Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Panie poslankyne, páni poslanci, priznám sa, že som nerátal s tým, že vystúpim takto na záver tejto rozpravy. Ale po tom, čo som si vypočul rozpravu, tak mi nedá, aby som bol ticho. Viete, začnem tým, že spory vznikajú v rodine, na pracovisku, aj v koalícii, ale ja osobne som zástancom toho, že čo sa doma uvarí, to sa má doma aj zjesť. Za mnou sedí predseda jednej z koaličných strán, pán Andrej Danko, a ten mi dá určite za pravdu v tom, že aj v súčasnej koalícii to nefunguje tak, že ak s niečím príde koaličný partner, tak tí ostatní dvaja s tým automaticky musia vždy súhlasiť.
Ale na rozdiel od vás, ktorí ste boli súčasťou minulých vlád, my sa snažíme nezaťažovať verejnosť vnútornými spormi v koalícii.
A naozaj, keď sa dohodneme aj za cenu nejakých kompromisov a ústupkov, tak je vždy dobre, keď navonok potom ťaháme za jeden povraz. A teraz poďme k meritu veci. Návrh na vyslovenie nedôvery členke vlády Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, naozaj po dôkladnom prečítaní a preštudovaní si považujem za neopodstatnený.
Priznám sa, že rozumiem krokom ministerstva, ale niekedy pani ministerka by ste mohli povedať svojim najbližším spolupracovníkom, že komunikácia by mohla byť jasnejšia a zreteľnejšia a v niektorých prípadoch naozaj platí, že mlčať, je zlato. Ale čo sa týka obsahu, ktorým ste sa vydali a cestou na ministerstve kultúry, tak s ňou naozaj súhlasím. Opozícia uvádza viacero dôvodov na odvolanie pani ministerky kultúry, ja sa budem venovať dvom. A to je reforma verejnoprávnych fondov a druhý je reforma RTVS a prinavrátenie verejnoprávnosti RTVS.
Čo sa týka reformy verejnoprávnych fondov, nie je pravdou, dámy a páni, že jej cieľom je ovládnuť výkonné orgány týchto fondov, ale upraviť model ich financovania a fungovania, aby sa zvýšila kontrola využívania verejných zdrojov a podpora originálnej slovenskej tvorby. Dámy a páni, je podľa vás normálne, že v roku, keď si pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania, o ktorom priamy účastník Ladislav Novomeský sa vyjadril, že je chrbtovou kosťou našich slovenských dejín, aby sa z verejných zdrojov nenašli financie na nakrútenie filmu o Jánovi Golianovi, veliteľovi Slovenského národného povstania?
A na druhej strane nebol problém nájsť 500-tisíc eur z verejných zdrojov na nejakú filmovú sériu o odsúdenom vrahovi Mikulášovi Černákovi. To považujem za absolútnu zvrátenosť a jednoducho tomu nedokážem absolútne porozumieť.
Druhý dôvod, o ktorom vy hovoríte a za ktorý chcete odvolávať ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, je reforma RTVS. Už to povedal môj predrečník pán poslanec Michelko. A vy ste zabudli na rok 2010? Kedy vláda Ivety Radičovej sa vydala rovnakou filozofiou reformy RTVS? A ja som si vtedy nevšimol, že by médiá alebo umelecká obec kričali, tak ako to robia teraz. A vy ste zabudli, dámy a páni v SaS-ke, že ten najtvrdší zásah do verejnoprávnosti RTVS ste urobili práve vy v minulom období, kedy ste zrušili koncesionárske poplatky? Bez toho, že by sme mali nejakú širokú rozpravu o tom a strieľali ste ako pištoľníci od pása. Vy ste spôsobili, pán Dostál, pani Kolíková, to, že ste nasmerovali RTVS na cestu štátnej televízie. Veď dneska je odkázaná na to, koľko peňazí dostane zo štátneho rozpočtu.
Ďalšia vec je, že za posledné roky to kyvadlo objektívnosti bolo absolútne vychýlené smerom doprava. Samozrejme, že varujem pred tým, aby sme my teraz a naša vládna koalícia to kyvadlo vrátili a vychýlili ho absolútne doľava. Ale jednoducho my musíme mať ambíciu, aby verejnoprávna RTVS si plnila svoju funkciu a bola objektívna. Veď je absolútne nelogické, ak k nejakej téme zavolá moderátor alebo moderátorka štyroch ľudí, ktorí si tam pritakajú. Veď toto nie je ani v Severnej Kórei. A my nepotrebujeme, dámy a páni, aby sme, aby RTVS bola nejakou slúžkou našej vládnej koalície, ale jednoducho takto, ako to je, to ďalej fungovať jednoducho nemôže.
Viete, viackrát tu bol spomínaný aj aktivizmus umelcov, samozrejme, zo strany opozície zaznievalo, akú dôležitú úlohu umelci, osobitne herci zohrávali pri kľúčových dejinných, dejinných udalostiach, ako bol rok 1989, ale ďalej, ale chcem varovať, že nezdravý aktivizmus umelcov je veľmi škodlivý. Už to tu zaznelo, že počas divadelnej hry ide niekto urážať ministerku kultúry, keď to nebolo v scenári? Ja to považujem naozaj za scestné. Hovoriť o defenestrácii, ktorú spomínala pani ministerka, veď všetko musí mať svoje mantinely. Upozorňovali ste pani ministerku, že žiadnemu ministrovi nepatrí Slovensko. No ale my si to uvedomujeme, uvedomuje si to aj pani ministerka, ale na druhej strane jedným dychom dodávam, ani žiadnemu hercovi nepatrí Slovenské národné divadlo.
Neviem, prečo to niektorí robia, že sú až takí aktívni, že idú za, smerom, smerom von za hranicu nejakej tolerantnosti.
Vy sa vyhovárate niektorí, aj pán Pročko, keď som ho počúval, že my vlastne robíme to, že hecujeme ľudí, aby sa vyhrážali jeho rodine, rodinným príslušníkom. Opakujem to aj na tomto mieste, som proti tomu, aby rodinní príslušníci nás politikov boli zaťahovaní do politického boja. Môj názor je, že si to máme urobiť my medzi sebou a nezaťahovať do toho rodinných príslušníkov. A o to vyzývam aj sympatizantov, aj voličov strany SMER - slovenská sociálna demokracia.
Takže dámy a páni na záver, myslím si, že dôvody, pre ktoré ste sa rozhodli zvolať túto mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, sú absolútne neodôvodnené a s obsahom, ktorým sa na ministerstve kultúry vybrali, sa absolútne a absolútne stotožňujem.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
No tak dobre, tak poďme dokončiť ten príbeh o televízii, ktorý načrtol pán poslanec Michelko a mnohí z vás v ňom pokračovali. Ten príbeh pokračoval po tomto svetovom výroku súčasného poslanca pána Mikloška asi tak, že po voľbách, keď tí, ktorí boli v opozícii, sa dostali do koalície, pokračovali takým spôsobom, že vzniklo v televízii 28. poschodie, takzvané koncentračné stredisko. Na to 28. poschodie boli nahnaní, nahnaní, všetci tí novinári, ktorí nevyhovovali, všetci tí, ktorí nevyhovovali názorovo, museli sedieť na tom 28. poschodí osem a pol hodiny, aby si teda splnili svoj pracovný čas, a strážil ich taký človek v takej modrej uniforme s pištoľou pri boku. Oni sa museli hlásiť a odhlasovať, keď išli na WC a ten človek ich sledoval, či náhodou nejdú niekde na schodište. Toto boli tí vaši predchodcovia, čo zaviedli túto demokraciu, o ktorej teraz vy hovoríte a kritizujete všetko to, čo sa v tej RTVS v súčasnosti deje. To malo nejaký príbeh toto všetko. A tí ľudia si to pamätajú, tí ľudia žijú, tým ľudom sa nikto neospravedlnil. Aj tí novinári starí, ktorí ešte žijú, a sú píšuci často, si pamätajú tieto veci a čakajú, čo táto doba prinesie.
Či aspoň niekto z vás, napríklad pán Mikloško, bohužiaľ, tu nie je, sa im ospravedlní a povie, že teda prepáčte, tak toto som asi prehnal. Lebo sedieť v koncentračnom stredisku ako v koncentračnom tábore a byť strážený človekom s ozbrojenou zbraňou za pásom, to je dámy a páni silná káva. A toto zažili tí novinári, ktorí boli takým, ako ste vy, nepohodlní.

Dobre, ďakujem pekne. Teraz som sa práve dozvedel, že ste boli riaditeľ sekcie a že ste tieto veci pripravoval, takže potom zbytočne útočíme na štátneho tajomníka bývalého (povedané so smiechom), mne už to pripadá, pán poslanec, asi takto, že keď nevieš, čo máš povedať, tak povedz slovo reforma. (Smiech v sále.) Ja vám to vysvetlím, ako to bolo za socializmu s tými nemocnicami. Boli prvého, druhého, tretieho typu a univerzitné nemocnice, k tomu sa vraciame, malo to svoj systém, každá nemocnica vedela, čo má robiť, každá nemocnica vedela, čo má liečiť, a ešte sme mali doliečovacie ústavy a vy to teraz nazývate že veľká reforma. Aká reforma? Keď nevieš čo povedať, povedz slovo reforma, no. (Povedané so smiechom.)
No a druhá vec, keďže som sa dozvedel, že ste bol teda ten generálny riaditeľ sekcie, prosím vás, plán obnovy má aké zdroje, je to dar alebo je to pôžička? Je to dar alebo je to pôžička?
A do toho plánu obnovy, ja viem, len čo poviete na to, som zvedavý. No už sa, už sa, už sa musí radiť. (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.) No dobre, dobre. (Povedané so smiechom.) Pán poslanec, čiže to by som rád vypočul. A teraz hovoríte, že Európska únia povedala, ak nebudete mať zreformované nemocnice, tak tá pôžička, alebo čo je to, nebude, hej, však do plánu obnovy ste dávali kritériá vy. Dali ste tam aj časový rámec, však to je potom na vás.
Pán Stachura, tak potom prepáčte, že som vás obvinil, tak tu máme vinníka. Ďakujem pekne, pán poslanec, ďakujem. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
My sa nehanbíme, čo sme robili, ale len chcem nadviazať, ja by som nebol taký skromný, pán kolega, vy ste neboli len taký úradník, vy ste mali vedúcu pozíciu, vy ste boli riaditeľ sekcie (povedané so smiechom), tak zase aby to ľudia vedeli, že ako to je, tak ste mali svoju právomoc, rozhodovanie a tak ďalej, však to je všetko v poriadku. My sme hlasovali s mojimi kolegami v SMER-e aj v HLAS-e za OSN-ku, hlasovali v dobrej viere, ja nevravím, tu nespochybňujem tú základnú myšlienku, ako aj kolega Stachura hovoril, ako hovoríte aj vy, o tom, o tom, že čo tá vec, ako má smerovať, spochybňujem tú cestu, ktorú ste vytvorili, cez tie medicínske programy, ku ktorým sa nikto nehlási, cez tie medicínske služby, cez tie medicínske programy a tak ďalej a tak ďalej, to naviazanie, ktoré je tak komplikované, že spôsobuje komplikácie celému sektoru, celému sektoru komplet.
A teraz, reforma nemocníc je kontinuálny proces, my sme teraz urobili zmenu v skrátenom konaní, ktorá má zabrániť, ešte raz to dávam pre záznam, zabrániť alebo umožniť to, aby vôbec nemocnice vedeli vykazovať zdravotnú starostlivosť, lebo bez tejto zmeny by ju nevedeli vykázať, a nevedeli by im poisťovne podľa zákona zaplatiť, a očakávam aj ja a vravel som to, že na jeseň tohto roku predložíme veľkú novelu OSN-ky, ktorá naozaj bude riešiť to, čo ste vy správne povedali, a ja budem naozaj veľmi rád, keď v záujme veci budeme všetci spolupracovať na tom, aby, aby tá vec bola správna, však ten náš záujem musí byť predsa spoločný z hľadiska toho poskytovania tej dobrej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem.
Zdravotnícky výbor o 12.00 hod. v obvyklej miestnosti. Ďakujem.

Môžme pokračovať, pán predseda, ešte v tejto otázke?

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som iba prosil, lebo vyzerá to tak, že na Slovensku po revolúcii zavládol hlavne oportunizmus, to znamená, so všetkým hlavne nesúhlasiť, tak to by bolo dobré, keby sme sa všetci spamätali na všetkých stranách, lebo takto nedotiahneme našu republiku nikam.
A teraz k tým vašim poznámkam, pán kolega, sme ak sa nemýlim, v prvom čítaní, nie sme v skrátenom čítaní. Prvé či skrátené čítanie sme, samozrejme, schválili, takže to sme sa už vyjadrili, takže tam už asi netreba k tomu viac debatovať. A čo sa týka pripomienky slovanskej, Slovenskej lekárnickej komory, to je jedna čiarka a ani nechcem povedať veta, ale dve slová. Tak z toho nerobme zase nejakú kovbojku, že, že toto až tak zmení zákon, že to mohlo prechádzať nejakým pripomienkovým trojmesačným konaním a aby sme toto zmenili. Takže to, nechajme to také voľné troška, pracujme na tom, aby sme schválili tento zákon, ktorý potrebujeme vzhľadom na to, aby tí absolventi lekárskych fakúlt, respektíve študujúci mohli pracovať úplne objektívne v našom zdravotníctve.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, keby mal som použiť a uplatniť ten meter, ktorý máte vo vzťahu k odvolávaným členom, že čo všetko ešte sme mali voči nim urobiť, neurobiť a k akej možnosti sa mali vyjadrovať, či samostatne alebo nie, hoci sa jasne vyjadrili samostatne, tak by to malo platiť aj na pána Harabina bez ohľadu na to, či je alebo nie je formálnym členom, len rozoberáte tu osobu, ktorá tu prítomná nie je.
Pán poslanec Vančo, ja som niekedy obrazne povedané zúfalý, lebo u vás argumentácia to je akože hádzať hrach na stenu. To je normálne, že vy sa otrasete, počujete fakt, viete si ho prečítať, jak o tej guľatej Zemi, a vy sa otrasete. Opäť, opäť moralizátor z radov Progresívneho Slovenska, tak vám teraz ešte niečo dám do povedomia, aj vám, pán Hlina. Nominácia Jána Mazáka za člena Súdnej rady bola nomináciou SaS a navrhoval ho pán Baránik. Andreja Majerníka navrhoval, neviem, či bol už podpredseda v tom čase Národnej rady ZA ĽUDÍ, pán poslanec Šeliga. Všetko sa to verejne komunikovalo v tom čase ako politické nominácie. Tak, prosím vás, o čom to tu všetci rozprávate? Veď už sme tuto raz povedali, že Súdna rada sa skladá z polovice, teda z deviatich členov, ktorých nominujú de facto politické orgány a tie politické orgány predstavujú vôľu väčšiny na Slovensku a podľa toho aj k tomu pristupujú. Strata dôvery je to, čo pozná zákon. Takto to povedala pani poslankyňa Kolíková. Všetci tu voláte po dôvodoch a po ich konkretizácii. Tak strata dôvery, alebo konkretizácia dôvodov. Už si treba raz vybrať. Lebo konkretizácia dôvodov je verejné lynčovanie, tak ešte jeden dôvod.
Ján Mazák verejne znevážil bez akýchkoľvek vecných argumentov riadne zvolených členov sudcovskej rady, navyše za situácie, keď bol vyzvaný na zdržanlivosť vo vyjadreniach vo veciach týkajúcich sa konania osobnosti sudcu, obdobne, ale to dopoviem potom.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, zase ste sa trošku nevyhli tomu, aby sme, a to fakt, jak povedal kolega, so všetkou úctou, nevyhli tomu poučovaniu a moralizovaniu. Keby som mal vystupovať týmto spôsobom, tak by som vás nabádal, aby ste si vstúpili do svedomia a prečítali si možno na Právnych listoch tie návrhy na odvolanie pána Mazáka z postu predsedu Súdnej rady. A tam sa dočítate úplne vecne a konkrétne za čo všetko je zodpovedný a z čoho je podozrivý a potom by som vám vstupoval do svedomia, aby ste objektívne informovali občanov a voličov. Ale nechcem to tak robiť, lebo domnievam sa, že my tie názory máme rozdielne a nechajme hovoriť každý sám za seba svojou argumentáciou a nechajme na občanov, nech si oni osvoja, ktorá argumentácia sa viac prijme ako argumentačne, tak aj vecne.
Opäť tu zaznelo to, čo môžme opakovať dookola, a ja sa vyjadrujem veľmi jasne a verejne už k tejto téme niekoľko dní, ak nie týždňov, aký mám k nej názor a hovorím to jasne. Súdna rada sa vytvára nejakým zákonným spôsobom a my do nej vstupujeme ako Národná rada vo vzťahu k trom členom. A tak ako vám povedala kolegyňa poslankyňa Kolíková, je to o dôvere. Za dôverou sa skrýva množstvo dôvodov, celkove správanie sa a tie dôvody, či ich je desať, či ich je päť, či sú tri zásadné, je úplne jedno. Jednoducho ide o stratu dôvery a ja to ešte rozvediem, keď budem mať ja svoj príspevok. Takže ak máme hovoriť o tom, ako budú a majú fungovať noví členovia, o ktorých ešte dnes nevieme, no rozhodne zákonne a v súlade s morálkou a etikou, také je očakávanie aspoň moje, za tých nominantov, ktorých bude voliť alebo hlasovať následne po odvolaní náro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)