Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A ja by som na úvod môjho príspevku sa tiež chcel dostať k tomu, aby sme fakt diskutovali o dôvodoch, resp. nedôvodoch na skrátené legislatívne konanie. Na druhej strane sme tu viacerí už v minulosti skonštatovali, že nie je celkom možné oddeliť obsah od tých dôvodov, ale napríklad posledný príspevok pani poslankyni Kolíkovej bol práveže skôr o obsahu, než o tom, či tie dôvody tu sú, alebo...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A ja by som na úvod môjho príspevku sa tiež chcel dostať k tomu, aby sme fakt diskutovali o dôvodoch, resp. nedôvodoch na skrátené legislatívne konanie. Na druhej strane sme tu viacerí už v minulosti skonštatovali, že nie je celkom možné oddeliť obsah od tých dôvodov, ale napríklad posledný príspevok pani poslankyni Kolíkovej bol práveže skôr o obsahu, než o tom, či tie dôvody tu sú, alebo nie sú.
Ak mám byť ešte pozitívny z úvodu (povedané so smiechom), tak oceňujem aj príspevok, ktorý mala pani poslankyňa Mesterová, lebo skutočne bol len o tých dôvodoch, a nejak tak som predpokladal, že sa bude táto diskusia vyvíjať, aj keď už tu cítim nejakú emóciu, a tá emócia sa asi bude ešte stupňovať. Bohužiaľ, odráža presne to, čo v tej spoločnosti naďalej je, čo v nej existuje a čo vôbec nebude možné ani okrúhlym stolom jedným vyriešiť, ani podaním si rúk, pretože jednoducho to bude proces taký istý a možno takisto dlhý, aký bol proces, kde sme dospeli do tohoto stavu. K tej polarizácii spoločnosti treba povedať, že prebiehala roky, a ja ju konkrétnejšie popíšem potom, keď vystúpim k tej vecnej časti zákona alebo tých zákonov a zmien, ktoré sa navrhujú.
Čo však chcem povedať, že na tom majú podiel viaceré subjekty vrátane konkrétnych poslancov Národnej rady, ktorí pôsobili vo verejnom živote v posledných desiatich rokoch. Na tom majú podiel, samozrejme, aj mimovládne organizácie, ktoré robia politiku a ktoré vystupovali vždy len protivládne. Majú na tom zásluhu médiá, ktoré hyperbolizovali, neprinášali objektívnu informáciu a ktoré manipulovali s verejnou mienkou, s vedomím konkrétnych ľudí na Slovensku a vytvárali v nich častokrát frustráciu, resp. stavy, kedy majú pocit, že nepomôže nič iné, len zobrať zbraň a po niekom vystreliť.
Ja som očakával, že sa už v týchto prvých príspevkoch konečne niekde dostaneme k bodu, že, že áno, že tak trochu si poviete niektorí, ktorí ste sa na tom podieľali, a zvlášť teraz sa obraciam na pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá bola ministerkou spravodlivosti, a to v období, ktoré ja charakterizujem ako totálny rozklad právneho štátu, a že bude, naopak, trošku v tomto, by som povedal, skromnejšia alebo že nebude pripomínať veci, za ktoré nesie v niektorých prípadoch až priamu zodpovednosť.
Totižto, aby som sa vrátil k tým dôvodom tohoto skráteného legislatívneho procesu, § 89 tu tiež často citujeme a ja sa dotknem toho, čo všetci ste potvrdili, že mimoriadna okolnosť ako atentát na predsedu vlády tu bola. Chcem vám všetkým povedať, že z môjho pohľadu tu môže hroziť sled ďalších mimoriadnych okolností.
To nie je o tom, že tu nejaká bola a už nebude, ktoré sa nemusia zrovna dotknúť opätovne predsedu vlády, ale môžu sa dotknúť ďalších osôb verejne činných, a to zato, aké majú názory, akým spôsobom tie názory obhajujú, a že tieto názory teda reprezentujú ako osoby. Môžu to byť aj konkrétni poslanci Národnej rady, ktorí permanentne čelia takýmto vyhrážkam, asi tu vedeli mnohí prehovoriť vrátane pani poslankyni Kolíkovej, a nikde nie je napísané, že sa nemôže nájsť nejaký podobný Cintula z radov aj iných sympatizantov iných politických strán, ktorý pôjde riešiť pred bydlisko pani poslankyne to, čo sa stalo v Handlovej na výjazdovom zasadnutí vlády, takže mimoriadne okolnosti z môjho pohľadu stále môžu byť, a treba na ne reagovať.
Okrem toho som sa zúčastnil nejakých bezpečnostných rád tesne po atentáte, z čoho vyplývali informácie, ktoré sa nebudú tu konkretizovať, že skutočne máme v spoločnosti naďalej extrémnu polarizáciu, extrémne emócie, a jednoducho ak im chceme predísť, tak musíme niečo urobiť.
Čo sa týka súčasného nejakého povinného naplnenia tých dôvodov, a to je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, domnievam sa, že aj toto je naplnené v zmysle § 89, a to preto, pretože aj verejné zhromaždenia ako základné právo, s čím absolútne súhlasím, chcú byť, sú ohlásené, majú pokračovať vo vzťahoch napríklad k prijímaniu zákona o... teraz už neviem, či RTVS, či SVTR, ale jednoducho, ľudia sa chcú zhromažďovať, chcú si napĺňať to svoje právo. Zajtra sa koná výjazdové zasadnutie vlády opäť v teréne, a život v spoločnosti plynie ďalej. A práve pri takýchto aktivitách hrozia – zdôrazňujem – opätovne mimoriadne okolnosti a môžu byť ohrozené práva, slobody a bezpečnosť osôb, ktoré sa chcú zúčastňovať na takýchto podujatiach.
Nikto nechce, a to chcem fakt zdôrazniť niekoľkokrát a dôrazne, my nejdeme nikomu obmedzovať zhromažďovacie právo. Toto nikdy nerobila politická strana SMER ani, ani iné strany, ktoré s ňou boli v koalícii, ctíme si toto právo, ale súčasne vnímame, že verejné zhromaždenia sa stali tiež prostriedkom na to, aby sa tam vyjadrovali emócie, názory, ktoré prispeli k tomu, že spoločnosť je polarizovaná, ktoré prispeli k tomu, že sa šírila nenávisť a neznášanlivosť voči konkrétnym osobám, a musím teraz zas povedať, že sa to týka predovšetkým aktivít súčasnej opozície a politických strán, ktoré sú v dnešnej opozícii, ako aktivít politickej strany SMER.
Pani Kolíková, teraz sa skúsim s vami zapolemizovať, pretože vaša kritika sa vzniesla na to, že to je jedine ten, kto sa vyjadruje neslušne a nejakým spôsobom nenávistne a neznášanlivým spôsobom, politici z politickej strany SMER. Pokiaľ všetci argumentujete vo verejných diskusiách, že sme na vine aj my, my sme povedali, že asi sme prispeli niekde aj my tým expresívnym vyjadrením k tomu, že sme eskalovali napätie, ale ja si dovolím povedať, že minimálne. Jedine čo, jedine čo používate, je argument o tom, čo vykrikoval dav na jednom zhromaždení politickej strany SMER, alebo na jednom verejnom zhromaždení, a to všetko smerujete k pánovi poslancovi alebo dnes podpredsedovi parlamentu pánovi Blahovi, a k tomu, akým spôsobom sa vyjadruje on.
Mal som už diskusiu k tomuto s niektorými poslancami takú neformálnu, a riešili sme, že či je pojem americká agentka šírením nenávisti a neznášanlivosti a že či je pojem sviňa podobným pojmom, alebo dneska môžeme pridať pojem debil. Jednoducho na toto budeme viesť, verím, ešte v poctivú legislatívnu diskusiu, lebo my musíme zadefinovať, kde je tá hranica, čo sa ešte dá, čo môže byť virálne, čo je v politickom súboji možné, a kde je to už, potom že je to čistá neznášanlivosť, pretože na opozičných protestoch viseli konkrétne fotky s nápismi vrahovia, viseli konkrétne bannery s tým, kto má ísť do basy, kto je zločinec, kto je mafián, a samozrejme, toto najčastejšie dnes používajú v tomto volebnom období, ako to ja vnímam, čo som v parlamente, tam pod balkónom páni poslanci z politickej strany NEOĽANO.
Čo sa týka niektorých ešte argumentov ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Sú navrhované zmeny v tých jednotlivých článkoch, ktoré môžu byť a prispieť k bezpečnosti už na tých oznámených verejných zhromaždeniach alebo aj na iných podobných masovejších aktivitách, pretože ak tam raz definujeme, že je zakázané rušiť priebeh verejného zhromaždenia, veď my nehovoríme, že ho ideme zakazovať. My práve chceme, aby bolo naplnené ústavné právo, že verejné zhromaždenie má byť pokojné, a vy máte pokojne sa právo zhromažďovať. Nikto vám ho nesmie narúšať, nikto vám ho nesmie inými aktivitami, ako zase musím... musel sa obrátiť tam pod balkón, vyvolať eskaláciu, ktorá pri dnešných emóciách môže skončiť v lepšom prípade hrubými nadávkami vzájomnými, v horšom prípade fackami a v najhoršom prípade, ťažkými ublíženiami na zdraví.
Jednoducho sme v takom stave a aj priaznivci SMER-u vyjadrujú na sociálnych sieťach absolútnu nespokojnosť s tým, čo sa zatiaľ prijalo, a ako sa veci riešili, takže tie návrhy, ktoré majú riešiť právo zhromažďovať sa, sú len o tom, aby sa zvýšila bezpečnosť všetkých osôb na ta týchto zhromaždeniach, aby sme ich nemuseli napríklad nejakým mimoriadnym stavom úplne zakázať. Nikto by ste sa z vás nedivili, lebo všetci ste boli po atentáte istým spôsobom paralyzovaní. Keby bol takýto stav vyhlásený a keby sme tu pol roka povedali, že žiadne verejné zhromaždenia nebudú v záujme zachovania bezpečnosti občanov. Toto sme nechceli. Teraz keď prichádzame, ja hovorím, so zmenami, ktoré majú svoj zmysel a majú prispieť ku bezpečnosti, tak ich hneď, ešte sme ich ani nerozoberali vecne, a už ich, vy už ich negujete častokrát pri diskusii, ktorá sa týka dôvodov na skrátené legislatívne konanie.
Takže ešte raz, tie skrátené, tie dôvody sú tu v tom, že tieto opatrenia vo väčšine, a môžeme diskutovať, že, že sa nájde nejaká časť zmien, ktorú by som možno ani ja nepodriadil pod potrebu riešiť to v skrátenom legislatívnom konaní, ale rozhodne väčšina zmien, má prispieť k tomu, aby sa už zajtra, pozajtra niektoré udalosti typu verejné zhromaždenia diali bezpečnejšie, má prispieť k tomu, aby niektoré zložky štátu, ktoré sú na to, aby zachovávali bezpečnosť v štáte, mali jasnejšie zadefinované opatrenia. Ja budem diskutovať o tých potrebných zmenách, ktoré ste tu spomenuli v zákone o Policajnom zbore, v zákone o Slovenskej informačnej službe, ja sa k nim aj konkrétnejšie vyjadrím, ale tieto zmeny sú dnes v zásade preto potrebné, aby mali tieto zložky možnosť reagovať v zmysle zákona zo zákona, na akúkoľvek hrozbu a incident, ktorý by tu hrozil.
A verte, ešte raz to zdôrazním, skutočne hrozí. To znamená, nie sme vôbec v stave, že by sme sa mohli tváriť, že všetko je za nami a že sa tomu nemusíme venovať. To smerovanie vášho úsilia hľadať problém v ozbrojených zložkách, ako hovoril pán Krúpa, že diskutujme na výbore pre obranu a bezpečnosť o tom, či je dostatok policajtov, aké majú nariadenia, aké majú výcviky, ja nehovorím, že na to nebude čas a potrebné a o tom baviť, ale rozhodne toto nie je primárnym dôvodom toho, čo sa stalo v Handlovej.
Zopakujem to, je to desať až pätnásť rokov hejtu voči aj osobe, konkrétnej osobe Roberta Fica, voči politickej strane SMER, ktorá sa zakončilo najmä v minulom volebnom období absolútnym rozkladom právneho štátu a kriminalizáciou, pretože keď už chceme hovoriť o a dávať do porovnania niektoré fakty, a ja ich tu rozvediem podrobnejšie, keď budeme vecne diskutovať o zákone, prosím vás, keď ste stiahli Roberta Fica z verejného zhromaždenia, nie vy konkrétne, ale zložky štátu, ktoré vtedy súviseli s vaším vládnutím, hovorím o polícii, to bolo čo? To sa dalo ako nazvať? To bolo to, to krásne chránenie toho práva na zhromažďovanie? Veď vy ste zobrali predsedu opozičnej strany z verejného zhromaždenia s vymyslenými dôvodmi – zdôrazňujem – s vymyslenými dôvodmi, a dneska tu rozprávate o tom, ako chceme my poškodzovať právo na zhromažďovanie? To je, to je to absurdné. (Potlesk.)
A k tomu, kto tu zavádzal policajný štát, ja sa v tej rozprave skutočne podrobne vyjadrím, pretože... teší ma, pani poslankyňa Mesterová, a týmto ukončím toto vystúpenie. Viete, čo ma teší? Vy ste povedali... Nie, teraz to hovorím úprimne. Vy ste povedali, že idete sa odvolávať na rozhodnutia orgánov, ktoré sú tu na ochranu ústavnosti, a že budete z nich citovať ako niečo, čo treba brať záväzne, a že teda aj to skrátené legislatívne konanie má byť podľa toho, ako to tie orgány vyjadrujú, aké názory v tých rozhodnutiach sú. Super. Len kde bola táto argumentácia pri ústavných rozhodnutiach o porušovaní ľudských práv pri Trestnom zákone? Tu ste vtedy ani nechceli vidieť tie rozhodnutia. Nemyslím, že osobne, ale ako opozícia. Tvrdili ste dokonca niektorí, že neexistujú.
Tak ak sa ideme odvolávať tam, kde nám to vyhovuje, tak sa teda odvolávajme vždy a všade. Ja som len za argumentačnú diskusiu obohatenú o politické názory, a tie názory môžeme mať rozdielne, a ja sa potom neskôr vyjadrím ešte aj k tým otázkam okolo tej renty.
Ďakujem zatiaľ. (Potlesk.)
Skryt prepis
