Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, veľa z toho, čo mám pripravené, už povedal môj predrečník predseda ústavnoprávneho výboru pán Čellár, ale ako sa hovorí, repetitio est mater studiorum, tak prispejem aj ja svojím vystúpením trošku do tejto rozpravy. Snáď tých dvadsať minút, pán Dubéci, vás nezabije.
Návrh zmeny Ústavy Slovenskej republiky bol v prvom čítaní prerokovaný už 9. apríla a od toho dátumu...
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, veľa z toho, čo mám pripravené, už povedal môj predrečník predseda ústavnoprávneho výboru pán Čellár, ale ako sa hovorí, repetitio est mater studiorum, tak prispejem aj ja svojím vystúpením trošku do tejto rozpravy. Snáď tých dvadsať minút, pán Dubéci, vás nezabije.
Návrh zmeny Ústavy Slovenskej republiky bol v prvom čítaní prerokovaný už 9. apríla a od toho dátumu uplynuli viac ako dva mesiace, je to brutálne vtipné, dva mesiace, počas ktorých sme boli svedkami viacerých názorov či už zo strany konzervatívneho, alebo teda liberálneho spektra, vyhrážok, nátlaku, alebo, slušne povedané, výziev adresovaných niektorým opozičným poslancom, ako sa postaviť k samotnému hlasovaniu.
Do tohto doslova ideologického boja sa okrem politikov zapojili, čuduj sa svete, už tradične aj tzv. "mienkotvorní" novinári, ktorí sa cez svoje osobné a najmä jednostranné názory a postoje snažili na jednej strane ovplyvniť váhavých opozičných poslancov a na druhej strane aktivizovať aj verejnosť. Ja už som len čakal, ako to u opozície býva zvykom a boli sme toho svedkami aj v minulosti, kedy ľudia vyjdú do ulíc a vyjadria svoj negatívny alebo teda zamietavý postoj voči tomuto, ako ste to zas raz po čase vytiahli, proruskému návrhu zákona. Však, pani poslankyňa Kolíková? Pretože to sú práve vaše slová a dovolím si citovať: "Zmenu ústavy v podaní Roberta Fica považujem za proruskú, protieurópsku a podkopáva základy demokracie a právneho štátu." Dostanem sa aj k tomu v svojej rozprave. To je vaša ďalšia enormná snaha, ba priam až túžba, označiť aj novelu ústavy ako proruskú, protieurópsku, ktorá by ohrozila postavenie Slovenska v Európskej únii. Ak máte nejaké pripomienky, kľudne gombík, faktická, super.
Ďalší pokus vniesť do spoločnosti naratív, že chceme Slovensko dostať von z Európskej únie. Už zase? Skúšali ste to pri dnes už toľkokrát spomínanom Trestnom zákone alebo teda pri trestných kódexoch, nevyšlo. Skúšali ste to pri zákone o mimovládnych organizáciách, nevyšlo. Tak to skúšate aj pri tom najdôležitejšom zákone tohto štátu. No a aby toho nebolo málo, keďže si na to nestačíte sami ani s pomocou svojich liberálnych novinárov, tak sa tu objavili aj tzv. právni experti, ktorí ďalej šíria nezmysly o podkopávaní nášho členstva v Európskej únii, či akejsi licencii na porušovanie práv.
Je všeobecne známe, že ani ja, ani moji kolegovia nekomentujú prieskumy verejnej mienky, ale v tomto prípade si pomôžem, nebudem vás zaťažovať konkrétnymi číslami, tie aj napriek tomu, že sú vám dostatočne známe, tak si ich nepripúšťate, ale vašou optikou sa to známe vox populi, vox Dei, čiže hlas ľudu, hlas Boží, zmenilo lusknutím prsta na akési vox advokatorum, vox Dei, čiže hlas právnikov, hlas Boží. Toto sme tu už, vážená opozícia, v minulosti mali a určite mi viacerí z vás dajú za pravdu, že to nebolo to najsvetlejšie obdobie nášho parlamentarizmu a demokracie.
Ale späť k téme ústavy. Aj napriek tomu, že sa nepovažujem za večného optimistu, ale skôr realistu a v politike sa tým riadim dvojnásobne, dúfal som, že budem svedkom odbornej a vecnej diskusie. Opak je však pravdou a namiesto argumentov k novele Ústavy Slovenskej republiky sme svedkami doslova ideologickej vojny, ktorá sa často zvrháva až do roviny osobných urážok, zosmiešňovania nielen kolegov a kolegýň, ale aj prerokovaného dokumentu ako takého. A to aj napriek tomu, že ako poslanci, respektíve poslankyne, sme sľubovali práve na Ústavu Slovenskej republiky, že ju budeme dodržiavať a časť z vás tu z nej robí strašiaka. Pokúsim sa teda vrátiť z krátkej cesty späť k vecným argumentom a v rámci svojho vystúpenia pár z nich vypichnúť a vyvrátiť toto ideologické šialenstvo.
Počúvame tu plamenné varovania od niektorých právnych expertov, že táto novela je nezlučiteľná s Európskou úniou. Toto je hlboké a účelové nepochopenie, my predsa nejdeme proti samotnej Európskej únii. My len do nášho najvyššieho zákona vkladáme to, s čím sme do únie vstupovali, a síce, že existujú kľúčové oblasti našej národnej identity, rodina, kultúra, ochrana života, ktoré nikdy neboli a ani nebudú prenesené na plecia Bruselu. Robíme presne to, čo pred nami robili ústavné súdy v Nemecku či Poľsku, keď definovali hranice európskej integrácie. Kritici hovoria o porušovaní prednosti európskeho práva, ale prednosť práva Európskej únie sa vzťahuje na oblasti, kde sme právomoci preniesli. Nikdy sme nesúhlasili s tým, aby nám nadnárodné súdy alebo úradníci diktovali, čo je to manželstvo, ako máme vychovávať naše deti alebo koľko pohlaví máme uznávať. O tom nie je suverenita.
Počúvame kritiku, že touto novelou oslabujeme ľudské práva. Pýtam sa, čie ľudské práva. Práva rodičov rozhodovať o výchove svojich detí v citlivých otázkach, ako je napríklad sexuálna výchova? Veď dávame rodičom istotu, že bez ich súhlasu nikto nebude ich deťom na školách vnucovať experimenty a ideologické koncepty, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením a zdravým rozumom. Naši oponenti často hovoria, že poškodzujeme deti z určitých typov vzťahov. Ale veď samotná novela ústavy len potvrdzuje súčasný stav adopcií, ktorý vždy sledoval najlepší záujem dieťaťa, a síce vyrastať v stabilnom prostredí s mamou a otcom. Toto nie je útok, toto je potvrdenie osvedčeného a pre dieťa najprirodzenejšieho modelu.
Prijatím tejto novely teda nehovoríme nie Európe, hovoríme jasné áno Slovensku. Hovoríme, že si ctíme našu ústavu ako najvyšší zákon a že odmietame, aby sa o najcitlivejších otázkach nášho národa nerozhodovalo mimo našich hraníc, bez demokratického mandátu a bez vzťahu k našim dejinám a hodnotám. Chránime si právo, aby sa spoločenské zmeny diali prirodzene, zdola a neboli donucované zhora.
Dámy a páni, opozícia a aj niektorí aktivisti sa snažia tento návrh onálepkovať ako extrémistický, spiatočnícky a prirovnávajú nás k Rusku. Realita je však presne opačná. Tento návrh je vyvážený, moderný a vznikol na základe a bez ohľadu na to, či sa to niekomu v tejto sále páči, alebo nepáči, vznikol na základe širokej koalično-opozičnej zhody. Je snáď extrémistické chrániť manželstvo muža a ženy, keď je to základ našej kultúry? Je spiatočnícke dať rodičom právo spolurozhodovať o sexuálnej výchove ich detí? Alebo je extrémistické chcieť, aby sa o osude Slovenska rozhodovalo na Slovensku? To sú predsa legitímne a hlboko demokratické požiadavky.
Kritici, ktorí nás prirovnávajú k autoritárskym režimom, zámerne zamlčiavajú kľúčový fakt, a síce, že súčasťou tohto ústavného balíka je aj explicitné zakotvenie rovnosti v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Je to snáď znakom totality? No nie. Je to znakom nášho záväzku k sociálnej spravodlivosti. Experti tvrdia, že táto klauzula o rovnakom odmeňovaní je zbytočná, čo len ukazuje ich odtrhnutosť od reality. Jej ústavné zakotvenie dáva tomuto princípu najvyššiu možnú váhu a je silným signálom pre celú spoločnosť.
Predkladaná novela ústavy je odpoveďou na snahy, ktoré by mohli viesť k obchádzaniu našich vnútorných predpisov a ústavných garancií. Plne si uvedomujeme dôležitosť medzinárodného práva a princípu pacta sunt servanda. Musíme si však zároveň uvedomiť, že naša ústava ako najvyšší zákon štátu nesmie byť pasívne podriadená akýmkoľvek vonkajším tlakom, ktoré by spochybnili naše základné kultúrno-etické otázky, ochranu života, ľudskú dôstojnosť, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo, verejnú morálku, kultúru a výchovu. Práve v týchto oblastiach si Slovensko zachováva a musí zachovať svoju zvrchovanosť.
Novela ústavy nedefinuje len právny rámec, ale vyjadruje aj hodnotové nastavenie Slovenskej republiky. Sme zodpovední pred občanmi, ktorí očakávajú, že ústava bude súčasťou ich identity a že naše medzinárodné záväzky nebudú nikdy použité proti nim, ale v ich prospech. Návrh novely hovorí jasne, Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity. Táto formulácia neznižuje hodnotu medzinárodných dohôd vrátane tých s Vatikánom, naopak, chráni ich pred účelovým zneužitím alebo selektívnym výkladom. Cieľom tejto zmeny je jasne a ústavne zakotviť to, čo je pre každý národ prirodzené a nenahraditeľné. Právo rozhodovať o vlastnej kultúrno-etickej identite, oblasti ako ochrana života, definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, rodinné právo či verejná morálka sú piliermi, na ktorých stojí naša spoločnosť. Sú to hodnoty, pri ktorých nikdy nedošlo a ani nemohlo dôjsť k prenosu právomocí na Európsku úniu či inú medzinárodnú organizáciu. Tento princíp rešpektovania národnej identity zakotvený aj v článku 4 Zmluvy o Európskej únii je základným kameňom fungovania únie. Súdny dvor Európskej únie ho opakovane potvrdil, rovnako aj ústavné súdy v Nemecku, Poľsku či Českej republike jasne deklarovali, že existuje materiálne jadro ústavy, do ktorého nemôže zasiahnuť ani európske právo. Tak prečo by sme mali byť menej ostražití pri ochrane toho, čo nás definuje?
Na záver a nie, nebojte sa, nebudem nikoho ani vyzývať, ani prehovárať, ale skôr dúfať a veriť, že k hlasovaniu budú všetci moji kolegovia a kolegyne pristupovať racionálne, bez tlaku a pocitu akéhosi previnenia sa voči svojim kolegom a ich snahe prehovoriť im do svedomia a ovplyvniť ich, ako sa im to už raz podarilo napríklad pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky.
Ďakujem každému jednému poslancovi a poslankyni, ktorí sa vyslovia za predkladané zmeny ústavy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis