci zjednodušili. Tie veci, ktoré sú dobré, ktoré idú v správnom, v správnom smere, tak tie je, si myslím, že je dobré akceptovať, ale zároveň jedna a tá najzásadnejšia vec teda je v súčasnom návrhu zákona znižovanie celkovej transparentnosti verejného obstarávania. A to ide vôbec proti zmyslu verejného obstarávania ako takého.
Ďakujem veľmi pekne.