Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
No trošku sa vráťme do tej atmosféry fondovej, tak ako, tak ako o nej hovoril pán poslanec Roman Malatinec. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať, lebo ako to bol taký prvý príspevok, ktorý hovorí o tom, ako to v praxi funguje mimo Bratislavy, ako sa na to pozerajú ľudia, ktorí sú mimo toho centra, kde teda sa tie fondy rozdávajú. No a ja si myslím, že toto treba, toto treba skutočne dať ako všetkým, aby si toto pozreli, ako to funguje.
Pán poslanec tiež hovoril o tom, o čom sa tu bavíme v podstate celý deň. To je tá nedôvera stále, dokonca aj pani poslankyňa už hovorila o nedôvere.
No a zase sa vrátim k tomu, o čom sme sa tuná bavili, tá nedôvera sa dá poraziť len kontrolou. Stále chodíme okolo horúcej kaše, stále. Proste ten najväčší je problém je nedôvera, ktorá voči týmto fondom, resp. fondovým komisiám existuje. A existuje u tých žiadateľov, ktorí nevedia, prečo sú neuspokojení so svojimi žiadosťami. To znamená, máme tých spokojných a nespokojných. Toto treba nejakým spôsobom dať, dať, dať na pravú mieru, aby tí nespokojní vedeli, čo je dôvodom ich nespokojnosti a aby s tým, aby sa o tom mohli rozprávať, aby to mohli riešiť, ale nie aby zostali visieť vo vzduchoprázdne.
A to, o tom teda hovoril pán, pán poslanec Malatinec, čiže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ak dovolíte, stanovisko v mene troch vládnych poslaneckých klubov.
Samozrejme, že podporíme tento návrh. Podporíme ho preto, že tá predchádzajúca časť ukázala, že je nevyhnutné v čase, keď je veľmi vysoká inflácia, prijať opatrenia, pretože trh všetko nevyrieši, musí do toho vstúpiť štát a tie predchádzajúce mesiace ukázali, že pozitívne. Inflácia sa zastavila a postupne klesá. Čo je dôležité a čo chceme aj pripomenúť, je to v súlade so schémou štátnej pomoci pre členské krajiny, ktorá súvisí s konfliktom na Ukrajine.
Opakujem ešte raz, ideme ďalej znižovať infláciu, aby sa to prejavilo pozitívne pre ľudí na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)

(Rečník hovorí, ale nefunguje zvukové zariadenie. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, rád by som ťa v niektorých veciach doplnil, možno trošku rozšíril to tvoje vystúpenie a možno trošku viacej hovoril hlavne o komunikácii s Európskou komisiou, ktorá tu bola veľmi nevyhnutná. Treba si uvedomiť jednu vec, že celý ten proces, ktorý sme rozbehli, obnášal dva či tri návštevy Bruselu a museli sme prijať isté, nazvem to, zásady, ja si ich dovolím aj pomenovať, ktoré v tomto smere Európska komisia predložila, pretože my sme museli postupovať podľa schémy štátnej pomoci pre členské krajiny, ktoré súvisia s konfliktom na Ukrajine a z toho vyplývajúcej inflácie a hlavne pre susedné krajiny. To znamená, to nebol len výmysel náš. Aj ten výber tých komodít, ktorý sa robil, potom robili hlavne komora, robili obchodníci a robila štátna obchodná inšpekcia. To znamená, aj to nebola náhoda a nešlo sa vyberať podľa toho, kto ako je ziskový aká firma, ale aká je potreba pre riešenie inflácie jednotlivých výrobkov, aby sa to pozitívne prejavilo v samotnom, samotnom obchode.
To znamená, že tie zásady, po prvé ide o zamestnávateľa vykonávajúceho prevažujúcu časť vo vybraných triedach divízie SK NACE Rev. 2. Prevažujúca ekonomická činnosť je ekonomická činnosť, ďalej, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa väčší počet zamestnancov. Za ďalšie, musí to byť zamestnanec, tým dávam, pán Čaučík, odpoveď na vás, nemôže to byť živnostník ani samostatne hospodáriaca osoba.
To boli podmienky, ktoré v tomto prípade nastavila Európska komisia. My sme ich museli akceptovať. Vyjadroval sa protimonopolný úrad na Slovensku k tomu a samozrejmá vec, že museli sme dosiahnuť, aby to nebolo charakterizované ako štátna pomoc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
No, pani poslankyňa, nemôžem s vaším názorom súhlasiť, pretože do roku 2022 tu žiadna téma nejakého dvojitého financovania v prípade akademických knižníc nebola. Čiže ten argument absolútne neobstojí, pretože my sme v tej novele zákona na podporu fondu... na... Fondu na podporu umenia riešili len výnimku so spolufinancovania nákupu odbornej a inej knižnej literatúry z vlastných zdrojov verejných vysokých škôl a pripravili sme ten návrh zákona tak, aby bol fiškálne neutrálny. To znamená Fond na podporu umenia to finančne vôbec nezaťažovalo a verejné vysoké školy, ktoré nemali alebo nepodali by si žiadosť o grant z toho titulu, že by nemali prostriedky na spolufinancovanie, sa mohli o v jednotlivých podprogramoch o tento nákup odbornej a knižnej literatúry uchádzať. Čiže tu nejde o žiadne zamedzenie nejakého dvojitého financovania a vôbec to už nemá nič s pravidlami, ktoré sú bežne používané pri štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie.
Či táto téma má, alebo nemá byť predmetom rozpravy k novele zákona na Fondu na podporu umenia, ja si myslím, že má. Nemôžete určovať to, čo niekto chce alebo nechce povedať, pretože už aj v ostatných týždňoch a mesiacoch tu zaznievali v rámci jednotlivých diskusií alebo faktických poznámok témy, ktoré, môžem ja povedať, z môjho pohľadu, že vôbec do tejto snemovne a do tohto priestoru nepatria, ale to, čo som spomenul ja, a upozornil som na problém nedodržiavania zákona, platného zákona smerom k Fondu na podporu umenia, tak to... táto diskusia do tohto pléna patrí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja sa chcem naozaj poďakovať kolegovi Habánikovi, že tento prípad spomenul, preto, lebo naozaj v dobrej viere sme pomohli trom vysokým školám takým spôsobom, ako to potrebovali, a vlastne to, čo im chýbalo, sme takto nahradili, samozrejme, z rezortu ministerstva kultúry. Vy hovoríte, teda padla tuná, tak aby som reagoval na pána Habánika, že teda bola obava, aby nám ktosi čosi, niekto nevyčítal nejaké netransparentné financovanie a domnievali sme sa a tak ďalej a tak ďalej.
Prosím vás pekne, ak by sa niečo takéhoto stalo, tak by ste to mohli riešiť takýmto spôsobom, ako hovoríte, ale nič takéhoto sa nestalo a vy ste v podstate tie vysoké školy umelecké tri, ktoré existujú konkrétne, dostali, proste ste ich obrali o finančné prostriedky bez toho, aby niekto, nehovorím konkrétne pani poslankyňa, ale proste boli obraté o finančné, o finančné prostriedky, ktoré im mohli pomôcť. Nestalo sa a dobrý úmysel ste jednoducho hodili do koša. Podľa môjho názoru úplne zbytočne a jednoducho ja sa pýtam prečo. Veď, veď ide o politiku? Veď predsa tu na ide o istú pomoc inštitúciám, ktoré sú na to aj v podstate odkázané. Pre umelecké školy každá koruna dobrá. Každá koruna, či sú to výtvarníci, alebo umelci, ja neviem, v Bratislave alebo Bystrici. Tie vysoké školy sú stále na rozhraní, proste majú problém. Vzťahujú sa na nich často tie kritériá, ktoré sa vzťahujú na ostatné vysoké školy, čo je, tiež čaká na riešenie ministerstva školstva. Alebo aj ten návrh, aby tieto vysoké školy patrili pod ministerstvo kultúry, tuná už raz bol. Čiže ako predbiehate, teda tí predbiehajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, určite sa zhodneme na tom, že Fond na podporu umenia je významná inštitúcia, ktorá patrí do verejného priestoru a je financovaná verejnými prostriedkami, to znamená, mala by plniť istý verejný záujem a najmä ako inštitúcia dodržiavať zákon a vlastné zásady. Prečo o tom hovorím?
V roku 2022, v minulom volebnom období som spoločne s pánom poslancom Jarjabkom, ako opoziční poslanci vtedy, sme predložili novelu zákona o Fonde na podporu umenia. V tejto novele zákona sme sa snažili pomôcť verejným vysokým školám, osobitne umeleckým verejným vysokým školám s istou výnimkou vo spolufinancovaní pri získavaní grantov a projektov z tohto fondu. Novela, ktorú sme pripravili v tomto roku, pardon, v tom roku ’22, prešla riadnym, klasickým legislatívnym procesom, prvým, druhým čítaním, prešla aj pripomienkami, prešla legislatívnou radou vlády, prešla všetkými komisiami, ktorými prejsť mala, mohla sa k tomu vyjadriť akákoľvek verejnosť, odborná, široká, kto chcel, sa k tomu mohol vyjadriť. Novela nadobudla účinnosť, nikto tu nemá nejaké výhrady, dokonca ako opoziční poslanci... ako opozičným poslancom nám táto novela prešla v širokej zhode celým plénom, myslím, že viac ako 120 poslancov vtedy za ňu hlasovalo, ale môžem sa mýliť, ale viem, že prešla pomerne širokou zhodou.
Verejné vysoké školy v tom čase prechádzali ťažkým obdobím, pretože vláda im škrtla z dotačných programov viac ako 70 mil. eur a viaceré z nich sa nemohli uchádzať o granty a žiadosti najmä v tých oblastiach, kde bolo treba vynakladať vlastné zdroje na spolufinancovanie, či už šlo, išlo o výšku 5, 10, 15 alebo 20 %, preto sme túto novelu pripravili.
Čo sa stalo, ak nadobudla táto novela účinnosť? Stala sa jedna jednoduchá vec. Fond na podporu umenia zmenil svoje zásady a obmedzil prístup verejným vysokým školám k istej časti predkladania žiadostí osobitne sa dotýkajúcich akademických knižníc. Každá verejná vysoká škola má, je to integrálnou súčasťou verejnej vysokej školy, je aj akademická knižnica. Táto akademická knižnica neslúži len študentom a zamestnancom danej vysokej školy, ale aj pomerne širokej verejnosti. Plní knižničné služby, ale výpožičné a iné činnosti, ktorá táto akademická knižnica zabezpečuje. Namiesto toho, aby sme im podporili, osobitne tie umelecké vysoké školy, nákupom odbornej literatúry, ale aj iných prostriedkov, ktoré môžu alebo iných tovarov a služieb, ktoré by mohli z týchto grantov získať, tak fond prišiel s myšlienkou, že táto novela je svojím spôsobom diskriminačná oproti ostatným žiadateľom fondu, a upravil zásady tak, aby akademické knižnice verejných vysokých škôl nemohli podávať žiadosti o financovanie z jednotlivých programov alebo programov tohto fondu.
To je tá spravodlivosť, o ktorej tu hovoríme, to je ten prístup, ktorý tu žiadame. Žiadame len to, aby Fond na podporu umenia a jeho orgány rešpektovali platné, schválené zákony, tie, ktoré prijme Národná rada Slovenskej republiky, sú podpísané prezidentom alebo pani prezidentkou a vyšli v Zbierke zákonov.
Hovorilo sa tu o kontrole, že prebieha vo fonde, vo fonde kontrola, ja chcem povedať a tým budem končiť svoje vystúpenie, neviem, či bude stačiť len táto kontrola, bude treba urobiť akýsi poriadok aj vo vnútri tejto inštitúcie, aby naspäť mohli sa opäť po dvoch rokoch akademické knižnice verejných vysokých škôl uchádzať o zdroje tohto fondu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán, pán predseda.
Pán poslanec, je mi ľúto, že sa stále nechápeme, preto, lebo ja už to hovorím po štvrtýkrát. Problémom všetkých týchto fondov, nielen tohto, je spoločenská nedôvera. Spoločenská nedôvera istej časti verejnosti. Tá časť verejnosti, áno, je podľa vás aj podľa mňa, aj podľa všetkých, neuspokojená, preto, lebo neuspela so svojim projektami. A tá spokojnosť bude vtedy, keď tú nedôveru zažehnáte. To znamená, že aj tí neuspokojení na základe svojich projektov, musia vedieť, prečo to tak je. A to zatiaľ tie komisie veľmi ako nereplikujú týmto nespokojným. Samozrejme, že tí spokojní nebudú reptať. Preto, lebo istým spôsobom majú vytvorené zázemie, ale ťažko to zdôvodníte, aby to akceptovali tí nespokojní. To znamená, ja hovorím stále o dôvere, asi už piatykrát.
A to prvé čítanie len kvôli tomu, že cítime potrebu, že niečo v tomto smere treba spraviť. V mene tej dôveryhodnosti, pán poslanec, šiestykrát to hovorím, aby vám teda bolo úplne jasné, o čom to je, preto, lebo mám taký pocit, že ako keby som rozprával iným jazykom. Čiže buďte taký láskavý, zoberte to na vedomie a nehľadajte tam žiadny iný úmysel. Je to len nedôvera a hlavne po tej dôvere, ako my hovoríme o spokojnosti, tak ako môže byť spokojnosť bez dôvery.
Ale keby som ja vedel, prečo ten môj projekt nebol prijatý, a mal by som zdôvodnenie tej komisie, čierne na bielom, prečo to tak je, a mal sa možnosť, okrem toho, to je ďalší problém, niekde odvolať, čo teda nemám, aby to bolo znovu posúdené. A to, ten odvolací proces fun... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Sociálny výbor je zvolaný na 13.00 hod. v obvyklej miestnosti. Na 13.00 hod. preto, že musíme počkať na výsledok ústavnoprávneho výboru. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani poslankyňa, taká ste boli prísna na nás. Tak len tak jednou... A často ste používali slovo nezávislosť. No ja by som len chcel teda povedať veľmi slušne, že nezávislosť je vtedy nezávislosťou, keď je akceptovaná obidvomi stranami. Ak tou jednou stranou tá nezávislosť akceptovaná nie je, a to je teraz úplne jedno ktorú, a nemyslím to vôbec politicky, ale profesne, čo sa týka fondov, tak asi niekde je chyba. A tá nezávislosť nie je akceptovaná veľmi dlhodobo. Ja by som skôr teraz použil slovo v rámci fondov nedôvera. Tá nedôvera v komisie, tá nedôvera v posudzovanie môže byť zdôvodnená alebo nezdôvodnená. V každom prípade tuná treba niečo spraviť s týmto problémom preto, lebo tento problém nevyrástol včera ani predvčerom. Tento problém sa tu dlhodobo motá zhruba desať rokov. A desať rokov hovoríme, aj, aj to bolo niekoľkokrát riešené nielen pri tomto fonde, ale aj pri iných. Čiže čosi spraviť, aby tá nedôvera spoločnosti zmizla.
A keď zmizla... keď zmizne nedôvera, tak zrejme budeme môcť hovoriť aj o tej nezávislosti, preto, lebo tá nezávislosť bude akceptovaná obidvomi stranami, čo zatiaľ nie je. Proste tam ide o nedostatočné zdôvodnenie pre tých nespokojných, ktorí jednoducho nie sú ochotní akceptovať na základe tých zdôvodnení, že tie ich projekty nie sú dobré. Toto tuná chýba a my musíme zastupovať tých nespokojných. Preto, lebo tí spokojní, tých spokojných nie je prečo zastupovať. A toto ste vy v tom svojom referáte absolútne nespomenuli.
Čiže ako s tým slovom nezávislosť by som asi teda narábal iným spôsobom.