Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 916.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, v prvej časti svojho vystúpenia ste spomenuli, že tento zákon, sa teda naň dosť dlho čakalo. Chcem vám len pripomenúť, že ja si pamätám, že jednu z požiadaviek, ktoré vzniesla Európska komisia v polovici roka 2019, vo vzťahu k odstráneniu nedostatočného zabezpečenia ochrany finančných záujmov v Európskej únii na úseku priamych platieb, bola požiadavka, aby Slovenská republika prijala zákon, ktorým by boli zrozumiteľne a jednoznačne upravené právne tituly vzťahu k pozemkom, ktoré by žiadateľ mal k dispozícii, tak aby mohol podať žiadosť o priame platby k tomuto pozemku. Žiaľ, v období v roku 2020 až 2023 ani jedna z vlád na túto požiadavku nereagovala. Zareagovalo až teraz ministerstvo, že pripravilo tento zákon a zdá sa mi divné, že v tom období v roku 2020 až ´23 Európska komisia, ktorá na nás dennodenne kritizuje v tomto období, tak v tom období v roku 2020 -´23 nekritizovala vtedajšiu vládu.
Dnes takýto zákon teda ministerstvo pripravilo. Máme tu návrh, ktorý si myslím, že je vcelku dobrý. A k jeho obsahu si myslím, že keď si to naštuduje opozícia, tak bude schopná ho aj podporiť.
V druhej časti vášho vystúpenia ste namietali, že prečo je účinnosť tohto zákona posunutá o dva roky. Chcem len pripomenúť, že vytvorenie takéhoto registra, ak má skutočne slúžiť svojmu účelu ako register verejný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 915.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, iste mi dáte za pravdu, tak ako koaliční, aj opoziční kolegovia, keď poviem, že vzhľadom k rozdrobenosti vlastníctva poľnohospodárskej pôdy je právna úprava nájmu poľnohospodárskych pozemkov jedným z rozhodujúcich predpokladov vytvárania vhodných pozemkov pre ich hospodárenie a je preto pochopiteľné, že treba vhodnou právnou úpravou reagovať na problémy, ktoré v tejto oblasti sú a podľa môjho názoru ešte aj dlho budú.
Aj v predchádzajúcom volebnom období vláda každoročne predkladala parlamentu nové zákony, ktorý práve teraz prerokúvame. Avšak výsledkom nebolo zdokonalenie mechanizmov a procesov fungovania nájomných vzťahov, ale opakovaná destabilizácia kontinuity užívania poľnohospodárskych pozemkov ich nájomcami bez zohľadnenia či prenajímateľ, užívateľ týchto pozemkov na nich riadne hospodári, pričom ale dostatočne a jednoznačne neupravili postup prevzatia týchto pozemkov novými nájomcami. To má okrem iného za následok, že dodnes v našom právnom poriadku neexistuje zákon, ktorým by Slovenská republika naplnila požiadavku Európskej komisie ohľadne transparentného preukazovania vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom na účely priamych podpôr. V súvislosti s tým pozitívne hodnotím, že vláda Slovenskej republiky zároveň s návrhom novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov predkladá aj ďalší návrh, teda návrh doteraz absentujúceho zákona o registri užívacích vzťahov k poľnohospodárskym pozemkom. A preto verím, že po prijatí týchto zákonov a ich uvedení do praxe, odpadnú dôvody, pre ktoré nám Európska komisia vyčíta nedostatočnú ochranu finančných záujmov v Európskej únii pri preberaní priamych podpôr.
Kladne hodnotím, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pri príprave predloženého návrhu komunikovalo so samosprávami, organizáciami poľnohospodárov bez ohľadu na to či ide o organizácie veľkých poľnohospodárskych podnikov, alebo organizácie zastupujúce záujmy malých, respektíve mladých farmárov. Je pochopiteľné, že záujmy týchto organizácií týkajúce sa nájmu poľnohospodárskej pôdy a prístupu k nej sa v mnohom líšia, ale ku cti ministerstva slúži, že sa so všetkými požiadavkami a pripomienkami seriózne zaoberalo a že sa snažilo o vyvážený prístup k uplatneným predstavám.
Osobne považujem predložený návrh za prijateľný a systémovo právne realizovateľný kompromis. Z hľadiska obsahového očakávam, že prijímateľ predloženého návrhu sa nielen odstránia nejaké nejasnosti v nájomných vzťahoch, najmä čo sa týka ukončenia nájmu, respektíve predlžovania nájomných zmlúv, ktoré sa do zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov dostali pozmeňovacími návrhmi pri jeho prerokovaní, a to v rokoch od roku 2012 až po rok 2023, ale že jeho prijatie pomôže riešiť niektoré problémy, ktoré identifikovala doterajšia aplikačná prax.
S prihliadnutím na skutočnosť, že v dôsledku extrémnej rozdrobenosti vlastníctva pozemkov vo väčšine katastrálnych území veľa vlastníkov malých výmer pozemkov nemá záujem k týmto pozemkom nájomné zmluvy uzatvárať, lebo výška nájomného v týchto prípadoch nie je pre nich zaujímavá, veľmi vítam právnu konštrukciu dočasnej legalizácie vzťahu k dlhodobo, to znamená minimálne päť rokov, užívateľného pozemku návrhu v § 1a, pri ktorom ako je vlastník počas tohto obdobia neprejaví záujem o jeho užívanie alebo uzatvorenie nájomnej zmluvy, vzniká k tomuto pozemku legálny užívací titul až do doby, kedy si vlastník uplatní svoje právo. Ešte raz to zopakujem, legálny užívací titul, to znamená, aby si to niekto nepomýlil, že teda bude mať vlastnícky titul.
Takto by som mohol pozitívne hodnotiť viaceré ďalšie navrhované zmeny, najmä zmeny práva prednostného nájmu k pozemkom v správe s nakladaním Slovenského pozemkového fondu, ale domnievam sa, že predložený návrh bude predmetom rozsiahlej diskusie najmä v druhom čítaní, v ktorom požiadam aj ja o podrobnejšie vysvetlenie niektorých navrhovaných zmien. Toľko zatiaľ z mojej strany k prvému čítaniu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, urobili ste taký pomerne rozsiahly rozbor nového zákona o vysokých školách. Vždy ste na začiatku toho svojho rozboru povedali áno, treba to urobiť, nebolo to dobré, urobili ste to, ale zle. To znamená, dám konkrétny príklad, napríklad povedali ste 54 noviel predchádzajúceho alebo súčasne platného zákona o vysokých školách je veľa. Päťdesiata piata by už veľa nebola? Lebo ste odporučili urobiť ďalšiu novelu namiesto nového zákona. Hovoríte, zavedenie sabatikalu je dobrá vec, ale maximálne na šesť mesiacov je dlho. Je to úplne inak upravené, ako to bolo v predchádzajúcom texte. To znamená, že takýchto vecí ste uviedli strašne veľa, to znamená, že áno, uznávam, treba to opraviť, ale je to opravené zle, povedali mi to ľudia z akademického prostredia. Tak ja vám tiež môžem povedať, čo hovoria ľudia z akademického prostredia, pretože v ňom pôsobím a boli sme aj súčasťou všetkých rokovaní k zmene zákona o vysokých školách a veľmi dobre viete, že reprezentácia vysokých škôl sa skladá zo Slovenskej rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl aj z Rady vysokých škôl. Dve z týchto troch organizácií, a tie zákony sa tam preberali detailne, vlastne vyjadrili podporu tejto zmene k novému zákonu o vysokých školách. Rada vysokých škôl mala nejaké pripomienky. Zostali tie pripomienky ešte dve otvorené, o ktorých sa teda môže diskutovať, ale nepovažujem ich za nejak významné vo vzťahu k tých zmenám, ktoré sú zavádzané v novom zákone a som rád, že ste o niektorých tých pozitívach, že ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.
Napriek tomu, že pán poslanec Vašečka tu aktuálne nie je, si dovolím reagovať na jeho vystúpenie. Pán poslanec spomínal vo svojom vystúpení mieru zaškolenosti v oblasti predprimárneho vzdelávania u trojročných detí, správne poznamenal, že je to 76 % podľa posledných alebo aktuálnych údajov, ale doplnil by som jeho informáciu, že toto je priemerný údaj za celé Slovensko, za všetky okresy a tá priemerná zaškolenosť sa pohybuje v intervale od 32 % po 91 % u trojročných detí. Ja rešpektujem jeho iný názor v tejto oblasti, on ho má dlhodobý, kontinuálny, aj sme o ňom viackrát spoločne hovorili, ale mám za to a aj výskumy to poukazujú, že vzdelávanie už v rannom veku, a to bez ohľadu na to, či hovoríme o domácom vzdelávaní, alebo o vzdelávaní v materských školách, má zásadný vplyv pre neskoršie výsledky vo vzdelávacom procese, či už na základnej, alebo strednej škole a, samozrejme, potom to má vplyv na sociálno-ekonomické možnosti človeka v produktívnom veku a uplatnenie sa následne na trhu práce. Aj výsledky PISA testovaní, ktoré asi nikto z nás nechce spochybňovať, hovoria o tom, že deti, ktoré absolvujú aspoň časť vzdelávania v materskej škole, na rozdiel od tých ostatných, dosahujú lepšie výsledky vo vzdelávaní.
Ďakujem.

Pán minister, ďakujem vám za odpoveď.
Áno, chcela som tiež začať, že svoju doplňujúcu otázku o tej izolovanosti, čo tu Progresívne Slovensko od začiatku vôbec nášho vládnutia o tom hovorí a tu to je jednoznačne vidieť, že naša vláda robí naozaj politiku na všetky štyri svetové strany, že sa stretáva s našimi partnermi veľmi intenzívne. A dúfam, dúfame, myslím, že všetci, že aby sa takto rozbehli aj stretnutia s V4, pretože sú to naozaj veľmi dôležité stretnutia. A chcem sa spýtať, že aký napríklad signál má takéto neformálne stretnutie aj von a vôbec aj vnútri pre občanov, že respektíve, áno, aký to dáva signál vlastne celé a možno aj, že ste hovorili, že druhýkrát ste sa stretli takto a tiež na Slovensku a že či sa plánuje ešte nejaké takéto stretnutie v budúcnosti alebo budúci rok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem sa spýtať, pán minister zastupujúci predsedu vlády, čo hovoríte na to, že sa protestov zúčastnil aj minister Českej republiky Vít Rakušan? Myslíte, že je to v poriadku? Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Šmilňák, nemyslel som to tak, ako ste to pochopili, ja sa ospravedlňujem. Myslel som objektívna diskusia, ktorá podľa môjho názoru dnes nezaznieva najmä v mediálnom a verejnom priestore. Nevzťahoval som to k žiadnemu poslancovi ani poslankyni. Ak ste to takto pochopil, tak sa vám ospravedlňujem.
Čo sa týka samotného vystúpenia, ja som nemusel vystúpiť, to nemôže niekto po poslancovi žiadať, aby vystúpil v rozprave, ja som chcel vystúpiť. Keby nebola zlúčená rozprava, ja som bol prihlásený k štyrom bodom jednotlivých zákonov, aj dotýkajúcich sa siete škôl, školskej správy, zákona o výchove a vzdelávaní, čiže školského zákona, samozrejme, logicky vysokoškolského zákona. A ešte tam bol zákon o pedagogických a zákon o odbornom vzdelávaní, kde sa teda hovorí o tých stredných priemyselných školách a mnohých ďalších veciach. Ja viem, Richard, že nezhodneme sa asi v tej otázke zaškolenosti v oblasti predprimárneho vzdelávania, ale výsledky PISA snáď nebude nikto z nás v tejto miestnosti spochybňovať. A ak chceme dať tým deťom šancu uplatniť sa na trhu práce a chceme im dať kvalitné vzdelanie, aby nekončili ako nevzdelaní ľudia bez dokončeného vzdelania, tak možnože aj toto je cesta, ako to nejakým spôsobom upratať a nikto ich nevytrháva z prostredia. To prostredie môže byť aj doma, vzdelávanie podľa príslušných vzdelávacích štandardov a na to treba minimálne maturitu. No alebo potom to, samozrejme, bude príslušná materská škola a myslím si, naozaj úprimne som o tom presvedčený, že to týmto deťom pomôže a pomôže to aj ich rodičom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Sociálny výbor zvolávam na pondelok 14.30.