Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Chcem požiadať členov výboru pre obranu a bezpečnosť, že sa uskutoční teraz v tejto krátkej prestávke aj zasadnutie výboru, ktoré bolo plánované. Tak vás poprosím v miestnosti výborovej sa zísť čo najskôr.

Ďakujem veľmi pekne, tak po tomto skutočne apolitickom vystúpení, pani poslankyňa, jedna z vašich prvých otázok bola, pýtali ste sa, že čo ostane vo verejnosti po tejto vláde? Tak ja vám to teda poviem, čo zostane vo verejnosti po tejto vláde. Vo verejnosti po tejto vláde zostane pokus pokus o vraždu premiéra Slovenskej republiky, o ktorom sme tuná veľmi málo, ešte stálo málo hovorili a dúfam, že o tom budeme hovoriť ešte stále viac a dlho. Pokus o vraždu premiéra Slovenskej republiky, politickej vraždy, pani poslankyňa, politickej vraždy! A ten pán, ktorý to urobil, to bol progresívny strelec, pani poslankyňa. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja začnem odzadu, pán kolega, ak dovolíte. Národná rada ho môže a nemusí odvolať. Ale určite vznikne rozprava, hej, ktorá, reagujem na to, čo ste hovorili. Môže a nemusí ho odvolať. Určite vznikne rozprava, ktorá dá, alebo nedá za pravdu problému, ktorý dnes my vieme ťažko definovať. Ale viete, leitmotívom toho celého nového zákona toto nie je. Leitmotívom toho celého zákona je to, že keby v tomto smere išla ďalej táto už dnes takzvaná verejnoprávna inštitúcia, tak by zanikla. Zanikla by preto, lebo by sa stratila v tom poli tých ostatných súkromných televízií, lebo už dnes si neplní svoju verejnú službu zo zákona.
Lebo tie súkromné televízie ju predbehli. Predbehla ju Markíza s pôvodnou slovenskou tvorbou aj so športom, predbehla ju JOJka so športom, predbehla ju TA3 s publicistikou. To všetko, tu všade mala vládnuť verejnoprávna televízia. Takto jej berú témy všetky tie súkromné médiá.
Dnes to už nie je o duálnom systéme, ktorý by, kde by bola partnerom verejnoprávna inštitúcia. To už je jednoznačne o prevahe súkromných médií, s ktorými táto televízia začala súperiť. To je ten najväčší problém dnes, ktorý my sa pokúšame vyriešiť novým zákonom, a preto ten nový zákon o novej televízii, aby sme toto tak, ako to sa nedá opraviť. To sa nedá opraviť preto, lebo to bolo pokazené pred tými 12-timi rokmi tým Krajcerom, ktorý to všetko zlúčil. Takto to dal dokopy, nezmyselne a politicky. Ani sa tým vtedy nikto, ani sa tomu vtedy nikto nebránil. Proste nevedeli odvolať riaditeľa.
Potom tá ďalšia vec s tým zrušením koncesionárskych poplatkov, o ktorých stále hovoríme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
No v konečnom dôsledku som si skrátil skrátené konanie. Ak dovolíte, no proste stalo sa. Ja som považoval za logické a pán Dostál má v tomto úplne pravdu, čo teda málokedy s ním súhlasím, ale teraz áno. Ja som považoval za logické, komentovať paragrafové znenie s nejakým zdôvodnením, a vtedy by sme sa dostali aj k zhruba všetkým tým veciam a boli by sme trošku ďalej. No, áno, pravda je taká, akonáhle poviete, to, čo som povedal, rozprava skončila a zdôvodňovanie v tej chvíli neexistuje.
Takže áno, skrátil som si skrátené konanie a budem sa snažiť ešte nejako vnútiť faktickými poznámkami do tejto rozpravy, aby som k mnohým veciam mohol teda rozprávať, aj o tých, čo sú napríklad v tom pozmeňujúcom návrhu. Ale za najpodstatnejší ja považujem, že teda budeme mať aj riaditeľa Slovenskej televízie, aj riaditeľa Slovenského rozhlasu, pokiaľ, samozrejme, tento návrh prejde. Ale na to ste sa nepýtali.

Ďakujem pekne.
Vážené plénum, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, smutné udalosti neobchádzajú ani tento parlament, ani jeho bývalých poslancov. Dňa 17. júna zomrel po ťažkej chorobe, nedožití 80 rokov bývalý podpredseda Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko, známy lekár, milovník výtvarného umenia, známy zberateľ, Milan Urbáni. Pán Urbáni pôsobil ako gynekológ v Banskej Bystrici, v roku 1975 až 1980 pôsobil v Zambii a následne v Líbyi. Do politiky vstúpil v roku 2002, stal sa poslancom Národnej rady, bol predsedom zdravotníckeho výboru a dovolím si povedať, že nechal skutočne trvalú brázdu v rámci svojho rezortu aj svojimi návrhmi zákonov v tomto parlamente.
A poprosil by som v tejto chváli pána predsedajúceho, aby vyhlásil minútu ticha za tohto známeho gynekológa, odborníka a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som veľmi pekne poprosil, aby som mohol predniesť v tomto parlamente vzhľadom na udalosť, ktorá sa stala nedávno, pár smutných slov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, súčasný stav v spoločnosti, ktorá je, tak ako hovoríme všetci, rozdelená, rozpoltená, neznášanlivosť a nenávisť sú pomaly na každodennom poriadku v prejave ľudí, je výsledkom, samozrejme, nejakého dlhoročného pôsobenia aj politiky a politikov, a to aj tých názorov, ktoré sa šírili na verejných zhromaždeniach. Vyvrcholením a prejavom navonok bol atentát 15. 5., ale tak dobre sa môže niekde tá sopka prejaviť aj inou mimoriadnou okolnosťou, ktorá sa môže stať hocktorému aj z nás verejných činiteľov alebo osôb činných vo verejnom živote, novinárovi, prípadne na bežnom verejnom zhromaždení. Dôvod všetkých tých zmien, ktoré prinášame aj v zákone o zhromažďovacom práve, je ochrániť tých, ktorí idú na verejné zhromaždenia, nie ich obmedzovať. Ak hovoríme o tom, že bude treba možno zvažovať miesto výkonu takého zhromaždenia, tiež to nehovoríme náhodne. Prenášame tým nenávisť na osobu, nie na to, ako koná. Vy ste s tým začal mimochodom práve pri predsedovi, bývalom predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi, ale ja vám môžem dať aj ďalší príklad, kde tie dôvody, pre ktoré ste zvolával verejné zhromaždenia, sa nakoniec neukázali ako pravdivé. Boli hyperbolizované, boli vyvolané len preto, aby vyvolali nenávisť voči konkrétnej osobe.
Teraz tam poslanec, ktorý sedí v rohu, spomenul môjho syna s nejakými pochybnosťami okolo miesta bydliska, kde niektoré denníky už prinášajú aj fotky miesta bydliska, a nevie o tom nič. A už vnáša do spoločnosti týmito verejnými vyjadreniami nenávisť k môjmu synovi. Tak toto je to, čo chceme riešiť a prečo to celé robíme, nie z roztopaše, že by sme chceli obmedzovať niekomu právo zhromažďovať sa niekde a prejavovať svoje názory.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, s jednou vecou určite s vami súhlasím, že pani prezidentka alebo páni prezidenti majú len reprezentatívnu funkciu. A preto zrovnoprávniť podmienky, ak ukončí premiér svoju funkciu a ukončí prezident, je namieste. Pretože presne tak, prezidenti majú reprezentatívnu funkciu a premiéri majú zodpovednosť, rozhodovanie a musia niekedy aj často povedať veci, ktoré sa väčšej časti obyvateľstva nepáčia a jednoducho majú omnoho, omnoho rizikovejšie a ťažšie povolanie. Čiže ja si myslím, že úplne je namieste, že toto riešime v lex atentát. Pred chvíľočkou som vysvetľovala, lebo mnohí to nechápu, ja som v sociálnom výbore 15 rokov. Čo sa týka premiéra Fica, už keď zajdeme k tomu, on nemá napríklad úrazovú rentu. Teraz keď mal úraz, lebo si povedzme, úraz, jeho chceli zavraždiť, nieže úraz mu robiť, ho chceli zavraždiť za iný názor, tak on nespadá pod Zákonník práce a naňho sa nevzťahuje úrazová renta ako na všetkých občanov, ktorú by mal do, vlastne úrazovú rentu stále poberal. Takže je jasné, že ho riešime v špeciálnom zákone, lebo na nás, ani na nás, páni poslanci, sa to nevzťahuje, ja som mala napríklad úraz a nemáte kam ten úraz nahlásiť, čiže na nás sa vzťahuje 369, špeciálny zákon, lebo sme volení funkcionári a takisto aj on. To znamená, že je úplne namieste, že ho riešime v lex atentát a že riešime ako ďalšie to fungovanie prezidenta, nie prezidenta, ale predsedu vlády práve v tomto zákone touto rentou.
No a ako by mali starostovia rozhodovať, no aj starostovia musia mať, čo sa týka zhromažďovania, presné pravidlá, aby vedeli, lebo zase v zákone je, len starosta môže povoliť a zakázať zhromaždenie. Musia tam byť presné pravidlá a nemôže to byť len na svojvôli, že starosta sa rozhodne.
Ďakujem.