Videokanál klubu

Výbor pre obranu a bezpečnosť o 13.30 h. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Informácia pre členov sociálneho výboru k tomuto bodu o 13.15 h. Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predseda, chcem oznámiť členom zahraničného výboru, že rokovanie výboru sa uskutoční dnes o 13-tej hodine v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Tak dopracovali sme sa pomaly, ale isto do úspešného konca v tomto náročnom dni.
Ja by som chcela len krátko, keďže som tu počula opätovne, že ideme proti Európskej únii touto novelou ústavy, alebo že ideme ignorovať medzinárodné záväzky a aj skupina právnikov sa tu spomínala a kto sa ako vyjadroval, tak tu spomeniem jedného uznávaného odborníka na ústavné právo a touto cestou by som sa mu rada aj poďakovala, myslím, že to nebolo ani dnes spomínané, Vincentovi Bujňákovi za jeho vecný a profesionálny právny názor zrovna k aktuálnym ústavným otázkam. Jeho postoj je o to cennejší, že nejde o človeka, ktorého by bolo možné spájať so súčasnou vládnou koalíciou, ale práve pravý opak. V minulosti pôsobil ako asistent poslanca Beblavého, keď jeho politické zoskupenie spolupracovalo práve s Progresívnym Slovenskom. V uplynulých dňoch sa doktor Bujňák aj verejne vyjadril ku kritickému stanovisku exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a skupiny právnikov, ktorí tvrdia, že návrh novely ústavy predstavuje bezprecedentný zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky a je v rozpore so záväzkami voči Európskej únii. A niekoľkokrát z vašich opozičných úst to aj zaznelo, pretože ste ich stále spomínali. No a docent Bujňák toto tvrdenie jasne odmieta. Oceňujem, že naozaj k tejto téme pristupuje ako právnik a nie ako nejaký ideologický aktivista. Jeho názor ostro kontrastuje s tvrdeniami niektorých vás politikov, vrátane pani Kolíkovej, ktorá varuje, že novela je protieurópska a predstavuje to že vraj prvý krok k vystúpeniu z Európskej únie, toto bolo tiež mnohokrát opakované. Takéto vyjadrenia sú nielen za prvé zavádzajúce, ale aj nebezpečné, populistické. Rovnako klamlivé je prirovnávanie ústavných zmien, pani Kolíkovou zrovna, k praktikám v Rusku pod vedením Vladimíra Putina. Doktor Bujňák jasne uviedol, že cieľom pripravovanej novely nie je ignorovať medzinárodné záväzky, či vypínať platnosť dohovorov. Novela sa má dotýkať len mimoriadne citlivých tém, kde je zásah do vnútroštátnej legislatívy opodstatnený. Ako príklad uviedol eutanáziu. Vysvetlil, že medzinárodné súdy, predovšetkým ten štrasburský, pri výklade Dohovoru o ľudských právach často uplatňujú takzvaný evolučný výklad, teda výklad, ktorý sa mení v čase a reaguje na spoločenský vývoj. Upozornil na prípad Lautsi verzus Taliansko, kde spočiatku Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že kríže na školách sú porušením dohovoru, ale po vlne kritiky tento názor súd prehodnotil a kríž uznal ako pasívny symbol, ktorý deti neindoktrinuje, a preto môže na stenách škôl zostať. Tento prípad ukazuje, že aj v Európe existujú naozaj citlivé témy, ktoré si vyžadujú jemný prístup a rešpekt k národným tradíciám a hodnotám, a to ku každému členskému štátu. Preto je našou povinnosťou zabezpečiť, aby Slovenská republika bolo zrozumiteľná v tom, na akých hodnotách stojí, a to aj do budúcnosti a aby tieto hodnoty neboli zneužívané či ohrozované ideologickým aktivizmom. A to bol len jeden z mnohých prípadov, kedy Európsky súd pre ľudské práva nejako rozhodol a potom to bolo aj následne vyvrátené, ale boli by sme tu skutočne dlho pri tých prípadoch.
Ale dovoľte mi, teraz predniesť pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Plevíkovej k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
V čl. II sa slová "1. júla 2025" nahrádzajú slovami "1. novembra 2025".
Odôvodnenie: Účinnosť navrhovanej ústavnoprávnej úpravy sa z dôvodu dĺžky a priebehu legislatívneho procesu a potreby primeranej legisvakancie navrhuje od 1. novembra 2025.
Pán predsedajúci, skončila som.

Pán minister, na začiatok pani Kolíková, keď hovorí o konflikte s Európskou úniou, to je výborné, keď vďaka Slobode a Solidarite sme prišli o 1,2 milióna eura z Plánu obnovy, keď váš predseda Gröhling opomenul konflikt záujmov, keď sa prideľovali nejaké financie. O tom sa vôbec nikde nehovorí, ale hlavne že tu chce 345-krát si pýtať nejaký list, ktorý je absolútne irelevantný pre túto chvíľu.
A to, že existujú aj ľudia bez nohy, ruky, či bez oka nemení nič na tom, že homo sapiens sapiens je dvojnohý, dvojruký, vzpriamený biologický druh a všetko ostatné je výsledok anomálie, patológie, degenerácie, traumy, alebo chirurgického zákroku. Asi by to skonštatoval aj mimozemšťan, ktorý skúma život na Zemi. V zásade všetci okrem Progresívneho Slovenska a presne takto isto je to aj s pohlaviami. Sú dve, samec, samica, muž a žena. Všetko ostatné je abnormalita. Je biologická podstata človeka, že má dve nohy, a takisto je biologická podstata ženy, že môže otehotnieť, lebo má maternicu a vajíčka a muž, ktorý má spermie. Žiadne iné pohlavné bunky nie sú. Ak na pohotovosť príde biologický muž s penisom, ktorý sa identifikuje ako žena a povie, že má bolesti brucha a myslí si, že je to mimomaternicové tehotenstvo, tak žiadny normálny zdravotník, ani transgender zdravotník, to nebude pokladať za reálne a vyšetrí mu slepák.
Tak sa už spamätajte v tom Progresívnom Slovensku a pochopte, že o nič iné tu nejde, iba o to, že vďaka ľuďom ako ste vy, musíme do ústavy ukotvovať to, čo je absolútna biologická realita. Aj napriek tomu, že podľa vás môže byť človek aj mačkopes, nebinárny ideálne, ktorý môže mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Kolíková, sklamem vás, ale súčasná vládna koalícia sa nechystá vystúpiť z Európskej únie. Navyše tí, ktorí nás kritizujú, ani nie sú tak integrovaní ako Slovenská republika, pretože štáty Vyšehradskej štvorky sú členmi Európskej únie, vstúpili s nami do Schengenu, niektorí aj skôr, ale my sme jediným štátom, ktorý má prijatú spoločnú menu euro. Takže opäť je to mimo misu.
Teraz budem hovoriť tak vo všeobecnosti. Môj názor je, panie poslankyne, najmä z Progresívneho Slovenska, že vy to chápete, ale tvárite sa, že tomu nechcete pochopiť, pretože jedným z dôležitých bodov pri prijímaní tejto novely tejto ústavy je posilnenie suverenity Slovenska, teda toho, aby sa minimálne o kultúrno-etických otázkach rozhodovalo na Slovensku a nie v Bruseli. A to je aj súčasný právny stav a vy to dobre viete. Za takýchto podmienok sme vstupovali do Európskej únie a táto novela ústavy má zabezpečiť, aby to tak zostalo aj v budúcnosti. Ja viem, že sú tu poslanci, ktorí neveria, že my na Slovensku vieme rozhodovať dobre, a preto preferujú, aby o nás rozhodovali európske orgány, či už súdy, parlament, alebo komisia, ale my vo vládnej koalícii také niečo odmietame.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, na úvod chcem povedať, že si uvedomujem, že základné hodnoty, na ktorých stojí náš štát, naša spoločnosť a naše rodiny sa neodvíjajú od momentálnych módnych trendov, ale od historickej skúsenosti, prirodzeného poriadku a tisícročnej kultúrnej tradície. Zmeny ústavy, ktoré dnes prerokovávame, nie sú len technickou otázkou legislatívy. Sú odrazom toho, akú budúcnosť chceme zanechať našim deťom. Otvárame tým diskusiu o tom, či si ako národ ešte pamätáme kto sme, odkiaľ sme prišli a či vieme, kam chceme ísť. Naša kultúra, naše hodnoty, náš spôsob života, to všetko vznikalo a tvorilo sa stáročia. A dnes v dobe, keď sú základné pojmy ako rodina, pohlavie, identita, či rodičovstvo spochybňované a častokrát relativizované, si musíme položiť otázku, je správne mlčať alebo je našou povinnosťou konať.
Nedávno zosnulý pápež František raz povedal: "Lebo nie je možné rásť, ak nemáme silné korene, ktoré by nás podporovali a udržiavali pevne zakotvených." V príbehu Slovenska by sme sloveso rásť mohli kľudne nahradiť slovesom žiť a sedelo by to rovnako. Práve tradičná rodina a kresťanstvo pomohli prekonať Slovenkám a Slovákom tisíc rokov ťažkostí, súženia, či príkory.
Prieskumy agentúry uviedli už moji predrečníci, takže ich nebudem opakovať. Ale chcem sa zamyslieť nad jednou vecou. Viete, vy nás, progresívna a liberálna časť, obviňuje z toho, že predkladáme hodnotové veci tendenčne. Ale ja sa chcem opýtať, keď ste vy v kampani do Národnej rady Slovenskej republiky prichádzali s témami, ktoré sú legitímne pre vašu časť politického spektra ako posilnenie postavenia LGBTI komunity, dokonca sme tu mali hlasy aj o tom, že registrované partnerstvá by mali byť na úrovni normálnych sobášov, tak vtedy to bolo v poriadku. Ale keď už prichádzame my, tak zrazu to kritizujete.
A preto si myslím, že nebyť agresívne presadzovanej progresívnej politiky, ktorá zneužíva nadnárodné inštitúcie na presadzovanie svojej progresívnej agendy, nebolo by potrebné brániť základné konštanty definície človeka a právo národných štátov v ústave. Ja som hrdý na to, že som tu ako poslanec Národnej rady v roku 2014 hlasoval za ústavu, kde sa definovalo manželstvo ako zväzok jednej ženy a jedného muža. A takisto som rád, že som bol jedným z predkladateľov uznesenia, ktoré sme predložili s kolegami v minulom roku.
Paradoxne jedným z najväčším a najhlasnejších kritikov navrhovanej zmeny ústavy je popri Progresívnom Slovensku opäť raz Boris Zala, náš bývalý člen, ktorý na svoje korene ale že úplne zabudol. Ale v snahe zapáčiť sa liberálno-progresívnemu krídlu šíri, slušne povedané, len svoje dojmy, ktoré sú často nezmyslami ako napríklad to, že preferencia rodiny, inak rodinu dáva, neviem prečo, do úvodzoviek, povedie vo svojich dôsledkoch k diskriminácii tých, čo nežijú vo vymyslenej tradičnej rodine. A ja sa pýtam, pán Zala, kde vidíte tú diskrimináciu. Čím budú tí druhí diskriminovaní?
Predkladaný návrh novely reflektuje biologický fakt, že biologickými rodičmi dieťaťa sú muž a žena. Zavedenie tejto definície do ústavy má za cieľ zabrániť možným snahám o redefinovanie pojmu rodičovstva v budúcnosti. Ústava má tiež po novom hovoriť, že Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie, muža a ženu. Čo je na tomto diskriminačné? Nejde tu skôr o návrat k prirodzenosti?
V júni 2023 Progresívne Slovensko v rámci ALDE dnešného Renew predložilo návrh, aby sa na celoeurópskej úrovni zakázali pri narodení zbierať údaje o tom, kto je muž a žena a nahradilo sa to povinnou sebaidentifikáciou. Zrušenie úradného zaznamenávania pohlavia, čo znamená, aby štáty prestali uchovávať údaje o pohlaví svojich občanov. A zmena pohlavia sa mala umožniť na základe jednoduchého vyhlásenia na matrike bez lekárskych či psychologických posudkov.
Snaha o zmenu ústavy vysloveným zakotvením národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania je tak pre ďalšiu ochranu spoločnosti zásadná.
V minulosti som sa ako politik hlásiaci k tradičným hodnotám hlasne a aktívne vyjadroval k podobným témam. Hovoril som o tom, že v minulom roku v novembri sme spolu s kolegami predložili, dá sa povedať, antiuznesenie voči zisteniam Európskeho parlamentu, ktoré by mohli viesť k začleneniu práva na potrat do Charty základných práv Európskej únii.
Dámy a páni, iba suverénny štát môže byť plnohodnotným členským štátom Európskej únie. Lojalita nie je podriadenosť, ale vzájomný rešpekt a vzájomná pomoc pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv. Súčasťou vzájomného rešpektu je aj rešpekt k formovaniu hodnotového obsahu ústavy členského štátu na demokratickom základe.
Viete, opäť raz pripomeniem, ak v budúcej Národnej rade bude väčšina poslancov, ktorí budú chcieť mať registrované partnerstvá, tak registrované partnerstvá budú legitímne schválené. Ale ak je tu dneska väčšina, ktorá si praje zmenu ústavy, tak rovnako to bude legitímne a vy to musíte rešpektovať.
Na záver ešte malá poznámka k našim oponentom. Prosím vás, nebuďte pyšní, že ste viac. Polemizujte s nami argumentami, nielen sarkazmom a vyvyšovaním sa. A na koho mierim v mojom príspevku? Hlavne na bývalého predsedu KDH Alojza Hlinu. On chodí po Slovensku a točí videá v predajniach, kde sa pýta predavačiek, či bude po schválení tejto novely lacnejší chlieb. No, pán Hlina, nebude lacnejší chlieb, ale to nie je témou tejto novely.
A na záver sa budem venovať politikovi, ktorého si vážim, aj celú rodinu Miloškových si vážim. A hovorili ste o tom, že viaceré veci, ale chcem povedať, že nielen v KDH nemáte jednotný názor, ale ani v rodine Mikloškovej nie je jednotný názor. Keby tu sedel váš brat Jozef, tak by nezaváhal a za návrh takejto novely ústavy by hlasoval. A ďalšia vec je, ak ste si všimli, tak vám tlieskali hlavne politici z progresívneho a liberálneho tábora. Ak tlieskajú konzervatívnemu politikovi politici z liberálneho a progresívneho tábora, tak niečo nie je v poriadku. Buď ten liberálny tábor a progresívny nie je liberálny a progresívny, alebo vy nie ste konzervatívny politik. Napriek tomu si vás vážim naďalej a želám vám, aby sa vám dnes nesnívalo o kikiríkajúcom kohútovi.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Marcinková, očakávala by som od vás trošku sebareflexie. Celý deň diskutujeme o zmene ústavy. Prišli ste si ale na svoje vystúpenie na záver, tak oceňujem aj to teda, že ste nechali detičky doma. Ale pripravili ste si príspevok do rozpravy, na sociálne siete a moralizujete.
Vám sa pripisuje, že vďaka vám je uzákonený sprievod rodiča s dieťaťom v nemocnici. Avšak vy ste za ten zákon ako celok v treťom čítaní nehlasovali aj napriek tomu, že ste ho nedokázali presadiť, keď ste mali ústavnú väčšinu s pánom Matovičom, to len taký dodatok. Tak myslím si, že ste nehlasovali ako za celok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
No, skúsim to veľmi skrátiť a zrýchliť.
Reakcia na pani kolegyňu Jurík, aha, výborne. No, myslím si, že keď ešte 74-krát počas tejto rozpravy spomeniete list adresovaný Borisovi Suskovi, respektíve ministerstvu spravodlivosti, tak vám ho možno aj prečíta.
Pani kolegyňa Mesterová, čo k tomu dodať bez toho, aby som bol čo i len čiastočne osobný? Ja som pracoval tých ostatných pätnásť rokov, keď ste sa ma pýtali, že kde som bol. A nepracoval som ako niekto, kto menil ústavu, respektíve zakladal šanóny niekde do knižnice.
Pani Kolíková, v podstate tá istá reakcia ako na pani Jurík, to znamená, že vo vašom prípade už len 73-krát stačí spomenúť ten list Európskej únie a vlastne vy ste ho vo svojej faktickej poznámke spomenuli dvakrát, čiže už len 72.
A na adresu kolegyne Bihariovej, ďakujem za podnet. Kým doteraz sme boli SMER - SSD, čiže slovenská sociálna demokracia, tak dám podnet na premenovanie toho jedného "S" na suverénna sociálna demokracia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, veľa z toho, čo mám pripravené, už povedal môj predrečník predseda ústavnoprávneho výboru pán Čellár, ale ako sa hovorí, repetitio est mater studiorum, tak prispejem aj ja svojím vystúpením trošku do tejto rozpravy. Snáď tých dvadsať minút, pán Dubéci, vás nezabije.
Návrh zmeny Ústavy Slovenskej republiky bol v prvom čítaní prerokovaný už 9. apríla a od toho dátumu uplynuli viac ako dva mesiace, je to brutálne vtipné, dva mesiace, počas ktorých sme boli svedkami viacerých názorov či už zo strany konzervatívneho, alebo teda liberálneho spektra, vyhrážok, nátlaku, alebo, slušne povedané, výziev adresovaných niektorým opozičným poslancom, ako sa postaviť k samotnému hlasovaniu.
Do tohto doslova ideologického boja sa okrem politikov zapojili, čuduj sa svete, už tradične aj tzv. "mienkotvorní" novinári, ktorí sa cez svoje osobné a najmä jednostranné názory a postoje snažili na jednej strane ovplyvniť váhavých opozičných poslancov a na druhej strane aktivizovať aj verejnosť. Ja už som len čakal, ako to u opozície býva zvykom a boli sme toho svedkami aj v minulosti, kedy ľudia vyjdú do ulíc a vyjadria svoj negatívny alebo teda zamietavý postoj voči tomuto, ako ste to zas raz po čase vytiahli, proruskému návrhu zákona. Však, pani poslankyňa Kolíková? Pretože to sú práve vaše slová a dovolím si citovať: "Zmenu ústavy v podaní Roberta Fica považujem za proruskú, protieurópsku a podkopáva základy demokracie a právneho štátu." Dostanem sa aj k tomu v svojej rozprave. To je vaša ďalšia enormná snaha, ba priam až túžba, označiť aj novelu ústavy ako proruskú, protieurópsku, ktorá by ohrozila postavenie Slovenska v Európskej únii. Ak máte nejaké pripomienky, kľudne gombík, faktická, super.
Ďalší pokus vniesť do spoločnosti naratív, že chceme Slovensko dostať von z Európskej únie. Už zase? Skúšali ste to pri dnes už toľkokrát spomínanom Trestnom zákone alebo teda pri trestných kódexoch, nevyšlo. Skúšali ste to pri zákone o mimovládnych organizáciách, nevyšlo. Tak to skúšate aj pri tom najdôležitejšom zákone tohto štátu. No a aby toho nebolo málo, keďže si na to nestačíte sami ani s pomocou svojich liberálnych novinárov, tak sa tu objavili aj tzv. právni experti, ktorí ďalej šíria nezmysly o podkopávaní nášho členstva v Európskej únii, či akejsi licencii na porušovanie práv.
Je všeobecne známe, že ani ja, ani moji kolegovia nekomentujú prieskumy verejnej mienky, ale v tomto prípade si pomôžem, nebudem vás zaťažovať konkrétnymi číslami, tie aj napriek tomu, že sú vám dostatočne známe, tak si ich nepripúšťate, ale vašou optikou sa to známe vox populi, vox Dei, čiže hlas ľudu, hlas Boží, zmenilo lusknutím prsta na akési vox advokatorum, vox Dei, čiže hlas právnikov, hlas Boží. Toto sme tu už, vážená opozícia, v minulosti mali a určite mi viacerí z vás dajú za pravdu, že to nebolo to najsvetlejšie obdobie nášho parlamentarizmu a demokracie.
Ale späť k téme ústavy. Aj napriek tomu, že sa nepovažujem za večného optimistu, ale skôr realistu a v politike sa tým riadim dvojnásobne, dúfal som, že budem svedkom odbornej a vecnej diskusie. Opak je však pravdou a namiesto argumentov k novele Ústavy Slovenskej republiky sme svedkami doslova ideologickej vojny, ktorá sa často zvrháva až do roviny osobných urážok, zosmiešňovania nielen kolegov a kolegýň, ale aj prerokovaného dokumentu ako takého. A to aj napriek tomu, že ako poslanci, respektíve poslankyne, sme sľubovali práve na Ústavu Slovenskej republiky, že ju budeme dodržiavať a časť z vás tu z nej robí strašiaka. Pokúsim sa teda vrátiť z krátkej cesty späť k vecným argumentom a v rámci svojho vystúpenia pár z nich vypichnúť a vyvrátiť toto ideologické šialenstvo.
Počúvame tu plamenné varovania od niektorých právnych expertov, že táto novela je nezlučiteľná s Európskou úniou. Toto je hlboké a účelové nepochopenie, my predsa nejdeme proti samotnej Európskej únii. My len do nášho najvyššieho zákona vkladáme to, s čím sme do únie vstupovali, a síce, že existujú kľúčové oblasti našej národnej identity, rodina, kultúra, ochrana života, ktoré nikdy neboli a ani nebudú prenesené na plecia Bruselu. Robíme presne to, čo pred nami robili ústavné súdy v Nemecku či Poľsku, keď definovali hranice európskej integrácie. Kritici hovoria o porušovaní prednosti európskeho práva, ale prednosť práva Európskej únie sa vzťahuje na oblasti, kde sme právomoci preniesli. Nikdy sme nesúhlasili s tým, aby nám nadnárodné súdy alebo úradníci diktovali, čo je to manželstvo, ako máme vychovávať naše deti alebo koľko pohlaví máme uznávať. O tom nie je suverenita.
Počúvame kritiku, že touto novelou oslabujeme ľudské práva. Pýtam sa, čie ľudské práva. Práva rodičov rozhodovať o výchove svojich detí v citlivých otázkach, ako je napríklad sexuálna výchova? Veď dávame rodičom istotu, že bez ich súhlasu nikto nebude ich deťom na školách vnucovať experimenty a ideologické koncepty, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením a zdravým rozumom. Naši oponenti často hovoria, že poškodzujeme deti z určitých typov vzťahov. Ale veď samotná novela ústavy len potvrdzuje súčasný stav adopcií, ktorý vždy sledoval najlepší záujem dieťaťa, a síce vyrastať v stabilnom prostredí s mamou a otcom. Toto nie je útok, toto je potvrdenie osvedčeného a pre dieťa najprirodzenejšieho modelu.
Prijatím tejto novely teda nehovoríme nie Európe, hovoríme jasné áno Slovensku. Hovoríme, že si ctíme našu ústavu ako najvyšší zákon a že odmietame, aby sa o najcitlivejších otázkach nášho národa nerozhodovalo mimo našich hraníc, bez demokratického mandátu a bez vzťahu k našim dejinám a hodnotám. Chránime si právo, aby sa spoločenské zmeny diali prirodzene, zdola a neboli donucované zhora.
Dámy a páni, opozícia a aj niektorí aktivisti sa snažia tento návrh onálepkovať ako extrémistický, spiatočnícky a prirovnávajú nás k Rusku. Realita je však presne opačná. Tento návrh je vyvážený, moderný a vznikol na základe a bez ohľadu na to, či sa to niekomu v tejto sále páči, alebo nepáči, vznikol na základe širokej koalično-opozičnej zhody. Je snáď extrémistické chrániť manželstvo muža a ženy, keď je to základ našej kultúry? Je spiatočnícke dať rodičom právo spolurozhodovať o sexuálnej výchove ich detí? Alebo je extrémistické chcieť, aby sa o osude Slovenska rozhodovalo na Slovensku? To sú predsa legitímne a hlboko demokratické požiadavky.
Kritici, ktorí nás prirovnávajú k autoritárskym režimom, zámerne zamlčiavajú kľúčový fakt, a síce, že súčasťou tohto ústavného balíka je aj explicitné zakotvenie rovnosti v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Je to snáď znakom totality? No nie. Je to znakom nášho záväzku k sociálnej spravodlivosti. Experti tvrdia, že táto klauzula o rovnakom odmeňovaní je zbytočná, čo len ukazuje ich odtrhnutosť od reality. Jej ústavné zakotvenie dáva tomuto princípu najvyššiu možnú váhu a je silným signálom pre celú spoločnosť.
Predkladaná novela ústavy je odpoveďou na snahy, ktoré by mohli viesť k obchádzaniu našich vnútorných predpisov a ústavných garancií. Plne si uvedomujeme dôležitosť medzinárodného práva a princípu pacta sunt servanda. Musíme si však zároveň uvedomiť, že naša ústava ako najvyšší zákon štátu nesmie byť pasívne podriadená akýmkoľvek vonkajším tlakom, ktoré by spochybnili naše základné kultúrno-etické otázky, ochranu života, ľudskú dôstojnosť, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo, verejnú morálku, kultúru a výchovu. Práve v týchto oblastiach si Slovensko zachováva a musí zachovať svoju zvrchovanosť.
Novela ústavy nedefinuje len právny rámec, ale vyjadruje aj hodnotové nastavenie Slovenskej republiky. Sme zodpovední pred občanmi, ktorí očakávajú, že ústava bude súčasťou ich identity a že naše medzinárodné záväzky nebudú nikdy použité proti nim, ale v ich prospech. Návrh novely hovorí jasne, Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity. Táto formulácia neznižuje hodnotu medzinárodných dohôd vrátane tých s Vatikánom, naopak, chráni ich pred účelovým zneužitím alebo selektívnym výkladom. Cieľom tejto zmeny je jasne a ústavne zakotviť to, čo je pre každý národ prirodzené a nenahraditeľné. Právo rozhodovať o vlastnej kultúrno-etickej identite, oblasti ako ochrana života, definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, rodinné právo či verejná morálka sú piliermi, na ktorých stojí naša spoločnosť. Sú to hodnoty, pri ktorých nikdy nedošlo a ani nemohlo dôjsť k prenosu právomocí na Európsku úniu či inú medzinárodnú organizáciu. Tento princíp rešpektovania národnej identity zakotvený aj v článku 4 Zmluvy o Európskej únii je základným kameňom fungovania únie. Súdny dvor Európskej únie ho opakovane potvrdil, rovnako aj ústavné súdy v Nemecku, Poľsku či Českej republike jasne deklarovali, že existuje materiálne jadro ústavy, do ktorého nemôže zasiahnuť ani európske právo. Tak prečo by sme mali byť menej ostražití pri ochrane toho, čo nás definuje?
Na záver a nie, nebojte sa, nebudem nikoho ani vyzývať, ani prehovárať, ale skôr dúfať a veriť, že k hlasovaniu budú všetci moji kolegovia a kolegyne pristupovať racionálne, bez tlaku a pocitu akéhosi previnenia sa voči svojim kolegom a ich snahe prehovoriť im do svedomia a ovplyvniť ich, ako sa im to už raz podarilo napríklad pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky.
Ďakujem každému jednému poslancovi a poslankyni, ktorí sa vyslovia za predkladané zmeny ústavy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)